Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6723010437.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. februára 2026 v Banskej
Bystrici odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 2T/82/2023 zo dňa 26. septembra 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. a okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.2T/82/2023zodňa26.09.2025bolobžalovanýA.B.uznaný
za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že
od presnejšie nezistenej doby mesiaca september 2021 do 27. 03. 2022 v byte na adrese C. XXX/
XX, D., okres D., ako aj na iných miestach opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej
družke A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., s ktorou býval v spoločnej domácnosti
na vyššie uvedenej adrese od septembra 2021 a to takým spôsobom, že po tom, ako sa k poškodenej
nasťahoval, zablokoval a vymazal jej z kontaktov na sociálnej sieti všetkých mužov a vymazal jej taktiež

všetky fotografie, ktoré mala s inými mužmi a následne počas vzťahu jej mobilný telefón a sociálnu sieť
Facebook kontroloval, či nekomunikuje s inými mužmi, v doposiaľ presne nezistenom čase v mesiaci
september 2021 počas dovolenky v F. A. na presne nezistenom mieste chcel od poškodenej A. E. sex, s
čím nesúhlasila, a tak ju začal udierať do tváre a začal ju škrtiť, pričom na buchot prišli do izby jej deti a
vdôsledkutohosuvedenýmkonanímprestal,včase,keďpoškodenávykonávalasvojezamestnanieako
vodič SAD Zvolen v meste Zvolen, okres Zvolen, neustále ju kontroloval prostredníctvom videohovoru,

ktorý trval niekoľko hodín a keď mu poškodená A. E. zrušila hovor, tak jej posielal vulgárne a výhražné
SMS, videohovor vyžadoval, aj keď sa rozprávala s kolegami, keď nemali spolu videohovor, najmä v
čase, keď nebol zamestnaný, prišiel za ňou do práce a celú službu sa vozil v autobuse, sledoval ju a
niekoľkokrát ju aj fyzicky napadol, vyvolával medzi ním a poškodenou A. E. žiarlivostné hádky, pri ktorých
jej vulgárne nadával, že je pobehlica, kurva, žumpa a sadkársky matrac a keď sa mu snažila oponovať,
tak jej začal nadávať ešte viac, vyžadoval od poškodenej A. E., keď bol v sprche, aby ho umývala, keď

mu povedala, že ho nebude umývať, tak začal byť na ňu agresívny a vznikla hádka, chcel od poškodenej
A. E. neustále sex a keď nesúhlasila, tak jej nedovolil spať, „mordoval“ ju v posteli, musela ležať v posteli
v tej polohe, ako chcel on, nemohla sa otočiť a keď nerobila, čo chcel, tak ju začal fyzicky napádať, bil
ju päsťami do hlavy, strkal jej prsty medzi nohy, chytal ju odzadu za krk a hlavu jej bil do vankúša a
o posteľ, keď sa poškodená bránila, tak jej vyvalil nohu, keď ležala, tak ju chytil takým chmatom, ako
keby jej chcel zlomiť väzy a toto trvalo niekedy aj celú noc, po týchto atakoch zo strany obvineného

mala poškodená modriny na tvári, modriny na rukách a rozbité ústa, pričom po jednom takomto útoku
bola poškodená A. E. dňa 07. 10. 2021 ošetrená chirurgom A. G. C. so zraneniami pomliaždenie ľavéhopredlaktia a natiahnutie vnútornej časti ľavého kolena, keď bývali v spoločnej domácnosti v byte na
adrese D., C. XXX/XX, mal na komode odložený svoj nôž, ktorý pri hádkach zobral a poškodenej sa
s ním vyhrážal, že ten nôž do nej pichne, doreže ju a prechádzal jej opačnou stranou noža po chrbte,

