Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34C/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7119203163.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar.
X.X.XXXX, bytom v D., E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO:
00 691 135, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 21.3.2019 žiadal súd, aby rozsudkom určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. 6224/234, druh
pozemku: ostatná plocha, o výmere 289 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. G.,

ktorý je evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXXX.

2.1 Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v obci Košice - Sever, katastrálne územie F. G., evidovaných na Liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 6224/21, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1042 m2 s rodinným domom č. 1024, na parc. č. 6224/21, na ulici H. XX v Košiciach. Žalobca ďalej

uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol darovaním na základe darovacích zmlúv
od nebohého otca Dpt. B. C., zomrelého dňa 3.8.2013 a od matky G. B. C., I. D., nar. XX.X.XXXX. V
žalobe ďalej konštatoval, že jeho právni predchodcovia nadobudli parcelu č. 6224/21 (pôvodne parcela
č. 11212/11) do osobného užívania na základe rozhodnutia MNV Košice, finančný odbor, č. č.j. Evid.
R-1951/1975 zo dňa 29.4.1975. Následne s nimi bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku RII 137/1975 zo dňa 28.5.1975. K pôvodne pridelenému pozemku o výmere 646
m2 boli pričlenené aj ďalšie časti, a to časť parcely č. 6224/22 o výmere 208 m2, katastrálne územie

Košice - Sever. V žalobe žalobca poukázal na vydané rozhodnutie o pridelení pozemku
do osobného užívania MNV Košice č. R-8/1990 - Kr zo dňa 19.1.1990. Uviedol, že v skutočnosti bola
jeho rodičom pričlenená aj sporná parcela č. 6224/234 o výmere 289 m2 ostatná plocha,
zapísaná na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne
územie F. G., vo vlastníctve žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sa jedná o parcelu, ktorá
bezprostredne súvisí s parcelou č. 6224/21 o výmere 1042 m2, ktorý bol pozemkom, na ktorom sú

skaly, svahy a roklina, ktorá neposkytuje trvalý úžitok. V žalobe žalobca argumentoval aj tými skutkovými
tvrdeniami,žejehonebohýotecvšetkypridelenénehnuteľnostivprírodeohradilplotom zbetónových
stĺpikov a pletiva z dôvodu výstavby rodinného domu, a to ešte v roku 1982. Uviedol, že parcela č.6224/234,ktorájepredmetomtohtosporu,saužívalaspolusrodinnýmdomomakousporiadanýdomový
majetok,avtakomrozsahuhonadobudoldovlastníctvadarovaním.Žalobcazdôraznil,žejehoprávnych
predchodcov v užívaní predmetných nehnuteľností nikto nerušil a užívali ich v presvedčení, že sú ich

vlastníkmi. Uviedol, že užívacie hranice boli v prírode jasne vymedzené trvalým oplotením, a preto
nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že celá plocha patrí jeho právnym predchodcom. Žalobca
tiež poukázal, že v čase pridelenia pozemku do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu
nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti parcely č. 6224/234 o výmere 289 m2 žalovaný, ale Čsl. štát,
ktorý vydal aj územné rozhodnutie, stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom,

kontroloval realizáciu výstavby rodinného domu, garáže aj oplotenia a nezistil neoprávnené užívanie
majetku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nemal žiadne vedomosti o tom, že je vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, ktorú získal na základe zákona o prevode majetku štátu na iné osoby zákonom
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, a proti užívaniu nič
nenamietal. Uviedol, že o skutočnosti, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, sa dozvedel až v roku
2017. Poukázal opätovne, že jeho rodičia postavili na parcele č. 6224/21 rodinný dom, a to na základe

stavebného povolenia vydaného ObNV Košice, odbor výstavby č. vyst. 3331/79 zo dňa 16.10.1979,
pričom bolo vydané aj rozhodnutie ObNV Košice, odbor výstavby Košice -Sever o umiestnení stavby
č. 2418/79-Kv zo dňa 12.9.1979 a následne aj kolaudačné rozhodnutie ObNV Košice, odbor výstavby
ÚPAaD Košice I, č. vyst. 9639/82 zo dňa 16.9.1982. Žalobca v tejto súvislosti podotkol, že v uvedených
konaniach neboli zistené žiadne pochybenia, ani čo sa týka stavby, jej umiestnenia a užívania pozemku.

Uviedol, že ohľadom usporiadania vlastníckych práv vydal ObNV Košice I doporučenie na pričlenenie
časti parcely č. 6224/1 katastrálne územie Košice - Sever k parcelám č. 6224/21 a č. 6224/22 jeho
rodičom, č. vyst. 155/87/88 zo dňa 19.7.1988 a neskôr vydal ObNV Košice I, odbor výstavby č. ÚPAaD
rozhodnutie č. vyst. 155b/89 - zo dňa 8.12.1989, ktorým súhlasil s využitím parcely č.
6224/1 ako stavebnej parcely. Ani v tomto konaní nikto nič nenamietal proti užívaniu spornej parcely č.

6224/234, ktorá k týmto parcelám priliehala. Žalobca v žalobe poukázal, že spornú parcelu č.
6224/234 jeho právni predchodcovia po oplotení zveľadili, vyklčovali kroviny, vyrovnali svah navozením
zeminy a vysadili ovocné stromy, a boli jednoznačne v presvedčení, že im sporná nehnuteľnosť patrí.
Žalobca konštatoval, že za plotom je strmý svah, na ktorom sú len kroviny, a nie je možné túto parcelu
žiadnym spôsobom využiť. Naviac, podľa žalobcu, sporná parcela č. 6224/234 má atypický asymetrický

tvar, a iné účelné využitie, ako súčasť parcely č. 6224/21 tak neprichádza do úvahy. Má za to, že
vlastnícke právo nadobudol vydržaním v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe
nepretržitej, dlhodobej a nerušenej držby. Uviedol, že táto držba je oprávnená, pretože vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu bol dobromyseľný, že mu nehnuteľnosť patrí tak, ako to má na mysli ust. § 130
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že ho nikto v užívaní a vo výkone vlastníckeho práva nerušil

a neuplatňoval si žiadne nároky, a to ani jeho právnych predchodcov. Má za to, že keďže nadobudol
nehnuteľnosť v roku 1995, resp. v roku 2007, 10 ročná lehota uplynula najneskôr v roku 2017. Uviedol,
že pre započítanie uplynulých lehôt do nepretržitej vydržacej doby je významné aj intertemporálne ust. §
865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, umožňujúce započítať do vydržacej lehoty aj čas pred 1.4.1983 so
súčasným odkladom možnosti vydržania odo dňa 1.4.1984 a ust. § 872 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb.,

ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania
pozemku sa započítal aj čas, po ktorý právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred
dátumom 1.1.1992. V súvislosti s vydržacou lehotou uviedol, že jeho rodičia mali v dobromyseľnej a
nerušenej držbe spornú nehnuteľnosť najneskôr od roku 1982. Uviedol, že po zistení, že jeho vlastnícke
právo k spornej parcele nie je usporiadané, neúspešne vyzval žalovaného na jej odkúpenie listom zo

dňa 15.3.2018. Následne preto uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu č. 2018001743 zo dňa
21.8.2018. Je však názoru, že nie je nájomcom spornej parcely, ale jej vlastníkom a z toho dôvodu
má za to, že má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.
2.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
2.3 V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca v konaní označil a predložil tieto listinné dôkazy:

Výpisy z katastra nehnuteľností, okres J. K., L. J. - F., katastrálne územie F. G., List vlastníctva č. XXXX
zo dňa 26.2.2019, List vlastníctva č. XXXXX zo dňa 26.2.2019, rozhodnutie Mestského národného
výboru, finančného odboru v Košiciach zo dňa 29.4.1975 o pridelení pozemku do osobného
užívania, dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 28.5.1975, návrh Okresného
národného výboru, odboru územného plánovania a stavebného poriadku zo dňa 7.2.1979 týkajúci sa

pričlenenia časti pozemku parcely č. 6224/22 o výmere 208 m2 k pozemku parcele č. 11212/11 o
výmere 646 m2, rozhodnutie vydané Obvodným národným výborom, odborom výstavby, Košice - Sever
o umiestnení stavby zo dňa 12.9.1979, stavebné povolenie vydané Obvodným národným výborom,
odborom výstavby, Košice - Sever zo dňa 16.10.1979, kolaudačné rozhodnutie Obvodného národnéhovýboru, odboru výstavby, Košice - Sever zo dňa 16.9.1982 vrátane jeho prílohy - vyhotovenej snímky
z pozemkovej mapy a kópie pozemkovej mapy, návrh Obvodného národného výboru Košice I, odboru
výstavby, územného plánu a architektúry zo dňa 19.7.1988 o pričlenení časti pozemku parcely č. 6224/1

ovýmere200m2doosobnéhoužívaniakpozemkuparceleč.6224/21aparceleč.6224/22, rozhodnutie
odboru výstavby o zmene využitia pozemku - časti parcely č. 6224/1 zo dňa 8.12.1989, rozhodnutie
Národného výboru mesta Košíc, finančného odboru o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa
19.1.1990, žiadosť o kúpu pozemku adresovanú žalovanému zo dňa 15.3.2018, odpoveď žalovaného
na žiadosť žalobcu o kúpu spornej nehnuteľnosti zo dňa 3.5.2018 a zo dňa 24.10.2018, nájomnú zmluvu

č. 2018001743 zo dňa 21.8.2018, úmrtný list nebohého poručiteľa Dpt. B. C..

