Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203163
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7119203163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX,
D., E. XXXX/XX proti žalovanému Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691
135, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 34C/8/2019-349
z 28.1.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II.

žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1.V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. 6224/234, druh
pozemku: ostatná plocha, o výmere 289 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území F. G., ktorý je

evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX.
2.2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci
H. - F., katastrálne územie F. G., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. 6224/21,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1042 m2 s rodinným domom č. XXXX, na parc.
č. 6224/21, na ulici I. XX I. H.. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol darovaním na základe
darovacích zmlúv od nebohého otca J.. B. C., zomrelého X.X.XXXX a od matky G. B. C., K. D., nar.
XX.X.XXXX. V žalobe ďalej konštatoval, že jeho právni predchodcovia nadobudli parcelu č. 6224/21

(pôvodne parcela č. 11212/11) do osobného užívania na základe rozhodnutia MNV Košice, finančný
odbor, č. j. L.. K./XXXX z 29.4.1975. Následne s nimi bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného
užívania pozemku K. XXX/XXXX z 28.5.1975. K pôvodne pridelenému pozemku o výmere 646 m2 boli
pričlenené aj ďalšie časti, a to časť parcely č. 6224/22 o výmere 208 m2, katastrálne územie H. -
F.. Ďalej v žalobe poukázal na vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania MNV
Košice č. K./XXXX - H. z 19.1.1990. Uviedol, že v skutočnosti bola jeho rodičom pričlenená aj sporná
parcela č. 6224/234 o výmere 289 m2 ostatná plocha, zapísaná na Okresnom úrade Košice, katastrálny

odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie F. G., vo vlastníctve žalovaného. Žalobca
poukázal na to, že sa jedná o parcelu, ktorá bezprostredne súvisí s parcelou č. 6224/21 o výmere
1042 m2, ktorý bol pozemkom, na ktorom sú skaly, svahy a roklina, ktorá neposkytuje trvalý úžitok.
V žalobe žalobca argumentoval aj tými skutkovými tvrdeniami, že jeho nebohý otec všetky pridelenénehnuteľnosti v prírode ohradil plotom z betónových stĺpikov a pletiva z dôvodu výstavby rodinného
domu, a to ešte v roku 1982. Uviedol, že parcela č. 6224/234, ktorá je predmetom tohto sporu, sa
užívala spolu s rodinným domom ako usporiadaný domový majetok, a v takom rozsahu ho nadobudol

do vlastníctva darovaním. Žalobca zdôraznil, že jeho právnych predchodcov v užívaní predmetných
nehnuteľností nikto nerušil a užívali ich v presvedčení, že sú ich vlastníkmi. Uviedol, že užívacie hranice
boli v prírode jasne vymedzené trvalým oplotením, a preto nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o tom,
že celá plocha patrí jeho právnym predchodcom. O skutočnosti, že nie je vlastníkom spornej parcely
sa dozvedel až v roku 2017. Poukázal na to, že jeho rodičia postavili na parcele č. 6224/21 rodinný

dom, a to na základe stavebného povolenia vydaného ObNV Košice, odbor výstavby č. I.. XXXX/
XX zo 16.10.1979, pričom bolo vydané aj rozhodnutie o umiestnení stavby XXXX/XX-XX z 12.9.1979
a následne kolaudačné rozhodnutie ObNV Košice, odbor výstavby ÚPAaD Košice I č. I.. XXXX/XX
zo 16.9.1982. Spornú parcelu č. 6224/234 jeho právni predchodcovia po oplotení zveľadili, vyklčovali
kroviny, vyrovnali svah navozením zeminy a vysadili ovocné stromy a boli jednoznačne v presvedčení,
že im sporná nehnuteľnosť patrí.

2.3.K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý namietol, že nemohlo dôjsť k zmene práva osobného užívania
na vlastnícke právo, nakoľko právo osobného užívania právnych predchodcov žalobcu, resp. žalobcu
k spornej nehnuteľnosti nikdy neexistovalo. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyvracia dobrú vieru žalobcu,
že mu svedčí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti je, že nikdy nebol vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník sporného pozemku. Podporne uviedol, že samotný žalobca ho listom z 15.3.2018 požiadal

o kúpu pozemku za účelom vysporiadania jeho užívania, čo podľa žalovaného však znamená, že si
žalobca bol vedomý, že nie je vlastníkom pozemku. Žalovaný pre prípad akýchkoľvek pochybností
vzniesol námietku premlčania.
2.4.Bývalý Okresný súd Košice I po vykonanom dokazovaní prvým rozsudkom z 3.11.2022 vydaným
pod č. 34C/8/2019-235 vyhovel žalobe a určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely

č. 6224/234, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 289 m2, vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie F. G. (I. výrok) a žalobcovi
priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2.5.Žalovaný napadol rozsudok včas podaným odvolaním vo vzťahu k obom jeho výrokom podľa §
365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP a Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/57/2023-274 z 19.3.2024 zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uložil súdu, aby po doplnení dokazovania, a to najmä označeným geometrickým plánom XXX-XXXX-
XXX-XX z 10.8.1987 a prípadne ďalšími stranami sporu navrhovanými dôkazmi ujasnil v spore, či na
strane právnych predchodcov žalobcu došlo alebo nedošlo k vzniku práva osobného užívania pozemkov
vrátane sporného pozemku na základe § 205 OZ platného a účinného do 31.1.1991, kedy následnou

aplikáciou § 872 ods.6 OZ si žalobca môže započítať časť držby pozemku jeho právnymi predchodcami.
Ďalej uložil zaoberať sa otázkou oprávnenosti držby predmetného pozemku právnymi predchodcami
žalobcu a žalobcom pri zhodnotení naplnenia podmienky dobromyseľnosti, povinnosť vyšpecifikovať
titul vstupu do držby, t.j. ktoré rozhodnutie počnúc rokom 1975 až po rozhodnutie z 19.1.1990, prípadne
v spojení s označeným geometrickým plánom mohlo založiť v objektívnej kategórii na strane právnych

predchodcov žalobcu bez ohľadu na ich subjektívne presvedčenie dobrú vieru, že sporný pozemok
je súčasťou zákonne pridelených a držaných pozemkov a pre prípad právneho záveru o nemožnosti
započítania držby sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcu do vydržacej doby žalobcu
v zmysle § 872 ods.6 OZ uložil súdu vyhodnotiť otázku dobromyseľnosti držby sporného pozemku
osobitne vo vzťahu len k žalobcovi, kedy má súd vziať do úvahy existenciu vybudovaného oplotenia

rodičmi žalobcu v korelácii s nadobúdacím titulom - darovacou zmluvou z roku 1995. Za súčasného
vyhodnotenia, či uvedené postačuje na konštatáciu dobrej viery žalobcu a či táto dobrá viera žalobcu
následne pretrvala po dobu 10-ročnej vydržacej doby s poukazom na kópiu z katastrálnej mapy
z 20.1.1998, z ktorej je zreteľný tvar a zloženie pozemkov zodpovedajúci roku 1979.
2.6.Súd po vykonanom dokazovaní vec správne posúdil podľa § 137 písm. c/ CSP, § 132 ods.1, § 123,

§ 129 ods.1, § 130 ods.1, § 130 ods.2, § 134 ods.1,2,3,4, § 135a ods.1,2,3,4, § 205 ods.1,2 to všetko
v znení platnom a účinnom do 31.12.1991 a od 1.1.1992, § 868, § 872 ods.6 OZ, § 1 ods.1, § 2 ods. 1,
7, § 6 ods. 1, § 7 ods.1,2 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a konštatoval v bode 60. naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení.
2.7.Súd osobitne poukázal na skutočnosti uvádzané žalovaným, ktorý v rámci procesnej obrany uviedol,

že žalobca súhlasil s uzatvorením nájomnej zmluvy na predmetnú spornú nehnuteľnosť a ak by žalobca
trval na tom, že je vlastníkom sporného pozemku, tak nájomnú zmluvu nemal uzavrieť a podpísať.
2.8.Súdprirozhodovanívychádzalzoskutkovýchtvrdenístránsporu,akoajnimipredloženýchlistinných
dôkazov, z ktorých vyplynula chronológia rozhodnutí príslušných orgánov.2.9.Konštatoval, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. 6224/234,
katastrálne územie F. G., kedy žalobca tvrdí, že túto užívali jeho právni predchodcovia a následne po
prevode darovacími zmluvami z roku 1995 a 2007 aj on nerušene a v dobrej viere, že mu daný pozemok

patrí, a to minimálne od jeho pridelenia do osobného užívania rozhodnutím Obvodného národného
výboru z 29.4.1975, nasledovaného uzavretím dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku
z 28.5.1975 v tom čase o výmere 646 m2, ďalej návrhom z 7.2.1979 na pričlenenie parcely č. 6224/22
o výmere 208 m2, avšak najneskôr od rozhodnutia Národného výboru mesta Košíc, finančného odboru
z 19.1.1990, ktorým bol jeho rodičom pridelený na ich žiadosť pozemok parc. č. 6224/1 o výmere 200

m2, čím zlúčená výmera s parcelou č. 6224/21 mala dosiahnuť 993 m2.
2.10.Žalobca má za to, že jeho rodičom bol pridelený pozemok zahŕňajúci aj spornú parcelu a oprávnená
držba nebola spochybnená v rámci stavebného ani kolaudačného konania, v prírode bol celý pozemok
oplotený.Žalobcavstúpildoužívaniaparcelyč.6224/234vprírodespojenejsparc.č.6224/21ohradenej
plotom, a preto mu táto vlastnícky patrí.
2.11.Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu konštatoval, že dňom účinnosti z. č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí, t.j. dňom 1.5.1991 nastali predpoklady v zmysle § 2 ods.1 pre prechod vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti na žalovaného, ktorý je zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti na
základe protokolu o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov z 8.9.1992 v súlade
s citovaným zákonom.
2.12.Prvoinštančný súd poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu publikované pod R 45/1986,

