Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725011168
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725011168.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Matúša Tarcalu a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL. M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
01.04.2026, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ a § 127 ods. 4 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 6T/72/2025 zo dňa 16.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obž. A. B. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ a § 127
ods. 4 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 06.09.2025 v čase okolo 15.00 hod. pred bytovým domom na adrese C. D., E. B. F. XXX/X, G. H.,

búchal na vchodové dvere uvedeného bytového domu, kde následne bol upozornený jeho otcom I. B.
a jeho matkou J. B., aby odišiel preč, že do bytu ho nepustia, kde A. B. im uviedol, že ak ho nepustia,
tak si ublíži a presunul sa na terasu, kde sa posadil vedľa bytu, kde býva poškodená K. B. a v čase
o 15:30 hod. kričal pred svojim otcom I. B.: ,,zabijem Karolínu“, kde poškodená tieto slová počula cez
pootvorené okno, pričom A. B. neuviedol konkrétny spôsob, akým to vykoná a toto jeho konanie sa
u neho vyskytovalo už aj v minulosti, čím takto u poškodenej K. B. vzbudil dôvodnú obavu o jej život

a zdravie.

Uložil mu za to podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 8 (osem) mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku o treste podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré doručil súdu prostredníctvom obhajcu, uviedol, že znalkyňa
u neho diagnostikovala poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu v IV. tzv.
terminálnom štádiu závislosti podľa Jellineka, a rovnako aj z pohľadu ochrany spoločnosti, prevencie
pred ďalšou kriminalitou a resocializáciou obžalovaného je najdôležitejšie čo najskôr ho zaradiť do
protialkoholického liečenia a toto absolvovať či ambulantnou alebo ústavnou formou. Obžalovaný

ale v tomto prípade nebude zaradený do protialkoholického liečenia v rámci výkonu trestu, pretože
do konca jeho výkonu neostane 5 mesiacov, a preto absolvuje len tzv. inštitucionálne nútenú
abstinenciu, ktorá nemá požadovaný liečebný vplyv a nenahradí protialkoholické liečenie. Podľa názoru
obžalovaného sa najskorší nástup na protialkoholické liečenie zabezpečí uložením trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom, pričom takýto trest v spojení s okamžitým nariadením ochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou uloženého rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn.

6T/33/2025 zo dňa 13.08.2025 je postačujúci na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu.Obžalovaný podaním zo dňa 10.03.2026 urobeným prostredníctvom obhajcu doplnil dôvody ním
podaného odvolania, keď okrem zopakovania tých istých dôvodov navyše uviedol, že znalkyňa z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Andrea Remecká v znaleckom posudku č.

35/2025 konštatovala, že z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný
pre spoločnosť, pretože u neho nebola diagnostikovaná žiadna kvalifikovaná duševná porucha a že
obžalovaný nenastúpil na už nariadený výkon ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou
uloženého rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/33/2025 zo dňa 13.08.2025 preto, že bol
v krátkej dobe po prepustení z výkonu trestu (po započítaní väzby) na slobodu, opätovne vzatý do

väzby. S poukazom na závažnosť alkoholizmu ako choroby, jeho chronickosť a nemožnosť kontroly jeho
pitia obžalovaný konštatoval, že inštitucionálne nútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody
alebo väzby ho z alkoholizmu nevyliečia, pretože počas ich výkonu nedochádza k liečbe a tieto nie
sú žiadnou garanciou ochrany spoločnosti, prevencie pred ďalšou kriminalitou a jeho resocializáciu.
Naopak, vzhľadom na znalkyňou konštatované IV. tzv. terminálne štádium závislosti podľa Jellineka je
najdôležitejšie ho čo najskôr zaradiť do protialkoholického liečenia. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol, že mu uloží trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že
napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné a nestotožňuje sa s námietkami obžalovaného.

