Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/152/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235795
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123235795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31322051, právne zastúpeného: JUDr. Ľudmila
Jurčová, advokátka, so sídlom: Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 42 171 083, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 39.064,42
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5C/39/2023-214 zo
dňa 18.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
9.369,30 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.369,30 € odo dňa 22. 07. 2023
do zaplatenia, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.
1.1

Súd prvej inštancie konštatoval, že po čiastočných späťvzatiach zostal predmetom konania nárok
na náhradu poistného plnenia vo výške 23.465,88 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
23.465,88 € odo dňa 22. 07. 2023 do zaplatenia. Žalobca konkretizoval jednotlivé uplatnené žalované
čiastky nasledovne: K faktúre č. 293196 vystavenej na sumu 1.170,88 € uviedol, že táto suma
pozostáva z položky 538,38 € pričom ide o platbu pre spoločnosť BSA, ktorá zastupuje zamestnávateľa
obete. Likvidačným zástupcom bola vyplatená konečná pohľadávka za čistú mzdu počas pracovnej
neschopnosti, náklady na rehabilitáciu a súdne trovy. Pohľadávka vo výške 808,38 € sa znížila na 583,38

€ + 140,- € = 723,38 €. V súvislosti so sumou 447,50 € predložil faktúru spoločnosti GS Medical Services,
pričom sa jedná o náklady na právne poradenstvo v súvislosti so vzniknutou škodou. V tomto prípade
sa žalobou domáha zaplatenia fakturovanej sumy 1.170,88 €. K faktúre č. 301034 vystavenej na
sumu 5.182,70 € uviedol, že táto suma pozostáva zo sumy 4.295,- € za lekársky posudok vyhotovený
lekárskym odborníkom a zo sumy 887,70 € titulom nákladov na lekársky posudok/lekársku správu
vystavenú lekárskym poradcom. V prípade sumy 4.295,- € táto bola fakturovaná spoločnosťou Wpex za
Neurologicko-psychologické vyšetrenie zo dňa 02. 02. 2023 za ublíženie na zdraví. Suma 4.295,- € bola

žalobcom uhradená likvidačnému zástupcovi dňa 07. 06. 2023 (bola súčasťou vyplatenej sumy 5.182,70
€). V tomto prípade sa žalobou domáha zaplatenia fakturovanej sumy 4.295,- €. K faktúre č. 286482
vystavenej na sumu 3.000,- € uviedol, že ide o zálohovú platbu na odškodnenie poškodeného. V tomto
prípade sa žalobou domáha zaplatenia fakturovanej sumy 3.000,- €. K faktúre č. 292787 vystavenejna sumu 6.811,54 €, uviedol, že v časti 5.000,- € išlo o platbu zálohy na odškodnenie poškodeného,
v časti 736,08 € o platbu za lekársky posudok a v časti 1.075,46 € rovnako o platbu za lekársky
posudok. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.000,- €. K faktúre č. 298782 vystavenej na

sumu 10.630,70 € uviedol, že v časti 10.000,- € išlo o platbu zálohy na odškodnenie osobnej škody
poškodenej a v časti 630,70 € o platbu za lekárske správy. Žalobca sa žalobou domáha
zaplatenia sumy 10.000,- €. Žalovaná suma pozostáva z čiastok 1.170,88 € + 4.295,- € + 3.000,- € +
5.000,- € + 10.000,- €, spolu 23.465,88 €.

1.2
Súd prvej inštancie za nesporné ustálil, že žalobca a F. B. ako poistník uzavreli dňa 27.
05. 2016 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie motorového vozidla značky
Audi A4, EČV: G.. Medzi stranami bolo tiež nesporné, že dňa 13. 01. 2018 v čase o 20:31 hod.
bola motorovým vozidlom, ktorého vlastníkom a držiteľom bol v danom čase poistník
(iná osoba ako žalovaný), vedeným v tom čase žalovaným, spôsobená škodová udalosť, ku ktorej došlo

v obci H., Holandské kráľovstvo, a pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn.
SEAT CORDOBA, EČV: XXXXXX i zdravia účastníkov Dopravnej nehody a poškodenou
bola p. F. I. A. J. K.. Nesporné medzi stranami bolo, že žalovaný ako vodič motorového vozidla, ktoré
bolo povinne zmluvne poistené u žalobcu, spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu. Sporné
medzi stranami bolo či možno regresný nárok uplatniť len voči poistníkovi alebo aj voči žalovanému ako

vodičovi motorového vozidla.

