Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100454
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala

Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu:
X.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom
Bratislava, Klincová 35, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 až 10, Bratislava, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 22.04.2024, o kasačnej sťažnosti
žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 30Sas/9/2024-46 zo 17.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovanej sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 31.10.2023 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 29.11.2023, t.j. od
dovŕšenia 59. roku veku. Nebolo sporné, že vykonával náhradnú vojenskú službu od 01.08.1984 do
31.12.1984 v II. kategórii funkcií, službu vojaka z povolania od 01.01.1985 do 31.12.1985 v II. kategórii
funkcií, službu vojaka z povolania od 01.01.1986 do 18.02.1993 v I. kategórii funkcií, službu vojaka
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 19.02.1993 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a službu
vojaka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.01.2000 do 15.09.2001 v III. pracovnej kategórii.
Rovnako nebolo sporné, že žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok a ani na invalidný

výsluhový dôchodok.
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 16.02.2024 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie) žalovaná
podľa § 65 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení) žalovaná zamietla túto žiadosť žalobcu.
Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie Rozhodnutím č. M. XXX XXXX X zo dňa 22.04.2024
žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

3. Žalovaná dospela k záveru, že žalobca ani s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom
poistení (podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
zachovávajú) nespĺňa podmienky pre určenie dôchodkového veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm.
d) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s
§ 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14
ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom zabezpečení v rozsahu aspoň 15 rokov alebo 15 rokov v
službe zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. Vzhľadom na uvedené mala za to, že dôchodkovým

vekom žalobcu podľa § 293fw a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení je vek 63 rokov a 8
kalendárnych mesiacov, ktorý ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku (ani ku dňu
vydania napadnutého rozhodnutia) žalobca nedovŕšil, čím nesplnil jednu zo základných podmienok pre
vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.II. Konanie na správnom súde
4. Správny súd rozsudkom č. k. 30Sas/9/2024-46 zo dňa 17.09.2025 vyhovel správnej žalobe žalobcu,
rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Skonštatoval, že žalobca nesplnil

podmienky pre zníženie dôchodkového veku ustanovené v § 21 a v § 132, ani v § 174 ods. 1 písm.
a) až c) zákona o sociálnom zabezpečení. Splnil však podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. d)
zákona o sociálnom zabezpečení, keď vykonával 15 rokov službu I. alebo II. kategórie funkcií pred 1.
januárom 2000 a bol zamestnaný najmenej 25 rokov. Pretože § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom
zabezpečení nerozlišuje počet rokov pre I. a pre II. kategóriu funkcií [ako je tomu v § 174 ods. 1 písm.

c)], je možné službu v uvedených kategóriách sčítavať.
5. Nesúhlasil s tým, že žalovaná vyložila ustanovenia § 174 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 4 zákona
o sociálnom zabezpečení tak, že ak žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový ani invalidný výsluhový
dôchodok, jeho služba vojaka z povolania sa podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení
považuje za zamestnanie II. pracovnej kategórie a nie za službu II. kategórie funkcií. Takýto výklad
je nelogický, pretože žalobcovi by nárok na zníženie dôchodkového veku na 59 rokov vznikol len za

predpokladu, že by bol poberateľom výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, keďže len
vtedy by sa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení neaplikoval a jeho služba v II. kategórii funkcií
by sa stále považovala za službu II. kategórie funkcií. Ak ale žalobcovi nárok na výsluhový ani invalidný
výsluhový dôchodok nevznikol, jeho službu v II. kategórii funkcií už žalovaná nevnímala ako službu v II.
kategórii funkcií, ale považovala ju za zamestnanie II. pracovnej kategórie, ktorý pojem v § 174 ods. 1

písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení nie je obsiahnutý.
6. Zákonodarca rozlišuje medzi zamestnaniami I. pracovnej kategórie uvedenými v § 14 ods. 2 a službou
I. alebo II. kategórie funkcií. Hoci zamestnanie II. pracovnej kategórie nezakladá nárok na zníženie
dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, služba II. kategórie
funkcií áno. Žalobcovi je preto podľa názoru správneho súdu potrebné zohľadniť aj dobu služby získanú

v II. kategórii funkcií, a to aj v prípade, že mu nárok na výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok
nevznikol, a túto dobu je potrebné naďalej vnímať ako službu II. kategórie. Pri správnom výklade zákona
potom žalobcovi vychádza doba služby vo zvýhodnenej (I. alebo II.) kategórii funkcií spolu 15 rokov a
156 dní, čo zakladá nárok na zníženie dôchodkového veku na 59 rokov. Na základe uvedeného správny
súd uzavrel, že žalobca splnil podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení.

III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou žalovaná žiadala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v služobnom pomere v I. kategórii funkcií
získal žalobca 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií získal 1 rok a 153 dní. Pritom podľa § 255 ods.
5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení platí, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.12.2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočne invalidný
dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že žalobcovi nevznikol nárok na výsluhový
dôchodok a ani na invalidný výsluhový dôchodok, obdobie služby je na účely nároku na starobný

dôchodok hodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia. Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom
zabezpečení sa doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok
podľa piatej časti tohto zákona hodnotí ako zamestnanie zaradené do I.(II.) pracovnej kategórie za
dobu pred 01.01.2000. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí
ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona o sociálnom

zabezpečení. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že doba služby zaradená do II. kategórie funkcií,
ak poistencovi nevznikol nárok na výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok, sa hodnotí
ako zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie a toto nárok na zníženie dôchodkového roku
nezakladá. Argumentovala, že § 174 zákona o sociálnom zabezpečení pri posúdení nároku na zníženie
dôchodkového veku aplikáciu ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení nevylučuje.