Konštatovala, že súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a okolnosťami,
zaoberal sa aj závislosťou obžalovaného na alkohole, ktorá má dlhodobý charakter, doposiaľ
bezúspešnou liečbou napriek opakovaným dobrovoľným hospitalizáciám, čo viedlo ku všetkým jeho
doterajším odsúdeniam. Uviedla, že súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj to, že išlo o špeciálnu recidívu
spáchanú po predchádzajúcom výkone trestu a že samotná skutočnosť, že znalkyňa konštatovala

potrebu ukladania protialkoholického liečenie, nezakladá dôvody ukladania trestu odňatia slobody
s podmienečným odkladom, ak na takýto postup nie sú dané zákonom stanovené podmienky
a predpoklady. Navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v

intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Ako je to zrejmé z odôvodnenia odvolania, odvolanie smerovalo výhradne voči výroku o treste. Výrok
rozsudku prvostupňového súdu o vine obžalovaného nebol odvolaním napadnutý. Pre úplnosť odvolací
súd poznamenáva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.

b/ Tr. poriadku, že je vinný zo skutku, ktorý je predmetom obžaloby a súd toto vyhlásenie prijal.

Okresný súd odvolaním napadnuté výroky o treste odôvodnil tým, že prihliadal na základné kritéria
trestu vymedzené ust. § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu,
úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. U obžalovaného súd konštatoval 1 poľahčujúcu okolnosť a to, že skutok priznal a úprimne
oľutoval, súčasne konštatoval aj priťažujúcu okolnosť spojenú s tým, že bol už v minulosti odsúdený. Za
takéto konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Pri ukladaní
trestu prihliadajúc na základné kritéria trestu, osobu páchateľa a okolnosti skutku mal súd zato, že
sledovaný účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby

vo výmere 8 mesiacov. V tomto smere súd prihliadal tak na postoj obžalovaného k trestnej činnosti,
ako aj okolnostiam skutku, ktoré nepochybne súvisia so závislosťou obžalovaného na alkohole, ktorá
závislosť má dlhodobý charakter, doposiaľ bezúspešnej liečby, a to aj napriek opakovaným dobrovoľným
hospitalizáciám, čo prakticky viedlo všetkým jeho doterajším predchádzajúcim odsúdeniam. Zároveň
súd mal zato, že takto uložený trest naplní svoj účel iba v prípade, ak bude bezprostredne nariadený,

pričom v tomto smere zohľadňoval skutočnosť, že aj v súvislosti s predchádzajúcim odsúdením mu
bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom aktuálnej trestnej činnosti, ktorá má navyše
povahu špeciálnej recidívy sa prakticky dopustil bezprostredne po predchádzajúcom výkone trestu,
ktorého výchovný účel týmto ostal nenaplnený. Z uvedeného dôvodu preto súd uložený trest vyslovil akonepodmienečný, pričom pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, v ktorom stupni zaradenia doposiaľ nebol, pretože
ako je už vyššie uvedené predchádzajúci trest odňatia slobody vykonal v celosti väzbou. Súd mal

zato, že takto uložený trest bude dostatočne výchovne vplývať na obžalovaného, tak ako v budúcnosti
viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplynulo, že u odsúdeného je potrebný aj výkon ochranného opatrenia súvisiaci s podrobením sa
ochranného protialkoholického liečenia, ktoré ochranné opatrenie v tomto konaní neukladal, pretože
takéto ochranné opatrenie mu bolo uložené už v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp.

zn. 6T/33/2025, ktoré ochranné protialkoholické liečenie mu aj bolo nariadené a ktorému sa nepodrobil
z dôvodu spáchania aktuálnej trestnej činnosti. V danej veci by potom šlo o duplicitu rovnakého druhu
ochranného liečenia, a preto v tomto konaní predmetné ochranné opatrenie obžalovanému neuložil.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti napadnutej odvolaním obžalovaného dospel
k záveru, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné za dostatočné zistenie skutkového stavu

a tieto aj náležitým spôsobom vyhodnotil.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Ako je zrejmé z odpisu z registra trestov obžalovaný bol doposiaľ 3x právoplatne odsúdený a to 2x
v Nemecku (okresným súdom v meste Miesbach) za jazdu pod vplyvom alkoholu alebo omamných

látok (v r. 2020 mu bol uložený peňažný trest a v r. 2022 trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky) a tiež Okresným súdom Poprad
rozsudkom sp. zn. 6T/33/2025 zo dňa 13.08.2025 právoplatným v ten istý deň za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov a 28 dní v ústave na výkon trestu v minimálnom stupni stráženia,

ktorý vykonal v ten istý deň (13.08.2025) väzbou. Zároveň mu bolo uvedeným rozsudkom uložené
aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z pripojeného spisu Okresného súdu Poprad
sp. zn. 6T/33/2025 tiež vyplýva, že uvedené ochranné protialkoholické liečenie bolo nariadené dňa
10.09.2025ažeobžalovanýbolodsúdenýzaskutokspáchanýdňa15.01.2025,kedysavyhrážalzabitím
svojej sestre K. B..