1.3
Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 2 písm. e), § 4 ods. 1, 2, 3, § 12 ods. 2 písm. a)
Zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o PZP“) a podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

1.3
Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je regresný nárok z poistného plnenia v zmysle

§ 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu, že žalovaný viedol motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu. Nakoľko bolo nesporné, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu a zavinil vznik dopravnej nehody čo vyplýva i zo Zápisnice o výsluchu podozrivého číslo
PL0900-2018013778-10 (č.l. 19, 25) a spôsobil pri dopravnej nehode škodu, má žalobca ako poisťovateľ
proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Mal za to, že základ regresného nároku žalobcu
voči žalovanému je daný. Sporná bola výška regresného nároku, nakoľko žalovaný namietal, že z faktúr
ani ostatných dôkazov nevyplýva, na podklade čoho a z akého titulu boli faktúry likvidačným zástupcom
vystavené,nebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzijehoprotiprávnymkonanímaškodouazálohové
faktúry nepreukazujú nárok žalobcu. Žalobcu preto zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že vyplatil

poškodenej poistné plnenie z dôvodu škody jej spôsobenej pri dopravnej nehode v celkovej výške
23.465,88 €, ktorej náhradu si v tomto konaní uplatňuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, dospel
k záveru, že napriek vykonanému dokazovaniu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že by poškodenej vyplatil poistné plnenie v celkovej výške 23.465,88 € z dôvodu škody jej spôsobenej
žalovaným pri dopravnej nehode dňa 13.01.2018.

1.4
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca predložil 5 faktúr, ktoré vystavil žalobcovi likvidačný zástupca
v Holandsku, spoločnosť AVUS. Po oboznámení sa s obsahom týchto faktúr konštatoval, že zo žiadnej
z predmetných faktúr nevyplýva akákoľvek vecná, časová či osobná súvislosť s dopravnou nehodou
zo dňa 13.01.2018. Hoci žalobca v rámci skutkových tvrdení uvádza, že dopravná nehoda sa stala

dňa 13.01.2018 v obci H. v Holandsku, čo vyplýva i z viacerých listinných dôkazov (napr. Zápisnica
Policajnej jednotky Stredné Holandsko č. SPV20181129120000763, č. l. 15, 21, Zápisnica o zisteniach
číslo PL0900-2018013778-5, č. l. 130, 135), v každej z uvedených faktúr je uvedený iný dátum aj iné
miesto udalosti. Konkrétne je v každej faktúre uvedené: „Dátum udalosti: 10.12.2017 vo Veenendaal/
N233“. Okrem toho, v žiadnej z predmetných faktúr nie je uvedené aspoň meno poškodenej, alebo

aspoň meno žalovaného ako vodiča zodpovedného za škodu, aby bola zrejmá aspoň osobná súvislosť
s dopravnou nehodou zo dňa 13.01.2018. Konštatoval, že Faktúra č. 293196 z 12. 11. 2021 na sumu
1.170,88 € (č. l. 88, 89) bola žalobcom uhradená na účet likvidačného zástupcu dňa 01.12.2021 (výpis
z účtu na č. l. 80) a žalobca si v konaní uplatňuje celú fakturovanú sumu 1.170,88 €. Vo faktúre jeuvedené, že čiastka 1.170,88 € pozostáva zo sumy 583,38 € - „odškodnenie: vymáhanie“, zo sumy 140,-
€ - „odškodnenie: materiálne škody“ a zo sumy 447,50 € - „odškodnenie: materiálne škody, jednorazové
náklady“. Žiadna bližšia špecifikácia týchto fakturovaných čiastok v nej uvedená nie je. Čiastka 583,38

€ - „odškodnenie: vymáhanie“ bola podľa tvrdení žalobcu platba pre spoločnosť BSA, ktorá zastupuje
zamestnávateľa obete titulom: čistá mzda počas PN, náklady na rehabilitáciu, súdne trovy. Žalobca k
tomu uviedol len, že pohľadávka vo výške 808,38 € sa znížila na 583,38 € + 140 € = 723,38 € a predložil
k tomu 2 dôkazy – list adresovaný od likvidačného zástupcu žalobcu AVUS Nederland spoločnosti BSA
dňa 12.11.2021 (č. l. 152, 154) a list adresovaný od spoločnosti BSA likvidačnému zástupcovi žalobcu

