Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/46/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200037
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1226200037.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov – matky:
C. D. E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. I. XXXX/X, J. – K. L. M., v konaní zastúpená:

Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava – mestská
časť Nové Mesto, a otca: N. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, C. XXXX, Rakúska
republika, korešpondenčná adresa: O. XX/X, C. XXXX, Rakúska republika, v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 41P/3/2026-128 zo dňa 02.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Rozhodol tak o návrhu matky, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v trvaní
do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,

ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zveruje
do jej osobnej starostlivosti, otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od
piatka od 12:30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 08:00 hod. a každý párny týždeň
v utorok od 15:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že miestom preberania a odovzdávania maloletého je
predškolské/školské zariadenie a v prípade, že sa maloletý nenachádza v predškolskom/školskom
zariadení, miestom preberania/odovzdania je jej bydlisko. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti

otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 350,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho
mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí, k jej rukám.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, § 360 ods.
1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní návrhu matky, pripojených listinných dôkazov, ako aj
po zhodnotení tvrdení uvedených v návrhu a jeho doplnení, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako žiadala vo svojom návrhu matka. Neodkladné
opatrenie predstavuje mimoriadny procesný inštitút, ktorého účelom nie je konečné vyriešenie sporu

medzi účastníkmi, ale len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov, a to výlučne v situáciách, keď
je potrebné bezodkladne zasiahnuť, pretože bez takéhoto zásahu by mohlo dôjsť k vzniku vážnej,bezprostrednej a nenapraviteľnej ujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je
síce prvoradým kritériom najlepší záujem maloletého, avšak ani táto zásada neznamená, že súd je
povinný nariadiť neodkladné opatrenie vždy, keď medzi rodičmi existuje konflikt alebo nezhoda ohľadom

výkonu rodičovských práv a povinností. Neodkladné opatrenie nemôže suplovať rozhodnutie vo veci
samej ani slúžiť ako nástroj na riešenie dlhodobých rodičovských sporov, komunikačných problémov
či hodnotiacich sporov o vhodnosti výchovného prostredia jedného z rodičov. Zo skutkových tvrdení
samotnej matky, ako aj z obsahu spisu, súd považoval za nesporné, že maloleté dieťa sa dlhodobo
a kontinuálne nachádza v osobnej starostlivosti matky, maloleté dieťa má u matky zabezpečené

bývanie, predškolské zariadenie, zdravotnú starostlivosť a každodennú osobnú starostlivosť. Matka
sama uviedla, že sa nachádza na území Slovenskej republiky spolu s maloletým dieťaťom. Súd
zdôraznil, že neexistuje stav, v ktorom by maloleté dieťa bolo fakticky odňaté z osobnej starostlivosti
matky ani stav, v ktorom by bolo ohrozené jeho okamžité zotrvanie v prostredí, v ktorom sa aktuálne
nachádza. Za tejto situácie nie je možné hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov formou
neodkladného opatrenia, keďže status osobnej starostlivosti je stabilný a zodpovedá stavu, ktorý matka

sama považuje za vyhovujúci. Súd nebagatelizoval tvrdenia matky o konfliktných vzťahoch medzi
rodičmi, o ich problematickej komunikácii ani o minulých incidentoch. Zároveň však poukázal na to,
že ide o dlhodobo pretrvávajúci rodičovský konflikt, ktorý má komplexný skutkový základ, tento konflikt
si vyžaduje vykonať riadne dokazovanie a posúdenie miery rodičovských kompetencií, výchovného
prostredia a vhodnosti navrhovaného styku, čo presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení.

Neodkladné opatrenie nie je procesným prostriedkom na to, aby súd predbežne autoritatívne vyriešil
spor o to, ktorý z rodičov je „lepší“, „stabilnejší“ alebo „vhodnejší“, ani aby detailne upravoval výkon styku
v situácii, keď dieťa nie je bezprostredne ohrozené. Súd zároveň poukázal na to, že rodičia sa zúčastňujú
mediácie, čo svedčí o tom, že aj sami účastníci vnímajú predmetný spor ako otázku, ktorá má byť riešená
dohodou alebo v riadnom konaní, nie prostredníctvom urgentného procesného zásahu. Navrhovaný

rozsah úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je detailný, presne časovo špecifikovaný a koncepčne
zodpovedá skôr rozhodnutiu vo veci samej, nie dočasnému procesnému opatreniu. Súd zdôraznil, že
účelom neodkladného opatrenia nie je nastolenie ideálneho, optimálneho alebo definitívneho režimu
styku, ale len odstránenie bezprostredného ohrozenia. Keďže styk medzi otcom a maloletým dieťaťom
prebieha, matka sama uvádza, že styk umožňuje, nejde o situáciu úplného znemožnenia kontaktu ani o

okamžitéohrozeniedieťaťa,niejesplnenápodmienkanevyhnutnostizásahusúduformouneodkladného
opatrenia.

5. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa neodkladným opatrením do osobnej
starostlivosti matky prijal záver, ako už uviedol vyššie, že zo strany matky nebola osvedčená potreba

bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia, a zo strany súdu nebolo
zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie maloletého, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia
na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. Zo samotného návrhu matky vyplýva, že maloleté dieťa
sa nachádza v osobnej starostlivosti matky (s výnimkou času stráveného s otcom), ktorá osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje, preto nie je daný zákonný dôvod zasiahnuť do pomerov

maloletého dieťaťa, konkrétne do otázky jeho zverenia formou nariadenia neodkladného opatrenia bez
vykonania riadneho dokazovania. O maloleté dieťa je nateraz postarané, dieťa nie je bez rodinného
zázemia, výchovy, bez dozoru, neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie života, zdravia alebo
priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, a preto nie je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Matka je zároveň povinná

otcovi umožniť styk s maloletým tak, aby boli zabezpečené práva obidvoch rodičov na výchovu a
starostlivosť o maloleté dieťa a aj na jeho právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.

6. Súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal návrhom matky na určenie výživného v nevyhnutnej
miere. Hoci je pravda, že rodičia sú povinní zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa, konštatoval, že

maloleté dieťa má zabezpečené všetky základné životné potreby, matka disponuje príjmom, ktorý jej
umožňujepokrývaťbežnépotrebydieťaťa,dieťasanenachádzavstavehmotnejnúdzeaniexistenčného
ohrozenia. Matka ničím neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená.
Dokonca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného odôvodňovala finančnou
neistotou tvrdiac, že si nie je istá kedy a či vôbec otec výživné zaplatí. Sama však uvádzala obdobia,

resp. mesiace a sumy výživného zaplateného otcom. Na uvedenom nič nemení to, že ohrozenie výživy
maloletého dieťaťa na účely nariadenia neodkladného opatrenia nebolo nijak osvedčené. Zároveň súd
poukázal na to, že matkou vyčíslené mesačné výdavky na maloleté dieťa vo výške viac ako 2.300,-
Eur výrazne presahujú rámec nevyhnutných a základných potrieb maloletého dieťaťa predškolskéhoveku. Niektoré z uvádzaných položiek (napr. sporenie, dovolenky, nadštandardné voľnočasové aktivity,
súkromné zariadenie bez finančnej participácie druhého rodiča) nemôžu byť v konaní o neodkladnom
opatrení považované za nevyhnutné výdavky, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu. Otázka

primeranosti výdavkov, životnej úrovne dieťaťa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov
otca je predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, nie v rámci rozhodovania o neodkladnom
opatrení.

7. Dospel k záveru, že v posudzovanej veci neexistuje bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa,

aktuálny stav starostlivosti je stabilný a funkčný, návrh smeruje k riešeniu dlhodobého rodičovského
konfliktu, požadovaná úprava má charakter rozhodnutia vo veci samej. Konštatoval, že z obsahu návrhu,
ako aj z pripojených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletého
dieťaťa sú dlhodobo konfliktné a ich vzájomná komunikácia je narušená. Rodičia majú rozdielne
predstavy o výchove maloletého dieťaťa, o rozsahu styku otca s maloletým, ako aj o budúcom
usporiadaní rodičovských práv a povinností. Samotná zlá alebo nefunkčná komunikácia medzi rodičmi

však nie je zákonným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Konfliktná komunikácia je
typickýmsprievodnýmjavomrozchodovýcharozvodovýchsituáciíaakotakánepredstavujemimoriadnu
okolnosť, ktorá by sama osebe zakladala potrebu bezodkladného zásahu súdu. Úlohou neodkladného
opatrenia nie je „napraviť“ komunikáciu medzi rodičmi, ani nahrádzať ich schopnosť dohodnúť sa,
ale výlučne odvrátiť bezprostredné ohrozenie práv alebo záujmov maloletého dieťaťa, ktoré v danom

