Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 5, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 92Cb/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125221690
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Lukáčová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125221690.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: AG osoba rizikového kapitálu, s.r.o., IČ: XX XXX XXX,
so sídlom Revoluční 1784/2, Předměstí, Svitavy, Česká republika, proti osobe povinnej z neodkladného
opatrenia: A. B., nar. X. C. XXXX, bytom D. XX/XX, E. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeného súdu 5. decembra 2025

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva.

III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe žaloby doručenej súdu 7. novembra 2025 v konaní vedenom na Mestskom súde Košice
pod sp. zn. 26Cb/24/2025 súd 3. októbra 2025 vydal rozsudok č. k. 26Cb/24/20258 – 104, ktorým vo
výroku I žalovanému 1/ (EMPIRE Promotion s. r. o., IČO: 55 589 201) a žalovanému 2/ (A. B., nar. X.
XXXX XXXX) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 120 000 eur, úrok 4 800 eur a 17,65%-ný ročný
úrok z omeškania zo sumy 120 000 eur od 16. októbra 2024 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného. Vo výroku II rozsudku súd žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovaným
v 1. a 2. rade v rozsahu 100% (ďalej aj len „rozsudok“). Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

2. Podaním doručeným súdu 5. decembra 2025 sa žalobkyňa, resp. navrhovateľka neodkladného
a/alebo zabezpečovacieho opatrenia (ďalej len „navrhovateľka“) domáhala, aby súd vo výroku I

zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva
číslo XXXX, vedenom okresným úradom Košice I, obec Košice – Sever, katastrálne územie F. C., a to
v prospech navrhovateľky. Ďalej žiadala, aby výrokom II súd uložil osobe povinnej z neodkladného
opatrenia – žalovanému 2/ v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 26Cb/24/2025 (ďalej len „odporcovi“)
povinnosť zložiť do úschovy peňažnú sumu na základe predaja nehnuteľností vlastnených odporcom,
vedených na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom okresným úradom Košice I, obec Košice – Sever,

katastrálne územie F. C.. Rovnako žiadala, aby súd vo výroku III odporcovi uložil povinnosť nenakladať
s nehnuteľnosťami a zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by akokoľvek zaťažili nehnuteľnosťami
(nehnuteľnosti – pozn. sudu) vlastnené odporcom, vedenými na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom
okresným úradom Košice I, obec Košice – Sever, katastrálne územie F. C., a to až do právoplatného
skončenia súdneho konania medzi navrhovateľkou a odporcom.

3. Návrh odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Dňa 28. marca 2024 s EMPIRE Promotion s.r.o.
uzatvorila zmluvu o úvere, pričom odporca v tomto konaní, ktorý je zároveň konateľom tejto spoločnosti,bolručiteľom.Zdôvodunezaplateniadlžnejsumynavrhovateľkaneodkladnéhoopatreniapodala žalobu
na súd voči EMPIRE Promotion s. r. o. ako žalovanému 1/ a odporcovi v tomto konaní ako žalovanému
2/. Na jej základe súd vydal rozsudok, ktorým v plnej miere navrhovateľke priznal jej nárok.

4. Ďalej uviedla, že odporca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX,
vedenom okresným úradom Košice I, obec Košice – Sever, katastrálne územie F. C.. V nedávnej dobe
uzatvoril kúpnu zmluvu, aktuálne na príslušnom okresnom úrade prebieha konanie o zmene vlastníka
nehnuteľnosti. Odporca navrhovateľke nevrátil dlžnú sumu, úmyselne naťahuje čas tým, že podania

preberá v posledný deň, prípade až fikciou doručenia, opravné zákonné prostriedky používa až na konci
zákonných lehôt. Odporca svojím konaním spočívajúcom v prevode majetkov smeruje ku vyhláseniu
osobného bankrotu, čím je ohrozená pohľadávka navrhovateľky, vymoženie dlhu je znemožnené.
Navrhovateľka má za to, že bez okamžitého zásahu súdu hrozí, že odporca nehnuteľnosť prevedie na
tretiu osobu, čím zmarí budúce vykonanie exekúcie a uspokojenie pohľadávky navrhovateľky.

5. Zároveň uviedla, že navrhované opatrenie je primerané, pretože sa len dočasne obmedzí
prevoditeľnosť nehnuteľnosti a nakladanie s ňou. Jeho nariadenie je nevyhnutné, pretože predstavuje
jedinú možnosť ako zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia. Ide o dočasné riešenie, do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej alebo do pominutia dôvodov.

