Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622010116
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2622010116.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.X.XXXX v
A., trvalé bydlisko B. XXXX/XX, C., prechodne D. E. F. A. X, D., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku
Okresného súdu Senica z 30. novembra 2023, sp. zn. 1T/15/2022, na verejnom zasadnutí konanom 16.

apríla 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 30. novembra 2023, sp. zn. 1T/15/2022,
uznal obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1/ z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) v jednočinnom

súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa dopustil
na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 08.06.2021 v čase o 12.32 h na ceste II. triedy č. 501, km: 56,65 v Hradišti pod Vrátnom
pred rodinným domom č. XX v smere od Brezovej pod Bradlom viedol osobné motorové vozidlo zn.
Citroen Xsara, ev. č. D., pričom sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho prešiel

s vozidlom do protismeru do ľavého jazdného pruhu, kde mimo cesty vľavo narazil do murovaného
oplotenia rodinného domu č. XX a následne narazil prednou časťou vozidla do prednej časti protiidúceho
nákladného motorového vozidla zn. Fiat Doblo, ev. č. A., ktoré viedol G. H. v smere na Brezovú pod
Bradlom, pričom následne bol kontrolovaný privolanou hliadkou Okresného riaditeľstva PZ v Senici,
Okresného dopravného inšpektorátu, pri ktorej kontrole bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu,
že mal v tom čase uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní

4 roky, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 46T/222/2016
zo dňa 20.12.2016, právoplatným dňa 19.03.2017 a keďže jeho správanie vzbudzovalo podozrenie,
že je ovplyvnený omamnou látkou alebo psychotropnou látkou, bol príslušníkmi PZ vyzvaný, aby sa
podrobil lekárskemu vyšetreniu odberom krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia
požitia omamnej látky alebo psychotropnej látky, ktoré však odmietol vykonať, hoci tak mohol urobiť bez
ohrozenia jeho zdravia,

2/ napriek tomu, že dňa 15.12.2020 prevzal osobne uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn.
3T/35/2020 zo dňa 09.12.2020, ktorým súd zamietol jeho žiadosť zo dňa 29.11.2020 a odklad výkonu
trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 3T/35/2020 zo dňa 15.10.2020,
právoplatným dňa 31.10.2020, ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/,
písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý

mal nastúpiť na základe výzvy Okresného súdu Bratislava IV. na nastúpenie do výkonu trestu odňatia
slobody sp. zn. 3T/35/2020 zo dňa 11.11.2020, ktorú prevzal dňa 20.11.2020, najneskôr dňa 01.12.2020v čase od 08.00 h do 15.00 h v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava, výkon trestu odňatia slobody dňa 16.12.2020 bez vážneho dôvodu
nenastúpil a preto dňa 23.12.2020 Okresný súd Bratislava IV. vydal pod sp. zn. 3T/35/2020 príkaz na

dodanie obžalovaného do výkonu trestu.
2. Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37
písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine vo vzťahu k obom skutkom kladeným mu za vinu v obžalobe,
ktoré vyhlásenie bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie len čo do výroku o treste.
Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku
vykonal.

4. Okresný súd dôvodil nasledovne:
„Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obž. A. A., podľa správy o povesti Miestneho úradu
A. I. C. - J. je obž. A. A. prihlásený k trvalému pobytu na adrese B. XXXX/XX od 07.09.1987. Proti
obžalovanému nebolo vedené konanie o priestupku ani iné konanie, ktorého prejednávanie patrí do
pôsobnosti A. I. C. - J.. Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 18.01.2022 vyplynulo, že

správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni,
nakoľko sa vyskytol nedostatok, dňa 27.08.2021 nebol ustrojený. Po vhodnej intervencii pedagogického
personálu sa jeho správanie stabilizovalo a aktuálne je na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a
časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a pokyny príslušníkov plní bez pripomienok. V osobných veciach
si udržiava poriadok na požadovanej úrovni, zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené. V

kolektívne odsúdených sa nevyskytli žiadne nedostatky a je znášanlivý. Disciplinárne potrestaný, ani
disciplinárne odmenený doposiaľ nebol. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že obž. A. A. sa v súčasnosti
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/35/2020
do 25.01.2024. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra bol obžalovaný v
priestupkovom konaní riešený spolu päť krát, z toho v troch prípadoch pre priestupok proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V odpise registra
trestov má 20 záznamov o odsúdení, z toho v piatich prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený.“
5. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil takto:
„Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému, súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej

okolnosti, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/
Tr. zák.) a dvoch priťažujúcich okolností, a to že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a
bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť
neprihliadať (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Pri prevahe priťažujúcich okolností súd potom vychádzal zo
zákonomstanovenejtrestnejsadzbyvovýmereažnadvarokyvzťahujúcejsanatrestnýčinnajprísnejšie

trestný (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák.) so zvýšením jej dolnej
hranice v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona o jednu tretinu, t. j. vychádzal z upravenej trestnej
sadzby osem mesiacov až dva roky a obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody pri dolnej
hranici tejto trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce

okolnosti, ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, a uložil obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože uloženie mu akéhokoľvek iného než nepodmienečného
trestu odňatia slobody by v tomto prípade neviedlo ani k jeho náprave, ani k ochrane spoločnosti pred
jeho protispoločenskou činnosťou. V prípade obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý sa opakovane
dopúšťa trestnej činnosti a ani predchádzajúce odsúdenia naňho nemali žiaden výchovný vplyv. Na

výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák.). Keďže v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd obž.