Aj podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že obžalovaný sa trestnej činnosti (a to nielen tej, ktorej
sa dopúšťa opakovane voči svojej sestre na území Slovenskej republiky, ale aj tej, ktorej sa opakovane
dopustil v Nemecku) dopustil v súvislosti s užívaním návykovej látky – alkoholu. Vychádzajúc zo
záverovMUDr.AndreiRemeckej,znalkynezodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatria,ktorá

vyšetrila duševný stav obžalovaného, prezentovaných v jej znaleckom posudku č. 35/2025, obžalovaný
trpí závislosťou na alkohole v IV. tzv. terminálnom štádiu závislosti podľa Jellineka. Diagnostikovala mu
aj poruchy psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu, a preto navrhla uloženie ochrannej
protialkoholickej liečby ústavnou formou, s ktorou obžalovaný v čase vyšetrenia aj súhlasil, aj keď bol
k svojej závislosti pseudokritický a bagatelizoval a racionalizoval nadužívanie alkoholu. Krajský súd sa

plne stotožňuje s názorom znalkyne MUDr. Andrei Remeckej prezentovaným v jej znaleckom posudku, s
názorom prvostupňového súdu prezentovaným v napadnutom rozsudku ale aj s názorom obžalovaného
prezentovaným v ním podanom odvolaní, že ochranné protialkoholické liečenie u obžalovaného je
potrebné, a to tak z hľadiska potreby ochrany spoločnosti, ale je v záujme aj samotného obžalovaného.

Krajský súd sa ale nestotožnil s tvrdením obžalovaného, že jeho závislosť na alkohole a potreba
vykonania protialkoholického liečenia ústavnou formou, by mali byť v tomto prípade dôvodom pre
uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody je podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona možný v prípade,

že ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 3 roky a súd
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebob) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Na nápravu obžalovaného neposkytol nikto záruku podľa § 49 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, a tak
odvolacísúdposudzovallensplneniepodmienokprepodmienečnýodkladvýkonutrestuodňatiaslobody
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Práve osoba obžalovaného (páchateľa) a jeho doterajší život
ako aj okolnosti prípadu bránia v tom, aby obžalovanému mohol byť uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu. U obžalovaného totiž ide už o štvrté odsúdenie za úmyselný

trestný čin, ktorého sa dopustil dňa 06.09.2025 potom, čo bol dňa 13.08.2025 (t.j. ani nie mesiac
pred tým) prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za rovnaký trestný čin spáchaný
na rovnakej osobe (jeho sestre) obdobným spôsobom konania (vyhrážaním sa zabitím pod vplyvom
alkoholu) na tej istej adrese (E. B. F. 308/1, C. D., okres Poprad). Obžalovaný sa tak v krátkej dobe
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dopustil individuálnej recidívy rovnakého trestného činu.
Aj napriek tomu, že znalkyňa MUDr. Andrea Remecká v znaleckom posudku č. 35/2025 po vyšetrení

duševného stavu obžalovaného konštatovala, že schopnosť ovládať svoje konanie bola u obžalovaného
v čase skutku znížená podstatnou mierou, stalo sa tak ale vplyvom jednoduchej opitosti obžalovaného
ťažkého stupňa. Do takéhoto stavu sa obžalovaný dostal sám v dôsledku požitia alkoholu, o ktorom
musel vedieť, ako na neho vplýva už len preto, že len necelý mesiac pred tým bol prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu za obdobné konanie spáchané pod vplyvom alkoholu. Odvolací

súd tak nevidel žiaden dôvod na to, aby obžalovanému pri recidíve mal byť ukladaný miernejší trest,
ako mu bol uložený za prvé takéto konanie (ten bol vo výmere 6 mesiacov a 28 dní odňatia slobody
nepodmienečne).

