Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201040
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201040.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., proti žalovanému: BPS Belá s.r.o., so sídlom
Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, zast. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom
Hlavná111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, v konaní o zaplatenie sumy 2 112,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 15.04.2025 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 2 112,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2 112,- eur od 01.01.2021 do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX poukázal žalovanému finančnú sumu 30 000,- eur
na jeho bankový účet. Žalovaný Potvrdením zostatkov k 31.10.2020 – uznanie dlhu, potvrdil zostatok
svojich záväzkov voči nemu vo výške 30 000,- eur spolu s 5 % úrokom a zaviazal sa ho zaplatiť
nasledovne: istinu 15 000,- eur do 30.11.2020, istinu 15 000,- eur do 15.12.2020 a 5 % úrok do

31.12.2020. Žalovaný istinu uhradil, avšak úrok nezaplatil.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že žalobca nepreukázal, že finančné prostriedky na jeho účet vložil on. Zo žaloby tiež nemožno
identifikovať,čimedzinimimalabyťuzatvorenázmluvaopôžička,aleboúverovázmluva,čiišloozálohu,
investíciu alebo inú transakciu. Zo strany žalobcu nebola predložená žiadna písomná zmluva, teda
nepreukázal, že medzi nimi bola uzatvorená akákoľvek zmluva. Popiera, aby bol účastníkom akejkoľvek

takej dohody.

Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu uviedol, že sa jedná o dodatočne vyhotovený dokument zo strany
žalobcu, pričom žalobca bol v minulosti konateľom žalovaného. Tento dokument sa v jeho účtovnej
dokumentácii nenachádza. V ďalšom namietal, že tento dokument neobsahuje presný právny dôvod
dlhu. Zákonná úprava pritom vyžaduje pre uznanie záväzku písomnú formu a tento jednostranný právny
akt má byť dlžníkom adresovaný, resp, určený veriteľovi. Akt spĺňajúci náležitosti uznania, no určený

tretej osobe, účinky uznania záväzku vyvolávať nebude.

V ďalšom uviedol, že namieta celú formu a obsah uznania dlhu. Tento dokument chaoticky uvádza
peňažnú platbu, nešpecifikuje o aký záväzok ide, uvádza kolektívnu sumu a nešpecifikuje právny dôvodči titul, ani dátum vzniku záväzku. Žalobca vôbec neuvádza splatnosť a dôvodnosť úrokov z omeškania.
Uznaniedlhupodľajudikatúrymusíbyťkonkrétne,určitéanesmiebyťabstraktné.Tuchýbavymedzenie,
z čoho záväzok vznikol. Preto je podľa jeho názoru tento právny úkon neplatný pre jeho neurčitosť.

Poukázal aj na znenie § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého môže byť konateľské
oprávnenie obmedzené iba spoločenskou zmluvou alebo valným zhromaždením. Toto obmedzenie však
platí iba do vnútra spoločnosti, voči tretím osobám je neúčinné. Od toho je potrebné odlišovať spôsob
konania štatutárneho orgán. Ak má spoločnosť viac konateľov, v spoločenskej zmluve sa musí upraviť

spôsob ich konania, či bude každý konateľ konať samostatne, alebo všetci spoločne. Ak konatelia
majú konať spoločne, tak uskutočnenie právneho úkonu len jedným konateľom, znamená absolútnu
neplatnosť tohto úkony pre rozpor so zákonom. Uviedol, že v zmysle čl. 9 ods. 3 Spoločenskej zmluvy
žalovaného, v prípade právnych úkonov zakladajúcich práva a povinnosti spoločnosti, ktorých i samotné
čiastkové plnenie presahuje 4 000,- eur, je potrebný predchádzajúci písomný súhlas všetkých konateľov.
V danej právnej veci konateľ žalovaného stál a konal na oboch stranách písomného úkonu.

Na záver vyjadrenia uviedol, že voči žalovanému tiež uplatňuje námietku premlčania v rozsahu celého
žalobou uplatneného nároku.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Potvrdením zostatkov k 31.10.2010 – uznanie

dlhu, výpismi z účtu, písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďou žalobcu, prednesmi práv. zást.
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z Potvrdenia zostatkov k 31.10.2010 – uznanie dlhu zo dňa 11.11.2020 vyplýva, že toto potvrdenie
vystavil žalovaný. Na potvrdení je uvedené obchodné meno žalovaného, adresa jeho sídla, jeho IČO.