AVUS Nederland zo dňa 19. 07. 2024 (č. l. 151, 153). V Liste zo dňa 12.11.2021 je uvedené, že platba
bude vyplatená v súlade s nižšie uvedenými údajmi; mimosúdne poplatky 140,- €, regres 583,38 €,
celkom na úhradu 723,38 € a ďalej je uvedené číslo účtu, na ktorý bude táto suma prevedená. Z tohto
listu zo dňa 12.11.2021 však nevyplýva žiadna (vecná, časová) súvislosť s dopravnou nehodou zo
dňa 13.01.2018, nie je v nej uvedený žiaden údaj, z ktorého by takúto súvislosť bolo možné vyvodiť.
Okrem toho, z listu nie je vôbec zrejmé, o aké mimosúdne poplatky vo výške 140,- € má ísť, ani, čo má

predstavovať regres vo výške 583,38 €. V liste zo dňa 19.07.2024 je uvedené, že v prílohe je uvedený
výpočet dodatočného čistého záverečného mzdového nároku za obdobie od 01.12.2019 do 21.01.2020
vo výške 453,38 €. Výpočet sa vykonáva na základe dohody o mzde, ktorú podpísala Vaša spoločnosť.
Zamestnanec sa zotavil k poslednému uvedenému dátumu. Zamestnávateľ si tiež uplatnil nárok na
náhradu nákladov na reintegráciu vo výške 130,- € za vlastnú prácu a 80,- € za náklady vzniknuté tretím

osobám (podnikový lekár). Celková výška predstavuje 210,- €. Pre stručnosť odkazujem
na priložený rozpočet. Keďže ide v zásade o posledný nárok na náhradu mzdy,
navrhujem, aby ste sa s ním ihneď dohodli na mimosúdnom vyrovnaní nákladov. Výlučne, ak zaplatíte do
8 týždňov od predloženia aktuálne podanej konečnej pohľadávky správny poplatok v súlade s článkom
6 dohody o mzde predstavujúcu 40,- €. Žiadam Vás, aby ste do 4 týždňov od dátumu tohto listu previedli

celkovú sumu 803,38 € na v liste uvedený bankový účet. V úvodnej časti listu je uvedené
Vec: Nehoda zo dňa 13.01.2018 a tento údaj je jediný, z ktorého by bolo
možné vyvodiť aspoň nejakú súvislosť s dopravnou nehodou zavinenou žalovaným zo dňa 13.01.2018,
a to časovú. Je však potrebné zdôrazniť, že tento list je zo dňa 19.07.2024, teda bol vystavený až
v priebehu súdneho konania. Spoločnosť BSA v ňom vyzýva spoločnosť AVUS Nederland na úhradu

celkovej čiastky 803,38 € do 4 týždňov od dátumu tohto listu, preto je zrejmé, že tieto čiastky nemohli
byť fakturované vo faktúre z 12.11.2021 (t. j. pred viac ako 2 rokmi), ktorá bola žalobcom uhradená
dňa 01.12.2021. Čiastka 447,50 € - „odškodnenie: materiálne škody, jednorazové náklady“ bola podľa
tvrdení žalobcu titulom nákladov na právne poradenstvo v súvislosti so vzniknutou škodou. Žalobca k
tomupredložilfaktúruspoločnostiGSMedicalServices(č.l.161,162).ZFaktúryspoločnostiGSMedical

Services z 25.10.2021 vyplýva, že bola vystavená pre spoločnosť Victory Advies, pán L. za vykonané
úkony: dátum - 12.10.2021, opis - poradenstvo, otázky a dohoda, počet hodín - 2,5, hodinová sadzba –
179, na úhradu 447,50 €. Ani z tejto faktúry nevyplýva akákoľvek súvislosť s prejednávanou vecou, nie je
v nej uvedené komu bolo poskytnuté právne poradenstvo, ani z akého dôvodu. Žalobca neobjasnil prečo
jeadresovanáspoločnosti VictoryAdviesnamenopánL.anienamenolikvidačnéhozástupcuaakotáto

spoločnosť a osoba súvisia s prejednávanou vecou. Faktúra nie je ani opatrená pečiatkou spoločnosti,
ktorá ju mala vystaviť ani podpisom zodpovednej osoby. Faktúra č. 301034 z 02.05.2023 na sumu
5.182,70 € (č.l. 86, 87) bola žalobcom uhradená na účet likvidačného zástupcu dňa 07.06.2023 (výpis z
účtu na č.l. 82) a žalobca si uplatňuje z nej len sumu 4.295 € ako platbu za lekársky posudok vyhotovený
lekárskym odborníkom a tvrdí, že táto suma bola fakturovaná spoločnosťou Wpex za Neurologicko-

psychologické vyšetrenie zo dňa 02.02.2023 za ublíženie na zdraví. Vo faktúre je pri čiastke 4.295
€ uvedené „náklady: lekársky posudok, lek. odborník“. Žalobca k tomu predložil faktúru (č.l. 163,
164) vystavenú od spoločnosti Wpex pre likvidačného zástupcu AVUS, do rúk p. M. za „Neurologicko-
psychologické vyšetrenie 02.02.2023, ublíženie na zdraví, značka 201816724-722157756“. Ani z tejto
faktúry vôbec nevyplýva akákoľvek súvislosť s prejednávanou vecou, nie je v nej uvedené komu bolo

