Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 34Csp/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126201073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Oros Nemešová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126201073.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821
09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09
Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.,
zastúpená:JUDr.AndrejomCifrom,advokátomsosídlomJankaKráľa5/A,98401Lučenec,ozaplatenie
12.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2026 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti
zaplatiť mu istinu 12.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.000,-
Eur odo dňa 2.10.2021 do zaplatenia.
1.2 Zároveň žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.3.2026 namietala nedostatok vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu – neplatné postúpenie bankovej pohľadávky a subsidiárne z dôvodov uvedených v predmetnom
vyjadrení aj neplatné zosplatnenie, rozporovala výšku poskytnutých finančných prostriedkov, neurčitosť/
nesprávnosť RPMN, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a z toho vyplývajúcu nesprávnosť
údajov uvedených v právnych úkonoch, ktoré mali viesť k zosplateniu úveru. Žiadala preto, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. Podaním doručeným súdu dňa 5.3.2026 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť, pričom dôvod
späťvzatia žaloby v podaní žalobca neuviedol. Žiadal, aby súd konanie zastavil a vrátil mu zaplatený
krátený súdny poplatok za podanú žalobu.

4. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

6. ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý
žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval
stanovisko žalovanej k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného
prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

9. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.

76809/01).

13.1 Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.

13.2 Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd
povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
13.3 Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre

ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
13.4 Ak nie je v konaní preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom
nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním
vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie

žalovaného, pretože po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak
zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Možno tak ustáliť, že ak žalobca zobral žalobu späť bez
udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie
nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje tak zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
len z procesného hľadiska.

15. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie

žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového
konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca v podaní, ktorým vezme žalobu späť, uviedol dôvod
späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.

16. V danom prípade žalobca neuviedol vôbec dôvod späťvzatia svojej žaloby. V týchto súvislostiach
potom je potrebné uzavrieť, že nejde o reakciu na správanie žalovanej, a teda nie je možné procesné
zavinenie pričítať žalovanej.17. V intenciách vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd
potom o trovách zastaveného konania rozhodol tak, že priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po

nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.
18. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.