3.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.9.2019 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný
právne argumentoval najmä tým, že zo samotného znenia ust. § 205 Občianskeho zákonníka účinného
do 31.12.1982 (ale aj do 28.3.1990) vyplýva, že vydaním rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného
užívania vznikne občanovi právo, aby s ním bola uzatvorená dohoda o osobnom užívaní pozemku,

ktorá musela byť písomná a bola k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Žalovaný uviedol, že
len samotným vydaním a právoplatnosťou rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného
užívania ešte nevzniklo právo osobného užívania pozemku, a preto občan nemohol byť v dobrej viere,
že môže pozemok užívať, a že mu k nemu vzniklo právo osobného užívania. Žalovaný podotkol, že
do chvíle uzatvorenia následnej dohody o osobnom užívaní pozemku občanovi mohol vzniknúť iba

predpoklad, že mu v budúcnosti právo osobného užívania k pozemku môže vzniknúť. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že takéto poučenie bolo uvádzané aj v samotnom texte
rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania. Preto podľa žalovaného neobstojí v žiadnom
prípade argumentácia, že občan nemohol o tejto právnej úprave vedieť, keďže bol o takomto postupe
výslovne upovedomený v rozhodnutí o pridelení pozemku do osobného užívania. Žalovaný konštatoval,

že až následným uzatvorením dohody o zriadení práva osobného užívania a jej následnou registráciou
na štátnom notárstve, ktorá musela nastať v určenej lehote odo dňa jej uzatvorenia, vzniklo občanovi
právo osobného užívania. Má za to, že v prípade, ak aj došlo k uzatvoreniu dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku, avšak následne už nedošlo k jej registrácii na štátnom notárstve, takáto
dohoda nemohla nadobudnúť účinnosť, a právo osobného užívania tak nevzniklo. Žalovaný v

tejto súvislosti zdôraznil, že až kumulatívnym splnením všetkých podmienok (vydaním rozhodnutia o
pridelení pozemku do osobného užívania, uzatvorením dohody o zriadení práva osobného užívania
k pozemku a následne registráciou tejto dohody na štátnom notárstve) nastal okamih vzniku práva
osobného užívania pozemku v prospech občana. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle
právnej úpravy platnej v rozhodnom období, bolo k zriadeniu práva osobného užívania potrebné

nielen uzatvorenie dohody o zriadení práva osobného užívania a jej registrácia na štátnom notárstve,
ale aj tomu predchádzajúce vydanie rozhodnutia Okresného národného výboru o pridelení pozemku
do osobného užívania. Poukázal, že žalobca do konania nepredložil rozhodnutie o pridelení sporného
pozemkudoosobnéhoužívania,odktoréhobybolomožnéodvodzovaťexistenciuprávnehotitulu k
zriadeniu práva osobného užívania v prospech právnych predchodcov žalobcu, a taktiež nepredložil

dohodu o pridelení sporného pozemku do osobného užívania jeho právnym predchodcom, na základe
ktorej by mohlo právnym predchodcom žalobcu, za predpokladu riadnej registrácie dohody na štátnom
notárstve, právo osobného užívania k spornému pozemku vôbec vzniknúť. Má za to, že práve z týchto
dôvodov preto ani nemohlo dôjsť k zmene práva osobného užívania na vlastnícke právo,
nakoľko právo osobného užívania právnych predchodcov žalobcu resp. žalobcu k spornej nehnuteľnosti

nikdy neexistovalo. K dobromyseľnosti žalobcu uviedol, že dobrú vieru žalobcu spochybňuje
už samotná skutočnosť, že žalobca, ale ani jeho právni predchodcovia, nikdy nemali k žalovanému
pozemku zriadené právo osobného užívania. Ďalšou skutočnosťou, ktorá podľa žalovaného vyvracia
dobrú vieru žalobcu, že mu svedčí vlastnícke právo k spornému pozemku je, že žalobca nikdy
nebol vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporného pozemku. Podľa žalovaného sa jedná o

objektívnu skutočnosť, ktorú si mohli žalobca a rovnako aj jeho právni predchodcovia kedykoľvek overiť
prostredníctvom katastra nehnuteľností, a ktorá sa nedá žiadnym spôsobom opomenúť. Poukázal, že
žalobca síce v žalobe uvádza, že vlastnícke právo k susednému pozemku reg. C-KN parc. č.
6224/21 nadobudol na základe darovacích zmlúv od svojich rodičov, ale predmetom darovacích zmlúv
podľa žalovaného zjavne nebol sporný pozemok, a preto si musel byť žalobca ako obdarovaný, a aj jeho

rodičia ako darcovia, vedomí, že k spornému pozemku im vlastnícke právo nesvedčí. Podporne uviedol,
že samotný žalobca ho listom zo dňa 15.3.2018 požiadal o kúpu pozemku za účelom vysporiadania jeho
užívania, čo podľa žalovaného však znamená, že si žalobca bol vedomý, že nie je vlastníkom pozemku.
Má za to, že z uvedených dôvodov žalobca nemohol, a ani nemôže byť v dobrej viere, že mu vzniklovlastnícke právo k spornému pozemku. Zdôraznil, že uzavretou nájomnou zmluvou č. 2018001743
zo dňa 21.8.2018 žalobca súhlasil aj s úhradou finančnej náhrady za bezdôvodné užívanie
pozemku za dva roky spätne, a má tak za to, že podpísaním nájomnej zmluvy zo strany žalobcu sa len

opätovneutvrdilvosvojomvlastníckomprávekžalovanémupozemku.Záveromžalovanýargumentoval,
že na rozdiel od žalobcu je na Liste vlastníctva č. XXXXX už dlhodobo zapísaný ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, a to na základe Protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku zo dňa 8.9.1992.
Na základe tohto protokolu bol tak v dobrej viere zapísaný ako vlastník pozemku (v tej dobe ešte
ako súčasť pozemku reg. C-KN parc. č. 6224/1 o výmere 89 885 m2 ), a to ku dňu účinnosti zákona

č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Pre prípad akýchkoľvek pochybností žalovaný z opatrnosti vzniesol
námietku vydržania.
3.2 V rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný do konania predložil listinné dôkazy: Protokol o
prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov podľa zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí zo dňa 8.9.1992 a Výpis z katastra nehnuteľností, okres Košice - mesto, katastrálne
územie Košice - Sever, List vlastníctva č. X.

4. Žalobca v replike zo dňa 3.10.2019 zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Opakovane
zdôraznil, že v roku 1975 bola daná jeho právnym predchodcom do užívania parcela (pôvodne
č. 11212/11), bolo vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania a bola s jeho
právnymi predchodcami uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku. Poukázal, že v

skutočnosti okrem parcely, ktorá je uvedená v rozhodnutí o zriadení práva osobného užívania pozemku
a v dohode o zriadení práva osobného užívania, boli pričlenené aj susedné parcely nevýhodnej polohy
a zlej bonity. Medzi nimi aj parcela č. 6224/234, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca uviedol,
že jeho rodičia, teda jeho právni predchodcovia, pridelené nehnuteľnosti v prírode ohradili pevným
plotom a ako domovú nehnuteľnosť ich užívali nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné až do

svojej smrti, a rovnako aj on bol v dobrej viere, že nehnuteľnosti mu patria v takom rozsahu, ako sú
užívané, v prírode oplotené, vysadené stromami a obrábané. Skutočnosť, že jeho vlastnícke právo k
užívaným nehnuteľnostiam nie je usporiadané v takom rozsahu, aký je užívací stav, sa dozvedel až
v roku 2017. Uviedol, že len v snahe predísť komplikovaným jednaniam a súdnym sporom navrhol
žalovanému, že neusporiadanú časť od neho odkúpi, neurobil to však z dôvodu, ako to tvrdí žalovaný

vo svojom vyjadrení, že by pochyboval o tom, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí. Zdôraznil, že sa
jedná o svah, ktorý nie je možné žiadnym spôsobom využiť. Na Liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne
územie F. G., je pozemok parc. č. 6224/234 o výmere 289 m2, zapísaný ako ostatná plocha s kódom
spôsobu využitia pozemkov 37 - pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze
s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Uviedol že práve pre tento

charakter predmetnej nehnuteľnosti, bola jeho právnym predchodcom pričlenená a daná do užívania.
Títo ju zveľadili, vyklčovali, vysadili ovocné stromy a užívali ako záhradu. Je toho názoru, že rozhodnutie
predchádzajúceho vlastníka Čsl. štátu o tom, že aj parcela č. 6224/234 bola daná do užívania jeho
rodičom a skutočnosť, že ich v užívaní nikto nerušil, bolo rešpektované ich vlastnícke právo, je povinný
rešpektovať aj terajší vlastník - žalovaný, ktorý vstúpil do práv predchádzajúceho vlastníka ex lege. K

veci ešte žalobca uviedol, že aj keď je žalovaný formálne vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti,
túto nikdy neužíval, nikdy sa o ňu nezaujímal, a preto k nej vlastnícke právo ani vydržať nemohol. Právna
konštrukcia žalovaného o vydržaní je tak právne neudržateľná, pretože žalovaný podľa žalobcu nemal
ani tušenie, že sporná parcela existuje a kto ju užíva.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 4.11.2019 uviedol, že zotrváva na všetkých skutočnostiach uvedených vo
vyjadrení k žalobe.

