Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Anna Frigová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Er/679/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608204674
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8608204674.4
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného TONE s.r.o., so sídlom Čučmianska Dlhá 26, 048
01 Rožňava, IČO: 36 216 640 proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
štátny občan SR, o vymoženie istiny s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom
Kováčom, Exekútorský úrad Košice, ustanoveným zástupcom súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka,
o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdny exekútor má nárok proti oprávnenému na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
20.10.2008 a na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V, č. k. 1Zm/602/2007-15 zo dňa 17.3.2008 (ďalej len „exekučný titul“). Poverením Okresného
súdu Svidník č. 5712 028327 * zo dňa 28.10.2008 poveril súd súdneho exekútora vykonaním predmetnej
exekúcie.
2. Tunajšiemu súdu bolo dňa 2.3.2016 doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 8.2.2016, ktorým
predložil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku, ktorý
súdnemu exekútorovi zaslal oprávnený. Oprávnený podaním zo dňa 20.1.2016 doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 21.1.2016 označeným ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ uviedol, že
vymáhaná pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Na
zabezpečenie pohľadávky z tohto úverového vzťahu uzavreli zmluvné strany dohodu o vydaní a vyplnení
biankozmenky, pričom pri podpise tejto dohody došlo aj k vystaveniu biankozmenky dlžníkom. Uvedené
oprávnený predložil spolu s podaním. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy, došlo k odstúpeniu
od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa dohody.
3. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoUNEK"), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie
exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná
doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.5. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
6. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť
rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený
alebojestaráexekúciaodložená,rozhodnádobapodľa§3sapredlžujeo12mesiacovododňauplynutia
doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
7. Nakoľko ku dňu 1.1.2020 bolo predmetné exekučné konanie odložené podľa § 243f ods. 3
Exekučného poriadku, došlo v zmysle § 4 ods. 1 ZoUNEK k predĺženiu rozhodnej doby, preto predmetná
exekúcia nie je zastavená ex lege podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného
poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, §5 7 ods. 1 písm. m) a tiež § 243f, ktorý
predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely.
V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely)
v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4
Exekučného poriadku. Uvedené ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda
zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým
sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje
právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy,
ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, na exekučné konania podľa odseku
1,vktorýchdoúčinnostitohtozákonanebolorozhodnutéožiadostioudeleniepoverenia,saustanovenie
§ 39 ods. 4a, § 40 použijú rovnako.
14. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo
dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
16. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.17. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy,
ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
18. Podľa § 58 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
19. Súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu posúdil, že oprávnený v predmetnom exekučnom
konaní nedoručil doplnenie návrhu v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 22.1.2026 tunajšiemu súdu
apretosúddospelkzáveru,žejepotrebnévzmyslecitovanéhoustanovenia§§243fods.5Exekučného
poriadku predmetnú exekúciu zastaviť.
20. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonanej zákonom č. 438/2015
Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných konaniach
prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti predmetnej novely, t. j. do 22.1.2016 doplniť návrh na
vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Týmito
náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a
pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov
pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, následne posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V prípade, že oprávnený v zákonom presne
stanovenej lehote nesplní jemu zákonom uloženú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez toho, aby súd vykonával
akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony. Nakoľko zákon č. 438/2015 Z. z. nadobudol účinnosť
dňa 23.12.2015, lehota 30 dní na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňa 22.1.2016 a
oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 EP v stanovenej lehote nesplnil, nakoľko
súdu nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS XXX/XXXX-7 zo
dňa 27.10.2016: „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo
potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu,
alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že
návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný,
a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na
vykonanieexekúcieslúžilovovymedzenýchprípadochnaposúdenieprípustnostiďalšiehopokračovania
exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6
Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu,
nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na
to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu
princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o
skutočnomčasevykonaniazákonompožadovanéhoprocesnéhoúkonu,atedaododržaníčinedodržaní
zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ Obdobne tiež rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 752/2016, sp. zn. III. ÚS 564/2016 a sp. zn. III. ÚS 111/2020 a uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 22CoEk/4/2025 zo dňa 27.3.2025.
22. Súd navyše zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
5OdK/5/2019 zo dňa 18.1.2019 vyhlásený konkurz na majetok povinného dňa 2.2.2019. Predmetné
uznesenie bolo zverejnené v OV č. 23/2019.
23. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o
zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo
sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po
odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.24. Z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je teda zrejmé, že aj začatie
konkurzu, resp. osobného bankrotu, je dôvodom, aby súd exekúciu vedenú proti dlžníkovi/ povinnému
podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
26. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
27. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.
28. Vzhľadom na uvedené dôvody zastavenia exekúcie, súd vo výroku II. tohto uznesenia priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému.
29.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1
CSP a trovy exekučného konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Oprávnený tým, že nedoplnil
návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote súdu, zavinil zastavenie exekučného
konania, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. Po preskúmaní súdneho spisu
súd zistil, že úspešný povinný si trovy konania neuplatnil, v konaní povinný nebol zastúpený právnym
zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnému zo spisu nevyplývajú, preto súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.