Najvyššieho súdu SR vydané pod sp. zn. 5Cdo/74/2019 a z vykonaného dokazovania mal zrejmé, že
v období od 29.4.1975 (kedy im na základe rozhodnutia Mestského národného výboru, finančného
odboru v Košiciach z 29.4.1975 bol pridelený pozemok do osobného užívania parc. č. 6224/21 (pôvodne
označený ako 11212/1) o výmere 646 m2 v spojení s návrhom Okresného národného výboru, odboru
územného plánovania a stavebného poriadku zo 7.2.1979 na pričlenenie ďalších 208 m2 (parc. č.

6224/22) mohli zákonným spôsobom disponovať iba s výmerou 854 m2. Ak v danom čase, resp. do
roku 1982 títo pozemok oplotili do terajšieho tvaru a stavu zahŕňajúc aj sporný pozemok parc. č.
6224/234 o výmere 289 m2, je nutné uviesť, že právni predchodcovia žalobcu (rodičia) v tomto čase
takto nemohli činiť v dobrej viere, že im pozemok v rozsahu vyššom než pridelená výmera patrí. Rozdiel
medzi výmerou poctivým spôsobom nadobudnutého pozemku v danom čase a výmerou oplotenou

právnymi predchodcami žalobcu činí až 477 m2, pričom ani pri najlepšej vôli si právni predchodcovia
žalobcu nemohli byť vedomí, že cca 36 % celkovej výmery (477 m2 z 1331 m2) navyše získali legálnym
spôsobom, ak dva pridelené pozemky podľa tvrdenia žalobcu sami rozšírili vyklčovaním krovín a
navozením zeminy do terajšej výmery a stavu, kedy nimi postavený plot ani nekopíruje nejaké staršie
existujúce oplotenie (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané pod sp. zn.

5Cdo/121/2022). V konaní niet z čoho vyvodiť, že právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im
pozemok patrí práve v hraniciach nimi budovaného oplotenia, súd prízvukuje, že v rozhodnom období
bolo vydané 29.4.1975 rozhodnutie o pridelení pozemku parc. č. 6224/21 o výmere 646 m2 do osobného
užívania za účelom výstavby rodinného domu, 28.5.1975 uzavretá dohoda o zriadení práva osobného
užívania tohto pozemku, 7.2.1979 vydaný návrh Okresného národného výboru na pričlenenie časti

pozemku parcela č. 6224/22 o výmere 208 m2 k pozemku parc. č. 6224/21, dňa 12.9.1979 bolo vydané
rozhodnutie o umiestnení stavby na pozemku č. 6224/21 a 16.10.1979 vydané stavebné povolenie na
výstavbu rodinného domu na pozemku parc. č. 6224/21, pričom iné, okrem už uvedených rozhodnutí,
vydané rozhodnutie nebolo.
2.13.Premisu o nedobrovoľnom zábere pozemkov podporuje aj to, že oba zákonným spôsobom

nadobudnuté pozemky parcely č. 6224/21 a 6224/22 s výmerami 646 m2 a 208 m2 v čase pridelenia
a pričlenenia mali tvar trojuholníka, čo vyplýva zo snímky z pozemkovej mapy z 27.6.1979, pričom
rodinný dom mal stáť výlučne na parcele č. 6224/21, avšak reálny tvar oploteného pozemku vyplývajúci
zkatastrálnejmapy(č.l.159,228)jeoveľaväčšíasymetrickýsrôznymivýčnelkamiaplotnadlhšejstrane
pozemku netvorí priamku tak, ako je zakreslené v snímke z pozemkovej mapy z 27.6.1979. Z uvedeného

jezrejmé,žeprávnipredchodcoviasamibezzákonnéhopodkladurozšírilivýmerupridelenýchpozemkov
vtvaretrojuholníkanaterajšíasymetrickýazväčšenýtvarastavnavozenímzeminyavyrovnanímterénu
predtým tvoreného skalami, svahom a roklinou.
2.14.Zo všetkých citovaných rozhodnutí vyplýva, že veľkosť parcely č. 6224/21 pridelenej právnym
predchodcom žalobcu rozhodnutím z 29.4.1975 vo výmere 646 m2 v návrhu zo 7.2.1979 na pričlenenie

časti parcely 6224/22 o výmere 208 m2 k parcele 6224/21 a rozhodnutia z 19.1.1990 o zlúčení parcely
6224/1 o výmere 200 m2 s parcelou 6224/21 mala dosahovať výmeru 1054 m2 (646 + 208 + 200), čo
zodpovedá približne aj súčasnej výmere pozemku 1042 m2 vo vlastníctve žalobcu, ktorá je evidovaná
na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX pre okres H. M., obec H. - F., kat. úz. F. G..2.15.Súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že sporný pozemok nemohol byť súčasťou parcely 6224/21 vo
vlastníctve žalobcu, pretože by to nezodpovedalo tej výmere, ktorá bola jeho právnym predchodcom na
základe vyššie uvedených rozhodnutí pridelená.