poskytnuté neurologicko-psychologické vyšetrenie, ani z akého dôvodu. Ani táto faktúra nie je opatrená
pečiatkou spoločnosti, ktorá ju mala vystaviť ani podpisom zodpovednej osoby. Ďalšie 3 faktúry, vo
vzťahu ku ktorým si žalobca uplatňuje regresný nárok, sa týkajú zálohových platieb. Žalobca tvrdil, že
v Holandsku je zvykom vyplácať všeobecné, zaokrúhlené sumy ako zálohy. Pri vyrovnaní sa všetky
nabehnuté a budúce straty sčítajú a výsledkom je celková suma. Od tejto sumy sa odpočítajú zálohy a

potom nasleduje konečná platba. Ide o nasledovné faktúry: Faktúra č. 286482 z 13.05.2020 na sumu
3.000 € (č.l. 90, 91) bola žalobcom uhradená na účet likvidačného zástupcu dňa 09.07.2020 (výpis
z účtu na č.l. 79) a žalobca si uplatňuje celú fakturovanú sumu 3.000 € ako zálohu na odškodnenie
poškodenej. Vo faktúre je uvedené pri čiastke 3.000 € „odškodnenie: zálohová platba“. Faktúra č.292787 z 13.10.2021 na sumu 6.811,54 € (č.l. 92, 93) bola žalobcom uhradená na účet likvidačného
zástupcu dňa 01.12.2021 (výpis z účtu na č.l. 80) a žalobca si uplatňuje z nej len sumu 5.000 € ako
zálohu na odškodnenie poškodenej. Vo faktúre je uvedené pri čiastke 5.000 € „odškodnenie: zálohová

platba“. Faktúra č. 298782 z 10.01.2023 na sumu 10.630,70 € (č.l. 94, 95) bola žalobcom uhradená
na účet likvidačného zástupcu dňa 25.01.2023 (výpis z účtu na č.l. 81) a žalobca si uplatňuje z nej len
sumu 10.000 € ako zálohu na odškodnenie osobnej škody poškodenej. Vo faktúre je uvedené pri čiastke
10.000 € „odškodnenie: osobné škody“ a nie, že ide o zálohovú platbu ako tvrdí žalobca.

1.5
Súd prvej inštancie konštatoval, že zálohová platba má povahu preddavkovej platby na vopred neurčité
výdavky a nejde o platbu na úhradu konkrétnej škody. Mal za to, že náhradu zálohových platieb
nemožno žalobcovi priznať bez toho, aby žaloba jasne a určito uviedol na odškodnenie akej škody boli
zálohové platby použité/započítané a tieto tvrdenia aj preukázal. Žalobca dokonca ani nepreukázal,
že by zálohové platby poškodenej skutočne vyplatil. Regresnú náhradu za zálohové platby nie je

možné priznať, bez preukázania, že boli zálohy v takejto výške zaplatené poškodenej a na úhradu
akej škody, ktorá vznikla poškodenej boli tieto zálohy následne započítané. Pokiaľ žalobca poukazoval
na listinu - Prehľad vzniknutých pohľadávok v prípade poškodenej podľa stavu do 04.08.2023 s tým,
že škoda vzniknutá do tej doby predstavuje sumu vo výške 73.695 € a vyplatené zálohy preto pokryli
postupne jednotlivé vyšpecifikované nároky z predloženého vyčíslenia a to chronologicky ako tieto

nároky u poškodeného vznikali, takýto dôkaz sám osebe, bez predloženia ďalších dôkazov nemá žiadnu
právnu relevanciu. Predmetný Prehľad vzniknutých pohľadávok nie je opatrený žiadnou pečiatkou,
podpisom osoby, ktorá ho vyhotovila. Ide zrejme len o výtlačok z interného systému žalobcu, resp.
likvidačného zástupcu. Podstatné je, že z tohto prehľadu (ani zo žiadneho iného dôkazu) nie je zrejmé,
na úhradu ktorých konkrétnych v ňom uvedených platieb boli použité/započítané jednotlivé zálohové