prípade nebolo preukázané. Reflektujúc uvedené sa súd ďalej zaoberal otázkou, či by nariadenie
neodkladného opatrenia bolo spôsobilé odstrániť alebo aspoň zmierniť problémy, na ktoré matka v
návrhu poukazuje. V tejto súvislosti uviedol, že viaceré zo skutočností uvádzaných matkou nemajú
povahu okolností, ktoré by bolo možné riešiť neodkladným opatrením, a to najmä tvrdenia o nevhodných
bytových podmienkach otca (pivničné priestory slúžiace ako izba pre maloletého), skutočnosť, že otec

je v súčasnosti nezamestnaný, hodnotenie životného štýlu otca, subjektívny pocit matky z priebehu
mediácie,žejevystavenátlakualebonútenákrealizáciistyku.Neodkladnéopatrenieniejeprostriedkom
na preverovanie bytových, výchovných a osobnostných pomerov rodiča v plnom rozsahu, keďže
takéto posúdenie si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, prípadne odborné vyjadrenia, ktoré patria do
konania vo veci samej. Tvrdenia matky o tom, že maloletému dieťaťu je u otca zabezpečené bývanie

v pivničných priestoroch, ako aj tvrdenia o nevhodnosti tohto prostredia, sú predmetom skutkového
sporu medzi rodičmi, ktorý súd nemôže v konaní o neodkladnom opatrení autoritatívne vyriešiť. Ani
prípadné nariadenie neodkladného opatrenia by samo osebe neviedlo k okamžitému odstráneniu týchto
tvrdených nedostatkov, keďže by si vyžadovalo ich následné preverenie a hodnotenie v riadnom
konaní. Neodkladné opatrenie nemôže slúžiť ako sankčný alebo preventívny nástroj voči jednému z

rodičov bez toho, aby boli tvrdenia spoľahlivo preukázané. Rovnako samotná skutočnosť, že otec je v
súčasnosti nezamestnaný, nepredstavuje automaticky ohrozenie maloletého dieťaťa, ani neodôvodňuje
bezodkladnú súdnu intervenciu. Ide o okolnosť, ktorá môže byť významná pri rozhodovaní o výživnom
alebo o rozsahu starostlivosti v konaní vo veci samej, nie však v konaní o neodkladnom opatrení,
ak dieťa nie je bezprostredne ohrozené. Zastával názor, že ani samotným nariadením neodkladného

opatrenia by nedošlo k odstráneniu jadra konfliktu medzi rodičmi, ktorým je dlhodobá nezhoda, nedôvera
aneschopnosťefektívnejkomunikácie.Naopak,prílišpodrobnáaautoritatívnadočasnáúpravapomerov
v situácii, keď neexistuje bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa, by mohla viesť k ďalšej eskalácii
konfliktu medzi rodičmi a k zvýšeniu napätia, čo nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd preto
považovalzaprimerané,abyspornéotázkytýkajúcesavýkonurodičovskýchprávapovinností,bytových

a výchovných pomerov rodičov, ako aj výživného, boli riešené v riadnom konaní vo veci samej, kde
bude možné vykonať úplné dokazovanie a komplexne posúdiť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Za
týchto okolností súd nevzhliadol splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia,
a preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

8. Záverom dodal, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (konanie vo veci samej).

9. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka dôvodiac naplnením
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP. Uviedla,

že otec opakovane nedodržiava dohodnuté termíny styku, maloletého jej nevracia načas a ukladá
si jednostranné podmienky pre vrátenie maloletého. Priebeh styku v decembri 2025 a januári 2026
bol konkrétne naplánovaný dohodou rodičov uzatvorenou na mediácii dňa 21.12.2025, avšak otec
jej dňa 03.01.2026 odmietol odovzdať maloletého v dohodnutý čas, čím hrubo túto dohodu porušil.Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s nahrávkami telefonického rozhovoru rodičov zo dňa
03.01.2026 a zo dňa 05.01.2026. Tvrdila, že v období od januára 2026 do polovice februára 2026 otec
nedodržal ani jeden termín odovzdania maloletého naspäť jej (celkovo tak spravil štyri krát) a naposledy

