Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 18, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310205721
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5310205721.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcov:
2a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX A. D. A.,
2b/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX A. D. A., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX,
XXX XX A. D. A., proti žalovaným: 1/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, XXX XX A. D.

H., 2/ I. H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K. XXXX/XX, XXX XX A. D. H., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca
č. k. 6C/123/2010-249 zo dňa 7. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 6C/123/2010-249 zo dňa 7. novembra 2012 v časti prvej vety
jeho výroku, ktorou bolo zastavené konanie o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX, XXX XX A. D. A., o určenie, že je spoluvlastníkom

pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 203,36 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere
2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere
14,92 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č.
XXXvpodieleoveľkosti17/1152–dielovýmere32,30m2apozemkovoknižnejparcelyč.3548ovýmere

334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 5 m2,
ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2
a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D.
A. a o žalobe žalobcu 3/ o určenie, že je spoluvlastníkom pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere
17366 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere
204,77 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere 2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke

č. XXX(X) v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 29,82 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543
o výmere 219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel
o výmere 9,32 m2 a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere 334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej
vložke č. XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 14,21 m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej
parcely KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D. A. a v časti druhej vety jeho výroku,

ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ a žalobe žalobcu 3/
zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalobcu 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 6C/123/2010-249 zo dňa 07.
novembra 2012 vo zvyšnej časti prvej a druhej vety jeho výroku odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (prvá veta

výroku rozsudku) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (druhá veta výroku rozsudku).2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 09.01.1998 bola súdu prvej inštancie
doručená žaloba, ktorou sa pôvodní žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené,
že pôvodní žalobcovia 1/ až 19/ sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, k. ú. A. D.

A., a to parcely KN č. 3481/2 - trvalé trávne porasty o výmere 23118 m2, ostatné plochy o výmere
1500 m2 (konanie vedené pod spis. zn. 6C/350/1999). Dňa 29.01.1999 bolo súdu prvej inštancie
doručené v zmysle jeho výzvy zo dňa 07.04.1998 podanie, ktorým žalobcovia upravili žalobu v časti
skutkových tvrdení a petitu, pričom zmenu žaloby podali ako žalobcovia ďalšie osoby, spolu 33 žalobcov.
Na pojednávaní konanom dňa 02.06.1999 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby. V priebehu

konania mal súd prvej inštancie preukázané úmrtie niektorých účastníkov na strane žalobcov (konkrétne
piatich). Dňa 09.11.2005 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie – úprava žaloby, kde na strane
žalobcov vystupovalo 62 subjektov a na strane žalovaných už 13, pričom v danom podaní nebol
upravený petit žaloby (tento zostal v znení pôvodnej žaloby zo dňa 09.01.1998). Dňa 28.02.2006 bolo
súdu prvej inštancie doručené podanie, ktorým bola opäť upravená žaloba, kde došlo znovu k úprave
účastníkov konania, tak na strane žalobcov, ako i na strane žalovaných. Toto podanie nekorešpondovalo

s vykonaným dokazovaním, a preto žalobcovia opäť dňa 29.09.2006 doručili súdu prvej inštancie
podanie, ktorým upravili žalobu, opäť so zmenou účastníkov konania, tak na strane žalobcov, ako i na
strane žalovaných. Žaloba bola opätovne upravovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
18.10.2006. Listom zo dňa 02.02.2007 zobrali žalobu späť tri žalobkyne. Na základe tejto skutočnosti
bola naposledy upravená žaloba podaním zo dňa 01.06.2007. O pripustení zmeny žaloby súd prvej

inštancie nerozhodoval a taktiež ani nerozhodoval o zmene okruhu účastníkov, tak na strane žalobcov,
ako i na strane žalovaných, teda ich prípadnom vstupe alebo vystúpení.
3. Súd uznesením č. k. 6C/350/1999-415 zo dňa 21.01.2009 vylúčil na samostatné konanie
novoupravenú žalobu žalobcov a vec sa tak viedla (vedie) na súde prvej inštancie pod spis. zn.
6C/123/2010. Vzhľadom na to, že žaloba nespĺňala základné požiadavky podľa ust. § 79 ods. 1 a § 42

ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) boli žalobcovia, ktorých
žaloba bola vylúčená na samostatné konanie, vyzvaní výzvou zo dňa 20.09.2010 na zaplatenie súdneho
poplatku. Súdny poplatok bol zaplatený žalobkyňou 1/ H. L. vo výške 99,50 eur. Žalobcovia 2/ I. B. a 3/ F.
B. požiadali o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Žalobkyňa 11/ F. M. (pozn. odvolacieho súdu:
po správnosti N. M.) zaplatila súdny poplatok dňa 14.10.2010 vo výške 99,50 eur. Žalobcovia 13/ N. B.,

31/ E. B., 34/ O. H., 35/ H. H. a 39/ H. H. si zásielky uložené na pošte neprevzali, rovnako žalobcovia
7/ H. B., 8/ H. P. a ďalší žalobcovia uvedení v uznesení súdu prvej inštancie zo dňa 24.03.2011, a preto
súd prvej inštancie o žalobe uvedených žalobcov rozhodol tak, že konanie zastavil. Žalobkyňa 8/ H. P.
v lehote na podanie odvolania proti uvedenému uzneseniu súdny poplatok uhradila, a preto súd prvej
inštancie vo vzťahu k nej zrušil uznesenie o zastavení konania.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.11.2011. Na pojednávanie sa dostavil
žalobca 38/ Q. B., ktorý uviedol, že žiadnu žalobu nepodával a jeho matka ešte žije, volá sa R. B.,
teda žiada, aby bolo v jeho mene konanie zastavené. Rovnako sa vyjadrila aj žalobkyňa 31/ E. B.,
ktorá uviedla, že nevie, o čo sa v tejto veci jedná a žiada tiež, aby v jej mene bolo konanie zastavené.
Žalobkyňa 40/ S. J. uviedla, že žiadnu plnú moc H. T. L. na úpravu žaloby, v ktorej bude vystupovať ako

žalobkyňa nedala. Žalobkyňa 5/ S. J. uviedla, že H. T. L. vypovedala plnú moc.
5. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov, ktorá
bola vylúčená na samostatné konanie, má ďalšie neodstrániteľné vady konania týkajúce sa účastníkov,
pretože žalobcovia, ktorí boli do upravenej žaloby H. T. L. uvedení ako žalobcovia sčasti vypovedali, že
žiadnu plnú moc neudelili H. T. L., ktorý v ich mene podal túto žalobu a necítili sa byť účastníkmi konania.

6. Citujúc ust. § 19, § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. súd prvej inštancie uviedol, že pri skúmaní
podmienok konania a okruhu účastníkov tak na strane žalobcov, ako aj žalovaných zistil, že nielen na
strane žalovaných, ale aj na strane žalobcov ide v tomto konaní o nerozlučné spoločenstvo, pretože
žalobcovia, ktorí podávali pôvodnú žalobu sú v podstatnej väčšine právnymi nástupcami po pôvodných
pozemkovoknižných spoluvlastníkoch a od samého začiatku konania vo veci nebol okruh subjektov

ustálený tak, aby bolo zrejmé, ktorí z nich majú stáť na strane aktívnej legitimácie a ktorí na strane
pasívnej legitimácie, pretože časť z nich, ako to vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní vo veci sa
vyjadrovala tak, že sa necítia byť účastníkom konania a žiadnu žalobu nepodali. Vzhľadom na to, že
v konaní ide o nerozlučné spoločenstvo, pretože rozhodnutie vo veci sa dotýka všetkých pôvodných
pozemkovoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov a okruh účastníkov konania od

začiatku konania vo veci, tak na strane aktívnej, ako aj na strane pasívnej legitimácie sa nepodarilo
pre nečinnosť samotných žalobcov ustáliť, súd prvej inštancie považoval tento nedostatok podmienky
konania za neodstrániteľný a konanie zastavil.7. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. § 146 ods. 1
písm. c) O. s. p.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do výroku o zastavení konania podal v zákonnej lehote

