Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/159/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825201592
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825201592.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Grassor s. r. o., so sídlom Jelšavská
413/12, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 52 491 013, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. ŠKERDA, s. r. o.,
so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanej: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Hronček & Partners,
s. r. o., so sídlo Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, o zaplatenie 30.000,- eur s príslušenstvom,
v konaní o návrhu žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 17C/65/2025-56 zo dňa 7. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 17C/65/2025-56 zo dňa 7. augusta 2025 zrušuje a konanie

o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16. júla 2025, doručeného
Okresnému súdu Námestovo dňa 16. júla 2025, zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNámestovo(ďalej„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesenímnariadilzabezpečovacie
opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
pre k. ú. C., obec C., okres A. A., parcela KN-C č. 695/37 - orná pôda o výmere 3.112 m2, pod B6 na

žalovanú v podiele 1/1 k celku,
za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 30.000,- eur s príslušenstvom, ktorú
si žalobca uplatňuje voči žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn.
17C/65/2025.
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu dňa
26.06.2025, domáha vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 30.000,- eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 30.000,- eur od 07.07.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 29.06.2023 uzavrel ako budúci kupujúci so žalovanou ako budúcou predávajúcou (zastúpenou B.
D.) rezervačnú zmluvu, na základe ktorej sa strany zaviazali uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva
predmetu kúpy z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho. Predmetom kúpy mali byť
nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX E. F. XXXX, k. ú. C., ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Návrh rezervačnej
zmluvyžalovanázaslalaeštepredjejuzatvorenímdňa29.06.2023e-mailomB.D.,ktoréhosplnomocnila
na jej uzavretie. V rezervačnej zmluve sa strany dohodli, že žalobca zloží rezervačný poplatok v sume
30.000,- eur, ktorý sa mal započítať
do kúpnej ceny 595.000,- eur, v rámci budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca rezervačný poplatok vo výške
30.000,- eur zaplatil dňa 30.06.2023 bezhotovostným prevodom na bankový účet uvedený v rezervačnej

zmluve (pri mene a údajoch žalovanej). Žalovaná však so žalobcom kúpnu zmluvu neuzatvorila, napriek
zaplateniu rezervačného poplatku. Podľa rezervačnej zmluvy, táto skončila uplynutím doby rezervácie,t. j. uplynutím dňa 06.07.2023. V dôsledku skončenia rezervačnej zmluvy odpadol dôvod na zaplatenie
rezervačnéhopoplatku,pretotentopoplatokmalažalovanážalobcovivrátiť.Žalovanásanaúkoržalobcu
bezdôvodne obohatila, z dôvodu majetkového prospechu získaného z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Napriek viacerým výzvam žalovaná pohľadávku žalobcu neuhradila, čím sa dostala
do omeškania od 07.07.2023, preto žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania.
3. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa
domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., okres A.
A., ako parcela KN-C č. 695/37 - orná pôda o výmere 3.112 m2, parcely KN-E č. 513/2 - orná pôda o

výmere 7.091 m2, č. 576/5 - orná pôda o výmere 371 m2, č. 576/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 830
m2, č. 775/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 553 m2, č. 775/4 - orná pôda o výmere 12 m2, č. 775/17 -
orná pôda o výmere 131 m2 a č. 775/104 - orná pôda o výmere 6.202 m2, pod B2 na žalovanú v podiele
1/1 k celku, v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške
30.000,- eur z titulu nároku žalobcu voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 30.000,- eur. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že

žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka uvedených nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXX, k. ú. C.. Iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by reálne mohol slúžiť
na zabezpečenie jeho pohľadávky, žalovaná nevlastní. V obci C., kde má žalovaná bydlisko, nevlastní
žiadne nehnuteľnosti. Ani v obci C. nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, s výnimkou nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX ako parcela KN-E č. 775/18, ktorý má však zanedbateľnú výmeru 1 m2.

Potreba vydania zabezpečovacieho opatrenia žalobca vyvodzoval z obavy, že exekúcia na splnenie
peňažnej povinnosti žalovanej, ktorá bola predmetom jeho žaloby, by bola ohrozená. Žalovaná sa v
poslednom období zbavila podstatnej časti svojho majetku, prípadne ho zaťažila zriadením záložného
práva. Toto konanie žalovanej vzbudzovalo v žalobcovi obavu z možnosti špekulatívneho a účelového
konania žalovanej v snahe zmariť uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaná bola podľa dostupného výpisu

z LV č. XXXX pôvodne výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C. evidovaných
ako parcela č. 794/1 - orná pôda o výmere 3.762 m2 a parcela č. 794/2 - trvalý trávnatý porast o výmere
1.314 m2. Išlo o pozemky o výmere viac než 5.000 m2. Tieto však žalovaná previedla kúpnou zmluvou,
na podklade ktorej vklad vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností bol povolený pod č.
V 1017/2024 dňa 07.02.2025 a toho času sú zapísané na LV č. XXXX na G. H.. Navyše k nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. XXXX ako parcela KN-E č. 513/2, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalovaná, bolo
dňa 10.01.2024 v katastri nehnuteľností zapísané záložné právo v prospech A. I.. Toho času zároveň
prebiehal prevod tejto nehnuteľnosti, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, keďže na ňom bola vyznačená
plomba na základe V 715/2024 (kúpna zmluva). V neposlednom rade, aj kúpnou zmluvou medzi
žalobcom a žalovanou sa mali scudziť nehnuteľnosti patriace žalovanej, z čoho vyplýval jej úmysel

predať nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Pritom do doposiaľ mala žalovaná na svojom facebookovom
profile zverejnenú ponuku na predaj týchto nehnuteľností. Konaním žalovanej tak dochádzalo k zníženiu
hodnoty jej majetku, kedy je ohrozená vymožiteľnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 30.000,- eur,
resp. ohrozená exekúcia v prospech žalobcu. Žalobca mal za to,
že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovanej proporcionálne

vovzťahukvýškezáväzkužalovanejvočižalobcovi.Navrhovanézabezpečovacieopatrenievpodstatnej
miere neobmedzí žalovanú, najmä nijako neobmedzí jej užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam.
4. O návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 26.06.2025 rozhodol súd prvej inštancie
uznesením č. k. 17C/65/2025-34 zo dňa 07.07.2025 tak, že tento návrh žalobcu zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2025. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že žalobcom navrhovaný

rozsah zabezpečovacieho opatrenia nebol primeraný
vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorej zabezpečenie žalobca žiadal, pričom súd prvej inštancie bol
návrhom žalobcu viazaný.
5.Následnedňa16.07.2025podalžalobca(nový)návrhnavydaniezabezpečovaciehoopatrenia.Týmto
žiadal, aby súd zriadil záložné právo len na jednej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., okres

A. A., ako parcela KN-C č. 695/37 - orná pôda o výmere 3.112 m2, pod B6 na žalovanú v podiele 1/1
k celku, v prospech žalobcu, a to
za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 30.000,- eur
s príslušenstvom, ktorej priznania sa žalobca domáha v konaní vedenom súdom prvej inštancie pod
spis. zn. 17C/65/2025.