2.16.Nie je irelevantné ani to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by k žalovanému pozemku bolo jeho
právnym predchodcom zriadené právo osobného užívania.
2.17.V kontexte uvedeného právni predchodcovia žalobcu nepochybne neboli dobromyseľní, keďže
si museli byť vedomí potreby uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania k spornému
pozemku, jej registrácie štátnym notárstvom, keďže museli mať vedomosť, že pri pozemku parcely

č. 6224/234 o výmere 289 m2 tento postup nedodržali. Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je akceptovateľný. Omyl je ospravedlniteľný,
ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 2Cdo/236/2012). Pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu je potrebné prihliadnuť na to, kým bol
omyl vyvolaný, ak bol spôsobený štátnym orgánom, ospravedlniteľnosť takto vyvolaného omylu sa bude

posudzovať zhovievavejšie, než iné prípady omylu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/274/2020).
2.18.Napriek tomu, že omyl vo výmere možno považovať podľa okolností konkrétneho prípadu za tzv.
ospravedlniteľný omyl, vedomosť právnych zástupcov žalobcu, že bezprávne zabrali a oplotili aj v tom
čase im nepridelené časti pozemkov, na základe čoho omyl vo výmere pozemkov v čase ich oplotenia
nemožno vyhodnotiť na strane právnych predchodcov žalobcu ako omyl ospravedlniteľný.

2.19.Súd poukázal na skutočnosť, že zo znenia darovacích zmlúv z 20.9.1995 a 4.4.2007 vyplýva, že
sporná parcela č. 6224/234 nebola predmetom odplatného prevodu na žalobcu. Nemožno opomenúť,
že právni predchodcovia žalobcu nikdy neboli evidovaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci spornej
parcely č. 6224/234, pričom s touto skutočnosťou musel byť žalobca konfrontovaný v čase prevodu
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX už prvou darovacou zmluvu z 20.9.1995.

2.20.Súd uzavrel, že rodičia žalobcu nemohli byť objektívne dobromyseľní, že im pozemok patrí.
Rovnako žalobca musel byť vedomý skutočnosti, že predmetom bezodplatného prevodu nie je sporný
pozemok 6224/234 o výmere 289 m2. Podľa názoru súdu žalobca mal mať pri najlepšej vôli pochybnosť
o nesúlade výmery užívanej časti pozemku s právnym stavom, nakoľko sám do konania predložil
kópiu katastrálnej mapy z 20.4.1998, na ktorej tvar pozemkov predstavuje trojuholník, tvorený iba

parcelami 6224/21 a 6224/22, t.j. zhodne, ako boli tieto parcely zakreslené v snímke z pozemkovej mapy
z 27.6.1979. Táto skutočnosť má závažný vplyv k možnosti ustálenia záveru o nepravdepodobnosti
držby sporného pozemku, a to nielen právnymi predchodcami žalobcu, ale samotným žalobcom.
Dobromyseľnosť držby totiž zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré sú
objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Keďže nebola splnená jedna zo

základných podmienok vydržania, a to dobrá viera držiteľov, že im vec patrí, pričom vždy je potrebné
túto dobrú vieru hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, t.j. z hľadiska osobného
presvedčenia samotného držiteľa veci, pričom aj u právnych predchodcov žalobcu aj u samotného
žalobcu museli existovať jednoznačne pochybnosti o tom, že im vec patrí (neexistencia domnelého
nadobúdacieho titulu, nezrovnalosti vo výmere), ktorú fakticky ovládali aj patrí, súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.
2.21.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1,2,§ 262 ods.1, § 263 ods.1 CSP a žalovanému
priznal náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu.

3.1.Žalobcanapadolrozsudokvčaspodanýmodvolaním,atovcelomrozsahuažiadal,abyodvolacísúd

zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
3.2.Svoje odvolanie dôvodil podľa § 389 ods.1 písm. c/, keď uviedol, že súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenie veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom.

3.3.Namietol, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že vo vlastníctve má namiesto pridelenej
a nad každú pochybnosť preukázanej výmery 1054 m, len 42 m2 (zrejme 1042 m2, pozn. odv. súdu),
teda o 12 m2 menej než bolo jeho právnym predchodcom pridelené do osobného užívania a ktoré
neskôr prešlo do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne jeho výlučného vlastníctva.
Nazretím do predložených geometrických plánov je zrejmé, že chýbajúcich 12 m2 je časťou parcely

