Uznesenie · Zmluva o dielo · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/151/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120294363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120294363.1

Uznesenie

-2 -

41Cob/151/2023-423

KONCEPT

UZNESENIE

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
MiroslavyPúchovskejačlenieksenátuMgr.RadoslavyStrhárskejaJUDr.ZuzanyKonárikovej,v právnej
veci žalobcu: AIO tech, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 77, 010 01 Žilina, IČO: 44 712 006, právne
zastúpeného: GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36

856 380, proti žalovanému: A. B. C., s miestom podnikania D. E. XXX/X, XXX XX F., IČO: 35 430 681,
právne zastúpenému 1/ Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Odborárska 21, 831 02 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 643 359 a 2/ JUDr. Michal Miškovič – advokátska kancelária s. r. o.,
so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, o zaplatenie 34.580,29 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/129/2020-358 zo dňa 30.
júna 2023 takto

r o z h o d o l :

-2 -
41Cob/151/2023-423

KONCEPT

UZNESENIE

I.RozhodnutieOkresnéhosúduŽilina,sp.zn.10Cb/129/2020-358zodňa30.júna2023vprvejvýrokovej
vete p o t v r d z u j e .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp. zn. 10Cb/129/2020-358 zo dňa 30. júna 2023 v druhej a vo

štvrtej výrokovej vete z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Odvolanie žalovaného proti odvolaním napadnutej tretej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu
Žilina, sp. zn. 10Cb/129/2020-358 zo dňa 30. júna 2023 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e :

-20 -
41Cob/151/2023-423

KONCEPT
UZNESENIE

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol, druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
34.580,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 19.152,44 Eur od 19.03.2019 do
23.05.2019, zo sumy 9.152,44 Eur od 14.05.2019 do 13.06.2019, zo sumy 6.700,-- Eur od 14.06.2019

do 09.07.2019, zo sumy 3.700,-- Eur od 10.07.2019 do 02.09.2019, zo sumy 1.700,-- Eur od 03.09.2019
do zaplatenia a zo sumy 23.467,01 Eur od 12.04.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 1.832,52 Eur od 29.06.2019 do zaplatenia a zo sumy 7.580,76 Eur od 16.02.2020 do
zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou v ostatnej časti žalobu zamietol a

štvrtou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy
skutkovo vymedzil tým, že dňa 13.10.2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. G. XXX/XXXX,

ktorejpredmetombolozáväzokžalobcuzhotoviťprežalovanéhodielo–materiálovédodávkyaprácepre
stavbu „Diamon Residence Považská Bystrica“, profesia E 1.3. zdravotechnika, a to podľa špecifikácie
a za podmienok dohodnutých v zmluve (ďalej aj len „zmluva“ alebo „Zmluva o dielo“). V žalobe
uviedol, že dňa 10.05.2019 žalovaný podpisom Protokolu o dodaní a prevzatí diela potvrdil vykonanie
diela v mesiaci apríl 2019 a zhotovené dielo prevzal bez výhrad. V zmysle bodu 5.1.2. zmluvy bola

medzi stranami dohodnutá mesačná fakturácia v rozsahu a na základe žalovaným odsúhlaseného
súpisu zrealizovaných dodávok a prác. Žalobca faktúrou č. H./XXXX zo dňa 15.02.2019 splatnou dňa
18.03.2019 vystavenou na sumu 19.152,44 Eur a faktúrou č. H./XXXX zo dňa 12.03.2019 splatnou dňa
11.04.2019 vystavenou na sumu 23.467,01 Eur vyúčtoval žalovanému cenu diela v zmysle písomne
uzatvorenej zmluvy. Faktúrou č. H./XXXX zo dňa 29.05.2019 so splatnosťou 28.06.2019 vystavenou na

sumu 1.832,52 Eur a faktúrou č. H./XXXX zo dňa 05.01.2020 so splatnosťou 15.02.2020 vystavenou
na sumu 7.580,76 Eur vyúčtoval žalovanému práce mimo rámca písomne uzatvorenej zmluvy, avšak
súvisiace s predmetným dielom. Žalovaný z faktúry č. H./XXXX uhradil dňa 23.05.2019 sumu 10.000,--
Eur, dňa 13.06.2019 sumu 2.452,44 Eur, dňa 09.07.2019 sumu 3.000,-- Eur a dňa 02.09.2019 sumu
2.000,-- Eur. Na faktúru tak zostáva zaplatiť istinu 1.700,-- Eur. Ostatné vyššie označené faktúry

žalovaný neuhradil. Žalovaný svoju procesnú obranu primárne založil na tvrdení, že práce, ktorých
zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní domáhal, neboli žalobcom vykonané riadne (kvalitne)
a včas (v zmluve dohodnutom termíne), pričom konaním žalobcu pri vykonávaní diela bola žalovanému
spôsobená škoda v celkovej výške 138.373,28 Eur, ktorú žalobca žalovanému doposiaľ neuhradil.
Žalovaný ďalej uviedol, že vo vzťahu ku kvalite prác sa uskutočnili rokovania medzi zástupcami strán,

pričomzástupcovižalobcubolivytknutévadydiela.ŽalovanýtiežrozporovalProtokolododaníaprevzatí
diela zo dňa 10.05.2019 s tým, že tento nie je podpísaný oprávnenou osobou, za odberateľa je
označené meno I. J., pričom podľa Zmluvy o dielo boli osobami oprávnenými na strane objednávateľa
vo veciach obchodných priamo žalovaný a vo veciach technických osobne žalovaný a I. J.. Podľa tvrdení
žalovaného I. J. nebol oprávnený podpisovať protokoly o odovzdávaní a prevzatí diela a na základe

účelového konania žalobcu malo dôjsť k zneužitiu osoby I. J. pri podpísaní daného protokolu. Žalovaný
ďalej uviedol, že zmluvné ustanovenie článku V. bod 5.1.2. zmluvy určuje len platobné podmienky, avšak
nenahrádza zodpovednosť žalobcu za riadne a včasné dodanie diela. Mal za to, že objednávateľ má
povinnosť zaplatiť cenu diela, ak dielo bolo vyhotovené podľa zmluvy a včas. Dôsledkom skutočnosti,
že dielo nebolo vykonané riadne, je škoda, ktorá bola žalovanému spôsobená vadným vykonávaním

diela. Žalovaný poukázal na obsah následnej reklamácie vád zo strany žalovaného, ktorou namietolnesprávne napojenie kanalizácie, sprchových batérií na hlavné rozvody a stúpačky v predmetnom
objekte, k čomu žalovaný ako dôkaz predložil súdu reklamáciu s fotografickou dokumentáciou. Žalovaný
zopakoval skutočnosť, že hoci k prevzatiu diela malo dôjsť podľa zmluvy do 30.10.2018, žalobca

dokumentuje jeho odovzdanie až dňa 10.05.2019, čo je jednoznačne porušením zmluvy. Žalovaný
si preto z dôvodu omeškania žalobcu ako zhotoviteľa diela so splnením povinnosti odovzdať dielo
v termíne uvedenom podľa čl. II. zmluvy uplatnil formou hmotnoprávnej námietky voči žalobcovi nárok
na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty, a to podľa článku V. bod 5.3. zmluvy, v zmysle ktorého:
„Objednávateľovi vzniká nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň

omeškania. Zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na náhradu škody spôsobenej porušením
tejto povinnosti.“ Zmluvnú pokutu žalovaný špecifikoval v rozsahu 365 dní vo výške 0,05 % z ceny diela,
čomu zodpovedá suma 94,50 Eur za každý deň omeškania, pričom celková žalovaným požadovaná
suma zmluvnej pokuty predstavuje sumu 34.492,52 Eur. Uvedenú sumu zmluvnej pokuty si žalovaný
uplatnil na započítanie voči výške žalobcom uplatnenej istiny z jednotlivých faktúr tak, ako sú vymedzené
žalobným návrhom a podanou žalobou.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nespornou skutočnosťou je uzatvorenie platnej
Zmluvy o dielo zo dňa 13.10.2017, na základe ktorej žalobca v postavení zhotoviteľa vykonával pre
žalovaného ako objednávateľa dielo bližšie špecifikované v čl. I. bode 1.3., 1.4. zmluvy a žalovaný
v postavení objednávateľa sa zaviazal žalobcovi poskytnúť spolupôsobenie, riadne dokončené dielo

prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa článku I. bod 1.2. zmluvy. Cenu diela zmluvné
strany upravili v čl. IV. bode 4.1. zmluvy v sume 189.000,-- Eur bez DPH podľa dohodnutých platobných
podmienok vymedzených v čl. V. zmluvy. Rovnako súd prvej inštancie považoval za nesporné, že
žalobca vyúčtoval žalovanému čiastkovými faktúrami cenu diela na základe žalovaným potvrdených
súpisov dodávok a vykonaných prác, ktoré boli potvrdené, či už podpisom priamo žalovaného, alebo

ďalšou žalovaným splnomocnenou osobou I. J.. Nespornou bola aj skutočnosť, že na prvú so žalobcom
označených faktúr žalovaný vykonal čiastočné úhrady v rozsahu vyplývajúcom zo skutkových tvrdení
žalobcu tak, že zostatok prvej žalobcom neuhradenej faktúry č. H./XXXX ku dňu podania žaloby
predstavoval sumu 1.700,-- Eur.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný svoju procesnú obranu primárne založil na námietke
vád diela, v dôsledku ktorých vznikla žalovanému škoda uplatnená v inom súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, ďalej v námietke nesplnenia povinnosti dodať
dielo žalovanému v dohodnutej lehote, t. j. do 30.10.2018 a ťažiskovo v započítacej námietke, ktorú
žalovaný uplatnil ako eventuálnu námietku pre prípad posúdenia dôvodnosti žalobcom uplatneného

nároku. Za základnú medzi stranami spornú skutočnosť súd prvej inštancie považoval vznik nároku
žalobcu na zaplatenie ceny diela a rovnako posúdenie dôvodnosti žalovaným uplatnenej započítacej
námietky z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s dodaním diela žalovanému.

