Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Kamil Petrovič
Legislation area – Občianske právo – Poistenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/54/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220208386
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7220208386.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne: HELP CAR s.r.o., IČO:
46186298, so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, právne zast.: Advokátska kancelária VASIĽ &
partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, Žižkova 4D, Košice, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, Štefanovičova 4, Bratislava, v konaní o zaplatenie 364,76
eura s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 194,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 194,40 eura od 11.10.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.8.2020 domáhala voči žalovanej zaplatenia
sumy 364,76 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.8.2018 došlo k dopravnej nehode na ul. Slanecká v Košiciach,
v dôsledku ktorej vznikla poškodenému, spoločnosť LONGMA, spol. s r.o., IČO: 36 717 860 ( ďalej len
ako „ poškodený“) na jeho motorovom vozidle zn. BMW 320D sport A/T, EČV: A. XXX B.. Predmetnú
škodovú udalosť spôsobil C. A. so svojim vozidlom EČV: A. XXX D., ktorého prevádzkovateľ vozidla
mal v čase dopravnej nehody platne uzatvorenú Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovanou.
Poškodenému vznikla v dôsledku uvedenej škodovej udalosti na jeho motorovom vozidle totálne škoda,
z ktorého dôvodu nebolo možné predmetné vozidlo používať. Vzhľadom na to poškodený uzatvoril so
žalobkyňou Zmluvu o poskytnutí náhradného vozidla Škoda Superb Combi 2.0 TDi, Dr elegance, ktoré
náhradné motorové vozidlo si poškodený zapožičal dňa 13.8.2018, teda v čase keď bolo jeho motorové
vozidlo nepojazdné a užíval ho do 27.8.2018, kedy bolo poškodenému oznámené žalovanou, že na jeho
vozidle vznikla totálna škoda, teda spolu 15 dní. Žalobkyňa následne vystavila poškodenému faktúru č.
2018/286 splatnú dňa 11.9.2018 na sumu 972 eur, ktorou faktúrou žalobkyňa vyúčtovala poškodenému
prenájom náhradného vozidla. Predmetnú faktúru poškodený žalobkyni uhradil a následne si vzniknutú
škodu uplatnil prostredníctvom žalobkyne ako svojho splnomocneného zástupcu u žalovanej. Žalovaná
ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 25.9.2018 a to tak, že poukázala na účet spoločnosti žalobkyne
sumu 498 eur. Žalovaná nepriznala náklady za náhradné vozidlo za 3 dni užívania vo výške 194,40 eura
bez odôvodnenia. Žalovaná priznala poškodenému prenájom náhradného vozidla iba do 23.8.2018,
teda do dňa podania oznámenia o totálnej škode, ktoré oznámenie však bolo doručené žalobkyni dňa
27.8.2020, v ktorý deň došlo k ukončeniu užívania náhradného vozidla. Žalovaná taktiež krátila poistné
plnenie o sumu 72 eur titulom neprimeranej sadzby za nájom motorového vozidla, pričom za primeranú
sadzbu za nájom žalovaná považovala sumu 58,80 eura s DPH na základe porovnateľných ponúk
v regióne, s ktorou výškou žalobkyňa nesúhlasila. Žalovaná krátila poistné plnenie aj o sumu 98,36eura titulom opotrebenia spočívajúceho v rozdiele technickej hodnoty vozidla. Podľa žalobkyne krátenie
poistného plnenia titulom zmeny technickej hodnoty vozidla nemá žiadnu oporu v zákone. Poškodenom
motorovom vozidle, aj keď dôjde k jeho oprave je hodnota vozidla oproti jeho hodnote pred škodovou
udalosťou vždy nižšia nakoľko na vozidlo sa už hľadí ako na havarované. Podľa žalobkyne v žiadnom
prípade nemohlo dôjsť k zvýšeniu hodnoty poškodeného vozidla tým, že ho poškodený neužíval a na
miesto neho užíval náhradné vozidlo. Žalobkyňa svoju aktívnu vecnú legitimáciu odôvodnila tým, že
dňa 13.9.2018 žalobkyňa a poškodený uzavreli 3 Zmluvy o postúpení pohľadávok na základe ktorých
poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej vo výške 194,40 eura, 72 eur a 98,36 eura na
žalobkyňu.
2. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom žalobkyňou uplatnený nárok
v konaní neuznala a navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany označila
tvrdenie žalobkyne, že náhradné vozidlo užíval poškodený do 27.8.2018, nakoľko v ten deň mu bolo zo
strany žalovanej oznámené, že na jeho vozidle vznikla totálna škoda za nepravdivé. Nakoľko žalovaná
listom zo dňa 21.8.2018 vyrozumela poškodeného o skutočnosti, že sa jedná o totálnu škodu. Napriek
uvedenému poškodený naďalej užíval náhradné motorové vozidlo až do dňa 27.8.2018, Žalovaná
potvrdila, že poškodenému poukázala za použitie náhradného motorového vozidla poistné plnenie
v sume 498 eur. Poškodenému bola priznaná adekvátna doba na zapožičanie náhradného motorového
vozidla v rozsahu 12 dní a priznaná sadzba za nájom motorového vozidla v rozsahu 58,80 eura s DPH/
deň. Súčasne bolo poškodenému znížené poistné plnenie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele
technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 za 1 km.
Jedná sa o náklady, ktoré by vznikli poškodenému užívaním poškodeného motorového vozidla podľa
najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Žalovaná ďalej uviedla, že napriek skutočnosti, že
poukázala poškodenému poistné plnenie v rozsahu 12 dní zapožičania motorového vozidla, má za
to, že uvedené poistné plnenie bolo poškodenému poukázané vo väčšom rozsahu ako je dôvodné
a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola už dňa 21.8.2018 vyrozumená o totálnej škode,
z ktorého dôvodu bolo zapožičanie náhradného vozidla dôvodným iba do tohto dňa, čo predstavuje
spolu 9 dní. Podľa žalovanej skutočne účelné náklady sú iba náklady, ktoré predstavujú rozdiel
medzi nákladmi, ktoré by mal poškodený na prevádzku svojho motorového vozidla a nákladmi za
prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaná poukázala na to, že dôkazy na podporu svojich
tvrdení o účelnosti a nevyhnutnosti zapožičania motorového vozidla je povinná v konaní predložiť
žalobkyňa. Žalovaná v tejto súvislosti mala za to, že žalobkyňa nepreukázala účelnosť a nevyhnutnosť
zapožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba na ktorú mu žalovaná
poskytla poistné plnenie. Žalovaná ďalej namietala žalobkyňou uplatnený nárok na úroky z omeškania
dôvodiac tým, že právny predchodca žalobkyne, poškodený, dňa 30.8.2018 doručil žalovanej žiadosť
o náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, čím si u nej uplatnil predmetný nárok.
Žalovaná dňa 25.9.2018 poskytla žalobkyni plnenie vo výške 498 eur a písomné vysvetlenie dôvodov
k uplatnenému nároku a rozsahu poukázaného plnenia. Ukončenie šetrenie predmetnej poistnej udalosti
a vyrozumenie poškodeného bolo zo strany žalovanej učinené pred uplynutím 3 mesačnej zákonnej
lehoty. Z uvedeného dôvodu žalovaná si splnila všetky povinnosti ta ako jej vyplývajú z ust. § 11 ods.
6 a následne zákona č. 381/1 Z. z. a teda nemohla sa dostať do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.6.2023, č. k. K2-37C/54/2020-141 tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 170,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
170,36 eura od 11.10.2018 do zaplatenia, žalobu o zaplatenie sumy 194,40 eura zamietol a žalovanej
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,60%.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.7.2024, č. k. 9Co/227/2023-177, napadnutý rozsudok
súduprvejinštancievzamietajúcomvýrokuozaplateniesumy194,40euraavovýrokuotrováchkonania
zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že súd prvej inštancie pri posudzovaní
otázky splnenia písomnej formy právneho úkonu - Oznámenia o spôsobe vybavenia škodovej udalosti
zo dňa 20.8.2018, nepostupoval podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo potrebné
na tento prípad aplikovať, z ktorého dôvodu vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie, že dokazovanie nezameral na zodpovedanie otázky, či z posudzovaného emailu vyplýva
určenie osoby, ktorá tento právny úkon urobila a splnenie písomnej formy tohto právneho úkonu
nesprávne založil len na zistení, že poškodená vo vzťahu ku komunikácii so žalovanou uviedla svoju
emailovú adresu. Odvolací ďalej konštatoval, že „Zo znenia § 11 ods. 6 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z.,
rovnako ako aj zo všeobecnej právnej úpravy § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, žepre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak. Pokiaľ ide o podpis, tento nie je obligatórnou súčasťou emailu
vzhľadom na nemožnosť takýto dokument podpísať. Vzhľadom na organizačnú členitosť poisťovne a
faktickú nemožnosť podpisu všetkých dokumentov štatutármi, resp. vedúcimi zamestnancami poisťovne
je pochopiteľné, že ich podpis býva nahradený mechanickými prostriedkami tzv. faximile tak, ako
vyplýva z § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vždy však musí z obsahu emailu vyplynúť zonačenie
osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá daný právny úkon urobila.“ Odvolací súd uložil súdu prvej
inštancie zamerať dokazovanie na zistenie skutočností, relevantných z hľadiska aplikácie potrebných
právnych noriem, za tým účelom doplniť dokazovanie v naznačenom smere a tiež sa vysporiadať sa s
argumentácioužalobcuopotrebevyužívaťnáhradnévozidloajpooznámeníovybavenípoistnejudalosti
a rozhodnúť aj o príslušenstve uplatnenej istiny.