6224/234, katastrálne územie F. G., ktorá je predmetom tohto konania. Spornou teda zostala nie
výmera 289 m2, ale len 277 m2. V súčasnosti dobromyseľne a nerušene užíva (pred ním jeho právni
predchodcovia) výmeru 1331 m2. Jedná sa o domovu nehnuteľnosť v prírode riadne ohradenú pevným
plotom.Bolopridelených1054m2,chýbajúcich277m2predstavujezcelkovejužívanejvýmerylen20,81% a nie 36 %, ako je to uvedené v bodoch 91., 92., 93. napadnutého rozsudku. Súd nedopatrením alebo
zámerne nesprávne určil celkovú pridelenú výmeru pozemkov, ktorá je 1054 m2 nie 854 m2. Listinný
dôkaz o tejto skutočnosti rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania Národného výboru

mesta Košice – finančný odbor č. K./XXXX-XX z 19.1.1990, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.2.1990 sa
nachádza v súdnom spise. Z opatrnosti tento dôkaz súdu ešte raz predložil.
3.4.Opakovane zdôraznil, že jeho právnym predchodcom neboli pridelené dva pozemky, ale tri pozemky,
a to parcela č. 6224/21, 6224/22 a 6224/1, výmera 646 m2 + 208 m2 + 200 m2, čo predstavuje 1054 m2.
Všetky tri pozemky boli zlúčené do parcely 6224/21, toho času zapísanej na Okresnom úrade Košice,

katastrálny odbor na LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. o výmere 1042 m2 s rodinným domom,
súpisné č. XXXX (nesprávne uvedená výmera má byť 1054 m2).
3.5.Otázku jeho dobromyseľnosti pri užívaní vyššie citovaných nehnuteľností a dobromyseľnosti jeho
právnych predchodcov – rodičov podrobne opakovane rozpísal vo svojej žalobe, stanovisku vo veci
samej, vyjadrení na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie.
3.6.V predchádzajúcom režime v Československej socialistickej republike, režime komunistickom sa

pristupovalo k prideľovaniu pozemkov benevolentnejšie, najmä v prípadoch, ak sa vyskytli pozemky
alebo ich zvyšky, ktoré boli nevyužiteľné a vlastne nepotrebné. Takýmto prípadom je aj charakter parcely
6224/234 o výmere 289 m2, katastrálne územie F. G., ktorým bola strmým svahom posiata kameňmi,
zarastená krovinami a náletovými drevinami v podstate nevyužiteľná.
3.7.Nie je pravdou, že z predložených listín to jednoznačne vyplýva, že svoj nárok na určenie

vlastníckeho práva k parcele 6224/234, katastrálne územie F. G. odvodzoval len od vydržania. Už
v samotnej žalobe, v stanovisku vo veci samej z 3.10.2019 a vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
proti prvému rozsudku prvoinštančného súdu z 13.2.2023 uvádzal, že sa jedná o spracovanie spornej
nehnuteľnosti, že vlastnícke právo vzniklo aj zmenou ostatnej plochy na záhradu. V tomto smere bolo
vykonané pred súdom prvej inštancie aj rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom žalobcu predloženými

fotografiami o stave spornej nehnuteľnosti, obrazového záznamu na USB kľúči, ktoré dokazovanie
súd prvej inštancie vykonal. Z toho dôvodu tvrdenie súdu v napadnutom rozsudku, že vlastnícke
právo nadobudol spracovaním uviedol až na pojednávaní 28.1.2025 je úplne nepravdivé. Je v rozpore
s priebehom pojednávania v predpokladanými a vykonanými dôkazmi.
3.8.Fakt, že vlastnícke právo nadobudlo spracovaním je medzi stranami sporu po hodnotení

predložených dôkazov nesporné. Ani žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval. V žiadanom prípade sa
nejedná o zmenu skutkových tvrdení a nejedná sa o zmenu žaloby. Jeho tvrdenia o spracovaní spornej
nehnuteľnosti a tým vzniku vlastníckeho práva neodvodzuje od iných skutkových okolností ako uviedol
v žalobe, pretože skutkové okolnosti ohľadom spracovania boli v žalobe a v ďalších podaniach explicitne
vymenovanéapreukázané,nemôžesajednaťozmenužalobyaužvôbecnieopodstatnúzmenužaloby,

ako to uzavrel súd prvej inštancie v bode 114. napadnutého rozsudku.
3.9.Súdnevenovaldostatočnúpozornosťobsahujehopodanívtomtosmerekpredloženiudôkazovaich
vykonaniu a hodnoteniu. Z toho dôvodu je jeho právne posúdenie nesprávne. V súdenej veci sa nejedná
o kvantitatívnu zmenu žaloby ani kvalitatívnu zmenu žaloby ani o podstatnú zmenu žaloby, dokonca ani
o doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Je to tak z toho dôvodu, že uplatnený žalobný

návrh nebol rozšírený, neuplatnilo sa iné právo a rozhodujúce skutočnosti pre právny záver o spracovaní
nehnuteľností a tým vzniku vlastníckeho práva boli tvrdené už v pôvodnej žalobe v priebehu konania.
3.10.Poukázal na skutočnosť, že odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení 5Co/57/2023 z 19.3.2024
sa možnosťou vzniku vlastníckeho práva k parcele 6224/234, katastrálne územie F. G. zaoberal a on
túto skutočnosť uviedol vo svojom podaní z 25.6.2024 bod 64. napadnutého rozsudku, teda nie na