odvolanie žaloba 3/, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu 3/ dopustil viacerých procesných pochybení, vrátane
nedodržania procesného postupu pri rozhodovaní o zastavení konania, neprihliadal dôsledne na
podmienky konania a neprípustnosť odňatia práva účastníkov konať pred súdom, v dôsledku čoho

je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Žalobca 3/ namietal, že súd prvej inštancie v záhlaví
napadnutéhouzneseniauviedolajúčastníkov,ktoríužnemalispôsobilosťbyťúčastníkmikonania,medzi
nimi aj jeho matku žalobkyňu 2/ I. B., ktorá zomrela v priebehu konania vo veci. Nebolo možné, aby
súd prvej inštancie odôvodnil zastavenie konania ako celku touto skutočnosťou, odvolávajúc sa na
ustanovenie O. s. p. o spôsobilosti byť účastníkom konania a o nerozlučnom spoločenstve účastníkov,
keďže ak účastník zomrie v priebehu konania, súd z úradnej povinnosti musí zisťovať jeho dedičov a ak

je tento dedič na strane žalobcov, vyzvať ho na oznámenie stanoviska k jeho účasti v konaní na miesto
jeho právneho predchodcu.
10. Ďalej žalobca 3/ poukázal na to, že súd prvej inštancie, ako uviedol v odôvodnení napadnutého
uznesenia, nerozhodoval o postupne žalobcami podávaných procesných návrhoch, hoci mu to ukladal
O. s. p. a že od samotného začiatku sporu nebol ustálený okruh účastníkov. Týmto podľa žalobcu 3/ sám

súd prvej inštancie spôsobil nejasnosť procesných podmienok konania, z ktorého stavu vinil žalobcov
a sankcionoval ich zastavením konania. Nie je však možné, aby súd prvej inštancie zastavil konanie
ako celok s odôvodnením, že sa nepodarilo ustáliť okruh účastníkov nečinnosťou žalobcov, súčasne
spochybňujúc udelenie plnomocenstva niektorými účastníkmi na strane žalobcov ich splnomocnenému
zástupcovi, či s odvolaním sa na vyjadrenia len niektorých žalobcov, že sa necítia byť účastníkmi

konania, a to bez toho, aby najskôr všetkým týmto jeho rozhodnutím dotknutých účastníkom poskytol
riadne poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, prípadne ich vyzval na odstránenie
vád a nedostatkov ich návrhov vo veci a určil im na odstránenie primeranú lehotu pod následkom
odmietnutia podania. Nebolo tak možné, aby súd prvej inštancie zastavil konanie s odôvodnením, že ide
o neodstrániteľnú vadu konania, prihliadajú na akési nešpecifikované väčšinové stanovisko účastníkov

vystupujúcich na strane žalobcov (prípadne ich právnych nástupcov) bez toho, aby zistil procesné
stanovisko ostatných účastníkov na strane žalobcov, ktorí sa vedome domáhali súdnej ochrany.
11. Žalobca 3/ okrem nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia aj to, že nezodpovedá skutkovým
aprávnymtvrdeniamžalobcovvovecisamej,každéhosaméhozasebasadomáhajúcichochranysvojho
vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaných, ktoré právo patrí každému

zo spoluvlastníkov i v prípade, ak by bol správny názor súdu prvej inštancie o neúplnom okruhu
účastníkov z titulu nerozlučného spoločenstva správny. Táto skutočnosť sama o sebe nezakladá dôvod
pre rozhodnutie o zastavení konania.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu 3/ proti
uzneseniu súdu prvej inštancie v časti prvej vety jeho výroku, ktorou bolo zastavené konanie o žalobe

pôvodnej žalobkyne 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX, XXX
XX A. D. A., o určenie, že je spoluvlastníkom pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 203,36 m2,
pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere 2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 14,92 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219

m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 32,30 m2
a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere 334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 5 m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č.
3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D. A. a o žalobe žalobcu 3/ o určenie, že je spoluvlastníkom

pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 204,77 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere
2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere
29,82 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č.
XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 9,32 m2 a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere

334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 14,21
m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236
m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A.
D. A., bolo podané oprávneným subjektom (súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalobcu 3/, keďkonanie o jeho žalobe proti žalovaným 1/ a 2/ zastavil), včas (§ 204 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 470
ods. 2 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom (§ 201 ods.
1 O. s. p. v spojení

s§470ods.2CSP),preskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievrozsahuvyplývajúcomzust.
§ 379 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 v spojení s ust.
§ 470 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
uznesenie súdu prvej inštancie v časti prvej vety jeho výroku, ktorou bolo zastavené konanie o žalobe
pôvodnej žalobkyne 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX, XXX

XX A. D. A., o určenie, že je spoluvlastníkom pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke U. XXX(X) v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 203,36 m2,
pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere 2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 14,92 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219
m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 32,30 m2
a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere 334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX

v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 5 m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č.
3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D. A. a o žalobe žalobcu 3/ o určenie, že je spoluvlastníkom
pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 204,77 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere

2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere
29,82 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č.
XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 9,32 m2 a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere
334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 14,21
m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2

a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D.
A. a v časti druhej vety jeho výroku, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania o žalobe pôvodnej
žalobkyne 2/ a žalobe žalobcu 3/ (závislý výrok) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa
ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti jeho výroku ako podané neoprávnenou

osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietol.
13. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
15. Vzhľadom na to, že vec bola predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu - CSP, odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§

470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované
(§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia odvolací súd prispôsobil terminológiu novej
právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.
16. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu 3/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti prvej vety
jeho výroku, ktorou bolo zastavené konanie o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX,

zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX, XXX XX A. D. A., o určenie, že je spoluvlastníkom
pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 203,36 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere
2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere
14,92 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke

č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 32,30 m2 a pozemkovoknižnej parcely č. 3548
o výmere 334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel
o výmere 5 m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere
46236 m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie A. D. A. a o žalobe žalobcu 3/ o určenie, že žalobca 3/ je spoluvlastníkom pozemkovoknižnej

parcely č. 3481 o výmere 17366 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele
o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 204,77 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere 2531 m2
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 29,82
m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXv podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 9,32 m2 a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere 334
m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 14,21
m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236

m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A.
D. A., za dôvodné.
17. Z obsahu žaloby podanej pôvodnými žalobcami 1/ až 40/ (ako sú títo uvedený v záhlaví napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie) vyplýva, že každý z nich sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal určenia
svojho spoluvlastníctva v žalobe uvedených podieloch na špecifikovaných pozemkoch evidovaných ešte

podľa pozemkovoknižného stavu (teda k pozemkovoknižným parcelám), z ktorých mala byť vytvorená
spornáparcelaKN-Cč.3481/2evidovanánaLVč.XXXX,k.ú.A.D.A.,ktorábolavkatastrinehnuteľností
zapísaná na žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníkov u každého v podiele o veľkosti 1/2.
18. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či v danom spore išlo na strane žalobcov o samostatné
procesné spoločenstvo podľa ust. § 76 CSP (do účinnosti CSP dňa 01.07.2016 podľa § 91 ods. 1 O.
s. p.), alebo o nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 CSP (do účinnosti CSP dňa 01.07.2016 podľa