6. V tomto návrhu žalobca zopakoval dôvody, uvedené v predchádzajúcom návrhu. Doplnil,
že po podaní žaloby sa dozvedel aj o nových skutočnostiach, z ktorých vyplýva úmysel žalovanej
predať nehnuteľnosti v jej vlastníctve a ktoré vyplynuli z SMS komunikácie žalovanej s J. K., ktorý
sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností. Z uvedenej komunikácie vyplynulo, že žalovaná aj vsúčasnosti ponúka svoje pozemky na predaj, a to konkrétne parcelu KN-C č. 695/37 a parcelu KN-E č.
775/104. Žalobca vyjadril obavu, že ak by v priebehu súdneho konania žalovaná previedla svoj majetok
na iné osoby alebo ho zaťažila, došlo by k ukráteniu jeho práva, t. j. prípadné súdne rozhodnutie, ktoré

by potvrdilo jeho nárok na zaplatenie sumy 30.000,- eur s príslušenstvom, by zostalo nevymožiteľné
a jeho nárok fakticky neuspokojený. Žalobca mal za to, že ním navrhované zabezpečovacie opatrenie
je proporcionálne vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky. Pozemok parcela KN-C č. 695/37 je ornou
pôdou, mimo zastavaného územia obce. Tento pozemok má šírku len 12 metrov, preto na ňom nie je
možná prípadná výstavba. Podľa územného plánu obce C. je len približne 1/4 tohto pozemku určená

na individuálnu bytovú výstavbu. Zároveň ide o pozemok s najnižšou výmerou v m2, ktorý je fakticky
spôsobilý zabezpečiť ochranu žalobcovho práva. Žalobca tiež zdôraznil, že jeho pohľadávka spolu s
príslušenstvom toho času dosahuje takmer 40.000,- eur, keďže úroky z omeškania predstavujú aktuálne
cca 5.400,- eur a trovy konania cca 3.000,- eur, pričom táto ďalej narastá. Hodnota pozemku parcela KN-
C č. 695/37 teda nie je v zjavnom nepomere k jeho uplatňovanej pohľadávke. Ďalej žalobca uviedol, že
prostriedkom účinného zabezpečenia môže byť len nehnuteľnosť, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota

pohľadávky. Ostatné pozemky žalovanej pritom nie sú s ohľadom
na ich charakter, umiestnenie a hodnotu spôsobilé učiniť zadosť ochrane jeho pohľadávky,
a to ani keby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k viacerým z nich. Záložné právo
umožňuje zabezpečiť aj pohľadávku s nízkou nominálnou hodnotou na veci s vyššou hodnotou. Pre
tento inštitút teda má byť charakteristické práve to, že sám svojím obsahom rieši proporcionalitu

medzi zabezpečenou pohľadávkou a výškou zábezpeky. Žalobca napokon uviedol, že zriadenie
záložného práva na veci je miernejším obmedzením, ako zákaz dispozície s vecou, ktorý je možné
dosiahnuť neodkladným opatrením, kedy nedochádza k prekročeniu účelu zásahu práva na pokojné
užívanie majetku. Zabezpečovacie opatrenie je preto miernejším opatrením v porovnaní s neodkladným
opatrením, ktoré súd nariadi iba vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením.
7. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov pripojených k žalobe a k obom návrhom
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že žalovaná ako budúci predávajúci a žalobca
ako budúci kupujúci uzatvorili dňa 29.06.2023 rezervačnú zmluvu, predmetom ktorej (rezervácie) boli
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX E. F. XXXX, k. ú. C.,

vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V zmluve sa strany zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu
v lehote 7 dní (doba rezervácie). Zároveň sa dohodli, že žalobca zloží na účet žalovanej rezervačný
poplatok vo výške 30.000,- eur, splatný podpisom zmluvy, ktorý sa započíta
do kúpnej ceny. Rezervačná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do posledného dňa doby
rezervácie. Za žalovanú konal a zmluvu podpísal splnomocnený zástupca B. D.. Žalobca zaplatil

rezervačný poplatok v sume 30.000,- eur bezhotovostným prevodom na bankový účet žalovanej
uvedený v rezervačnej zmluve dňa 30.06.2025. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., okres A. A., a to parcela KN-
C č. 695/37 - orná pôda o výmere 3.112 m2, parcely KN-E č. 513/2 - orná pôda o výmere 7.091 m2,
č. 576/5 - orná pôda o výmere 371 m2, č. 576/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 830 m2, č. 775/3 -

trvalý trávnatý porast o výmere 553 m2, č. 775/4 - orná pôda o výmere 12 m2, č. 775/17 - orná pôda o
výmere 131 m2 a č. 775/104 - orná pôda o výmere 6.202 m2. K pozemku parcela KN-E č. 513/2 bolo
dňa 10.01.2024 zapísané záložné právo v prospech A. I. pod č. V 836/2023. Zároveň bola k uvedenému
pozemku vyznačená plomba
na základe V 715/2024 (kúpna zmluva). V časti B (vlastníci a iné oprávnené osoby z práva

k nehnuteľnosti) sú k tomuto pozemku uvedené 4 poznámky: poznámka 74/2024 zapísaná dňa
17.07.2024 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu tretej osobe záložným
veriteľom, ktorým je A. I., poznámka 40/2025 zapísaná dňa 25.06.2025 - uznesenie Okresného súdu
Martin spis. zn. 5C/32/2025, ktorým sa zakazuje pristúpiť
k akémukoľvek výkonu záložného práva (resp. pokračovať už v začatom výkone záložného práva) zo

zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.11.2023, ktoré uznesenie bolo potvrdené uznesením
spis. zn. 7Co/83/2025, poznámka 41/2025 zapísaná dňa 22.04.2025 - uznesenie Ústavného súdu SR
spis. zn. IV.ÚS 159/2025, ktorým sa odkladá právoplatnosť uznesenia Krajského súdu v Žiline spis. zn.
9Co/18/2025 o zrušení uznesenia Okresného súdu Martin spis. zn. 10C/122/2024, ktorým sa zakazuje
pristúpiť k akémukoľvek výkonu záložného práva (resp. pokračovať už v začatom výkone záložného

