Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 9Csp/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724205150
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Šarišský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2026:7724205150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Tomášom Šarišským v právnom spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., v konaní o zaplatenie 7.105,57 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 7.105,57 EUR spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia peňažných prostriedkov

vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 26.04.2022 medzi postupcom 365.bank a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

3. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 27.02.2012 Zmluvu č. 19547591, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Žalovaný v zmluve figuroval ako spoludlžník.

4. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53
ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník k 26.09.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola
splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.

5. Dňa 8.12.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. 6698025 (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy
uznal v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu avýšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 9 777,97 EUR , ktorá pozostávala z istiny vo výške
7 105,57 EUR, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 1 664,57 EUR, náklady
právneho zastúpenia vo výške 637,38 EUR, úrok z omeškania od postúpenia pohľadávky vo výške

370,45 EUR a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 105,57 EUR od 9.8.2022 do zaplatenia
istiny, podľa Dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný po postúpení pohľadávky
do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: platba vo výške 50,00 EUR zo dňa 08.08.2022 Žalovaná
suma predstavuje sumu vo výške 7 105,57 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške
7 105,57 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1 664,57 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného

riadneho úroku vo výške 1 664,57 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

6. Dňa 8.12.2022 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach č. 6698025 (ďalej aj „Dohoda“), na základe ktorej žalovaný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy
uznal v zmysle ust. § 110 ods. 1 v spojení s ust. § 558 Občianskeho zákonníka čo do právneho dôvodu
a výšky a zaviazal sa, že celkovú dlžnú sumu vo výške 9 777,97 EUR , ktorá pozostávala z istiny vo

výške 7 105,57 EUR, z ostatného príslušenstva predstavujúceho riadny úrok vo výške 1 664,57 EUR,
náklady právneho zastúpenia vo výške 637,38 EUR, úrok z omeškania od postúpenia pohľadávky vo
výške 370,45 EUR a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 105,57 EUR od 9.8.2022 do
zaplatenia istiny, podľa Dohody zaplatí v pravidelných mesačných splátkach.

7. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: platba vo výške
50,00 EUR zo dňa 08.08.2022.

8. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 7 105,57 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 7 105,57 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1 664,57 EUR, ktorá pozostáva z

neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 664,57 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

9. Tunajší súd výzvou zo dňa 8.1.2025 (čl. 91 súdneho spisu) vyzval žalobcu aby uviedol,
akým spôsobom bola pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná jeho právnym
predchodcom, schopnosť žalovaného splácať úver, akým spôsobom postupca skúmal bonitu z hľadiska

jeho príjmu, výdavkov na živobytie a iné jeho záväzky a následne ako výsledky zistenia vyhodnotil s
ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytol spotrebiteľský úver, na výšku spotrebiteľského úveru, prípadne
na jeho účel s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
aby predložil výpočet ukazovateľov schopnosti splácať spotrebiteľský úver a jeho celkovú zadlženosť
k príjmu v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z. z., aby uviedol splnenie

zákonných podmienok pre zosplatnenie spotrebiteľského úveru a aby uviedol, s ktorou konkrétnou
splátkou bol žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace, na základe ktorej došlo v zmysle vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Súd súčasne žalobcu
vyzval na predloženie listinných dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností.

10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.1.2025 uviedol, že na možnosť uplatnenia práva podľa
ust.§565OZbolžalovanývsúladesustanovením§53ods.9OZupozornenývýzvouzodňa30.08.2018,
označenouako„Upozornenie–Výzvanasplateniedlžnejčiastkyúveru“.Súčasnepredložilpodacíhárok
preukazujúci doručovanie tejto výzvy do dispozičnej sféry žalovaného. Uviedol, že nakoľko žalovaný
aj napriek tomu upozorneniu omeškanú sumu neuhradil, uplatnil postupca právo podľa §565 OZ dňa

26.09.2018, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.06.2018, so zaplatením ktorej bol žalovaný v
omeškaní 3 mesiace. Zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 27.02.2012 a na túto zmluvu
nie je možné aplikovať Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 Z. z. Rovnako tak zákon
č. 129/2010 Z.z. s prípadným porušením povinnosti posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úveru
nespájal sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Poukázal aj na skutočnosť, že

pohľadávka bola na žalobcu postúpená po termíne konečnej splatnosti úveru. Odborná starostlivosť pri
posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovaného) bola podľa
neho zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa.,
pričom v čase poskytnutia úveru neexistoval ani hrubý právny rámec toho, ako má veriteľ postupovať
pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Záverom dodal, že V prejednávanom prípade veriteľ

posúdil príjmy, výdavky, rodinný stav a taktiež nahliadol do príslušného registra, preto nemožno hovoriť
o porušení povinnosti podľa §7 ods. 1 ZoSÚ.11. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 21.2.2025, pričom v lehote stanovenej súdom sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril.

12. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 28.4.2025, ktorého sa zúčastnil
žalovaný.

13. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 28.4.2025 uviedol, že na neho bol spáchaný podvod zo
strany E. F., ktorý v úverovej zmluve figuroval ako hlavný dlžník a E. F. staršieho, ktorý v zmluve

figuroval ako vlastník nehnuteľnosti. Uviedol, že mu vyššie menovaní dali podpísať úverovú zmluvu
č. 3937973987 zo dňa 27.2.2012, ktorú vlastnoručne podpísal, avšak nevedel, že v nej figuruje ako
spoludlžník. Uviedol, že na vyššie menovaných podal aj trestné oznámenie, avšak Polícia SR mu dala
v oznámení z roku 2018 vyrozumenie, že E. F. a E. F. staršieho nie je možné zastihnúť. Žalovaný ďalej
uviedol, že danú situáciu už neriešil. Následne na pojednávaní potvrdil, že vlastnoručne podpísal aj
Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach.

14. Súd na pojednávaní konanom dňa 28.4.2025 rozhodol rozsudkom sp. zn. 9Csp/42/2024, ktorým
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu trov konania.

15. Rozsudok tunajšieho súdu napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie

vychádza z nesprávnych skutkových zistení, pokiaľ súd nezohľadnil, že bol na ňom spáchaný podvod pri
podpise zmluvy o úvere. Taktiež žalobca ako postupník mu dal podpísať iba dokument o splátkach, nie o
tom, že uznáva celý dlh, bol ním uvedený do omylu a nebolo mu vysvetlené, čo podpisuje. Namietal tiež,
že boli porušené jeho procesné práva, keď mu súd odoprel doložiť ďalšie dôkazy a nedal mu dostatočnú
lehotu na vyjadrenie sa, preto súd nevykonal navrhované dôkazy.

16. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že postupca si dohodol možnosť vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru so žalovaným v čl. 5 ods. 5.1 OP, pričom žalovaného výzvou z 30.8.2018 vyzval
na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možné zosplatnenie úveru, odoslanie tejto výzvy
preukazuje poštovým podacím hárkom a následne listom z 26.9.2018 vyhlásil postupca predčasnú

splatnosť úveru, preto má žalobca za to, že postup v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ bol
dodržaný. Vo vzťahu k doručovaniu výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
4Cdo/90/2023 z 29.11.2023 a na uznesenie NS SR sp.zn. 2Sžf/8/2009 zo 6.7.2010, uznesenie NS SR
sp.zn. 5Obdo/2/2017 z 30.1.2018 a na uznesenie ÚS SR sp.zn. I.ÚS 174/09-19 z 24.6.2009. Žalobca
v ďalšom uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku voči banke

nepretržite viac ako 90 dní a zároveň bolo preukázané, že bol vyzvaný na úradu omeškaných splátok
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, k čomu poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/154/2022
z 27.2.2024. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Žalobca svoje
vyjadrenie doplnil podaním z 27.6.2025, ku ktorému pripojil Výzvu na úhradu dlžnej sumy z 26.9.2018
spolu s poštovým podacím hárkom.

17. Krajský súdu v Košiciach uznesením č. k. 2CoCsp/31/2025-172 zo dňa 27.11.2025 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 9Csp/42/2024 zo dňa 28.4.2025. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
poukázal aby sa súd v novom rozhodnutí zaoberal obsahom Dohody o uznaní dlhu a o úhrade
pohľadávky v splátkach č. 6698025 a to aj z hľadiska § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom

sa má vyporiadať aj s obranou žalovaného vznesenou v odvolaní, teda či jeho vôľou bolo uznať dlh
alebo len plniť dlh v splátkach, a či veriteľ (žalobca) konal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní
informácií žalovanému, resp. či nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne odvolací súd dodal, že
pokiaľ prvostupňový súd dospeje k záveru o neplatnosti Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky
v splátkach, bude jeho povinnosťou podrobiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnemu prieskumu,

pričom v novom rozhodnutí vyrieši aj doposiaľ neriešené otázky, a to splnenie zákonné postupu pre
zosplatnenie spotrebiteľského úveru (§ 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ), splnenie zákonného postupu pre
postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu (§ 92 ods. ZoB, § 17 ods. 1 ZoSÚ, § 524 OZ, § 525 OZ), možné premlčanie nároku (§ 54a OZ),
primeranosť odplaty za poskytnutý úver (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1 a § 1a nariadenia č. 87/1995 Z.

z.) ako aj splnenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa úver
splácať (§ 7 ods. 1 ZoSÚ, § 11 ods. 2 ZoSÚ).18. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 9.3.2026, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu a žalovaný.

19. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

20. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný v pozícii
spoludlžníkauzavrelidňa27.2.2012Zmluvuoúvereč.3937973987,kdeakohlavnýdlžníkfigurovalE.F..
V zmysle zmluvy o poskytnutí úveru právny predchodca žalobcu ako banka poskytla hlavnému dlžníkovi

úver vo výške 15.000 EUR, s dobou splácania 10 rokov, výškou úrokovej sadzby 10,90 %, RPMN bola
dohodnutá vo výške 12,23 % s celkovou výškou nákladov 10.081,45 EUR. Konečná splatnosť bola
dohodnutá dňom 20.2.2022.

21. Listom s názvom Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 30.8.2018 právny
predchodcažalobcuvyzvalhlavnéhodlžníkaE.F.kuhradeniusumyvovýške777,57EURaupozornilho

na možnosť zosplatnenia úveru. Na konci listu pod čiarou bolo uvedené: ,,Na vedomie: Martin Gadóczi“.

22. Z podacieho hárku č. EPH136932783 je zrejmé, že hlavnému dlžníkovi (RE127103942SK)
a žalovanému (RE127103956SK) boli doručované zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

23.Právnypredchodcažalobcuvýzvouzodňa26.9.2018vyzvalhlavnéhodlžníkaE.F.kúhradesumyvo
výške 8.300,49 EUR a oznámil mu, že sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu ku dňu 26.9.2018.

24. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 26.9.2018 vyzval žalovaného k úhrade sumy vo
výške 8.300,49 EUR a oznámil mu, že sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu ku dňu

26.9.2018. Súčasne predložil podací hárok č. EPH139401104, z ktorého je zrejmé doručovanie zásielky
prostredníctvom slovenskej pošty, a. s.

25. Dňa 8.12.2022 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Žalovaný v ňom v rámci bodu 2.1 uznal dlh, čo do právneho dôvodu a výšky

voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy č. 3937973987 zo dňa 27.2.2012. Žalovaný
uznal dlh vo výške 9.777,97 EUR, z toho predstavovala istina sumu vo výške 7.105,57 EUR. Žalovaný
zmluvu riadne podpísal.

26. Spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalobca uzavreli dňa 26.4.2022 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

V zmysle Prílohy k zmluve o postúpení súd zistil, že súčasťou postúpenia bola aj pohľadávka spoločnosti
Poštová banka, a. s. voči žalovanému.

27. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému dňa 10.5.2022 postúpenie pohľadávky na žalobcu.

28. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

29. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a hlavným dlžníkom
E. F. a žalovaným ako spoludlžníkom došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému

zákonníku v pomere špeciality.

30. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľskýchúverovpodľazákonač.129/2010Z.z.akoajaplikáciivšeobecnýchustanoveníochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva sú použité len vtedy,

ak neodporujú právnej úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcimi
do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiníúplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na
takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích

predpisoch k nemu.

32. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (27.2.2012), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

33. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa ust. § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

36. Podľa ust. § 488 citovaného zákona, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

37. Podľa ust. § 489 citovaného zákona, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

38. Podľa ust. § 558 citovaného zákona, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

39. Podľa ust. § 54a citovaného zákona, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného

práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

40. Podľa ust. § 110 ods. 1 veta druhá citovaného zákona, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i
výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota

na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

41. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu (27.2.2012), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

43. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančnýchprostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

44. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (27.2.2012), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

45. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

46. Podľa ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,

ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

47. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.

48. Podľa ust. § 7 ods. 16 citovaného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

49. Podľa ust. § 7 ods. 17 citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä

to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom
na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.50. Podľa ust. § 7 ods. 19 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu.

51. Podľa ust. § 7 ods. 20 citovaného zákona, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)

výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

52.Podľaust.§7ods.23citovanéhozákona,veriteľpodľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábanka
a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

53. Podľa ust. § 7 ods. 27 citovaného zákona, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške

celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

54. Podľa ust. § 7 ods. 41 citovaného zákona, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska,
sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a
spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a
spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním
súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b)
požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na

overovanie údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského
úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského
úveru,e)limitnapodielspotrebiteľskýchúverovposkytnutýchprostredníctvomsamostatnýchfinančných
agentov podľa osobitného predpisu9) voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a
výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto

podielu.

55. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví

zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

56. Podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené

rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
57.Podľaust.§11ods.2citovanéhozákona,akveriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

58. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými aa) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b)prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
59. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu (27.2.2012), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

60. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku

právneho vzťahu (27.2.2012), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

61. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

62. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Na to, aby uznanie dlhu malo
také účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí dlh, ďalej je potrebné, aby priamo v

písomnom uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a rozsahu. Možnosť uznania dlhu je právom dlžníka voči
veriteľovi, nie je to však jeho povinnosť.

63. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a iných pôžičkách, ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

64. Žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej
istiny úveru vo výške 7.105,57 EUR. Súčasne v rámci Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky
vsplátkachzodňa8.12.2022žalovanýuznaldlhvovýške9.777,97EUR,avšakžalobcavkonaníuplatnil

len pohľadávku predstavujúcu istinu vo výške 7.105,57 EUR.

65. V zmysle záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoCsp/31/2025-172
zo dňa 27.11.2025 sa súd zaoberal obsahom Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach
č. 6698025 a to aj z hľadiska § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka.

66. Z dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 8.12.2022 vyplýva, že žalovaný
uznal dlh písomne, kde výslovne uviedol, že dlh uhradí. Súčasne bol dlh špecifikovaný čo do rozsahu,
kde bol určený vo výške 9.777,97 EUR, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 7.105,57 EUR, úroku
vo výške 1.664,57 EUR, nákladov z právneho postúpenia vo výške 637,38 EUR a z úroku z omeškania

od postúpenia vo výške 370,45 EUR. Dlh bol taktiež špecifikovaný čo do dôvodu, nakoľko z uznania je
zrejmé, že dlh vznikol na základe úverovej zmluvy č. 3937973987 zo dňa 27.2.2012. Žalovaný dohodu
o uznaní dlhu riadne podpísal.67. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že mal v úmysle podpísať iba papier o splátkach a nie listinu,
v zmysle ktorej by musel vyplatiť celý dlh, kedy mu žalobca pri podpise neuviedol čo podpisuje. Súčasne
uviedol, že na neho bol spáchaný podvod zo strany E. F., ktorý v úverovej zmluve figuroval ako hlavný

dlžník a E. F. staršieho, ktorý v zmluve figuroval ako vlastník nehnuteľnosti. Uviedol, že mu vyššie
menovaní dali podpísať úverovú zmluvu č. 3937973987 zo dňa 27.2.2012, ktorú vlastnoručne podpísal,
avšak nevedel, že v nej figuruje ako spoludlžník. Uviedol, že na vyššie menovaných podal aj trestné
oznámenie.

68. Bolo úlohou súdu posúdiť, nakoľko ide o spotrebiteľský spor, či konanie žalobcu, ktorý spotrebiteľovi
podsúva na podpis zdanlivo výhodné dohody ako splátkový kalendár, z hľadiska dodržania povinností
veriteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., najmä či veriteľ nekonal v rozpore s odbornou starostlivosťou
alebo v rozpore s dobrými mravmi.

69. Podstatou odvolacích námietok žalovaného bolo nesprávne vyhodnotenie Dohody o uznaní dlhu

a o úhrade pohľadávky v splátkach ako platnej súdom prvej inštancie z dôvodu, že vôľou žalovaného
nebolo uznať dlh, ale dohodnúť sa o plnení dlhu v splátkach, pričom žalobcom bol uvedený do omylu
pri podpise dohody.

70. Súd má zato, že uznanie dlhu žalovaným spĺňa všetky osobitné náležitosti uznania dlhu stanovené v

§ 558 Občianskeho zákonníka, avšak dáva do pozornosti, že náležitosti stanovené § 558 Občianskeho
zákonníka musia byť splnené popri všeobecných náležitostiach právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

71. Uznanie záväzku je nepochybne jednostranným právnym úkonom, v ktorom dlžník uznáva záväzok

čododôvoduavýšky.Najehoplatnosťjepotrebnápísomnáforma,prísľubzaplateniadlhua špecifikácia
dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho
úkonu uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je tiež podložené slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou
ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8M Cdo 1/2014 z 30.3.2015).

72. V prejednávanej veci právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne vzťahom
vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu.

73. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný sa zaviazal veriteľovi
zaplatiť dlh v splátkach, do ktorého dvojstranného právneho úkonu, vložil veriteľ pre žalovaného zjavne
nevýhodný jednostranný úkon uznania dlhu. Žalovaný podpísaním dohody nič nezískal, ale naopak,
naoko „vlastným“ úkonom, si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Zmluvné dojednania v

spotrebiteľských zmluvách sa pritom nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľ
nemôže zhoršiť svoje postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z podstaty práva
na ochranu spotrebiteľa, ktoré je založené na tom, že spotrebiteľ z dôvodu svojej neskúsenosti alebo
neznalosti nie je schopný konkurovať v obratnosti vyškoleným a skúseným profesionálom znalým
práva a techník moderného obchodu, nemožno spôsobu, ktorý zvolil veriteľ poskytnúť ochranu. V

uvedenej veci totiž nejde zo strany veriteľa o aplikáciu právnej normy spôsobom prinášajúcim mu výhodu
právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti žalovaného a jeho strachu
pred prípadným súdnym, resp. exekučným konaním. Dohoda o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky
v splátkach je formulárovou zmluvou, ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený,
pričom do predtlače dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah

tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Obsahom vyššie uvedenej dohody je viacero
právnych úkonov, konkrétne uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon a dohoda o splátkach ako
dvojstranný právny úkon. Z obsahu dohody je tiež zrejmé, že spoludlžník sa zaviazal splatiť dlh v 12.
mesačných splátkach, pričom 11 splátok je vo výške 50 € a posledná 12. splátka je vo výške takmer
celej dlžnej sumy 9.227,97 €. Súčasne súd poukazuje aj na zmätočný obsah Dohody o uznaní dlhu a

o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá v niektorých ustanoveniach dohody stanovuje povinnosti pre
spoludlžníka a v niektorých pre dlžníka, ktorý však nie je ani účastníkom dohody, čo napokon potvrdil
aj sám žalobca vo vyjadrení zo 16.12.2024.74. Súd tak mal za nesporne preukázané, že došlo k zneužitiu ochoty žalovaného uhradiť postupne
svoj záväzok, čo bolo primárne v centre záujmu žalovaného, čo aj žalovaný v konaní tvrdil a do takejto
dohody bola zakomponovaná jednostranne žalobcom aj klauzula o uznaní dlhu, ktorou si žalovaný ako

spotrebiteľsvojeprávnepostaveniezhoršiloprotisituácii,kedybyuznaniedlhunepodpísal.Zuvedeného
dôvodu je takýto úkon, ktorým si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, neplatný pre rozpor so
zákonom (§ 39 v spojení s § 54 ods. 1 OZ), kedy je uvedené konanie žalobcu v zjavnom rozpore
s dobrými mravmi. Súd má zato, že vôľou žalovaného nebolo uznať dlh ale len plniť dlh v splátkach,
pričom je z toho zrejmé, že veriteľ (žalobca) nekonal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní

informácií žalovanému, resp. konal v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne má súd zato, že právny úkon
žalovaného nebol vykonaný určite a zrozumiteľne, z ktorého dôvodu je neplatný.

75. Podľa právneho názoru súdu tak celková Dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach
zo dňa 8.12.2022 je neplatná, a to z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a ust.
§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

76. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že právny predchodca žalobcu obchodná
spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný v pozícii spoludlžníka uzavreli dňa 27.2.2012 Zmluvu o úvere
č. 3937973987, kde ako hlavný dlžník figuroval E. F.. V zmysle zmluvy o poskytnutí úveru právny
predchodca žalobcu ako banka poskytla hlavnému dlžníkovi úver vo výške 15.000 EUR, s dobou

splácania 10 rokov, výškou úrokovej sadzby 10,90 %, RPMN bola dohodnutá vo výške 12,23 %
s celkovou výškou nákladov 10.081,45 EUR. Konečná splatnosť bola dohodnutá dňom 20.2.2022.

77. Bolo nesporné, že listom s názvom Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
30.8.2018, právny predchodca žalobcu vyzval hlavného dlžníka E. F. k uhradeniu sumy vo výške 777,57

EUR a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru. Na konci listu pod čiarou bolo uvedené: ,,Na
vedomie: Martin Gadóczi“.

78. Z podacieho hárku č. EPH136932783 vyplynulo, že hlavnému dlžníkovi (RE127103942SK)
a žalovanému (RE127103956SK) boli doručované zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.

79. Bolo taktiež nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 26.9.2018 vyzval
hlavného dlžníka E. F. k úhrade sumy vo výške 8.300,49 EUR a oznámil mu, že sa pohľadávka stala
splatnou v celom rozsahu ku dňu 26.9.2018. Súčasne výzvou zo dňa 26.9.2018 vyzval žalovaného
k úhrade sumy vo výške 8.300,49 EUR a oznámil mu, že sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu

ku dňu 26.9.2018. Predložil taktiež podací hárok č. EPH139401104, z ktorého je zrejmé doručovanie
zásielky prostredníctvom slovenskej pošty, a. s.

80. Bolo nesporné, že spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalobca uzavreli dňa 26.4.2022 Zmluvu
o postúpení pohľadávok. V zmysle prílohy k zmluve o postúpení súd zistil, že súčasťou postúpenia bola

aj pohľadávka spoločnosti Poštová banka, a. s. voči žalovanému.

81. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému dňa 10.5.2022 postúpenie pohľadávky na žalobcu.

82. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

s poukazom na ust. § 17 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 92 ods. 8
Zákona o bankách a v danej spojitosti, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ako
podmienky postupiteľnosti splatnej pohľadávky na tretiu osobu.

83. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné

bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp.
zn. 4Cdo/162/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022
pod č. 6/2022)

84.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecnelegitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).

85. V danom prípade Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.4.2022 právny predchodca žalobcu,
postúpil na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti
upravuje Občiansky zákonník v ust. § 524 a nasl., a preto bolo obligatórnou povinnosťou súdu prvej
inštancie skúmať, či boli splnené zákonné podmienky postúpenia pohľadávky banky a teda či v tomto
konaní žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu.

86. K platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru súd uvádza, že v konaní nebola predložená výzva
pred zosplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92
ods. 8 zákona o bankách, ktorú mal adresovať právny predchodca žalobcu žalovanému a v ktorej ho
musel upozorniť na možnosť zosplatnenia celého úveru v prípade neuhradenia dlžnej sumy (splátky).
Súd nemal za preukázanú existenciu a ani doručenie výzvy pred zosplatnením žalovanému, uvedené

nemožno považovať za preukázané z podacieho hárku, ktorý predložil žalobca podaním zo dňa
20.1.2025 a na ktoré poukazoval v podaní zo dňa 30.6.2025.

87. K danému súd uvádza, že preukázanie existencie výzvy, prostredníctvom ktorej môže veriteľ
zosplatniť spotrebiteľský úver úver, a ktorá je predpoklad na postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92

ods. 8 zákona o bankách, je skutkovým tvrdením a riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom
sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.

88. Vo výzve právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.8.2018, ktorú adresoval E. F. je uvedené
na spodnej strane papiera ,,na vedomie A. B.“ – uvedené podľa názoru súdu v žiadnom prípade

nepreukazuje existenciu predmetnej výzvy podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorú mal právny predchodca
žalobcu obligatórne adresovať žalovanému. Súd musí konštatovať, že predmetná výzva nebola v konaní
žalobcom predložená, napriek výzve súdu zo dňa 8.1.2025. Žalobca tak v tomto smere jednoznačne
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia.

89. Žalobca súdu predložil vo výzve zo dňa 20.1.2024 podací hárok č. EPH136932783, kde je uvedené
meno E. F. a A. B., uvedené však podľa názoru súdu nepreukazuje doručenie výzvy pred zosplatnením
a ani jej existenciu.

90. Súd má zato, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. že právnym predchodcom
žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom, nakoľko v konaní nebola preukázaná
existencia výzvy pred zosplatnením a jej doručenie žalovanému.

91. Súd má nateraz zato, že v konaní nebolo preukázané platné postúpenie bankovej pohľadávky,
keď sa postupovala pohľadávka v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, pretože základnými
predpokladmi je, aby sa postupovala pohľadávka splatná a bolo preukázané doručenie výzvy banky do
dispozičnej sféry žalovaného, čo v konaní preukázané nebolo.

92. Ide tak o porušenie ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, z ktorého dôvodu právny
predchodca žalobcu nebol oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu a teda žalobca nie je aktívne
vecnelegitimovanýnapodaniežalobyanebolanivecnelegitimovanýnauzatvoreniepredmetnejdohody
o uznaní dlhu.

93. S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenie má súd zato, že ide o
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ku ktorej došlo v rozpore so zákonom, teda
citovaným ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách, a teda uvedená zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná s poukazom na
ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

94. Súdu neušla skutočnosť, kedy konečná splatnosť úveru je datovaná dňom 20.2.2022, pričom
k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 26.4.2022. Z uvedeného je zrejmé, že k postúpeniu pohľadávky
došlo po zániku zmluvy, avšak súd konštatuje, že napriek zániku zmluvy uplynutím konečnej splatnostinezanikla pohľadávka právneho predchodcu žalobcu, ktorá existuje, pričom obligatórny predpoklad na
postúpenie pohľadávky deklarovaný v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách právnym
predchodcomžalobcunebolsplnený,kedynebolozostranyžalobcupreukázanénielendoručenievýzvy

banky do dispozičnej sféry žalovaného, ale aj samotná existencia danej výzvy.

95. Súd s ohľadom na tvrdené a nepreukázané skutočnosti ohľadne platného postúpenia pohľadávky
zo strany žalobcu ( s poukazom na nepreukázaný zákonný postup pri postupovaní pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8/ o bankách ) dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

preukázania platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu a s poukazom
na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť,
že ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky už došlo k uplynutiu termínu konečnej splatnosti úveru.