5. Súd prvej inštancie k vzniku práva zhotoviteľa diela na zaplatenie ceny diela poukázal na zákonné

ustanovenie § 548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „ObZ“), podľa ktorého je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela. Podľa súdu prvej inštancie z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluvné strany si v zmluve
o dielo môžu dohodnúť splatnosť ceny inak, ako vykonaním diela. Objednávateľ v zásade nie je povinný

prevziať dielo, ktoré nie je riadne dokončené. Na druhej strane je oprávnený prevziať aj nedokončené
dielo alebo tiež dielo, ktoré má vady, pokiaľ ide o vady alebo nedorobky, ktoré nebránia užívaniu diela.
V takom prípade však musí byť objednávateľovi umožnené dielo prezrieť, zistiť vady, zistené vady
prípadne oznámiť zhotoviteľovi, prípadne sa zmluvné strany môžu dohodnúť aj na prevzatí diela pred
jeho dokončením. Súd prvej inštancie konštatoval, že účastníci zmluvy o dielo sú oprávnení dohodnúť si

splatnosť ceny diela rôznym spôsobom, pričom zákonná úprava sa uplatňuje len vtedy, pokiaľ zo zmluvy
nevyplýva niečo iné. Účastníci zmluvy sú oprávnení dohodnúť sa, že cena bude splatná až po splnení
určitej podmienky, po uplynutí určitej doby po vykonaní diela alebo môžu dohodnúť splatnosť ešte pred
vykonaním a odovzdaním diela. Je preto právne prípustná dohoda zmluvných strán o platení ceny diela
na podklade čiastkových faktúr za práce vykonané v predchádzajúcom mesiaci, to znamená, že spôsob

úhrady ceny diela je možné dohodnúť nezávisle od dokončenia a vykonania celého diela. Súd prvej
inštancie uviedol, že je potrebné rozlíšiť medzi dohodou o platení ceny diela na základe mesačných
faktúr za vykonané práce a zaplatením ceny diela na základe vykonaného a odovzdaného diela.
Ustanovenie § 548 ods. 1 ObZ má dispozitívnu povahu, z čoho vyplýva, že primárne je pre posúdenieokamihu splatnosti ceny diela rozhodujúce dojednanie zmluvných strán v zmluve o dielo. Pokiaľ je
dielo vyhotovované dlhšie obdobie, prípadne v súvislosti s vykonávaním diela zhotoviteľovi vznikajú
náklady, je obvyklá dohoda zmluvných strán o postupnom platení ceny diela, napríklad v nadväznosti

od dokončovania jednotlivých etáp, prípadne od vykonania určitých prác alebo v nadväznosti na určité
časové intervaly, ako tomu bolo aj v posudzovanej právnej veci.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaných listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v súlade
s obsahom zmluvne dohodnutých platobných podmienok v čl. V. zmluvy a na základe žalovaným

nesporne potvrdených súpisov dodávok a vykonaných prác, ktoré tvoria prílohu prvých dvoch žalobcom
predložených faktúr, účtoval žalovanému cenu diela v žalobe označenými faktúrami so stanovenou
lehotou splatnosti. Na prvú so žalobcom vystavených faktúr žalovaný nesporne poskytol žalobcovi
úhradu bez toho, že by ich vykonanie spojil s akýmikoľvek námietkami k vadám diela alebo s výhradami
k zvolenému spôsobu čiastočnej úhrady pohľadávky žalobcu. Vyššie uvedeným postupom podľa súdu
prvej inštancie nastali účinky uznania zvyšku dlhu z faktúry č. H./XXXX podľa § 407 ods. 3 ObZ. Platí

tak vyvrátiteľná právna domnienka, že v čase plnenia žalovaného záväzok vyplývajúci z predmetnej
faktúry žalobcu, ktorou si žalobca vyúčtoval cenu diela, trval. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že zmluvné strany dohodli zaplatenie ceny diela mesačne, a to v rozsahu žalovaným potvrdeného
súpisu dodávok a vykonaných prác. Takúto dohodu zmluvných strán bolo potrebné posudzovať ako
dohodnutýpredpokladvznikunárokunazaplateniecenydiela.Nároknazaplateniecenydielatakvznikol

žalobcovi v nadväznosti na žalovaným potvrdený súpis prác a dodávok a následne vystavenú faktúru so
stanovenou lehotou splatnosti. Keďže zmluvné strany si inú splatnosť ceny diela nedojednali, na vznik
tohto nároku žalobcu nemá vplyv prípadný výskyt vád po odovzdaní diela.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že medzi stranami

existovala dohoda oprávňujúca do určitého času zadržať časť ceny diela, ktorá zakladá pri dodržaní
zmluvne stanovených podmienok oprávnenie objednávateľa, t. j. žalovaného nezaplatiť časť ceny diela,
ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené v zmluvne dohodnutej
maximálnej výške. Napriek tomu, že zmluva explicitne v čl. V. bode 5.1.3. upravovala podmienky
uplatnenia zádržného vo vzťahu k poslednej žalobcom vystavenej faktúre, využitie tohto oprávnenia

zo skutkových tvrdení žalovaného a z listinných dôkazov, ktoré boli predložené vo väzbe na ostatné
vykonané dôkazy, nevyplynulo. Protokol o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019 žiadne vady diela
neobsahuje a napriek tomu, že žalovaný spochybnil oprávnenie svojho zamestnanca I. J. podpísať daný
protokol, žiaden iný odovzdávací protokol v zmysle čl. VIII. zmluvy, prípadne iný zápis, z ktorého by
vyplývalo žalovanému oprávnenie na uplatnenie zádržného v zmysle zmluvy, v konaní nepredložil.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalovaný
v konaní bránil tým, že dielo malo vady, v dôsledku ktorých vznikla škoda, takéto tvrdenie bez ďalšieho
nezakladá právo objednávateľa nezaplatiť žalobcovi ním fakturovanú cenu diela. Podmienkou na
uplatnenie nárokov z vadného plnenia je nielen oznámenie vád, ale tiež voľba príslušného nároku.

Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vo svojej reklamácii (bez uvedenia dátumu jej
vystavenia) oznámil žalobcovi reklamáciu zapojenia kanalizácie a sprchových batérií na hlavné rozvody
a stúpačky v objekte Diamon v Považskej Bystrici a súčasne vyzval žalobcu na odstránenie týchto
vád s upozornením na vznikajúcu škodu spôsobenú zatekaním do bytových priestorov. K reklamácii
vád žalobca na pojednávaní konanom dňa 10.06.2022 uviedol, že k reklamácii došlo asi rok po

odovzdaní diela, a to po tom, kedy boli predmetné priestory predané konkrétnej osobe ako novému
vlastníkovi s tým, že reklamácia bola vybavená v rámci záručnej lehoty. Odstránenie reklamovaných
vád žalovaný potvrdil svojou výpoveďou na pojednávaní. Napriek skutočnosti, že žalovaný rozporoval aj
uskutočnenie tlakových skúšok a riadne prevzatie diela, vo svojej výpovedi potvrdil, že vady diela boli zo
strany žalobcu napokon odstránené. Povinnosť žalobcu predložiť žalovanému protokoly o vykonaných

tlakových skúškach z obsahu zmluvy nevyplýva. Žalovaný v tejto súvislosti netvrdil a nepreukázal, že
by nedostatok týchto protokolov bránil žalovanému v užívaní veci, resp. v nakladaní s vecou.

9. Súd prvej inštancie uzavrel, že v posudzovanej právnej veci z vykonaných dôkazov vyplynulo,
že žalovaným reklamované vady diela boli žalobcom odstránené, avšak žalovaný sa v inom súdnom

konaní domáha náhrady ďalšej škody, ktorá žalovanému v dôsledku vadného plnenia žalobcu vznikla.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že uvedená okolnosť bez ďalšieho nemá vplyv na existenciu
a trvanie nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela, preto v tejto časti obranu žalovaného vyhodnotil
ako nedôvodnú. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania poznamenal, že žalovanýmnavrhované prerušenie konania v nadväznosti na prebiehajúce konanie, v rámci ktorého žalovaný
uplatňuje voči žalobcovi nárok z titulu náhrady škody, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, nezakladá dôvod prerušenia konania podľa § 164 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktoré ustanovenie
predstavuje fakultatívny dôvod prerušenia konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodujúcim
hľadiskom v tomto prípade je zásada hospodárnosti konania, a preto prerušenie konania predstavuje
skôr výnimku ako pravidlo v postupe súdu. V súvislosti s procesným návrhom žalovaného na prerušenie
konania posudzoval skutočnosť, či v súvisiacom súdnom konaní sa rieši otázka majúca podstatný

vplyv a význam na rozhodnutie súdu v danej veci, prípadne, či ide o otázku, ktorá môže podstatne
zmeniť rozhodnutie súdu v predmetnej právnej veci, pričom pri rozhodovaní uvažoval v intenciách
vhodnosti tohto procesného postupu, nakoľko prípadné prerušenie konania má vplyv na celkovú dĺžku
konania. Súd prvej inštancie dôvod na prerušenie konania v predmetnej veci nevzhliadol, konštatujúc, že
podmienky vzniku práva žalobcu na zaplatenie ceny diela zmluvné strany dohodli osobitným spôsobom,
teda rozdielne od zákonnej úpravy bez ohľadu na prípadné vady diela alebo škodu. Návrh žalovaného

na prerušenie konania zamietol s tým, že pokiaľ žalovaný neučinil predmetom kompenzácie svoj nárok
z titulu náhrady škody, priznaním tohto nároku v súvisiacom konaní nie je dotknuté právo žalovaného
učiniť kompenzačné úkony vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke, avšak v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie takéto úkony žalovaný neučinil.

10. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný rozporoval existenciu
akýchkoľvek samostatných objednávok k prácam vykonávaným nad rámec predmetu písomne
uzatvorenej zmluvy, vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke na podklade faktúry č. H./XXXX
a faktúry č. H./XXXX súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuviedol vlastné tvrdenia k dôvodom
a okolnostiam, za ktorých podpísal a preukázateľne prevzal žalobcom poskytnuté plnenie po ukončení

a odovzdaní diela. Z ostatných súdom vykonaných dôkazov je zrejmé, že podkladom dvoch posledných
žalovaných faktúr je vyúčtovanie ceny prác a dodávok podľa žalovaným potvrdených súpisov dodávok
a vykonaných prác, a to tak z hľadiska ich vecného vymedzenia, ako aj ceny. Podľa súdu prvej
inštanciejetedanesporné,ževprípadevporadídvochposlednýchžalobcomoznačenýchfaktúržalobca
vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutého zmluvného plnenia ktoré žalovaný bez výhrad prijal, pričom

dôvodnosť plnenia a jeho cenu uvedenú tak v súpisoch, ako aj vo vystavených faktúrach nerozporoval.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v uplatnenej
sume 34.580,29 Eur vznikol. Následne potom posudzoval, či v dôsledku procesnej obrany žalovaného,
a to uplatnenej započítacej námietky, došlo k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky z titulu

istiny a v akom rozsahu. Kompenzačný úkon žalovaného a jeho právne účinky súd prvej inštancie
posudzoval v predmetnej právnej veci ako predbežnú právnu otázku. Uviedol, že podmienkou platného
jednostranného započítania je okrem iného existencia a dôvodnosť pohľadávky žalovaného, ktorá
znamená súdnu vymáhateľnosť a spôsobilosť pohľadávky žalovaného pre úspešné súdne uplatnenie.
Z obsahu zmluvného ustanovenia čl. V. bodu 5.3. zmluvy súd prvej inštancie vyvodil, že zmluvné

strany zabezpečili dohodou o zmluvnej pokute splnenie povinnosti zhotoviteľa odovzdať dielo v termíne
uvedenom v článku II. zmluvy, t. j. do 30.10.2018, kedy v prípade porušenia tejto povinnosti vzniká
objednávateľovi nárok na sankciu, ktorú zmluvné strany označili právnym termínom „úrok z omeškania“
a sadzbou 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania. Text zmluvného ustanovenia ďalej pokračuje
vetou, podľa ktorej „zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok na náhradu škody spôsobenej

porušením tejto povinnosti.“ Na základe uvedeného teda súd prvej inštancie považoval za zrejmé
a nepochybné, že vôľa zmluvných strán a úmysel konajúcich osôb smerovali k dohode sankcie pri
porušení povinnosti odovzdať dielo v dohodnutom čase. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie
posúdil dohodu o zmluvnej pokute ako platný právny úkon.