práva) zo zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 09.11.2023. Poznámka 42/2025 zapísaná dňa 22.04.2025
o prebiehajúcom súdnom konaní o neexistencii záložného práva pod V 836/2023 a neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 09.11.2023. Žalovaná bola ďalej výlučnou vlastníčkou aj nehnuteľnostípôvodne zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C., L. A. A., ako parcely KN-E č. 794/1 - orná pôda o výmere
3.762 m2 a č. 794/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 1.314 m2. Tieto pozemky žalovaná previedla na
G. H. kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 07.02.2025 pod č. V 1017/2024

a v súčasnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C., okres A. A.. Zo spisu Okresného súdu Martin spis. zn.
5C/32/2025 bolo zistené, že žalovaná podala dňa 01.04.2025 žalobu o určenie neexistencie záložného
práva a súčasne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci samej nebolo rozhodnuté.
Okresný súd Martin dňa 07.04.2025 vydal uznesenie č. k. 5C/32/2025-166 o neodkladnom opatrení,
ktorým zakázal pristúpiť

k akémukoľvek výkonu záložného práva (resp. pokračovať už v začatom výkone záložného práva) zo
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 09.11.2023, a to
k pozemku parcela KN-E č. 513/2, k. ú. C., okres A. A., zapísanom na LV č. XXXX, a to až do
právoplatného rozhodnutia o existencii predmetného záložného práva
a určenia platnosti predmetnej zmluvy. Po podaní odvolania proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v
Žiline, uznesením č. k. 7Co/83/2025-299 zo dňa 17.06.2025, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2025. Zo SMS komunikácie medzi žalovanou a J. K.
vyplynulo, že tento zaslal dňa 03.07.2025 žalovanej správu,
v ktorej od nej žiadal informácie ohľadom predaja pozemkov vo vlastníctve žalovanej v obci C., t. j.
ohľadne ceny, prípadnej zľavy z ceny, ohľadne záujemcov, inžinierskych sietí, ťarchy a stavebných
pozemkov. Žalovaná mu dňa 06.07.2025 zaslala správu, v ktorej ho informovala, že aktuálne rieši

inžinierske siete na týchto pozemkoch s firmou, ktorá ich má realizovať, pričom cena sa bude odvíjať
od ich cenovej ponuky a na tejto cene sa bude dať dohodnúť, najmä pri platbe v hotovosti. Tiež ho
informovala, že má aj iných nezáväzných záujemcov, ponúka na predaj predbežne 11 parciel, na týchto
nie sú ťarchy, pozemky však nie sú zatiaľ rozparcelované. Z územného plánu obce C., konkrétne
výkres č. 3 - komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania rozhodujúcej časti

zastavaného územia, mal súd prvej inštancie za zrejmé, že pozemok parcela KN-C č. 695/37 je v menšej
časti (cca 1/4) určený na individuálnu bytovú výstavbu a jeho zvyšná časť je určená ako plocha výroby a
skladového hospodárstva a technickej infraštruktúry a plocha verejnej a ostatnej zelene. Z katastrálnej
mapy zároveň vyplynulo, že predmetný pozemok má šírku 12 metrov.
8. Citujúc ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 326 ods. 1 a 2, § 334, § 338, § 343 ods. 1 až 3

a § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 151a,
§ 151c ods. 1, § 151d ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“)
súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je inštitút civilného sporového procesu,
ktorý povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo
na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Tento inštitút má posilniť postavenie

veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola
judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia
pohľadávky veriteľa. Je ho možné nariadiť iba na návrh, pričom zákonným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa a súčasne osvedčenie

existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
zároveň musí osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej
navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo

objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)
možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Zabezpečovacie opatrenie možno zároveň zriadiť len v rozsahu
potrebnom na naplnenie jeho účelu, a preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval
žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené
obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať

požiadavku primeranosti, teda medzi zásahom do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
9. V posudzovanej veci žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sledovalo zaistenie budúcej
exekúcie voči žalovanej na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 30.000,- eur s
príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť titulom bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd prvej

inštancie konštatoval, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť i existenciu svojho nároku voči
žalovanej. Žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou bola uzatvorená rezervačná zmluva dňa
29.06.2023, podľa ktorej mal žalovanej uhradiť rezervačný poplatok vo výške 30.000,- eur. Tento žalobca
aj uhradil, avšak k uzatvoreniu následnej kúpnej zmluvy medzi stranami nedošlo. Rezervačná zmluvatak skončila uplynutím doby rezervácie, t. j. dňom 06.07.2023, v dôsledku čoho odpadol aj dôvod na
zaplatenie rezervačného poplatku. Žalobca zároveň osvedčil i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená. Žalovaná sa preukázateľne

zbavuje svojho nehnuteľného majetku, keď časť pozemkov vo svojom výlučnom vlastníctve o výmere
5.076 m2, predala v roku 2024 tretej osobe, vklad bol povolený dňa 07.02.2025, teda až po zložení
rezervačného poplatku žalobcom v zmysle uzatvorenej rezervačnej zmluvy (t. j. po 30.06.2023).
Žalovaná teda aktívne robí úkony, ktorými sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Zároveň na
nehnuteľnosti - pozemku parcela KN-E č. 513/2 o výmere 7.091 m2 vo vlastníctve žalovanej viaznu

ťarchy. Na tomto bolo zriadené záložné právo, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
09.11.2023, v prospech tretej osoby, vklad bol povolený v januári 2024. Žalobca však zároveň osvedčil
aj skutočnosť, že žalovaná naďalej aktívne ponúka svoj (ďalší) nehnuteľný majetok na predaj. Napokon
mal súd prvej inštancie rovnako osvedčenú aj tú skutočnosť, že žalovaná je stále výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, ku ktorej žalobca navrhuje zriadenie záložného práva. Žalobca teda osvedčil, že žalovaná
má majetok, ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva. Zároveň mal súd prvej inštancie za to,

že z hľadiska rozsahu navrhovaného zabezpečenia žalovanej pohľadávky nevznikne zjavný nepomer
medzi majetkom žalovanej a pohľadávkou žalobcu. Žalobca navrhol zabezpečiť nehnuteľný majetok
žalovanej, pozemok o výmere 3.112 m2, z ktorého len časť (cca 1/4) je určená, v zmysle územného
plánu obce C., na individuálnu bytovú výstavbu. Navrhované zriadenie záložného práva pritom smeruje
na zabezpečenie pohľadávky vo výške 30.000,- eur, a to aj spolu s príslušenstvom, ktoré zahŕňa aj

úroky z meškania (viac ako 5.500,- eur) a trovy konania. Zriadenie tohto záložného práva tak nespôsobí
neprimeranú ujmu na právach žalovanej a žiadnym spôsobom ju nebude obmedzovať v možnosti
nehnuteľnosť užívať.
10. O náhrade trov konania o zabezpečovacom opatrení súd prvej inštancie nerozhodoval
s odôvodnením, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov rozhodne aj

bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
pričom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie pre nesplnenie procesných
podmienok zrušil, eventuálne zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Žalovaná mala za to, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP.

