Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoE/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521200409
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1521200409.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci oprávneného otca: A. B. C., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXXX/X, C., proti povinnej matke: E. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XX, C., v konaní zastúpená spoločnosťou AK Petrovič s.r.o., so sídlom: Kollárova 566/32,
Trnava, IČO: 54 980 682, v konaní o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí:

B. C., narodený XX.XX.XXXX a D. C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní matky
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. B5-4Em/1/2021-559 zo dňa 10.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

II. Odvolací súd konanie o výkon rozhodnutia z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že nariaďuje výkon rozhodnutia - rozsudku

Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/109/2018-306 zo dňa 19.10.2020 v časti styku otca
s maloletou D. C. (výrok I.), návrh oprávneného na výkon rozhodnutia vo zvyšku zamietol (výrok II.),
návrh na odklad výkonu rozhodnutia zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o návrhu oprávneného, doručeného súdu prvej inštancie dňa 29.01.2021, ktorým
sa domáhal nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.
59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020 v časti úpravy styku.
3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 376 ods. 1, § 378
ods. 1, § 379 ods. 1 a 2, § 382 ods. 1 a 2, § 383 ods. 1 písm. a) a b), § 384 ods. 1 a 3, § 386 ods. 1, §
389 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ustanovenia § 3

ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení vyhlášky č. 413/2023 Z. z. (ďalej len
„Vyhláška č. 207/2016 Z. z.“) a ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že pred nariadením výkonu rozhodnutia súd skúma výlučne dve okolnosti,
a to či existuje vykonateľný exekučný titul, ktorým je v prípade maloletej D. rozsudok Okresného súdu

Bratislava V č. k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020 upravujúci styk otca s maloletou a zároveň, či
povinná osoba dobrovoľne plní povinnosti vyplývajúce jej z exekučného titulu, v tomto prípade, či sa stykotca s maloletou realizuje. Uviedol, že žiadne iné skutočnosti súd neskúma, teda ani také ako uvádzala
matka ohľadom nevhodného správania otca a pod., keďže v konaní o výkon rozhodnutia nie je možné
vykonávať dokazovanie o úrovni rodičovských kompetencií. Dôvodil, že v súlade s § 3 ods. 1 Vyhlášky

č. 207/2016 Z. z. súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia a pred vydaním uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia zisťoval, či sa matka podrobuje rozhodnutiu, t. j., či sa realizuje styk
otca s maloletou. Medzi oprávneným a povinnou pritom nebolo sporné, že styk otca s maloletou sa v
súlade s exekučným titulom a v rozsahu v ňom stanovenom ku dňu rozhodovanie tohto súdu nerealizuje,
nakoľko podľa vyjadrenia matky sa maloletá odmieta s otcom nielenže stretnúť ale aj s ním komunikovať,

pričom interpretácia dôvodov, prečo k tomu dochádza je u každého z rodičov odlišná. Zdôraznil, že podľa
aktuálnej právnej úpravy súd nezisťuje prípadné ospravedlniteľné dôvody neplnenia súdom uloženej
povinnostiapodstatnéprerozhodnutieonávrhuoprávnenéhojevýlučneto,čisastykrealizujevsúlades
exekučným titulom. Preto postupujúc podľa § 378 CMP s poukazom na skutočnosť, že je daný exekučný
titul - právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou, výkon súdneho
rozhodnutia v tejto časti nariadil.

Čo sa týka maloletého B., súd prvej inštancie v tejto časti návrh otca zamietol, keďže rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P/19/2022-65 zo dňa 19.07.2022 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/34/2023-157 zo dňa 27.03.2024, v konaní o návrhu
matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, rozhodol tak, že výrokom II. neupravil styk otca
s maloletým B., a teda zanikol exekučný titul pre toto vykonávacie konanie vo vzťahu k maloletému.

Pokiaľ ide o návrh na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 CMP, tento matka odôvodnila
stručne ohrozením zdravia a zdravého vývoja maloletej, ktorý by mohol byť spojený s výkonom
rozhodnutia, čo však bližšie nekonkretizovala a nepodložila žiadnym dôkazmi. Nakoľko ani súd prvej
inštancie nezistil také skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bol odklad výkonu rozhodnutia v
zmysle citovaného ustanovenia dôvodný, tento procesný návrh povinnej zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti výroku I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka,
v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne rozviedol otázku realizácie styku, keď iba stroho

