Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Cpr/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124211489
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5124211489.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v spore žalobcu: Družstvo podielnikov

Povina, družstvo, IČO: 45 849 838, so sídlom Povina 155, 023 33 Povina, Slovenská republika, právne
zastúpený TOMANÍČEK & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Sládkovičova 6, 010
01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanej: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX
C., právne zastúpená JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa

30.08.2019, daná žalovanou žalobcovi mailom zo dňa 31.08.2024, je neplatné.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2019, daná žalovaným
žalobcovi mailom zo dňa 31.08.2024, je neplatné, ako aj náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalobca so žalovanou uzatvoril pracovnou zmluvou

zo dňa 30.08.2019 pracovný pomer, na základe ktorého vykonávala prácu pre žalobcu. Keďže žalovaná
nikdy nepodpísala návrh pracovnej zmluvy vypracovaný žalobcom a žalobca zas nesúhlasil s návrhom
vypracovaným žalovanou, tak pracovná zmluva nikdy nemala písomnú formu, čo však nezakladá
neplatnosť pracovnej zmluvy resp. žeby pracovný pomer nevznikol. Dňa 31.08.2024 bola predsedovi
družstva na jeho súkromnú emailovú schránku D. doručená zo strany žalovanej emailová správa s
názvom Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorého prílohou bol scan dokumentu – Okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca zo dňa 31.08.2024. Uvedené listiny okrem vyššie

uvedeného spôsobu neboli žalobcovi iným spôsobom doručené. V súlade s platnou právnou úpravou
platí, že právne úkony zamestnanca týkajúce sa zániku pracovného pomeru si pre svoju platnosť a
účinnosť vyžadujú doručenie zákonom predpísaným spôsobom, pričom zákon medzi takéto doručenie
zaraďuje len tzv. fyzické doručenie na pracovisku (u zamestnávateľa) alebo prostredníctvom poštového
podniku formou doporučenej zásielky. Iná forma doručenia je neprípustná a v danom prípade sa jedná o
kogentnéustanoveniazákona,odktoréhosastranynemôžuodchýliť,t.j.nemôžepísomnosťtýkajúcusa
skončenia pracovného pomeru doručovať iným spôsobom, než mu zákon dovoľuje. Novelou zákonníka

práce síce zákon umožnil doručovanie písomnosti aj elektronickou formou v zmysle § 38a Zákonníka
práce, avšak toto ustanovenie tak, ako vyplýva aj z dôvodovej správy sa dotýka len doručovania
informácií a nijakým spôsobom sa nedotýka podmienok pre doručovanie písomností, týkajúcich sa
vzniku, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru či vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnancavyplývajúcich z pracovnej zmluvy v zmysle § 38 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby
súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe (č.l. 21 spisu) uviedla, že považuje pracovný pomer za
ukončený na základe listu žalobcu doručeného jej 22.11.2024. Podľa jej názoru o skončení pracovného
pomeru zmluvné strany prejavom svojej vôle v písomnej forme už rozhodli. Dôvodom jej skončenia
pracovného pomeru bolo, že žalobca jej nevyplácal mzdu už za mesiac jún 2024.

4. Tunajší súd následne vo veci vykonal pojednávania dňa 12.06.2025 a 13.02.2026. Na nariadenom
pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobcovi nebolo riadne doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovanej, preto neboli naplnené formálne znaky, ktoré vyžaduje Zákonník práce
pre platné skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako zamestnávateľ netrval
na tom, aby zamestnanec ďalej pokračoval vo vykonávaní práce, pracovný pomer zanikol momentom,
ku ktorému mal zaniknúť v zmysle okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak nie okamžitým

skončením,alefikciou,ktorúupravuje§78Zák.práce.Právnyzástupcažalovanejsastotožnilsprávnym
názorom žalobcu o tom, že zo strany žalovanej došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru
a preto je na mieste aplikácia § 78 ods. 3 zákonníka práce, keď zamestnávateľ nepožadoval, aby sa
zamestnankyňa vrátila do práce a vykonávala pracovnú činnosť. Na pojednávaní si vzájomnou žalobou
uplatnil náhradu priemerného mesačného zárobku za dva mesiace, ktorú súd vylúčil na samostatné

konanie.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z e-mailovej správy zo dňa 31.08.2024 o 20:14 hod. (č.l. 5 spisu) vyplýva, že na emailovú adresu: D.

bol doručený list s názvom: Okamžité skončenie pracovného pomeru (č.l. 6 spisu) z e-mailovej adresy:
A..

7. Z listu okamžité skončenie pracovného pomeru (č.l. 6 spisu) vyplýva, že žalobkyňa adresovala
listom zo dňa 31.08.2024 okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo

dňa 30.08.2019. Skončenie pracovného pomeru podľa uvedeného listu nastáva dňom doručenia tejto
písomnosti zamestnávateľovi. Dôvod je nevyplatenie mzdy a to do 15 dní od uplynutia jej splatnosti,
nepreplácanie peňažnej hotovosti za nákupy a poštovné.