platby vo výške 3.000 €, 5.000 € a 10.000 €, vyúčtované faktúrami č. 286482, č. 292787 a č. 298782.
Z tvrdení žalobcu ani z predložených dôkazov nevyplynulo, že by poistné plnenie, ktorého náhradu si
žalobca uplatňuje, bolo vôbec poskytnuté poškodenej, kedy, v akej výške a za akú konkrétnu škodu.
Žalobca predloženými výpismi z účtu len preukázal, že vykonal úhrady na účet likvidačného zástupcu.
Predpokladom na vznik regresného nároku je však vyplatenie poistného plnenia poškodenej a nie

likvidačnému zástupcovi, ktorého určil žalobca. Likvidačný zástupca (§ 15a zákona č. 381/2001 Z. z.)
pôsobí ako splnomocnený zástupca (cudzozemského) poisťovateľa škodcu v mieste pobytu poškodenej
osoby. Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa – žalobcu a na jeho účet,
zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva
činnosti potrebné na ich uspokojenie. Vo vzťahu k poškodenému je oprávnený pri uspokojovaní jeho

nárokov zastupovať poisťovateľa – žalobcu v plnom rozsahu. Žalobca v konaní síce predloženými
výpismi z účtu preukázal, že vyplatil svojmu likvidačnému zástupcovi, ktorého si sám určil, spoločnosti
AVUS, peňažné čiastky, ktorých náhrady sa v tomto konaní domáha, avšak nepreukázal, že by tieto
peňažné čiastky boli vyplatené poškodenej. Predpokladom na vznik regresného nároku je vyplatenie
poistného plnenia poškodenému a nie likvidačnému zástupcovi, ktorého určil žalobca. Hoci žalovaný

nerozporoval, komu bolo poistné plnenie vyplácané, rozporoval samotnú výšku regresného nároku a
vzniesol námietku premlčania voči časti regresného nároku, preto sa súd musel zaoberať aj tým či
žalobca preukázal alebo nepreukázal zaplatenie poistného plnenia poškodenej, kedy a v akej výške.

1.6

Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní postupom podľa § 181 ods. 2 CSP oboznámil, že žaloba
sa predbežne javí nedôvodná pre neunesenie bremena tvrdenia i dôkazov a z akých dôvodov a právna
zástupkyňa v nadväznosti na oboznámený predbežný právny názor navrhla pojednávanie odročiť za
účelom doplnenia dokazovania o listinné dôkazy, ktoré preukážu, že plnenia boli vyplatené likvidačným
zástupcom poškodenej a na čo boli zálohové platby započítané. Súd návrhu na odročenie pojednávania

nevyhovel a pojednávanie neodročil, pretože tieto prostriedky procesného útoku neboli vznesené včas
a súd na tieto v zmysle § 153, ods. 2 CSP neprihliadal. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia
a následne musí svoje tvrdenia aj preukázať. Žalobca však ani v rámci tvrdení neuviedol, v akej výške,
aká konkrétna škoda, kedy bola poškodenej vyplatená, ani na čo boli zálohové platby započítané.
Bolo povinnosťou žalobcu tieto tvrdenia uviesť už v žalobe, alebo aspoň v rámci reakcie na vyjadrenie

žalovaného k žalobe (replike). Nakoľko žalobcom produkované tvrdenia v spojení s predloženými
dôkazmi boli nejasné, súd žalobcu vyzval dňa 23.12.2024, (aby riadne špecifikoval žalovanú sumu,
najmä ozrejmil jednotlivo, položkovito, aké konkrétne odškodnenia vyplatené poškodenej a v akej výške
žiada žalobca nahradiť, či sú uplatňované aj zálohy, ktoré boli poškodenej vyplatené, ak áno, z akýchdôvodov a najmä, či a ako boli následne zúčtované atď.), avšak v odpovedi na túto výzvu súdu žalobca
len v zásade zopakoval tie isté tvrdenia, ktoré prezentoval už predtým. Preto má súd za to, že žalobca
mal v priebehu konania dostatok času na to, aby doplnil skutkové tvrdenia relevantné pre priznanie

regresného nároku v žalovanej výške a predložil k tomu prislúchajúce dôkazy. Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť regresného
nároku v ním uplatnenej výške ani len čiastočne, preto súd žalobu (vo zvyšnej časti) zamietol. O trovách
rozhodol tak, že ich nepriznal úspešnému žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
2.