96. Bez ohľadu na existenciu dohody o uznaní dlhu bol súd povinný skúmať opodstatnenosť pohľadávky
uplatnenej žalobou, najmä ak jej nedôvodnosť je založená na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,

na ktorú musí súd v každom prípade ex offo prihliadať. Súd tak konštatuje, že uznávací prejav
žalovanéhobolvyjadrenývtexteuvedenejdohodyabolrealizovanývovzťahukžalobcovi,tedakosobe,
ktorá sa nestala veriteľom uznávanej pohľadávky, a teda žalovaný ani nemohol uznať pohľadávku vo
vzťahu k žalobcovi, ktorý sa pre neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky platne veriteľom uznávanej
pohľadávky nestal, t. j. žalobca nebol v čase uzavretia právneho úkonu hmotnoprávne legitimovaným

veriteľom pohľadávky, teda nemohol platne uzatvoriť právny úkon. Právnym následkom neplatných
právnych úkonov sú neplatné všetky na to nadväzujúce právne úkony, teda na základe neplatného
právneho úkonu – postúpenia pohľadávky je akcesoricky neplatným právnym úkonom aj uznanie dlhu.
Bez ohľadu na vyššie uvedené však súd aj tak dospel k právnemu názoru o neplatnosti dohody
o splátkach a uznania dlhu.

97. Nad rámec vyššie uvedeného súd dodáva, že k zosplatneniu zostatku dlhu môže dôjsť len v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný upozorniť spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Tak ako
bolo deklarované vyššie, žalobca existenciu výzvy v konaní nepreukázal, pričom dôvodil existenciu

podacím hárkom Slovenskej pošty, a.s., kedy mal právny predchodca doručovať žalovanému predmetnú
výzvu. Súd však k uvedenému dodáva, že aj keby pripustil existenciu predmetnej výzvy, ktorou mal
byť žalovaný upozornený na nesplácanie úveru a možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru,
nebola žalovanému riadne doručená, nakoľko žalobca v konaní nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti.
Pokiaľ žalobca predložil podací hárok, ten podľa názoru súdu nesvedčí o tom, že výzva bola skutočne

žalovanému riadne doručená, resp. že sa dostala do jeho dispozičnej sféry. Podací hárok, predložený
žalobcom svedčí len o tej skutočnosti, že uvedená výzva bola žalovanému odoslaná na adresu jeho
pobytu, avšak nepreukazuje skutočnosť, že sa reálne aj dostala do dispozičnej sféry žalovaného.
(rozsudok Krajský súd v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/4/2025 zo dňa 18.12.2025)

98. Pokiaľ žalobca predložil súdu výpis o sledovaní zásielky získaný zo stránky Slovenskej pošty, ktorý
dôkaz podľa názoru žalobcu svedčí o doručovaní spomínanej výzvy žalovanému, niet pochýb o tom, že
ide o listinný dôkaz, avšak tento výpis nemá povahu verejnej listiny tak, ako je tomu v prípade doručenky
(§ 111 ods. 1 C.s.p.), pričom údaje na doručenke sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak.
Tieto závery sa týkajú nielen doručenky ako listinného dôkazu, ale aj elektronickej doručenky. Žiaden z

takýchto dôkazov však žalobca v konaní nepredložil.

99. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 5.2.2025 sp. zn. 7Cdo/70/2023,
v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor ohľadom preukázania doručenia prejavu vôle do dispozičnej
sféry adresáta podacím hárkom. Dovolací súd vzhľadom na dovolaciu argumentáciu, že odvolací súd sa

mal odkloniť od právnych záverov vyslovených v rozhodnutiach dovolacieho súdu, na ktoré poukazuje
aj odvolateľ v našom konaní, a to že podací hárok nepredstavuje doručenie výzvy, mal za to, že pri
skúmaní otázky doručenia písomnosti je podstatné, aby adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho dispozičnej sféry, pričom povinnosťou
odosielateľa je preukázať doručenia prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta (teda nie je nutné

preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie takto definovaného účinného
doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu vôle. Dovolací súd bol toho
názoru, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí správne interpretoval a aplikoval závery dovolacieho súdu
uvedené v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/36/2020 na prejednávanú vec. Rovnako ani v rozhodnutiach sp.zn. 5Cdo/129/2010 sp. zn. 1ObdoV/63/2005 dovolací súd nevyslovil také právne závery, ktoré by mohli
akokoľvek spochybniť právne závery vyslovené odvolacím súdom.

