Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723204144
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7723204144.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci manželky : P. L., narodená
XX.X.XXXX, bytom A. Q. XXX v konaní právne zastúpená Mgr. Miroslavou Pyšniakovou advokátkou
so sídlom M. Gorkého 1, Michalovce proti manželovi, ktorý návrh nepodal: S. L., narodený X.X.XXXX,
bytom A. XXX/XX, X. v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom

Štefániková 8, Michalovce, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom L.: S., narodená XX.X.XXXX a F. S., narodený XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov
v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č. k. 2P/175/2023 - 111 11.01.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode manželov k maloletým deťom. Manželka podala návrh tvrdiac, že v manželstve došlo k
hlbokému a vážnemu rozvratu. Navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca

prispievaním na výživu maloletých detí. Manžel, ktorý návrh nepodal s návrhom v priebehu konania
súhlasil. Navrhoval deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez toho, aby súd určil
výživné.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia.

2. Okresný súd Michalovce (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd manželstvo navrhovateľky P. L., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a manžela S. L., nar. X.X.XXXX, ktoré
bolouzavretédňaXX.X.XXXXvX.,zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduX.,zväzokR.,ročník
XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Na čas po rozvode zveruje maloletú S. L., nar. XX.X.XXXX a maloletého F. S. L., nar. XX.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec a matka sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otca súd zaväzuje povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. L., nar. XX.X.XXXX výživným vo
výške 250 Eur mesačne a na maloletého F. S. L., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 200 Eur mesačne,

vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.V. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.

VI. Návrh otca na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vychádza zo zisteného skutočného stavu, z ktorého je
zrejme, že rodičia sa na rozvode manželstva dohodli. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv

a povinností súd konštatoval, že stanovené výživné vo výške 250 Eur mesačne pre maloletú S. a
200 Eur mesačne pre maloletého F. S. úplne odzrkadľuje potreby detí s poukazom na ich vek, pričom
výživné zo strany otca musí pokryť náklady detí, medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie, hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, voľné aktivity, ktoré sú úplne prirodzené veku maloletých
detí. Matka je nezamestná, poberá invalidný dôchodok vo výške 460 Eur mesačne + 60 Eur prídavok
na dieťa + príspevok z Dobrého anjela vo výške 150 Eur mesačne). Súd zároveň poukazuje, že došlo

za posledné obdobie k rastu cien potravín, drogérie, pričom rast cien reálne ovplyvnil aj rozpočet matky.
Otec je v súčasnosti riadne zamestnaný, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.400
Eur mesačne (priemer za obdobie od januára do októbra 2023). Svoje mesačné výdavky (nájomné,
elektrina, plyn, internet, strava, hygienický a drogistický tovar, telefón), súdu otec listinnými dôkazmi
preukázal. Súd výdavky ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť vzal do úvahy pri

určovaní výšky výživného, avšak neprihliadal na výdavky ako sú splátky hypoték a spotrebných
úverov, úver hypotekárny bol čerpaný na prerábanie nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve matky otca, v ktorom otec aj toho času býva. Iné výdavky otca v žiadnom prípade
nemôžu mať prednosť pred výživným. Potreby rodiča by mali byť uspokojované až následne, keď si
rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič

má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie
výživného, súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí, ale i z možností, schopností
ako aj majetkových pomerov oboch rodičov, pričom príjem otca je približne o 200 % vyšší ako je
príjem matky (670 Eur príjem matky a 1.400 Eur príjem otca). Pri určení výživného súd vychádzal z
odporúčacíchtabuliekstanovenýchpriurčení výživnéhozarok2023preC.republiku,zktorýchvyplýva,

že otec by mal prispievať aspoň XX - 16 % z jeho príjmu na jedno dieťa, teda určené výživné vyplýva
z uvedenej tabuľky, pričom súd zohľadnil to, že otec inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej S. a F.
nemá a prihliadol na osobnú starostlivosť matky ako aj skutočnosť, že vzhľadom k zdravotnému stavu
matky, matka nie je zo subjektívneho dôvodu schopná sa riadne zamestnať a dosahovať vyšší príjem.

4. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a plnenie vyživovacej povinnosti je ich zákonnou
povinnosťou.Súdzohľadnilpriurčenírozsahuvýživnéhoajto,ktorízrodičovavakejmieresaomaloleté
dieťa stará. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti nepretržite, otec je s maloletými v toho času
v krátkodobých intervaloch v trvaní pár hodín s maloletou a vo väčšej miere je v kontakte s maloletým,
s ktorým navštevuje hokejové tréningy.

5. Vo vzťahu k styku svoje rozhodnutie súd neodôvodňuje.

6. Právne rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenie § 18, § 19, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o
rodine, § 24 ods. 2, 3, 4, 5, § 28 ods. 1, 2, § 43 ods. 1, § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §75 ods. 1,
2, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností podal odvolanie manžel, ktorý návrh nepodal (ďalej aj ako „otec“). Poukazuje na to, že súd
nedostatočným spôsobom odôvodnil zvolenie osobnej formy osobnej starostlivosti matky. Súd odmietol
zistiť názor detí priamo. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva nedostatočné zistenie stavu vecí.
Synuviedol,žebyostalvstarostlivostiajotca,pričomnázorzmenilažpotom,keďmaloletáS.sivyjadrila,

že nemá záujem o striedavú starostlivosť. Je toho názoru, že deti neboli schopné si v strese všetko
riadne premyslieť a k otázkam sa vyjadriť. Má za to, že on má vytvorené všetky podmienky preto,
aby mohol deťom napĺňať potreby a aby sa mohol o deti starať. Rovnako tak nepovažuje za dôvodné
rozhodnutie súdu o výške výživného. Poukazuje na to, že príjem otca je približne o 200 % vyšší nežmatky. V skutočnosti však ak by to tak bolo tak by jeho príjem dosahoval v čistom 2.010,- eur, čo takýto
príjem nedosahuje. Pokiaľ s deťmi trávi čas tak deťom nakupuje, zabezpečuje ich potreby. Rozporuje aj
výdaje matky. Súd pri svojom rozhodnutí ohľadne styku neodôvodňuje rozhodnutie. Bol porušený princíp

právnej istoty bez akejkoľvek súdom schválenej dohody nemá istotu ako sa s deťmi môže stretávať
pokiaľ budú zverené len matke. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Kolízny opatrovník má za to, že súd dostatočne zistil skutočný stav veci, navrhuje rozsudok potvrdiť

ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal rozhodnutie v
napadnutých výrokoch podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie.
Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje

odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti
záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

14. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca
vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala
rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov na čas po rozvode manželstva .

15. Otec namieta závery, súd rozhodol len na základe vysloveného názoru detí pred kolíznym
opatrovníkom. Maloletý syn vyjadril názor, že by bol rád aj u otca . Názor následné zmenil pod
vplyvom sestry ako to vyplýva zo zistení kolízneho opatrovníka. Otec namieta , že súd vo svojom

rozhodnutí sa dostatočným spôsobom nevyrovnáva s kritériami rozhodnými pre zverenie maloletých do
striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom. Rozhodnutie súdu považuje odvolateľ za nedostatočne
odôvodené. Namieta aj absenciu zdôvodnenia výšky výživného a úpravy styku deti s otcom. Tvrdí,
že súd nedostatočne zhodnotil ním prezentované argumenty a rovnako nesprávne vyhodnotil zistený
skutočný stav veci.

16. K daným námietkam otca je potrebné uviesť nasledovne .Prvou a rozhodnou otázkou v danom
konaní je vyriešenie a nájdenie najvhodnejšieho modelu usporiadania pomerov medzi účastníkmi
konania tak ,aby to bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie zvolil formu osobnej
starostlivosti matky navyše bez úpravy styku . Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že na strane matky

sú splnené predpoklady pre danú formu.

17. Povinnosťou súdu starostlivosti o maloleté deti je po rozpade rodiny, vždy sa snažiť vytvoriť, čo
najlepšie podmienky pre nasledujúci život detí po rozpade rodiny a snažiť sa, aby sa tento zásah dorodinného života bol minimálny. Z hľadiska nutnosti rozhodovať o najlepšom záujme dieťaťa v konaniach
o úpravách výchovných pomerov je potrebné vždy nájsť optimálne riešenie a najvhodnejší model
usporiadania vzťahov deti a rodičov po rozvode manželstva rodičov. Vyžaduje sa ,aby rozhodnutie bolo