Kargumentuobžalovaného,žejepotrebné,abyčonajskôrnastúpilnaochrannéprotialkoholickéliečenie

ústavnou formou nariadené mu vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/33/2025,
ktorého účel nemôže splniť ani výkon väzby a ani trestu odňatia slobody, krajský súd uvádza, že aj
inštitucionálne nútená abstinencia môže tvoriť základ pre liečbu (a s tým spojenú ďalšiu abstinenciu)
obžalovaného, ktorá môže byť vykonaná aj po výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný je vo väzbe od
06.09.2025, a teda prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov by mal

vykonať dňa 06.05.2025, t.j. o 1 mesiac a 5 dní. Na obžalovaného doposiaľ nebolo pôsobené výchovným
vplyvom výkonu trestu odňatia slobody (doposiaľ bol len v o väzbe, ktorá je zabezpečovacím a nie
primárne prevýchovným inštitútom). Podľa záverov znaleckého posudku č. 35/2025 znalkyne MUDr.
Andrei Remeckej obžalovaný chápe zmysel svojho konania a aj zmysel trestného konania v plnej miere,
a tak výkon trestu (hoci aj v kratšom rozsahu) môže naplniť svoj účel. Obžalovaný si musí uvedomiť, že

v súvislosti so spáchaním trestného činu môže nasledovať reálna sankcia (trest) a to nielen v rozsahu
vykonanej väzby, prípadne len ochranné liečenie, ktoré nie je trestom alebo ochranným opatrením.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na súčasnú právnu úpravu ochranného protialkoholického
liečenia uloženého podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a na to, že nie je možné prognózovať

nielen to, či toto liečenie bude v prípade obžalovaného úspešné, no ani to, ako dlho bude (či už
v ústavnej alebo prípadne aj v ambulantnej forme) trvať. Ochranné protialkoholické liečenie uložené
podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona (ako to bolo aj v tomto prípade obžalovanému vo veci vedenej
Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 6T/33/2025) totiž podľa 74 ods. 5 Tr zákona môže trvať najviac 12
mesiacov v ambulantnej a najviac 3 mesiace v ústavnej forme s následným doliečovaním ambulantnou

formou, ktorá trvá najviac 12 mesiacov a aj to za predpokladu, že možno očakávať dosiahnutie
jeho účelu. Ak sa totiž počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť
alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd
zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o
ukončení ochranného liečenia. Krajský súd v prípade obžalovaného má pochybnosti o dosiahnutí účelu

ochranného protialkoholického liečenia a to nielen s ohľadom na vývojové štádium jeho alkoholizmu (IV.
tzv. terminálne štádium závislosti podľa Jellineka) a znalkyňou MUDr. Andreou Remeckou konštatovaný
pseudokritický postoj obžalovaného k užívaniu alkoholu, jeho bagatelizovanie a racionalizovanie z jeho
strany, ale aj s ohľadom na správu Nemocnice Agel v Levoči, podľa ktorej bol obžalovaný v rokoch
2024 a 2025 opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení tejto nemocnice najmä z dôvodov

poruchy správania pri chronickej závislosti od alkoholu, pričom ani tieto hospitalizácie zrejme neviedli
k trvalejšej abstinencii obžalovaného.Trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, ako ho obžalovanému uložil prvostupňový
súd napadnutým rozsudkom, preto krajský súd považuje za správny a zákonný. Ide o trest pri dolnej
hranici trestnej sadzby, ktorá bola v tomto prípade 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody (§ 360 ods.

2 Tr. zákona).

Prvostupňový súd ale nerozhodol správne, keď obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/33/2025 zo dňa 13.08.2025 odsúdený

na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a 28 dní so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin a aj keď je pravdou, že celý tento trest bol vykonaný
väzbou (po jej započítaní), aj takto započítanú väzbu je potrebné považovať za výkon trestu. Krajský súd
ale nemohol rozhodnutie v tomto výroku zmeniť a zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s iným ako minimálnym stupňom stráženia, pretože odvolanie v neprospech
obžalovaného nebolo podané.

Preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.