jej otec maloletého nevrátil v dohodnutý termín dňa 15.02.2026. Zastávala názor, že otcovo správanie
je nepredvídateľné s tendenciami jednostranne rozhodovať o maloletom s tým, že si podmieňuje jeho
vrátenie splnením vlastných požiadaviek (dňa 13.02.2026 jej napísal správu, že si maloletého ponechá
počas jarných prázdnin bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody či vzájomného prediskutovania tejto
otázky a vrátenie maloletého podmienil tým, že sa s ňou musí porozprávať o prebiehajúcej situácii a o

budúcnosti maloletého, čo vnímala ako nástroj nátlaku). Takéto správanie otca považovala za závažný
prejav svojvoľného a manipulatívneho konania, ktoré vytvára reálne riziko, že otec môže maloletého
v budúcnosti odmietnuť vrátiť podľa dohody alebo bez existencie vykonateľného súdneho rozhodnutia.
Maloletý sa tak ocitá v stave právnej neistoty a ona nemá k dispozícii efektívny právny nástroj na
okamžité zabezpečenie návratu maloletého, keďže v súčasnosti neexistuje vykonateľné rozhodnutie
upravujúce styk. Tvrdila, že otec nerešpektuje to, že maloletý sa nachádza v jej faktickej starostlivosti,

maloletého si vyžaduje a preberá podľa vlastného uváženia aj počas pracovného týždňa, keď maloletý
riadne navštevuje materskú školu v J.. Otec jej tvrdí, že je schopný zabezpečovať každodenné ranné
vozenie maloletého do materskej školy zo svojho bydliska v Rakúskej republike, ktoré je vzdialené viac
ako 90 km. Mala za to, že takýto režim nie je reálne dlhodobo udržateľný a nie je v záujme maloletého,
keďže predstavuje každodennú neprimeranú záťaž spojenú s dlhým cestovaním, pričom poukázala na

to, že keď otec viezol maloletého do materskej školy, maloletý po ceste zvracal, čo svedčí o tom, že
takto dlhé presuny sú pre maloletého fyzicky náročné a nevhodné.
Ďalej uviedla, že otec nadmerne užíva alkohol a pravdepodobne aj marihuanu, čo predstavuje
bezprostredné ohrozenie výchovy a zdravia maloletého a pod vplyvom alkoholu jej opakovane adresoval
nevhodné a výhražné e-mailové správy.

Namietala, že súd prvej inštancie procesne pochybil v tom, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nijakým spôsobom nevysporiadal s dôkazmi ňou predloženými, konkrétne s e-mailovou a elektronickou
komunikáciou medzi rodičmi, z ktorej vyplýva, že otec sa vo viacerých prípadoch sám priznal k tomu,
že bol pod vplyvom alkoholu a že sa voči nej správal verbálne agresívne. Mala za to, že komunikácie
priamo osvedčujú existenciu rizikového správania otca, ktoré je nezlučiteľné s riadnym a bezpečným

výkonom rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého bez prítomnosti
druhého rodiča. Dodala, že koncom októbra 2025 sa otec priznal, že v čase, keď mal maloletého vo
svojej starostlivosti, bol počas celého víkendu opitý, pričom alkohol otcovi kupuje a nalieva jeho vlastná
matka (otec žije spolu s rodičmi).
Tvrdila, že otec zariadil pre maloletého izbu, ktorá neobsahuje normálnu posteľ, pohadzujú sa v nej

predmety ako drvička a miestnosť je v chaotickom stave, ide o pivničný priestor, izba neposkytuje
maloletému primeraný poriadok ani bezpečné prostredie pre spánok a hru. Súd prvej inštancie vinila
z toho, že sa nezaoberal e-mailovou správou, ktorú jej otec poslal dňa 27.11.2025, a v ktorej sa
vyhrážal samovraždou. Mala za to, že kombinácia závislosti od alkoholu a samovražedných tendencií
predstavuje vážne ohrozenie života a zdravia dieťaťa, a to nielen počas pobytu u otca, ale aj pri

manipulácii s maloletým pri styku. Dodala, že samotná účasť na mediácii ešte neznamená reálnu
schopnosť alebo vôľu rodiča rešpektovať dohodnuté pravidlá, pričom jej skúsenosť jednoznačne
preukazuje, že mediácia nebola účinná, keďže otec opakovane nedodržiaval dohodnuté termíny
odovzdania maloletého, popieral existenciu dohôd a podmieňoval vrátenie maloletého splnením
vlastných požiadaviek.