12.Súdprvejinštanciesanáslednezaoberalmomentomprevzatiadielaapodpísaniaprotokoluododaní
a prevzatí diela, v súvislosti s čím vykonal dokazovanie obsahom predmetnej listiny, výpisom z listu
vlastníctvač.XXXXkat.úz.D.K.anajmävýsluchomsvedkaI.J.zamestnancažalovaného,ktorýpotvrdil
skutočnosť, že od osoby oprávnenej na prevzatie diela I. J. mal informáciu, že dielo bolo ukončené
a napriek tomu, že nebol oprávnený za žalovaného konať vo veciach zmluvných a technických, protokol

o prevzatí diela podpísal. V protokole potvrdil svojim podpisom dňa 10.05.2019, že dielo bolo vykonané
v mesiaci apríl 2019. V deň, kedy za objednávateľa podpísal protokol o dodaní a prevzatí diela, svedok J.
osobne prešiel celú stavbu, osobne kontaktoval pána J. (zástupcu objednávateľa vo veciach technických
podľa zmluvy), ktorý mu potvrdil, že dielo bolo dokončené a je v poriadku. Z uvedeného súd prvejinštancievyvodilzáver,žeeštepredsamotnýmpodpisomprotokolumaloprávnenýzástupcažalovaného
vo veciach technických vedomosť o dokončení diela a jeho kvalite. Na základe uvedenej informácie
svedok J. protokol podpísal. Svedok ďalej jednoznačne potvrdil, že k faktickému ukončeniu diela došlo

v čase, ktorý predchádzal podpisu protokolu, ktorý však bližšie časove nevymedzil. K okolnostiam
ukončenia a odovzdania diela súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka I. L.
(bývalého obchodného partnera žalobcu), ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že k odovzdaniu diela došlo
ešte pred kolaudáciou predmetnej stavby, pričom protokol o prevzatí diela svedok odovzdal pánovi J..
Svedok ďalej uviedol, že protokol nie je opatrený podpisom svedka L.. Pán J., ktorému bol protokol

odovzdaný, neadresoval svedkovi akékoľvek výhrady k svojmu oprávneniu podpísať protokol. Svedok
L. uviedol, že k momentu odovzdania prevzatia diela dňa 10.05.2019 neboli zo strany objednávateľa
žalobcovi vznesené žiadne námietky ku kvalite vykonaného diela.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dôkazy s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný sa
voči žalobcovi pred vznikom sporu ani po začatí konania nedomáhal protokolárneho odovzdania diela

a napriek spochybneniu oprávnenia osoby I. J. podpísať protokol pristúpil k odpredaju jednotlivých
častí diela, uzavrel, že žalobca ako zhotoviteľ umožnil objednávateľovi nakladať s predmetom diela,
čo nepochybne vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. D. K., z ktorého je zrejmý
prevod vlastníckeho práva kúpnymi zmluvami na nadobúdateľov práv k nehnuteľnostiam, pričom súd
prvej inštancie ustálil, že k odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným došlo za podmienok vyplývajúcich

z písomného protokolu predloženého žalobcom v konaní dňa 10.05.2019, a to nesporne po lehote
vyplývajúcej z obsahu zmluvy čl. II. bodu 2.1. zmluvy, v zmysle ktorého malo byť dielo žalobcom dodané
žalovanému do 30.10.2018.

14. Súd prvej inštancie ďalej posudzoval skutočnosť, či žalobca porušil svoju povinnosť odovzdať dielo

v dohodnutom termíne, a to vo väzbe na čl. II. bod 2.2 zmluvy, podľa ktorého: „Dodržanie termínu dodať
predmet zmluvy je závislé od riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa dohodnutého v tejto
Zmluve. Prípadné zmeny termínu plnenia, uvedené v tejto zmluve dohodnú zmluvné strany formou
číslovaných písomných dodatkov. Po dobu omeškania objednávateľa s poskytnutím spolupôsobenia,
nie je zhotoviteľ v omeškaní s plnením záväzku.“ Napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, že by

medzi stranami došlo k dohode o zmenách termínov plnenia v podobe číslovaných písomných dodatkov
k zmluve, súd prvej inštancie na námietku žalobcu posudzoval skutočnosť, či žalovaný v postavení
objednávateľa diela poskytol žalobcovi spolupôsobenie na riadne splnenie záväzku žalobcu. Podľa súdu
prvej inštancie z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že k protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu
diela došlo dňa 10.05.2019, pričom podľa obsahu protokolu malo byť dielo vykonané v mesiaci apríl

2019, teda v čase po dohodnutom termíne na odovzdanie diela. Žalobca svoju obranu voči žalovaným
uplatnenej započítacej námietke oprel o tvrdenie, že žalobca v zmluve dohodnutý termín odovzdania
diela nemohol reálne dodržať z dôvodu stavebnej nepripravenosti žalovaného. Uviedol, že súčasťou
diela žalobcu bola okrem iného aj dodávka a osadenie sanity (umývadlá, toalety, a pod.), ktoré sa
zásadne osádzajú ako finálne dodávky na stavebne realizované obklady a dlažby. Aby žalobca mohol

splniť svoj záväzok v dohodnutom termíne, bolo povinnosťou žalovaného v primeranom predstihu
pred dátumom 30.10.2018 zabezpečiť súčinnosť v podobe stavebnej pripravenosti. Súd prvej inštancie
na základe obsahu stavebného denníka zistil, že od 01.11.2018 do 05.03.2019, teda viac ako štyri
mesiace (125 dní) bol žalovaný v omeškaní s poskytnutím stavebnej pripravenosti. Pokiaľ žalovaný
zabezpečil stavebnú pripravenosť až dňa 05.03.2019, potom vzhľadom na následnú primeranú lehotu,

ktorej zodpovedá doba jedného mesiaca na dokončenie diela osadením zariaďovacích predmetov,
žalobca označil termín dodania diela na mesiac apríl 2019 uvedený v protokole o dodaní a prevzatí
diela zo dňa 10.05.2019. Žalovaný obsah stavebného denníka nerozporoval a rovnako ani tvrdenia
žalobcu k primeranej dobe na dokončenie diela. Svoju obranu žalovaný výlučne obmedzil na požiadavku
odborného posúdenia, prípadne znaleckého posudku k tvrdeniam žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie konštatoval, že vykonaním dôkazov v sporovom konaní súd pristupuje až po identifikácii
skutočností, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí
ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Žalovaný žalobcom uvedené
skutkové tvrdenia výslovne nepoprel a ani neuviedol iné vlastné skutkové tvrdenia. Preto potrebu
odborného posúdenia alebo znaleckého dokazovania súd prvej inštancie v danej veci nevzhliadol.

Vychádzajúc z tvrdení strán a vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že podmienka
dodržania termínu dodania diela v dohodnutej lehote tak, ako zmluvné strany dojednali v čl. II. bode
2.1., 2.2. zmluvy, a to riadne a včasné spolupôsobenie objednávateľa, splnená nebola. Po dobu
omeškania objednávateľa s poskytnutím spolupôsobenia podľa dohodnutých zmluvných podmienoknemohlo nastať omeškanie zhotoviteľa s plnením svojho záväzku. Súd prvej inštancie konštatoval, že
za takéto spolupôsobenie je potrebné považovať nielen stavebnú pripravenosť objednávateľa, ale tiež
plnenie dohodnutých platobných podmienok v zmluve. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že

pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla a uplatnenú započítaciu námietku ako
procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že absencia podpísaného dodatku
k zmene termínu plnenia na uvedený záver súdu nemá vplyv a námietku žalovaného v tejto časti
vyhodnotil ako irelevantnú.

15. Súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako skutkovo a právne dôvodný a priznal žalobcovi
nároknazaplatenieistiny34.580,29Eursozmluvnýmúrokomzomeškaniavovýške14%ročneododňa
nasledujúceho od splatnosti jednotlivých faktúr až do vykonania čiastočnej úhrady, resp. ich zaplatenia,
a to zo sumy 19.152,44 Eur od 19.03.2019 do 23.05.2019, zo sumy 9.152,44 Eur od 14.05.2019 do
13.06.2019, zo sumy 6.700,-- Eur od 14.06.2019 do 09.07.2019, zo sumy 3.700,-- Eur od 10.07.2019 do
02.09.2019, zo sumy 1.700,-- Eur od 03.09.2019 do zaplatenia a zo sumy 23.467,01 Eur od 12.04.2019

do zaplatenia, a tiež so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.832,52 Eur od
29.06.2019 do zaplatenia a zo sumy 7.580,76 Eur od 16.02.2020 do zaplatenia. Zároveň podľa § 369c
ods. 1 ObZ priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,-- Eur.

16. Vo vzťahu k požadovanému úroku z omeškania z posledných dvoch faktúr č. H./XXXX a č. H./
XXXX, ktorého výšku žalobca opieral o obsah zmluvného ustanovenia článku 5.3. Zmluvy o dielo zo dňa
13.10.2017, kde však v nadväznosti na doplňujúce skutkové tvrdenia samotného žalobcu absentoval
tvrdený zmluvný základ k vymedzenej úrokovej sadzby a existencia osobitnej dohody o výške úrokov
z omeškania, súd prvej inštancie ustálil ako oprávnený nárok žalobcu v tejto časti úroku z omeškania

vo výške určenej podľa § 369 ods. 2 ObZ v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorých je sadzba
úrokov z omeškania určená ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zvýšená o 8
percentuálnych bodov. V prevyšujúcej časti zákonné úroky z omeškania zo sumy 1.832,52 Eur od
29.06.2019 do zaplatenia a zo sumy 7.580,76 Eur od 16.02.2020 do zaplatenia ako nedôvodné zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe princípu úspechu strán
v spore podľa § 255 CSP a vzhľadom na len nepatrný neúspech žalobcu v konaní priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám
vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne alebo aby vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšieho konanie.