Popierala existenciu pohľadávky žalobcu ako jedného z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, čo odôvodňovala tým, že bankový účet, uvedený v predmetnej rezervačnej zmluve, na ktorý
žalobca previedol sumu 30.000,- eur, nie je jej bankovým účtom, ale patrí osobe B. D., ktorý bol v danom
období jej priateľom. Rezervačný poplatok tak nebol poukázaný do jej dispozičnej sféry, ale uhradený
bez jej vedomia

a bez akéhokoľvek oprávnenia tretej osobe - B. D.. Žalobca si toho bol plne vedomí, čo vyplýva priamo
z obsahu predmetnej rezervačnej zmluvy. Rezervačný poplatok nebol do jej dispozičnej sféry poukázaný
ani B. D.. Zároveň žalovaná namietala, že sa nepodieľala na príprave návrhu rezervačnej zmluvy a
jej obsah bol, ako vyplýva zo štylistiky aj štruktúry dokumentu, vytvorený B. D. bez jej účasti. Ona
sama nijakým spôsobom nenavrhla bankový účet, na ktorý bolo plnené, a ani nikdy neautorizovala jeho

použitievsúvislostisprijímanímpeňažnýchprostriedkov.Vtejtosúvislostivýslovnepoprela,žebyudelila
B. D. plnomocenstvo alebo iné oprávnenie konať v jej mene pri uzatváraní rezervačnej zmluvy, a to ani
výslovne a ani mlčky. Žiadna sprostredkovateľská zmluva medzi ňou a B. D. neexistuje. Pokiaľ teda
B. D. mal v úmysle konať ako sprostredkovateľ pri uzatváraní rezervačnej zmluvy v jej mene, tak jeho
činnosť mohla smerovať výlučne k dojednaniu obchodu, a nie priamo k uzatvoreniu rezervačnej zmluvy,

keďžeB.D.nikdyneudelilapísomnúplnúmocnato,abyakosprostredkovateľuzatvorilsprostredkúvanú
zmluvu, v tomto prípade rezervačnú zmluvu, ktorej predmetom by mali byť nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, čo žalovaná považovala za zásadné pochybenie
vo vzťahu k hodnoteniu existencie nároku. Zaviazaným v tomto prípade je tak výlučne B. D., a to
nielen z dôvodu, že plnenie bolo vyplatené v prospech jeho bankového účtu, ale aj zo skutočnosti, že

ako sprostredkovateľ uzatvoril sprostredkúvanú zmluvu, v tomto prípade rezervačnú zmluvu bez ňou
udelenéhopísomnéhoplnomocenstva.Pokiaľsažalobcasnažilpreukazovaťjejvedomosťorezervačnej
zmluve prostredníctvom nešpecifikovanej e-mailovej komunikácie, k tomu žalovaná uviedla, že táto
komunikácia absolútne nič nepreukazuje, pričom navyše B. D. ako blízka osoba (jej vtedajší partner)
mal prístup k jej e-mailovému účtu, ktorý používali na spravovanie bežných spoločných záležitostí, a

preto mal faktickú možnosť komunikovať v jej mene bez jej vedomia.
13. Zároveň žalovaná namietala naplnenie druhej podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
a to obavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie mal preukázané osvedčenie tejto podmienky z
troch skutočností, a to, že (i) preukázateľne predala časť svojho nehnuteľného majetku tretej osobe(po vzniku pohľadávky žalobcu); (ii) na jednej z nehnuteľností viazne záložné právo v prospech iného
veriteľa (taktiež vzniklo až po vzniku pohľadávky žalobcu); (iii) aktívne ponúka ďalší svoj majetok na
predaj a (iv) neexistencia jej iného majetku. Žalobca neosvedčil žiadnym relevantným spôsobom, že

potreba zriadenia zabezpečovacieho práva vôbec vznikla. K naplneniu tejto podmienky pritom nemožno
pristupovať formálne, keďže v opačnom prípade by bolo možné zabezpečovacie opatrenie vydávať a
zriaďovať de facto v každom prípade existencie nároku a pohľadávky. Takáto podmienka tak nie je
samoúčelná, ale jej zmyslom je zohľadniť, že zriadenie záložného práva predstavuje zásadný zásah
do práv žalovanej, ktorý musí byť riadne odôvodnený a zároveň proporcionálny. Vo vzťahu k prvému

vyššie uvedenému dôvodu žalovaná namietala, že čase predmetného prevodu nehnuteľností nemala
objektívnu vedomosť o tom, že by voči nej existovala pohľadávka žalobcu. Rezervačná zmluva bola
vyhotovená bez jej účasti a vedomia, pripravená B. D., ktorý v nej svojvoľne uviedol jej meno, rezervačný
poplatok bol následne uhradený priamo na bankový účet B. D., nie jej, pričom žiadne plnenie nikdy
neprevzala. Rovnako aj návrh budúcej kúpnej zmluvy mal byť pripravený výlučne B. D. a podpísaný v
jeho sídle, ktoré ani nebolo riadne identifikované v rezervačnej zmluve. To všetko jednoznačne dokladá,

