Uznesenie Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/3784/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518518
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kupka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121518518.7

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávnených: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX/XX, XXX XX E. C., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., 3/ G. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. C., 4/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX
E. C., pr. zastúpených: Mgr. Vladimír Ľupták, advokát, so sídlom Nám. Slobody 10, 971 01 Prievidza,
IČO: 42 376 149, proti povinnému: Letecké opravovne Trenčín a.s., so sídlom Legionárska 160, 911 04

Trenčín, IČO: 36 351 156, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom
Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o vymoženie 260.000,00 Eur s príslušenstvom,
vedenom u súdneho exekútora: Mgr. Helena Kríková, so sídlom exekútorského úradu Košovská cesta,
971 01 Prievidza, IČO: 42 147 735, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúciepodľa§61lods.3Exekučnéhoporiadku zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.10.2021 domáhal od
povinného vymoženia 260000 EUR na základe exekučného titulu – Rozsudok Okresného súdu Trenčín
pod sp. zn. 36Cbi/35/2011 zo dňa 28.06.2019. Rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 02.05.2021.

2. Poverením zo dňa 07.12.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Helena Kríková, so sídlom exekútorského úradu Košovská cesta 1, 97101 Prievidza,

IČO: 42147735.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie
zo dňa 08.09.2025.

5. Je potrebné uviesť, že po začatí exekúcie boli zo strany povinného predložené súdu spolu s

prílohami obsahovo posúdené ako návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením
sp.zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 31.01.2024 tak, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel
a exekúciu zastavil. Následne súd rozhodol uznesením 49Ek/3784/2021 zo dňa 18.08.2025 tak, že
zmenil výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021 zo dňa 31. 01. 2024
tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa v celom rozsahu zamietol.

6. Povinný vo svojom druhom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že reštrukturalizácia je
proces riešenia úpadku podnikateľského subjektu upravený v ZKR a jeho cieľom je ozdravenie
podnikateľského subjektu tak, aby mohol aj naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Reštrukturalizácia
sa v zmysle ustanovenia § 118 ZKR začína povolením reštrukturalizácie, pričom sa považuje za
povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. V zmysle
ustanovenia § 119 ods. 1 ZKR sú účastníkmi reštrukturalizačného konania dlžník, navrhovateľ a

veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Dlžníkom bol však
právny predchodca povinného, nakoľko zlúčenie spoločností nadobudlo účinnosť až dňa 01.09.2014.Právny predchodca povinného ešte pred zlúčením prešiel procesom reštrukturalizácie vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28R/4/2011. Reštrukturalizačné konanie bolo začaté Uznesením
Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.08.2011, sp. zn. 28R/4/2011, pričom Okresný súd Trenčín povolil

reštrukturalizáciu Uznesením zo dňa 12.09.2011, sp. zn. 28R/4/2011, ktoré bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené dňa 19.09.2011. Reštrukturalizácia bola skončená Uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 18.04.2012, č. k. 28R/4/2011-918. Okresný súd Trenčín Uznesením zo dňa 18.04.2012, č.
k. 28R/4/2011-918 potvrdil reštrukturalizačný plán a zároveň rozhodol o skončení reštrukturalizácie
spoločnosti VOP Nováky, a.s., pričom dané uznesenie bolo v obchodnom vestníku zverejnené dňa

24.04.2012. Účastníkom reštrukturalizácie (dlžníkom) bol teda právny predchodca povinného, ktorý
sa podľa reštrukturalizačného plánu, ktorý bol schválený súdom, zaviazal oprávneným zaplatiť sumu
vo výške 140.000,- Eur, čo zodpovedá uspokojeniu nimi prihlásenej pohľadávky v rozsahu 35 %,
a to celkovo v ôsmich splátkach do 60 mesiacov od potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom.
Okrem dlžníka a navrhovateľa sú podľa ZKR účastníkmi reštrukturalizácie tiež veritelia, ktorí spôsobom
ustanoveným zákonom prihlásili svoje pohľadávky, a ktorými sa stali oprávnení. Právnym nástupcom

je ten, na koho prešli práva a povinnosti osoby, konkrétne jeho právneho predchodcu. Podľa Článku
I. bod 2 Zmluvy o zlúčení sa Nástupnícka spoločnosť (t. j. povinný) stala univerzálnym právnym
nástupcom Zanikajúcej spoločnosti 1 (VOP Nováky, a.s.) a Zanikajúcej spoločnosti 2, na ktorého ku
dňu účinnosti zlúčenia (t. j. 01.09.2014) prešlo obchodné imanie spoločnosti VOP Nováky, a.s., vrátane
všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ich obchodnej činnosti, pracovnoprávnych, daňových a