Je na ňom uvedené miesto a čas vystavenia – v G. XX.XX.XXXX, je opatrené pečiatkou žalovaného
a vlastnoručným podpisom jeho konateľa.

Je v ňom uvedené, že žalovaný potvrdzuje zostatok svojich záväzkov voči dlžníkovi: A. B., r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. F. vo výške 30 000,- eur – plus 5 % ročný úrok – titulom vkladu na účet

dlžníka zo dňa XX.XX.XXXX zo strany veriteľa. Zároveň žalovaný v ňom uviedol, že uznáva svoj dlh
a zaväzuje sa ho splatiť nasledovne: istinu 15 000,- eur do 30.11.2020, istinu 15 000,- eur do 15.12.2020,
5 % ročný úrok do 31.12.2020 a to na účet žalobcu, číslo účtu XXXXXXXXXX.

5. Z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 11.07.2019 vyplýva, že žalovaný v uvedený

deň vložil na účet žalovaného: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXX v hotovosti sumu 30 000,- eur.
Variabilný symbol platby XXXXXXXX.

Z výpisu z účtu žalobcu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. číslo XXXXXXXXXX za obdobie
od 29.11.2020 do 31.12.2020 vyplýva, že žalovaným boli v prospech tohto účtu realizované nasledovné

úhrady: 30.11.2020 suma 15 000,- eur, 18.12.2020 suma 15 000,- eur.

6. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že v čase 11.11.2020 boli jeho konateľmi: H. I. J.,
H. K. K., H. K. J. a A. B. – žalobca. Žalobca bol jedným z konateľov spoločnosti od 01.05.2010 do
01.03.2021.

Pokiaľ sa jedná o konanie za spoločnosť, tak v mene spoločnosti konajú a písomnosti zakladajúce
práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému
obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj vlastnoručný podpis.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2025 uviedol, že v potvrdení – uznaní dlhu, uznal
žalovanýdlhtitulomúrokuvovýške5%ročne.Jednásaoodplatuzaužívanieposkytnutýchprostriedkov
za obdobie ich užívania žalovaným, t.j. od dátumu poskytnutia do dátumu splatenia.

Uviedol, že úrok vyčíslil nasledovne: zo sumy 30 000,- eur od 11.07.2019 do 29.11.2020, t.j. 507 dní x

5 % ročný úrok (denne cca 4,10 eur) = 2 078,- eur, zo sumy 15 000,- eur od 01.12.2020 do 17.12.2020,
t.j. 17 dní x 5 % ročný úrok (denne cca 2,- eurá) = 34,- eur, spolu 2 112,- eur.8. Podľa § 657 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. V danej právnej veci na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané a
nesporné,žežalobcadňaXX.XX.XXXXposkytolžalovanémufinančnéprostriedkyvovýške30000,-eur.
Žalovaný následne túto sumu žalobcovi vrátil a to dvomi splátkami dňa XX.XX.XXXX vo výške 15 000,-

eur a dňa 18.12.2020 vo výške 15 000,- eur.

Súd žalobcom uplatnený nárok (vzhľadom na skutkové okolnosti uvedené v žalobe a písomnom podaní
žalobcu zo dňa 22.09.2025) právne kvalifikoval ako nárok ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke, ktorú
žalobca žalovanému poskytol dňa XX.XX.XXXX vo výške 30 000,- eur s tým, že medzi nimi bol

dohodnutý aj čas jej splatenia, a to formou dvoch splátok : 15 000,- eur do 30.11.2020, 15 000,- eur do
15.12.2020 (uvedené korešponduje aj s dátumami úhrad realizovaných žalovaným).

Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo
určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, prípadne na spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje

vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu)
povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky,
pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom
na účet dlžníka. Pôžička je odplatný právny úkon. Odplatu predstavujú úroky a iné plnenia najčastejšie
označované ako poplatky.

