Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200604
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:8017200604.4

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K.. Z. J., nar. X. A. XXXX, bytom I. pod
T. XX, právne zastúpený: JUDr. Valéria Janíková, advokátka, so sídlom Námestie Sv. Egídia 95, 058 01
Poprad,protižalovanému(sťažovateľovi):ObecStránepodTatrami,sosídlomStránepodTatrami2,059
76, IČO: 00 326 593, právne zastúpený: JUDr. Mária Dideková, advokátka, so sídlom Zdravotnícka 2,
058 01 Poprad, o preskúmanie uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016

zo dňa 23. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach
č. k. PO-1S/38/2017-538 zo dňa 16. januára 2025, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v
Košiciach č. k. PO-1S/38/2017-581 zo dňa 1. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Obecné zastupiteľstvo obce Stráne pod Tatrami (ďalej len „obecné zastupiteľstvo") na svojom
zasadnutí konanom dňa 23. februára 2016 prijalo uznesenie č. 11/2016 (ďalej len „uznesenie obecného
zastupiteľstva"), ktorým podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení") odvolalo žalobcu z funkcie hlavného

kontrolóra obce Stráne pod Tatrami.

2. Uznesenie obecného zastupiteľstva obsahovalo odôvodnenie, podľa ktorého: „Zamestnanec sa má
zdržať konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov. Hlavný kontrolór obce zasahuje do bežného
chodu obce, vybavuje veci, ktoré starosta obce nestíha vybavovať, vybavuje dotácie na zveľaďovanie
obce. Takéto konanie vytvára konflikt záujmov, pretože hlavný kontrolór kontroluje veci, ktoré sám

vykonal. Hlavný kontrolór dohadoval styk s fyzickými a právnickými osobami, ktoré pre obec vykonávali
právne služby a služby verejného obstarávania, likvidáciu nelegálnej skládky, výstavbu strechy ZŠ -
rómska osada a iné, čo je tiež v rozpore záujmov. Pri výstavbe strechy dával neoprávnené prísľuby,
ktoré zaväzujú zamestnávateľa. Zamestnanec nesmie poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace
s vykonávaním práce vo verejnom záujme. Hlavný kontrolór verejne vyhlásil, že I., poslanec OZ
odpracoval práce na základe dohody. Vyšetrovaním polície sa potvrdilo, že práce vykonané neboli.

Hlavný kontrolór počas pracovného času dohadoval a vykonával súkromné obchody, čo považujeme za
hrubé porušenie pracovnej disciplíny."

II. Rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR

3. Proti uzneseniu obecného zastupiteľstva podal žalobca žalobu na Okresný súd Kežmarok, ktorou sa

domáhal o určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra obce Stráne pod Tatrami trvá. Okresný súd
Kežmarok uznesením č. k. 4Cpr/1/2016-400 zo dňa 9. augusta 2017 postúpil vec Krajskému súdu vPrešove,keďžemalzato,žepredmetnávecpatrídosprávnehosúdnictva,pričomKrajskýsúdvPrešove
jevecneamiestnepríslušnýnaprejednaniepredmetnejveci.SuvedenýmpostupomvyslovilKrajskýsúd
v Prešove svoj nesúhlas a vec prípisom zo dňa 28. septembra 2018 predložil kompetenčnému senátu

Najvyššieho súdu SR, pretože dospel k záveru, že vec nepatrí do správneho súdnictva.

4. Uznesením kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR č. k. 1KO/36/2018-415 zo dňa 4. decembra
2018 bolo následne rozhodnuté, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci nie je
dôvodný a príslušný na konanie vo veci je Krajský súd v Prešove.

III. Konanie pred správnym súdom
5. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3
písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola z uvedených dôvodov pridelená senátu Správneho

súdu v Košiciach.