pričom toto správanie obvineného vyvrcholilo v noci z 26. 03. 2022 do 27. 03. 2022, kedy v byte na
adrese C. XXX/XX, D. od poškodenej požadoval sex, čo ona odmietla, lebo bol pod vplyvom alkoholu
a ona bola unavená, na čo ju zdrapil okolo rúk a stláčal ju, pričom ako sa snažila poškodená od neho
odtrhnúť, tak ho udrela lakťom do hlavy, na čo sa upokojil a poškodená si išla ľahnúť do izby, kam za ňou
prišiel a začal jej tlačiť prsty medzi nohy, potom zobral do ruky nôž, ktorý mal vždy položený na komode

a začal jej ním chodiť po chrbte a pýtal sa jej, že kde to chce, na čo poškodená nereagovala a tak si
ľahol vedľa nej a tlačil ju do boku, aby sa otočila, ako chcel on a keď ho neposlúchla, tak jej dal facku, pri
ktorej si poškodená rozhrýzla ústa a rozťal jej kožu pod okom a keď ho chcela odtlačiť, tak ju uhryzol do
ruky, na čo následne prišiel domov syn poškodenej a celá situácia sa upokojila, čím uvedeným konaním
spôsoboval svojej družke A. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. vo vyššie uvedenom
období osobné príkorie, telesné utrpenie, opakované obavy o jej život a zdravie a tiež jej spôsoboval

v uvedenom období zranenia – modriny na tvári, modriny na tele a rozbité pery, s ktorými nebola na
lekárskom ošetrení a podľa znaleckého posudku č. 158/2022 Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o., so
sídlom Zvolen, jej dňa 07. 10. 2021 spôsobil zranenia a to pomliaždenie ľavého predlaktia a natiahnutie
vnútornej časti ľavého kolena, bez doby liečenia a PN a dňa 28. 03. 2022 – pomliaždenie ľavej polovici
tváre s odreninou nadočnicového oblúka vľavo a pomliaždenie ľavého predlaktia s odreninou, s dobou

liečenia11dní,bezPN,ktorézraneniamohlipodľatohtoposudkuvzniknúťtak,akotouviedlapoškodená
a to údermi remeňa po ruke a vyvrtnutím kolena a ktoré zranenia boli ohodnotené výškou náhrady za
bolesť 35 bodov, čo v peňažnom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje sumu 794,- Eur a 25 bodov, čo
v peňažnom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje sumu 606,- Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. g), písm. m), § 38 ods.
2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej A. E. škodu vo
výške 1.400,- Eur titulom bolestného a vo výške 1.920,40 Eur titulom úhrady výživného.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúca

prokurátorka, a to proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnila v podstate tým, že za
prejednávaný trestný čin bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
až 15 rokov. Obžalovaný sa už v minulosti dopustil konania, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty
zločinu (opätovný zločin), a teda pri ukladaní trestu mal súd postupovať aj podľa ustanovenia § 38
ods. 4, ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom do 06. 08. 2024, kedy malo dôjsť k zvýšeniu trestnej

sadzby na 11 rokov až 15 rokov, v ktorej sa súd mohol pohybovať pri ukladaní trestu. Postup súdu v
súlade s § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho rozhodovaní bol zákonný, avšak podľa jej názoru súd
uložil obžalovanému mierny trest, keď nezohľadnil všetky okolnosti prejednávanej veci. Obžalovaný
spáchanie skutku popieral od počiatku. Svedkami jeho správania však boli aj dospelé deti poškodenej,
ktoré sa zdržiavali v spoločnej domácnosti, keď napr. H. E. (dcéra poškodenej) aj pred súdom uviedla,

že videla na poškodenej modriny, uhryznutia, videla, ako obžalovaný sotil poškodenú o sušičku, opľul
ju a zasahovala, keď ho videla s nožom v ruke. Súd tiež nezohľadnil osobu obžalovaného, keď sa
jednalo o viackrát stíhaného páchateľa za násilné trestné činy, pričom aj samotná poškodená uviedla,
že počula o obdobnom správaní obžalovaného voči iným ženám. O osobnosti obžalovaného svedčia
aj závery znaleckého posudku č. 26/2025 A. I. E.. Tiež bolo namieste zohľadniť obdobie páchania