K vyživovacej povinnosti uviedla, že skutočnosť, že má vlastný príjem nezbavuje otca jeho zákonnej
povinnosti podieľať sa na zabezpečovaní potrieb maloletého a maloletý má právo sa podieľať na
životnej úrovni oboch rodičov. Určenie minimálneho výživného formou neodkladného opatrenia má
preventívny charakter a jeho cieľom je zabezpečenie kontinuity a stability financovania základných
potrieb maloletého do času rozhodnutia vo veci samej.

Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil naplnenie podmienok pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniavdanomprípade,keďneskúmalajzáujemmaloletéhodieťaťa,alepovažovalza
potrebné, aby boli osvedčené také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie neodôvodnil aký skutkový stav zistil a ako ho
právne posúdil, nevysvetlil ani základné body svojho rozhodovacieho procesu vedúceho k rozhodnutiu,

jeho rozhodnutie je arbitrárne a zasahuje do jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva
na súdnu ochranu, ktoré okrem iného zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorým
odôvodnenie napadnutého uznesenia určite nie je.Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi
neodkladné opatrenie, ktorým v trvaní do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti, upraví styk otca

s maloletým v každom nepárnom týždni od piatka od 12:30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho
týždňa do 08:00 hod. a v každom párnom týždni v stredu od 15:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že
miestom preberania a odovzdávania maloletého je predškolské/školské zariadenie a v prípade, že
sa maloletý nenachádza v predškolskom/školskom zariadení, miestom preberania/odovzdania je jej
bydlisko. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350,-

Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu,
za ktorý sa výživné platí, k jej rukám.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §

357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

11. Predmetom konania je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd v trvaní

do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletým v každom nepárnom týždni
od piatka od 12:30 hod. do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 08:00 hod. a v každom párnom
týždni v utorok od 15:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že miestom preberania a odovzdávania maloletého
je predškolské/školské zariadenie a v prípade, že sa maloletý nenachádza v predškolskom/školskom

zariadení, miestom preberania/odovzdania je jej bydlisko. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti
otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 350,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa kalendárneho
mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí, k jej rukám.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd
v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej

rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,

či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do

doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

20. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,

ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho

vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

21. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal (vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia) postačujúce dokazovanie, ktorého

výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne
právne posúdil, preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje
na správne a dostatočne presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
vpostupeprvoinštančnéhosúdunezistilžiadnepochybeniaaanisprihliadnutímnaodvolacieargumenty

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Nie preto možné dať za
pravdu odvolateľke, ktorá ani v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť
zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

22. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu buď v tom,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný

právny predpis nesprávne interpretoval.

23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča na bezodkladnú úpravu pomerov maloletého
dieťaťa podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 CMP a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326
ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej, ods. 2, § 331 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že návrh

matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov ňou
navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci, ako aj závery súdu prvej inštancie, odvolací
súd považuje za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.24. Matka v odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie,
avšak odvolací súd v tomto smere uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí
byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania. Odvolací súd preskúmal napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že nie je postihnuté vyššie zmienenou, matkou
v odvolaní namietanou vadou. Napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu je vecne správne, je
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistené skutočnosti náležite vyhodnotil, posúdil a konzistentným a

transparentným spôsobom ich premietol do rozhodnutia, čím dostatočne zrozumiteľne objasnil svoj
postup a svoje úvahy. Žiada sa dodať, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS
50/04 z 03.03.2004). Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť,
že odvolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o

zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý
proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/218/2010 zo dňa 23.11.2010 a
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06 zo dňa 08.06.2016). Vzhľadom na
uvedenéodvolacísúdvyhodnotilnámietkumatkyonedostatočnomodôvodnenínapadnutéhouznesenia
súdu prvej inštancie ako nedôvodnú.