6. Správny súd v Košiciach z podkladového materiálu zistil, že žalobca sa včas podanou žalobou
(doplnenou podaním zo dňa 8. februára 2019) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce. Žalobca

žiadalpredmetnéuznesenieobecnéhozastupiteľstvazrušiťazároveňpriznaťprotižalovanémunáhradu
trov konania.

7. Podľa žalobnej argumentácie bolo napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva neurčité,
nezrozumiteľné a nespôsobilé naplniť skutkovú podstatu hrubého, alebo opakovaného porušenia

povinností zamestnanca a zvlášť hrubého porušenia povinnosti vedúceho zamestnanca. Zdôraznil,
že nemal vedomosť o tom, že bude odvolávaný, a tak nebol ani prítomný na zasadnutí obecného
zastupiteľstva. O svojom odvolaní sa dozvedel až nasledujúci deň (24. februára 2016), kedy mu bolo zo
stranyžalovanéhodoručenéoznámenieozánikujehofunkcieapracovnéhopomeruhlavnéhokontrolóra
z dôvodu, že bol z tejto funkcie odvolaný obecným zastupiteľstvom dňa 23. februára 2016. Keďže

žalobca nebol prítomný na rokovaní obecného zastupiteľstva, mal za to, že mu bola odňatá možnosť
uplatniť svoje právo na obhajobu.

8. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd") uznesením č. k. PO-1S/38/2017-538 zo dňa 16.
januára 2025 postupom podľa § 347 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej

len „SSP") zrušil uznesenie obecného zastupiteľstva obce Stráne pod Tatrami č. 11/2016 zo dňa 23.
februára 2016.

9. Správny súd sa v úvode právneho posúdenia zaoberal argumentáciou žalovaného, podľa ktorej
žalobca nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie predmetnej žaloby, dôvodiac, že podaná

žaloba je správnou žalobou v zmysle § 250zf zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP") a túto môže preskúmať len správny súd, a to na základe žaloby prokurátora, ktorému musí
predchádzať neúspešný protest. Hoci v čase doručenia správnej žaloby na Okresný súd Kežmarok išlo
o správnu žalobu v zmysle ustanovenia § 250zf OSP, predmetné konanie nebolo meritórne skončené ku
dňu 1. júla 2016, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok. Tento v rámci svojich prechodných

ustanovení v § 491 ods. 1 vymedzil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Na prejednávanú vec tak bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Správneho súdneho poriadku, pričom zo znenia § 337 ods. 1 SSP je
zrejmé, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená
na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie

hlavného kontrolóra. Správny súd preto uvedenú námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.

10. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu zákonnosti napadnutého uznesenia obecného
zastupiteľstva, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Správny súd pripustil, že
súdna prax akceptuje postup, podľa ktorého vecné dôvody odvolania, t. j. skutkové vymedzenie

porušenia konkrétnych povinností, nemusia byť súčasťou výroku uznesenia o odvolaní hlavného
kontrolóra z funkcie. Je preto postačujúce, ak sa tieto dôvody prezentujú na zasadnutí obecného
zastupiteľstva v rámci rozpravy s následným zachytením obsahu rozpravy do zápisnice. Nemožno
však podľa správneho súdu akceptovať taký stav, ak určité skutkové okolnosti uvádzané na zasadnutíobecného zastupiteľstva (a zachytené v zápisnici) sú následne nesprávne právne kvalifikované, alebo
ak je uvádzaná právna kvalifikácia, ktorej chýba základ. V konkrétnych skutkových okolnostiach prijalo
obecné zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 23. februára 2016 rozhodnutie podľa § 18a ods. 9 písm. a)

zákona o obecnom zriadení, pre ktoré však správny súd v samotnom preskúmavanom uznesení, ani
v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nenašiel žiadne skutkové zdôvodnenie. V kontexte
ustanovení § 81 a § 82 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce") ako aj
§ 8 zákona č. 552/2003 Z. z. nešlo podľa názoru správneho súdu v žiadnom z prípadov prejednaných
obecným zastupiteľstvom o také dôvody, ktoré by bolo možné subsumovať pod opakované, alebo zvlášť

hrubé porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca.