v najlepšom záujme dieťaťa, potom súd musí u všetkých osôb, ktoré o zverenie dieťaťa prejavia úprimný
záujem posúdiť všetky kritéria samostatne, zistiť, či sú naplnené rovnakou mierou a potom dieťa zveriť
do výlučnej, či striedavej výchovy osôb alebo prijať také opatrenia, ktoré by takýto postup v budúcnosti
umožnili (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2482/13).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu sú odvolacie námietky otca dôvodne a súd sa nedostatočne
vyrovnal nateraz so všetkými rozhodnými okolnosťami pre prijatie záveru o najvhodnejšej forme
starostlivosti o maloleté deti na čas po rozpade ich rodiny a pri neexistencii dohody rodičov o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Vychádzajúc z rozhodnutia pre súd prvej inštancie bol
rozhodným názor maloletých detí.

19. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov, pre ktoré súd rozhodol o osobnej starostlivosti matky má
za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil všetky kritéria pre zvolenie formy starostlivosti
dostatočným spôsobom. Medzi potrebné kritéria treba zaradiť najmä : 1/ existencia pokrvného puta
medzi dieťaťom a jeho zverenie usilujúcu osobu, 2/ mieru zachovania identity maloletého dieťaťa a
jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3/ schopnosť osoby

usilujúcej sa o zverenie maloletého dieťaťa do jej starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie,
emocionálne, materiálne a iné potreby a napokon 4/ prianie maloletého dieťaťa (porovnaj nález
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 26.05.2014 sp zn. I. ÚS 2482/13).

20. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva vyrovnanie sa súdu s kritériom schopnosti

oboch rodičov, a teda aj otca zaistiť pre maloleté deti náležitý ich vývoj, fyzické, vzdelávacie,
emocionálne, materiálne a iné potreby. Pri tomto sa zohľadňuje vek, zdravotný stav, materiálne
zabezpečenie, výchovné aj intelektuálne schopnosti a morálna integrita danej osoby a jej správanie k
dieťaťu (porovnaj ESLP vo veci Liubenova c/a Bulharsku zo dňa 18.10.2011 č. 13786/04 bod 73). Pri
posudzovaní daného kritéria z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, aby zisťoval schopnosti oboch

rodičov vo vzťahu k tomu, ktorý z nich má vytvorené vhodnejšie výchovné podmienky, stanovuje len, že
sú na strane matky, na strane otca sa k týmto schopnostiam súd nevyjadruje.

21. Pri striedavej osobnej starostlivosti je dôležité, aby na strane obidvoch rodičov boli vytvorené
schopnosti zabezpečiť dieťaťu vývoj nielen materiálny, ale aj emocionálny. Pokiaľ súd zhodnotil,

že predpokladom na strane matky má byť jej faktický výkon osobnej starostlivosti o maloletých po
rozpade rodiny a súd preferuje matku ako rodiča ktorej zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
musí náležitým spôsobom jej predpoklady vyhodnotiť s prihliadnutím na okolnosti danej prejedávanej
veci. Okolnosťami veci , ktoré sa musia posúdiť sú predovšetkým skutočnosti, ktoré namieta otec v
podanom odvolaní, a to je otázka ponechania detí v osobnej starostlivosti matky po odchode zo

spoločnej domácnosti a zároveň vytvorenie intenzívneho kontaktu medzi matkou a maloletými. Zároveň
sa súd musí náležitým spôsobom v tejto súvislosti vyrovnať s intenzitou stretávania sa otca s maloletými
deťmi hlavne s maloletou S.. V rozhodnutí absentuje vyrovnanie sa s danými okolnosťami. Maloletý syn
preferuje otca ale názor mení pod vplyvom sestry.

22. Dôležitou otázkou pri zvolení formy starostlivosti je aj vyhodnotenie v akom rozsahu sa stretáva
rodič, ak nemá detí vo svojej starostlivosti, koľko času trávi s maloletým dieťaťom a aké sú dôvody
pre prípadne strávenie spoločného času s týmto rodičom v inom rozsahu než s tým druhým rodičom,
ktorý je preferenčným v danom prípade. Z vykonaného skutočného stavu, zo záveru zisteného kolíznym
opatrovníkom (čl. 89) okrem iného vyplýva, že maloletý chodieval k otcovi pravidelne aj dvakrát do

