Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Mária Tvrdíková
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/85/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203229
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8224203229.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
8C/85/2024
Okresný súd Bardejov, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v spore žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom 091 01 Stropkov, zastúpený advokátkou JUDr. Martinou Fabiánovou, so sídlom Hencovská
2043/178, 093 02 Hencovce, proti žalovaným 1/ C. D. E., F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XX/
X, XXX XX B. a 2/ C. B. H., F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., o určenie
vlastníckeho práva takto
r o z h o d o l :
8C/85/2024
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
8C/85/2024
1. Žalobca dňa 18.11.2024 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol viacero skutočností týkajúcich sa
rodičovskéhobytu,nachádzajúcehosanaul.J.XXXX/XXabližšieneurčenejdarovacejzmluvyuzavretej
v prospech žalovaných. Žalobca v podaní navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil darovaciu zmluvu,
ktorou bol žalovaným 1/ a 2/ darovaný byt a z ktorého ho bez jeho vedomia vysťahovali.
2. Žalobca svoj návrh doplnil písomným podaním zo dňa 19.2.2025 na základe výzvy súdu, z ktorého
je zrejmé, že sa domáha zrušenia darovacej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť – byt na ul.
Hrnčiarskej 1627/25 v Stropkove.3.Zobsahupodanéhonávrhujezrejmé,žežalobcažiadazrušeniedarovacejzmluvy,ktorábolauzavretá
na rodičovský byt na K. J. XXXX/XXX, B. medzi zmluvnými stranami a to darujúcou D. B., nar. X.X.XXXX
- matkou žalobcu a obdarovanými C. D. E., F. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B. H., F. B., nar. XX.X.XXXX,
sestry žalobcu.
4. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.8.2025 uviedla, že daná darovacia
zmluva bola uzavretá riadne v advokátskej kancelárii D. C. I., pričom podpisovania sa zúčastnili všetky
osoby naraz. Podpisovanie darovacej zmluvy prebehlo tak, že všetky zúčastnené strany si prečítali
darovaciu zmluvu a zmluvu vecného bremena s doživotným právom užívania bytu v prospech ich mamy
a bolo im advokátom vysvetlené darovanie a vecné bremeno v čom spočíva, a následne všetci zmluvu
podpísali, pričom táto zmluva bola uzavretá slobodne bez akéhokoľvek nátlaku alebo bez akýchkoľvek
podmienok zo strany ich mamy alebo jej a sestry. Ich brat (žalobca) ešte pred uzatvorením darovacej
zmluvy matku pravidelne zastrašoval, urážal ju, nadával jej, vyhrážal sa jej, avšak po zistení že mama
uzatvorila s nimi darovaciu zmluvu sa jeho správanie brutálne zhoršilo. Začal všetkých prenasledovať,
nadával im, vyhrážal sa im, sestre aj jej manželovi. Matku násilím dovliekol na Okresný úrad, katastrálny
odbor a ona zo strachu si vyžiadala kópiu, aj keď jedno vyhotovenie zmluvy obdŕžala pri jej podpisovaní.
Ak ich mama niečo tvrdila pred bratom, tak je to zo strachu pred vlastným synom. To, že matka mala
povedať, že zmluvu nikdy nevidela nie je pravdou, pretože mama zmluvu riadne v advokátskej kancelárii
podpísala, svojho syna sa veľmi bojí. Ten ju pravidelne zastrašuje a zastrašuje aj celú rodinu, o čom
svedčí aj fakt, že ich brat bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči svojmu švagrovi C. L. H.. Navrhla
žalobu zamietnuť.
5. Žalovaná 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.8.2025 uviedla, že darovaciu zmluvu podpisovali
u advokáta D. C. I., kde ju prečítali a následne podpísali. Zároveň bolo v prospech mamy zriadené vecné
bremeno doživotného užívania darovaného bytu v jej prospech. Darovaciu zmluvu mama uzatvorila
zvďaky,žesaoňusosestroustarajú.Naopak,brat(žalobca)sanielenknimsestrám,aleajkmatkeešte
pred uzatvorením darovacej zmluvy správal zle, zastrašoval ju a nadával jej. Navrhla žalobu zamietnuť.
6. V priebehu konania rozhodnutím Centra právnej pomoci – kancelária Svidník, Sov. hrdinov 102, 089
01 Svidník zo dňa 5.12.2025 bol žalobcovi ako oprávnenej osobe priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci v právnej veci o zrušenie darovacej zmluvy a na jeho zastupovanie bola určená advokátka D.