8. Z výzvy – upomienka (č.l. 22 spisu) vyplýva výzva žalobcu adresovanej žalovanej na predloženie

účtovným dokladov so spísaným protokolom z dôvodu, že pracovný pomer bol so žalovanou ukončený
na základe výpovede žalovanej.

9. Z e-mailovej komunikácie (č.l. 30 – 31 spisu) vyplýva, že bola vedená komunikácia medzi e-mailovou
adresou: E., A., D. a [email protected]. Z predmetnej komunikácie vyplýva, že ku dňu 15.08.2024

o 08.21 hod. komunikovala žalovaná z adresy: A. svoje nároky na adresu: E.. Okrem toho z uvedenej
komunikácie vyplýva, že predseda predstavenstva žalobcu zo svojej súkromnej adresy: D. adresoval
odpoveď určenú žalovanej a to na e-mail žalobcu: E. (e-mail dňa 31.07.2024 o 15:45 hod.).

10. Súd následne na vec aplikoval nasledovné právne ustanovenia:

11. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

12. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

13. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť
písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju
poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručeniepísomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky
doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

14. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť
splnené podmienky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

16. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a
zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ
so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný
pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.

17. Predmetom tohto sporu je uplatnený nárok žalobcu voči žalovanej o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, ktoré poslala žalovaná na súkromnú emailovú adresu predsedu
predstavenstva žalobcu dňa 31.08.2024.

18. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v pracovnom pomere u žalobcu a to na základe ústne
uzatvorenej zmluvy zo dňa 30.08.2019, na základe ktorého vykonávala prácu pre žalobcu. Rovnako
v konaní nebolo sporné, že žalovaná skončila so žalobcom pracovný pomer okamžite a to listom zo dňa
31.08.2024, ktorý doručovala iba na súkromnú e-mailovú adresu konateľa žalobcu. Žalovaná v konaní
neučinila sporným skutočnosť tvrdenie žalobcu, že žalobcovi nikdy nedoručila Okamžité skončenie

pracovného pomeru fyzicky, či doporučenou zásielkou. Skutočnosť, že žalobca netrval na ďalšom
zamestnávaní žalovanej v konaní rovnako sporná nebola.

19. Žalovaná v konaní namietala podanie žaloby o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní žalovanej a preto došlo

v predmetnom prípade k skončeniu pracovného pomeru fikciou podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce. To
znamená, že k skončeniu pracovného pomeru došlo a žaloba žalobcu má byť zamietnutá, pretože súd
môže riešiť len eventuálne nároky žalovanej od žalobcu.

20. S uvedeným názorom žalovanej o nemožnosti podať žalobu o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru za situácie, kedy žalobca netrvá na ďalšom zamestnávaní žalovanej, sa
súd nestotožňuje a to s poukazom na § 77 Zákonníka práce, ako aj na nároky viažuce sa na odlišné
druhy skončenia pracovného pomeru (okamžité skončenie pracovného pomeru, vs. fikcia).

21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. Súd žalobu posúdil ako žalobu podľa § 137 písm. d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Osobitný predpis, ktorým je Zákonník práce, vo svojom ustanovení § 14 uvádza,
že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú
a rozhodujú súdy. Podľa § 77 Zákonníka práce, môže každá zo strán uplatniť na súde neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a to najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal

pracovný pomer skončiť. Žalovaná v konaní namietala podanie uvedenej žaloby z dôvodu, že pracovný
pomer medzi stranami aj tak zanikol a žalobca netrval na výkone práce žalovanej. Podanie žaloby
v prípade tvrdeného neplatného skončenia pracovného pomeru však nie je podmienené uplatňovaním si
aj iných nárokov, či dožadovaním sa vykonávania práce stranou, ktorá mala neplatne skončiť pracovný
pomer. Je pravdou, že pri neplatnom skončení pracovného pomeru v prípade, že zamestnávateľ

netrvá na ďalšom zamestnávaní, dochádza k fikcii skončenia pracovného pomeru, na čo nadväzujú
nároky zamestnanca. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí, sp. zn.
5Cdo 36/2000 (ZSP 17/2001), v konaní o náhradu mzdy sa ... súd musí vždy zaoberať otázkou, či
existuje právny úkon smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru, či a kedy na jeho základe došloku skončeniu pracovného pomeru a v závislosti od toho potom súd posúdi mzdový nárok. Je teda
zrejmé, že predpokladom rozhodnutia o ďalších nárokoch, je rozhodnutie súdu o tom, že pôvodný úkon
neplatnosti skončenia pracovného pomeru je neplatný. V tomto smere súd uvádza, že nie je možné

žalobu o určenie neplatnosti pracovného pomeru zamietnuť pre prípad, že bola podaná a následne si
v konaní o mzdových nárokoch prejudiciálne posudzovať neplatnosť napadnutého úkonu. Právoplatné
rozhodnutie o neplatnosti okamžitého skončenia je následne práve podkladom pre rozhodnutie o ďalších
nárokoch zamestnanca.