skonštatoval, že sa styk nerealizuje, pričom nevymedzil obdobie, počas ktorého sa tak nemá / má
diať a ani nekonštatoval, ako sa situácia ohľadom styku počas konania vyvíjala a čo predchádzalo
tomu, že maloletá styk s otcom odmieta. Uviedla, že súd nepreskúmateľne a všeobecne konštatoval,
že sa styk nerealizuje a že nebolo možné rozhodnúť inak, než nariadiť výkon rozhodnutia. Namietala,
že opakovane navrhovala zastavenie konania v čase, keď sa styk dlhodobo realizoval. V tom čase

takýto stav pretrvával, a teda v zmysle ustálenej súdnej praxe bolo realizovanie styku počas doby
vyše 6 mesiacov dostatočne dlhou dobou na preukázanie dobrovoľného plnenia matky v zmysle §
390 ods. 1 písm. e) CMP. Namietala, že súd nemal v konaní o výkon rozhodnutia pokračovať len z
preventívneho dôvodu, avšak naďalej konal, na návrh na zastavenie konania nereagoval a napokon o
ňom ani nerozhodol. Dôvodila, že od poslednej úpravy styku uplynuli viac ako 4 roky. Otec si vynucoval

styk, dlhodobo sa nedokázal k svojim deťom priblížiť tak, aby sa ich vzťah zlepšil, svoje nedostatočné
rodičovské zručnosti nevnímal a celú vinu projektoval na povinnú. Styk si zaznamenával, deťom klamal,
neadekvátne ich konfrontoval s rôznymi situáciami, vyčítal minúty, ktoré neboli splnené, nebral ohľad na
poveternostné podmienky a pod.. Napriek tomu sa maloletá začala s otcom stýkať sama, chodili spolu
do reštaurácie, prejsť sa, komunikovali prostredníctvom mobilu, a to až do augusta 2024. Mala za to,

že otec mal možnosť naplno obnovovať a budovať vzťah s maloletou, ktorý bol negatívne poznačený aj
predchádzajúcou nútenou realizáciou styku. Uviedla, že dňa 06.08.2024 sa maloletá stretla s otcom v
obci G., kedy pri styku otec s maloletou riešil aj výšku výživného a konfrontoval ju so vzniknutou situáciou
ohľadom styku, kedy jej o. i. vyčítavo hovoril o jej krstnom otcovi. Táto udalosť vzťah maloletej s otcom
pokazila, maloletú rozrušila, urazila a bola pomyselným vyvrcholením série nevhodných výchovným

prístupovapraktíkotca.Takýtovývojvzťahovmedziotcomamaloletoubolnáročný,eskaloval,vzťahysa
nezlepšili ani s pomocou odborníkov v rámci práce s rodinou. Pre maloletú v období puberty sa styk stal
traumatizujúcouudalosťouvytvárajúcounegatívneprežitkyapoznačilznačnejejpsychikuaznemožňuje
jej vyrastať v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, bezpečia a harmónie tak, aby
jej vývoj a výchova smerovali k pozitívnemu rozvoju jej osobnosti, nadania, rozumových a fyzických

schopnosti a aby boli rešpektované jej práva. Z uvedeného dôvodu navrhla odklad výkonu rozhodnutia
podľa § 389 CMP. Má za to, že donucovanie maloletej, ktorá bude mať 15 rokov, k styku, je priamo v
rozporesuvedenýmipredpokladmiajejnajlepšímzáujmom.Dodala,ževšetkytietookolnostivyplývajúz
vykonaného dokazovania, z vyjadrení na pojednávaní a z písomných podaní, preto nemôže súd pristúpiťk otázke návrhu na odklad výkonu rozhodnutia povrchne. Nepovažovala za správne a náležité úvahy
súdu pri rozhodovaní o návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 CMP. Uviedla, že hoc už
súd neprihliada k tzv. ospravedlniteľným dôvodom, mal možnosť a povinnosť zisťovať aj názor maloletej

a vplyv vynucovania styku na jej prežívanie. Práve inštitút odkladu výkonu rozhodnutia zabezpečuje
ochranu maloletému dieťaťu a súd je povinný po ňom siahnuť aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo
priaznivý vývoj maloletej výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Namietala, že súd nemal vyvrátené, že
by maloletá nebola vážne ohrozená výkonom rozhodnutia, naopak s vykonaného dokazovania vyplýva
značne negatívne vplyv prežitkov práve z realizovaného styku s otcom. Poukázala na najlepší záujem

dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine. Má za to, že nariadením
výkonu rozhodnutia nie je sledovaný najlepší záujem maloletej, ktorej priaznivý vývoj je vážne ohrozený,
preto považuje napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu za nesprávne.
Odvolaciemusúdunavrhla,abynapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievovýrokochI.aIII.zmeniltak,
že návrh oprávneného otca na výkon rozhodnutia sa zamieta, alternatívne výkon rozhodnutia odkladá.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s obavami matky
uvedenými v odvolaní, ale napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za zákonné, vecne
správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí a taktiež nesúhlasí

s opisom situácie matkou, ktorá predchádzala vydaniu rozsudku. Uviedol, že matka vykresľuje stretnutia
s maloletou dramaticky a hľadá dôvody, ktoré by vysvetľovali postoj maloletej. Mal za to, že niektoré
matkine úvahy vyznievajú komicky. Uviedol, že postoj maloletej k nemu a situácia, ktorá vznikla, sú
dôsledkom pomsty matky za jeho opustenie spoločnej domácnosti. Uviedol, že vo veci styku s deťmi
podal niekoľko návrhov na výkon rozhodnutia a matka po celý čas hľadala dôvody, pre ktoré sa s deťmi

nemôže stretnúť. Uviedol, že výsledkom niekoľkoročnej nečinnosti úradov je správanie sa maloletej,
ktorá si osvojila negatívny postoj matky voči nemu ako otcovi a ďalej ho rozvíja, a to napr. informovaním
matky o priebehu stretnutí s otcom, čo je znakom správania sa pri syndróme zavrhnutého rodiča, kedy sa
dieťa snaží zavďačiť programujúcemu rodičovi. Dodal, že fakt, že matka konzultuje s maloletou priebeh
ich stretnutí, matka priznala na pojednávaní dňa 13.02.2025 vo veci výchovného opatrenia vedenej pod

sp. zn. 11P/164/2024. Namietal tvrdenie matky, že si stretnutia vynucuje a uviedol, že maloletú do ničoho
netlačí,avšakmázato,ženavzťahjenutnýspoločnestrávenýčas.Dodal,žestretnutiasdeťmisariadne
nevykonávajú už 7 rokov a matka neustále naťahuje čas, pokiaľ bude maloletá D. plnoletá, resp. pokiaľ
už bude styk neupravený. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 68P/19/2022-65 zo
dňa 19.07.2022 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 12CoP/34/2023-157

zo dňa 27.03.2024, súd výrokom II. neupravil styk otca s maloletým B., čoho výsledkom je, že maloletého
od konca roku 2023 nevidel, nedvíha mu telefón a neodpovedá na správy. Mal za to, že cieľom návrhu
matky je úplne ho odrezať od detí. Poukázal na najlepší záujem dieťaťa a vyjadril názor, že je v záujme
maloletej, aby jej boli vytvárané podmienky na rozvoj vzťahových väzieb s otcom a s jeho rodičmi, pričom
matka roky nevytvára a deštruuje podmienky na rozvoj vzťahových väzieb medzi ním a deťmi a jeho

blízkymi. Uviedol, že maloletú má možnosť vidieť len pred pojednávaniami na súde, kedy matka urobí
ústretový krok, aby na súde nevyzerala až tak zle.
Odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie matky zamietol a pokračoval vo výkone rozhodnutia.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec a uviedol, že je veľmi krátke a nejednoznačné,

pričom kolízny opatrovník neuvádza, na základe akých skutočností dospel k danému záveru. Uviedol,
že kolízny opatrovník sa na jednej strane prikláňa k obavám matky, ale na druhej strane sa stotožňuje
s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, a tento alibizmus považuje za charakteristický pre
(ne)konanie príslušného oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Mal za to, že aj
vďaka tejto nečinnosti vo veci styku s maloletými deťmi je po siedmich rokoch jeho styk s deťmi v stave,

že sa nevykonáva.

7. K vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že naďalej
trvá na podanom odvolaní. Uviedla, že otec opakovane bagatelizuje jeho vplyv na postoje maloletej
počas realizácie styku ako aj to, že práve na základe negatívnych prežitkov zo styku má maloletá v

pubertálnom veku k nemu odmietavý postoj a necíti sa s otcom príjemne ani (psychicky) bezpečne.
Podotkla, že keďže sa styk už dlhodobo nerealizoval za jej prítomnosti, nemohla mať počas styku na
maloletú žiaden otcom tvrdený negatívny vplyv, práve naopak vývin vzťahu medzi otcom a maloletou
bol plne v dispozícii otca. Namietala tvrdenia otca, že sa mu chce pomstiť. Mala za to, že zo spisovéhomateriálu je zrejmé, že otcovi nie je dlhodobo v styku bránené. Uviedla, že s maloletou nekonzultuje
priebeh styku, ale je prirodzené, že sa rozprávajú o tom, čo sa deje v jej živote, a teda aj o tom, ako
prebiehal styk. To, že si otec styk vynucuje je zrejmé zo spisového materiálu, z jeho početných podaní,