19. Žalovaný v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie je svojvoľné, trpí absenciou riadneho
odôvodnenia, absenciou riadneho vysporiadania sa so všetkými relevantnými okolnosťami a tvrdeniami
žalovanéhoasprocesomdokazovania.Žalovanýsanestotožnilsozávermisúduprvejinštancieohľadne
riadneho vykonania diela zo strany žalobcu a vzniku nároku na úhradu ceny diela. Uviedol, že základnou

podmienkou zaplatenia ceny diela je tá skutočnosť, že dielo bolo riadne a včas zhotovené podľa
zmluvy, k čomu ale zo strany žalobcu nedošlo. Odchylne dohovorená splatnosť, ktorá nastane ešte
pred dokončením diela, podľa žalovaného nemôže znamenať, že by automaticky došlo aj k riadnemu
vykonaniu diela. Dohoda medzi stranami vyplývajúca z čl. V. bodu 5.1.2. zmluvy iba upravuje platobné
podmienky, avšak nijak nezbavuje žalobcu zodpovednosti za riadne a včasné vykonanie diela. Trval na

tom, že v danom prípade nebolo dielo vykonané riadne, ako to predpokladá ustanovenie § 554 ods. 1
ObZ a ako to bolo stranami dohodnuté v Zmluve o dielo. V prípade vád totiž môže pochopiteľne ísť aj
o vady skryté, ktoré nemusia byť ani pri dôslednejšej prehliadke zistiteľné. K výskytu takýchto vád diela
došlo, kedy dňa 26.06.2019 v objekte Diamon Residence v dôsledku žalobcom nekvalitne vykonanejpráce nastala závažná havarijná situácia, ktorá spôsobila žalovanému majetkovú škodu uplatňovanú
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Predmetná škoda pritom
podľa žalovaného vznikla jednoznačne zavinením žalobcu v dôsledku nesprávneho vykonania diela.

Vady diela boli takého charakteru, že odôvodňovali postup žalovaného, ktorý odmietol uhradiť žalobcom
uplatnený nárok na doplatenie ceny diela. Mal za to, že existencia vád, ktoré žalobcovi riadne oznámil,
bola preukázaná, no pre možnosť riadneho uplatnenia tejto skutočnosti vo forme ustálenia konkrétnych
nárokov, ktorými by sa bránil v rámci tohto konania, bolo potrebné prerušiť súdne konanie v zmysle jeho
návrhualebominimálnepripojiťspiszkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.XXXX/XX/

XXXX. Oba návrhy žalovaného pritom boli súdom odmietnuté napriek tomu, že sa v uvedenom konaní
okrem samotnej škody nepochybne posudzuje aj rozsah vád, ktoré škodu spôsobili a z toho vyplývajúce
nároky. Takýmto postupom súdu podľa názoru žalovaného došlo aj k zásahu do jeho procesných práv na
spravodlivý proces, keďže mu bolo zamedzené riadne realizovať svoju procesnú obranu. Uviedol, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX sa rieši aj otázka zodpovednosti
za vady diela a najmä ich rozsah, pričom až po takomto ustálení je možné zo strany žalovaného

riadne uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady diela voči žalobcovi, ktorý má následne priamy vplyv
na nárok uplatnený žalobcom v predmetnom konaní. Podľa žalovaného mal preto súd prvej inštancie
prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia v špecifikovanom konaní, pretože až následne by
bola zodpovedaná otázka, či dielo bolo vykonané riadne a aké nároky si z tohto titulu môže žalovaný
uplatniť voči žalobcovi.

20. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že čiastočnou úhradou na prvú z faktúr č.
H./XXXX malo z jeho strany dôjsť v zmysle § 407 ods. 3 ObZ k uznaniu celého záväzku. Namietal, že na
to, aby v dôsledku čiastočného plnenia nastali právne účinky uznania záväzku, musí byť toto čiastočné
plnenie poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať, že jeho poskytnutím

dlžník uznáva aj zvyšok záväzku a že zvyšnú časť nepopiera. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný
neoznámil žalobcovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že
by uznal aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči žalovanému. Žalovaný sa nestotožnil ani so závermi súdu
prvej inštancie ohľadne prác vykonaných nad pôvodný rámce Zmluvy o dielo, fakturovaných na základe
faktúr č. H./XXXX a H./XXXX. Poukázal na čl. IV. bod 4.2. Zmluvy o dielo, podľa ktorého sa v prípade

vzniku naviac prác, zmeny podkladov atď. ovplyvňujúcich cenu za dielo dohodnutú v zmluve požaduje
uzatvorenie písomného dodatku a existenciu samostatnej objednávky, čo súd prvej inštancie ignoroval.
Podľa dohody strán bolo nevyhnutné, aby došlo k uzatvoreniu písomného dodatku a vytvorenie
objednávky zo strany žalobcu. Nič z uvedeného však žalobca, na ktorom v tomto ohľade ležalo dôkazné
bremeno, nepreukázal, nakoľko žiadny dodatok a ani samostatná objednávka vypracovaná nebola.

Vzhľadom na uvedené tak nárok žalobcu v tejto časti nemohol vzniknúť a žalovaný tak nebol a nie
je povinný mu nárok v tejto časti uhradiť. Pre priznanie nároku žalobcovi v tejto časti nebolo možné
jeho výšku a dôvodnosť posudzovať len na základe textu Zmluvy o dielo, ale bolo potrebné vykonať
samostatné dokazovanie v otázke základných náležitostí samostatnej zmluvy, resp. objednávky, ktorá
by tvorila právny titul ich vykonania, k čomu ale nedošlo. Medzi stranami nebolo sporné, že text Zmluvy o

dielo bol vyhotovený samotným žalobcom, no žalobca, rovnako ako súd prvej inštancie však opakovane
odmietli uznať celkom zrejmý a na prvý pohľad jasný význam ustanovení Zmluvy o dielo, ktorú žalobca
sám vyhotovil.

21. Žalovaný trval na tom, že zo strany žalobcu nebol dodržaný riadne dohodnutý termín dokončenia

diela, ktorým v zmysle čl. II. bodu 2.1. Zmluvy o dielo bol termín 30.10.2018 a tiež na tom, že k riadnemu
odovzdaniu diela doposiaľ ani nedošlo, v dôsledku čoho dielo nebolo vykonané. Uviedol, že podľa
Zmluvy o dielo bolo medzi stranami dohodnuté, že dielo možno považovať za riadne dokončené až
po ukončení preberacieho konania, zavŕšeného podpisom protokolu. V prípade podpisu protokolu ide
pritomovykonanieprávnehoúkonu,priktoromprejehoplatnosťmusiabyťsplnenépevnedanézákonné

náležitosti, resp. dohoda strán. Jednou z nich je aj to, že pod hrozbou sankcie jeho neplatnosti musí
protokol podpísať na to oprávnená osoba. Podľa dikcie zákona aj dohody strán obsiahnutej v texte
Zmluvy o dielo bol osobou oprávnenou na podpis protokolu žalovaný, ktorému uvedené oprávnenie
vyplývalo jednak z ustanovenia § 13 ods. 1 ObZ, ale aj z textu Zmluvy o dielo. Druhou takouto osobou
bol v zmysle Zmluvy o dielo I. J.. Akékoľvek ďalšie osoby, ktoré by mohli podpísať protokol, by na

tento účel potrebovali disponovať plnomocenstvom. I. J., ktorý daný protokol podpísal, nedisponoval
žiadnym oprávnením na jeho podpis. V danom prípade nedošlo k vyhotoveniu a podpisu písomného
dodatku v zmysle čl. X. bodu 10.8. zmluvy, ktorý by uvedenú osobu na takéto konanie oprávňoval. I.
J. sa síce ako svedok na pojednávaní dňa 10.06.2022 vyjadril, že po telefonickom rozhovore mu boloI. J. oznámené, že môže protokol podpísať a dielo prevziať, avšak uvedená skutočnosť v žiadnom
prípade neznamená, že by na jeho strane takéto oprávnenie aj vzniklo. Žalovaný zdôraznil, že samotný
I. J. nemohol I. J. na vykonanie uvedeného úkonu splnomocniť ústne, prostredníctvom telefonického

rozhovoru, pretože na konanie v mene žalovaného by ho mohol splnomocniť jedine samotný žalovaný,
a nie I. J., ktorý v zmysle § 13 ods. 1 ObZ nebol ani podnikateľom (žalovaným), ani osobou, ktorá by
žalovaným bola splnomocnená na vydanie splnomocnení iným osobám. Žalovaný na pojednávaní dňa
10.06.2022 vyslovene poprel, že by k niečomu takémuto z jeho strany došlo, keď uviedol: „Pokiaľ ide
o osobu pána J., ktorá mala podpísať protokol o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019 rozhodne

popieram, že by išlo osobu, ktorá by bola oprávnená na podpísanie tohto protokolu, pretože pán J.
mal na starosti viacero stavieb a na takýto úkon v súvislosti s prevzatím diela som pána J. nepoveril.“
Žalovaný doplnil, že na strane žalobcu nepochybne musela existovať vedomosť, že protokol podpisuje
na to neoprávnená osoba, pretože samotný svedok I. J. dňa 10.06.2022 uviedol aj to, že: „Protokol o
dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019 ja som podpísal na podnet pána L.. Ja som ho pri podpise
upozorňoval, že nie som na podpísanie protokolu oprávnený, keďže do mojej kompetencie nepatria

otázky technické a zmluvné, avšak pán L. trval na podpise.“ Podľa žalovaného aj napriek tomu, že došlo
k vykonaniu kolaudačného konania, dielo nemožno považovať za riadne vykonané, a to s poukazom
na závery rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XX M. XXXX/XXXX zo dňa 05.02.2013,
v zmysle ktorého: „Ak si účastníci v zmluve dohodli, že dielo bude odovzdané a prevzaté protokolárne,
čím sa odchýlili od dispozitívneho ustanovenia § 554 ods. 1 vety prvej ObZ, a k tomuto protokolárnemu

odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté, a teda
za vykonané, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo na základe žiadosti zhotoviteľa skolaudované.“
Keďže v prípade protokolu ide o neplatný právny úkon, na základe ktorého dielo nebolo dosiaľ riadne
odovzdané, nedošlo ani k jeho riadnemu vykonaniu žalobcom.