6. Bývalý Okresný súd Košice I po vykonanom dokazovaní svojím rozsudkom zo dňa 3.11.2022
vydaným pod č.k. 34C/8/2019 – 235 vyhovel žalobe a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku

parc. č. 6224/234, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 289 m2, vedenom Okresným úradom
Košice, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie F. G. (I.
výrok rozsudku) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(II. výrok rozsudku).

7. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to vo vzťahu k obom
jeho výrokom z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku.8.1 Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 19.3.2024 vydaným pod č.k. 5Co/57/2023
– 274 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8.2 Vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie, aby po doplnení dokazovania, a to najmä
označeným geometrickým plánom č. 244 -3601-246-87 zo dňa 10.8.1987 a prípadne ďalšími stranami
sporu navrhovanými dôkazmi, ujasnil v spore, či na strane právnych predchodcov žalobcu došlo
alebo nedošlo k vzniku práva osobného užívania pozemkov vrátane sporného pozemku na základe
ust. § 205 Občianskeho zákonníka (platného a účinného do 31.1.1991), kedy

následnou aplikáciou ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka si žalobca môže započítať čas držby
pozemku jeho právnymi predchodcami, uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou oprávnenosti
držby predmetného pozemku právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom pri zhodnotení (ne)naplnenia
podmienky dobromyseľnosti, povinnosť vyšpecifikovať titul vstupu do držby, t.j. ktoré rozhodnutie
počnúc r. 1975 až po rozhodnutie zo dňa 19.1.1990 prípadne v spojení s označeným geometrickým
plánom mohlo založiť v objektívnej kategórii na strane právnych predchodcov žalobcu bez ohľadu na

ich subjektívne presvedčenie dobrú vieru, že sporný pozemok je súčasťou zákonne pridelených a
držaných pozemkov, a pre prípad právneho záveru o nemožnosti započítania držby sporného pozemku
právnymi predchodcami žalobcu do vydržacej doby žalobcu v zmysle ust. § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka uložil súdu prvej inštancie vyhodnotiť otázku dobromyseľnosti držby sporného pozemku
osobitne a samostatne vo vzťahu len k žalobcovi, kedy má súd prvej inštancie vziať do úvahy existenciu

vybudovaného oplotenia rodičmi žalobcu v korelácii s nadobúdacím titulom - darovacou zmluvou z r.
1995 za súčasného vyhodnotenia, či uvedené postačuje na konštatáciu dobrej viery žalobcu, a či táto
dobrá viera žalobcu následne pretrvala po dobu 10-ročnej vydržacej lehoty najmä s poukazom na kópiu
z katastrálnej mapy zo dňa 20.1.1998, z ktorej je zreteľný tvar a zloženie pozemkov zodpovedajúci roku
1979.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,
výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, finančného odboru v Košiciach zo dňa 29.4.1975 o

pridelení pozemku do osobného užívania vyplýva, že právnym predchodcom žalobcu Dpt. B. C. a jeho
manželke B. C. bol na ich žiadosť zo dňa 19.10.1970 pridelený pozemok parc. č. 6224/21 (pôvodne
parc. č. 11212/11) o výmere 646 m2 do osobného užívania za účelom výstavby rodinného
domčeka s poučením v rozhodnutí, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia im vzniká právo uzavrieť
dohodu o zriadení práva osobného užívania k uvedenému pozemku (čl. 48 spisu).

11. Následne s právnymi predchodcami žalobcu bola uzavretá dňa 28.5.1975 Dohoda o zriadení
práva osobného užívania pozemku parc. č. 6224/21 /pôvodne parc. č. 11212/11 (čl. 49 spisu).

12. Z návrhu Okresného národného výboru, odboru územného plánovania a stavebného

poriadku zo dňa 7.2.1979 vyplýva, že tento doporučil Finančnému odboru MsNV pričleniť k pozemku
parc. č. 11212/11 o výmere 646 m2 časť pozemku parcela č. 6224/22 o výmere 208 m2 vedeného
ako roklina za náhradu 10,- Kčs za 1 m2 (čl. 50 spisu).

13. Na žiadosť právnych predchodcov žalobcu Obvodný národný výbor, odbor výstavby, Košice - Sever

vydal dňa 12.9.1979 rozhodnutie o umiestnení stavby - rodinného domu na pozemku parc. č. 6224/21
(čl. 54 spisu).

14. Na základe žiadosti právnych predchodcov žalobcu Obvodný národný výbor, odbor výstavby, Košice
-Severvydaldňa16.10.1979právnympredchodcomžalobcustavebnépovolenienavýstavburodinného

domu na ulici H. H. J., na pozemku parc. č. 6224/21, evidovanom na Liste vlastníctva č. XXXX (čl. 52 -
53 spisu) a kolaudačným rozhodnutím zo dňa 16.9.1982 povolil právnym predchodcom žalobcu
užívať už vystavaný rodinný dom na Vihorlatskej ulici v Košiciach s prideleným popisným číslom 51
(čl. 55 spisu). Súčasťou kolaudačného rozhodnutia bola aj snímka z pozemkovej mapy a kópia
pozemkovej mapy (čl. 56 - 57 spisu).

15. Z návrhu Obvodného národného výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry
zo dňa 19.7.1988 je zrejmé, že tento doporučil Národnému výboru mesta Košíc, finančnému odboru
majetkovoprávne vysporiadanie parcely č. 6224/1, katastrálne územie J. - F., lokalita Podhradová ovýmere 200 m2 pridelením do osobného užívania právnym predchodcom žalobcu a jej pričlenením k
parcelám č. 6224/21 a č. 6224/22 (čl. 58 spisu). V nadväznosti na predmetný návrh Obvodný národný
výbor, odbor výstavby, ÚPAaD vydal dňa 8.12.1989 rozhodnutie, ktorým dal súhlas na zmenu využitia

časti parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie vydáva
z dôvodu majetkovo - právneho vysporiadania, keďže dotknutý pozemok je už čiastočne zastavaný
jestvujúcim rodinným domom z parcely č. 6224/22 (čl. 59 spisu).

16. Rozhodnutím Národného výboru mesta Košíc, finančného odboru o pridelení pozemku do osobného

užívania zo dňa 19.1.1990 pridelil národný výbor právnym predchodcom žalobcu v súlade s ust. § 205
vtedy platného a účinného Občianskeho zákonníka na ich žiadosť pozemok parc. č. 6224/1 o výmere
200 m2 do osobného užívania. V odôvodnení rozhodnutia národný výboru poukázal na
skutočnosť, že pozemok síce prekračuje výmeru 800 m2, ale vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza
voveľmisvažitomterénesozlýmprístupomknemu, inédelenieaniniejemožné.Uviedol,ženazáklade
geometrického plánu a výk. plôch č. 244 - 3601 - 246 - 87 na porealizačné zameranie sa parcela č.

6224/1 o výmere 200 m2 zlučuje s parcelou č. 6224/21 na celkovú výmeru 993 m2 (čl. 51 spisu).

17. Zo žalobcom predloženej darovacej zmluvy overenej M. N. L. dňa 20.9.1995 vyplýva, že právni
predchodcovia žalobcu darovali žalobcovi nehnuteľnosti, evidované na Liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela č. 6224/21, zastavaná plocha 993 m2, na ktorej je postavený dom so súp. číslom III/1024 s

príslušenstvom, t.j. v 1/2 - ici pomeru k celku (čl. 182 spisu).

18. Darovacou zmluvou zo dňa 4.4.2007 právni predchodcovia žalobcu darovali žalobcovi
nehnuteľnosti, evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres J. K., L. J. - F., katastrálne územie F.
G. - rodinný dom súp. číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. 6224/21 a pozemok parc. č. 6224 /21 o

výmere 1042 m2 v podiele 1 k celku (čl. 178 - 179 spisu). V súvislosti s výmerou súd uvádza, že pôvodne
bola do textácie darovacej zmluvy zakomponovaná výmera 995 m2, táto však bola v texte preškrtnutá
a rukou dopísaná výmera 1042 m2. Darovacia zmluva bola katastrálnym úradom zavkladovaná pod
č. vkladu V - 3157/07, ktorá skutočnosť vyplýva zo žalobcom predloženého Listu vlastníctva č. XXXX
(čl. 180 spisu).