25. Argumentácia matky o nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu, a to
zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým pre tvrdené otcove
nepredvídateľné správanie s tendenciami jednostranne rozhodovať o maloletom, z ktorého pramení
jej obava, že otec môže v budúcnosti maloletého odmietnuť vrátiť, neosvedčuje, že by maloletému

hrozila reálna a bezprostredná ujma, ktorá by si vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia bez
riadne vykonaného dokazovania vo veci samej. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie
v tom, že neexistuje stav, v ktorom by bol maloletý fakticky odňatý z osobnej starostlivosti matky
a pokiaľ otec realizuje styk s maloletým, matka neosvedčila také okolnosti, pre ktoré by bolo nutné
nariadením neodkladného opatrenia zasiahnuť do pomerov účastníkov konania. Zverenie maloletého do

osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené
výnimočné dôvody a obava o život a zdravie maloletého, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do
práv druhého rodiča a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Matkou popisované komunikačné
problémy pri odovzdávaní maloletého po styku s otcom sú dôsledkom dlhodobo pretrvávajúceho
rodičovského konfliktu, ktorý ako správne konštatoval súd prvej inštancie, má komplexný skutkový

základ, pričom tento konflikt si vyžaduje vykonať riadne dokazovanie a posúdiť mieru rodičovských
kompetencií u každého z nich. Rodičovský konflikt prítomný medzi rodičmi zároveň oslabuje ich ochotu
ku konštruktívnej a pokojnej komunikácii ohľadom ich spoločného maloletého dieťaťa, avšak túto
situáciu si uvedomujú a zúčastňujú sa mediácie. Tvrdenia matky o porušovaní dohody otcom však
neboli osvedčené. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti

sa pritom má zamedziť vzniku nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom
rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich
partnerského/manželského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej
tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na
zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia

sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to
práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je
schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy,
či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo
záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).

26. Vzhľadom na skutočnosť, že matka neosvedčila, že výživa maloletého dieťaťa je aktuálne ohrozená,
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval v tomto prípade za naplnené podmienky
nevyhnutné na nariadenie neodkladného opatrenia o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté
dieťa. Berúc do úvahy charakter inštitútu neodkladného opatrenia tu samozrejme nebol priestor

na podrobné vykonávanie dôkazov, keďže súd rozhodoval v skrátenom konaní, avšak tie skutkové
zistenia, ktoré z návrhu a zo spisu vyplývajú, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba
navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. „V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre
nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahusúdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade
maloletého ..., v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej
povinnostirodičovkdeťomvyplývajúcichzozákonnýchkritériíuvedenýchv§62anasl.Zákonaorodine.

Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa
dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov
nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie
§ 366 CMP.

27. Z doposiaľ zisteného stavu vyplýva záver, že nie je preukázaná ani osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako
žiadala matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má za to, že tu nie je a v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo
dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Na uvedenom závere

nič nemenia ani matkou predložené nahrávky telefonických hovorov (podľa jej uvedenia rodičov), e-
mailová a elektronická komunikáciou (podľa jej uvedenia medzi rodičmi), ktoré neosvedčujú dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nemožno stotožniť, že ide o rodičov maloletého dieťaťa
a verifikovať tak autenticitu ich obsahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy
je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné

vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania.

28. V súvislosti s napätými vzťahmi rodičov maloletého dieťaťa je potrebné apelovať na nich oboch,
aby uprednostnili záujem dieťaťa pred vlastnými záujmami, snažili sa o čo najrýchlejšie a pokojné
doriešenie ich vzájomného vzťahu a súčasne aj v záujme maloletého dieťaťa rešpektovali vzájomné

práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom rodičom
musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny
vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa
a minimalizujúci negatívny dopad prebiehajúcich konaní na psychiku dieťaťa. V záujme maloletého
dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali

brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. Je nežiaduce, aby maloleté dieťa bolo vystavované konfliktu
lojalitykrodičomaovplyvňovanénegatívnymivzťahmimedzinimi.Vzáujmezdravéhovývinumaloletého
dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu
s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom.

29. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

30. V konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenom pod sp. zn.
41P/161/2025 súd prvej inštancie vykoná riadne a úplné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne o

starostlivosti o maloleté dieťa, styku a výške výživného. Rodičia sa môžu o úprave ich rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu dohodnúť, pričom táto dohoda podlieha schváleniu súdu.

31. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj

nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného

súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).