Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 35C/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1626200401
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2026:1626200401.1

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: FC IMAS, so sídlom Ružová 18, 90031 Stupava, IČO:
42 265 053, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava proti odporcovi:
Mesto Stupava, so sídlom Hlavná 24, 900 31 Stupava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 13.02.2026 doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa prenechania nájmu nehnuteľností

evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom,
pre okres: A., obec: B. , kat. územie: B. ako: - pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/XX, o výmere:
13459 m2, druh pozemku: Ostatná plocha; pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/XX, o výmere:
1524 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/
XX, o výmere: 13008 m2, druh pozemku: Ostatná plocha; pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/
XX, o výmere: 26 m2, druh pozemku: Ostatná plocha; pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/

XX, o výmere: 205 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely registra „C“,
parc. č.: XXX/XX, o výmere: 276 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parcely
registra „C“, parc. č.: XXX/XX, o výmere: 13 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie; pozemok
parcely registra „C“, parc. č.: XXX/XX, o výmere: 5 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie;
pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/XX, o výmere: 18 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha
a nádvorie; pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX, o výmere: 6229 m2, druh pozemku: Ostatná

plocha; pozemok parcely registra „C“, parc. č.: XXX/XX, o výmere: 331 m2, druh pozemok: Ostatná
plocha, do užívania akejkoľvek tretej osoby s výnimkou navrhovateľa.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že navrhovateľ pôvodne vystupujúci pod názvom „C. B.“ a odporca
uzavreli dňa 26.04.2013 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je nájom predmetných pozemkov a stavieb.
Oznámením zo dňa 30.06.2016 navrhovateľ oznámil odporcovi svoj investičný zámer na predmete

nájmu v hodnote investovanej sumy vo výške 450.000,- eur, ktorého cieľom bola úprava povrchu
existujúceho ihriska. Dňa 28.06.2019 bol uzavretý dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, ktorého predmetom
bola aj úprava oprávnenia odporcu v právnom postavení prenajímateľa, vypovedať Nájomnú zmluvu
v prípade nezrealizovania investičného zámeru zo strany navrhovateľa v lehote do 30.10.2019.
Navrhovateľ uviedol, že Investičný zámer v hodnote 450.000,- eur bol riadne a včas zrealizovaný
najneskôr k 30.10.2019, čo bolo výslovne potvrdené dňa 27.11.2019 podpisom zástupcu odporcu

(primátor mesta B.) na oznámení o jeho realizácii, a teda nedošlo k naplneniu zmluvne dohodnutého
výpovedného dôvodu. Po viac ako štyroch rokoch odo dňa dokončenia predmetného investičnéhozámeru, odporca listom zo dňa 28.12.2023 vypovedal nájomnú zmluvu v trojmesačnej výpovednej
lehote podľa článku III bodu 2 písm. b) zmluvy v znení dodatku č. 2. Dôvodom výpovede malo byť
nezrealizovanie investičného zámeru v plnom rozsahu, vo výpovedi sa uvádza, že nájomca bol na túto

skutočnosť upozornený listom č. A./XXXX/XXXX-XXX zo dňa 26.08.2022. Zo správy hlavnej kontrolórky
mesta B., predloženej na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v B. dňa 16.11.2023, vyplynulo, že zámer
nebol dokončený, keďže chýba jedno plne profilové ihrisko s prírodnou trávou a jedno tréningové
poloprofilové ihrisko. Investícia zároveň nebola realizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou,
pretože namiesto šiestich sklopných stožiarov osvetlenia sú vybudované len štyri, na ihrisku s prírodnou

trávou nebol zrealizovaný priestor striedačiek so zámkovou dlažbou a šatne, sprchy a regeneračné
priestory z kontajnerov nie sú vo vlastníctve mesta. Tridsaťročná doba nájmu bola schválená práve z
dôvodu úplnej realizácie a následného odovzdania investície do majetku mesta B. spolu so stavebnými
povoleniami, kolaudačnými rozhodnutiami a podpísanými odovzdávacími protokolmi, k čomu napriek
opakovaným výzvam zo strany mesta doposiaľ nedošlo. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu odporcu písomne informoval, že Výpoveď nebola navrhovateľovi riadne doručená, a