pojednávaní 28.1.2025.
3.11.Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku hackerského útoku na kataster nehnuteľností, nebolo
možné z katastra nehnuteľností zadovážiť úplný výpis LV č. XXXX, katastrálne územie F. G. za
účelom preukázania postupnosti prideľovania jednotlivých parciel do osobného užívania jeho rodičom,
z ktorého by vyplynul aj odkaz na spoločný geometrický plán, ktorý bol vypracovaný pre prideľovanie

pozemkov v tejto lokalite iným vlastníkom, pričom sa jednalo o masové prevody štátnych pozemkov.
Súd túto objektívnu prekážku hodnotil ako neunesenie povinnosti tvrdenia a vykonanie dôkazu ako
nehospodárne.
3.12.Súd zaťažil konanie vadou v zmysle § 365 ods.1 písm. b/, pretože nesprávnym procesným
postupom mu znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

4.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380

ods.1,2 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom
nič nemení ani podané odvolanie.

6.1.Žalobca odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, a to v merite veci, ako aj vo výroku o trovách
konania.

6.2.Z obsahu odvolania vyplynul odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.

7.1.Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
procesného postupu prvoinštančného súdu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP.
7.2.Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7.3.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so

všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie
rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.
7.4.Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie,

za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným
a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom. Výsledky
prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, to znamená, že rozhodnutie musí spĺňať
požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2 CSP.

7.5.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.1Cdo/184/2010,
v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich

súvislostiach, ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08,
nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 16.9.2009 sp. zn. 5MCdo/8/2008, z ktorých vyplýva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo.

7.6.Povinnosťou súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré súd pre meritórne
rozhodnutie súdu postačujúce. Súd v konaní mal zabezpečené geometrické plány z 18.12.1978
a 21.7.1987, ako aj ostatné listinné dôkazy, ktoré boli postačujúce pre meritórne, zrozumiteľné a jasné
rozhodnutie v prejdnávanej veci.
7.7.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno

uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

8.1.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP, spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v
odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebolvykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a
dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

8.2.Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu, ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou
súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
8.3.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
8.4.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku

odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.
8.5.Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo

vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže
táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (viď rozsudok NS SR z

31.3.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).
8.6.V danom prípade prvoinštančný súd v bode 118. svojho rozhodnutia, vysvetlil prečo a z akých
dôvodov nevykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje,
lebo doterajším konaním bez dôvodných pochybností bolo vyvrátené žalobcom tvrdené právo.

9.1.Žalobca uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, ktorého podstata, spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami
sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov
strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s

osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
9.2.Žalobca namieta, že súd nesprávne určil celkovú pridelenú výmeru pozemkov 1054 m2 vo vzťahu
k chýbajúcej výmere 277 m2, čo v percentuálnom prepočte predstavuje 20,81% nie 36%, z ktorých súd
vychádzal. Rovnako nesprávne súd konštatoval, že právnym predchodcom žalobcu boli pridelené dva
pozemky, pričom ide o tri pozemky.

9.3.Žalobcom namietané skutočnosti nemajú vplyv na zistený skutkový stav prejednávanej veci.
9.4.V prvom rade odvolací súd má za to, že je absolútne irelevantné, koľko právni predchodcovia
žalobcu si bez právneho titulu pričlenili k pridelenému pozemku, či išlo o 20,81% alebo 36%. Vždy pôjde
o okupovanie nehnuteľnej veci, ktoré v našom právnom poriadku nepožíva ochranu a nie je spôsobom
nadobudnutia vlastníctva.

9.5.Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je nutné striktne rozlišovať medzi tým, keď vlastník
užíva väčšiu výmeru nehnuteľnosti z dôvodu ospravedlniteľného omylu, keď pri vynaložení bežnej
opatrnosti a vynaloženého úsilia, nie je možné predpokladať, že by bolo v jeho silách toto rozpoznať
(napr. chyba geodeta, znalca, nepravidelný tvar sťažuje jeho výmeru, existujúce, historicky dané staré
oplotenie v teréne a pod.) Rozhodnutia NS ČR 22Cdo/1398/2000, 22Cdo/2211/2000, R 40/2000, ČR