100. Súd tak konštatuje, že doručenie výzvy – upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
nemal za preukázanú predložením podacieho hárku. Vo svetle právnych záverov vyslovených v
rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/70/2023, ktorého závery sú v rozpore so závermi rozhodnutia NS SR sp.
zn. 4Cdo/90/2023 aj keď NS SR je súd toho názoru, že pokiaľ žalobca v konaní preukazoval doručenie
výzvy žalovanému predložením podacieho hárku, ktorý podľa jeho názoru má preukázať tú skutočnosť,

že táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, podací hárok, ktorý svedčí o tej skutočnosti,
že uvedená výzva bola žalovanému odoslaná na adresu jeho pobytu, tým nemožno považovať za
preukázanie, že táto výzva sa reálne aj dostala do jeho dispozičnej sféry tak, ako má na mysli ust.
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru dospel aj dovolací súd vo vyššie spomínanom
rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/70/2023.

101. Nad rámec vyššie uvedeného súd dodáva, že žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o tom,
ako skúmal príjmy a výdavky žalovaného. Súd preto na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca v konaní napriek predchádzajúcej výzve súdu zo dňa 8.1.2025 nepreukázal postup,
ktorý by zakladal odbornú starostlivosť, t. j. skúmanie bonity pri posudzovaní schopnosti žalovaného
splatiť spotrebiteľský úver. Žalobca síce do vydania tohto rozsudku odpovedal na výzvu súdu, avšak

dodané dôkazy hodnoverne preukazujúce postup v súlade v súlade s ust. § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch nemožno považovať za postačujúce. Žalobca nepredložil súdu ani doklad o tom, žeby nahliadol
aj do nebankového registra klientskych informácií (NRKI, SRBI) a teda v tejto časti neuniesol dôkazné
bremeno. Taktiež nepredložil výsledok schvaľovania interného systému žalobcu z ktorého by zistil
výšku príjmu žalovaného, rodinný stav, rodinné výdavky, celkové výdavky, a preto žalobca ani nemohol

relevantne určiť finančnú rezervu žalovaného. Nereflektoval taktiež na výstup z predloženého dátového
zdroja, v ktorom okrem iného absentuje informácia o klientskom skóre žalovaného, kedy na základe
dostupných údajov sociálnoekonomická situácia žalovaného nenasvedčovala tomu, aby mu mohol byť
poskytnutý ďalší spotrebiteľský úver. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ nezisťoval a ani
žiadnym spôsobom nepreveroval príjem a výdavky žalovaného, čo už samo o sebe naznačuje hrubé

porušeniuzákonnejpovinnostidodávateľaskúmaťtzv.úverovúschopnosťspotrebiteľaplniťúver.(bližšie
viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018). Súčasne súd upozorňuje na to, že
povinnosťou žalobcu bolo pritom zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky žalovaného - spotrebiteľa. Pri
skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej
starostlivosti.

102. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil na výšku
sumy životného minima na jednu dospelú osobu, nakoľko v rámci preverovania žalovaného žiadny
spôsobom neskúmal jeho výdavky. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal skúmanie schopnosti splácať
úver žalovaným vo vzťahu k výdavkovej časti uviedol, že vychádzal zo sumy životného minima, t.

j. výdavky nahradil údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti
dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu.

103. Pri overovaní bonity žalovaného tak žalobca nemal k dispozícii údaje o jeho výdavkoch, čo vedie
k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky relevantné údaje.

104. V danom prípade teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť postupe, ktorý by zakladal odbornú
starostlivosť pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní
žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

105. Súd pre úplnosť uvádza, že nevidel dôvod na to, aby ešte žalobcu vyzýval na doplnenie skutkových
tvrdení či dôkazov, keďže tieto tak, ako ním boli produkované, predstavovali dostatočný podklad pre
ustálenie skutkového stavu, právne posúdenie aj rozhodnutie súdu. Nebol tak dôvod na to, aby súd na
pojednávaní dňa 9.3.2026 nerozhodol a na to, aby pojednávanie ešte odročoval. Všetky skutočnosti, na
ktorých súd založil svoje rozhodnutie, navyše súd prezentoval aj na pojednávaní v rámci predbežného

právneho posúdenia, a preto rozhodnutie súdu nemôže byť prekvapivé.106. Súd tak má zato, že dostatočne jasne a zreteľne vysvetlil, prečo je dohoda o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach neplatná a prečo žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto
spore, ako aj na podanie žaloby, z ktorého dôvodu súd jeho žalobu zamietol.

107. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.
108. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

109. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

110. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

111. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a preto bol žalobca v konaní v celom rozsahu neúspešný.
Žalovanému by tak patril nárok na náhradu trov konania. Po preskúmaní súdneho spisu však súd
konštatuje, že žalovanému v prebiehajúcom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že

mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.