§ 91 ods. 2 O. s. p.).
19. Podľa ust. § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
20. Podľa ust. § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
21. Žalobu o určenie, či tu právo je, či nie je, treba považovať za určovaciu žalobu podľa ust.
§ 137 písm. c) CSP [do účinnosti CSP dňa 01.07.2016 podľa § 80 písm. c) O. s. p.]. Jedným zo
základnýchpredpokladovúspešnostižalobyourčeniejeajskutočnosť,žestranymajúvecnúlegitimáciu.
Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva,

kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právo,
je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v spore
ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Každá vec (teda aj

nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom spoluvlastníctve viacerých
osôb (§ 136 OZ). Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa
podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 OZ); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny
vzťah len „ideálny“, nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny
podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ust. § 118 ods.
1 OZ, má charakter samostatnej „veci“ (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
3Cdo/27/2005), preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne.
22. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je aktívne vecne legitimovaný ten, kto

tvrdí, že je vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu a pasívne vecne legitimovaný iba podielový
spoluvlastník, práva ktorého žaloba popiera (ten komu svedčí zápis v katastri nehnuteľností k spornému
spoluvlastníckemu podielu), a to z dôvodu, že právnej sféry ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie
netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne
pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym

rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu (k tomu
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/51/2009 zo dňa 28.10.2010 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3 ročník 2011 pod publikačným č. 30).
23. V nadväznosti na uvedené tak bola dôvodná odvolacia námietka žalobcu 3/, keď tento namietal, že
napadnuté rozhodnutie nezodpovedá skutkovým tvrdeniam žalobcov vo veci samej, keď sa každý z nich

domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom žalovaných, ktoré právo patrí
každému zo spoluvlastníkov (žalobcov). V posudzovanej veci totiž na strane pôvodných žalobcov nešlo
o nerozlučné procesné spoločenstvo, ako to ustálil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keďže
každý z nich sa domáhal určenia svojho spoluvlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú.
A. D. A. evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 3481/2, a to v rozsahu

plochy špecifikovanej označenými pozemkovoknižnými parcelami.
24. Uznesením č. k. 6C/123/2010-152 zo dňa 24.03.2011, ktoré nadobudlo podľa doložky na ňom
vyznačenej právoplatnosť dňa 10.06.2011, súd prvej inštancie zastavil podľa ust. § 10 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov konanie o žalobe žalobcov7/, 10/, 13/ až 18, 20/, 21/, 24/ až 28/, 31/ až 37/ a 40/. Týmto rozhodnutím došlo k právoplatnému
skončeniu konania o žalobe žalobcov 7/, 10/, 13/ až 18, 20/, 21/, 24/ až 28/, 31/ až 37/ a 40/. Predmetom
konania (sporu) tak po právoplatnosti tohto uznesenia zostalo len určenie vlastníckeho práva ostatných

pôvodných žalobcov 1/ až 6/, 8/, 9/, 11/, 12/, 19/, 22/, 23/, 29/, 30/, 38/ a 39/.
25. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 07.11.2012 zastavil celé konanie (teda aj
konanie o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ a o žalobe žalobcu 3/) s odôvodnením, že v konaní išlo
o nerozlučné spoločenstvo účastníkov, pretože rozhodnutie vo veci sa dotýka všetkých pôvodných
pozemkovoknižných spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov a okruh účastníkov od začiatku

konania vo veci, tak na strane aktívnej ako aj na strane pasívnej legitimácie sa nepodarilo pre nečinnosť
samotných žalobcov ustáliť. Tento nedostatok považoval súd prvej inštancie za taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto v zmysle ust. § 104 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil.
26. Vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za potrebné odvolací
súd uviesť, že podmienky konania (procesné podmienky) predstavujú základné procesné predpoklady
preautoritatívnerozhodnutiesúduvoveci.Existenciaasplnenieprocesnýchpodmienokjenevyhnutným

predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam.
Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní sú i) na strane súdu (právom a príslušnosť), ii) na
strane procesných strán (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť), iii) vecné podmienky (návrh na
začatie konania / žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti) a negatívne procesné podmienky (prekážka
veci rozhodnutej a prekážka skôr začatého konania). Odvolací súd zdôrazňuje, že vecná legitimácia