11. Podľa správneho súdu ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) a písm. b) zákona o obecnom
zriadení upravujú dva diametrálne odlišné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra, ktoré nie je
možné zamieňať. Pri dôvode podľa písm. a) ide o porušenie všeobecných povinností zamestnanca,
alebo vedúceho zamestnanca, napr. týkajúcich sa dochádzky na pracovisko, prítomnosti na

pracovisku, dodržiavania zákazu požívania alkoholických nápojov, dodržiavania liečebného režimu
počas práceneschopnosti, zachovávania všeobecnej prevenčnej povinnosti a pod. Vo vzťahu k
porušeniu takýchto povinností je najskôr nevyhnutná notifikácia ich porušenia obecnému zastupiteľstvu
starostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému
kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa. Ak starosta obce nedeklaruje na strane hlavného kontrolóra

žiadne porušenie povinností zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca (§ 81 a § 82 zákonníka práce
a § 8 zák. č. 552/2003 Z. z.), nemá obecné zastupiteľstvo právny základ pre ďalší postup, ktorý by mohol
rezultovať rozhodnutím podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení.

12. Pri dôvode na odvolanie hlavného kontrolóra upravenom v ustanovení § 18a ods. 9 písm. b) zákona

o obecnom zriadení, je podľa správneho súdu zdôraznená primárne iniciatíva obecného zastupiteľstva,
ktorú je možné realizovať v podstate bez ingerencie starostu obce. Materiálnym podnetom pre
odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je tu zanedbanie špecifických povinností, ktoré vyplývajú iba
z funkcie hlavného kontrolóra a vzťahujú sa k vecnému výkonu jeho kontrolnej činnosti. Je potrebné
však dodržanie nevyhnutnej procesnej podmienky, ktorou je aspoň jedno časovo predchádzajúce

zdokladovateľné písomné upozornenie obecného zastupiteľstva, adresované a doručené hlavnému
kontrolórovi, vytýkajúce mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych povinností
vyplývajúcich z jeho funkcie.

13. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že skončenie pracovného pomeru bolo

žalobcovi oznámené dňa 24. februára 2016 a písomné oznámenie o skončení jeho pracovného pomeru
mu bolo doručené dňa 2. marca 2016. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna listina,
ktorou by deklaroval starosta obce obecnému zastupiteľstvu porušenie povinností zamestnanca, alebo
vedúcehozamestnancanastranehlavnéhokontrolóravzmysle§18aods.9písm.a)zákonaoobecnom
zriadení a taktiež ani listina (písomné upozornenie) obecného zastupiteľstva adresovaná a doručená

hlavnému kontrolórovi, vytýkajúca mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych
povinností vyplývajúcich z jeho funkcie v zmysle § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení.

14. Žalobca ako prílohu k písomnému vyjadreniu zo dňa 8. februára 2019 pripojil písomné upozornenia
zo dňa 23. júna 2016, 24. júna 2016, 27. júna 2016, 28. júna 2016 a 30. júna 2016, ktoré mu adresoval

žalovaný, a ktorými žalobcu upozornil na zanedbanie povinnosti podľa § 18d ods. 1 a § 18f
zákona o obecnom zriadení.

15. Z uvedeného je preto podľa správneho súdu zrejmé, že preskúmavané uznesenie obecného
zastupiteľstva bolo prijaté v rozpore so zákonom a žalovaný, uvedomujúc si túto skutočnosť, sa

snažil uvedený nedostatok zákonnosti dodatočne konvalidovať doručením písomných upozornení na
zanedbanie povinnosti žalobcu, avšak až v čase po odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra
obce, čo nie je prípustné.

