Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124200598
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124200598.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

C. D. XX, D., zastúpená: STEHURA & partners, v. o. s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516,
o určenie, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.07.2012 je n e p
l a t n á .

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 23.07.2012 so žalovaným uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,- EUR. So žalovaným musela uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver, inak by úver nedostala. Napriek tomu, že táto dohoda

o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred
pripravené žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť. Spotrebiteľ je už v
čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo
mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácií primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu
ide neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Dlžník pri realizácii
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so

svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.
Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu
riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na
objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej
príslušenstve. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť zároveň uzatvorená určitým a zrozumiteľným
spôsobom. Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí vyžaduje určenie

oprávnenej a povinnej osoby a označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, spolu s uvedením
celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená,
opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky (úver, všetky revolvingyposkytnuté dlžníkovi, príslušenstvo úveru, prípadné zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli
v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadné ďalšie pohľadávky žalovaného, ktoré do budúcna
vyplynú zo zmluvy o úvere a jej prípadných dodatkov) je neurčité, a teda neplatné. V čase uzatvárania

dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník, o to viac v postavení
spotrebiteľa vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná výška. Žalovaný doručil
zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o

zrážkach zo mzdy. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľ začal vykonávať
od novembra 2023 zrážky zo mzdy.

3.Žalovanýsožalobounesúhlasilažiadaljuzamietnuťzdôvodu,žedohodaozrážkachbolavroku2012
a stále aj je zákonom upravený spôsob zabezpečenia pohľadávky. Tým je logicky dané, že táto forma
zabezpečenia a jej realizácia nemôže spôsobovať protiprávnu nerovnováhu v právach a povinnostiach,

keďže ide o zabezpečenie, ktoré zákon predpokladá. Žalovaný popiera tvrdenie, že by neprijateľnosť
malo spôsobovať nejaké jednostranné určovanie dlhu bez súdnej kontroly. Vykonávanie zrážok bez
súdnej kontroly je fakt, ktorý vyplýva z právneho poriadku, resp. právny poriadok ich sám spôsobuje. Nie
je výsledkom toho, že si to dodávateľ dohodne so spotrebiteľom. Ide o zákonom stanovené dôsledky,
rovnako ako je zákonom stanovený dôsledok poskytnutia úveru povinnosť pre dlžníka úver vrátiť. Preto

dané skutočnosti nemôžu byť protiprávne. Podstatnou skutočnosťou súvisiacou s tvrdeniami žalobkyne
(a zdôvodňujúcou motiváciu k žalobe) je informácia o tom, v akom rozsahu plní a neplní svoje záväzky
voči žalovanému. Z prijatého úveru uhradila iba sumu 281,01 EUR, čo nepredstavuje ani 25 % z
toho, čo prijala (na jej účet bola poukázaná suma 1.149,89 EUR). Žalovaný tiež poprel tvrdenia o
„nutnosti“ podpísania dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko zo žaloby nie je možné zistiť skutočnosti,

ktoré by mali za následok to, že dohoda nebola podpísaná vedome, slobodne a dobrovoľne. Tak ako
nie je povinnosťou dlžníka o úver žiadať a ani ho čerpať, nie je ani povinnosťou žiadneho subjektu
úver poskytovať bez primeranej formy zabezpečenia jeho splatenia. Rovnako ani banka neposkytuje
hypotekárneúverybezzabezpečeniazáložnýmprávom(aprípadneajďalšímispôsobmizabezpečenia),
či štát neposkytuje dotácie bez splnenia predpísaných požiadaviek, nie je ani povinnosťou veriteľa

poskytovať úver.

4. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakovala argumentáciu obsiahnutú v žalobe a
opätovne uviedla, že so žalovaným musela uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má
zabezpečovať poskytnutý úver, inak by úver nedostala. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo

mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené
žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne nezaujal žiadne stanovisko.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 06.05.2025 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil,argumentovala,žežiadnydlhzpredmetnejzmluvynemáexistovať,keďžetátozmluvamala
byť bezúročná a bezpoplatková a na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa žalovaný snaží obísť súdnu
kontrolu tejto zmluvy. Na základe neodkladného opatrenia zo dňa 16.01.2024 jej nie sú v súčasnosti
strhávané zrážky zo mzdy.

7. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.02.2026 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil, stručne zhrnula, že dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná,
nakoľko neobsahuje výšku pohľadávky, ktorú zabezpečuje a je neúčinná.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

9. Žalobkyňa dňa 16.07.2012 požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru. Žalovaný
žiadosť prijal dňa 23.07.2012. (č. l. 95)

10. Žalovaný dňa 23.07.2012 žalobkyni oznámil schválenie úveru – zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX vo výške 1.500,- EUR. (č. l. 94)11. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 23.07.2012 Dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá
vznikne tým, že veriteľ poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru

č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- EUR. Pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi zabezpečované
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi (...).
Stranydojednávajúvzmysle§551Občianskehozákonníkakzabezpečeniupohľadávokveriteľadohodu
o zrážkach zo mzdy a prípadne iných príjmov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný
vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy, vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať

ich na bankový účet (...), pod VS č. XXXXXXXXXX vo výške 123,57 EUR. (č. l. 5)

12. Listom zo dňa 27.03.2019 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy
a z iných príjmov. (č. l. 6)

13. Listom zo dňa 05.01.2024 zamestnávateľ žalobkyne spoločnosť ITW Slovakia s.r.o. potvrdila, že

vykonáva zrážky zo mzdy na základe doručenej dohody o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného.
(č. l. 7)

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15.Podľa§39Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiadohody,neplatnýjeprávnyúkon,ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.

20. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

21. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, proti platiteľovi mzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

22. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody, ustanovenia odsekov

1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

23. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.24. V konaní nebolo sporné, že na základe žalobkyninej žiadosti o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy
zo dňa 16.07.2012 strany uzavreli dňa 23.07.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
a Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy

o revolvingovom úvere je zrejmé, že ide o formulované zmluvy pripravené vopred žalovaným, ktorý pri
uzavretí zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí
zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej činnosti, zmluvy uzavrela ako fyzická
osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla

nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor, súd je z úradnej
povinnosti (ex offo) povinný podrobiť spotrebiteľský vzťah prieskumu.

25. Súd žalobu posúdil ako procesne prípustnú, vyplývajúcu zo samotnej podstaty ochrany spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.), a to aj so zohľadnením záverov Najvyššieho súdu SR (napr. sp.

zn. 6Cdo/27/2018). Predmetnou určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa
nachádza, keďže iba súdom určenou neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy môže následne
žalobkyňa argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy.
Nariadené neodkladné opatrenie v tomto smere nemá význam, nakoľko ide iba o dočasné neodkladné
opatrenie naviazané na rozhodnutie vo veci samej. Aj v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach

zo mzdy, žalobkyňa nemá istotu, že žalovaný v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na
vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu. Deklarovaním neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto zabezpečovacieho úkonu.

26. Súd poukazuje na zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník a aj zákon

č. 250/2007 Z. z.. Na základe tejto legislatívnej zmeny účinnej od 01.05.2014, a to aj s poukazom na
§ 29b zákona č. 250/2007 Z. z. súd uvádza, že aj keď bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá dňa
23.07.2012, možno na predmetný právny vzťah aplikovať aj § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ak predmetná právna úprava neobsahuje prechodné ustanovenia, tak odo
dňa jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (obdobne napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015).

27. Súd s prihliadnutím na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Oceáno Group
Editorial a Salvat Editores C - 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C - 168/05, Pannon
GSM Zrt. C - 243/08, Asturcom C - 40/08 poukazuje na eurokonformný výklad vnútroštátneho práva,

teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či
ustanovenia použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej
interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych
sporoch. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide

vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na
vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň
ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor EÚ viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže
byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu

zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä,
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o
zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
súdnej kontroly. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej

dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku, resp. účinku.

28.Dohodaozrážkachzomzdy,ktorámázabezpečovaťuspokojeniepohľadávokžalovanéhozozmluvy
o revolvingovom úvere uzavretej dňa 23.07.2012, poskytuje žalovanému ako veriteľovi právny priestor
pre postihnutie majetku žalobkyne, a aj tých plnení v jeho prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných

neprijateľných podmienkach uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čím reálne dochádza k
narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne
ako spotrebiteľa.29. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v § 551 Občianskeho
zákonníka sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa
nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť dohody

nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej
základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré
zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky. Nie
je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj neprípustné
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva)

je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdení
a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v
nej obsiahnutých po preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa
stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou 93/13/EHS.

30. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má

byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že „spoločnosť (žalovaný, pozn. súdu) bude mať voči
dlžníkovi (žalobkyňa, pozn. súdu) pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi
na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo
výške 1.500,- EUR (suma 1.500,- EUR dopísaná rukou, pozn. súdu)“, teda dohoda len opisuje
možné spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky ako „pohľadávky spoločnosti voči

dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi
a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“, je neurčité a podľa § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho

zákonníka neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka
zrozumiteľne, presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.

31. Aj keď bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená vo forme osobitnej listiny, predstavuje

formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená na predtlači žalovaného,
kde boli vpísané iba údaje týkajúce sa úverového vzťahu. Tie najpodstatnejšie údaje (sumy úveru
a výška mesačnej zrážky zo mzdy) boli navyše dopísané rukou. V tomto smere je potrebné uviesť,
že kontraktácia (vznik záväzkov – zmlúv) sa riadi § 43a – 44 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa dňa
16.07.2012 učinila návrh na uzavretie zmluvy (oferta) v podobe formuláru žalovaného, pričom žalovaný

dňa23.07.2012,poďalšomdoplneníúdajov,ktorévnávrhuneboli,zavŕšiluzavretiezmluvy(akceptácia).
Súd je preto názoru, že ide o neplatný právny úkon, nakoľko zo strany žalobkyne nebol (a ani nemohol
byť) dojednaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobkyňa dňa 16.07.2012 nevedela (a
ani nemohla vedieť) aký je rozsah zrážok zo mzdy a akú presnú pohľadávku tento zabezpečovací
prostriedok zabezpečuje, nakoľko tieto podstatné údaje doplnil žalovaný až následne.

32. Predmetná dohoda svojim obsahom preto spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník musí vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške
zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,- EUR uvedená v čl. I dohody bola uvedená len
ako suma v súvislosti s budúcim poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového

úveru s uvedením jej čísla. Neurčité je aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok, rozsahu, v
akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Neurčitosť
zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody ako celku.

33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka prechádza dôkazné bremeno na žalovaného ako

dodávateľa; ten však nijakým spôsobom nepreukázal (ani len neargumentoval), že ide o individuálne
dojednané zmluvné podmienky. To isté platí aj o § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa („ibaže spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť“),
ktorý taktiež prenáša dôkazné bremeno na žalovaného, nakoľko negatívne skutočnosti sa nedokazujú
a preto mal žalovaný argumentovať, že žalobkyňa mala možnosť túto dohodu odmietnuť a že bola

poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Žalovaný sa však sa iba obmedzil na všeobecnú procesnú obranu
s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky.34. Pokiaľ žalobkyňa žiadala určiť, že „žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy“, súd uvádza, že
musí zachovať podstatu žalobného návrhu a nesmie zmeniť jeho zmysel. S prihliadnutím na samotnú
podstatuzrážokzomzdyapriebehichuplatneniauzamestnávateľapodľa§551Občianskehozákonníka

je súd názoru, že určenie „žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy“ nemá oporu v § 551 ods.
2 Občianskeho zákonníka a nezohľadňuje jeho špecifikum. Súd je síce podľa § 216 ods. 1 Civilného
sporového poriadku viazaný žalobným návrhom, avšak nie je ním viazaný doslovne; súd môže pri
formulovanívýrokuvsnaheojehovykonateľnosťpoužiťinéslová,resp.inéformulácieakosúobsiahnuté
v žalobnom návrhu. Aby mohol byť rozsudok súdu materiálne vykonateľný je prípustné, aby súd žalobný

návrh upravil tak, aby ten zodpovedal hmotnému právu (§ 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a aby
jeho formulácia zodpovedala prípadnému nútenému výkonu rozhodnutia (Exekučný poriadok). Z týchto
dôvodov súd žalobný návrh (smerujúci k nemožnosti používať dohodu o zrážkach zo mzdy) prispôsobil
hmotnoprávnej úprave a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná (t. j. dohodu o zrážkach zo
mzdy nemožno používať, nakoľko je neplatná).

35. Nariadené neodkladné opatrenie (uznesenie č. k. 4Csp/6/2024 – 14 zo dňa 16.01.2024) nie je
potrebné zrušiť samostatným výrokom, nakoľko sa jedná o dočasné neodkladné opatrenie podľa § 330
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré je naviazané na právoplatné skončenie veci samej.

36. Súd preto po zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo

vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv narozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.