19. Žalobca listom zo dňa 15.3.2018 požiadal žalovaného o kúpu sporného pozemku vo vlastníctve
žalovaného za cenu určenú znaleckým posudkom. V žiadosti žalobca argumentoval tým, že sporný
pozemok jeho rodina dobromyseľne užíva vyše 30 rokov, stará sa o neho, a v súčasnosti pozemok
slúži na pestovanie ovocia a odkladanie potrebných technických zariadení k údržbe rodinného domu.

V žiadosti poukázal na označenie pozemku v katastri nehnuteľností ako pozemku, na ktorom sú skaly,
svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý
úžitok (čl. 61 spisu).

20. Žalovaný v odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 3.5.2018 odmietol previesť vlastnícke právo

k spornému pozemku na žalobcu s odôvodnením, že v zmysle Územného plánu hospodársko -
sídelnej aglomerácie Košice, je daná parcela súčasťou plôch územnej rezervy pre malopodlažnú
obytnú zástavbu. Vo svojej odpovedi žalobcovi tiež poukázal na skutočnosť, že pre danú lokalitu
bola spracovaná urbanistická štúdia pre obytný súbor Výslnie ako návrh koncepcie priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia, v rámci ktorej je sporná parcela č. 6224/234 navrhnutá

ako verejná zeleň. Uviedol, že do spracovania územnoplánovanej dokumentácie bude majetkovoprávny
vzťah k pozemku, ktorý žalobca mal užívať bez právneho dôvodu, riešiť uzavretím nájomnej zmluvy (čl.
62 spisu).

21. Z nájomnej zmluvy č. 2018001743 uzavretej stranami sporu dňa 21.8.2018 vyplýva, že žalovaný

ako prenajímateľ prenechal do nájmu žalobcovi ako nájomcovi sporný pozemok registra „C“ KN parc. č.
6224/234 o výmere 289 m2, evidovaný na Liste vlastníctva č. XXXXX ako zastavané plochy a nádvoria.
Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (čl. 64 - 65 spisu).

22. Žalovaný listom zo dňa 24.10.2018, na základe opätovnej žiadosti žalobcu o kúpu spornej

nehnuteľnosti, odmietol previesť svoje vlastnícke právo k pozemku na žalobcu (čl. 63 spisu).

23. Z Protokolu o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov zo dňa 8.9.1992 vyplýva,
že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k pozemku v katastrálnom území Košice - Sever, zapísanéhona Liste vlastníctva č. 1 dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (dňa 1.5.1991).
Súčasťou delimitačného protokolu bol aj výpis z Listu vlastníctva č. X (čl. 82 - 84 spisu).

24. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie
vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

25. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

27. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

29. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 vlastník
má právo užívať vec pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti; má právo na úžitky a prírastky veci,
ako aj právo previesť ju na iného. Ak to nie je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže vlastník vec
prenechať na užívanie inému alebo s ňou nakladať aj inak.

30. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 ak je
držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom
oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa ust. § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 veci
nahromadené v rozpore so záujmami spoločnosti nad mieru osobnej potreby vlastníka, jeho rodiny a
domácnosti nepožívajú ochranu osobného vlastníctva.

32. Podľa ust. § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 ak

zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

33. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 ak sa
prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

35. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 ak
sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

36. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

37. Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 do

doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

38. Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 pre
začiatokatrvaniedobypodľaodseku1sapoužijúprimeraneustanovenia oplynutípremlčacejdoby.39. Podľa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

40. Podľa ust. § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992 pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

41. Podľa ust. § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 1.4.1983 do 31.12.1991

vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

42. Podľa ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 1.4.1983 do 31.12.1991
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov

a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej

sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

43. Podľa ust. § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 1.4.1983 do 31.12.
1991 takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má
socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani

právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov.

44. Podľa ust. § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 1.4.1983 do 31.12.1991
do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec

nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

45. Podľa ust. § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 1.4.1983 do 31.12. 1991
na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

46. Podľa ust. § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom odo dňa 1.1.1992
vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.

47. Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991
rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela

dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

48. Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.3.1983 na
podkladeprideleniapozemkudoosobnéhoužívaniauzavriedohoduozriadeníprávaosobnéhoužívania
s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia,

ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym
notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

49. Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 na
podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo

na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení
práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe,
alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná
registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na
štátnom notárstve.

50.Podľaust.§868Občianskehozákonníkapokiaľďalejniejeuvedenéinak,spravujúsaustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.51. Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku
podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na

uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej
právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

52. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré
veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové

postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.

53. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

54. Podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov
1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

55. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obec hospodári so svojím majetkom

samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce (ďalej len „správca“), ktorým je jej rozpočtová
organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

56.Podľaust.§7ods.1aods.2 zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcíorgányobce aorganizáciesú
povinnéhospodáriťsmajetkomobcevprospechrozvojaobceajejobčanovaochranyatvorbyživotného

prostredia. Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú
povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením,
stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v
účtovníctve podľa osobitného predpisu.

57. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti – pozemku parcely
registra „C“ KN č. 6224/234 o výmere 289 m2, druh pozemku ostatná plocha, evidovanej na Liste
vlastníctva č. XXXXX, okres Košice I, obec Košice – Sever, katastrálne územie F. G..

58. Základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca domáha, keďže
naliehavý právny záujem v prejednávanom spore nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

59. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.

c) Civilného sporového poriadku, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci
rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné, t.j. odstráni
spory medzi stranami. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností
zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri

nehnuteľností.

60. Z uvedeného nepochybne vyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení,
pretože bez tohto určenia je jeho právo ohrozené resp. jeho právne postavenie neisté, pretože
v katastri nehnuteľností je ako vlastník zapísaný žalovaný. V prípade pozitívneho rozhodnutia o určení

vlastníckeho práva žalobcu, bude tak toto súdne rozhodnutie podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v evidencii nehnuteľností.

61. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 24.6.2021 uviedol, že do rodinného domu sa nasťahovali spolu
s rodičmi asi v roku 1982. Rodinný dom jeho rodičia stavali prevažne svojpomocne, pretože otec bol

stavebný inžinier. Ešte pred započatím výstavby pozemok asi okolo roku 1978 oplotili, pričom hranica
pozemku, vytýčená jeho oplotením, je zachovaná dodnes. Pamätá sa, že na spornom pozemku mali
vybudovaný bazén, v ktorom sa ako dieťa kúpaval, boli tam vysadené ovocné stromy, orech, rodičia mali
tiež na pozemku umiestnenú záhradu, v ktorej pestovali ovocné plodiny a zeleninu. Neskôr odišiel zaprácou do Bratislavy, ale aj napriek tejto skutočnosti sa časom rodičia rozhodli mu dom darovať. Uviedol,
že mu nikdy nenapadlo, že by oplotený sporný pozemok, ktorý s rodičmi nepretržite užívali, a ktorý v
minulosti aj obhospodarovali, a po smrti otca postupne zarastal, nebol vlastníctvom jeho rodičov. O tejto

skutočnosti sa dozvedel len náhodou, keď jeho matka dostala porážku, bola odkázaná na pomoc a
starostlivosť, a nemohla sa tak o rodinný dom starať, a preto mu navrhla, aby rodinný dom buď prenajali
alebo ho predali, keďže sa z neho odsťahovala a dom zostal neobývaný a chátral. Hľadal najlepšie
riešenie, a keďže mu zamestnankyňa žalovaného poradila, aby si sporný pozemok od žalovaného
prenajal s tým, že ho tak jednoduchšie odkúpi, v dobrej viere so žalovaným uzavrel nájomnú zmluvu.

Žalovaný však po uzavretí nájomnej zmluvy, a to na základe jeho písomnej žiadosti, odmietol mu predať
spornúnehnuteľnosťstýmodôvodnením,ženaspornom pozemkusapočítasvýstavboumalopodlažnej
obytnej zástavby. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že v tomto prípade ihneď za plotom sa nachádza
strmý zráz, takže vzhľadom na charakter pozemku akákoľvek výstavba resp. iné využitie pozemku
neprichádza do úvahy. V súčasnosti sa o pozemok stará, kosí trávu, sadí stromy, udržiava bazén, a zo
zadnejčasti postavilterasu.Konaniežalovanéhopovažujezapodvodnéazavádzajúce,pretožejediným

dôvodom podpísania nájomnej zmluvy z jeho strany bol prísľub žalovaného, že mu spornú nehnuteľnosť
po uzavretí nájomnej zmluvy predá, čo sa však nestalo.

62. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.6.2021 okrem už uvádzaných skutkových tvrdení v rámci
prostriedkovprocesnejobranykokolnostiamuzavretianájomnejzmluvyuviedol,žesámžalobcasúhlasil

s jej uzavretím, ako aj podmienkami, za ktorých bola zmluva uzavretá. Zjednodušene uzavrel, že ak
by žalobca trval na tom, že je vlastníkom sporného pozemku, tak nájomnú zmluvu nemal uzavrieť a
podpísať.

63. Žalobca spolu s podaním doručeným súdu dňa 6.7.2021 predložil do konania fotokópiu darovacej

zmluvy uzavretú medzi darcami rodičmi žalobcu a obdarovaným žalobcom, rozhodnutie Správy katastra
o prerušení konania zo dňa 7.5.2007, Výpis z katastra nehnuteľností, okres J., obec J. X, katastrálne
územie Košice - Sever, List vlastníctva č. XXXX zo dňa 17.10.1995 a prílohu katastrálnej mapy zo dňa
20.4.1998. Spolu s ďalším podaním zo dňa 8.7.2021 predložil súdu darovaciu zmluvu medzi darcami
rodičmi žalobcu a obdarovaným žalobcom podpísanú dňa 20.9.1995 a darovaciu zmluvu medzi tými

istými účastníkmi zo dňa 4.4.2007, Výpis z katastra nehnuteľností, okres J., obec J. - F., katastrálne
územie F. G., B. vlastníctva č. XXXX zo dňa 1.6.2007 a USB záznam, ktorý zachytáva stav spornej
nehnuteľnosti vrátane ostatných spoluužívaných nehnuteľností a rodinného domu.

64. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca do konania spolu s podaním zo dňa 25.6.2024 predložil

geometrický plán Geodézia n.p. Prešov, č. 241 – 1 – 3601 – 4 – 79 zo dňa 21.12.1978 a geometrický
plán Geodézia n.p. Prešov, č. 244 – 3601 – 246 – 87 zo dňa 22.7.1987 a na pojednávaní konanom
dňa 28.1.2025 prostredníctvom svojej zvolenej zástupkyne zotrval na svojej skutkovej a právnej
argumentácii. Uviedol, že v danom prípade sa jedná, pokiaľ ide o výmeru, o ospravedlniteľný omyl
jeho právnych predchodcov, ktorý spôsobili orgány štátu, keďže jeho právni predchodcovia uverili, že

súčasťou postupne prideľovaných pozemkov je aj sporný pozemok, a to práve pre charakter toho
pozemku, ktorý bol svahovitý, skalnatý, porastený náletovými drevinami, proste nevhodný na iný
spôsob užívania. Zotrval na prezentovanom názore, že jeho právni predchodcovia boli dobromyseľní,
a preto si môže ich lehotu vydržania započítať do svojej vydržacej lehoty. Zdôraznil, že vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu a na okolnosti, kedy nedošlo v minulosti k spochybňovaniu rozsahu

užívania a rozsahu vlastníctva jeho právnych predchodcov, nemal žiadne pochybnosti o tom, že mu
predmetné nehnuteľnosti vlastníckym právom patria, a dozvedel sa to až následne v roku 2018. Doplnil
argumentáciu, že síce tvrdí, že jeho právni predchodcovia boli v užívaní dobromyseľní, ale ak by súd
konštatoval, že v tomto prípade vlastnícke právo nevzniklo vydržaním, tak toto vzniklo podľa jeho názoru
spracovaním, a to úplnou zmenou.

65. Podľa ust. § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

66. Podľa ust. § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré satýkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia. o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné.

67. Podľa ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.

68. Súd prvej inštancie tak vychádzal zo skutkových tvrdení strán sporu ako aj nimi predložených

listinných dôkazov, z ktorých vyplynula chronológia rozhodnutí príslušných orgánov.

69. Z vykonaného dokazovania súdom bolo jednoznačne v konaní preukázané, že na základe
rozhodnutia Mestského národného výboru, finančného odboru v Košiciach zo dňa 29.4.1975 bol
právnym predchodcom žalobcu pridelený do osobného užívania pozemok parc. č. 6224/21 (pôvodne
označený ako 11212/11) o výmere 646 m2 za účelom výstavby rodinného domu (čl. 48 spisu).

70. Dňa 28.5.1975 bola s právnymi predchodcami žalobcu uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného
užívania tohto pozemku parc. č. 6224/21 s poučením, že právo osobného užívania uvedeného pozemku
vznikne registráciou tejto dohody u štátneho notárstva (čl. 49 spisu).

71. Z návrhu Okresného národného výboru, odboru územného plánovania a stavebného poriadku zo
dňa 7.2.1979 vyplýva, že tento doporučil Finančnému odboru MsNV pričleniť k pozemku parc. č.
11212/11 (v súčasnosti parc. č. 6224/21) o výmere 646 m2 časť pozemku parcela č. 6224/22 o výmere
208 m2 vedeného ako roklina za náhradu 10,- Kčs za 1 m2 (čl. 50 spisu).

72. Dňa 12.9.1979 bolo vydané Obvodným národným výborom, odborom výstavby, Košice – Sever
rozhodnutie o umiestnení stavby na pozemku parc. č. 6224/21 (čl. 54 spisu).

73. Následne dňa 16.10.1979 bolo vydané Obvodným národným výborom, odborom výstavby stavebné
povolenie na výstavbu rodinného domu na tomto pozemku parc. č. 6224/21 (čl. 52 spisu).

74. Z návrhu Obvodného národného výboru, odboru výstavby, územného plánu a architektúry
zo dňa 19.7.1988 je zrejmé, že tento doporučil majetkovoprávne vysporiadanie parcely č. 6224/1,
katastrálne územie Košice - Sever, lokalita Podhradová o výmere 200 m2 pridelením do osobného
užívania právnym predchodcom žalobcu a jej pričlenením k parc. č. 6224/21 a parc. č. 6224/22.

Z odôvodnenia vyplýva, že toto doporučenia bolo vydané na základe žiadosti právneho predchodcu
žalobcu dpt. C. z dôvodu vysporiadania nehnuteľnosti pod jestvujúcim skolaudovaným rodinným domom
(čl. 58 spisu).

75. V nadväznosti na tento návrh Obvodný národný výbor, odbor výstavby, ÚPAaD vydal dňa 8.12.1989

rozhodnutie, ktorým dal súhlas na zmenu využitia časti parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 s tým,
že tento pozemok možno využívať ako stavebnú parcelu pre IBV. Hranice plôch, na ktoré sa povoľuje
zmena v ich využití sú označené červenou farbou v geometrickom pláne č.z. 244 – 3601 – 246 – 87 zo
dňa 10.8.1987, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia príslušný
orgán uviedol, že rozhodnutie vydáva z dôvodu majetkovo - právneho vysporiadania, keďže dotknutý

pozemok je už čiastočne zastavaný jestvujúcim rodinným domom z parcely č. 6224/22 (čl. 59 spisu).

76. Rozhodnutím Národného výboru mesta Košíc, finančného odboru zo dňa 19.1.1990 bol právnym
predchodcom žalobcu pridelená časť pozemku parc. č. 6224/1 o výmere 200 m2 do osobného užívania
s tým, že týmto rozhodnutím došlo k zlúčeniu časti parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 s parcelou č.

6224/21 na celkovú výmeru 993 m2 (čl. 51 spisu).

77. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. 6224/234, katastrálne územie
F. G., kedy žalobca tvrdí, že túto užívali jeho právni predchodcovia a následne po prevode darovacími
zmluvami z roku 1995 a 2007 aj on nerušene a v dobrej viere, že mu daný pozemok patrí, a to minimálne

od jeho pridelenia do osobného užívania rozhodnutím Obvodného národného výboru zo dňa 29.4.1975,
nasledovaného uzavretím dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku zo dňa 28.5.1975 v
tom čase o výmere 646 m2, ďalej návrhom zo dňa 7.2.1979 na pričlenenie parcely č. 6224/22 o výmere
208 m2, avšak najneskôr od rozhodnutia Národného výboru mesta Košíc, finančného odboru zo dňa19.1.1990, ktorým bol jeho rodičom pridelený na ich žiadosť pozemok parc. č. 6224/1 o výmere 200 m2,
čím zlúčená výmera s parcelou č. 6224/21 mala dosiahnuť 993 m2. Žalobca má za to, že jeho rodičom
bol pridelený pozemok zahŕňajúci aj spornú parcelu a oprávnená držba nebola spochybnená v rámci

stavebného ani kolaudačného konania, v prírode bol celý pozemok oplotený. Žalobca vstúpil do užívania
parcely č. 6224/234 v prírode spojenej s parc. č. 6224/21 ohradenej plotom, a preto mu
táto vlastnícky patrí.