že nebola aktívnym subjektom
pri uzatváraní tejto zmluvy, nevstúpila do žiadneho záväzkového vzťahu so žalobcom, a preto u nej
nemohla vzniknúť vedomosť o vzniku pohľadávky, ktorá by ju obmedzovala disponovať so svojím
majetkom. Za týchto okolností preto predaj nehnuteľností nemožno interpretovať ako úmyselné
zbavovanie sa majetku s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky. Konala tak v dobrej viere ako vlastník

nehnuteľností, bez vedomia o akejkoľvek potenciálnej prekážke alebo právnom nároku, ktorý by bol voči
nej uplatniteľný. Akékoľvek tvrdenia o účelovom prevode majetku považovala žalovaná za nepodložené,
špekulatívne a zavádzajúce. Za osobitne nelogické a neudržateľné považovala žalovaná aj to, že
žalobcaakoprávnickáosoba-podnikateľtvrdil,žedošlokvznikupohľadávkyvočinej,pričommumuselo
byť ako profesionálnemu subjektu zrejmé, že plnenie z rezervačnej zmluvy poskytol výlučne B. D., ktorý

nebol riadne oprávnený konať v jej mene a na jej účet.
Za týchto okolností nemožno odhliadnuť od toho, že žalobca sa snaží postihnúť jej majetok
prostredníctvom zriadenia záložného práva, a to bez toho, aby sa domáhal vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov od osoby, ktorá ich reálne prijala (B. D.). Tento postup nielenže v nej vyvoláva
pochybnosti o dôvodnosti a poctivosti uplatňovaného nároku, ale v kontexte skutkového deja pripúšťa aj

možnosť, že B. D. a žalobca konajú koordinovane, s cieľom neoprávnene sa obohatiť na jej úkor. Pokiaľ
ide o záložné právo viaznuce na pozemku parcela KN-E č. 513/2, k. ú. C., žalovaná namietala,
že B. D., ako opätovne osoba konajúca v jej mene, poskytol uvedenú nehnuteľnosť do zálohu v prospech
svojho známeho (A. I.) a v skutočnosti zabezpečoval svoj vlastný záväzok, keďže s A. I. uzatvoril zmluvu
o pôžičke zo dňa 09.11.2023, vrátane dodatku č. 1 k nej, ktorej predmetom bola bezúčelová pôžička

vo výške 115.000,- eur. Navyše, existuje dôvodné podozrenie, že v danom prípade išlo o koordinované
konanie týchto osôb so zámerom súkromného obohatenia na úkor jej majetku, čo je predmetom
prebiehajúceho civilného sporu vedeného na Okresnom súde Martin, lebo A. I. mal a má preukázateľný
záujem na získaní uvedenej nehnuteľnosti. Existencia tohto záložného práva tak nevznikla z jej vôle, a
teda ani jej nemožno klásť za vinu, že na jednej z jej nehnuteľností vzniklo právne zaťaženie. Naopak,

tento prípad ďalej prehlbuje obraz konania B. D. ako osoby, ktorá opakovane vystupovala v jej mene bez
oprávnenia a ktorá sa systematicky usilovala o majetkový prospech na jej úkor. Žalovaná tiež namietala,
žeskutočnosť,ževroku2023uverejnilapríspevoknasvojomfacebookovomprofile,ktorýtamjedodnes,
o predaji nehnuteľností v jej vlastníctve, nemožno v žiadnom prípade považovať za dôkaz o tom, že
by exekúcia mala byť ohrozená, a to z dôvodu, že príspevok bol ňou uverejnený v januári 2023, tzn.

5 mesiacov pred tým, ako B. D. vo svoj prospech uzatvoril rezervačnú zmluvu. To, že tento príspevok
tam je dodnes pritom len svedči o tom, že nemala a ani nemohla mať žiadnu vedomosť o existencii
pohľadávky žalobcu, pričom v tejto súvislosti je irelevantná aj jej elektronická komunikácia s J. K.. Nebolo
tak možné prísť k inému záveru, ako tomu, že pri predaji nehnuteľností postupovala
a postupuje v dobre viere a s vedomím, že voči nej neexistujú žiadne pohľadávky iných osôb.

Napokon žalovaná vytýkala súdu prvej inštancie, že nijakým spôsobom nepreskúmal žalobcom tvrdenú
skutočnosť, že nevlastní iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by reálne mohol slúžiť na zabezpečenie
pohľadávky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovala podľa žalovanej akákoľvek úvaha o
rozsahu a povahe jej majetku. Súd prvej inštancie zároveň opomenul, že pojem „majetok“ nezahŕňa
výlučne nehnuteľné veci, ale aj hnuteľné veci a iné majetkové práva, vrátane peňažných prostriedkov,

ktoré môžu rovnako slúžiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Žalovaná osobitne zdôraznila, že v
prípade, ak vo februári 2025 realizovala predaj nehnuteľností, je logickým záverom, že z tejto transakcie
získala dostatočné peňažné prostriedky, ktoré predstavujú okamžite likvidný majetok, ktorý môže slúžiťna uspokojenie akejkoľvek existujúcej pohľadávky. Navyše si súd prvej inštancie ani nepreveril, že voči
nej nie vedená žiadna exekúcia a nebol voči nej vyhlásený osobný bankrot.
14. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalobca napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť. Žalobca považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné. Vyjadril presvedčenie, že
boli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol po správnom právnom posúdení veci.
Žalobca poukazoval na to, že rozhodovacia prax v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
robí rozdiel medzi osvedčovaním nároku a riadnym dokazovaním nároku v štandardnom sporovom

konaní. S poukazom na to bol žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že hodnoverne osvedčil dôvodnosť i existenciu svojho nároku voči žalovanej a rovnako aj to, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanej ohrozená.
K námietkam žalovanej týkajúcim sa existencie jeho pohľadávky žalobca uviedol, že žalovaná nesporne
s B. D. v období uzavretia rezervačnej zmluvy tvorili pár. Z odvolania žalovanej zároveň vyplynulo, že
v súčasnosti medzi žalovanou a B. D. prebiehajú určité súdne spory. Žalobca však bližšie nepozná

ani žalovanú a ani B. D., a preto ich vzájomné (predchádzajúce) vzťahy a (súčasné) spory nemôžu
byť vykladané na jeho ujmu. Nedokáže ani ovplyvniť, ako tieto vzájomné spory medzi žalovanou a B.
D. dopadnú a nevie si ani len predstaviť, čo sa v týchto sporoch preukáže ohľadom konania B. D. za
žalovanú. Pri uzatváraní rezervačnej zmluvy a aj pri uhrádzaní rezervačného poplatku v sume 30.000,-
eur konal v dobrej viere.