V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/25/2018 zo dňa 29.11.2018 v ktorom
Uviedol: ,,Dovolací súd zastáva rovnaký názor, aký je prezentovaný vo vyššie uvedených rozhodnutiach,
ato,žestranykonanianiesúpovinnéuplatnenýnárokaniobranuprotinemuprávnekvalifikovať,pretože
právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby

uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok,
ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom
strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený

skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením
v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých
vybrať správnu právnu normu.“

10. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný písomne uznal svoj dlho voči žalobcovi vo výške 30 000,- eur spolu s 5

% úrokom a zároveň sa zaviazal istinu splatiť v dvoch splátkach ( posledná splatná 15.12.2020) a úrok
vo výške 5 % ročne do 31.12.2020. Na základe tohto právneho titulu si následne v konaní aj uplatnil
voči žalovanému svoj peňažný nárok.

11. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Svoju zabezpečovaciu funkciu plní tým,

že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania. Je to jednostranným právnym úkonom
dlžníka adresovaným veriteľovi. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony, je pre
jeho platnosť potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodov dlhu a jeho
výška.Uznaniedlhujeprávnyúkon,naktorýjepodsankciouneplatnostiustanovenápísomnáforma,pretomusí
byťurčitosťprejavuvôleuznaťdlhčododôvoduavýškydanáobsahomlistiny,naktorejjezaznamenaný.

Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav vôle by nemal vzbudzovať
odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb.

12. Žalovaný v konaní namietal že uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť,
nakoľko v ňom nie je uvedený právny dôvod dlhu a jeho splatnosť.

13. Z predložené Potvrdenia o zostatkoch k 31.10.2020 – uznanie dlhu zo dňa 11.11.2020 súd zistil,
že žalovaný písomne uznal svoj peňažný dlh voči žalobcovi vo výške 30 000,- eur spolu s 5 % ročným
úrokom, pričom je v ňom uvedené, že sa jedná o finančné prostriedky, ktoré boli na účet žalovaného
vložené dňa 11.07.2019 zo strany veriteľa, teda žalobcu. Žalobca teda zrozumiteľne a určite v potvrdení
uviedol jednak výšku dlhu a tiež dôvod vzniknutého dlhu.

Zároveň v potvrdení žalovaný jednoznačným spôsobom prehlásil, že sa zaväzuje tento dlh zaplatiť a to
nasledovne: istinu 15 000,- eur do 30.11.2020, istinu 15 000,- eur do 15.12.2020, úrok 5 % ročne do
31.12.2020.

Potvrdenie je opatrené jednak pečiatkou žalovaného a jednak vlastnoručným podpisom konateľa
žalovaného.

Súd dospel k záveru, že uznanie dlhu zo dňa 11.11.2020 obsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, ktoré sú uvedené zrozumiteľne a určite a preto tento jednostranný právny úkon žalovaného

nie je neplatný v zmysle § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. V ďalšom žalovaný namietal, že Potvrdenia o zostatkoch k 31.10.2020 – uznanie dlhu zo dňa
11.11.2020, je neplatným právnym úkonom, nakoľko tento úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Ako
dôvod tejto neplatnosti uviedol skutočnosť, že v čase jeho vyhotovenia žalobca bol ako fyzická osoba

v postavení veriteľa a zároveň bol konateľom žalovaného, ktorý toto uznanie dlhu za žalovaného
podpísal.

Zároveň uviedol, že žalobca porušil aj spoločenskú zmluvu, nakoľko prekročil rozsah svojich oprávnení,
nakoľko v prípade právnych úkonov zakladajúcich práva a povinnosti spoločnosti, ktorých i samotné

čiastkové plnenie presahuje 4 000,- eur, je potrebný predchádzajúci písomný súhlas všetkých konateľov.

15.Podľa§121ods.2Obchodnéhozákonníka,spoločníkaleboosobapodľa§67cod.2môžeposkytnúť
spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, ak ho poskytne inak ako
finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 67c ods. 2, písm. a) Obchodného zákonníka, za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje sa
považuje plnenie, ktoré poskytne člen štatutárneho orgánu, zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu, prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku, člen dozornej rady.

Zákon umožňuje, aby aj štatutárny orgán spoločnosti – teda konateľ, z vlastných zdrojov poskytol
spoločnosti úver, alebo iné obdobné plnenie, teda aj pôžičku. V danej právnej veci mal súd za
preukázané, že žalobca ako konateľ žalovaného v roku 2019 poskytol žalovanému finančné prostriedky
vo výške 30 000,- eur a to vkladom na účet.