týždňa, aj tam prespáva, otec chodí s maloletým na hokejové tréningy. Maloletá S. bola možno u otca
len dvakrát, od vtedy čo opustili spoločnú domácnosť. Ďalej sa uvádza, že matka deti na styk pripraví a
styk je bezproblémový. Už z daných zistení vyplýva, že maloletý trávi s otcom viac času než maloletá.
Možno to vyplýva z jeho veku, z jeho športovej záľuby a teda z tých povinností, ktoré vyplývajú z jeho
záujmovej činnosti. Na druhej strane však je rozporuplné zistenie pokiaľ ide o to, že maloletá bola s

otcom iba dvakrát odkedy opustila spoločnú domácnosť, ale zo zistení matky a jej tvrdení vyplýva, že
deti na styk sú vždy pripravené a s otcom odchádzajú. Pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie zo zistení
vyplýva, že otec teda ostal bývať v dome, v ktorom bývali predtým spoločne ako rodina.23. Ďalšou rozhodnou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberá pri rozhodovaní je otázka komunikácie
medzi rodičmi. V prejednávanej veci vyplýva, že rodičia medzi sebou nekomunikujú. O tom aká je
najvhodnejšia forma starostlivosti vyplýva aj zo vzájomného vzťahu rodičov. Absencia komunikácie

medzi rodičmi, nemôže byť dôvodom pre nezverenie deti do striedavej osobnej starostlivosti, resp.
dôvodom pre obmedzenie práva jedného z rodičov. Preto je súd vždy povinný pri zistení tejto absencie
komunikácie vyhodnotiť, či je za zlú komunikáciu zodpovedný len niektorý z rodičov, ak sú za to ale
zodpovední rovnako obidvaja rodičia, tak túto okolnosť potom nie je možné pričítať výhradne na ťarchu
jednému z rodičov a potom zveriť dieťa len jednému z týchto rodičov. Súdy sa musia vždy s ohľadom

na najlepší záujem detí aktívne usilovať o zlepšenie vzťahov medzi rodičov a to napríklad na nariadenej
účasti na odbornej pomoci , meditačnom konaní, rodinnej terapií a nie je možné potom zamietnuť
návrh len preto, že rodičia nie sú schopní sa medzi sebou dohodnúť. Z odôvodenia rozhodnutia súdu
nevyplýva, že súd venoval danej otázke pozornosť. Z podaní otca vyplýva, že požaduje poskytnutie
odbornej pomoci.

24. Bude úlohou súdu prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyrovnať s otázkou zhodnotenia existencie
partnerského alebo rodičovského konfliktu. V prípade ak zistí, že ide o rodičovský konflikt a tento je
potrebné riešiť aby nedošlo k eskalácii tohto konfliktu, potom rozhodne sám súd o poskytnutí odbornej
pomoci rodičom. Je vecou obidvoch rodičov, aby im záležalo na tom, aby nedochádzalo ku konfliktným
situáciám. Pretože súd pokiaľ príjme opatrenie vo vzťahu k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, v

priebehu konania je oprávnený ich aj vyhodnotiť.

25. Súd musí uviesť dostatočne silné argumenty prečo je striedavá osobná starostlivosť v danej situácii
nevhodná alebo nie je v záujme maloletého dieťaťa (porovnaj Nález ÚS ČR I. ÚS 1554/14).

26. Dôsledne sa skúma pri rozhodovaní aj vzájomný rešpekt rodičov vo vzťahu k úlohe druhého
z rodičov. To znamená, že sa musí vyhodnotiť ktorý z rodičov rešpektuje význam druhého rodiča a
má snahu o najlepší priebeh osobnej starostlivosti a o najmenší dopad rozpadu rodiny pre maloleté
deti. Dôležitým je zistenie rešpektovania úloh jedného z rodičov druhým z rodičov, zistenie, či si obaja
uvedomujú rodičovskú zodpovednosť za rozpad rodiny, či si uvedomujú vážnosť starostlivosti a výchovy

o maloleté deti po rozpade rodiny, či sú schopní vnímavo a citlivo reagovať na potreby a vyslovené
názory , či je možné badať u niektorého z rodičov snahu druhého rodiča znevažovať, manipulovať
s deťmi a podobne, či pristupujú rodičia rovnako s rešpektom k úlohe rodiča, čím následne pomôžu
výrazným spôsobom k zdravému psychickému vývinu svojich deti.