6. V zmysle ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak bolo rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi
jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ktorého
neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý
adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo
aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť
ukladázákon,opačnýprístupužsámosebepredstavujeporušeniezákladnéhoprávanasúdnuochranu,
ako aj práva na spravodlivý proces.
7. Nakoľko podaným odvolaním žalobkyne nebol napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým výrokom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 170,36 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 170,36 eura od 11.10.2018 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 5.6.2023, č. k. K2-37C/54/2020-141 v tejto časti nadobudol právoplatnosť.
8. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu tak zostal žalobkyňou uplatnený nárok na
zaplatenie sumy 194,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 194,40 eura
od 11.10.2018 do zaplatenia.
9. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. § 151 ods. 1 CSP vyšiel z tvrdení žalobkyne, že dňa
11.8.2018 došlo k dopravnej nehode na ulici Slanecká v Košiciach, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle zn. BMW 32D sport A/T, EČV: A. XXX B., ktoré v čase dopravnej nehody
patrilo poškodenému, spoločnosti LONGMA spol. s r.o., že predmetnú škodovú udalosť spôsobil C. A.
s motorovým vozidlom s EČV: KE 803 Ja, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej, že škodová udalosť bola žalovanej
riadne ohlásená. Nesporné bolo tiež tvrdenie žalobkyne, že v dôsledku poškodenia svojho motorového
vozidla si poškodený prenajal od žalobkyne náhradné vozidlo Škoda superb combi 2.0 TDI CR elegance
DSG 125 kW za ktorého nájom mu bola žalobkyňou fakturovaná suma 972 eur, ktorú sumu poškodený
žalobkyni uhradil. Rovnako nesporné bolo tvrdenie žalobkyne, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej
udalosti dňa 25.9.2018, ktorého dňa poukázala žalobkyni poistné plnenie vo výške 498 eur.
10. Žalobkyňa ako prenajímateľ a spoločnosť LONGMA spol. s r.o., so sídlom Štrková 25, Košice
– Krásna, IČO: 36 717 860 – poškodený ako nájomca uzavreli dňa 13.8.2018 Zmluvu o poskytnutí
náhradného vozidla, predmetom ktorej podľa čl. I bolo zapožičanie náhradného vozidla ŠKODA Superb
Combi 2.0 TDI CR Elegance DSG 125kW, EČV: E.. V čl. IV boli upravené platobné a fakturačné
podmienky, konkrétne sadzba na deň (1 – 14 dní) 84 eur s DPH/deň, sadzba na deň (15 – 29 dní) 72 eur
s DPH/deň, sadzba na deň (30 a viac dní) 60 eur s DPH/deň. Sadzba na 1 km nad 200 km denne 0,2
eura bez DPH/km. Z čl. V vyplýva doba nájmu. Náhradné vozidlo bolo požičané dňa 13.8.2018 o 10:00
hod a bolo vrátené dňa 27.8.2018 o 20:00 hod.(Zmluva o poskytnutí náhradného vozidla na č. l. 10a).
11. Poškodený si svoj nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
uplatnil u žalovanej listom zo dňa 20.8.2018 označeným ako „Oznámenie o vzniku škodovej udalosti
z havarijného poistenia motorového vozidla“. V tomto oznámení, v časti A a časti C identifikujúcej
poistného,resp.vodičapoistnéhomotorovévozidlavčasenehody,poškodenýuviedole-mailovúadresu:
E. (Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 20.8.2018
na č. l. 97).