22Cdo/1261/2007 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk) pripúšťajú, pri ospravedlniteľnom omyle až
50% držaného pozemku, pričom jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa v
takomto prípade je aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (nie jediné hľadisko).
Ďalšími aspektmi, ktoré je možné posudzovať a zohľadňovať v tom, ktorom konkrétnom prípade sú
jednak tvar pozemku (nepravidelnosť), neprehľadnosť terénu, pozemok bol dlhodobo priplotený k

pozemku, ktorý bol nadobudnutý na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho
práva, ak sporný pozemok nemá samostatný prístup a prístup naň bol a je po dobu vydržania iba
z pozemku vydržiteľa a iné. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne (rozhodnutie NS ČR
22Cdo/496/2004, 22Cdo/2004/2004).
9.6.V prejednávanom súdnom spore žiadnom prípade nejde o ospravedlniteľný omyl právnych

predchodcov žalobcu, keďže tí si sami prisvojili oplotením väčšiu časť pozemku ako im bola skutočne,
na základe rozhodnutia pridelená a následne ďalším krokmi a postupom tento svoj počin legalizovali.
Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že v čase keď právni predchodcovia
žalobcu nadobudli parcelu č. 6224/21 (pôvodne parcela č. 11212/11) do osobného užívania na základerozhodnutia MNV Košice, finančný odbor, č. j. L.. K./XXXX z 29.4.1975 a následne v čase uzavretia
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku K. XXX/XXXX z 28.5.1975, ako aj v čase, keď k
pôvodne pridelenému pozemku o výmere 646 m2 bola pričlenená ďalšia časť parc. č. 6224/22 o výmere

208 m2 a rovnako aj keď bolo vydané rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania MNV
Košice č. K./XXXX - H. z 19.1.1990, platilo znenie § 200 ods.1 OZ (v znení platnom do 31.12.1991),
podľa ktorého výmera pozemku prenechaného na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu
rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu
rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2, pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako

400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku
prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú. Takže
anivtomtosmereneobstojíobranažalobcu,ževčasepredchádzajúcehopolitickéhorežimusapozemky
prideľovali benevolentnejšie, lebo opak je pravdou.
9.7.Vychádzajúc z citovanej judikatúry, ako aj právnych predpisov nie je podstatné, či právni
predchodcovia žalobcu si úmyselne pričlenili 20% alebo 36% pozemku, čo ich vylučuje

z ospravedlniteľného omylu a dobromyseľnej držby.
9.8.Nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že súd konštatoval, že právnym predchodcom žalobcu boli pridelené
dva pozemky, keďže v bode 92. odôvodnenia rozhodnutia súd konštatuje pridelenie parc. č.6224/22
a 6224/21 a v bode 96. pridelenie časti parc. 6224/1 o výmere 200 m2.
9.9.Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej

inštancie v rozsahu odvolacích námietok, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod v
prejednávanej veci nie je preukázaný a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne.
Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce
tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov
alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne
použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne
aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav
veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad

vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému
nároku,prihliadajúcnarozhodujúceskutkovétvrdeniaarelevantnéargumentysporovýchstrán,adospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

10.1.Rovnako nedôvodný je naznačený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, ktorým je

činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho
predpisu - právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
10.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.

11.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcom uplatneného nároku.
11.2.Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
neho privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné
závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalobca v podstateargumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli predmetom
dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci vysporiadal. Žiaden
z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Ani počas odvolacieho konania k zmene skutkového

ani právneho stavu nedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil
súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

12.1.K námietke žalobcu, že súd zaujal nesprávne stanovisko v bodoch 113. až 117. odôvodnenia, čo
žalobca dôvodnil tým, že „...v súdenej veci sa nejedná o kvantitatívnu zmenu žaloby ani kvalitatívnu
zmenu žaloby, ani o podstatnú zmenu žaloby, dokonca ani o doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe. Je to tak z toho dôvodu, že uplatnený žalobný návrh nebol rozšírený, neuplatnilo
sa iné právo a rozhodujúce skutočnosti pre právny záver o spracovaní nehnuteľností a tým vzniku
vlastníckeho práva boli tvrdené už v pôvodnej žalobe v priebehu konania.“ odvolací súd konštatuje:

12.2.Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
12.3.Podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.
12.4.Podľa § 140 ods.2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

12.5.Podľa § 140 ods.3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13.1.Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké
plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe (R

33/2010).
13.2.Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby.
13.3.Z § 139 CSP vyplýva, že žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmena
žalobyjeprejavom(jednouzforiem)dispozičnejzásady,ktorájetypickápresporovékonanieaumožňuje
strane sporu vystupujúcej na strane žalobcu, aby modifikovala svoj žalobný návrh, ktorý však nie je

prostriedkom procesného útoku alebo obrany (§ 149 CSP). Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna
a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti.
13.4.Žalobca teda môže žalobu meniť do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej (§ 219 CSP)
alebo do momentu jeho vydania (kontumačný rozsudok, platobný rozkaz a pod.), ak sa rozsudok
nevyhlasuje verejne. Ak sa konanie v prvej inštancii končí vydaním uznesenia (zastavenie konania,

odmietnutie žaloby), použije sa § 235 CSP.
13.5.Zmena žaloby ako dispozičný procesný úkon strany môže mať formu podania (§ 123 CSP a nasl.)
alebo môže byť urobená ako prednes strany na pojednávaní (§ 181 CSP). Ak sa zmena žaloby realizuje
formou podania, do úvahy prichádza len písomná forma (§ 125 CSP). Pri odstraňovaní vád podania
sa bude postupovať podľa § 129 CSP v spojení s § 123 ods.2 CSP. Zákon však výslovne predpokladá

(§ 142 ods.1 CSP), že strana môže zmenu navrhnúť aj na pojednávaní, t.j. formou ústneho prednesu.
Vtedy bude zmena žaloby súčasťou zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP), ak sa robí, alebo zvukového
záznamu (§ 98 CSP). Súd posudzuje podanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), t.j. označenie podania
stranou je irelevantné.