16. Keďže z formálneho hľadiska nebola na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovaného dňa 23.

februára 2016 dodržaná ani jedna z procedúr upravených ustanovením § 18a ods. 9 písm. a) alebo § 18
ods.9písm.b)zákonaoobecnomzriadení,pričomichfaktickéskombinovanieobecnýmzastupiteľstvom
žalovaného považoval správny súd za nesúladné s textom, ako aj zmyslom dotknutých ustanovení
zákona o obecnom zriadení, dospel správny súd k právnemu záveru o dôvodnosti správnej žaloby.17. O trovách v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva správny
súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu

trov konania.

IV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

18. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ") podal proti napadnutému uzneseniu správneho súdu kasačnú

sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b) a písm. g) SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby
napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Sťažovateľ v rámci prvého sťažnostného bodu namietal, že správny súd porušil zákon, keď konal so
žalobcom, ktorý nebol aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby. Sťažovateľ naďalej
trval na tom, že vtedy platná úprava súčasne vylučovala možnosť domáhať sa určenia neplatnosti

uznesenia obecného zastupiteľstva určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP, nakoľko
sa tým obchádza osobitná právna úprava podľa § 250zf OSP. V tomto smere sťažovateľ poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/146/2010.

20. Sťažovateľ následne rozporoval právne závery prijaté správnym súdom. Nesúhlasil s prijatým

záverom, že dôvody odvolania hlavného kontrolóra boli neurčité a neboli dostatočne konkrétne
vyšpecifikované. Napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva špecifikuje zanedbané povinnosti,
ktoré mali byť hrubým porušením povinností, tak aby nebolo možné tieto zameniť s inými. Žalobca bol
na uvedené nedostatky viackrát upozornený, čo má potvrdzovať skutočnosť, že po nástupe do funkcie
hlavného kontrolóra bol z dôvodu riadneho neplnenia povinností a zasahovania do chodu obce viackrát

odvolávaný. Preto nemožno dospieť k záveru, že by jeho porušovanie povinností bolo výnimočné, ale
naopak bolo sústavné a dlhodobé.

21. Sťažovateľ sa rovnako nestotožnil ani so žalobcovým poukazom na § 70 zákonníka práce. Keďže
bol žalobca odvolaný z funkcie podľa §18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, nebolo možné

aplikovať zákonník práce ani subsidiárne.

22. Sťažovateľ rovnako uviedol, že zákon o obecnom zriadení v § 18a ods. 9 písm. a) nestanovuje
predchádzajúce upozornenie obecným zastupiteľstvom na porušenie uvedených povinností ako
podmienku odvolania hlavného kontrolóra obce. Sťažovateľ v tomto smere poukázal aj na rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/25/2013 zo dňa 30. apríla 2013.

23. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením správneho súdu,
pričom navrhol podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

V. Právne posúdenie kasačných námietok kasačným súdom

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačnásťažnosťsťažovateľabolapodanávčas(§443ods.1vspojenís§444ods.2SSP),oprávnenou
osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie

správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

25. Podľa § 337 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja,
kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný

kontrolór").

26.Podľa§339ods.1SSPžalobcomjefyzickáosoba,ktorátvrdí,žebolapoškodenánasvojichprávach
a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra
alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.

27. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.28. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať
hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti
zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; odvolanie musí byť zdôvodnené.

29. Podľa § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo môže odvolať
hlavného kontrolóra z funkcie, ak hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho
funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom.

30. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra
zaniká aj jeho pracovný pomer.

31. Predmetom kasačného prieskumu je napadnuté uznesenie správneho súdu, ktorým správny súd
zrušil správnou žalobou napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bol žalobca postupom
podľa § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra obce

Stráne pod Tatrami.

32. Prvou sťažnostnou námietkou, ktorou sťažovateľ dôvodil v kasačnej sťažnosti, bol nedostatok
aktívnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie správnej žaloby, keď sťažovateľ tvrdil, že aktívne
legitimovaným subjektom je v konaní podľa § 250zf OSP jedine prokurátor, ktorého protestu nebolo

vyhovené.