Proti výrokom II. a III. rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej aj len „CSP“). Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobe
vyhovie alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1
Žalobca v odvolaní poukázal rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo
2018/2010, ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 736/2016,
sp.zn. I. ÚS 117/07, sp.zn. IV. ÚS 14/07) a ďalšie a v nich vyslovené právne závery. Žalobca mal za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia. Namietal, že

súd prvej inštancie neuviedol, že žalovaný pred otvorením súdneho pojednávania bol ochotný uzavrieť
zmier s možnosťou plniť v splátkach po 50,- eur. mesačne. Súd prvej inštancie nepripustil doplnenie
dokazovania o predloženie dôkazov o tom, že likvidačný zástupca uhradil škodu poškodenej. Podľa
žalobcu nebola spornou otázka vyplatenia škody poškodenému. Žalobca mal za to, že ak konajúci
súd po tom ako stranám sporu prezentoval svoje predbežné právne posúdenie pričom prekvapivo

označil za sporné skutkové tvrdenie (vyplatenie poistného plnenia poškodenému), keď toto skutkové
tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným rozporované a teda malo byť súdom vyhodnotené ako nesporné,
súd neumožní žalobcovi doplnenie dokazovania, ale vo veci rozhodne na prvom a jedinom pojednávaní,
z pohľadu žalobcu mu bola postupom súdu odňatá možnosť realizovať jeho procesné práva.
2.2

Žalobcavidelnaplneniedôvodovpodľa§365ods.1písm.e)af)CSPvtom,žepodľajehonázorunebola
otázka vyplatenia poistného sporná. Žalobca mal za to, že nedošlo zo strany žalovaného k účinnému
popretiuskutkovýchtvrdenížalobcu.Žalovanýsitedavtomtosmerenesplnilprocesnébremenopopretia
skutkových tvrdení Žalobcu vyplývajúcu z ust. § 151 CSP. Popierajúca strana totiž musí uviesť svoje
vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí rovnako § 150 CSP.

Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti (§ 150 CSP) sa v právnej teórii označuje ako
povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú
byť relevantné z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného
bremena, ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť
poprieť tvrdenia protistrany. Následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho,

aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Podľa žalobcu, ak súd prvej inštancie vo
faktúrach doručených mu od likvidačného zástupcu nenašiel žiadnu súvislosť s poistnou udalosťou zo
dňa 13.1.2018 mal dospieť tiež k tomu, že na každej faktúre sa nachádza referenčné číslo Žalobcu
1456-2018 pričom rovnaké referenčné číslo je uvedené na všetkej dokumentácii žalobcu týkajúce sa
udalosti z 13.1.2018 pričom sa toto nachádza aj v liste – výzve na náhradu plnenia z 6.7.2023, ktorú

adresoval žalobca žalovanému a z ktorého je zrejmé, že žalobca vyzýva žalovaného na plnenie v
súvislosti s poškodenou pani F. I. A. J. K.. Podľa žalobcu súd prvej inštancie hodnotil faktúry nad rozsah
námietok žalobcu. Žalobca vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu na doplnenie dokazovania uviedol, že
deklaroval, že vzniknutá škoda predstavuje sumu 73.695,- EUR a teda v tomto smere deklaroval, že
vyplatené zálohové platby postupne pokryli jednotlivé vyšpecifikované nároky z predloženého vyčíslenia

a to chronologicky ako tieto nároky u poškodeného vznikali. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že na jeho výzvu zo dňa 23.12.2024 nereagoval adekvátne.
2.3Žalobcove námietky podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP tkveli v tom, že žalovaný podľa jeho
názoru výplatu poistného plnenia likvidačnému zástupcovi nespochybnil a nepoprel. Z obsahu listín je
zrejmé, že vyplatil žalované čiastky likvidačnému zástupcovi, u ktorého si škodu uplatnila poškodená.

Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, že škodu
žalobca nevyplatil poškodenej. Rozsudok súdu prvej inštancie označil za arbitrárny, nepreskúmateľný,
nedostatočný, riadne neodôvodnený a tiež ústavne neudržateľný, popierajúce zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces.
3.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V celom
rozsahu sa stotožnil so všetkými výrokmi rozsudku, ako aj s odôvodnením. Žalobca v konaní nijakým
spôsobom nepreukázal vyplatenie poistného plnenia poškodenej. Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že
vyplatil peňažné prostriedky na účet určitého likvidačného zástupcu. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo
žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že vyplatenie poistného poškodenému nebolo medzi stranami
sporné. Poukázal na to, že od začiatku konania namietal, že z faktúr a ostatných dôkazov predložené

žalobcom v konaní nevyplýva nárok žalobcu voči nemu čo do dôvodu a výšky. Súd v odôvodnení
rozsudku správne konštatuje, že z predložených faktúr nevyplýva akákoľvek vecná, časová či osobná
súvislosť s dopravnou nehodou zo dňa 13.01.2018.
4.
Žalobca v písomnej odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní a v ňom

uvedených skutočnostiach.
5.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t.j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu

zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1),preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievrozsahuvyplývajúcomzustanovenia
§ 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
7.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalobca, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci
a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s
požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového
stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho

rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku
nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu

normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej
právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu
nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnomzmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ a h/CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej

vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a
h/ CSP nie je daný.
7.