strán civilného sporového konania (účastníkov občianskeho súdneho konania) nie je procesnou
kategóriou, ale ako už bolo uvedené, vyplýva z hmotnoprávneho postavenia účastníkov právnych
vzťahov, resp. práv, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok vecnej legitimácie strán, resp. nedostatočný
okruh vecne legitimovaných strán sporu (pri nerozlučnom spoločenstve) nie je nedostatkom procesnej
podmienky, ale dôvodom na meritórne rozhodnutie vyznievajúce v neprospech žalujúcej strany (v

podobe zamietnutia návrhu / žaloby). Preto nie je možné pri takomto nedostatku konanie zastaviť pre
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ako to urobil s odkazom na ust. § 104 ods. 1 O. s. p.
(po účinnosti CSP ust. § 161 ods. 2) súd prvej inštancie.
27. Z obsahu spisu v ďalšom vyplýva, že ešte pred vydaním napadnutého uznesenia (07.11.2012)
zomrela dňa XX.XX.XXXX pôvodná žalobkyňa 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX,

XXX XX A. D. A., pričom podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 5D/247/2011-12 zo dňa 20.10.2011
vydaného I. A. U., súdnym komisárom povereným Okresným súdom Čadca, v dedičskej veci po
pôvodnej žalobkyni 2/, sú jej dedičmi A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX A. D.
A. (označený v záhlaví tohto uznesenia ako žalobca 2a/), žalobca 3/ a E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX, XXX XX A. D. A. (označená v záhlaví tohto uznesenia ako žalobca 2b/). Súd prvej

inštancie po zistení, že pôvodná žalobkyňa 3/ zomrela, pokračoval v konaní v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.
s. p. s jej dedičmi a doručil im napadnuté uznesenie. Dedičia pôvodnej žalobkyne sa tak stali účastníkmi
konania o žalobe pôvodnej žalobkyne, pričom na ich strane ide o nerozlučné spoločenstvo podľa ust.
§ 77 CSP (resp. do účinnosti CSP dňa 01.07.2016 podľa § 91 ods. 2 O. s. p.) Je tomu tak z dôvodu,
že dedičstvo sa síce v zmysle ust. § 460 OZ nadobúda smrťou poručiteľa, avšak nemožno opomenúť

skutočnosť, že právna úprava dedičského práva v SR sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu
pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu
a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom upraveného
dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom
dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje

iba smrť poručiteľa (nadobudnutiu dedičstvu dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti
poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom
konaní súdom. Potom až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku
dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia
o dedičstve v dedičskom konaní, tu nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, teda

kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými
dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia
o dedičstve, sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až
do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov
majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv

patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými
osobami, ktoré sa týkajú veci, alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov
k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 77CSP, pretože ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na
všetkých dedičov. Pri rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov, sa účinnosť a dôsledky
rozsudku vzťahujú aj na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že ak

poručiteľ zanechal viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná vec,
ktorá je predmetom civilného sporového konania vedeného s inou osobou, ktorá nie je poručiteľovým
dedičom, majú až do prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom konaní, resp. v dodatočnom
dedičskom konaní, všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa
ust. § 77 CSP.

28. Keďže majetok, ku ktorému sa domáhala pôvodná žalobkyňa 2/ určenia, že je jej vlastníctvom, nebol
doposiaľ v dedičskom konaní po nej prejednaný, majú jej dediča (žalobcovia 2a/, 2b/ a 3/) vo vzťahu ku
konaniu o ňou podanej žalobe postavenie nerozlučných spoločníkov. Preto odvolanie (procesný úkon)
žalobcu3/protiuzneseniusúduprvejinštancievčastiozastaveniekonaniaožalobepôvodnejžalobkyne
2/ platí aj pre žalobcov 2a/ a 2b/ (§ 91 ods. 2 O. s. p., resp. s účinnosťou od 01.07.2016 § 77 ods. 1
CSP). Inak povedané stranou odvolacieho konania na strane žalobcu sa stali aj žalobcovia 2a a 2b/.