78. Žalobca v priebehu konania upustil od návrhu na vykonanie dokazovania obhliadkou spornej

nehnuteľnosti, a do konania predložil fotodokumentáciu ako aj videozáznam, ktoré zachytávajú
charakter spornej nehnuteľnosti, vrátane ostatných spoluužívaných nehnuteľností a rodinného domu. Z
vyhotovenej dokumentácie je zrejmé, že sporný pozemok bol užívaný právnymi predchodcami žalobcu
ako súčasť záhrady, pričom tento pozemok bol právnymi predchodcami žalobcu aj riadne oplotený.

79. Podľa prechodných a záverečných ustanovení - ust. § 14 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obcí o prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov
sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode
práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy
organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie. Zápis
prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov

potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. Obce, mestá, mestské časti a
organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona
návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú
povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

80. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie konštatuje, že dňom
účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. dňom 1.5.1991 nastali predpoklady v zmysle ust. §
2 ods. 1 pre prechod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na žalovaného, ktorý je zapísaný ako
vlastník spornej nehnuteľnosti na základe Protokolu o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv
a záväzkov zo dňa 8.9.1992 v súlade s citovaným zákonom.

81.Žalobcaakonezapísanývlastníksvojuplatnenýnárokodvodzujeprávnymtitulomvydržaniavzmysle
Občianskeho zákonníka, a to na základe svojej nepretržitej, dlhodobej a dobromyseľnej držby, do
ktorej podľa žalobcu treba započítať aj dobu, počas ktorej dobromyseľne užívali sporný pozemok ako
svoj vlastný aj jeho právni predchodcovia.

82. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom.

83. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené tieto podmienky: a) existencia
držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v
držbe(trojročnádobaprihnuteľnýchveciach,desaťročnádobaprinehnuteľnýchveciach);c)spôsobilosť
predmetu vydržania.

84. V súlade s uvedeným okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania
základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas
celej zákonom ustanovenej doby.

85. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z
nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie
držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, zktorýchmožnousúdiť,žetotopresvedčeniedržiteľabolopocelúvydržaciudobudôvodné
Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne

boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ
veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v
obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.86. V intenciách citovaného ust. § 129 a ust. § 134 Občianskeho zákonníka tak oprávneným držiteľom
je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

čidržiteľjealeboniejedobromyseľný,trebahodnotiťvždyobjektívne,anieibazosubjektívnehohľadiska
(osobného presvedčenia) strany v spore, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal,
resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

87. Prekážkou nepretržitosti držby však nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do
vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s
vecou ako vlastnou.

88. Splnenie všetkých uvádzaných predpokladov pre nadobudnutej vlastníckeho práva vydržaním u

žalobcu súd posudzoval v súlade s Občianskym zákonníkom v znení po jeho novelizácii vykonanej
zákonom č. 509/1991 Zb.. V danom prípade z ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že
vlastníckeprávonadobudnevydržanímosoba,ktorákedykoľvekpo1.1.1992splnilapodmienkyuvedené
v ust. § 134 Občianskeho zákonníka, pričom sa musí prihliadnuť aj na dobu, po ktorú mal oprávnený
držiteľ pozemok v držbe pred dňom 1.1.1992.

89. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva z
nej plody a úžitky, disponuje s vecou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný
výkon.Tentoobjektívnystavjedoplnenýajsubjektívnympresvedčenímdržiteľa,ževecsktorounakladá,
alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade hovoríme o oprávnenej držbe, ktorá

sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho
dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená, a teda chránená držba je
výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky. Súčasne však
musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Dobromyseľnosť je
presvedčenie držiteľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje

(porovnaj ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide o psychický stav, vnútorné presvedčenie
subjektu, ktoré samo osobe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť
skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok,
teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec
patrí. Okolnosťami svedčiacimi záveru o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami

týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od
preukazovania vlastníctva, nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny
prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je rozdiel medzi
ochranouvlastníctvaaochranoudržby(pozriR45/1986).Samotnédlhodobéužívanienehnuteľnosti,ani
nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vydané pod sp.zn. 5Cdo/74/2019). Dobrá viera bude vždy posudzovaná nie z pohľadu držiteľa
a vychádzajúc z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na základe posúdenia objektívnych skutočností
nezávislých od vôle držiteľa a nezávislých na jeho skutočnej vedomosti o tom, že mu právo patrí alebo
nepatrí.

90. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že jeho právni predchodcovia sporný pozemok niekedy v roku 1978
(výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 24.6.2021) najneskôr v roku 1982 (skutkové tvrdenie uvedené
žalobcom v žalobe) oplotili a užívali. Táto skutočnosť však v kontexte ostatných žalobcom
tvrdení okolností nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti jeho právnych
predchodcov pri držbe sporného pozemku.

91.Zvykonanéhodokazovaniajetotižzrejmé,ževobdobíod29.4.1975(kedyimnazákladerozhodnutia
Mestského národného výboru, finančného odboru v Košiciach zo dňa 29.4.1975 bol pridelený pozemok
do osobného užívania parc. č. 6224/21 (pôvodne označený ako 11212/1) o výmere 646 m2 v spojení
s návrhom Okresného národného výboru, odboru územného plánovania a stavebného poriadku zo dňa

7.2.1979 na pričlenenie ďalších 208 m2 (parc. č. 6224/22) mohli zákonným spôsobom disponovať
iba s výmerou 854 m2. Ak v danom čase resp. do roku 1982 títo pozemok oplotili do
terajšieho tvaru a stavu zahŕňajúc aj sporný pozemok parc. č. 6224/234 o výmere 289 m2, je nutné
uviesť, že právni predchodcovia žalobcu (rodičia) v tomto čase takto nemohli činiť v dobrej viere, že impozemok v rozsahu vyššom než pridelená výmera patrí. Rozdiel medzi výmerou poctivým spôsobom
nadobudnutého pozemku v danom čase a výmerou oplotenou právnymi predchodcami žalobcu činí až
477 m2, pričom ani pri najlepšej vôli si právni predchodcovia žalobcu nemohli byť vedomí, že cca 36

% celkovej výmery (477 m2 z 1331 m2) navyše získali legálnym spôsobom, ak dva pridelené pozemky
podľa tvrdenia žalobcu sami rozšírili vyklčovaním krovín a navozením zeminy do terajšej výmery a
stavu, kedy nimi postavený plot ani nekopíruje nejaké staršie existujúce oplotenie (pozri rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp. zn. 5Cdo/121/2022) a v konaní niet z čoho
vyvodiť, že právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí práve v hraniciach nimi

budovaného oplotenia.

92. Na tomto mieste súd prízvukuje, že v rozhodnom období bolo vydané dňa 29.4.1975 rozhodnutie
o pridelení pozemku parc. č. 6224/21 o výmere 646 m2 do osobného užívania za účelom výstavby
rodinného domu, dňa 28.5.1975 uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania tohto pozemku,
dňa 7.2.1979 vydaný návrh Okresného národného výboru na pričlenenie časti pozemku parcela č.

6224/22 o výmere 208 m2 k pozemku parc. č. 6224/21, dňa 12.9.1979 vydané rozhodnutie o umiestnení
stavby na pozemku č. 6224/21 a dňa 16.10.1979 vydané stavebnhé povolenie na výstavbu rodinného
domu na pozemku parc. č. 6224/21, pričom iné, okrem už uvedených rozhodnutí, vydané
rozhodnutie nebolo.

93. Premisu o nedobromyseľnom zábere pozemkov podporuje aj to, že oba zákonným spôsobom
nadobudnuté pozemky parc. č. 6224/21 a 6224/22 s výmerami 646 m2 a 208 m2 v čase pridelenia
a pričlenenia mali tvar trojuholníka, čo vyplýva zo Snímky z pozemkovej mapy zo dňa 27.6.1979 (čl. 56
spisu), pričom aj rodinný dom mal stáť výlučne na parcele č. 6224/21, avšak reálny tvar oploteného
pozemku vyplývajúci z katastrálnej mapy (čl. 159, 228 spisu), zahŕňajúc aj spornú parcelu je oveľa väčší,

asymetrický, s rôznymi výčnelkami a plot na najdlhšej strane pozemku netvorí priamku tak, ako je
zakreslené v Snímke z pozemkovej mapy zo dňa 27.6.1979 vystavenej Geodéziou, n.p. Prešov
(čl. 56 spisu), pričom i rodinný dom je v časti postavený na parcele č. 6224/22. Z uvedeného je zrejmé,
že právni predchodcovia sami bez zákonného podkladu rozšírili výmeru pridelených pozemkov v tvare
trojuholníka na terajší asymetrický a zväčšený tvar a stav navozením zeminy a vyrovnaním

terénu predtým tvoreného skalami, svahom a roklinou.