23. Vzhľadom teda na skutočnosť, že Zákonník práce pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré nijakým spôsobom nelimituje, je právom strany, ktorá
nesúhlasí s nadobudnutím účinkov pri okamžitom skončení pracovného pomeru a toto považuje za
neplatné, uplatniť žalobu na súde. Platí totiž, že zamestnávateľ sa síce môže domnievať, že právny úkon
zamestnanca je neplatný, ale rozhodnúť o tom môže jedine súd. Trvanie na ďalšom zamestnávaní nie
je jediným dôvodom, pre ktorý by mohol mať zamestnávateľ záujem na určení neplatného skončenia

pracovného pomeru. Je tomu tak preto, že zamestnávateľ môže mať aj ekonomické pohnútky pre
uplatnenie žaloby, keď v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru má zamestnanec nárok
na náhradu mzdy v súlade s § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Ide o sankciu pre zamestnávateľa, ktorej
sa môže úspešnou žalobou o neplatné skončenie pracovného pomeru vyhnúť a to aj v prípade, ak
netrvá na ďalšom zamestnávaní. Oprávnenie podať tento typ žaloby tak, ako súd už uviedol, vyplýva

zo Zákonníka práce ako osobitného predpisu a preto skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ netrval
na ďalšom zamestnávaní žalovanej ako zamestnankyne, nemôže byť samo o sebe dôvod pre meritórne
nepreskúmavanie podanej žaloby.

24. K vyššie uvedenému právnemu názoru súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2

Cdon 475/96, podľa ktorého, ak chce zamestnanec, alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali
právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať
na súd žalobu o určenie, že právny úkon smerujúci k skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Ak
taká žaloba nebola podaná, skončil pracovný pomer medzi účastníkmi tohto právneho úkonu, aj keby
išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnávateľ bude nečinný (bez

ohľadu na to, či trvá alebo netrvá na ďalšom zamestnávaní), nastanú právne účinky právneho úkonu
zamestnanca bez ohľadu na to, či išlo pôvodne o neplatný právny úkon. Po uplynutí prekluzívnej lehoty
sa skončenie pracovného pomeru (v predmetnom prípade titulom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, nie fikciou podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce), stane nezvratne platné.

25. Súd teda uzatvára, že žaloba bola podaná dôvodne.

26. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu mal
skončiť ku dňu 31.08.2024, kedy malo byť žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru.
V súlade s § 77 Zákonníka práce súd konštatuje, že žaloba podaná dňa 23.10.2024 (č.l. 11 spisu) bola

podaná v zákonnej 2-mesačnej prekluzívnej lehote.

27. Súd teda po posúdení procesnom oprávnení podania žaloby a splnenia prekluzívnej lehoty v konaní
ďalej skúmal, či bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi platné.

28.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru.
Pre platnosť daného právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. V súlade so
Zákonníkom práce sa pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru vyžaduje písomná forma
tohto právneho úkonu, uskutočneného v zákonnej lehote, s uvedením dôvodov pre okamžité skončenie

pracovného pomeru a jeho doručenie druhej strane.

29. Žalobca v konaní namietal neplatnosť sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru
z jediného dôvodu – jeho nedoručenia žalobcovi, keď pri doručovaní nastali dve vady – 1/ žalovaná
doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru elektronicky, 2/ žalovaná doručovala okamžité

skončenie pracovného pomeru na súkromnú adresu predsedu predstavenstva žalobcu.

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru je písomnosť týkajúca sa zániku pracovného pomeru a
pri skúmaní splnenia podmienok jej doručenia je potrebné vychádzať z § 38 ods. 3 a 4 Zákonníkapráce. Podľa uvedených ustanovení platí, že písomnosti zamestnanca týkajúce sa zániku pracovného
pomeru, tzn. vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru, sa doručujú zo strany zamestnanca
zamestnávateľovi fyzickým doručením na pracovisku, alebo ako doporučená zásielka. Iná forma

doručenia je neprípustná a v danom prípade sa jedná o kogentné ustanovenia zákona, od ktorého sa
strany nemôžu odchýliť, t. j. nemôže písomnosť týkajúcu sa skončenia pracovného pomeru doručovať
iným spôsobom, než mu zákon dovoľuje.