trestného činu a najmä jeho spôsob – aj so zbraňou. Obžalovaný bol v minulosti celkovo 9 krát súdne
trestaný a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, pričom je očividné, že tieto tresty na
neho nemali prevýchovný účinok a opakovane sa dopúšťal úmyselnej závažnej trestnej činnosti. Súd
sám vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v prípade obžalovaného nevzhliadol žiadne mimoriadne
okolnosti prípadu alebo osobitosť pomerov, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Podľa nej tieto skutočnosti mal súd zohľadniť
aj pri rozhodovaní o výmere trestu ako takej. Trest má slúžiť k ochrane spoločnosti, má pôsobiť
preventívne a odstrašujúco na potenciálnych páchateľov trestnej činnosti (generálna prevencia), má mať
výchovné poslanie (individuálna prevencia) a napokon je prítomná aj požiadavka jeho spravodlivosti. Uobžalovaného sa predchádzajúce tresty minuli účinku a nebol dôvod ukladať mu trest na samej dolnej
hranicizákonomstanovenejtrestnejsadzby.Nazákladeuvedenéhopretonavrhla,abykrajskýsúdpodľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods.

3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
11 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie aj obžalovaný,
ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne v podstate tým, že od začiatku

prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní stále popieral a aj popiera spáchanie trestnej
činnosti tak, ako mu je kladená za vinu. Poškodená E. a jej deti klamú, najmä čo sa týka svedkyne H.
E., ktorá mala vypovedať, že v jeho rukách videla nôž, ktorým mal ohrozovať poškodenú. Vypovedala
neurčito a nepresvedčivo, taktiež uvádzala, že býva často mimo domu, neprespávala v byte matky,
videla len modriny, ale útoky nevidela. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla raz, ako si zobral
nôž, bála sa, ale podarilo sa jej ho zobrať, útoky nevidela. Nevedela uviesť kedy to bolo, kde mal

mať nôž uložený a ako ohrozoval poškodenú. Ani samotná poškodená nevedela nôž, ktorým ju mal
ohrozovať bližšie popísať. Poškodená vypovedala, že aj svedok J. E. mal vedieť o tom, ako bola týraná,
ten však vyvrátil jej výpoveď, keď vypovedal, že nevidel na poškodenej žiadne zranenia a ani jeho v práci
poškodenej. Zločin, za ktorý bol odsúdený, sa mal podľa obžaloby stať v období od mesiaca september
2021 do 27. 03. 2022, pričom na prvom lekárskom ošetrení bola až 07. 10. 2021, keď lekárovi uviedla,

že spadla na koleno. A. C. ohľadne zranení poškodenej nevylúčil ani pád bez cudzieho zavinenia.
Nebolo nič nezvyčajné, že poškodená vo väčšej miere popíjala alkohol spolu s ním, čo potvrdil aj syn
poškodenej D. E. a aj jej dcéra H. E.. V noci z 26. 03. 2022 do 27. 03. 2022, kedy jej mal spôsobiť
zranenia, šla poškodená na ošetrenie až 28. 03. 2022 a následne podala trestné oznámenie. Poukázal
tiež na znalecký posudok A. K. a na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, keď znalkyňa uviedla, že

poškodená nejaví známky týranej osoby. Záverom uviedol, že má pochybnosti o spáchaní zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že poškodená vypovedala, že
trestné oznámenie na neho nechcela podať, ani o tom neuvažovala, ale stretla sa s bývalou priateľkou
obžalovaného L. M., s ktorou si píšu, a tá ju presvedčila, aby trestné oznámenie podala. Na základe
uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak,

že ho oslobodí spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že sa skutok stal.