A. A. i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov, v
ktorom zohľadnil doterajšiu priestupkovú minulosť obžalovaného v doprave, ako i konkrétnu závažnosť
predmetného konania.“6. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si strany ponechali
lehotu na podanie odvolania. Táto lehota prokurátorovi márne uplynula.
7. Obžalovaný písomným podaním, doručeným okresnému súdu 12. decembra 2023, zahlásil voči

rozsudku odvolanie čo do výroku o treste. Stručne v ňom uviedol len toľko, že sa mu trest zdá
neprimeraný vzhľadom k tomu, že vykonáva 30 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody.
8. Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.
9. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 14. februára 2024.

10. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 16. apríla 2024, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a substitučne
splnomocnený obhajca obžalovaného Mgr. Aleš Zoller.
11. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predseda senátu podal správu o stave veci so zameraním
na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť, obžalovaný predložil k nahliadnutiu pracovnú zmluvu
a keďže žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli, pristúpilo sa ku konečným návrhom.

12. V konečných návrhoch prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle § 319 Tr.
por. ako nedôvodné, obhajca žiadal odvolaniu vyhovieť, poukázal na to, že klient prejavil snahu a riadne
sa zamestnal, nechce opakovať hriechy minulosti, chce viesť riadny život, neopakovať viac trestnú
činnosť. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že by chcel trest zmierniť na podmienku, konečne sa
zamestnal, vedie riadny život, má rodinu, dieťa a sľubuje, že sa to nebude viac opakovať.

13. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por., odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
14. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti

výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo
15. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere žiadne

námietky obžalovaný nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Zo zápisnice z hlavného
pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto výroku vykonal zákonným spôsobom
a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestaniu všeobecne

16. Skôr ako sa krajský súd vyjadrí k zákonnosti a primeranosti trestu, je potrebné na úvod pripomenúť
zákonom stanovené pravidlá vzťahujúce sa k trestaniu páchateľov trestnej činnosti.
17. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.17.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

17.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
17.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
17.4. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí

súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
17.5. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
17.6. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
K výroku o treste konkrétne
18. Obžalovaný v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú prísnosť s poukazom na 30 mesačný

nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v čase podania odvolania vykonával a ktorý medzičasom
vykonal.
18.1. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol
trest uložený v súlade so zákonom.
18.2. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd

správne ustálil, že obžalovanému je potrebné ukladať úhrnný trest, nakoľko spáchal viac trestných činov,
konkrétne spáchal tri prečiny. Rovnako správne okresný súd ustálil, že zo všetkých troch zbiehajúcich
sa prečinov (§ 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a § 289 ods. 2 Tr. zák.) jenajprísnejšie trestný práve prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., za
ktorý zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na dva roky.
18.3. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného

správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.
zák., že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že
už bol za trestný čin odsúdený. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Keďže
u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi v pomere 2 : 1, správne okresný

súd aplikoval ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., teda správne modifikoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, teda ju zvýšil na 8 mesiacov.
18.4. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému
je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj podľa názoru krajského súdu by uloženie
iného ako nepodmienečného trestu u tohto obžalovaného jednoznačne nesplnilo účel trestu sledovaný
ust. § 34 Tr. zák., najmä z hľadiska individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti pred páchateľmi

trestnej činnosti. Predsa ak obžalovaného od spáchania úmyselnej trestnej činnosti neodradili
ani v minulosti vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody, tak niet racionálneho dôvodu sa
domnievať, že by dnes akýkoľvek alternatívny trest k nepodmienečnému trestu splnil svoj účel v tom
smere, že by obžalovaného do budúcna odradil od páchania ďalšej trestnej činnosti. Je to evidentne
zrejmé aj z toho, že hoci mu v roku 2016 bol uložený alternatívny peňažný tresty, znova sa dopustil

úmyselnej trestnej činnosti.
18.5. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený 10 mesačný nepodmienečný trest
odňatia slobody je trestom ukladaným pri dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, z hľadiska zákona
je teda v sadzbe. Pokiaľ ide o jeho primeranosť, z pohľadu krajského súdu je trest nízky a je otázne, či u
takto kriminálne narušenej osoby vôbec splní svoj účel, tu najmä z hľadiska tzv. individuálnej prevencie.