22. Žalovaný ďalej vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenia vzniku nároku žalovaného na
zmluvnú pokutu uplatnenú voči žalobcovi kompenzačnou námietkou na základe dohody zmluvných
strán obsiahnutej v čl. 5.3. Zmluvy o dielo. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu o tom, že sa do
omeškania dostal v dôsledku stavebnej nepripravenosti spôsobenej žalovaným v žiadnom prípade
neobstojí. Ide tu výlučne o subjektívne stanovisko žalobcu a jeho právneho zástupcu, nepodporené

žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktorí nie sú odborne zdatní na to, aby dokázali relevantne posúdiť, či na
základe zápisov v stavebnom denníku mohol alebo nemohol riadne a včas žalobca vykonať dielo.
To, že by mal žalovaný zaviniť údajnú stavebnú nepripravenosť, pritom odmietol aj svedok I. J., ktorý
na pojednávaní dňa 10.06.2022 uviedol: „Z vykonávaných kontrolných dní ja som mal informácie o
tom, že zo strany žalovaného boli vykonané stavebné prípravy v takom rozsahu, aby žalobca mohol

plynule vo vykonávaní diela pokračovať. ... Pre vykonávanie montážnych prác nebolo potrebné, aby
boli na bytoch osadené dvere. Na to nebol dôvod, budova bola uzatvorená hlavnými dverami, ktoré
zabezpečovali daný objekt.“ Žalovaný poukázal aj na výpoveď svedka I. L. zo dňa 10.06.2022, ktorý
pri realizácií diela pôsobil ako zástupca žalobcu pred objednávateľom, t. j. žalovaným a ktorý uviedol:
„Domnievam sa, že v priebehu realizácie diela nedochádzalo k zmenám projektov na základe podnetu

žalovaného... Nemyslím si, že zo strany žalovaného pri vykonávaní prípravných činností bolo nejaké
extra zdržanie.“ Aj z uvedených tvrdení podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný v žiadnom omeškaní
nebol a dielo bolo pre žalobcu riadne stavebne pripravené. Ďalej žalovaný poukázal na rozpory vo
vyjadreniach žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení k podaniu žalovaného zo dňa 24.06.2022 uviedol,
že dielo bolo z jeho strany vykonané ešte v mesiaci február 2019 a za dodané ho považoval už dňa

28.02.2019. Na druhej strane však podľa tvrdení žalobcu, týkajúcich sa obsahu stavebného denníka,
tento dielo mohol dokončiť až po 05.03.2019, z čoho logicky vyplýva, že práce by tak museli byť
uskutočnené až po tomto dátume, a to napriek tomu, že sám dielo považuje za dodané už k 28.02.2019.
Žalovaný zdôraznil, že nedošlo k vypracovaniu písomného dodatku a dielo tak malo byť dokončené do
30.10.2018, ako to upravoval čl. II. bod 2.1. zmluvy. Hoci išlo o Zmluvu o dielo vypracovanú samotným

žalobcom, žalobca v tejto súvislosti ani nepreukázal, že by žalovaného na uzatvorenie písomného
dodatku, ktorým by bol posunutý termín ukončenia diela, vyzval. Súd prvej inštancie napriek uvedenému
vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako pravdivé a v tejto súvislosti odmietol aj návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania, ktoré by mohlo preukázať, či dielo bolo alebo nebolo riadne stavebne pripravené. Podľa
žalovaného je ale nepochybné, že omeškanie žalovaného s dodaním diela bolo preukázané, resp. že k

riadnemu odovzdaniu a dokončeniu diela pre neplatnosť protokolu ani nikdy nedošlo, v dôsledku čoho
tak žalovaný dôvodne, prostredníctvom kompenzačnej námietky, uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo
výške 34.492,50 Eur. Pre prípad, ak by súd vyhodnotil, že k odovzdaniu diela došlo na základe protokolu,
uplatnil si žalovaný nárok vo výške zodpovedajúcej omeškaniu ku dňu jeho podpisu, prípadne ku dňužalobcom tvrdenému ukončeniu diela v mesiaci február 2019, ktoré takisto znamená omeškanie žalobcu
s dodaním diela a vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, i keď v nižšej sume.

23. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.09.2023,
v ktorom k námietke o porušení procesných práv žalovaného nevyhovením jeho návrhu na prerušenie
konania uviedol, že v danom prípade nejde o obligatórnu povinnosť súdu súdne konanie prerušiť, ale
o fakultatívnu možnosť v zmysle § 164 CSP. K námietke riadne nevykonaného diela žalobca uviedol,
že podanou žalobou si uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy v zmysle zmluvne dohodnutých

podmienky, ktoré žalobca splnil, keď predložil objednávateľovi riadne faktúry na základe objednávateľom
odsúhlaseného rozsahu zrealizovaných prác (tvoria prílohu jednotlivých faktúr). Odsúhlasenie rozsahu
zrealizovaných prác potvrdila za objednávateľa k tomu zmluvne dohodnutá osoba p. A. B. C. alebo
p. I. J.. Tým je vyvrátené tvrdenie žalovaného o nevykonaní fakturovaných prác. Žalobca obranu
žalovaného považuje za účelovú. Nikdy nespájal svoj nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo s
otázkou finálneho ne/vykonania diela. Skúmanie otázky ne/vykonania diela vyvolal výlučne žalovaný

vznesením kompenzačnej námietky, keďže navrhoval započítať sumu zodpovedajúcu zmluvnej pokute
za žalovaným tvrdené omeškanie žalobcu s vykonaním diela. Predmetom dokazovania sa tak stalo,
či a kedy malo údajne dôjsť zo strany žalobcu k riadnemu vykonaniu diela (teda bez vád). Tvrdenie
žalovaného, že medzi stranami bolo dohodnuté, že dielo možno považovať za riadne dokončené až
po ukončení preberacieho konania zavŕšeného podpisom protokolu, žalobca považuje za nepravdivé.

Odovzdanie a prevzatie diela je upravené v čl. VIII. bode 8.1. až 8.3 Zmluvy o dielo, kde z bodu 8.1
nevyplýva, že by sa zmluvné stany dohodli odchylne od ustanovenia § 554 ods. 1 a § 555 ods. 1 ObZ.
Taktiež ustanovenie bodu 8.3. zmluvy je v podstate iba deklaráciou ustanovenia § 554 ods. 6 ObZ. Tak
body8.1až8.3predmetnejzmluvyodieloiustanovenie§554ods.6ObZneobsahujúžiadnupodmienku
o tom, že prevzatie a odovzdanie diela nastáva až okamihom podpisu zápisnice/protokolu. Zápisnica/

protokol o odovzdaní diela je iba dokumentom deklaratórnej a nie konštitutívnej povahy. K odovzdaniu
diela a prevzatiu diela (pokiaľ si zmluvné strany výslovne nedohodli niečo iné) dochádza spôsobom
podľa § 554 ods. 1 ObZ a odovzdaním v zmysle § 555 ods. 1 ObZ. Z uvedeného dôvodu je nepoužiteľná
judikatúra českých súdov, na ktorú žalovaný poukazuje vo svojom odvolaní a právne bezvýznamná je
aj námietka o neplatnosti protokolu o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019, keďže k odovzdaniu

diela zo strany žalobcu nedochádza okamihom podpisu protokolu, ale odovzdaním vykonaného diela
spôsobom podľa § 555 ods. 1 ObZ. Z výpovedí svedkov žalovaného nemôže byť pochýb, že dielo bolo
vykonané bez vád a bolo žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté. Tým je zároveň potvrdená aj
správnosť informácií obsiahnutých v protokole o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019. K námietke
žalovaného týkajúcej sa zamietnutia kompenzačnej námietky žalobca uviedol, že dokazovaním bolo

súdom prvej inštancie správne zistené, že dielo bolo vykonané a odovzdané v mesiaci apríl 2019, pričom
k omeškaniu došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zabezpečiť stavebnú pripravenosť.
Tieto skutočnosti žalobca preukázal konkrétnymi zápismi v stavebnom denníku, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so stavebnou pripravenosťou ako nevyhnutnou podmienkou k
dokončeniu diela žalobcom. Žalovaný tieto skutočnosti nepoprel ani neuviedol iné vlastné skutkové

tvrdenia. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak skutkové tvrdenia žalobcu považoval
za nesporné. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. K písomnému vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným okresnému

súdu dňa 13.11.2023, v ktorom zotrval na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Nad rámec
už uvedeného odmietol tvrdenie žalobcu o tom, že by na základe predloženia faktúr z jeho strany
malo byť preukázané riadne vykonanie diela, pretože faktúra je formálnym účtovným dokumentom,
avšak jej existencia v žiadnom prípade nepreukazuje aj existenciu materiálneho plnenia, resp. že toto
plnenie bolo vykonané riadne. Odsúhlasenie súpisov čiastočných prác a odlišne dohovorená splatnosť

faktúr automaticky nezakladá jeho nárok na zaplatenie žalobou požadovanej čiastky. Jednou vecou
totiž je čiastkové vykonanie diela, pri ktorom vzhľadom na jeho funkcionalitu nemusia byť niektoré
vady ešte prítomné či rozpoznateľné, pričom tieto možno identifikovať až pri jeho úplnom dokončení a
následnom odovzdaní. Ďalšou skutočnosťou je existencia skrytých vád, ktoré sa môžu na diele objaviť
neskôr, pričom v tomto prípade sa aj preukázateľne objavili. V dôsledku ich existencie pritom vznikla

žalovanému zavinením žalobcu škoda veľkého rozsahu, ktorú si uplatňuje v konaní vedenom Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Ak na diele vznikli zavinením žalobcu vady, nemohlo byť dielo
vykonané riadne, pričom až jeho riadnym vykonaním by žalobcovi vznikol nárok na úhradu odmeny za
jeho vykonanie, a to aj prihliadajúc na odlišne dohovorené podmienky splatnosti, na ktoré poukazuježalobca. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca nevykonal žiadne práce a nemal by z tohto titulu nárok na
absolútnežiadneplnenie,avšaktvrdil,ževzhľadomnaokolnostiveci(napríkladužspomenutáexistencia
vád diela), toto plnenie uplatňuje žalobca v nezákonnej výške. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný

vo svojom vyjadrení (resp. odpore) poukazoval na možnosť riešenia veci aj prostredníctvom zápočtu
vzájomných nárokov, čím však z jeho strany v žiadnom prípade nedošlo k uznaniu nároku žalobcu, a to
ani prostredníctvom čiastkového plnenia prvej z uplatnených faktúr.

25. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že zo strany žalobu doposiaľ nedošlo k riadnemu

protokolárnemu odovzdaniu dielu, pričom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení dezinterpretuje
jednotlivé ustanovenia Zmluvy o dielo, keď opomína uviesť, že v čl. VIII. bode 8.1. zmluvy je uvedené,
že zhotoviteľ odovzdá a objednávateľ preberie riadne dokončené dielo. Rovnako je v čl. VIII. v bode
8.2. zmluvy upravená povinnosť zhotoviteľa oboznámiť objednávateľa tri dni vopred pred začatím
preberacieho konania o pripravenosti riadne dokončeného diela alebo jeho časti na odovzdanie a
prevzatie. Z uvedeného vyplýva, že k riadnemu ukončeniu nielen časti diela, ale aj diela ako celku, je

potrebné,abyprebehlopreberaciekonanie,pričompodľačl.VIII.bodu8.3zmluvyjepovinnosťotakomto
prevzatí spísať zápis, tzn. protokol. Z dohody zmluvných strán je tak zrejmé, že skutočnosť, že dielo bolo
vykonanériadne,jeviazanáažnavykonaniepreberaciehokonania,zavŕšenéhopodpisompreberacieho
protokolu. V prípade, ak by platila argumentácia žalobcu, strácala by podľa žalovaného existencia
uvedených zmluvných ustanovení zmysel. V súvislosti s protokolom žalovaný naďalej namietal jeho

neplatnosť. Dielo preto doteraz nebolo protokolárne, tzn. riadne, odovzdané a žalobca je tak naďalej v
omeškaní s jeho vykonaním. Ak by však aj k jeho odovzdaniu na základe protokolu došlo, jednalo by
sa aj v tomto prípade o omeškanie žalobcu s plnením jeho záväzku, keďže tento mal dielo dokončiť do
30.10.2018. Obe uvedené skutočnosti, bez ohľadu na to, ktorá z nich platí, pritom majú následne vplyv
na vznik nároku žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorá ním aj bola v konaní riadne uplatnená

prostredníctvom kompenzačnej námietky. Podľa žalovaného sa žalobca svojimi tvrdeniami snaží zakryť
skutočnosť, že počas konania účelovo mení svoje tvrdenia o tom, kedy mal vlastne dielo dodať.
Zopakoval, že podľa tvrdení žalobcu, týkajúcich sa obsahu stavebného denníka, na ktorý odkazuje ako
na kľúčový dôkaz, tento pre údajnú stavebnú nepripravenosť mohol dielo dokončiť až po 05.03.2019.
Z uvedeného celkom logicky vyplýva, že práce by tak museli byť uskutočnené až po tomto dátume.

Napriek tomu však sám žalobca tvrdí aj to, že dielo považuje za dodané už k 28.02.2019. Sám žalobca
tak v otázke dokončenia diela uvádza dva protichodné, navzájom sa vylučujúce, dátumy. Uvedená
skutočnosť teda vyvracia tvrdenia o tom, že by mala byť na základe zápisov v stavebnom denníku
preukázaná stavebná nepripravenosť zapríčinená žalovaným, resp. minimálne zakladá dôvod vykonať
v otázke posúdenia stavebnej (ne)pripravenosti znalecké dokazovanie, ako to navrhoval žalovaný.

26. Súd prvej inštancie dňa 16.11.2024 doručil žalobcovi písomné vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu
žalobcu a zároveň mu umožnil, aby sa k nemu vyjadril v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žalobca sa
k podaniu žalovaného nevyjadril.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP
prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

28. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu (t. j. voči všetkým jeho
výrokovým vetám.) Predmetom odvolacieho konania bolo preto posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou návrh žalovaného na prerušenie konania

zamietol, druhou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 34.580,29 Eur
s príslušenstvom, treťou výrokovou vetou zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania uplatnených
titulom neuhradenia v poradí posledných dvoch faktúr vo výške prevyšujúcej zákonnú sadzbu pre úroky
z omeškania a štvrtou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

29. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ
uzavreli dňa 13.10.2017 v písomnej forme Zmluvu o dielo č. G., ktorej predmetom bolo dielo –
materiálové dodávky a práce pre stavbu „Diamon Residence Považská Bystrica“, profesia E 1.3.
zdravotechnika, a to podľa špecifikácie a za podmienok dohodnutých v zmluve, za ktoré sa žalovanýzaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu diela v celkovej výške 189.000,- Eur bez DPH. V rámci
platobných podmienok upravených v čl. V. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí zálohy
na dielo vo výške 50.000,-- Eur (čl. V. bod 5.1.1. zmluvy) a ďalej na mesačnej fakturácii na základe

objednávateľom odsúhlaseného rozsahu dodávok a zrealizovaných prác so splatnosťou faktúr 30 dní
odo dňa a ich doručenia (čl. V. bod 5.1.2.).

30. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za dodávky a práce
v celkovej sume 34.580,29 Eur, pričom časť žalovanej sumy si uplatnil na základe dvoch faktúr (faktúry

č. H./XXXX a faktúry č. H./XXXX), vystavených v zmysle čl. V. bodu 5.1.2. písomne uzavretej Zmluvy
o dielo a časť žalovanej sumy na základe faktúry č. H./XXXX a faktúry č. H./XXXX vystavených za práce
realizované žalobcom pre žalovaného mimo rámca písomne uzatvorenej zmluvy. Žalobca dodávku a
rozsah plnenia poskytnutého žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval súpisom
dodávok a vykonaných prác podpísaných tak žalobcom, ako aj žalovaným, pričom žalovaný samotný
rozsah poskytnutého vecného plnenia, ani cenu uvedenú v predložených a žalovaným nesporne

potvrdených súpisoch dodávok a realizovaných prác nerozporoval. Procesná obrana žalovaného tak,
ako súd prvej inštancie správne ustálil, primárne spočívala v tvrdení, že žalobcovi nevznikol nárok na
zaplatenie ceny diela v žalobou uplatnenej výške, žalobcom zhotovené dielo, nebolo vykonané riadne,
pričom v dôsledku nekvalitne vykonaných prác vznikla žalovanému škoda, ktorú si tento uplatňuje voči
žalobcovi v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súdu Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX.

Zároveň podľa žalovaného dielo nebolo vykonané včas, t. j. v dohodnutom termíne do 30.10.2018. Podľa
tvrdení žalovaného v konaní predložený Protokol o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019 je za
žalovaného podpísaný I. J., ktorý nebol osobou oprávnenou na prevzatie diela a z dôvodu omeškania
žalobcu s odovzdaním diela žalovanému, si žalovaný formou kompenzačnej námietky uplatnil voči
žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. V. bodu 5.3. písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo.

31. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

32. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3),je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

33. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

34. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a

odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

35. Podľa § 554 ods. 6 ObZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela

zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

36. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

37. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

38. Po preskúmaní veci odvolací súd v súvislosti so spornou otázkou vzniku nároku žalobcu na

zaplatenie ceny diela konštatuje, že súd prvej inštancie nárok žalobcu správne právne posúdil, keď
poukazujúc na dispozitívne ustanovenie § 548 ods. 1 ObZ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol, že zmluvné strany si v zmluve o dielo môžu dohodnúť splatnosť ceny diela inak ako vykonaním
diela. Odvolací súd sa stotožnuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zákonná úprava spájajúcavznik nároku na cenu s vykonaním diela sa uplatňuje len vtedy, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo
iné. Zákon pripúšťa dohodu zmluvných strán o platení ceny diela na podklade čiastkových faktúr,
teda spôsob úhrady ceny diela je možné dohodnúť aj nezávisle od skončenia a vykonania celého

diela. V zmluvách o dielo, obzvlášť v tých prípadoch, keď ide o zložitejšie diela, ktorých zhotovenie
vyžaduje dlhšie časové obdobie, sú obvyklé dohody o postupnom platení ceny diela, napr. v závislosti
od dokončovania jednotlivých etáp diela, prípadne vykonania určitých prác. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu je preto pre posúdenie okamihu splatnosti ceny diela rozhodujúce dojednanie zmluvných strán
v zmluve o dielo. Vzhľadom na to, že v danom prípade si zmluvné strany v čl. V. zmluvy dohodli

platobné podmienky pre zaplatenie ceny diela v nadväznosti na vystavenie mesačných faktúr na
základe žalovaným odsúhlaseného rozsahu dodávok a zrealizovaných prác, pričom žalobca v konaní
spolu s faktúrami predložil aj žalovaným potvrdené súpisy dodávok a vykonaných prác, ktoré žalovaný
z hľadiska vecného vymedzenia prác a ich ceny nerozporoval, odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto časti dostatočne zistil skutkový stav a vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny
diela na podklade predložených faktúr v zmysle zmluvy správne posúdil.

39. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie ceny prác vykonaných mimo rámca písomne uzatvorenej
zmluvy vyúčtovanej faktúrou č. H./XXXX a faktúrou č. H./XXXX (odsek 47. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia), keďže žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutého plnenia na základe žalovaným

nesporne potvrdených súpisov dodávok a vykonaných prác, ktoré žalovaný v priebehu konania
z hľadiska ich vecného rozsahu, ani z hľadiska v nich uvedenej ceny nerozporoval. Neobstojí obrana
žalovaného, ktorý v rámci svojho odvolania namietal, že v súvislosti so vznikom nároku žalobcu
na zaplatenie prác vykonaných mimo rámca písomne uzavretej zmluvy o dielo nedošlo zo strany
súdu prvej inštancie k vykonaniu dokazovania v otázke základných náležitostí samostatnej zmluvy,

resp. objednávky, ktorá by tvorila titul ich vykonania. Odvolací súd v tomto kontexte konštatuje, že
žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie síce namietal existenciu
akýchkoľvek samostatných objednávok, prijatie poskytnutého plnenia zo strany žalobcu a potvrdenie
súpisov dodávok a vykonaných prác však nepoprel. Takúto obranu žalovaného v konaní pred súdom
prvej inštancie je nutné považovať za neúčinnú (§ 151 CSP), pretože žalovaný neuviedol žiadne vlastné

skutkové tvrdenia k okolnostiam súvisiacim s prevzatím prác poskytnutých po ukončení diela a k
okolnostiam, za ktorých došlo z jeho strany k potvrdeniu predložených súpisov dodávok a vykonaných
prác. Rozsah poskytnutého plnenia, ani cenu uvedenú na predložených súpisoch nespochybnil.
Vzhľadom na uvedené je potom potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že aj v prípade v poradí dvoch
posledných faktúr žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutého zmluvného plnenia, ktoré žalovaný

bez výhrad prijal, keď dôvodnosť plnenia a jeho cenu uvedenú tak v súpisoch, ako aj vo vystavených
faktúrach nerozporoval.

40. Vzhľadom na uvedené aj podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru,
že nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela v uplatnenej sume 34.580,29 Eur vznikol a samotné tvrdenie

žalovaného, že dielo malo vady, v dôsledku ktorých vznikla žalovanému škoda, bez ďalšieho nezakladá
právo žalovaného ako objednávateľa nezaplatiť žalobcovi ním fakturovanú cenu diela.

41. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie
konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

XXXX/XX/XXXX, v ktorom si žalovaný z pozície žalobcu uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu
škody, odvolací súd uvádza, že v prípade navrhovaného prerušenia konania podľa § 164 CSP ide o
fakultatívne prerušenie konania. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie konania,
ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia
dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP a až keď tieto zlyhajú,

môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie
konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie
konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania do
skončenia iného správneho alebo súdneho konania môže dôjsť k predĺženiu konania, a to aj o niekoľko
rokov. Na druhej strane ale nie je vhodné, aby dva súdy rozhodli o totožnej otázke na podklade tých

istých skutkových okolností odlišne, nakoľko to významne oslabuje princíp právnej istoty. Hlavnými
kritériami pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa ustanovenia § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka
konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie
prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolnostía hospodárnosť konania. Prípadným prerušením konania súd môže predísť tomu, aby sa nevyslovil
odlišný právny názor ohľadne tej istej skutkovej veci.

42. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že hoci sa na prvý pohľad javí, že prejednávaná vec
v tomto konaní skutkovo súvisí s vecou vedenou na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX,
prípadný úspech žalovaného v konaní o náhradu škody však neznamená, že jeho výsledok ovplyvní
nárokžalobcunazaplateniepohľadávkyuplatnenejtitulomcenydiela,ktorýjepredmetomtohtokonania.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalovaný v tomto spore neučinil predmetom kompenzácie

svoj nárok z titulu náhrady škody voči pohľadávke žalobcu vzniknutej z titulu ceny diela. Vzhľadom
na absenciu kompenzačného úkonu žalovaného smerujúceho k započítanie pohľadávky, ktorá mu
prípadne môže byť priznaná v inom konaní voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diely, sa
prerušenie tohto konania javí ako neúčelné. Medzi stranami v tomto konaní nebolo sporné, že žalovaný
adresoval žalobcovi reklamáciu v súvislosti s vadami diela objavenými po faktickom prevzatí diela,
nárok zo zodpovednosti za vady diela voči žalobcovi si však v tomto konaní neuplatnil (naopak tvrdí,

že tento je predmetom konania sp. zn. XXXX/XX/XXXX), voľbu príslušného nároku zo zodpovednosti
za vady v reklamácii nekonkretizoval a navyše zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva
nesporná skutočnosť, že reklamované vady diela boli v rámci záručnej doby žalobcom odstránené.
Odvolacísúdsapretonestotožňujesnámietkoužalovaného,žepredmetnékonaniemalobyťprerušené,
pretože nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela uplatnený v tomto konaní nezávisí od výsledkov

konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX a prípadného priznania nároku
žalovanému na náhradu škody spôsobenej žalobcom.

43. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie návrh žalovaného na prerušenia konania zamietol, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správne potvrdil.

44. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní,
dospel však odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne

právne posúdil, keď konštatujúc, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikla,
považoval kompenzačnú námietku ako procesnú obranu žalovaného za nedôvodnú.

45. Ako už bolo vyššie konštatované v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že žalobca
ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 13.10.2017 v písomnej forme Zmluvu o dielo

č. ZoD010/2017, ktorej predmetom bolo dielo – materiálové dodávky a práce pre stavbu „Diamon
Residence Považská Bystrica“, profesia E 1.3. zdravotechnika, a to podľa špecifikácie a za podmienok
dohodnutých v zmluve. Sporným v konaní nebolo ani to, že v čl. V. bode 5.3. zmluvy strany dohodli,
že pre prípad omeškania žalobcu ako zhotoviteľa so splnením povinnosti odovzdať dielo v termíne
uvedenom v čl. II. tejto zmluvy má žalovaný ako objednávateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05

% z ceny diela za každé omeškanie, pričom odvolací súd sa stotožnil s výkladom citovaného článku
zmluvy učineného súdom prvej inštancie, že v danom prípade úmysel konajúcich osôb pri uzatváraní
zmluvy a vôľa zmluvných strán smerovala k dohode sankcie pre prípad porušenia povinnosti odovzdať
dielo v dohodnutom čase, teda súd prvej inštancie správne posúdil dohodu o zmluvnej pokute ako
platný právny úkon. V čl. II. bode 2.1. zmluvy sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal dodať predmet zmluvy

v termíne do 30.10.2018 a v čl. II. bode 2.2. zmluvné strany dojednali, že dodržanie termínu je závislé od
riadneho a včasného spolupôsobenia objednávateľa, t. j. žalovaného dohodnutého v zmluva. Zároveň
uvedený bod zmluvy obsahuje ustanovenie, že prípadné zmeny termínov plnenia, uvedeného v tejto
zmluve, dohodnú zmluvné strany formou číslovaných písomných dodatkov.

46. Z predloženej Zmluvy o dielo č. G. zo dňa 13.10.2017 ďalej vyplýva, že v čl. VIII. bode 8.1.
zmluvy strany dohodli, že žalobca ako zhotoviteľ odovzdá a žalovaný ako objednávateľ preberie riadne
dokončené dielo, pričom zároveň v čl. VIII. bode 8.3. zmluvy strany dohodli, že o odovzdaní a prevzatí
každej časti diela zmluvné strany spíšu zápis. V zápise o odovzdaní a prevzatí diela sa uvedú prípadné
vady a nedorobky a termíny na ich odstránenie. Obsahom zápisu bude aj vyhlásenie žalovaného ako

objednávateľa, že dielo preberá a pokiaľ nie, z akých dôvodov.47. Žalobca za účelom preukázania odovzdania diela žalovanému spolu so žalobou predložil súdu
Protokol o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019, ktorý za odberateľa nesporne podpísal v konaní
vypočutý svedok I. J..

48. Žalovaný sa v konaní pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní bránil tým, že v zmluve
o dielo je jasne a zrozumiteľne upravený protokolárny postup odovzdania diela, ku ktorému nedošlo,
nakoľko protokol o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019 nie je za žalovaného podpísaný
oprávnenou osobou, keď oprávneným na podpísanie protokolu bol len priamo žalovaný alebo I. J..

Podpis nachádzajúci sa na predmetnom protokole nesporne patrí I. J., pričom podľa tvrdenia žalovaného
sa nejedná o osobu, ktorú by žalovaný poveril prevzatím diela a podpísaním predmetného protokolu.
Žalovaný mal za to, že k riadnemu odovzdaniu diela nedošlo, preto z dôvodu omeškania žalobcu ako
zhotoviteľa so splnením povinnosti odovzdať dielo v termíne uvedenom v čl. II. (t. j. do 30.10.2018) si
formou vznesenej kompenzačnej námietky uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v zmysle čl. V. bodu 5.3. zmluvy.

49. Súd prvej inštancie sa teda správne zaoberal spornou otázkou, či žalovaný mal proti žalobcovi
pohľadávku spôsobilú na započítanie, t. j. pohľadávku titulom zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu
ako zhotoviteľa s odovzdaním diela v dohodnutom termíne, a teda či žalobca porušil zmluvnú povinnosť
odovzdať dielo riadne a včas. Záver súdu prvej inštancie o splnení zmluvou dohodnutej povinnosti na

riadnom odovzdaní diela zo strany žalobcu a záver o neexistencii nároku žalovaného na uplatnenie
zmluvnej pokuty je však predčasný.

50. Odvolací súd konštatuje, že Zmluvu o dielo č. G. zo dňa 13.10.2017 strany sporu uzatvárali
ako podnikatelia a pri jej vzniku bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich

podnikateľskej činnosti. Medzi žalobcom a žalovaným tak došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluvou o dielo uzatvorenou podľa ustanovení obchodného
práva sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho
vykonanie, keď podľa § 536 ods. 2 ObZ dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti. Záväzok zhotoviteľa vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t. j. vykonanie

diela, je v zmysle § 554 ods. 1 ObZ splnený ukončením a odovzdaním predmetu diela. Odovzdanie diela
je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, a teda povinnosti zhotoviteľa odovzdať dielo zodpovedá
povinnosťobjednávateľariadnevyhotovenýpredmetdielaprevziať.Vpodnikateľskejpraxisaniezriedka
v zmluvách o dielo využíva inštitútu zápisnice o odovzdaní predmetu diela pre splnenie záväzku zo
zmluvy o dielo tak, ako to umožňuje aj ustanovenie § 554 ods. 6 ObZ. Preto, ak strany zmluvy o dielo

v súlade s princípom zmluvnej voľnosti dojednajú spísania zápisu o odovzdaní a prevzatí každej časti
diela, t. j. protokolárne odovzdanie predmetu diela, považuje sa dielo za ukončené a odovzdané až
obojstranne podpísaným protokolom o odovzdaní diela.

51. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. XX M. XXXX/XXXX zo dňa 05.02.2013, v zmysle ktorého: „Ak si účastníci v zmluve dojednali, že
dielo bude odovzdané a prevzaté protokolárne, čím sa odchýlili od dispozitívneho ustanovenia § 554
ods. 1 vety prvej ObZ, a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, nie je možné
považovať dielo za odovzdané a prevzaté, a teda za vykonané, a to bez ohľadu na to, či bolo alebo
nebolo na základe žiadosti strany skolaudované.“ Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutia Najvyššieho

súdu Českej republiky síce pre rozhodovanie na území Slovenskej republiky záväzné nie sú, avšak
za totožnej právnej úpravy rieši vo všeobecnosti otázku odovzdania diela v prípade, ak stranami v
zmluve bola vyjadrená vôľa o protokolárnom odovzdaní diela. V tomto je judikatúra jednotná, že pokiaľ
si účastníci v zmluve o dielo dohodli, že dielo bude medzi nimi odovzdané a prevzaté protokolárne,
čím sa odchýlili od dispozitívneho ustanovenia § 554 ods. 1 veta prvá ObZ a k tomuto protokolárnemu

odovzdaniu a prevzatiu diela medzi nimi nedošlo, nie je možné považovať dielo za odovzdané, prevzaté
a tiež vykonané.

52. Pretože žalobca a žalovaný ako zmluvné strany si vymienili protokolárne, t. j. zápisničné odovzdanie
predmetu diela, dielo vykonané žalobcom bolo možné považovať za odovzdané a prevzaté, len pokiaľ

bol medzi žalobcom a žalovaným spísaný a oboma stranami podpísaný preberací protokol. Existencia
takéhoto písomného protokolu totiž predstavuje hmotnoprávnu podmienku odovzdania a prevzatia
diela. Bolo irelevantné, či k vykonaniu diela ako takého žalobcom došlo a kedy sa tak stalo, keďže
na základe zmluvne prejavenej vôle žalobcu a žalovaného podmienkou odovzdania a prevzatia dielabolo vyhotovenie písomného zápisu spísaného oboma zmluvnými stranami. Len obojstranne podpísaný
písomný protokol znamenal ukončenie a odovzdanie diela vykonaného žalobcom podľa Zmluvy o dielo
č. G. zo dňa 13.10.2017.