Následne dňa 11.11.2020 žalovaný písomne čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh voči žalobcovi. V tom
čase bol žalobca jedným z konateľov žalovaného a tak ako vyplýva z obchodného registra, každý
z konateľov bol oprávnený za spoločnosť konať samostatne, s tým že pokiaľ sa jedná o podpisovanie
písomných dokumentov tak k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti bolo potrebné
pripojiť vlastnoručný podpis konateľa.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdjetohonázoru,žeuznaniedlhuzodňa11.1.2020niejeneplatným
právnym úkonom ani pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Finančné prostriedky žalobca žalovanému
poskytol, žalovaný v konaní netvrdil, žeby ich nebol povinný žalobcovi vrátiť a ich aj žalobcovi vrátil,deklarovanie tejto skutočnosti v uznaní dlhu, ktoré podpísal žalobca, ktorý bol v tom čase aj konateľom
žalovaného a bol oprávnený za žalovaného samostatne konať, nie je podľa názoru súdu možné
považovať za konanie rozporné s dobrými mravmi.

16. Podľa názoru súdu ani konanie žalobcu ako konateľa žalovaného, ktorým mal podľa spoločenskej
zmluvy prekročiť rozsah svojich oprávnení, nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 133 ods. 2 Obchodného zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská
zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

V praxi je bežné, že konateľské oprávnenie sa obmedzí napr. tak, že spoločenská zmluva, prípadne
zmluva o výkone funkcie konštatuje, že konateľ nesmie uzavrieť v mene spoločnosti zmluvu,
ktorej predmetom je plnenie vyššie ako 10 000 eur, prípadne že uzavretie takejto zmluvy podlieha

predchádzajúcemu súhlasu valného zhromaždenia alebo že jeden z konateľov je oprávnený uzatvárať
zmluvy iba so zahraničnými zmluvnými partnermi a pod. Všetky tieto obmedzenia konateľského
oprávnenia sú v súlade so zákonom, t. j. ak konateľ tieto obmedzenia prekročí, tak porušuje povinnosti,
ktoré mu voči spoločnosti vyplývajú zo spoločenskej zmluvy a/alebo zo zmluvy o výkone funkcie.
Ak týmto konaním spôsobil spoločnosti škodu, tak tejto škody sa môže spoločnosť domáhať v plnej

výške prostredníctvom podania žaloby na náhradu škody na príslušný súd. Žiadne z vyššie uvedených
obmedzení konateľského oprávnenia však nie je účinné voči tretím osobám.

17. Žalovaný voči uplatnenému nároku žalobcom na zaplatenie úroku vzniesol námietku premlčania
a súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Súd opätovne uvádza, že predmetom

konania bol nárok na zaplatenie úrokov z požičaných finančných prostriedkov žalobcom žalovanému
dňa 11.07.2019.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch;
ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ
ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po
uznaní.

Z ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že právo na úroky a opakujúce sa plnenia,
ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo ktoré boli písomne uznané dlžníkom,
sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe, nezávisle od plynutia premlčacej doby istiny.

Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V súdnej

praxi nie sú žiadne pochybnosti o tom, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok.
Pretože úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, znamená to okrem iného, že pre
povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v čase, keď
došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Aj keď úroky
z omeškania prirastajú k istine za každý deň trvania omeškania dlžníka so splnením dlhu, povinnosť

platiť úroky z omeškania nevzniká podľa ustálenej judikatúry súdov vždy samostatne (nanovo) za každý
deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu

Žalovaný nárok žalobcu na 5 % ročný úrok uznal dňa 11.11.2020, pričom splatnosť úroku bola dňa
31.12.2020, teda bola určená po dátume písomného uznania dlhu. Zákonná 3-ročná premlčacia

doba tak začala plynúť 01.01.2021 a uplynula dňa 01.01.2024. Žaloba v danej právnej veci bola podaná
dňa 15.04.2025, teda po uplynutí premlčacej doby.Súd žalobcovi uplatnený nárok vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania žalovaným v konaní
priznať nemohol a preto žalobu v clom rozsahu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto v súlade s uvedenými zákonnými
ustanoveniami žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.