6. Navrhovateľka k návrhu pripojila zmluvu úvere z 28. marca 2024, výpis z listu vlastníctva č. XXXX
a sken rozsudku Mestského súdu Košice z 3. októbra 2025 č. k. 26Cb/24/2025 – 104.

7.Vposudzovanejveciideosporstzv.cudzímprvkom,keďnastranenavrhovateľkyvystupujeprávnická
osoba so sídlom v Českej republike, t.j. v inom štáte, ako je Slovenská republika a odporcom je fyzická

osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorá vo vzťahu s navrhovateľkou nevystupovala
ako spotrebiteľ. Primárne, skôr, než by súd začal konať vo veci samej, bolo preto nevyhnutné posúdiť
medzinárodnoprávne aspekty prejednávaného sporu a v ich kontexte otázku právomoci súdu vo
veci konať a rozhodnúť a, za podmienky zistenia právomoci, otázku príslušnosti, ako nevyhnutných
podmienok konania podľa § 161 ods. 1 CSP, a následne aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je

potrebné uplatnený nárok navrhovateľky posúdiť.

8. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, účinného
od 9. januára 2013 (ďalej len "nariadenie Brusel Ia"), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby

s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu.

9. Podľa § 13 zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba
adresu trvalého pobytu.

11. Podľa § 22 písm. b) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Košice

pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

12. Keďže súd posúdil uplatnený nárok ako obchodnoprávny, aplikoval na prejednávaný spor vyššie
citované ustanovenia právnych predpisov. Vychádzajúc z citovaného článku 4 ods. 1 nariadenia Brusel
Ia, súd ustálil, že disponuje právomocou konať a rozhodovať v predmetnej právnej veci, keďže odporca

je fyzickou osobou s bydliskom na území Slovenskej republiky, a súčasne je daná aj jeho príslušnosť v
súlade s § 22 písm. b) CSP v spojení s § 13 a § 14 CSP.

13.Podľačlánku3ods.1vetyprvejadruhejnariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.593/2008
zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), účinného od 24. júla 2008 (ďalej len

"nariadenie Rím I") zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí
byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu.14. Podľa čl. 5 bodu 4 vety prvej a druhej zmluvy o úvere sa táto zmluva spravuje právnym poriadkom
a príslušnými zákonmi Slovenskej republiky. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
nešpecifikované zmluvou sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka.

15. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok navrhovateľky
posúdiť, súd, z dôvodu, že v konaní mal na základe zmluvy o úvere (článok 5 bod 4) preukázanú voľbu
rozhodného práva, ktorým sa predmetný právny vzťah má spravovať, v súlade s článkom 3 ods. 1
nariadenia Rím I dospel k záveru, že rozhodným hmotným právom v prejednávanej právnej veci je

právny poriadok Slovenskej republiky.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,inaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

22. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Z obsahu návrhu a jeho príloh súd zistil, že 28. marca 2024 navrhovateľka a EMPIRE Promotion s.
r. o. uzatvorili zmluvu o úvere, v rámci ktorej ako ručiteľ vystupuje odporca, zároveň konateľ predmetnej
spoločnosti. EMPIRE Promotion s. r. o. ani odporca požadovanú sumu navrhovateľovi nezaplatili.
Navrhovateľka podala na súd proti EMPIRE Promotion s. r. o. ako žalovanému 1/ a odporcovi v tomto

konaní ako žalovanému 2/ žalobu. Na jej základe Mestský súd Košice vydal rozsudok, ktorým v plnej
miere navrhovateľke voči žalovaným priznal žalovaný nárok. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť.
Odporca s manželkou na základe kúpnej zmluvy zo 14. januára 2020 nadobudli nehnuteľnosť zapísanú
na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom okresným úradom Košice I, obec Košice – Sever, katastrálne
územieF.C..Obavuzohrozeniaexekúcienavrhovateľkaodôvodnilatým,žeodporcasaúčelovozbavuje

svojho majetku (predaj nehnuteľnosti) v úmysle vyhnúť sa exekúcii.

24. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia je zrýchleným
konaním, v ktorom súd nevykonáva dokazovanie, vychádza len z osvedčených skutkových tvrdení
navrhovateľa. Strany zo zákona nemajú rovnaký priestor na vyjadrenie sa k skutkovému a právnemu

stavu veci. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (bližšie k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 91/2012).