94. Navyše aj z obsahu neskôr vydaného rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby,
ÚPAaD zo dňa 8.12.1989 (čl. 59 spisu ) ako aj rozhodnutia Národného výboru mesta Košíc, finančného
odboru zo dňa 19.1.1990 (čl. 51 spisu) je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu stavali aj na

nepridelených pozemkoch. Tieto rozhodnutia boli totiž vydané na základe žiadosti právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 3.2.1987, čo znamená, že sám otec žalobcu Dpt. B. C. si bol vedomý, že zabratý a
oplotený pozemok (na ktorom došlo k stavbe rodinného domu) je väčší, než mu bol orgánmi štátu
pridelený do osobného užívania a predmetným rozhodnutím sa domáhal právneho usporiadania daného
nelegálneho stavu.

95.1 Za účelom riadneho a správneho zistenia skutkového stavu veci krajský súd prikázal súdu prvej
inštancie vykonať dokazovanie geometrickým plánom. Žalobca do konania predložil geometrický plán
Geodézia n.p. Prešov, č. 241 – 1 – 3601 – 4 – 79 zo dňa 21.12.1978 a geometrický plán Geodézia n.p.
Prešov, č. 244 – 3601 – 246 – 87 zo dňa 22.7.1987.

95.2 Z geometrického plánu zo dňa 21.12.1978, č. 241 – 1 – 3601 – 4 – 79 vyplýva, že právnym
predchodcom žalobcu bola pridelená do osobného užívania parcela č. 6224/21 o výmere 646 m2 a
následne bola pridelená parcela č. 6224/22 o výmere 208 m2.
95.3 Z geometrického plánu zo dňa 22.7.1987, č. 244 – 3601 – 246 – 87 vyplýva čiastočné
zastavanie pozemku parc. č. 6224/1, ktorý vo výmere 200 m2 mohli využívať ako stavebnú parcelu

právni predchodcovia žalobcu, ale to až na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru zo dňa
8.12.1989,keďžedotknutýpozemokpodľarozhodnutiabolužčiastočnezastavanýjestvujúcimrodinným
domom z parcely č. 6224/22, ktorá skutočnosť vyplývala nielen zo samotného rozhodnutia, ale aj z
geometrického plánu č. 244 – 3601 – 246 – 87, ktorý tvoril súčasť spomínaného rozhodnutia.

96. Daný stav bol neskôr legalizovaný rozhodnutím Národného výboru mesta Košice, finančného odboru
zo dňa 19.1.1990 o pridelení časti pozemku č. 6224/1 o výmere 200 m2, ktorá sa zlúčila do parcely č.
6224/21. Rovnako aj toto rozhodnutie odkazuje na geometrický plán č. 244 – 3601 – 246 – 87, z ktorého
je zrejmé pridelenie časti spomínanej parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2.97. V týchto súvislostiach je potom potrebné uviesť, že ak Obvodný národný výbor, odbor výstavby,
ÚPAaD vydal súhlas na zmenu využitia časti parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 a následne ho

pridelil právnemu predchodcovi žalobcu, pretože sa jednalo o pozemok už zastavaný rodinným domom,
týmto sa zlegalizovalo užívanie časti tejto parcely ako parcely stavebnej, a to v rozsahu zakreslenom
a označenom červenou farbou v geometrickom pláne č. 244 – 3601 – 246 - 87 zo dňa 22.7.1987,
overeného dňa 10.8.1987, ktorým sa táto časť parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 zlúčila s parcelou
č. 6224/21.

98. Navyše zo všetkých citovaných rozhodnutí vyplýva, že veľkosť parcely č. 6224/21, pridelenej
právnym predchodcom žalobcu rozhodnutím zo dňa 29.4.1975 vo výmere 646 m2, návrhu zo dňa
7.2.1979 na pričlenenie časti parcely č. 6224/22 o výmere 208 m2 k parcele č. 6224/21 a rozhodnutia
zo dňa 19.1.1990 o zlúčení parcely č. 6224/1 o výmere 200 m2 s parcelou č. 6224/21, mala dosahovať
výmeru 1054 m2 (646 m2 + 208 m2 + 200 m2), čo zodpovedá približne aj súčasnej výmere pozemku

parc. č. 6224/21 (1042 m2) vo vlastníctve žalobcu, ktorá je takto evidovaná na príslušnom Liste
vlastníctva č. XXXX pre okres Košice I, obec Košice – Sever, katastrálne územie F. G..

99. Treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca nemôže tak tvrdiť, že žalovaný pozemok mal byť na
základe rozhodnutí, či už Okresného národného výboru alebo Národného výboru mesta Košíc súčasťou

pozemku parc. č. 6224/21 vo vlastníctve žalobcu, pretože by to nezodpovedalo tej výmere, ktorá
bola jeho právnym predchodcom na základe vyššie uvedených rozhodnutí pridelená. Navyše žalobca
nevedel ani ustáliť obdobie a rozhodnutie, kedy mala byť jeho rodičom pridelená sporná parcela.

100. Nie je tiež irelevantné, že žalobca v konaní nepreukázal, že by k žalovanému pozemku bolo

jeho právnym predchodcom zriadené právo osobného užívania, pričom ak by aj takéto rozhodnutie
existovalo, samotným rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania ešte nevzniká právo
osobného užívania, a občan ohľadom držby pozemku nemôže byť v dobrej viere, že ho drží právom,
nakoľko toto musí byť nasledované uzavretím dohody o zriadení práva osobného užívania, a táto
musí byť dokonca registrovaná štátnym notárstvom v zákonom stanovenej lehote, pričom dodržanie

takéhoto zákonom predpísaného postupu získania práva osobného užívania pozemku právnymi
predchodcami žalobcu v konaní preukázaná nebola. V kontexte uvedeného právni predchodcovia
žalobcu nepochybne neboli dobromyseľní, keďže si museli byť vedomí potreby uzavretia dohody
o zriadení práva osobného užívania k spornému pozemku a jej registrácie štátnym notárstvom, keďže
museli mať vedomosť, že pri pozemku parc. č. 6224/234 o výmere 289 m2 tento postup nedodržali.

Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie
je akceptovateľný.

101. Čo sa týka potom žalobcom tvrdeného ospravedlniteľného omylu vo výmere pozemku, súd uvádza,
že oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento pri bežnej opatrnosti

vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak k nemu došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého vyžadovať (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2 Cdo 236/2012). Pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu je potrebné prihliadnuť aj na to, kým
bol omyl vyvolaný; ak bol spôsobený štátnym orgánom, ospravedlniteľnosť takto vyvolaného omylu sa

budeposudzovaťzhovievavejšie,nežinéprípadyomylu(pozrirozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 4Cdo/274/2020).

102. Napriek tomu, že omyl vo výmere možno podľa okolností konkrétneho prípadu považovať za tzv.
ospravedlniteľný dôvod (omyl) nevylučujúci dobromyseľnosť jeho držiteľa, v tejto prejednávanej veci

potom vyššie uvedená námietka žalovaného spočívajúca v okolnosti matematického nesúladu výmery
pridelených pozemkov a užívaných oplotených pozemkov je na mieste, nakoľko k nej pristupuje ďalšia
okolnosť, a to vedomosť právnych predchodcov žalobcu, že bezprávne zabrali a oplotili aj v tom čase im
nepridelené časti pozemkov, na základe čoho omyl vo výmere pozemkov v čase ich oplotenia nemožno
vyhodnotiť na strane právnych predchodcov žalobcu ako omyl ospravedlniteľný.

103. V tejto súvislosti je rovnako potrebné poukázať na znenia darovacích zmlúv zo dňa 20.9.1995 a
zo dňa 4.4.2007, ktorými právni predchodcovia žalobcu bezodplatne darovali žalobcovi nehnuteľnosti,
evidované na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územieF. G., a to rodinný dom súp. číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. 6224/21 a pozemok parc.
č. 6224 /21, z ktorých jednoznačne vyplýva, že sporná parcela č. 6224/234, evidovaná na Liste
vlastníctva č. XXXXX, pre okres Košice I, obec Košice - Sever, katastrálne územie F. G. O. predmetom

bezodplatného prevodu na žalobcu. Nemožno opomenúť, že právni predchodcovia žalobcu nikdy neboli
evidovanívkatastrinehnuteľností akovlastnícispornejparcelyč.6224/234,pričomstoutoskutočnosťou
musel byť žalobca konfrontovaný v čase prevodu nehnuteľností evidovaných na Liste vlastníctva č.
XXXX už prvou darovacou zmluvou zo dňa 20.9.1995.

104. Možno tak uzavrieť, že držba sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcu v čase jej
uchopenia svojvoľným oplotením, nemohla byť podľa názoru súdu oprávnená, nakoľko rodičia žalobcu
nemohli byť objektívne dobromyseľní, že im sporný pozemok parcely č. 6224/234 patrí, čo postačuje
pre záver o nesplnení podmienok vydržania vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Ostatné
skutočnosti ako oplotenie, vydanie stavebného povolenia, povolenia užívať stavbu, nerušené užívanie
sú v kontexte vyššie citovaných konkrétnych okolností prípadu právne nevýznamné.