Z e-mailovej komunikácie, ktorú mal k dispozícii vyplývalo, že návrh rezervačnej zmluvy zaslala dňa
29.06.2023(eštepredjejuzatvorením)žalovanáe-mailomB.D..Nepochybovalpretootom,žežalovaná
splnomocnila B. D. na uzatvorenie rezervačnej zmluvy. Rovnako aj rezervačný poplatok uhradil v súlade
s rezervačnou zmluvou, z ktorej vyplýva, že s úhradou na uvedený bankový účet žalovaná súhlasila a za
týmtoúčelomB.D.vjejmeneajrezervačnýpoplatokprijal.BankovýúčetB.D.jetakpotrebnépovažovať

lenzaplatobnémiestonasplneniezáväzkuvočižalovanej.Žalobcavuvedenejsúvislostitiežpoukazoval
na to, že je otázne, prečo by B. D. preposielal z jej e-mailového konta návrh rezervačnej zmluvy na
svoje e-mailové konto, navyše ak konto A. je účtom Apple, teda je s najväčšou pravdepodobnosťou
aktivované a používané cez mobilný telefón patriaci žalovanej. Zo vzťahu medzi žalovanou a B. D.
žalobcadovodzoval,žeajžalovanámalaprístupkbankovémuúčtuB.D.,apretosarezervačnýpoplatok

dostal do jej dispozičnej sféry.
15. K námietke žalovanej o nepreukázaní obavy zmarenia exekúcie žalobca poukazoval na to,
že kúpnu zmluvu s G. H. uzatvárala žalovaná v čase potom, ako ju vyzval
na vrátenie rezervačného poplatku, teda v čase, kedy mala vedomosť o tom, že si uplatňuje voči nej
pohľadávku. Žalobca tiež za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalovanej,

že príspevok na jej facebookovom profile s ponukou predaja nehnuteľností bol zverejnený už v januári
2023. Napriek vedomosti, že si voči nej uplatňuje pohľadávku, však naďalej ponúkala svoj majetok na
predaj. Podľa žalobcu konanie žalovanej napĺňa všetky predpoklady na to, aby bolo považované za
konanie objektívne vzbudzujúce u neho obavu, že exekúcia v prospech neho bude ohrozená. Existencia
tohto rizika nie je vzhľadom na konanie žalovanej hypotetická, ale fakticky prítomná. Žalovaná totiž

ponúka na predaj jediný svoj nehnuteľný majetok, ktorý by reálne mohol slúžiť na uspokojenie jeho
pohľadávky. Zároveň mal žalobca za to, že neobstojí ani námietka žalovanej, že súd prvej inštancie si
nepreveril jej majetkové pomery, pričom logickým záverom skutočnosti, že predala určité nehnuteľnosti,
je to,
že disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami. Súd pri rozhodovaní o návrhu

na vydanie zabezpečovacieho opatrenia s ohľadom aj na krátku lehotu, v rámci ktorej má rozhodnúť
onávrhu,nemáreálnumožnosťzisťovaťmnožstvohnuteľnéhomajetkuavýškufinančnýchprostriedkov,
ktorýmižalovanádisponuje.Rovnako,ajžalobcapripodávanínávrhumálenveľmiobmedzenémožnosti
pri zisťovaní majetku dlžníka, dokáže zistiť majetok dlžníka spravidla len z verejných registrov, ktorými je
najmä kataster, kde sú evidované nehnuteľnosti. Hnuteľný majetok a finančné prostriedky žalobca zistiť

nedokáže. Navyše finančné prostriedky (a rovnako aj hnuteľný majetok) sú tak likvidnou formou majetku,
že je veľmi jednoduché sa ich „zbaviť“. Finančné prostriedky, ak nejaké žalovaná má, teda reálne
nie sú spôsobilé slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky. Pritom, hoci žalovaná tvrdí, že je logické,
že z predaja pozemkov získala dostatočné peňažné prostriedky, toto svoje tvrdenie nepreukázala.
Skutočnosť, či voči žalovanej je alebo nie je vedené exekúcia, nie je rozhodujúca pri rozhodovaní o

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak by totiž voči žalovanej bola vedené exekúcia, s
najväčšou pravdepodobnosťou by bolo k jej nehnuteľnostiam zriadené exekučné záložné právo, takže
už by ani nebolo efektívne zabezpečovacím opatrením zriaďovať ďalšie (v poradí) záložné právo v
prospech žalobcu.16. V odvolacej replike žalovaná považovala tvrdenia žalobcu o tom, že mala prístup k dotknutému
bankovému účtu B. D. len za ničím nepodloženú domnienku.
Na dôvodnosti jej námietky, že nie je pasívne vecne legitimovanou osobou (povinnou osobou) vrátiť

žalobcovi rezervačnú zálohu, nemôže nič zmeniť ani argumentácia žalobcu,
že v danom prípade konal v dobrej viere. V tomto kontexte žalovaná zopakovala svoju argumentáciu
ohľadom toho, že B. D. nesplnomocnila na vykonanie sporného právneho úkonu, ani o ňom nebola
informovaná, nepodieľala sa na ňom, tak ani nemohla vyjadriť súhlas s tým, aby bola akákoľvek suma
na základe jej neznámeho titulu poukázaná výlučne na bankový účet vo vlastníctve B. D.. Argumentácia

žalobcu, že bankový účet B. D. bol dohodnutý ako platobné miesto pre splnenie záväzku z rezervačnej
zmluvy by prichádzala do úvahy jedine v prípade, ak by nebol spochybňovaný jej samotný záväzok z
rezervačnej zmluvy pre nedostatok plnej moci konať v jej mene, ako aj
pre nedostatok splnenia zákonných náležitostí v rámci konania B. D. ako sprostredkovateľa. Žalovaná
tak poukazovala na neexistenciu či už zmluvného alebo zákonného zastúpenia jej osoby B. D.. K e-
mailovej komunikácii z jej účtu sa vyjadrila tak, že B. D., ako jej vtedajšiemu partnerovi, umožnila

používať jej súkromný počítač značky Apple Macbook, na ktorom mala prihlásený aj svoj e-mailový účet.
Žalobca zároveň opomenul v rámci svojej argumentácie skutočnosť, že, ak bola e-mailová adresa A.
súčasťou Apple ID a takýto účet bol už raz prihlásený v akomkoľvek zariadení značky Apple, tak nebolo
potrebnézadávaťhesloprikaždomprístupeke-mailu,čoumožňovalokomukoľveksfyzickýmprístupom
k zariadeniu manipulovať s obsahom účtu, ako tomu bolo v tomto prípade. Dôvodom, prečo pritom

došlo k preposlaniu rezervačnej zmluvy z jej e-mailového účtu, bolo to, že B. D. nemal v ich spoločnej
domácnosti svoj súkromný počítač, pričom rovnako nemali ani tlačiareň, a preto si rezervačnú zmluvu
vytvoril na jej počítači v čase keď bola mimo domácnosti, a túto si preposlal do svojho súkromného
počítača, ktorý mal vo firme svojich rodičov, aby si tam mohol rezervačnú zmluvu vytlačiť pre podpis. Nie
je pritom ani vylúčené, že B. D. predmetný e-mail úmyselne preposlal aj z dôvodu navodenia dojmu, že

