Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Marcela Grancová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-38Er/4084/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213232706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Grancová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7213232706.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, 042 11 Košice, IČO: 30 794 536, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E., o vymoženie uloženej povinnosti 315,90 eur ako
dlžné výživné na mal. F. B. za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom Zámocká 30, Bratislava trovy
exekúcie vo výške 40,82 eur.

III. Nariaďuje učtárni Mestského súdu Košice vyplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi,
so sídlom Zámocká 30, Bratislava priznanú sumu 40,82 eur zo štátneho rozpočtu po doručení

právoplatného uznesenia na bankový účet IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v C. H.
G., I., variabilný symbol: 5096123.

IV. Mestský súd Košice nemá právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený pôvodnému súdnemu

exekútorovi JUDr. Zore Ferdinandy dňa 02.12.2013 a žiadosť pôvodného súdneho exekútora vydal
poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti 315,90 eur ako dlžné výživné na
mal. F. B. za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012. Pôvodný súdny exekútor prevzal poverenie dňa
13.01.2014.

2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 08.12.2025 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na
základe vykonaných lustrácií bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný, nezistil sa žiadny hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, či iný príjem povinného, ktorý by bol exekvovateľný.

3. Lustráciou v evidenčných pomôckach, a to lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný je
registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nepoberá žiaden príjem. Podľa výsledku lustrácie

v evidencii vozidiel povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie
je vlastníkom nehnuteľností, podľa lustrácie v bankách nemá vedený účet v banke. Súd vykonanými
lustráciami majetku povinného v Sociálnej poisťovni, evidencii vozidiel, katastri nehnuteľností, účtu v
bankách nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

4.Podľa§1ods.1zák.č.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplnení

niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postupukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017.

5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,

b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide
o vymoženie pohľadávky na výživnom.

8.Vzhľadomnauvedené,súdkonštatuje,ženakoľkovkonaníideovymoženiepohľadávkynavýživnom,

k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo, preto má súd právomoc rozhodnúť o podanom
podnete exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou
osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby.
Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i

nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V
prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie
exekúcie. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom

opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

12. Súd preskúmal podnet súdneho exekútora, majetkové pomery povinného, oboznámil sa s
výsledkami lustrácií hnuteľného a nehnuteľného majetku povinného vykonaných súdom (zisťovanie
majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, evidencie vozidiel, katastra nehnuteľností,

bánk) a stavu vymáhania pohľadávky.

13. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, evidencie
vozidiel, katastra nehnuteľností, bánk, mal súd za preukázané, že povinný v posledných 5 rokoch nebol
vedený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nepoberal žiaden príjem. Povinný nie je vlastníkom

motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet
v banke.

14. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2013 a je vedené bez vymoženia pohľadávky od povinného
po dobu 12 rokov.

15. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako
12 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný
dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie jepravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie
by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.

16. Za tejto situácie považuje súd za dostatočne preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať,
keďže povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov
exekúcie. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny
podklad z hľadiska majetkových pomerov povinného, sú bezvýznamné. Rozhodujúca je skutočnosť, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,pričomsúdzároveňpoukazujenatúskutočnosť,

že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2013, teda zistené majetkové pomery povinného až do
rozhodnutia súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný stav. Zisťovaniu
majetku povinného súdnym exekútorom bola venovaná dostatočná doba, uvedené zistenia konajúci
súd verifikoval lustráciami majetku povinného v evidenčných pomôckach súdu a vzhľadom k tomu,
že v konaní neboli súdnym exekútorom zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na
strane povinného predpoklad dosahovania príjmu v blízkej budúcnosti a bolo dostatočne preukázané,

že povinný nedosahuje majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie, je dôvodné zastavenie
exekúcie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by
bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na
súčasnú právnu úpravu Exekučného poriadku (platnú od 01.04.2017), kde zákon zveril v § 61n ods. 1
písm.d)súdnemuexekútoroviprávomocvydaťupovedomenieozastaveníexekúciepriexekúciivedenej

na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovanie
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúcie, a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora.

17. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.

18.Kdoručovaniupodnetusúdnehoexekútoranavyjadrenieoprávnenémusúdpoukazujenauznesenie
Ústavného súdu č. k. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.05.2021, v ktorom vyslovil, že samotné doručenie
podnetu na zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť povinného ako procesný úkon súdneho

exekútora žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného a netvorí tak materiálny
obsah jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že predmetný procesný úkon súdneho exekútora (podnet na
zastavenie exekúcie) žiadnym spôsobom neovplyvňuje procesné oprávnenia oprávneného, pričom jeho

účinok spočíva v tom, že príslušný exekučný súd je povinný sa ním náležite zaoberať a následne
aj na základe vlastných zistení vyvodiť relevantné dôsledky. Ústavný súd v tejto spojitosti upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že oprávnený sa môže proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie účinne brániť podaním odvolania a v tejto procesnej obrane mu žiadnym spôsobom nebráni, že
mu nebol doručený sporný procesný úkon súdneho exekútora. Z týchto podstatných dôvodov vyplýva,

že (ne)doručenie podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nemôže tvoriť v okolnostiach
prípadu materiálny obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

20.Podľa§203ods.1,2Exekučnéhoporiadku,akdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

21. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 40,82 eur. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov
exekúcie priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 do 31.03.2017 takto:Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky: (minimálna) 33,19 eur
DPH (23% z odmeny exekútora) 7,63 eur

22. Súd na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 40,82
eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradutrovexekúcieaišloovymáhaniepohľadávkynavýživnomsúdvzmysle§203ods.2Exekučného
poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie J. G. B. a zároveň rozhodol, že súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5
Exekučného poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Proti výroku II., III., IV. nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.