33. Kasačný súd zastáva názor, že sťažovateľ už v konaní pred správnym súdom zaujal v podstate
totožnú argumentáciu, ktorou apeloval na potrebu aplikácie osobitného procesného režimu podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Ako je zrejmé z napadnutého uznesenia, správny súd sa s touto

sťažovateľovou argumentáciou náležitým spôsobom vysporiadal vo svojom odôvodnení, pričom v
dostatočnom rámci uviedol, prečo ju považuje za nedôvodnú (bod 35. až 37. napadnutého uznesenia
správnehosúdu).Kasačnýsúdsasodôvodnenímnapadnutéhouzneseniasprávnehosúduvpríslušnom
rozsahu stotožňuje.

34. Na účely vlastného právneho posúdenia uvedenej kasačnej námietky však možno zhrnúť, že hoci
žalobca podal žalobu na nepríslušný súd pred dátumom nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho
poriadku, je potrebné zhodne s názorom správneho súdu dospieť k záveru, že princíp okamžitej
aplikability zakotvený v ustanovení § 491 ods. 1 SSP jasne určuje, že tento zákon platí na všetky konania
prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (už neúčinných) právnych predpisov. Kasačný súd

nedospel k záveru, že by bol naplnený predpoklad na odchýlenie od tohto všeobecného pravidla, teda
že by boli naplnené procesné špecifiká podľa § 492 ods. 1 a 2 SSP. Keďže konanie pred správny súdom
nebolo meritórne skončené kudňu, kedy nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok, je potrebné
vnímať postup správneho súdu ako súladný so zákonom.

35. Je zároveň nutné uviesť, že žalobca pôvodnú žalobu dodatočným podaním dostatočne špecifikoval,
na základe čoho správny súd dospel k záveru, že žalobca fakticky inicioval konanie o preskúmaní
zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa § 337 a nasl. SSP. Aktívna legitimácia v rámci predmetného
konania je vymedzená v ust. § 339 SSP, v zmysle ktorého: „Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí,
že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej

odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť
podľa osobitného predpisu, naďalej trvá." Aktuálne účinná procesná úprava tak nepochybne priznáva
aktívnulegitimáciufyzickejosobe,ktoráfunkciuhlavnéhokontrolóravykonávala.Jepretomožnédospieť
k záveru, že procesná podmienka aktívnej legitimácie bola v predmetnom správnom súdnom konaní,
v zmysle účinnej právnej úpravy, splnená, a teda podaná sťažnostná námietka je v zmysle vyššie

uvedeného nedôvodná.

36. Kasačný súd sa v rámci prieskumu napadnutého uznesenia správneho súdu ďalej zaoberal aj
sťažnostnými námietkami uplatnenými v sťažnostnom dôvode č. 2 podanej kasačnej sťažnosti. Z
vymedzeného dôvodu kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) je zrejmé, že ambíciou

sťažovateľa bolo v tejto časti kasačnej sťažnosti rozporovať právne posúdenie veci správnym súdom.
Podstatná časť sťažovateľovej argumentácie však nereaguje na odôvodnenie napadnutého uznesenia
správneho súdu. Kasačný súd pripomína, že Správny súdny poriadok celkom presne stanovuje
vymedzenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), keď v § 440 ods. 2 SSP uvádza: „Dôvodkasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia." Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na

právne posúdenie správneho súdu, čo však neurobil. Značná časť kasačnej sťažnosti spočívala len
v spochybňovaní žalobcovej argumentácie, avšak bez uvedenia vecnej argumentácie sťažovateľa,
ktorá by bola spôsobilá rozporovať prijaté závery správneho súdu. Je pritom potrebné podotknúť, že v
predmetnej veci bol kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti
a sťažnostnými bodmi. Kasačný súd teda nemá oprávnenie za sťažovateľa dôvody nezákonnosti

napadnutého uznesenia vyhľadávať a ani dopĺňať dôvody kasačnej sťažnosti. Sťažovateľov úspech
preto v danej veci do značnej miery predurčuje kvalita kasačnej sťažnosti, ktorá vzhľadom aj na ďalej
uvedené kvalifikovane nenapádala dôvody napadnutého uznesenia správneho súdu.

