Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6726201027
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6726201027.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX,
D., zast. E. F. G., so sídlom M. Chrásteka 503/8, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: H. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.03.2026 doručila žalobkyňa tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla nasledovné: „Rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 12P/20/2016 zo dňa 23. 2. 2018, bolo manželstvo navrhovateľky a

odporcu rozvedené, pričom súd na čas po rozvode zveril maloletého J. B. do osobnej starostlivosti
matky - navrhovateľky. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Cop/24/2018 zo dňa
15. 8. 2018 bol upravený styk maloletého s otcom. Na základe dohody rodičov sa styk nevykonával
v súlade s právoplatnými rozhodnutiami súdov. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia súdov
došlo k zásadným zmenám pomerov ako aj vzťahu medzi maloletým a jeho otcom podala matka -
navrhovateľka na príslušný súd návrh na zmenu. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. 9P/244/2025. V konaní nebolo ku dňu podania tohto návrhu rozhodnuté a pojednávanie
je vo veci nariadené na 15. 4. 2026. Od posledného rozhodnutia súdov vo veci vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností nastali zásadné zmeny v pomeroch navrhovateľky - matky ale hlavne
zásadné zmeny vo vzťahu medzi maloletým a jeho otcom - odporcom a to najmä v správaní otca a
psychickom stave maloletého. Po incidentoch s otcom si maloletý vybudoval negatívny vzťah k otcovi,
ktorý mu spôsobuje psychické problém a až na úrovní „zrútenia“ keď sa má s otcom stretnúť alebo

sním byť sám. Maloletý má dlhodobé psychické problémy z dôvodu tlaku na neho zo strany otca
a odmieta chodiť k otcovi. V poslednom období sa zhoršil jeho psychický stav a museli mu zvýšiť
dávku liekov pričom lekár neodporučil syna dávať k biologickému otcovi. Uvedené bolo spôsobené
výlučne predchádzajúcim konaním otca - tento maloletého zavrel v izbe a zobral mu telefón aby sa
nemohol kontaktovať s matkou alebo privolať pomoc a nechal ho neprimerane dlhú dobu zatvoreného v
miestnosti v bydlisku otca. Uvedené spôsobilo nezvratné poškodenie vzťahu medzi maloletým a otcom

a znásobilo naviazanie na matku od ktorej sa bojí odlúčiť. Otec sa zároveň správa opakovane agresívne
a to jednak fyzicky (matku udrel päsťou do oblasti tváre, čo bolo riešené aj políciou), nebezpečne ju
prenasledoval vyhrážal sa matke (čo bolo aktuálne ohlásené na políciu ako podozrenie na spáchanie
trestného činu). Uvedené domáce násilie bolo aj dôvodom rozvodu manželstva. Maloletý absolvoval
viaceropsychologickýchapsychiatrickýchvyšetrenízktorýchvyplýva,žestyksotcomjepreňhoškodlivý
a nežiadúci. Napriek uvedenému a tomu, že otec bol o uvedených záverov odborníkov informovaný

tento trvá na styku s maloletým a domáha sa ho agresívnym spôsobom a vyhrážkami, čím len zhoršuje
vzniknutú situáciu. Otec si zároveň do svojho bydliska vodí ženy a aj počas styku s maloletým sa venujetýmtoženámnamiestomaloletému,čománegatívnyvplyvnamravnývývojmaloletého.Natomtomieste
poukazujeme na nález ústavného súdu PL. ÚS 26/05, ktorý k obmedzeniu pre mravnostné dôvody
uvádza: V porovnaní s pôvodnou úpravou sa rozširuje predpoklad, na základe ktorého je možné, aby

súd vyslovil obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom. Na rozdiel od doterajšieho kritéria „záujmu
zdravia dieťaťa“ novo formulovaný všeobecnejší predpoklad „záujmu dieťaťa“ bude zahŕňať aj prípady,
kedy rodič, napr. ak ohrozuje mravnosť dieťaťa, spôsobom svojho života nie je vhodným životným
príkladom pre dieťa a pod. Otec zároveň odmieta akúkoľvek konštruktívnu komunikáciu, liečenie jeho
psychických porúch správania, vypína si telefón a dokonca odmieta telefonicky komunikovať aj so

synom. Zároveň sa otec vyhrážal že maloletého si zoberie násilím. Z uvedeného dôvodu má matka
- navrhovateľka odôvodnenú obavu zo stretnutia s otcom a má záujem na bezodkladnej úprava
stretávania sa medzi otcom a maloletým. Aj v mimo sporovom civilnom konaní môže dôjsť k situáciám,
kedy je nevyhnutné bezodkladne dočasne zabezpečiť ochranu porušených alebo ohrozených práv
účastníkov konania, a to poprípade ešte aj pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Uvedený účel má
okrem iného zabezpečiť aj inštitút neodkladných opatrení upravený v ust. § 324 a nasl. Civilného