C. M. so sídlom J. XXXX/XXX, XXX XX J., adresa pracoviska Námestie Slobody 6, 093 01 Vranov nad
Topľou.
7. Na požiadanie právnej zástupkyne žalobcu jej boli doručené dňa 15.1.2026 všetky listiny týkajúce sa
sporu a nachádzajúce sa v spise.
8. Na pojednávaní konanom dňa 5.2.2026 právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd určil, že D. B., F.
N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to trojizbového
bytu č. 10 vo vchode č. 25 na poschodí bytového domu súp. č. XXXX N. K. J. O. B., postaveného na
pozemku KN reg. C, evidovaný na katastrálnej mape pod č. 1105/2 – zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 666 m2, k.ú. B.. Poukázala na to, že žalobca podal pôvodnú žalobu o neplatnosť darovacej
zmluvy, v ktorej boli účastníkmi žalované 1/ a 2/ a matka žalobcu.
9. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.
10. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
11. Ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov, ide o procesné spoločenstvo a teda o tzv.
subjektívnu kumuláciu v civilnom procese. Táto môže vzniknúť už podaním žaloby, keď žalobu podá viac
subjektov na strane žalobcu alebo žalobca v žalobe žaluje viac subjektov na strane žalovaného. Civilný
sporový poriadok definuje nerozlučné spoločenstvo ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. Konsenzus nerozlučných
spoločníkov je vyžadovaný aj v prípade zmeny žaloby, vzdania sa nároku a uzavretia zmieru.
V prípadoch tzv. nedielnych záväzkov podľa hmotného práva, pôjde vždy o procesné spoločenstvonerozlučné.Trebazároveňkonštatovať,žeakideonútenéprocesnéspoločenstvo,tedaotakúprocesnú
situáciu, keď hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní,
pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné.
12. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda
hmotnoprávnou úpravou. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, ak povaha predmetu sporu neumožňuje,
aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov (do pozornosti ústavný
súd sp. zn. IIÚS 375/2019).
13. Ako už bolo uvedené, o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná
legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda, ak je z hľadiska hmotného práva potrebné
a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore
nevyhnutné žalovať viacero subjektov.
14. Podaná žaloba trpí nedostatkom vecnej legitimácie. Žalobca, ktorý nebol zmluvnou stranou,
oneplatnosťdarovacejzmluvyzažalovallenobdarované–žalované1/a2/amatkeD.B.,nar.X.X.XXXX
určil postavenie svedka, keď navrhol jej vypočutie ako jeden z dôkazných prostriedkov. Na tomto
zotrvala aj jeho právne zástupkyňa, ktorá mu bola ustanovená rozhodnutím Centra právnej pomoci
– kancelária Svidník, ktorá poukázala na svoje písomné podanie zo dňa 2.2.2026, ktorým navrhla
vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. Ak sa má súd zaoberať ako predbežnou otázkou
platnosťou či neplatnosťou darovacej zmluvy, vecne legitimovaní ako účastníci (žalobcovia, žalovaní)
sa musia konania zúčastniť všetci, ktorí uzavreli darovaciu zmluvu. Matke žalobcu D. B., ktorá uzatvorila
predmetnú darovaciu zmluvu však v tomto spore patrí postavenie strany sporu. V danom prípade
žalobca žaloval len obdarované (svoje sestry) a darkyňu (matku) uviedol len ako svedka. Vzhľadom
na to, že pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť
pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a z uvedeného dôvodu súd
žalobu zamietol.
15. Nakoľko žalobca označil žalovaného v konaní nesprávne a z titulu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalobu súd zamietol, bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, aby
sa zaoberal ďalšími dôvodmi rozhodnými pre posúdenie veci rozhodnými pre posúdenie veci, nakoľko
otázku aktívnej, resp. pasívnej legitimácie musí súd posúdiť aj bez návrhu ako prejudiciálnu otázku.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešné žalované si trovy konania
neuplatnili a neúspešný žalobca nemá na náhradu trov konania právo, preto śud vyslovil, že trovy
konania účastníkom nepriznáva aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, že o nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
8C/85/2024
P O U Č E N I E :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. .
.........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť,proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi
vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo Svidníku 5. februára 2026
JUDr. Mária Tvrdíková
sudca
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.