53. Splnenie povinnosti dielo vykonať súd prvej inštancie odvodzoval od faktického odovzdania diela
žalobcovi, keďže z ďalších listinných dôkazov (listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. D. K.) bolo zrejmé,
že dielo bolo skolaudované, žalovaný s ním disponoval, pričom došlo i k prevodu vlastníckeho práva
kúpnymi zmluvami na nadobúdateľov práv k nehnuteľnostiam. Konštatovanie, že žalovaný pristúpil

k odpredaju jednotlivých častí diela, a teda žalobca ako zhotoviteľ umožnil žalovanému nakladať
s predmetom diela, nie je pre posúdenie otázky splnenia zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti
riadneho a včasného odovzdania diela, postačujúce.

54. Žalobca síce predložil súdu ako listinný dôkaz Protokol o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019,
na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný protokol je nesporne podpísaný I.

J., avšak bez ustálenia odpovede na otázku, či i v prípade podpísania predmetnej listiny inou osobou ako
žalovaným nastali účinky písomného protokolárneho odovzdania diela medzi žalobcom a žalovaným
tak, ako si zmluvné strane v zmluve vymienili. Odvolací súd konštatuje, že bez preskúmania účinkov
prevzatia diela svedkom I. J. nie je možné uzavrieť, že žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť
dielo riadne odovzdať a u žalovaného nebol dôvod uplatňovať si voči žalobcovi akékoľvek sankcie za

omeškanie, vrátane zmluvnej pokuty.

55. Žalovaný v priebehu konania, ako aj v odvolacom konaní namietal platnosť protokolu práve pre
nedostatok oprávnenia osoby na ňom podpísanej na prevzatie diela. Napadnuté rozhodnutie nedáva
odpoveď na otázku, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s tvrdením žalovaného, ktorý

na pojednávaní konanom dňa 10.06.2022 výslovne poprel, že v prípade I. J. išlo o osobu, ktorá bola
oprávnená na podpísanie tohto protokolu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú úvahy
súdu, či pri podpisovaní preberacieho protokolu v danom prípade išlo o konanie splnomocneného
zástupcu konajúceho za žalovaného, resp. konanie osoby poverenej určitou činnosťou (§ 13, § 15 ObZ),
alebo či svedok I. J. pri podpísaní protokolu prekročil rozsah svojho poverenia a s akými právnymi

následkami.

56. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal predovšetkým s rozpornými výpoveďami svedkov, keď svedok
I. J. na pojednávaní konanom dňa 10.06.2022 uviedol, že protokol podpísal na podnet pán L., pričom
pri podpise ho upozorňoval, že nie je na podpísanie protokolu oprávnený a naproti tomu svedok I.

L. uviedol, že zo strany pána J. mu neboli adresované akékoľvek výhrady k oprávneniu podpísať
takýto dokument. Vzhľadom na rozpory v svedeckých výpovediach z rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva vyporiadanie sa otázkou, či protokol podpísaný I. J. žalovaného ako podnikateľa zaväzuje,
resp. či v prípade prekročenia poverenia menovaného tretia osoba, t. j. žalobca o prekročení rozsahu
poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani vedieť nemohla.

57. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania je povinný vyhodnotiť dôkazy jednotlivo každý zvlášť,
ako aj všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Z vykonaného dokazovania vyplývajúce spornosti a
pochybnostiuplatnenéžalovanýmvpriebehutohtokonaniasúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutí
neodstránil a nevysporiadal sa s nimi dostatočným spôsobom.

58. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie
a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/95 zo 16.03.2005). Strana konania
má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí
absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o
uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo účastníka
na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci opravných prostriedkov.

59. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je vylúčené preukázanie poverenia udeleného
zo strany žalovaného aj inej osobe, ako osobe I. J.. Pokiaľ však výpoveď žalovaného a svedecké
výpovede obsahujú rozporné tvrdenia k vedomosti zástupcu žalobcu o rozsahu oprávnenia svedka J.,resp. o prípadnom prekročení jeho poverenia, je povinnosťou súdu prvej inštancie s týmito spornými
tvrdeniami a rozpornými svedeckými výpoveďami sa vysporiadať a dať tak presvedčivú odpoveď na
otázku, akým spôsobom sa súd vysporiadal s týmito spornými tvrdeniami, nielen vo vzťahu k svedeckým

výpovediam navzájom, ale aj vo vzťahu k ďalším dôkazom, napr. k protokolu podpísaného svedkom,
k obsahu zmluvy a pod. (o preskúmateľnosti rozhodnutia z hľadiska jeho presvedčivosti viď napr.
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2007 zo dňa 24.04.2008).

60. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potom

predčasný/nesprávny jeho záver o splnení zmluvou dohodnutej povinnosti na riadnom odovzdaní diela
a o neexistencii nároku žalovaného na uplatnenie zmluvnej pokuty, pretože zmluvné strany si v čl. V.
bode 5.3. Zmluvu o dielo č. G. zo dňa 13.10.2017 dojednali zmluvnú pokutu pre prípad omeškania
žalobcu s odovzdaním diela v dohodnutom termíne podľa čl. II. tejto zmluvy a v napadnutom rozhodnutí
závery o riadnom protokolárnom odovzdaní diela absentujú.

61. Odvolací súd zastáva názor, že uvedený nedostatok nie je účelné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, pretože takým postupom by vyhodnotenie skutkových tvrdení vo veci samej ohľadne oprávnenia
na protokole podpísanej osoby konať v mene žalovaného po prvýkrát vykonal odvolací súd, ktorý by aj
vo veci rozhodol, čím by sporovým stranám odňal možnosť prípadne použiť opravný prostriedok voči
rozhodnutiu. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti

druhej výrokovej vety podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

62. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok uplatnený žalobcom so zameraním sa
na posúdenie, či v dôsledku procesnej obrany žalovaného a uplatnenej kompenzačnej námietke došlo

k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky z titulu ceny diela, resp. v akom rozsahu. Súd prvej inštancie
sa pri posudzovaní nároku žalovaného na zmluvnú pokutu zameria na skúmanie, či podpísaním
Protokolu o dodaní a prevzatí diela zo dňa 10.05.2019 svedkom J. nastali účinky prevzatia diela
žalovaným, teda či tento úkon žalovaného zaväzuje. Zameria sa na otázku existencie oprávnenia na
protokole podpísanej osoby k prevzatiu diela za žalovaného, či došlo k prekročeniu rozsahu poverenia

u tejto osoby a s akým následkom. Odvolací súd pripomína, že ak poverená osoba prekročí rozsah
poverenia (pri svojej činnosti urobí neobvyklý úkon), je týmto konaním podnikateľ viazaný len vtedy, ak
tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
ani nemohla vedieť. Dôkazné bremeno pre existenciu poverenia zaťažuje tretiu strana, t. j. žalobcu,
prekročenie oprávnenia konať v mene podnikateľa bude dokazovať podnikateľ samotný, t. j. žalovaný,

keďže zo strany žalobcu by dôkazné bremeno vyžadovalo dôkaz neexistencie prekročenia rozsahu
poverenia. Zároveň platí, že podnikateľ je zaviazaný z úkonu, ktorý vykonala neoprávnená osoba
v jeho mene s treťou osobou, kým nepreukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca
v mene podnikateľa na to nebola oprávnená. Z pohľadu tretej osoby je dôležitá tzv. objektivizácia jej
nevedomosti, t. j. preukázanie skutočnosti, či by iné tretie osoby pri racionálnom konaní a v rovnakom

postavení nevedeli a nemohli o prekročení oprávnení vedieť (očakáva sa istý stupeň obozretnosti,
nepostačuje subjektívna nevedomosť tretej osoby). Súd prvej inštancie v týchto intenciách vyhodnotí
už vykonané dôkazy (svedecké výpovede, listinné dôkazy), každý jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
a v prípade potreby umožní stranám sporu v tomto smere navrhnúť i ďalšie dôkazy.

63. Na základe vykonaného dokazovania a opätovného vyhodnotenia sporných a nesporných tvrdení
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvedie, akým spôsobom sa vysporiadal so spornými
svedeckými výpoveďami, s tvrdeným protokolárnym (ne)odovzdaním diela a dostatočne jasným, určitým
a presvedčivým spôsobom odôvodní svoj záver, ako aj úvahy, ktoré ho viedli k vyhodnoteniu dôkazov
vykonaných v tomto konaní s prihliadnutím na jednotlivé dôkazy, ako aj na ich celok vo vzájomnej

súvislosti.

64. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že za stranu žalovanú preberací protokol
podpísala oprávnená osoba, resp. konanie tejto osoby i v prípade prekročenia rozsahu jej oprávnenia
žalovaného zaväzuje, súd prvej inštancie až následne vyhodnotí moment prevzatia diela a podpísania

protokolu o dodaní a prevzatí diela v kontexte s otázkou, či na strane žalobcu došlo k omeškaniu
s termínom odovzdania diela pre žalobcom tvrdené neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného,
pričom v rámci posudzovania tejto otázky sa zameria aj na žalovaným namietaný rozpor v tvrdeniach
žalobcu o faktickom ukončení diela, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.08.2022 uvádzal,že dielo bolo dodané už 28.02.2019 a podľa ďalšieho tvrdenia žalobcu bolo dielo možné dokončiť až po
05.03.2019zdôvodunepripravenostižalovaného,keďžepodľazáznamovstavebnéhodenníkažalovaný
v časovom období od 01.11.2018 do 05.03.2019 realizoval zhotovenie obkladov a dlažieb.

65. Podľa § 391 ods. 2 CSP súd prvej inštancie je pri novom rozhodnutí viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

66. Podaným odvolaním žalovaný napadol aj tretiu výrokovú vetu rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorousúdvčastižalobuzamietol.Odvolacísúduvádza,žerozhodnutiesúduprvejinštancievčastitretej
výrokovej vety nie je rozhodnutím v neprospech žalovaného, pretože zamieta žalobu v časti žalobcom
uplatnených úrokov z omeškania, žalovaný preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania aj
tejto výrokovej vete rozhodnutia. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalovaného voči tretej
výrokovej vete odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

67. Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v časti uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi 34.580,29 Eur s príslušenstvom, zrušil aj súvisiaci výrok napadnutého
rozhodnutia v časti štvrtej výrokovej vety o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie.

68. O náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd

prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

69. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

-2 -

41Cob/151/2023-423

KONCEPT
UZNESENIE

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 16, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Uznesenie – Zmluva o dielo , Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Uznesenie – Zmluva o dielo ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024