sporového poriadku v spojení s § 365 a nasl. Civilného mimosporového konania. Matka má dôvodnú
obavu o psychické ako aj fyzické zdravie maloletého, ktoré by mohlo byť nezvratne poškodené ďalším
stretávaním s otcom a s ohľadom na záujmy maloletého a ochranu jeho práva a právom chránených
záujmov, považujem navrhovateľka - matka za nevyhnutné obmedziť styk medzi maloletým a otcom
až do doby vykonania riadnych lekárskych vyšetrení (jednak na strane maloletého ako aj na strane

otca) a teda až do riadneho rozhodnutia o Okresného súdu Zvolen v konaní 9P/244/2025. Podľa § 324
ods. 1 Civilného sporového poriadku platí: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
môže na návrh súd nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku
platí: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Podľa § 325 odsek 2 písm. d) Civilného sporového poriadku

platí: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.“ Podľa § 325 odsek 2 písm. h) Civilného sporového poriadku platí: „Neodkladným
opatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abysanaurčenúvzdialenosťnepribližovalaaleboibaobmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.“
Podľa § 326 Civilného sporového poriadku platí: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí
byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“ Ako z vyššie citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, inštitút neodkladného opatrenia predstavuje možnosť účastníka konania

domáhaťsaochranysvojichprávzákonomustanovenýmspôsobomvprípade,akjepotrebnéajdočasne
upraviť pomery účastníkov konania. V zmysle § 365 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku „Ak
sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne
ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie
na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení

určí.“ V zmysle ust. §25 ods. 3 zákona o rodine „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd
obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.“
Navrhovateľka má za to, že je v záujme maloletého aby obmedziť styk s otcom nakoľko tento má veľmi
nepriaznivý vplyv na vývoj a zdravie maloletého. V súlade so všetkým vyššie uvedeným Navrhovateľka

navrhuje,abysúdvydalneodkladnéopatrenie,ktorýmzverímaloletéhodovýlučnejstarostlivostimatkya
zakáže otcovi styk s maloletým a to odo dňa podania do dňa právoplatného rozhodnutia vo veci konania
úpravy rodičovských práv a povinností vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9P/244/2026.
Navrhovateľka pre účely dokazovania navrhuje pripojiť súdny spis 9P/244/2025, ktorý obsahuje dôkazy
v vyššie uvedeným tvrdeniam a zároveň dopĺňa nové dôkazy zatiaľ nepredložené v uvedenom konaní,

najmäSMSkomunikáciu,lekárskusprávuazáznamyzpolície.Vnadväznostinavšetkyvyššieuvádzané
skutočnosti tak Navrhovateľka navrhuje aby Okresný súd Zvolen vydal nasledovné uznesenie, ktorým
neodkladným opatrením rozhodne, že: Maloletý J. B., trvale bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., nar.
XX.XX.XXXX, sa zveruje do výlučnej starostlivosti matky, ktorá je výlučne oprávnená maloletého
zastupovaťaspravovaťjehomajetok.OtcovizakazujestyksmaloletýmJ.B.,trvalebytomC.XXXX/XXX,

XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX. Otec je povinný sa nepribližovať k matke a maloletému na vzdialenosť
50m. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“3. Žalobkyňa k návrhu pripojila nasledovné dôkazy: SMS komunikáciu; vyjadrenie praktického lekára pre
deti zo dňa 24.02.2026; vyjadrenie lekára pre deti zo dňa 02.03.2026; potvrdenie Okresného riaditeľstva
PZ vo Zvolene zo dňa 27.02.2026.

4. Dňa 03.03.2026 bolo podanie žalobkyne v časti výroku, ktorým žiada o zákaz priblíženia sa
žalovaného k žalobkyni zapísané ako samostatný návrh pod sp. zn. 13C/18/2026 z dôvodu, že návrh
sa viaže k právnemu vzťahu/právnej veci sporovej povahy, ktorá spadá pod hmotno-právny režim
Občianskeho zákonníka a prejednáva sa podľa režimu Civilného sporového poriadku v civilno-právnom

sporovom konaní.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)

nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 CSP). Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne

vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné
skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie
uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Žalobca musí svojim návrhom preukázať, že
obava z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je objektívne reálna, teda že osoba, ktorej
navrhuje neodkladným opatrením uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) koná tak, že v dôsledku jej

protiprávneho konania môže v konečnom dôsledku dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho
konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho
rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť. Totochýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy tak, že ak by k
bezodkladnej úprave nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol

zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami.

16. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou,
elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Pokiaľ ide o účinky neodkladného opatrenia,
najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto

[písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú
alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo
obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť [písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných
slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením

neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

17. Súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
V návrhu žalobkyne absentuje dôkaz odôvodňujúci nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia
na ochranu práv žalobkyne, resp. na zabránenie vzniku ťažko napraviteľnej škody. Žalobkyňa súdu

neosvedčila základné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúcimi pre existenciu potreby bezodkladnej úpravy
pomerov. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva osvedčenie rozhodujúcich skutočností, a to, že
zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu správaniu, nebezpečnému prenasledovaniu, vyhrážaniu
sažalobkyni.Spoukazomnavyššieuvedenésúdnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol,
keďže súd je toho názoru, že neboli dané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia

(výrok I.).

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná v celom rozsahu, žalovaný
má nárok na náhradu trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za

preukázané, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§
362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.