Nespochybnila, že § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení medzi I. alebo II. kategóriou
nerozlišuje. Pri nároku na zníženie dôchodkového veku aj prihliada na II. kategóriu funkcií, prípadne
kombináciu s I. kategóriou funkcií, ale to v tých prípadoch, keď poistencovi vznikol nárok aj na výsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu, čo ale nie je prípad žalobcu. Na dôchodkové účely tak podľa
jej názoru žalobca získal len 14 rokov a 3 dni v I. pracovnej kategórii, a preto mu nárok na starobný

dôchodok dovŕšením veku 59 rokov nevznikol.
8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť, pretože sa stotožnil s napadnutým
rozsudkom.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, preskúmal napadnutý rozsudok
v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia

pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203
ods. 2 SSP).
10. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 22.04.2024 (vydanie
preskúmavaného rozhodnutia) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
Podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom
2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.
decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej (...) 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali
k 31. decembru 1999...
Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového
zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných

kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie
patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods.4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129 ) zaradená do I. (II.) kategórie
funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona .
11. Predmetom veci je posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok dovŕšením (zníženého)
dôchodkového veku 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení. Nie je

sporné, že jeho služba v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.1999, celkové trvanie služby bolo 17 rokov a
50 dní, z toho v I. kategórii funkcií 14 rokov a 3 dni a v II. kategórii funkcií 1 rok a 153 dní a nevznikol
mu nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
12. Pri výklade § 174 zákona o sociálnom zabezpečení je potrebné vychádzať aj z princípu ukotveného
v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo

zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie. Najvyšší správny súd sa vo svojich rozhodnutiach
otázkou zachovania nárokov zvýhodnených pracovných kategórií zaoberal (napr. sp. zn. 1So/1/2021,
7Ssk/88/2023, 7Sk/39/2020, 6Ssk/75/2024) a ustálil, že takýmto nárokom bol predovšetkým nižší
vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, teda nižší „dôchodkový vek" než určený podľa
zákona o sociálnom poistení (§ 65). Účelom ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení bolo

odstránenie tvrdosti zákona spočívajúcej v nemožnosti splniť podmienku podľa § 21 zákona o sociálnom
zabezpečení určitou (zvýhodnenou) skupinou zamestnancov (pracujúcich v I. pracovnej kategórii, resp.
v I. a II. kategórii funkcií), ktorí by práve v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie od 01.01.2000 už objektívne (inak) nemohli získať nárok na starobný dôchodok v nižšom veku.
Riešenie spočívalo v stanovení potrebného počtu rokov v týchto kategóriách v nižšom rozsahu, ako bolo

upravené v § 21, resp. § 132 zákona o sociálnom zabezpečení.
13. Ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení predstavuje právnu úpravu naviazanú na
§ 21 zákona o sociálnom zabezpečení a jej účelom je umožniť poistencom, ktorí pracovali v I. kategórii
funkcií, ale nevznikol im nárok podľa piatej časti tohto zákona (resp. na výsluhový, resp. invalidný
výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.) taktiež získať zvýhodnenie v podobe zníženia

dôchodkového veku tak ako zamestnanci v zamestnaní I. kategórie podľa § 21. Vo vzťahu k zachovaniu
nárokov zo zrušených pracovných kategórií, resp. kategórií funkcií však prechodné ustanovenie § 174
zákona o sociálnom zabezpečení predstavuje špeciálnu úpravu, podľa ktorej sa posudzujú nároky tých
osôb, ktoré nesplnili (a kvôli zrušeniu kategórií už ani nemohli splniť) všeobecné podmienky trvania
týchto zamestnaní podľa § 21. Ak teda občan vykonával funkciu v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu,

ktorý je predpokladaný v § 174 písm. a), b), c) alebo d) uvedeného zákona, a splnil aj podmienku podľa
§ 174 ods. 2, že toto jeho zamestnanie trvalo k 31.12.1999, potom priamo na základe príslušného
písmena v § 174 ods. 1 získal nárok na tam uvedený znížený dôchodkový vek. Len ak občan nezískal
ani tieto doby zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií, použilo by sa subsidiárne ustanovenie § 14 ods.4 zákona o sociálnom zabezpečení a táto doba by sa posudzovala ako doba zamestnania (rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 9So/155/2015, uverejnený ako judikát R 9/2018).
14. Žalobca splnil podmienku trvania služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31.12.1999 v celkovej dĺžke

najmenej 15 rokov, čím splnil podmienku § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení na to,
aby mu nárok na starobný dôchodok vznikol dosiahnutím (dôchodkového) veku 59 rokov, t.j. 29.11.2023.
Takto znížený dôchodkový vek predstavuje nárok z I. a II. kategórie, ktorý sa žalobcovi zachoval aj
podľa § 274 v spojení s § 65 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ by zákonodarca mal vôľu prihliadnuť
na službu I. alebo II. kategórie funkcií výlučne iba u poistencov už poberajúcich výsluhový či invalidný

výsluhový dôchodok, takýto zámer by premietol do ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.
Aj z citovaného § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak policajt alebo vojak získali
obdobie služby v rozsahu zakladajúcom im nárok na výsluhový dôchodok alebo ak im bol priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, toto obdobie ich služby získané do 31.12.2003 sa nepovažuje za obdobie
dôchodkového poistenia. Nemožno však z tohto ustanovenia vyvodiť, že ak nárok na tieto výsluhové
dávky nemajú, nie je možné toto obdobie hodnotiť ako dobu služby určitej kategórie na účely § 174

zákona o sociálnom poistení.
V. Záver a trovy konania
15. Na základe uvedeného kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalovanej je nedôvodná, preto
bola podľa § 461 SSP zamietnutá.
16. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 461 SSP tak,

že žalobcovi, ktorý bol v kasačnom konaní úspešný, kasačný súd priznal právo na náhradu dôvodne
vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.
17. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.