iných vzťahov. Legálna definícia pojmu „imanie“ je obsiahnutá v ustanovení § 6 ods. 2 Obchodného
zákonníka,podľaktorého:„Naúčelytohtozákonasasúborobchodnéhomajetkuazáväzkovvzniknutých
podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).“ Teda
z uvedeného jednoznačne vyplýva, že imanie spoločnosti VOP Nováky, a.s. prešlo zlúčením na
spoločnosť povinného, ktorá sa tým stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti VOP Nováky, a.s.

Povinný má v kontexte uvedeného za to, že zlúčením v žiadnom prípade nedošlo k vstupu povinného
do (ku dňu zlúčenia skončenej) reštrukturalizácie. ZKR, ani žiadny iný právny predpis, však neumožňujú
vstup do reštrukturalizačného konania po jej skončení. Pri zlúčení povinný prebral pohľadávky a záväzky
svojho právneho predchodcu, teda vrátane záväzku z reštrukturalizačného plánu, ktorým bol právny
predchodca povinného zaviazaný, a to záväzok oprávneným uhradiť 35 % z ich prihlásenej pohľadávky

do reštrukturalizačného konania, čo bolo zo strany povinného splnené. Povinný však ako právny
nástupca nevstúpil do záväzku, resp. povinnosti, ktorú ukladá ustanovenie § 158 ods. 1 ZKR, nakoľko
toto nebolo predmetom Zmluvy o zlúčení, danú povinnosť mu ako právnemu nástupcovi neukladá a ani
neumožňuje žiadny právny predpis, a ani to podľa názoru povinného nie je možné. Dňa 01.09.2014
(teda viac ako 2 roky po skončení reštrukturalizácie právneho predchodcu povinného) došlo k zlúčeniu

spoločnosti VOP Nováky, a.s. ako právneho predchodcu a povinného ako právneho nástupcu.Povinný v
žiadnomprípadnenebolpreberajúcouosoboupodľaustanovenia§135ods.2písm.b)ZKR,pretožetáto
metóda reštrukturalizácie nebola určená reštrukturalizačným plánom, a preto sa na povinného uvedené
ustanovenia § 158 ods. 1 ZKR nevzťahovalo a ani nemôže vzťahovať. Povinný bol iba povinný zaplatiť
záväzok svojho právneho predchodcu podľa § 69a Obchodného zákonníka (účinky zlúčenia), nie však

zabezpečovať plnenia na popretú pohľadávku podľa ustanovenia § 158 ZKR. Účelom ZKR je pomerné
uspokojovanie veriteľov, záväzok na zaplatenie popretej pohľadávky v zmysle reštrukturalizačného
plánu prevzala na základe zlúčenia spoločností dlžníka a povinného, práve spoločnosť povinného.
Reštrukturalizačné pohľadávky oprávnených boli riadne splnené a povinný teda nikdy nebol dlžníkom
oprávnených, ale len prevzal záväzok titulom zlúčenia spoločností. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov: „Záväzok zanikne, ak
sa veriteľovi splní včas a riadne.“ Povinný teda záväzky svojho právneho predchodcu splnil včas a
riadne, a to tak, že pohľadávku oprávnených uspokojil v súlade s reštrukturalizačným plánom, čím
záväzok zanikol. Reštrukturalizačný plán nebol súdom vyhlásený za neúčinný a ani žiaden veriteľ sa
nedomáhal neúčinnosti predmetného reštrukturalizačného plánu, ani ho neoznačil za neúčinný, avšak

aj napriek tomu oprávnení tvrdia, že reštrukturalizačný plán je voči nim neúčinný, s čím sa Okresný súd
Banská Bystrica bez ďalšieho uspokojil v napadnutom Uznesení. A teda jednoznačným záverom, ku
ktorému dospela rovnako aj správkyňa vo svojom stanovisku je, že Letecké opravovne Trenčín, a.s.
neboli povinné skladať plnenie za dlžníka VOP Nováky, a.s. do notárskej úschovy. Ako je uvedené
vyššie, povinný má za to, že z obsahu stanoviska a taktiež aj ústavnej sťažnosti je nepochybné, že

dôvody na zastavenie exekučného konania sú dané. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiada, aby tunajší
exekútorský úrad zastavil Exekučné konanie.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, aka)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich

pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

12. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia

alebo po uznaní.