V prípade obžalovaného mal do popredia okresný súd akcentovať ochrannú funkciu trestu, keď len
výkonom dlhšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody by obžalovanému bolo aspoň na určitý čas
zabránené v páchaní trestnej činnosti a tak ochránená spoločnosť. Možno preto uzavrieť, že uložený
trest s istotou nie je neprimerane prísny ako namietal obžalovaný v odvolaní, opak je pravdou.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii

19. Pokiaľ sa páchateľ sankcionuje nepodmienečným trestom odňatia slobody, je
povinnosťou súdu súčasne rozhodnúť o tom, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobodu ho
bude vykonávať, keďže v podmienkach Slovenskej republiky sa tresty odňatia slobody vykonávajú
diferencovane v ústavoch na výkon trestu s minimálnym, stredným a maximálnym stupňom stráženia.
19.1. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď

obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, dokonca opakovane (napr. v trestných veciach
Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/27/2010, 1T/129/2013 či vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/166/2013).

K trestu zákazu činnosti
20. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa

páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa § 61 odsek 8 Trestného zákona, do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a doba výkonu väzby; započítava sa však doba, počas
ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa osobitných predpisov odňaté oprávnenie
na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, a doba, počas ktorej už nesmel na základe opatrenia štátneho

orgánu túto činnosť vykonávať.
Podľa § 43 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest
uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu
s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,

rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.
20.1. Okresný súd nepochybil, keď obžalovanému uložil v zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke podľa § 61 ods. 1,ods. 2 Tr. zák. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi takejto úmyselnej trestnej
činnosti v doprave. Práve tento druh trestu predstavuje účinný nástroj v boji proti takejto kriminalite.

20.2. Pokiaľ ide o uloženú výmeru, podľa názoru krajského súdu je neprimerane mierna vzhľadom
k tomu, že sa obžalovaný úmyselnej trestnej činnosti v doprave dopúšťa opakovane. Pre absenciu
odvolania prokurátora, ktoré by bolo podané čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného nebolo
však možné rozsudok ani v tomto smere revidovať. Bráni tomu základná zásada odvolacieho konania
ohľadom zákazu zmeny k horšiemu vyjadrená v ust. § 322 ods. 3 Tr. por., ktorá predstavuje jednu

z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces a je budovaná na princípe, že postavenie
obžalovaného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Táto
zásada teda garantuje možnosť obžalovaného napadnúť rozhodnutie súdu v čo najširšom rozsahu bez
obáv z rizika, že si zhorší svoje postavenie.
20.3. Okresný súd pochybil ďalej v tom smere, že trest zákazu činnosti neukladal ako ďalší podľa ust. §
43 Tr. zák. Z vykonaného dokazovania totiž explicitne vyplynulo, že obžalovanému v minulosti už tresty

zákazu činnosti ukladané boli, dokonca opakovane. Naposledy mu bol právoplatne uložený trest zákazu
činnosti 19. marca 2017 vo výmere 4 roky vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/222/2016,
ktorýdosiaľnevykonal,lebodobavýkonunepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyadobavýkonuväzby
sa mu do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítava (§ 61 ods. 8 Tr. zák.). Obžalovaný bol
vo výkone väzby a trestu odňatia slobody od 9.12.2014 do 9.5.2020 a následne od 8.6.2021 až do

24.1.2024, takže je zrejmé, že skôr uložený zákaz činnosti vykonať celý nemohol.
20.4. V takom prípade mal okresný súd obžalovanému ukladať ďalší trest zákazu činnosti tak, aby
spolu s doteraz nevykonanou časťou tohto trestu uloženého mu skorším rozsudkom neprevyšoval
najvyššiu výmeru dovolenú Tr. zák. pre tento druh trestu, ktorá činí 10 rokov. Tento imperatív okresný
súd v konečnom dôsledku dodržal, preto nebolo potrebné napadnutý rozsudok revidovať. Na predmetné

chybyvýrokuaabsenciuriadnehoodôvodneniarozsudkuboloalepotrebnépoukázať,abysajejokresný
súd do budúcna vyvaroval.
Záver
21. Pokiaľ teda ide o uložené tresty, majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre
jeho ukladanie, krajský súd uzatvára, že takáto kombinácia trestov zabráni obžalovanému na určitý čas

páchať trestnú činnosť, čím zároveň po uvedenú dobu ochráni aj ostatných spoluobčanov. Možno len
dúfať, že takto uložené tresty tentokrát budú mať na obžalovaného odstrašujúci účinok. A snáď odradia
aj ostatných, aby bola naplnená aj úloha všeobecnej (generálnej) prevencie trestu. Morálne odsúdenie
konania obžalovaného spoločnosťou je pritom dostatočne zrejmé z tohto odôvodnenia.
21.1. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí
zamietol.
21.2. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.