37. V tomto smere je potrebné podotknúť, že dôvodom, pre ktorý správny súd zrušil napadnuté
uznesenie obecného zastupiteľstva nebola neurčitosť a nedostatočne konkrétna špecifikácia, alebo

zameniteľnosť dôvodov odvolania hlavného kontrolóra obce (ako naznačuje sťažovateľ), ale práve
nerešpektovanie postupu podľa § 18a ods. 9 písm. a) a § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom
zriadení zo strany sťažovateľa. Bolo preto primárne úlohou sťažovateľa napádať tieto závery správneho
súdu. Z ďalšej časti kasačnej sťažnosti je však zrejmé, že sťažovateľ voči týmto záverom jasne nebrojil.

38. Kasačný súd ďalej poukazuje aj na argumentáciu sťažovateľa, keď namietal, že § 18a ods. 9
písm. a) zákona o obecnom zriadení nestanovuje upozornenie obecným zastupiteľstvom na porušenie
povinností ako podmienku odvolania hlavného kontrolóra. Hoci kasačný súd nerozporuje správnosť
tohto právneho názoru, v skutkových okolnostiach preskúmavanej veci táto argumentácia relevantne
nenapádala právny názor vyslovený správnym súdom. Správny súd totiž v kontexte porušenia procesu

predpokladaného § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení nevytkol sťažovateľovi nesplnenie
podmienky predchádzajúceho písomného upozornenia obecným zastupiteľstvom, ale uviedol, že v
prípade ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení je nevyhnutná notifikácia
porušenia povinností obecnému zastupiteľstvu starostom obce, keďže je to starosta obce, ktorý ako
štatutár obce vystupuje vo vzťahu k hlavnému kontrolórovi v pozícii zamestnávateľa.

39. Kasačný súd z odôvodnenia napadnutého uznesenia správneho súdu vnímal, že okrem nesplnenia
tzv. notifikačnej povinnosti starostu, správny súd sťažovateľovi vyčítal, že sa v administratívnom spis
nenachádzala ani listina (písomné upozornenie) obecného zastupiteľstva adresovaná a doručená
hlavnému kontrolórovi, vytýkajúca mu buď hrubé, alebo opakované zanedbávanie konkrétnych

povinností vyplývajúcich z jeho funkcie. Uvedené však správny súd sťažovateľovi vytkol v kontexte
ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) zákona o obecnom zriadení, pričom ďalšia sťažovateľova
argumentácia správnosť predmetného záveru správneho súdu nerozporovala.

40. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ostatnú časť sťažovateľovej argumentácie. Opakované

polemiky sťažovateľa s odkazom na § 70 zákonníka práce a jeho subsidiárnu aplikáciu vyhodnotil
kasačný súd rovnako ako vecne nesúvisiacu, keďže nebolo zrejmé voči ktorej časti právneho posúdenia
správnym súdom, mala táto argumentácia smerovať. Vo všeobecnosti možno preto opakovane zhrnúť,
že kasačný súd vyhodnotil v podstate celú argumentáciu uplatnenú v sťažnostnom dôvode č. 2 kasačnej
sťažnosti ako nedôvodnú, keďže, táto nesmerovala priamo proti dôvodom napadnutého uznesenia

správneho súdu, ale mala skôr ambíciu spochybniť žalobné body uplatnené žalobcom v rámci podanej
správnej žaloby. Uvedené preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávne vymedzenie dôvodu kasačnej
sťažnosti (a contrario § 440 ods. 2 SSP).

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov

41. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia.

42. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP

a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom
súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.