preto nájomný vzťah podľa Nájomnej zmluvy naďalej trvá; ako dôvod uvádza, že ani zákon č. 305/2013
Z.z., ani dojednania Nájomnej zmluvy nedovoľujú doručovať Výpoveď prostredníctvom elektronickej
schránky na portáli www.slovensko.sk. Pričom odporca vo svojom stanovisku z 29.07.2024 uviedol, že
pri doručovaní Výpovede postupoval v súlade s § 40 ods. 1, 2 a 4 a § 45 ods. 1 Občiansky zákonník, keď
ju doručil navrhovateľovi do aktivovanej elektronickej schránky; z tohto dôvodu považuje nájomný vzťah

za skončený uplynutím výpovednej doby dňa 30.04.2024. Splnomocnený právny zástupca navrhovateľa
listom z 14.08.2024 namietal neplatnosť Výpovede nájomnej zmluvy z dôvodu neexistencie omeškania
s realizáciou investičného zámeru a jej neurčitosti, zároveň zotrval na stanovisku, že Výpoveď nebola
riadne doručená, keďže nejde o výkon verejnej moci, a preto sa na doručovanie nevzťahuje zákon
č. 305/2013 Z.z. upravujúci doručovanie do elektronickej schránky. Odporca v stanovisku zo dňa

30.09.2024 tvrdil, že výpovedný dôvod bol dostatočne určitý, zrozumiteľný a uplatnený v súlade so
zmluvnými dojednaniami, pričom bez ďalšieho poprel riadnu a včasnú realizáciu investičného zámeru aj
jeho protokolárne odovzdanie mestu a zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažuje nájomcu. Navrhovateľ
zároveň poukazuje na to, že predmetné stanovisko je podpísané tým istým zástupcom odporcu,
primátorom D. E., ktorý už dňa 27.11.2019 vlastnoručne potvrdil splnenie investičného zámeru v

plnom rozsahu k 30.10.2019 v zmysle Dodatku č. 2. V reakcii na predmetné stanovisko odporcu
navrhovateľ listom z 08.10.2024 predložil Oznámenie zo dňa 27.11.2019 o zrealizovaní investičného
zámeru, ktorým bolo potvrdené splnenie podmienok podľa Dodatku č. 2 k Nájomnej zmluve. Zároveň
nad rámec doterajšej argumentácie uplatnil aj námietku premlčania vo vzťahu k Výpovedi Nájomnej
zmluvy, keďže tá bola vyhotovená (bez riadneho doručenia) až po uplynutí viac ako štyroch rokov

odo dňa nasledujúceho po 30.10.2019, teda po termíne realizácie investičného zámeru. Listom zo dňa
22.12.2025 označeným ako „Výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia“, doručeným navrhovateľovi
dňa 08.01.2026, odporca vyzval navrhovateľa v lehote 15 dní na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo vzniknúť užívaním pozemkov vo vlastníctve odporcu bez právneho dôvodu za obdobie od
01.05.2024 do 22.12.2025, vo forme peňažnej náhrady v celkovej výške 5.082,66 eur. Navrhovateľ

v reakcii zo dňa 23.01.2026 namietol nedôvodnosť Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia s
odôvodnením, že užívanie predmetu nájmu má právny titul v podobe Nájomnej zmluvy a vyzval odporcu
na upustenie od zámeru uzatvoriť novú nájomnú zmluvu k predmetu nájmu, ktorý nie je právne voľný,
a zároveň ho opätovne vyzval na rokovanie o mimosúdnom riešení vzájomných sporov. Odporca vo
svojej reakcii zo dňa 04.02.2026 zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii a ďalej uviedol, že výzvu

navrhovateľa na upustenie od zámeru uzatvoriť novú nájomnú zmluvu k predmetu nájmu považuje za
bezpredmetnú. Navrhovateľ uvádza, že medzi stranami konania je sporná otázka platnosti skončenia
nájomného vzťahu založeného Nájomnou zmluvou. Odporca považuje Výpoveď za platnú a zastáva
názor, že nájomný vzťah mal skončiť ku dňu 30.04.2024. Navrhovateľ však tvrdí, že Výpoveď je
neplatným právnym úkonom, a preto nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou naďalej trvá.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Dôvodom navrhovaného neodkladného opatrenia má byť obava navrhovateľa, že odporca prenechá
predmetné nehnuteľnosti do nájmu tretej osobe.

Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s prílohami, pričom má za to, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť.
Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a
tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,

že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné

opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným
opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným
spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že navrhovateľ v rámci jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha „zdržania sa predmetu nájmu nehnuteľností
evidovaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre okres
Malacky, obec B., katastrálne územie B.“ bez uvedenia trvania doby neodkladného opatrenia, neosvedčil

dôvodnosť obavy, že bez okamžitej úpravy pomerov bude jeho právo ohrozené. Súd k uvedenému
záveru dospel zistením, že navrhovateľ v podanom návrhu neuviedol a listinnými dôkazmi nedoložil
žiadne skutočnosti, z ktorých by mohol súd usúdiť, že by malo byť vydané neodkladné opatrenie
v navrhovanom znení. Súd poukazuje na to, že prevažnú časť obsahu neodkladného opatrenia
predstavuje opísanie skutočností a priebehu týkajúceho sa podanej výpovede z nájomnej zmluvy zo

strany prenajímateľa (v tomto návrhu odporcu - Mesto Stupava). Pritom výpoveď z nájmu je datovaná
dňom 28.12.2023, čo je viac ako 2 roky spätne pričom navrhovateľ tvrdí, že výpoveď je z jeho pohľadu
neplatná pre neexistenciu výpovedného dôvodu, neurčitosť výpovedného dôvodu a premlčania práva
na podania výpovede. Podľa názoru súdu ak navrhovateľ tvrdí a domnieva sa, že výpoveď z nájmu
je neplatná mal možnosť podať žalobu na príslušný súd a v riadnom civilnom konaní sa domáhať

neplatnosti výpovede, pričom tam mohol uplatniť všetky dôkazy, ktoré predložil k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia ako už bolo uvedené vyššie sa
nevykonáva dokazovanie a rozhoduje sa iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na
základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu.Súd má za to, že ide o tvrdenie navrhovateľa a na preukázanie skutočností tvrdených navrhovateľom
ohľadne neplatnosti výpovede z nájmu je potrebné vypočuť druhú stranu a vykonať riadne dokazovanie.
Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Pri nariaďovaní neodkladného

opatreniaprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchtvrdenízistení.Vdôsledku
toho sa tu nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
(vo veci samej), a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného

opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia závisí od danej situácie, najmä od naliehavosti
jej riešenia. Podľa starej rímskej zásady „Právo patrí bdelým“ - vigilantibus iura scripta sunt, ktorá
znamená, že zákony chránia aktívnych, opatrných a ostražitých ľudí, ktorí si včas uplatňujú svoje práva.
Nečinnosť alebo ignorovanie vlastných práv (napr. zmeškanie premlčacej lehoty) vedie k ich strate,
pretože súdy nepomôžu tým, ktorí ignorujú svoje záležitosti. Poukazujúc na túto zásadu má súd za

to, že navrhovateľ nevyužil svoje právo a nedomáhal sa neplatnosti výpovede, pričom výpoveď je
datovaná dňa 28.12.2023 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dňa 13.02.2026.
Súd z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadobudol presvedčenie, že navrhovateľ začal vec
riešiť až vo chvíli, keď sa dozvedel o zámere prenajímateľa prerokovaného na zasadnutí Mestského
zastupiteľstva Mesta Stupava dňa 13.11.2025, ktorým je uzatvorenie novej nájomnej zmluvy údajne

s novým nájomcom FKM Stupava, ktoré by malo byť predložené na februárovom zasadnutí ( rok
2026) Mestského zastupiteľstva. Navrhovateľovi pritom muselo byť jasné, že odporca bude mať
snahu využívať športový areál a príp. prenajať predmetné nehnuteľnosti inému nájomcovi. Neodkladné
opatrenie je mimoriadny inštitút v rámci Civilného sporového konania, ktorý je namieste použiť vtedy,
keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí

vznik ujmy alebo že by výkon súdneho rozhodnutia bol nemožný. Už z popisu skutkových okolností je
namieste konštatovať absenciu bezprostrednosti a naliehavosti ako základnej požiadavky nariadenia
neodkladného opatrenia, keďže ešte v roku 2023 bola navrhovateľovi daná výpoveď z nájmu a od tej
doby sa nedomáhal neplatnosti výpovede, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný až 13.02.2026, teda chýba časová aktuálnosť, čím nie je daná bezprostredne hroziaca reálna

ujma. Navrhovateľ si žiadnym spôsobom neusporiadal svoje práva v zmysle Občianskeho zákonníka
a zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, čo sa týka nájomnej zmluvy a príp. neplatnosti
výpovede z nej a preto použitiu mimoriadneho prostriedku v podobe nariadenia neodkladného opatrenia
bráni nedostatok naliehavosti a bezprostrednosti potreby dočasnej úpravy.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom nie je

dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán, preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov
konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky,
by bolo vo svojej podstate popretím § 251 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky
vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.