14.1.Podľa § 153 ods.1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
14.2.Podľa § 153 ods.2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
14.3.Podľa § 153 ods.3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
14.4.Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
14.5.Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v civilnom sporovom konaní platí zásada koncentrácie
konania, ktorá má zabezpečiť rýchlosť a efektívnosť sporu tým, že strany sporu majú do určitého
momentu uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť všetky dôkazy.14.6.V prejednávanom prípade žalobca preukazoval vznik vlastníckeho práva k spornému pozemku
vydržaním. Tvrdením, že už v žalobe uviedol, že „....vyklčoval, navozil zeminu ...“ preukazoval
hospodárenie a užívanie spornej parcely. V žalobe žalobca netvrdil, aby jeho vlastnícke právo malo

vzniknúť spracovaním cudzej veci tak, ako to predpokladá § 135b OZ. Takéto skutkové tvrdenie, že
spracovaním cudzej veci vznikla nová vec prvýkrát použil až po tom, ako prvoinštančný súd vo veci
rozhodol svojim prvým rozhodnutím. Odvolací súd zrušil prvoinštančný rozsudok, ale v zrušujúcom
uznesení, neuložil súdu vykonať dokazovanie, ktoré predpokladá § 135b OZ.
14.7.Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie, strany

sporu môžu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy v rozsahu dôvodov zrušujúceho
uznesenia. Nové dôkazy a skutočnosti, ktoré boli predložené v rozsahu dôvodov, pre ktoré odvolací súd
pôvodné rozhodnutie zrušil, neporušujú pravidlá koncentrácie konania. Účelom tohto pravidla je umožniť
stranám, aby v opätovnom konaní doplnili dokazovanie v tých oblastiach, ktoré boli odvolacím súdom
vytknuté ako nepreukázané (viď uznesenie NS SR z 26. apríla 2023, sp. zn. 4Cdo/81/2022).
14.8.Vychádzajúc z uvedeného prvoinštančný súd správne konštatoval, že v tomto štádiu konania

zmena žaloby nie je nehospodárna a odvolací súd dopĺňa, že nie je ani procesne možná.

15.1.Orbiter dictum odvolací súd k nadobudnutiu vlastníckeho práva spracovaním uvádza, že podľa
§ 132 ods.1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15.2.Inou skutočnosťou ustanovenou zákonom, na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúda, je
aj spracovanie (špecifikácia) cudzej veci (§ 135b Občianskeho zákonníka), ktorú skutočnosť žalobca
v záverečnej reči a aj v odvolaní označil za dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva.

16.1.Podľa § 135b ods.1 OZ, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa

vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi
cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
16.2.Podľa § 135b ods.2 OZ, ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu

nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí
vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.
16.3.Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka výslovne rieši prípady, keď sa z cudzej veci, prípadne
viacerých cudzích vecí, spracovaním vyhotoví nová vec a zmluvou nie je dohodnuté niečo iné.
Predmetom spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť, keďže § 135b OZ to nevylučuje (možnosť

nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním predvída aj zákon č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vo svojom ustanovení § 34
ods. 1). Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci ale môže mať praktický
význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných
prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby).

16.4.Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej" stavbe je možné len pokiaľ pôvodná stavba zanikla,
pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej
prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R 29/1999).
16.5.Pri pozemkoch sa spracovanie neaplikuje, keďže pozemok nemôže meniť svoju identitu.
16.6.Spracovanie cudzej veci predstavuje právny dôvod nadobudnutia vlastníctva avšak pod

spracovaním sa rozumie situácia, keď sa vec spracovala takým spôsobom, že vznikla nová vec.
Zlepšenie vlastností existujúcej veci sa z hľadiska práva nepovažuje za novú vec.
16.7.Takže bez ohľadu na to, či boli naplnené pojmové znaky § 135b OZ (dobromyseľnosť, spracovanie
a vznik novej veci) odvolací súd konštatuje, že nadobudnúť spracovaním nový pozemok nie je možné
a ani právne prípustné.

17.K námietke žalobcu, že jeho výmera je o 12 m2 menšia ako nadobudol pridelením, odvolací súd
konštatuje, ide o prípustnú odchýlku spôsobenú nepresnosťou merania v teréne v dôsledku jeho
členitosti, ktorá predstavuje 0,01 % vo vzťahu k aktuálnej výmere.

18.Vzhľadom na vecne správne meritórne rozhodnutie prvoinštančného súdu a jeho potvrdenie,
odvolací súd ako správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.19.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
19.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
19.4.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20.V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).