kedy doslovne meral každú minútu styku a následne percentuálne analyzoval. Keďže otec si trvalo
vynucuje realizáciu styku s maloletou bez ohľadu na jej vek, záujmy, postoje a najmä jej prežívanie,
má to opačný efekt. Maloletá je zo styku znechutená a fakticky nútená potláčať svoje emócie a styku
sa zúčastňovať. Uviedla, že k styku otca s maloletou došlo dňa 08.02.2025 a dňa 21.03.2025 a keď
maloletá kontaktovala otca, väčšinou sa stretnúť nemohol. Medzičasom bola maloletá dva týždne chorá

a tiež sa zúčastnila lyžiarskeho výcviku. Poukázala na snímky komunikácie maloletej s otcom. Podotkla,
že kolízny opatrovník vzhliadol obavy matky uvedené v odvolaní, s čím nemôže nesúhlasiť. Tvrdila,
že v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/159/2024 na pojednávaní dňa 13.02.2025 kolízny opatrovník
uviedol, že maloletá bola pri pohovore veľmi smutná, trápi ju prejednávaná otázka, bola by najradšej,
keby mohla rozhodovať o tom, kedy sa s otcom stretne a kedy mu zavolá. Poukázala na správu z
pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom.

Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zmenil
tak,ženávrhoprávnenéhootcanavýkonrozhodnutiazamietne,alternatívnevýkonrozhodnutiaodkladá.

8. Podaním zo dňa 03.06.2025 matka odvolaciemu súdu oznámila, Mestský súd Bratislava II rozsudkom
č. k. 11P/159/2024-60 zo dňa 20.05.2025 rozhodol tak, že výrokom I. schválil rodičovskú dohodu,

v zmysle ktorej sa styk otca s maloletou neupravuje, výrokom II. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020 v časti styku otca s maloletou
a výrokom III. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V nadväznosti na uvedené uviedla, že exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.
k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020), na základe ktorého bol nariadený výkon rozhodnutia

napadnutýmuznesenímsúduprvejinštancie,boltakzmenenýat.č.jestykotcasmaloletouneupravený.
Odvolaciemu súdu navrhla, aby podľa § 390 ods. 1 písm. b) CMP zastavil konanie o výkon rozhodnutia
z dôvodu, že exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený, keďže konkrétna úprava styku
nie je daná a niet exekučného titulu, ktorý by ukladal povinnosť plniť.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na postup podľa § 390 ods. 1 písm. b) CMP

a s ohľadom na dikciu predmetného ustanovenia je potrebné konanie o výkon rozhodnutia zastaviť.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh oprávneného na nariadenie výkonu
rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020 v
časti úpravy styku.

11. Predmetom rozhodovania odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 390 ods. 1 písm. b)
CMP je v prvom rade zaoberať sa skutočnosťou, či stále existuje vykonateľný exekučný titul, ktorý by v
súčasnosti nebol vykonávaný a ktorý odôvodňuje vedenie konania o výkon rozhodnutia.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 390 ods. 1 písm. b) CMP súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví,
ak exekučný titul bol po nariadení výkonu rozhodnutia zrušený.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Mestský súd Bratislava II rozsudkom č. k. 11P/159/2024-60
zo dňa 20.05.2025 rozhodol tak, že výrokom I. schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa styk otca
s maloletou neupravuje, výrokom II. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu BratislavaV č. k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14.10.2020 v časti styku otca s maloletou a výrokom III. rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.
k. 11P/159/2024-60 zo dňa 20.05.2025 nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2025. Týmto dátumom tak

po nariadení výkonu rozhodnutia súdom prvej inštancie zanikol vykonateľný exekučný titul, čo zakladá
dôvod na postup podľa ustanovenia § 390 ods. 1 písm. b) CMP, teda na zastavenie konania o výkon
rozhodnutia. Styk otca a maloletej aktuálne v dôsledku právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bola
schválená rodičovská dohoda nie je upravený, a preto nie je dôvod na ďalšie vedenie konania o výkon
rozhodnutia. Odvolací súd preto vzhliadol dôvod na zastavenie konania o výkon rozhodnutia a rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokov časti tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a podľa § 390 ods. 1 písm. b) CMP konanie o výkon rozhodnutia zastavil.

16. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 373 a 391 CMP v spojení

s § 396 ods. 1 a 2 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).