25. Z dikcie ustanovenia § 324 ods. 3 CSP vyplýva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má
vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Uvedenú subsidiaritu je všeobecný súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povinný vyhodnotiť. Za predpokladu,že by súd dospel k záveru, že daný vzťah môžu byť vymedzený zabezpečovacím opatrením, je
povinný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a to aj v prípade, ak by inak boli
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na

účel zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je to, aby na majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné
právo, v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo, namiesto toho, aby sa dlžníkovi
ako jeho vlastníkovi zakázalo s týmto majetkom nakladať, zriadené v prospech veriteľa záložné právo.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Tento inštitút neobmedzuje dlžníka v nakladaní s majetkom ako neodkladné
opatrenie. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže dlžník majetok užívať, brať z neho úžitky,
dokonca ho môže aj scudziť, avšak so záložným právom.

26. Hoci navrhovateľka v návrhu explicitne neuviedla, ktorý z účelov uvedených v zákone, má
navrhované opatrenie plniť, respektíve dôvodila tým, že v dôsledku toho, že odporca sa zbavuje svojho

majetku, je aj potrebné bezodkladne upraviť pomery a aj je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, a
to napriek tomu, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to musí vyplývať, z jeho obsahu súd
ustálil, že navrhovateľka sa snažila zabezpečiť, aby v prípade jej úspechu v spore vo veci samej mohla
byť uspokojená z majetku odporcu. Uvedené mala v úmysle dosiahnuť odporcovi uloženým zákazom
nakladania s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve. Inak povedané, navrhovateľka

aj tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňovala v podstate len tým, že odporca sa
zbavuje majetku, čím podľa jej názoru marí možnosť peňažné prostriedky od odporcu účinne exekučne
vymáhať.

27. Vychádzajúc zo vzťahu subsidiarity neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, súd dospel k

záveru, že navrhovateľka sa mala prednostne domáhať len nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
pretože primárne tento inštitút zabezpečuje ňou sledovaný cieľ (zabezpečenia jej pohľadávky z dôvodu
obavy, že exekúcia bude ohrozená).

28. Z návrhu a formulácie a/alebo, resp., jedno alebo viaceré uznesenia na základe § 343 a § 325 ods.

2 písm. b), c) a d) CSP, nie je vôbec zrejmé, nariadenia čoho, resp. v akej postupnosti sa navrhovateľka
domáha.

29. Súd preto vo vzťahu k navrhovanému výroku I posudzoval osvedčenie predpokladov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to:

- dôvodnosť a trvanie peňažnej pohľadávky navrhovateľky,
- spôsobilosť špecifikovaného majetku odporcu byť predmetom záložného práva v zmysle § 151a a nasl.
Občianskeho zákonníka,
- existenciu obavy veriteľa z budúceho zmarenia exekúcie a
- zachovanie zásady proporcionality ku dňu vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

30. Vo vzťahu ku výrokom II a III súd posudzoval osvedčenie predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu,
- navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
- uložením požadovanej povinnosti, resp. obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti),
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nezvratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (požiadavka subsidiarity).

31. Vychádzajúc zo skutočnosti, že súd rozsudkom priznal nárok navrhovateľke v plnom rozsahu, súd v

tomto štádiu konania nepovažuje pohľadávku navrhovateľky za zjavne nedôvodnú alebo neexistujúcu,
navrhovateľka jej vznik a trvanie pre potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčila.32. Ďalšou z nevyhnutých podmienok vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
aj existencia majetku odporcu, ktorý je objektívne spôsobilý byť predmetom záložného práva a ktorý
zároveň umožňuje primerané a reálne zabezpečenie uplatňovaného nároku. V predmetnej veci síce

navrhovateľka výpisom z listu vlastníctva osvedčila, že odporca s manželkou boli k 4. decembru 2025
vlastníkmi v návrhu špecifikovanej nehnuteľnosti. Avšak, s ohľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie
súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase nariadenia uznesenia
súdu prvej inštancie, sa súd (postupujúc v zmysle § 185 ods. 2, 3 CSP) oboznámil s aktuálnym
výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX (k 29. decembru 2025). Súd zistil, že odporca s manželkou už

pristúpili ku predaju nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti
odporcovi zdržať sa nakladania s ňou (čo zahŕňa aj jej predaj). Teda konanie, na zdržanie sa ktorého ho
navrhovateľka podaným návrhom žiadala zaviazať sa už uskutočnilo (titul nadobudnutia: V 12143/2025
z 5. decembra 2025, rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy, č.z. 2712/2025).

33. S prihliadnutím na uvedenú situáciu bolo potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť. Akékoľvek súdne

rozhodnutie, smerujúce k nariadeniu zákazu odporcovi nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, nie je
za aktuálneho stavu možné vykonať. Navyše, odporca v čase rozhodovania súdu o návrhu už nie je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, t.j. nebola splnená ani podmienka existencie právneho vzťahu
medzi stranami sporu.