15. Súd uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08.09.2025 je v poradí druhým
návrhom povinného na zastavenie exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie. K danému
súd považuje najskôr za potrebné uviesť, že povinný môže podať v priebehu konania viacero návrhov

na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti resp. dôvody na zastavenie exekúcie
musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších podaných návrhoch
je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný namietať
len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie; takéto
skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Ide o tzv. koncentračnú

zásadu exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti,
ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného
titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom,
t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť
tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s

výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje
zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci
koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na
zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď by tu dôvod na
zastavenie exekúcie bol (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). V tomto smere tiež súd dáva

do pozornosti, že koncentračná zásada exekučného konania bola už viackrát uznaná a akceptovaná
aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09. 03.
2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS
287/2022 zo dňa 01. 06. 2022).15. Súd avšak k tvrdeniu povinného, že Povinný ako právny nástupca nevstúpil do záväzku, resp.
povinnosti, ktorú ukladá ustanovenie § 158 ods. 1 ZKR, nakoľko toto nebolo predmetom Zmluvy o
zlúčení, danú povinnosť mu ako právnemu nástupcovi neukladá a ani neumožňuje žiadny právny

predpis, a ani to podľa názoru povinného nie je možné. Povinný v žiadnom prípadne nebol preberajúcou
osobou podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. b) ZKR, pretože táto metóda reštrukturalizácie nebola
určená reštrukturalizačným plánom, a preto sa na povinného uvedené ustanovenia § 158 ods. 1
ZKR nevzťahovalo a ani nemôže vzťahovať uvádza a poukazuje na bod 16 rozhodnutia II. ÚS
544/2025-20 zo dňa: 1. októbra 2025: Vo vzťahu k druhej otázke poukazuje ústavný súd na

sťažovateľkou predloženú notársku zápisnicu o zlúčení VOP Nováky so sťažovateľkou, konkrétne na
bod 2 tejto zápisnice, ako aj predloženú zmluvu o zlúčení, podľa ktorej sa sťažovateľka zlúčením stala
univerzálnym právnym nástupcom VOP Nováky. Skutočnosť, že sťažovateľka sa stala univerzálnym
právnym nástupcom VOP Nováky, znamená, že vstúpila do všetkých práv a povinností svojho právneho
predchodcu. Ani v tomto smere nemožno preto sťažovateľke dať za pravdu a ústavnej sťažnosti
vyhovieť. Súd poukazuje na skutočnosť že, následkom nesplnenia povinnosti uvedenej v §158 ods. 1

ZoKR sa reštrukturalizačný plán stal voči oprávneným neúčinným podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZoKR. T.j.
Neúčinnosť nastala ex lege, priamo zo zákona. Následkom neúčinnosti reštrukturalizačného plánu sa
obnovila povinnosť splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená.
16. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov

taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o
začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia
začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu
exekúciezistíneprípustnosťexekúcie,ktoránastalavdôsledkuzákonompredvídanýchhmotnoprávnych
aj procesnoprávnych skutočností

17. Súd preto vychádzajúc z vyššie uvedeného ešte pred tým, než skúmal dôvody zastavenia exekúcie,
musel vyriešiť otázku koncentrácie konania o tomto návrhu na zastavenie exekúcie. Keďže ide v
poradí o druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, povinný v nich musel namietať len také
skutočnosti, ktoré nastali po poslednom návrhu na zastavanie exekúcie (§ 61k ods. 3 EP). V tomto smere

však exekučný súd musí konštatovať, že povinný svoj v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie
odôvodňoval opätovne len tými skutočnosťami, ktoré sú totožné s dôvodmi, ktoré uvádzal v prvom
návrhu na zastavenie exekúcie, s ktorými sa však tento súd už náležite vysporiadal vo vyššie uvedenom
uznesení ktorým zmenil výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/3784/2021
zo dňa 31. 01. 2024 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa v celom rozsahu zamietol.

18. Povinný tak v druhom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol takú novú relevantnú skutočnosť,
ktorá by nastala po podaní skoršieho návrhu na zastavenie exekúcie a teda svoju obranu neuplatnil včas
(resp. ju uplatnil opakovane), v dôsledku čoho aplikujúc koncentračnú zásadu exekučného konania sa

súd s jeho (opakovanou) obranou nemusel vecne zaoberať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
súd konštatuje, že v poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť,
a to z dôvodu, že povinný neuviedol skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 61k ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, a teda
neuviedol skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Preto

v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.