29. Pokiaľ súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ a o žalobe žalobcu 3/,
nesprávnym procesným postupom odňal možnosť žalobcom 2a/, 2b/ a 3/ konať pred súdom, čím došlo
k porušeniu ich práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd. V konaní tak došlo k vade podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O. s.

p. Tento nedostatok zároveň zjavne nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čo samo o sebe
vyplývaužlenzosamotnejskutočnosti,žesúdprvejinštanciesavôbecnezaoberalvecousamou,apreto
odvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievčastiprvejvetyjehovýroku,ktoroubolozastavenékonanie
o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXX,
XXXXXA.D.A.,ourčenie,žejespoluvlastníkompozemkovoknižnejparcelyč.3481ovýmere17366m2

zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 203,36 m2,
pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere 2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 13/2205 – diel o výmere 14,92 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere
219 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere
32,30 m2 a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere 334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke

č. XXX v podiele o veľkosti 17/1152 – diel o výmere 5 m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely
KN-C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D. A. a o žalobe žalobcu 3/ o určenie,
že žalobca 3/ je spoluvlastníkom pozemkovoknižnej parcely č. 3481 o výmere 17366 m2 zapísanej
v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X) v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 204,77 m2,

pozemkovoknižnej parcely č. 3483 o výmere 2531 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX(X)
v podiele o veľkosti 26/2205 – diel o výmere 29,82 m2, pozemkovoknižnej parcely č. 3543 o výmere 219
m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 9,32 m2
a pozemkovoknižnej parcely č. 3548 o výmere 334 m2 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
v podiele o veľkosti 49/1152 – diel o výmere 14,21 m2, ktoré sú súčasťou novovytvorenej parcely KN-

C č. 3481/2 – trvalý trávny porast o výmere 46236 m2 a ostatné plochy o výmere 3001 m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. D. A. a v časti druhej vety jeho výroku, ktorou bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania o žalobe pôvodnej žalobkyne 2/ a žalobe žalobcu 3/ (závislý výrok)
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
[Okresnému súdu Žilina v zmysle ust. § 18l ods. 1 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom
znení] na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Odvolací súd v kontexte s odvolaním žalobcu 3/ čo do časti napadnutého uznesenia, ktorou bolo
zastavené konanie o žalobe zvyšných žalobcov zároveň poukazuje na to, že prípustnosť odvolania má
vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje

na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku –
či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie
prípustné (objektívna prípustnosť odvolania vymedzená v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ust. §
202 O. s. p., s účinnosťou od 01.07.2016 ust. § 355 a nasl. CSP). Na rozdiel od toho sa subjektívna
stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa (s účinnosťou od 01.07.2016

explicitne upravené v ust. § 359 CSP) a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie –
či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne
napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu
prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujmadopadajúcanajehopomery.Záverotom,žepodanéodvolaniejeprípustné,predpokladázaujatiezáveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (k

tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). V nadväznosti
na už konštatované samostatné procesné spoločenstvo na strane žalobcov, potom bolo odvolanie
žalobcu 3/ proti časti napadnutého uznesenia, ktorou bolo zastavené konanie o žalobe zvyšných
žalobcov subjektívne neprípustné, keďže žalobca 3/ ako odvolateľ nebol touto časťou napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie procesne negatívne dotknutý. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie v tejto časti totižto nespôsobilo žiadnu ujmu dopadajúcu na jeho pomery, a to pretože nemalo
žiaden vplyv na poskytnutie právnej ochrany ním uplatňovanému právu. Uvedené možno tiež obdobne
vztiahnuť aj na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov
konania medzi zvyšnými žalobcami a žalovanými 1/ a 2/. V nadväznosti na uvedené potom odvolací
súd napadnuté uznesenie odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti jeho
výroku ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietol.

31. Súd prvej inštancie tak po vrátení veci v rozsahu žalôb pôvodnej žalobkyne 2/ a žalobcu 3/ vykoná
dôsledne úkony podľa ust. § 167 CSP, následne vo veci nariadi pojednávanie, na ktorom vec prejedná
a vykoná dokazovanie a následne rozhodne.
32. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v ďalšom súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí aj
o trovách odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].