Odvolací súd konštatuje, že podstata odvolacích námietok žalobcu bola v tom, že súd prvej inštancie
mu znemožnil po poskytnutí predbežného právneho posúdenia doplnenie dôkazov o tom, že poistné
plnenie bolo vyplatené poškodenej, pričom tiež mal za to, že vyplatenie bolo počas konania nesporné
a sporným ho urobil až súd prvej inštancie.
8.

K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,

keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení

dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event.
vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383

CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220
ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne
k odvolacím námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
8.1
Odvolací súd v predložených dôkazoch a postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne také konanie,

ktoré by bolo možné posúdiť ako rozporné so zákonom. Súd prvej inštancie stručne a jasne vysvetlil,
ako na vec nahliadal, ako ju posúdil, pričom skutočnosť, že žalovaný s týmto posúdením nie je spokojný,
nezakladá vadu rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti, alebo arbitrárnosti. Rozhodnutia
súdu nemusia byť vedeckými prácami, ale majú poskytnúť jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, čo
v tomto prípade preukázateľne splnené bolo. Odvolací súd konštatuje, že žalovaným označené

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky v odvolaní,
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa uvedenými rozhodnutiami
dôsledne riadil a ich závery na svoje rozhodnutie riadne aplikoval. Presne a jasne rozsudok odôvodnil,
pričom dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.
9.

Odvolací súd konštatuje, že nesprávna je námietka žalobcu o tom, že nesporným bola otázka zaplatenia
poistného plnenia poškodenej. Žalovaný od prvého podania namietal, že nebolo preukázané, že nárok
žalobcu nebol preukázaný. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2024 výslovne namietal, že
základ aj výšku nároku. Tvrdil, že z faktúr ani ostatných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva,na podklade čoho a z akého titulu boli faktúry likvidačným zástupcom vystavené, nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a škodou. Namietal, že faktúry neobsahujú prílohy
(viď čl. 119). Namietal, že nemohol posúdiť, či žalobca plnil oprávnené nároky. Podľa žalovaného

zálohové faktúry nepreukazujú nárok žalobcu. V dôsledku uvedených námietok vyzval súd prvej
inštancie výzvou zo dňa 23.12.2024 žalobcu na doplnenie žaloby (skutkových tvrdení) o položkovité
vyjadrenie jednotlivých odškodnení poškodenej s tým, aby pripojil aj odkaz na konkrétne dôkazy.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nereagoval adekvátne na jeho výzvu. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie musí konať nestranne, pričom už výzva zo dňa 23.12.2024 bola

na hrane rovnosti strán. Ak by súd prvej inštancie vyzval na predloženie konkrétnych dôkazov na
preukázaniežalobcovýchnárokovnekonalbynestranne.Vzáujmespravodlivostivykonalpostupvýzvou
zo dňa 23.12.2024, pričom už z tejto výzvy (a vyjadrení žalovaného) bolo zrejmé, že nárok je sporný
a súd má pri jeho posudzovaní vážne pochybnosti o jeho dôvodnosti. Skutočnosť, že žalobca si
uvedené neuvedomil a nepostupoval v súlade s výzvou išlo na jeho zodpovednosť. Správne potom
súd prvej inštancie konštatoval spornosť žalobcovho nároku a vykonal aj správne právne posúdenie

veci na pojednávaní. Správne potom už nepripustil doplnenie dokazovania, nakoľko žalobca mal túto
možnosť realizovať už pred prvým pojednávaním vďaka námietkam žalovaného a výzve súdu zo dňa
23.12.2024. Ak svoje procesné možnosti nevyužil včas, nebol dôvod na odročenie pojednávania, a preto
správnesúdprvejinštancienepripustildoplneniedokazovaniaaodročenieveci.Jepotrebnésiuvedomiť,
že odročenie veci má byť výnimočné, pričom v tomto prípade neboli splnené podmienky na takýto

postup. Postup súdu prvej inštancie, ani jeho právne posúdenie neboli prekvapivými a vychádzali
z dovtedajšieho skutkového a právneho stavu. Odvolací súd súčasne konštatuje, že žalobca ani v rámci
odvolacieho konania nepredložil doklady, ktoré by preukazovali vznik pohľadávky voči žalovanému,
a teda vyplatenie poistného plnenia poškodenej.
9.1 Odvolací súd k námietke žalobcu, že žalovaný bol ochotný nárok splácať po 50,- eur mesačne