Krajský súd vykonal dňa 17. 02. 2026 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
v neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne
a včas a písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhla vyhovieť odvolaniu prokurátora,
keďže považovala výmeru trestu za miernu, a to s poukazom na osobu obžalovaného, ako aj na to, že
išlo o závažnú formu týrania. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Čo sa týka odvolania obžalovaného, to navrhla
zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného v rámci verejného zasadnutia v plnom rozsahu zotrvala na podanom odvolaní,
a vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali po podaní odvolania, a to návrh na vypočutie svedka, ktorý

doposiaľ v konaní vypočutý nebol, dala alternatívny návrh, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby sám rozhodol tak,
že oslobodí obžalovaného spod obžaloby. Čo sa týka odvolania prokurátora, to navrhla zamietnuť ako
nedôvodné. Vo vzťahu k navrhovanému svedkovi ešte uviedla, že ten by sa mal vyjadriť ku spolužitiu
obžalovaného s poškodenou, chodieval často za nimi do Detvy a mal by sa vyjadriť aj k tomu, že

poškodená bola zmanipulovaná L. M. k tomu, aby podala trestné oznámenie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného,
ako aj okresného prokurátora, nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal

dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom
na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a prípadného trestu. Odôvodnenie

rozhodnutia je teda zrozumiteľné a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku. V podrobnostiach preto
krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil (str. 18 – 21).

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného

krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a), písm. b) Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný sa
protiprávnym spôsobom popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku správal vo vzťahu

k poškodenej A. E., čím naplnil skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Žiadny z vykonaných
dôkazov nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto správne okresný
súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania

prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného. Krajský súd preto nezistil žiadny
zákonný dôvod, pre ktorý by mohol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Ani krajský súd nepovažoval návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka za relevantný, keďže
ten sa mal vyjadriť podľa tvrdení obžalovaného k ich spolužitiu, keďže sa s nimi často stretával
anavštevovalich.Ajkrajskýsúdmusíkonštatovať,ževovecibolvykonanýdostatokdôkazov,nazáklade
ktorých je možné dospieť k záveru o vine obžalovaného. V trestnom procese je rozhodovanie o rozsahu
dokazovania plne v kompetencii súdu, pričom súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie ďalších

dôkazov, ak ich považuje za nadbytočné. V súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov a v záujme
hospodárnosti konania môže súd vo zamietnuť návrh na výsluch ďalšieho svedka, ak súhrn vykonaných
priamych a nepriamych dôkazov tvorí logickú a uzavretú sústavu, ktorá jednoznačne preukazuje
vinu obžalovaného a vyvracia jeho obhajobu, a vykonanie ďalšieho dôkazu by bolo v rozpore so
zásadou koncentrácie a rýchlosti trestného konania. Právo obžalovaného navrhovať dôkazy neznamená

povinnosť súdu vykonať každý navrhnutý dôkaz. Súd má povinnosť vykonať len tie dôkazy, ktoré sú
relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďami poškodenej
a jej detí, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi, bol aj podľa názoru súdu skutkový stav náležite
zistený v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Navrhovaný výsluch svedka by s ohľadom na silu
a logickú nadväznosť už vykonaných dôkazov nemohol vniesť do veci nové relevantné skutočnosti,

ktoré by boli spôsobilé spochybniť záver o vine obžalovaného. Krajský súd preto v súlade so zásadou
procesnej ekonómie neprikročil k ďalšiemu dopĺňaniu dokazovania.

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval
pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tentoprejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu, že
v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalované skutky

spáchal tak, ako boli ustálené v skutkových vetách napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie
vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale
hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine
obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať

skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo

niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých
dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa§321Trestnéhoporiadku.
Všetkyvykonanédôkazytotižtvoriauzavretúreťazjednotlivýchdôkazov,logickynasebanadväzujúcich,
povyhodnoteníktorýchniejemožnéprijaťinýlogickýaprávnyzáver,nežten,ževinaobžalovanéhobola

preukázaná.Krajskýsúdtaknezistilanižiadnyzákonnýdôvodpreto,abymoholoslobodiťobžalovaného
spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty žalovaných trestných činov.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom

prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,
ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného krajský súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní
na svoju obhajobu v podstate uviedol len to, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, nemá problém
sa konfrontovať s poškodenou, lebo to, čo uvádza ona a jej deti je klamstvo. Viackrát boli od seba
preč a vyvrcholilo to v marci 2022, kedy sa tiež opila a on to už nezvládol a odišiel preč. Poškodená