34. Ďalej súd uvádza, že navrhovateľka nepreukázala ani sa žiadnym spôsobom nevyjadrila
k majetkovým pomerom odporcu. Zo strany súdu tak nie je možné vyhodnotiť, či by v prípade nariadenia
neodkladného opatrenia bol zachovaný princíp proporcionality. V tejto súvislosti súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo patrí medzi najsilnejšie chránené práva, jeho obmedzenie
je prípustné len výnimočne, na základe riadne osvedčených skutočností, za predpokladu splnenia

zákonných podmienok.

35. Navrhovateľka ani len netvrdila, že daná nehnuteľnosť je jediným majetkom odporcu. Absencia
poznatkov na strane navrhovateľky o majetkových pomerov odporcu nepredstavuje dôkaz o neexistencii
jeho ďalšieho majetku, len o navrhovateľkinej nevedomosti, čo nemôže slúžiť ako podklad na záver

o nevyhnutnej potrebe neodkladného zásahu.

36. Z návrhu, resp. z predložených dôkazov nie je súdu známa ani kúpna cena nehnuteľnosti. Bez
znalostí okolností prevodu nemožno vylúčiť ani to, že predmetná nehnuteľnosť bola na tretie osoby
prevedená za obvyklých, či dokonca pre odporcu výhodných podmienok, v dôsledku čoho sa jeho

majetkové pomery mohli dokonca zlepšiť. Za tejto situácie nie je možné vyvodiť záver o úmysle odporcu
zbaviť sa svojho majetku s cieľom ohrozenia exekúcie.

37. Na dôvažok súd uvádza, že navrhovateľkou formulovaný petit návrhu je v časti výroku II navyše aj
neurčitý. Súd nemôže odporcovi uložiť povinnosť zložiť peňažnú sumu vo výške „na základe predaja“.

Suma, ktorá má byť zložená do úschovy súdu, musí byť určitá a jednoznačná. Súd k tomu uvádza, že
v konaniach podľa Civilného sporového poriadku nemôže nahrádzať procesnú aktivitu ktorejkoľvek zo
strán konania, a teda ani akokoľvek dopĺňať či inak „dotvárať“ jej podania dedukovaním toho, čo v nich
nie je explicitne vyjadrené.

38. Pre úplnosť súd uvádza, že strana sporu má právo využiť celú dĺžku lehoty na prebratie zásielky,
vyjadrenie sa či iný úkon vo vzťahu ku súdu. S ohľadom na uvedené sú argumenty navrhovateľky
v naznačenom smere bez právnej relevancie.

39. Zhrnúc uvedené, súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok na

nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd jej návrh
v celom rozsahu zamietol.

40. Na základe vylúčenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a/alebo zabezpečovacieho
opatrenia z konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. 26Cb/24/2025 sa konanie o návrhu na

nariadenie neodkladného a/alebo zabezpečovacieho opatrenia stalo samostatným konaním vedeným
pod samostatnou spisovou značkou. V prejednávanej veci vedenej na súde pod sp. zn. 92Cb/111/2025
tak rozhodol súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda súd za danej situácie nemal inú možnosť
ako v tomto konaní rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1
CSP. Keďže návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného a/alebo zabezpečovacieho opatrenia súd

v celom rozsahu zamietol, úspech v konaní treba pripísať protistrane. Odporca by mal nárok na náhradu
trov konania voči navrhovateľke, avšak z dôvodu, že mu doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd,
postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods.
2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. nárok na náhradu trov konania na nariadenie
neodkladného opatrenia nepriznal (výrok II a výrok IV).

42. Pre úplnosť súd na tomto mieste uvádza, že jeho pozornosti neuniklo, že obsahom spisu
je aj plnomocenstvo z 5. decembra 2025 udelené navrhovateľkou spoločnosti AGF EUROPE S.E.,
IČO: 52 869 661 (č.l. 6) na jej zastupovanie vo veci podania návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Lustráciami vo verejne dostupných registroch súd zistil, že spoločnosť AGF EUROPE S.E.
neposkytuje advokátske služby. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného a/alebo zabezpečovacieho
opatrenia bol učinený v elektronickej podobe, opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom konateľa
navrhovateľky, súd vzhľadom na potrebu rýchleho konania vo veci tohto návrhu konal priamo
s navrhovateľkou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice
(§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).