31. Doručenie je koncipované ako podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 70

ZP). Inštitút doručovania za súčasného právneho stavu nezahŕňa možnosť elektronického doručovania.
Aj keď rozhodovacia prax pripúšťa zhojenie viacerých nedostatkov doručovania, naďalej požaduje,
aby výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa boli doručované do
vlastných rúk. Novelou zákonníka práce síce zákon umožnil doručovanie písomnosti aj elektronickou
formou v zmysle § 38a Zákonníka práce, avšak toto ustanovenie tak, ako vyplýva aj z dôvodovej správy
sa dotýka len doručovania informácií a nijakým spôsobom sa nedotýka podmienok pre doručovanie

písomností, týkajúcich sa vzniku, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru či vzniku, zmeny a zániku
povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy v zmysle § 38 Zákonníka práce.

32. Žalovaná doručovala okamžité skončenie pracovného pomeru elektronicky, na adresu predsedu
predstavenstva žalobcu, tzn. ani nie na oficiálnu adresu, ktorú používal žalobca v elektronickej

komunikácii (ktorá vyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie na č.l 30 – 31 spisu). Súd má za to,
že realizácia právnych úkonov elektronickými prostriedkami je možná aj v pracovnom práve, pričom za
podmienok ustanovených občianskym zákonníkom, ktorý sa aplikuje podporne, majú tieto právne úkony
zachovanú písomnú formu (podporne § 40 ods. 4 občianskeho zákonníka). Nie je nevyhnutné, aby
bol právny úkon urobený elektronickými prostriedkami zároveň podpísaný kvalifikovaným elektronickým

podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, keďže Zákonník práce nevyžaduje, aby bola
pravosť podpisu osvedčená (porov. § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Od možnosti vyhotoviť právny
úkon elektronickými prostriedkami (ktorá predstavuje písomnú formu) preto treba odlíšiť otázku, či
takúto elektronickú písomnosť možno doručiť adresátovi s následkom vyvolania právnych účinkov.
Totiž platí, že písomnosti vymedzené § 38 možno doručovať iba spôsobom ustanoveným v § 38

Zákonníka práce (priame doručovanie, doručovanie poštovým podnikom). Elektronické doručovanie
pri okamžitom skončení pracovného pomeru preto možno považovať za vadné, t. j. odporujúce
požiadavkám vyplývajúcim z § 38 Zákonníka práce.

33. Právny úkon, pri ktorom doručenie je ustanovené ako podmienka jeho platnosti, môže vyvolávať

právne účinky, iba ak bol druhému účastníkovi doručený v súlade so zákonom. Rozhodovacia prax
dospela k záveru, že ak zákon vyžaduje, aby prejav vôle došiel (bol doručený) druhému účastníkovi
predpísaným spôsobom, prejav vôle má sledované právne následky, len ak bol taký postup dodržaný.
Právnym následkom nedoručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanoveným spôsobom
podľa § 38 ods. 3 a 4 Zákonníka práce je potom jeho neplatnosť.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k platnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru z 31.08.2024 žalovanej do rúk žalobcu nedošlo, keď žalovaná ani len netvrdila, že by sa pokúsila
doručiť uvedenú písomnosť osobne na pracovisku žalobcovi, alebo prostredníctvom poštového podniku
ako doporučenú zásielku.. Je teda zrejmé, že zo strany žalovanej nebola splnená povinnosť vyplývajúca

z§38Zákonníkaprácezdôvodu,žežalovanáuvedenúzásielkuprávneprípustnýmspôsobomžalobcovi
ani nedoručovala. Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je podmienkou jeho platnosti,
čo vyplýva z § 70 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou z 31.08.2024
je teda nutné vyhodnotiť ako neplatné.

35. V predmetnom prípade súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného
pomeru nebolo ani doručované priamo zamestnávateľovi, čo je ďalší dôvod, pre ktorý nie je možné
konštatovať, že by nastali účinky doručenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4
Cdo 41/94, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak bolo doručené inej osobe než
druhému účastníkovi pracovného pomeru (R 29/1995). Z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva,

že žalovaná mala vedomosť, aká je oficiálna e-mailová adresa žalobcu, keď z tejto adresy jej boli
doručované e-mailové správy a to ešte pred jej skončením pracovného pomeru.36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, keď súd ustálil neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru z dôvodu, že nebolo takéto skončenie pracovného pomeru riadnym spôsobom
zo strany žalovanej žalobcovi doručené, súd ďalej neskúmal platnosť dôvodov okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Uvedenú neplatnosť dôvodov ani žiadna zo strán netvrdila.

37. Súd teda v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, ktorou požadoval určiť, že okamžité skončenie
pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2019, daná žalovanou žalobcovi
mailom zo dňa 31.08.2024, je neplatné.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, tzn. podľa zásady úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, preto
mu súd výrokom II. rozsudku priznal voči neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V predmetnom prípade je nutné konštatovať, že súd nezistil dôvody pre aplikácie § 257 CSP,

žiadna zo strán ich pritom ani netvrdila.

43. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.