uvádza, že táto je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa postupom podľa § 179 ods. 2 CSP pokúsil
o zmier medzi stranami v súlade s bežným procesným postupom. Pokus o zmier medzi stranami však
neznamená, že nárok žalobcu je preukázaný. Súd prvej inštancie je vždy povinný skúmať, či je daná
existencia nároku, ak protistrana nárok rozporuje tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Je zrejmé, že
žalovaný nie je osoba s právnickým vzdelaním, a preto od neho nemožno očakávať námietky na úrovni

advokáta. V danom prípade však jednoznačne a presne namietal dôvodnosť základu aj výšky nároku
žalobcu. Takéto námietky sú dostatočné na prijatie záveru súdu prvej inštancie o spornosti nároku.
Odvolací súd konštatuje, že z predložených faktúr sa ani nedali namietať konkrétne položky, nakoľko
pri nich neboli uvedené prílohy, tak ako to namietal žalovaný. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že
z predložených faktúr nevyplýva časová a vecná súvislosti s nehodou zo dňa 13.01.2018, za ktorú bol

zodpovedný žalovaný, ale s nehodou zo dňa 17.12.2017, s ktorou však žalovaný nemá nič spoločné.
Potom správne súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu predložených listín nevyplýva meno
škodcu,anipoškodenejapredovšetkýmsprávneuzavrel,žežiadnazpredloženýchplatiebnepreukazuje
ich uhradenie poškodenej, ale len likvidačnému zástupcovi žalobcu. Uvedené potom nepreukazuje
skutočné uskutočnenie poistného plnenia tak, ako to uzavrel správne súd prvej inštancie. Nedôvodne

potom žalobca namietal nespornosť poistného plnenia, nakoľko žalovaný od počiatku namietal, že
z predložených dôkazov nemožno vyvodiť zaplatenie poistného plnenia poškodenej z nehody zo dňa
13.01.2018. Nedostatky predložených dôkazov (faktúr, listín) boli takého rozsahu (plnenie z udalosti
zo dňa 17.12.2017), že súd prvej inštancie musel zistiť nepreukázanie nároku. Žiadať od žalovaného,
aby mal popierajúce skutkové tvrdenia ako advokát je neprimerané. Odvolací súd má za to, že

žalovaný jasne stručne a výstižne namietal, to čo namietať mohol. Namietať konkrétne položky bez
vecného súvisu s vecou a príloh od žalovaného nebolo možné žiadať. Ak žalobca namietal, že faktúry
obsahovalireferenčnéčísložalobcuaztohtomalvyvodiťdôvodnosťnárokužalobcu,taktátonámietkaje
nedôvodná. Referenčné číslo žalobcu na dokladoch nepreukazuje, že splnil poistné plnenie poškodenej.
Je dôležité si uvedomiť, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané, že by

vznikla žalobcovi pohľadávka splnením poistného plnenia poškodenej. V konaní bolo osvedčené len
plnenie likvidačnému zástupcovi, pričom však ani doklady osvedčujúce plnenie likvidačnému zástupcovi
nijako nepreukazujú, že súvisia s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný dňa 13.01.2018. Nárok
je potrebné preukázať a nie dôvodiť z referenčného čísla v rámci komunikácie žalobcu s likvidačným
zástupcom. Súdy nemôžu priznať žalovaný nárok ani na základe deklarácie existencie pohľadávky vo

výške73695,-eur,takakotožiadalžalobca.Každýnárokjenevyhnutnériadnezdokladovaťapreukázať.
Z takto zisteného skutkového stavu nemohol súd prvej inštancie prijať záver o dôvodnosti nároku
žalobcu. Správne potom súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca sa domáha svojho nároku prevažne so
zálohových faktúr, pričom nepredložil riadne vyúčtovania ani doklady preukazujúce, že uhradil poistnéplneniepoškodenej.Záveromodvolacísúdkonštatuje,ževrámcitakkonaniapredsúdomprvejinštancie
ani pred odvolacím súdom nepredložil žalobca žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť jeho
nároku voči žalovanému. Odvolací súd poznamenáva, že pre účely posúdenia dôvodnosti nároku by

bolo potrebné predložiť tak potvrdenia o finančnom plnení poškodenej, prípadne vecný súvis s vecou, ak
išlo o plnenie tretím osobám (riadne prílohy preukazujúce príčinnú súvislosť medzi poskytnutým plnením
a nehodou zo dňa 13.01.2018).

10.

Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil. Odvolací
súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.
11.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že ich náhrada by prináležala žalovanému, ako úspešnej
strane v odvolacom konaní. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (trovy
právneho zastúpenia, súdne poplatky), rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.
12.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).