keď pila, bola agresívna, toto sa nestalo prvý krát. Na hlavnom pojednávaní však boli vykonané
viaceré dôkazy takej sily, ktoré nielen že nepotvrdili skutočnosť, že by obžalovaná bola agresívna, keď
pila, ale naopak preukázali, že obžalovaný sa vo vzťahu k nej správal spôsobom, ktorý u nej dospel
do stavu zmiešanej úzkostne-depresívnej reakcie, ako odpoveď na pôsobenie zreteľne vyjadreného
psychosociálneho stresu, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 40/2022 A. G. K.. V tejto

súvislosti krajský súd pripomína, že na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby sa nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil následok v tom smere, že poškodená obeť bude
javiť známky týranej osoby. Rovnako tak aj znalkyňa A. G. B. v znaleckom posudku č. 68/2025 dospela
k záveru, že u poškodenej A. E. pod vplyvom traumatizujúcich okolností, ktoré súviseli jednoznačne
s partnerským spolunažívaním s obžalovaným došlo k rozvoju adaptačnej poruchy, zmiešanej úzkostnej

a depresívnej reakcie, ktorá pretrváva do súčasnej doby a možno ju už hodnotiť ako protrahovanú
zmiešanú úzkostne a depresívnu reakciu. A napokon, aj zo záverov znaleckého posudku č. 24/2022
A. N. O. vyplýva, že možno konštatovať, že udalosti, ktoré poškodená reprodukuje, sú s najväčšou
pravdepodobnosťou udalosťami, ktoré skutočne prežila. Znalec nezistil tendenciu klamať, nadsadzovať,
či skresľovať skutočnosti. Je veľmi nepravdepodobné, že by popis okolností poškodenou bol ovplyvnený

alebo nainfikovaný inou osobou.

Na základe vyššie uvedeného preto ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, prečo by mala poškodená
vo svojich výpovediach klamať, či uvádzať nepravdivé údaje, navyše keď skutočnosti, ktoré uvádzala,
boli potvrdené aj ďalšími svedeckými výpoveďami jej detí, pričom sa v zásadných okolnostiach od seba

nijakým spôsobom nelíšili a ani krajský súd v nich nezistil žiadne rozpory v takej miere, ktorá by mohla
mať za následok iný právny záver ohľadne viny obžalovaného, než k akému dospel okresný súd.Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými
v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v
podrobnostiachpoukazuje,keďžeopakovaťsprávneapodrobnédôvodyzákonnéhorozhodnutiabybolo

nadbytočné. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60).
Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie

podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa
15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti
č. 49684/99, § 31, § 33).

Vo vzťahu k uloženému trestu a odvolacím námietkam okresného prokurátora krajský súd konštatuje,
že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, §

37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom
v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo
výmere 8 rokov a 9 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Krajský súd opätovne konštatuje, že v rámci požiadavky primeranosti trestu totiž
zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba
páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť

a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni
mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho
aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu,
ani jeho postoj k prejednávanej veci. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Uložený trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej
výmereajkrajskýsúdpovažujezaprimeranýazákonný,hocijeuloženýnasamejdolnejhranicizákonom
ustanovenej trestnej sadzby, a ktorý napĺňa všetky požiadavky pre ukladanie trestov. Preto podľa názoru
krajského súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj
atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.

Aj krajský súd konštatuje, že trest nesmie byť prejavom pomsty štátu, ale nevyhnutným opatrením,
a pokiaľ súd dospeje k záveru, že aj minimálna zákonná výmera trestu odňatia slobody postačuje
na ochranu spoločnosti, vyšší trest by bol v rozpore s princípom humánnosti. Okrem uvedeného,

obžalovaný bol za spáchanie predchádzajúceho zločinu odsúdený v roku 2012 (od ktorej skutočnosti sa
odvíjala potreba zvyšovania dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu).

V súlade so zákonom sú aj výroky napadnutého rozsudku ohľadne zaradenia obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj ohľadne

povinnosti nahradiť poškodenej A. E. spôsobenú škodu.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia zamietol odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.