12. Žalovaná k svojmu tvrdeniu, že Oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo
9566181905 z poistnej zmluvy číslo 6586003563 zaslala poškodenému, a že sa dostalo do jeho
dispozičnej sféry, predložila súdu výtlačok emailu zo dňa 21.8.2018 (č. l. 83), z ktorého súd vyplývajú
nasledovné údaje: email zaslaný od: „koopuser“, dátum odoslania: 21.8.2018, v čase o 7:04 hod.,email bol odoslaný na emailovú adresu: E., predmet: Oznámenie k škodovej udalosti, prílohy:
„VIEW6001438915.TIF“. Pod uvedenými údajmi je text nasledovného znenia: „Dobrý deň, v prílohe
Vám posielame oznámenie k škodovej udalosti 9566181905. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava. Poznámka: Táto správa bola vygenerovaná
automaticky. Prosíme, neodpovedajte na ňu.“
13. Ako prílohu emailu zo dňa 21.8.2018, žalovaná predložila list zo dňa 21.8.2018, označený
ako „Oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo 9566181905 z poistnej zmluvy číslo
6586003563“ (č. l. 84), z ktorého vyplýva, že oznámenie žalovanej poškodenému, že škodu na jeho
motorovom vozidle vyhlásila za totálnu škodu – neekonomickú opravu.
14. Faktúrou č. 2018/286, vystavenou dňa 28.8.2018, splatnou dňa 11.9.2018 žalobkyňa vyúčtovala
poškodenému zapožičanie náhradného vozidla ŠKODA Superb Combi 2.0 TDI CR Elegance DSG
125kW, EČV: E., na obdobie od 13.8.2018 do 27.8.2018, t. j. 15 dní, pri sadzbe na deň 60 eur bez DPH,
t. j. 72 eur s DPH, pri uplatnení 10% zľavy, vo výslednej sume 972 eur (faktúr na č. l. 13).
15. Poškodený si svoj nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla uplatnil u žalovanej
žiadosťou dňa 30.8.2018 (listina označená ako „Žiadosť poškodeného o náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla“ na č. l. 53).
16. Z listu žalovanej zo dňa 25.9.2018 označeného ako „Oznámenie o poistnom plnení“ (č. l. 54),
adresovaného poškodenému, súd zistil, že žalovaná oznámila poškodenému ukončenie šetrenia
poistnej udalosti dňa 24.9.2018 a predložila poškodenému výpočet výšky plnenia. Zo sumy 972 eur
vyúčtovanej žalobkyňou poškodenému za prenájom náhradného vozidla, žalovaná nepriznala sumu
194,40 eura z dôvodu krátenia doby na zapožičanie náhradného vozidla o 3 dni, t. j. priznaná doba 12
dní, a to na základe podania oznámenia o totálnej škode 23.8.2018, ďalej sumu 72 eur predstavujúcej
nepriznanú sadzbu na nájom motorového vozidla, pri ktorej žalovaná vychádzala zo sumy 58,80 eura
s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného motorového
vozidla, sumu 98,36 eura predstavujúcej zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických
hodnôtpredapopripočítanínajazdenýchkilometrovanapokonsumu9,64eurapredstavujúcejpaušálne
zníženie 0,01 eura za 1 km, ktorá suma však nebola zo strany žalobkyne namietaná.
17. Poškodený svoj priamy nárok voči žalovanej na náhradu škody, vyplývajúci z ust. § 15 zákona č.
381/2001 Z. z., na zaplatenie sumy 194,40 eura, sumy 72 eur a sumy 98,36 eura, postúpil na žalobkyňu
tromi zmluvami o postúpení pohľadávky, uzavretými toho istého dňa 13.9.2019 (nesporná skutočnosť
a tiež Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2019 na č. l. 19, Zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 13.9.2019 na č. l. 22 a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2019 na č. l. 25).
18. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu žalovaná žalobkyni dlžnú sumu neuhradila (nesporná
skutočnosť).
19. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z. z.“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
Podľaust.§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sapovažuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa ust. § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť,sktoroujespojenývznikpovinnostipoistiteľaplniť(poistnáudalosť).(3)Plneniejesplatnédo
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.
Podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Vychádzajúc z nesporných skutočností, vykonaného dokazovania a citovaných zákonných
ustanovení súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
21. Predmetom sporu v danom prípade bol nárok žalobkyne z titulu postúpenia pohľadávky zo Zmlúv
o postúpení pohľadávky zo dňa 13.9.2019 na žalobkyňu postupcom, poškodeným, a to nezaplatenej
časti pohľadávky vo výške 194,40 eura, vo výške 72 eur a vo výške 98,36 eura, spolu vo výške 364,76
eura predstavujúcej rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra za prenájom náhradného vozidla) a škodou
reálnezaplatenoudlžníkom(poisťovňou).Poškodenývdôsledkupoškodeniasvojhomotorovéhovozidla
pri dopravnej nehode dňa 11.8.2018, spôsobenej poistencom žalovanej, si prenajal náhradné motorové
vozidlo a pokiaľ žalovaná v rozsahu skutočnej škody časť nákladov na prenájom náhradného vozidla
neuhradila, poškodený sa môže domáhať doplatenia časti náhrady škody aj priamo od žalovanej ako
poisťovne na základe ust. § 15 zákona číslo 381/2001 Z. z., ktorý nárok poškodený postúpil v súlade
s ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka na žalobkyňu. Vychádzajúc z uvedených zistení tak súd
konštatuje, že žalobkyňa bola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, že žalovaná je nositeľom
žalobkyňou tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, teda že má pasívnu vecnú legitimáciu.22. Pokiaľ ide o krátenie sumy 194,40 eura, ktorú sumu žalovaná nepriznala z dôvodu krátenia doby na
zapožičanie náhradného vozidla o 3 dni, súd dospel k záveru, že krátenie poistného v tomto rozsahu
nebolo dôvodné.
23. Poškodený si prenajal náhradné vozidlo odo dňa 13.8.2018 (poistná udalosť nastala dňa 11.8.2018)
a náhradné vozidlo poškodený vrátil dňa 27.8.2018, v ktorý deň, podľa tvrdenia žalobkyne, bolo
poškodenému doručené oznámenie žalovanej o spôsobe likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody.
24. Na druhej strane žalovaná tvrdila, že oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, bolo
poškodenému oznámené listom zo dňa 21.8.2018, ktoré oznámenie mu bolo zaslané aj emailom zo
dňa 21.8.2018.
25. Pokiaľ ide o posúdenie otázky splnenia písomnej formy daného právneho úkonu, oznámenia
o spôsobe vybavenia škodovej udalosti, súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania a z odvolacím
súdom vysloveného právneho názoru, dospel k záveru, že v danom prípade nebola dodržaná písomná
forma, vyžadovaná zákonom (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Citované ust. § 791 ods.
1 Občianskeho zákonníka totiž predpisuje pre všetky právne úkony týkajúce sa poistenia zásadne
písomnú formu.
26. Je tomu tak preto, že poistenie predstavuje dlhodobý záväzok, ktorý vyžaduje archiváciu písomností
o obsahu poistnej zmluvy a ďalej preto, aby v prípade uplatnenia práva na poistné plnenie mali obe
strany dôkaz o tom, že nárok na plnenie bol skutočne uplatnený, a aká výška plnenia sa poistenému
vyplatila (Občiansky zákonník, Veľký komentár, 4. zväzok, D. F. G., H.) V danom prípade osobitne tiež
preto, že oznámenie o spôsobe likvidácie má vplyv na posúdenie účelnosti nákladov vynaložených na
náhradné vozidlo.
27. Niet pochybností o tom, že email je písomnou formou komunikácie. Písomná forma právneho úkonu
však predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí – vyhotovenie písomnosti a jej podpis. Podpis
emailu z povahy veci nemôže byť vlastnoručný, avšak z obsahu emailu musí vyplynúť označenie osoby
(fyzickej alebo právnickej), ktorá daný úkon urobila.
28. Email žalovanej zo dňa 21.8.2018 nespĺňa formu písomného právneho úkonu, nakoľko v emailovej
správe, v ktorej prílohe žalovaná doručovala poškodenému „Oznámenie o totálnej škode ku škodovej
udalosti číslo 9566181905 z poistnej zmluvy číslo 6586003563“ chýbal podpis odosielateľa, resp.
označenie osoby, ktorá daný právny úkon urobila. Navyše emailová adresa neobsahuje meno
a priezvisko osoby, resp. názov odosielateľa, ale iba abstraktné označenie „koopuser“, v ktorom prípade
email zo dňa 21.8.2018 tak nie je možné stotožniť so žalovanou.
29. V konaní bolo nepochybné, že žalovaná oznámenie o spôsobe likvidácie poistnej udalosti podala
na poštovú prepravu dňa 23.8.2018, čo vyplýva z listiny zo dňa 25.9.2018 označenej ako „Oznámenie
o poistnom plnení“. Dňa 23.8.2018 bol štvrtok. Ak žalobkyňa tvrdí, že poškodenému bolo doručené
oznámenie žalovanej o spôsobe likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody dňa 27.8.2018, čo bol
pondelok, súd z tohto dátumu vychádzal ako z vysoko pravdepodobného dátumu doručenia tohto
oznámenia, a to za situácie, ak žalovaná nepreukázala svoje tvrdenie, že oznámenie o spôsobe
likvidácie poistnej udalosti bolo poškodenému doručené už dňa 21.8.2018.
30. Pokiaľ ide o otázku dokedy je možné považovať vynaloženie nákladov na náhradné vozidlo za
dôvodné, je potrebné zohľadniť viacero skutočností. V prvom rade je potrebné si zodpovedať otázku,
aký je zmysel a účel poskytnutia náhradného vozidla. Náhradné vozidlo umožňuje poškodenému
zachovať určitý životný štandard v situácii, kedy dôjde k poškodeniu jeho motorového vozidla, v tomto
prípade k totálnemu poškodeniu. Poškodený tak neostane v tiesni a bude môcť fungovať tak, ako
pred dopravnou nehodou. Ďalej si je potrebné uvedomiť, že výškou škody v takýchto prípadoch nie je
len hodnota zničeného vozidla, ale aj tie náklady, ktoré poškodený nemusel vynaložiť, ak by nedošlo
ku škode. V situácii, ak ide o účelne vynaložené náklady, nie je dôvod, aby tieto náklady znášal
poškodený.
31. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že poškodený užíval náhradné vozidlo od 13.8.2018 do
oznámenia o spôsobe likvidácie poistnej udalosti, t. j. do dňa 27.8.2018, súd považoval poškodeným
vynaložené náklady na náhradné vozidlo za účelné, ktoré boli v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, v ktorom prípade krátenie predmetných nákladov žalovanou o 3 dní, vo výške 194,40 eura
nebolo dôvodne.
32. Riadiac sa uvedenými úvahami súd žalobe vyhovel aj v časti o zaplatenie sumy 194,40 eura.
33. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd sa nestotožnil s takým výkladom zákona č. 381/2001 Z. z.,
že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila poistné plnenie, splnila
podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., a teda nenesie nijakú zodpovednosť za
nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania
priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohtovýkladu by poisťovne mohli krátiť plnenia v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté
subjekty (spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného
výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však
o maximálne účelovú argumentáciu. Otázka splatnosti plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z., pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí
zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal
obsolentnosť § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože právo poškodeného uplatňujúceho
priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím
lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného
rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v
celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená
právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky
nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona č. 381/2001 Z. z., t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a
vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania
za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho
nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z
omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného
poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí
znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy
sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Poisťovne ako
právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný
nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že
poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany.
Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade
nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s
plnením poškodenému podľa zákona č. 381/2001 Z. z. bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v
značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej
odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o
preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich
hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu
či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia
nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa
pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status
narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych
okolností akceptovaný.
34. V danom prípade z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 11.8.2018 došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného, že predmetnú škodovú udalosť
spôsobil vodič motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaužalovanej,žepoškodenýsiodžalobkynevdôsledku
poškodenia svojho motorového vozidla prenajal náhradné vozidlo, že poškodený dňa 30.8.2018 ohlásil
žalovanej poistnú udalosť, že žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 24.9.2018. Splatnosť
(zročnosť) plnenia poistiteľa v prípade poistnej udalosti je určená v ust. § 797 od. 3 Občianskeho
zákonníka, do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľaplniť,rovnakoajvust.§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,do15dníposkončeníprešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalovaná sa dostala
do omeškania s plnením voči poškodenému resp. žalobkyni z poistnej udalosti dňa 10.10.2018.
Žalobkyňa si však uplatnila v žalobe úroky z omeškania od 11.10.2018. Sadzbu uplatnených úrokov
z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Súd sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobkyne o dôvodnosti
jej nároku na úroky z omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so splnením peňažného záväzku,
vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe zákona, zo zodpovednosti za škodu. Ak
teda záväzok žalovanej má peňažný charakter, potom je žalobkyňa oprávnená požadovať popri splnení
dlhu aj úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala so splnením peňažného záväzku do omeškania,
záväzku ktoré splatnosť nepochybne vyplýva z vyššie uvedených ustanovení.35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
39. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.