je aktívne zapojená do komunikácie ohľadom rezervačnej zmluvy. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaná
argumentovala tým, že samotné preposlanie e-mailovej komunikácie pritom nemožno stotožňovať s
právne relevantným prejavom vôle, ktorý by zakladal oprávnenie osoby B. D. konať v jej mene. V danom
prípade išlo o prevod nehnuteľností, ktorý si vyžaduje písomný právny úkon, tak aj plná moc mala byť
navyše podľa ust. § 31 ods. 3 OZ udelená v písomnej forme, čo si mal žalobca ako podnikateľský subjekt

preveriť. Pokiaľ chcel teda žalobca tvrdiť, že písomná plná moc bola udelená, mal ju predložiť, a tým
uniesť dôkazné bremeno. Takúto plnú moc pre disponovanie s jej nehnuteľnosťami B. D. nikdy neudelila,
a preto v zmysle ust. § 33 ods. 2 OZ, keďže rezervačnú zmluvu nikdy dodatočne neschválila, sa žalobca
môže domáhať splnenia záväzku v podobe vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody
výlučne od B. D.. V ďalšom žalovaná poukazovala na znenie ust. čl. 2.3 rezervačnej zmluvy, v zmysle

ktorého rezervačný poplatok bol splatný pri podpise zmluvy. V prípade, ak by rezervačný poplatok
nebol uhradený záujemcom v lehote splatnosti, táto zmluva uplynutím lehoty splatnosti rezervačného
poplatku automaticky zaniká; spolu s tým zanikajú aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto
zmluvy vyplývajúce. Keďže rezervačný poplatok bol uhradený až deň po uzavretí zmluvy, t. j. po lehote
splatnosti, rezervačná zmluva zanikla ešte pred touto úhradou. Uvedené má pritom podstatný význam

pre predmet veci, keďže v tomto prípade sa nemožno baviť o bezdôvodnom obohatení na základe
právneho dôvodu, ktorý odpadol až neskôr, ale na základe bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu, čo len opätovne potvrdzuje jej argumentáciu, že nie je pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná
rovnako zotrvala na námietke o neosvedčení existencie obavy z ohrozenia exekúcie, keďže na výzvu
žalobcu pred prevodom jej nehnuteľností na G. H. žalobcovi odpovedala, že nevie o žiadnej rezervačnej

zmluve, žiadnu takú nepodpísala a ani neprijala žiadne peňažné prostriedky, pričom žalobca na jej
odpoveď už nereagoval. Uvedené preto nemožno klasifikovať ako jej vedomosť o existencii nejakej
pohľadávky voči nej, a tým ani prevod jej nehnuteľnosti nemožno klasifikovať ako úmyselné zbavovanie
sa majetku. V ostatnom žalovaná zotrvala na podstate argumentácie uvedenej v jej odvolaní.
17. Žalobca v odvolacej replike na argumentáciu žalovanej reagoval tým, že jej námietky ohľadom

nedostatku oprávnenia B. D. konať za jej osobu prekračujú rámec osvedčovania rozhodujúcich
skutočností v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia a budú predmetom dokazovania
a posúdenia súdom prvej inštancie v konaní o jeho žalobe. Žalobca mal potom za to, že osvedčil
existenciu pohľadávky, ktorej zabezpečenia sa domáhal návrhom na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. V tejto súvislosti, ako aj v súvislosti s osvedčením obavy zo zmarenia exekúcie, zásadne

zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. V ďalšom doplnil, že pred
podpisom rezervačnej zmluvy mu bola predložená plná moc, ktorou žalovaná splnomocnila B. D.nadisponovaniesjejnehnuteľnosťami.Sohľadomnato,ževidel,ženávrhnauzatvoreniekúpnejzmluvy
bol zaslaný z e-mailu žalovanej, nemal dôvod pochybovať o tom, že B. D. je oprávnený za žalovanú
uzatvoriť rezervačnú zmluvu. Aj z konania vedeného

na Okresnom súde Martin pod spis. zn. 10C/122/2024 a Krajskom súde v Žiline pod spis. zn.
9Co/18/2025 vyplýva, že žalovaná B. D. udelila (minimálne jednu) plnú moc, ktorej predmetom bolo
splnomocnenie na disponovanie s nehnuteľnosťami v jej mene.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej proti
uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. d) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovanou, v neprospech ktorej bolo
rozhodnuté, preskúmal odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie o návrhu žalobcu na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.07.2025 zastavil (§ 391 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1, § 161
ods. 2 a § 230 CSP).
19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný odvolacími
dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok,
na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,

že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré
by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil.
20. V kontexte s uvedeným odvolací súd považuje vo všeobecnosti za potrebné uviesť, že podľa
ust. § 161 ods. 1 CSP je súd povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené

procesnépodmienky,zaktorýchmôžekonaťarozhodnúť(procesnépodmienky).Aksúdzistínedostatok
procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, musí konanie
bez ďalšieho zastaviť (§ 161 ods. 2 CSP). Túto povinnosť má rovnako aj odvolací súd, čo vyplýva z ust.
§ 378 ods. 1, § 380 ods. 2, § 384 ods. 4, § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 CSP.
21. Medzi tzv. negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka rozhodnutej veci (impedimentum rei

iudicatae). Túto prekážku spôsobuje negatívna stránka materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
ktorá sa prejavuje ako jeho nezmeniteľnosť. To znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne
rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem,
teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP)
tvorí neodstrániteľnú vadu konania,

na ktorú, ako už bolo uvedené, je súd (vrátane odvolacieho) povinný prihliadať ex officio
(§ 161 ods. 1 CSP).
22. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to
totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa
v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné

postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Totožnosť predmetu je
daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté v inom predchádzajúcom spore. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná
len podľa žalobného návrhu (petitu), ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer,
o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na

odôvodnenie svojho nároku. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého
skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých
bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode
(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/280/2010

zo dňa 20.10.2011).
23. Aj právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res
iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej
situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Uvedené závery sa
primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata. Dodatočná zmena skutkových okolností významných
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (rozumej tým, ktorá nastala po vydaní
uznesenia, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, viď § 329 ods. 3
CSP) však vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrhvychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne
rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť a neodkladné opatrenie
nariadiť. Doposiaľ uvedené možno primerane použiť aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 CSP).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
zo dňa 26.06.2025, podaným spolu so žalobou vo veci samej, domáhal zriadenia záložného práva na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, vedenom pre okres A. A., obec a k. ú. C., ako pozemky
parcela KN-C č. 695/37 a parcely KN-E č. 513/2, č. 576/5, č. 576/6, č. 775/3, č. 775/4, č. 775/17, č.
775/104, pod B6 na žalovanú v podiele o veľkosti 1/1 v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia

jeho peňažnej pohľadávky vo výške 30.000,- eur z titulu nároku žalobcu voči žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia
vo výške 30.000,- eur. Žalobca skutkovo odôvodnil tento návrh tým, že žalovaná je zapísaná ako
výlučný vlastník uvedených pozemkov, pričom iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohol slúžiť
na zabezpečenie jeho pohľadávky, žalovaná nevlastní. Potrebu vydania zabezpečovacieho opatrenia
žalobca ďalej zdôvodnil obavou ohrozenia exekúcie

na vymoženie jeho žalovanej pohľadávky vo výške 30.000,- eur, ktorú obavu vyvodzoval z toho, že
žalovaná sa v poslednom období zbavila podstatnej časti svojho majetku, príp. ho zaťažila zriadením
záložného práva. Toto konanie u neho vzbudzovalo obavu z možnosti špekulatívneho a účelového
konania žalovanej v snahe zmariť uspokojenie jeho pohľadávky. Žalobca konkrétne poukázal na to,
že žalobkyňa bola v minulosti vlastníčkou aj pozemkov parciel KN-E č. 794/1 a č. 794/2 o výmere

spolu viac ako 5.000 m2, zapísaných na už zmienenom LV č. XXXX, H. M. C., ktoré previedla kúpnou
zmluvou, v zmysle ktorej vklad vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 07.02.2025. Navyše k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., a to parcele KN-E č. 513/2
bolo dňa 10.01.2024 v prospech A. I. zapísané záložné právo, pričom k tejto prebiehal prevod, čo
vyplývalo z vyznačenej plomby na LV č. XXXX č. V-715/2024 (kúpna zmluva).Kúpnou zmluvou, ktorá

mala byť uzavretá medzi stranami sporu sa mali scudziť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, čo samo
o sebe preukazovalo úmysel žalovanej predať nehnuteľnosti v jej vlastníctve, pričom žalovaná mala
na svojom facebookovom profile zverejnenú ponuku na predaj týchto nehnuteľností. O tomto návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/65/2025-34
zo dňa 07.07.2025 tak, že návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Uznesenie

súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2025.
25. Žalobca sa v poradí druhým návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.07.2025,
doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.07.2025 (t. j. ešte pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie č. k. 17C/65/2025-34 zo dňa 07.07.2025), domáhal vydania zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo

na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom pre okres A. A., obec a k. ú. C., ako pozemok
parcela KN-C č. 695/37, pod B6 na žalovanú v podiele o veľkosti 1/1 v prospech žalobcu, a to za účelom
zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 30.000,- eur z titulu nároku žalobcu voči žalovanej
na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 30.000,- eur, ktorej priznania sa domáha v konaní vo veci samej (vedenej pod spis. zn.

17C/65/2025). Žalobca odôvodnil tento návrh rovnakými skutkovými tvrdeniami, pričom k týmto doplnil
lentoľko,žepopodanížaloby(atedaajvporadíprvéhonávrhunavydaniezabezpečovaciehoopatrenia)
sa dozvedel o nových skutočnostiach, z ktorých vyplýva úmysel žalovanej predať nehnuteľnosti v jej
vlastníctve. Konkrétne tento úmysel preukazuje komunikácia žalovanej s J. K., pričom tento poskytol
žalobcovi informáciu o ponuke pozemkov v obci C., z čoho potom vyplynulo, že žalovaná ponúka na

predaj pozemky zapísané na zmienenom LV č. XXXX, a to parcely KN-E č. 695/37 a č. 775/104. O tomto
návrhu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesení, a to tak, že mu vyhovel.
26. Vychádzajúc z uvedeného potom dospel odvolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade bránil
konaniu o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 16.07.2025 neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP) spočívajúci v prekážke veci rozhodnutej (§ 230

CSP). O návrhu žalobcu s totožným predmetom a voči totožnej žalovanej zo dňa 26.06.2025 už totiž
právoplatne rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/65/2025-34 zo dňa 07.07.2025. Na
totožnosti predmetu oboch návrhov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia nemení nič ani skutočnosť,
že v poradí prvým návrhom sa žalobca domáhal zriadenia sudcovského záložného práva (§ 343 CSP)
nielen k pozemku parcela KN-C č. 695/37 – orná pôda o výmere 3.112 m2, nachádzajúcemu sa v k.

ú. a obci C., L. A. A., evidovanému na LV č. XXXX, ktorý ako jediný bol predmetom v poradí druhého
návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva, ale aj k ďalším pozemkom evidovaným na LV č.
XXXX, nachádzajúcim sa v k. ú. a obci C., okres A. A.. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť,
že súd prvej inštancie v poradí prvý návrh uznesením č. k. 17C/65/2025-34 zo dňa 07.07.2025zamietol en bloc z dôvodu, že hodnota všetkých pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáhal zriadenia
sudcovského záložného práva je v zjavnom nepomere k hodnote zabezpečovanej pohľadávky žalobcu.
Na totožnosti predmetu konania zároveň nemení nič ani skutočnosť, že žalobca v poradí druhom návrhu

doplnil skutkové tvrdenia o ďalšom dôkaze preukazujúcom úmysel žalovanej smerujúci k scudzeniu
nehnuteľného majetku evidovanému na LV č. XXXX a nachádzajúcemu sa v k. ú. a obci C., okres
A. A. (SMS komunikácia medzi J. K. a žalovanou). Tvrdenie o úmysle žalovanej scudziť označené
pozemkyvjejvlastníctvetotižobsahovalužvporadíprvýnávrhnavydaniezabezpečovaciehoopatrenia.
Toto doplnenie tak nebolo možné považovať za opis zmeny skutkových okolností významných pre

rozhodnutie (uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 17C/65/2025-34 zo dňa 07.07.2025), ktorým bol
zamietnutý v poradí prvý návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 26.06.2025,
ako to má na mysli ust. § 329 ods. 3 CSP. Obdobne je tomu, pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu v poradí
druhom návrhu ohľadom proporcionalite hodnoty predmetu zabezpečenia a hodnoty zabezpečovanej
pohľadávky.
27. V nadväznosti na uvedené, bez potreby ďalšieho zaoberania sa odvolacími námietkami žalovanej,

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) v spojení
s ust. § 230 CSP zrušil a konanie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa
16.07.2025, doručeného súdu prvej inštancie rovnakého dňa, podľa ust. § 391 ods. 1 v spojení s ust.
§ 378 ods. 1 a ust. § 161 ods. 2 CSP zastavil.
28. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže toto

rozhodnutie vzhľadom na to, že na základe žaloby žalobcu zo dňa 26.06.2025 prebieha konanie vo veci
samej, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP totiž o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).