27. Najdôležitejším a rozhodujúcim kritériom je záujem maloletého dieťaťa, ktorý v každom jednotlivom
prípade súd musí posúdiť, pretože nejde o nejakú vopred danú schému rozhodnutia. Ani forma výlučnej
ani striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť paušálne využívaná ako forma spravodlivého rozdelenia
starostlivosti o dieťa a otázka posúdenia najvhodnejšej formy musí byť dôkladne posúdená. Záujem
a potreby deti musia byť v každom jednotlivom prípade posúdené zvlášť so snahou o minimalizáciu

negatívnych dôsledkov pre maloletú .

28. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)

bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj

schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

29. Podľa§ 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.30. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku

a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

31.Zákonorodineaanižiadeninýprávnypredpispresnenedefinujepojem„záujemmaloletéhodieťaťa“.
Obsah tohto pojmu je široký a je potrebné ho posudzovať vždy v kontexte špecifickosti konkrétneho
prípadu s ohľadom na všetky okolnosti. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento
záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa
bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci
II.ÚS 554/04).

32. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj prejaveným názorom oboch detí. Právo

maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným
právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať
predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS
3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez

zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu
autoritatívneho rozhodnutia súdu (porovnaj Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS
268/02). Názor mal. dieťaťa je nesporne dôležitým a smerodajným kritériom pri rozhodovaní súdu o
jeho záležitostiach, avšak tento názor je nevyhnutné vyhodnocovať v kontexte s ostatnými kritériami pre
vyhodnotenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa. V niektorých prípadoch dochádza k situáciám, kedy je

nutné pri vyhodnotení najlepšieho záujmu dieťaťa brať do úvahy aj iné kritériá, ktoré pri rozhodovaní
môžu prevážiť.

33. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne, rozumovo a emocionálne vyspelé, je treba jeho prianie
považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby

súd všeobecne prevzal jeho postoj a aby svoje rozhodnutie založil iba na jeho želení, a to nie na
starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Jeho hodnotením musí byť zohľadnený vek,
rozumová a emocionálna vyspelosť a zároveň musí byť zvažovaná miera objektivity (nezávislosti jeho
postoja). Okrem iného by mal byť jeho postoj najmä u mladších detí zisťovaný formou nepriamych
otázok (porovnaj nález ÚS ČR II. ÚS 2866/2017).

34.Vprejednávanejvecisúdzaložilsvojerozhodnutieajnaželanídetí.Súdprvejinštancieprevzalnázor
maloletých do svojho rozhodnutia, opiera sa o neho bez toho, aby ho posúdil v širších súvislostiach Súd
je samozrejme povinný tento názor vyhodnocovať, ale nanovo bude súd v danej veci rozhodovať, a teda
ak sa prikloní k názoru maloletého dieťaťa, musí zároveň zohľadniť všetky rozhodné ďalšie kritéria a

okolnosti a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie
neučinil a jeho rozhodnutie nateraz nemá v sebe všetky rozhodné atribúty pre prijatie jednoznačného
záveru o najvhodnejšej forme starostlivosti.

35. Rozhodnutie o úprave styku v napadnutom rozhodnutí nie je dostatočne odôvodnené, je
nepreskúmateľné. Neobsahuje žiaden argument pre ktoré bolo prijaté dane rozhodnutie.

36.Odvolacísúdneprejudikujeakomábyťvdanejvecinapokonrozhodnuté,zhľadiskaústavnéhopráva
na spravodlivý proces je však dôležité, aby sa konajúci súd argumentačne vysporiadal s návrhom otca.

Súd prvej inštancie nanovo rozhodne o úprave pomerov rodičov, vykoná dokazovanie v naznačenom
smere opätovne dôsledne vypočuje rodičov , vyrovná sa a vyhodnotí vyššie opísané kritéria pre formu
osobnej starostlivosti.

37. Od napadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie sú závislé ostatné odvolaním napadnuté

výroky, keďže však odvolací súd vyhovel odvolaniu už pri výroku II., nebolo nutné sa v ďalšom zaoberať
odvolacími námietkami, ktoré sa týkajú ostatných výrokov.38. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a k vráteniu veci súdu prvej inštancie (§ 389 ods.1 písm. b)
CSP). Súd prvej inštancie nanovo rozhodne o úprave pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva rodičov a vykoná dokazovanie v naznačenom smere.

39. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

40. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).