105. Vzhľadom k záveru o nemožnosti započítania držby sporného pozemku právnymi predchodcami
žalobcu do vydržacej doby žalobcu v súlade s ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, súd otázku
dobromyseľnosti držby sporného pozemku vyhodnocoval osobitne vo vzťahu k žalobcovi.

106. Tu rovnako ako v prípade právnych predchodcov žalobcu súd konštatuje, že v čase prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu jeho rodičmi darovacou zmluvou zo dňa 20.9.1995,
ktoré boli evidované na Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 6224/21, zastavaná plocha 993 m2,
na ktorej je postavený dom so súp. číslom III/1024 s príslušenstvom v pomere
1/2 - ici k celku, si žalobca musel byť vedomý skutočnosti, že predmetom bezodplatného prevodu nie je

sporný pozemok parc. č. 6224/234, druh pozemku ostatná plocha o výmere 289 m2. Podľa názoru súdu
žalobca mal mať pri najlepšej vôli pochybnosť o nesúlade výmery užívanej časti pozemkov s právnym
stavom, nakoľko sám do konania predložil Kópiu katastrálnej mapy zo dňa 20.4.1998 (čl. 172 spisu),
na ktorej tvar pozemkov predstavuje trojuholník, tvorený (iba) parcelami č. 6224/21 a č. 6224/22, t.j.
zhodne ako boli tieto parcely zakreslené v Snímke z pozemkovej mapy zo dňa 27.6.1979 a zároveň

vzreteľnomkontrastesostavomzkatastrálnejmapy(čl.159,228spisu),kdetvarvyznačenéhopozemku
je nepravidelný, asymetrický.

107. Táto skutočnosť má závažný vplyv k možnosti ustálenia záveru o neoprávnenosti držby sporného
pozemku, a to nielen právnymi predchodcami žalobcu, ale aj samotným žalobcom. Dobromyseľnosť

držby totiž zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré sú objektívne
spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Navyše objektívnu skutočnosť, že právni
predchodcovia žalobcu neboli v katastri nehnuteľností evidovaní ako vlastníci prejednávaného sporného
pozemku, si mohol žalobca overiť už v procese zápisu svojho podielového spoluvlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, evidovaným na Liste vlastníctva č. XXXX, titulom darovacej zmluvy zo dňa

20.9.1995.

108.V intenciách uvedeného len subjektívne presvedčenie žalobcu je pre účely nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním právne irelevantné. Z dokazovania vyplýva, že žalobca v čase prevodu
nehnuteľnosti na jeho osobu už v roku 1995 mal vedomosť, že jeho právni predchodcovia

bezprávne zabrali a oplotili im nepridelené časti pozemkov a vedome toleroval právne nezrovnalosti vo
vzťahu k tomuto pozemku. Ani argumentácia žalobcu o nestaraní sa, neudržiavaní sporného pozemku
žalovaným, nemôže právne obstáť pri určovaní vlastníckeho práva vydržaním.

109. Keďže nebola splnená jedna zo základných podmienok vydržania, a to dobrá viera držiteľov

(právnych predchodcov žalobcov a žalobcu), že vec im patrí, pričom vždy je potrebné túto dobrú vieru
hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia
samotného držiteľa veci, pričom aj u právnych predchodcov žalobcu aj u samotného žalobcu museli
existovať jednoznačne pochybnosti o tom, že im vec (neexistencia domnelého nadobúdacieho
titulu, nezrovnalosti vo výmere), ktorú fakticky ovládali aj patrí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

110. K uplatnenému nároku žalobcu je nevyhnutné uviesť, že žalobca ako nezapísaný vlastník svoj
uplatnený nárok odvodzuje právnym titulom vydržania v zmysle Občianskeho zákonníka, a to na základe
svojej nepretržitej, dlhodobej a dobromyseľnej držby, do ktorej podľa žalobcu treba započítať aj dobu,počas ktorej dobromyseľne užívali sporný pozemok ako svoj vlastný aj jeho právni predchodcovia,
pričom na pojednávaní konanom dňa 28.1.2025 uviedol prostredníctvom svojej zástupkyne, že ak
to nebolo vydržaním, tak žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje titulom spracovania, a to úplnou

zmenou.

111. V súvislosti so zmenou skutkových tvrdení žalobcu nemožno opomenúť, že sporové konanie je
ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie
dôkazovanajmäichpreukazovanie,jezásadnevecoustránsporu.Úpravavychádzaztoho,žeiniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená,
že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu
postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.
Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú
pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a
s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Ak

je žalobca v spore pasívny resp. zámerne neuvádza podstatné okolnosti veci, unesie žalovaný jemu
prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné
skutkové tvrdenia žalobcu.

112. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky

podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok a obranu).
V koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať
všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu
bremena tvrdenia, následkom ktorého je strata sporu. Ak teda súd „pristihne“ procesnú stranu pri
porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k

tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami
pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň
povinnosť súdu normatívne zakotvená v ust. § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku za stredníkom
- ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd
teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce

skutkové tvrdenia t.j. pravdivo a úplne.

113. Ust. § 140 Civilného sporového poriadku upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby
je a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) uplatňuje sa iné právo
(kvalitatívnazmena),c)podstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobe.

Ust. § 140 Civilného sporového poriadku vymedzuje zmenu žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby
nebude úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Ide najmä o prípady tzv. iudicium duplex, keď sa spôsob
vyporiadania týka obidvoch strán sporu, ako sú napríklad vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a

podobne. Pre úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd
rozhodujúca. Preto nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku
patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 Cdo
58/99).

114. V prípade zmeny žaloby podľa ust. § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku (podstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe) žalobca opiera svoj nárok o nové
skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza však k zmene žalobného petitu. To
znamená, že svoj nárok žalobca odvodzuje od iných skutkových okolností než uviedol v žalobe. Ak ide
o skutkové tvrdenia, ktoré znamenajú podstatnú zmenu, je na mieste, aby to súd posúdil ako zmenu

žaloby a o tejto rozhodol na základe návrhu žalobcu ako pána sporu (dominus litis) v súlade so zásadou
dispozície.

115. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké
plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe (pozri

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, sp. zn. 1M Obdo V
21/2013, Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 2502/2000).116. V tomto konkrétnom prípade žalobca formuloval svoj nárok titulom držby, a až na pojednávaní
konanom dňa 28.1.2025 (takmer po 6 rokoch od podania žaloby) žalobca žiadal priznať uplatnený nárok
(určiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti) titulom spracovania, a to úplnou zmenou.

117. To fakticky znamená, že v priebehu konania žalobca síce zotrval na požadovanom určení
vlastníckeho práva, avšak po rozsiahlom dokazovaní uviedol úplne odlišné skutkové okolnosti, na
základe ktorých odvodzuje svoj nárok. Týmto zo strany žalobcu vlastne došlo k podstatnej zmene
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, čo jednoznačne je potrebné definovať ako prípadnú

zmenu žaloby. V tejto súvislosti súd konštatuje, že síce nie je viazaný právnym dôvodom uplatneného
nároku, avšak súd uplatnený nárok posudzuje predovšetkým na základe toho, akým spôsobom je nárok
uplatnený čo do jeho skutkového zdôvodnenia, pripomínajúc, že skutkový základ pre nárok uplatnený
(posúdený) titulom vydržania je odlišný ako skutkový základ pre nárok uplatnený (posúdený) titulom
spracovania veci. Treba mať tiež na zreteli, že vo vzťahu k právu, ktoré žalobca v pôvodnej žalobe
neuplatnil,avšakrozhodolsatotoprávouplatniťneskôr,môževyvstaťpotrebadokazovaniainýchprávne

významnýchskutočností.Natomtomiestesúduvádza,žeakbyajžalobcapodalnávrh,abysúdrozhodol
o zmene žaloby postupom v zmysle ust. § 139 Civilného sporového poriadku, súd by nepripustil takúto
zmenu žaloby v súlade s ust. 143 Civilného sporového konania, nakoľko výsledky doterajšieho konania
by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

118. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania zadovážením si úplného listu
vlastníctva k dotknutým pozemkom od roku 1963 doposiaľ za účelom zistenia, či sa v katastri
nehnuteľností náhodou nenachádzajú rozhodnutia, ktoré by preukazovali právny vzťah jeho právnych
predchodcov k spornému pozemku, ako nehospodárne. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, podľa ktorého údaje katastra,
uvedené v ust. § 7 tohto zákona, sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Povinnosť strany sporu tvrdiť
má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. Nie je procesne
akceptovateľné, aby súd suploval povinnosť strany sporu predkladať substancované skutkové tvrdenia
a vykonával dokazovanie tak, aby jeho vykonaním následne „napasoval“ skutkový stav v prospech

žalobcu.

119. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

120. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

121. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

122. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta.

123. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

124. V danom prípade žalovanému ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku proti neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania prvoinštančného
ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti).