Rozsudok – Majetok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325010243
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:8325010243.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v trestnej veci proti obžalovaným :1) A.

B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,trvalebytomD.E.XXXX/XX,C.,2)F.G.,nar.XX.XX.XXXXvC.,trvalebytom
E.XXXX/XX,C.,stíhanípreprečinspreneverapodľa§213ods.1Trestnéhozákonaspolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom ul. D. E. XXXX/XX, C.

2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom H. E. XXXX/XX, C.

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

ako osoby konajúce za spoločnosť G. B., E. XXXX/XX B., IČO: XX XXX XXX podpísali dňa 30.11.2020
Mandátnu zmluvu č. 3/2021 a dňa 29.12.2020 Mandátnu zmluvu č. TNT/37/20 so spoločnosťou B. I., J..
I. K. XXXX/XX, E. - A., IČO: XXXXXXXX, predmetom ktorých mali záväzok vykonávať v mene mandanta
a na jeho účet činnosti spočívajúce v zabezpečení prevádzkovania hazardných hier prostredníctvom

zariadení mandanta, z ktorých mali následne povinnosť vykonávať samostatné čiastkové výbery
hotovosti a to aj bez prítomnosti mandanta, ktorú mali najneskôr v nasledujúci deň po dni, v ktorom ich
mandant vyzve na odvod hotovosti tieto odviesť na jeho účet, kde však po výzve na odvod hotovosti
zo zariadenia na hranie hazardných hier VLT za obdobie od 01.09.2021 do 30.09.2021, splatnú dňa
16.10.2021 po započítaní mandátnych odmien vo výške 8.370,60 Eur a výzve na odvod hotovosti za
obdobie od 01.11.2021 do 30.11.2021, splatnú dňa 11.12.2021 po započítaní mandátnych odmien vo
výške 2.698,44 Eur tieto neodviedli na účet spoločnosti B. I., J., taktiež neodviedli hotovosť zo zariadenia
na stávkovanie TNT vo výške 16,50 Eur a nevrátili prvotnú dotáciu poskytnutú dňa 14.07.2021 vo výške

100 Eur, kde týmto neodvedením prostriedkov z VLT a TNT a nevrátením prvotnej dotácie, si prisvojili
zverené finančné prostriedky spoločnosti B. I., J., čím jej spôsobili škodu v celkovej výške 11.185,54 Eur,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec, ktorá im bola zverená a tak spôsobili malú škodu na cudzom
majetku,

č í m s p á c h a l i

prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona.

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný 1/ A. B.Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona a§ 56 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na peňažný trest v sume 1000 ( tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) mesiacov.

Obžalovaný 2/ F. G.

Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona a§ 56 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na peňažný trest v sume 1000 (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 ( štyroch ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným : A. B., nar. XX. XX. XXXX a F. G., nar.
XX. XX. XXXX, povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému: B. I., J., I. K. XXXX/XX, E. –
A., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 11.185,54 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor L. E. C. podal na obžalovaných 1) A. B. a 2) F. G. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin sprenevera podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v
obžalobe doručenej súdu dňa 16. 05. 2025 sp. zn. Pv 422/24/7702-16.

Tunajší súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaných,
splnomocnencompoškodeného,svedkom–poškodeného,bolioboznámenéaprečítanélistinnédôkazy,
ktoré tvorili obsah trestného spisu a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil
skutkový stav tak, ako je uvedený aj výrokovej časti tohto rozsudku:

Obhajca obžalovaných sa k podanej obžalobe vyjadril, že obžalovaní sa necítia byť vinní zo skutku, ktorý
im je podľa obžaloby kladený za vinu. Mal za to, že obžaloba je v celom rozsahu nedôvodná a podľa ich
názoru tu ide o obchodnoprávny spor medzi poškodeným a obžalovanými.

Splnomocnenec poškodeného vo svojom vyjadrení podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že

pokiaľ ide o škodu tak ako si ju uplatnili je to 11.185,84 eur, táto suma vyplýva aj z iných dokladov,
napríklad z vydaného platobného rozkazu voči ktorému obžalovaní nepodali odpor, a tento nadobudol
právoplatnosť. Uvedená suma predstavuje finančnú hotovosť, ktorá bola vložená do hracích automatov
poškodeného s tým, že v zmysle mandátnej zmluvy boli obžalovaní povinní túto hotovosť po odrátaní
svojej odmeny a výhier, ktoré boli vyplatené, odviesť poškodenému, pričom túto sumu tak ako sme

uviedli, neodviedli a použili pre svoju potrebu.

Obžalovaný 1) A. B. ( ďalej len „obžalovaný 1)“ ) po prednesení obžaloby a poučení o možnosti urobiť
niektoré z vyhlásení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por., vyhlásil, že je nevinný. Ďalej uviedol,
že niekedy v roku 2020, presný dátum si už nepamätal, boli s spoločne s F. G. v E. uzatvoriť zmluvu. Šli

do sídla spol. B., J., tam podpísali zmluvu, pri podpise bol prítomný iba pán M., s ktorým sa rozprávali
o fungovaní prevádzky, čo potrebujú na prevádzku. Pán M. im hneď povedal, že na chod prevádzky budú
potrebovať asi 10.000-15.000 eur, pričom oni takou sumou ako konatelia nedisponovali, čo aj pánovi M.
oznámili. Ten im povedal, že na začiatku budú spolu komunikovať, a keď nebudú mať peniaze, že im
požičajúpeniaze,ktorévyberúzautomatov.Podpísalizmluvu,povedalisipodmienky,odišlidoC.,pričom

fungovať mali od 01. 01. 2020. Nakoľko boli protipandemické opatrenia z dôvodu COVID-19, prevádzku
– herňu otvorili až vo štvrtom mesiaci roka 2020 a začali prevádzkovať tie hracie automaty VLT. Ešte
predtým ako otvorili herňu, tri mesiace boli zatvorení, oni už s pánom G. nemali osobné peniaze, ktoré
by mohli investovať do firmy a o tom už informovali aj spoločnosť B. I., J., konkrétne pána M., kde im
pán M. povedal, že kľudne môžu skončiť, nemusia ani otvárať, ale budú od nich žiadať okolo 80.000,-

eur, bolo to za poplatky na VLT. Ďalej povedal, že budú si to žiadať od firmy G., B. a keď nebude maťfirma G., B., tak budú si to žiadať od nich, od fyzických osôb. Z toho dôvodu boli nútení pokračovať, lebo
on ani pán G. sa nechceli zadlžiť so sumou po 40.000,- eur na hlavu a pokračovali ďalej v prevádzke tej
herne. Hneď prvý mesiac nebol až taký nápor ľudí, boli pandemické opatrenia a z vhodených a vybratých

peňazí, ktoré boli v automate po odpočítaní poplatkov za automat, tuším im to potom zvýšili na cca 600,-
eur za jeden automat za mesiac, čiže 600 eur x 15 automatov a po odpočítaní tých peňazí im vyšiel
záporný podiel a oni museli zaplatiť B. I., J. tie peniaze. Na to volali pánovi M., že nemajú peniaze na
zaplatenie dlhu, ktorý bol v tom čase o výške 1.400 eur. Teda pán M. i spol. B. I. od začiatku vedeli, že
majú finančné problémy, nie až v 10.-11. mesiaci. Fungovali tak, že stále keď im chýbali nejaké peniaze,

povedali koľko peňazí vybrali z automatov, koľko im chýba na chod prevádzky, tak im pán M. povedal,
že koľko majú spraviť odvod z tých peňazí, povedal im, koľko je ich firma dlžná B. I., J.. Firma G., B.
dlžila B. I., J., a tak fungovali plus / mínus priebežne v tej sume. Počas prevádzky herne mali aj krádež
peňaženky z prevádzky, jednalo sa o peňaženku s menšou hotovosťou. O tom informovali B. I., J. a
pána M. a kde im zas odsúhlasil, že môžu použiť tie peniaze z ich peňazí, ktoré vybrali z automatov. Asi
v 6.-7. mesiaci im zamestnankyne odcudzili hotovosť vo výške 4.100 eur. Takto fungovali aj ďalej a im sa

navyšoval dlh. Potom prišiel za nimi v 10. alebo v 11. mesiaci do C. pán G. s nejakou čiernovláskou, tie
peniaze, ktoré postupne pán M. súhlasil, aby použili na chod prevádzky ako firma G., B., im chceli dať
podpísať ako uznanie dlhu voči osobe A. B., F. G., čo neurobili, pretože sa chceli poradiť s právnikom.
Po tom, čo zistili na internete, že tie peniaze, ktoré dlžila firma G., B. by si mohli exekučne vymáhať
od nich ako fyzických osôb, tak to nepodpísali a nakoľko boli už dohodnutí s pánom M., že ten celkový

dlh budú splácať v priebežných odvodov, kde pridajú splátku po 500 eur, nevedel či mesačne, či podľa
toho koľko budú mať. Uviedol, že tie peniaze, ktoré vybrali z automatov a boli obsahom tej mandátnej
zmluvy, používali so súhlasom pána M., ktorý je člen predstavenstva firmy B. I., J., takže firma B. I.,
J. o tých peniazoch použitých nimi vedela. O tom, že platili z vlastných peňazí svedčí aj výpis z účtu,
ktorý súdu predložil. Rovnako výpis z účtu preukazuje, že tie peniaze, na ktoré im pán M. dal súhlas

na splácanie splácali, kde uvádzal poznámku ku čiastočným odvodom, +500,- eur splátka, keď robili
úhradu.Taktofungovali,malifungovaťďalejnielendokoncaroka2021,lebobolinaprevádzkevPoprade
a dohodli sa s pánom M., že to budú takto splácať a že budú fungovať takto aj na ďalší rok a že to
posplácajú. Lenže ku koncu roku 2021 niekedy v decembri im povedali, že si prídu po automaty a poslali
im, koľko peňazí celkovo majú uhradiť B. I., J., hoci B. I., J. veľmi dobre vedel o ich finančnej situácii.

Mal za to, že spoločnosť B. I., J. a pán M. im tie peniaze na základe svojho konania požičala a vedela
o každom ich dlhu voči nemu, spoločnosti B. I., J.. Ďalej uviedol, že zo spoločnosti G., B., on ani pán G.
nemali žiadny finančný prospech, nepoužili žiadne euro vo svoj prospech, kedy danú spoločnosť dotovali
z vlastných peňazí a to do času, dokedy mohli. Ešte uviedol, že robili všetko preto, aby spoločnosť G.,
B. fungovala, no aj napriek ich snahe, nakoľko už nemali žiadne ďalšie hracie zariadenia – automaty,

nevedeli ďalej fungovať. Okrem toho na všetkých nákladoch, či na zamestnancov, či na prevádzku, či
na úhradu energie, či na protipandemické opatrenia, dezinfekčné prostriedky, nájom, všetko to uhrádzali
z vlastných prostriedkov, všetko bolo na ťarche G., B. a firma B. I., J. sa nepodieľal so žiadnou pomocou
pre spoločnosť G., B., jedine, jedinou pomocou bolo to, že im umožnili použiť peniaze na chod prevádzky
– herne. Zmluvu o pôžičke medzi spoločnosťou G., B. a B. I., J., kde by bolo presne vymedzené, aká

suma bola spoločnosti požičaná, forma splácania peňažnej sumy a lehota splatnosti pôžičky, písomne
nemali uzatvorenú, mali ústnu dohodu medzi nimi a zástupcom spoločnosti B. I., J. pánom M.. Pokiaľ
ide o podmienky ústnej zmluvy, tak sumu im stále oznámil pán M. koľko sú dlžní, splátku im povedal,
že budú platiť v nepravidelných splátkach po 500,- eur, podľa toho koľko budú mať a na dobu, dokedy
ten daný dlh nesplatia. Výslednú sumu pôžičky uviesť nevedel, nevedel uviesť ani mesačné sumy, ktoré

dlžili, sumy sa menili, lebo stále sa im dlh, teda väčšinou navyšoval. Pokiaľ ide o ich mesačné náklady,
tak jednak to boli zamestnanci, kde platili 4 eur na zmenu, po 17 hodín, cca 68 eur za zmenu x priemerne
30 dní, okolo 2.000,- eur bol náklad na zamestnancov, od 700 eur do 800 eur bol náklad na energie
mesačne, 750,- eur mali nájom, mali tam internet okolo 40,- eur nevedel presne, plus mali náklad na
nejaké pochutiny, vody pre hráčov, alkohol, ktorý dávali ako pozornosť a v tej pandemickej situácii mali

zvýšené náklady, kedy museli kupovať dezinfekciu, ktorá bola v tom čase veľmi drahá. Za celé obdobie
fungovania herne do nej vložili zo svojich peňazí cca 7.000 eur aj viac. Presnú sumu, ktorú dlhovali
a mali vrátiť B. I. J., nevedel uviesť. Krádeže v prevádzke nahlásili na políciu, zamestnankyne, ktoré ich
okradli, obidve obžalované boli uznané vinné, boli odsúdené, každá mala vrátiť čiastku nevedel, či po
polovici alebo celú. Jedna z odsúdených tie peniaze vrátila, teraz niekedy možno rok dozadu, nevedel

presne uviesť, vrátila ich v polovici cca 2.000,- eur. Tie peniaze sú do dnešného dňa odložené spolu
s peniazmi, ktoré mali ako zostatok na bankovom účte v sume 160 eur. Peniaze, ktoré mali ísť na odvod
za obdobie od 1.09.2021 do 30.09.2021, splatný do 16.10.2021, vo výške 8.370,60 eur, tak tie peniaze
boli súčasťou pôžičky, ktorú splácali alebo mali splácať ako firma G., B. firme B. I., J., ktorú si požičalina základe dohody s pánom M. na fungovanie prevádzky. Nevedel však, či celá suma bola pôžička.
Nepamätal si, aké boli mesačné výnosy z automatov. Podiel na zisku z prevádzkovania automatov bol
percentuálne vypočítaný podľa dosiahnutých tržieb na dané zariadenie, pričom sa hýbali okolo 25-30%

podiel na zisku a zvyšok percentuálny podiel na zisku už patril spoločnosti B. I., J.. Odvody spoločnosti
B. I., J. vykonávali nepravidelne, podľa dohody s pánom M.. Aj za obdobie január až marec 2021, keď
neprevádzkovali herňu, platili odvod za automaty. Za tieto mesiace, keď mali herňu zatvorenú a dokonca
junechcelianiotvoriť, tieodvodyrozpočítalialikvótneaznejakých450–460eurnajedenkuszariadenia
vyšlo tam platiť niečo cez 600,- eur za jedno zariadenie. Ešte uviedol, že už rok predtým prevádzkovali

herňu, kedy vychádzali s peniazmi na nulu a preto pri navýšení percent, čo mali od predchádzajúceho
dodávateľa, im to vychádzalo, že budú finančne v pluse, preto sa aj napriek pandémii COVID rozhodli
v tejto oblasti podnikať a prevádzkovať herňu. Taktiež už mali svoju klientelu, verili, že protipandemické
opatrenia skončia a prevádzka bude vykazovať zisk. Protipandemické opatrenia nemohli využiť, pretože
spol. G., B. fungovala krátko a nespĺňala dĺžku existencie pre poskytnutie pomoci. Voči spol. G., B. sa
viedli viaceré exekúcie, aj spol. B. I., J. mala exekúciu voči spol. G., B., avšak skončila bezúspešne,

nakoľko spoločnosť nemala žiaden majetok. Spoločnosť G., B. má voči spol. B. I., J. dlh akoby to bola
pôžička voči firme B. I., J.. Aktuálne je už spoločnosť G., B. vymazaná z obchodného registra. Pokiaľ ide
o jeho osobu, podniká a pracuje v oblasti stavebníctva, je to iná firma ako spoločnosť G.. Momentálne
majú firmu, kde sú konatelia s nulovým príjmom a v jednej spoločnosti, kde pomáha s administratívnou
agendou a tam má príjem 180,- eur mesačne. Má viacero spoločností, prvá spoločnosť, ktorú majú

od roku XXXX J., B., ktorú založil s otcom, ide o stavebné spoločnosť, kde je zamestnaný aj ako
administratívny pracovník na 1/4 úväzok. Ďalej podniká spoločne s F. G., s ktorým má spoločnosť B.,
B., bola založená neskôr ako spoločnosť G., B.. Daňové priznanie za minulý rok, nakoľko spolupracuje
s nemeckým partnerom nebolo podané, majú odklad, čiže za rok 2025. Ďalšia je spoločnosti C. E.,
B., tam je konateľ aj spoločník, založená po roku 2021. Ďalšia je spoločnosť B. N., B., tiež stavebná

spoločnosť, je tam konateľ a spoločník, sú dvaja spoločníci a dvaja konatelia. Vlastní starší rodinný dom
v O., momentálne ešte neprerobený v pôvodnom stave, vlastní staršie motorové vozidlo Volswagen Golf,
rok výroby 2008. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Na záver uviedol, že sa necíti byť vinný, ale je
ochotný v prípade potreby sa podrobiť trestu povinnej práce, manuálnej práce sa nebojí.

Obžalovaný 2) F. G. ( ďalej len „obžalovaný 2)“ ) po prednesení obžaloby a poučení o možnosti urobiť
niektoré z vyhlásení v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por., vyhlásil, že je nevinný. Ďalej uviedol,
že vypovedať nebude a vypovedal len ohľadom jeho osoby. Uviedol, že je ženatý a má dve maloleté
deti. Podniká. Má stavebné spoločnosti B. N., B., kde je konateľom a spoločníkom spoločne s pánom
B.. Ďalej má spoločnosť B. N., B., kde je taktiež konateľ a spoločník. C. E., B. taktiež je tam konateľ

a spoločník a ešte má B. N., B., kde je taktiež konateľ s spoločník spolu s pánom B.. Potom má ešte O.
B., B., kde už podniká sám ako konateľ a spoločník, predmetom podnikania nie je to stavebníctvo, ale
rýchloservis – prezúvanie pneumatík a malé opravy na vozidlách. Tieto spoločnosti vznikli v roku cca
2022-2023. Nevedel presne povedať, aké mali finančné hospodárenie, ale boli v zisku. Jeho mesačný
príjem je cca 800,- eur už v čistom po odpočítaní nákladov. Vlastní jedno motorové vozidlo a rodinný

dom s manželkou. Nakoľko obžalovaný 2) na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, súd prečítal
jeho výpoveď z prípravného konaia po vznesení obvinenia. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní
po vznesení obvinenia dňa 05. 03. 2025 uviedol, že spolu s A. B. sú konatelia spol. G., B.. Spolu ako
konatelia tejto spoločnosti dňa 30. 11. 2020 a 29. 12. 2020 uzatvorili mandátne zmluvy so spol. B. I., J. B.,
ktoré sa týkali prevádzky herne v meste Snina, kde mali prevádzkovať herné automaty. Už na začiatku

im pán M. povedal, že na chod herne budú už na jej začiatku potrebovať 10.000-15.000 eur. Oni však
takúto čiastku nemali, čo mu aj oznámili, on ich uisťoval, že budú vedieť fungovať aj z výberov z hracích
automatov.Nazákladetohotiemandátnezmluvyajpodpísali.Herňuotvoriliažvo4.mesiacivroku2021,
kedy už boli v strate a preto finančnú hotovosť spol. B. I., J.,B. odviedli až v 6. mesiaci. Už vtedy pán
M. vedel, že sú na tom finančne zle. Chceli aj s herňou skončiť, no pán M. im povedal, že budú musieť

zaplatiť všetky poplatky do konca roka 2021, čo bolo okolo 80.000 eur. Keďže sa zľakli tých poplatkov,
pokračovali ďalej v prevádzke herne. Počas prevádzky herne ich okradli ich zamestnankyne, bolo to
riešené aj na polícii. A tiež ich herňa bola vykradnutá. Viackrát im bola vypnutá aj elektrina, ktorú uhradili
z účtu, kde boli jednak ich peniaze a tiež peniaze určené pre spol. B. I., J.. Spol. B. I., J. im posielala
výzvy na úhradu, pričom vedeli, že majú finančné problémy. Ústne sa dohodli na postupnom splácaní

dlhu splátkami s pánom M.. Potom boli v Poprade, kde sa dohodli, že ich spolupráca bude pokračovať
aj ďalší rok. Pričom potom ako pán M. prerokuje zvýšenie odmeny pre nich s vedením, tak im zašle
zmluvy. Zmluvy však neprišli, namiesto toho im telefonicky oznámili, že si ráno prídu po stroje. Potom
za nimi prišiel pán G. s nejakou čiernovláskou, kde doniesol im obom uznanie dlhu na fyzické osoby.Nepodpísalito,nakoľkosachceliotomporadiť,nokeďzistili,žejetonanichakofyzickéosoby,kdebudú
ručiť celým svojím majetkom, tak to nepodpísali. Po hracie automaty prišli ešte predtým ako skončila
platnosť zmluvy, ktorá bola do 31. 12. 2021. Ďalej povedal, že pán M. od začiatku vedel, že nemajú

dostatok financií na začiatku, preto im povedal, že na začiatku budú môcť použiť peniaze z automatov do
výšky finančného limitu, pričom táto suma sa stále zvyšovala. On mal za to, že do takéhoto limitu mohli
užívať finančné prostriedky na chod prevádzky a na nič iné. Za odvod finančných prostriedkov spol. B.
I., J., zodpovedali obaja ako konatelia spol. G., B.. S mandátnymi zmluvami sa oboznámil a porozumel
ich obsahu. Opätovne tvrdil, že peniaze použili iba na chod prevádzky, kde o každom takomto použití

finančných prostriedkov pán M. vedel a ktorý sa s nimi dohodol na splátkach. Pán M. tiež vedel, že firma
má iba jeden príjem, a to príjem z herne. Zároveň od štátu žiadnu pomoc počas pandémie COVID-1
nečerpali a ani spol. B. I., J. sa žiadnym spôsobom nepodieľala na kompenzácii počas 3.mesačného
covidového obdobia.

Svedok – poškodený L. M. po zákonom poučení uviedol, že vypovedať bude. Ďalej uviedol, že k

uzatvoreniu zmluvy došlo za účasti pána B. a G., asi v sídle spoločnosti B. I., J.. Spoločnosť G., B.
spolupracovala už pred ich spoluprácou so spoločnosťou P. O., B. v danej prevádzke. Rozhodli sa, že
nechcú pokračovať cez tohto sprostredkovateľa, ktorým bola spoločnosť P. O., B., ale že chcú uzatvoriť
zmluvu na priamo so spoločnosťou B. I., J.. Na základe dohody bola uzatvorená mandátna zmluva
a začala sa spolupráca na prevádzke. Predmetom mandátnej zmluvy bolo prevádzkovanie hracích

zariadení a plnenie si povinností z tejto zmluvy. V danom období, ak sa nemýlil bolo minimálne 12
hracíchzariadenínaherni,nepamätalsitopresne,lebohistorickysatentopočetzozákonamení.Úlohou
spoločnosti G., B. ako mandatára bolo prevádzkovať herňu, zabezpečovať príjem a výplatu výhier a na
základe mesačného vyúčtovania zaslať tržbu herne na účet mandanta, teda spoločnosti B. I., J.. Bolo
možné po vzájomnej dohode posielať tržbu poníženú o mandátnu odmenu, čo sa aj v tomto prípade

dialo.Spoluprácaprebiehalazozačiatkubezproblémovo,avšakzaobdobieseptember2021anovember
2021 nebola tržba odvedená a tým vznikla tá pohľadávka. Nepamätal si, ale za dané obdobie nebola
odvedená celá tržba. Spoločnosť G., B. uviedla problémy s platením nájmu za priestor herne, nakoľko
tento priestor nebol ich, ale boli v nájme. Žiadali o pomoc pri splácaní nájmu a nákladov na prevádzku.
Ústne bolo dohodnuté, že z tej prvej neodvedenej tržby si môžu pre potrebu nájmu zaplatiť tú hodnotu

nájmu,alezbytoktržbyjepotrebnéodviesťnaúčetspoločnosti.Vprípade,žebypartnerakýkoľveknielen
G., B. požadoval od spoločnosti B. I., J. pôžičku, úver alebo akékoľvek iné finančné prostriedky, bola
by spoločnosť B. I., J. ochotná uzavrieť takúto dohodu, ale určite len v písomnej forme. O problémoch
s nájmom a platením nákladov na prevádzku sa hovorilo predpokladám už od toho augusta – september
2021. Ak aj predtým došlo k omeškaniu s platením tržieb za ostatné mesiace, tak boli v omeškaní len

pár jednotiek dní. Pokiaľ ide o ústnu pôžičku, ktorú spomínali obaja obžalovaní a ktorá im mala byť
poskytnutá, tým spôsobom, že za určité obdobia nemusia odvádzať peniaze na čas a v plnej výške
a že dlh za mesiace september 2021 a november 2021, mala byť pôžička, tak k tomu uviedol, že ústna
dohoda bola ako uviedol na zaplatenie nájmu v mesiaci september 2021, ak by sa jednalo vyslovene
o pôžičku rozplátkovanú do budúceho obdobia spoločnosťou B. I., J. a spoločnosťou G., B. určite by

k tomu existovala zmluva o pôžičke so splátkovým kalendárom. Pokiaľ sa výnimočne partner ozve, že
má problém napríklad so zaplatením napríklad nájmu, snažia sa mu vyjsť v ústrety, ale zvyšok tržby
musí byť odvedený na ich účet. Tržba je to, čo bolo vložené do hracieho automatu a vybrané z automatu,
to musí byť odvedené spoločnosti B. I., J. ak ich nieto požiadal, v danom prípade to bol pán B., že
im nevychádza na úhradu nájmu, tak z tejto tržby mohli časť peňazí použiť len na nájom a zvyšok

tržby musela byť odvedená spoločnosti B. I., J.. Výška odvodu je vypočítaná ako vklady do hracích
zariadení mínus vyplatené výhry, hovoril o tzv. hrubej tržbe, z tejto hrubej tržby sa odpočíta alikvotná
časť ročných poplatkov za hracie zariadenia (ročný poplatok za zariadenie, ktorý musím zaplatiť B.
I., J. časť štátu a časť obci) a z toho čo zostalo tzv. čistá tržba sa delíme podľa mandátnej zmluvy
percentuálne. Percentá odmeny spoločnosti G., B. sú uvedené v mandátnej zmluve, sú to percentá

podľa hladiny dosiahnutej tržby hracieho zariadenia. Zo strany spoločnosti G., B. a ak áno, tak v akej
výške ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu škoda uhradená nebola. Spoločnosť G., B. s jeho súhlasom
na prevádzku herne použila cca 1.000 eur. Opätovne uviedol že, ak je partner v omeškaní pár dní
po splatnosti, nepovažujú to za nekorektnú spoluprácu a v prípade, že partner komunikuje, telefonuje,
objasnísituáciuvediaakceptovaťneskoršítermínsplatenia,avšakjednásaojednotkydní.Ďalejuviedol,

že v období od 19.12.2020 do 19.04.2021 bolo z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie Covid na
Slovensku nutné uzatvoriť všetky prevádzky, ak vznikla pred týmto obdobím mínusová hodnota, tak
ju počas uzatvorených prevádzok od partnera nežiadali, až spustením prevádzok 19.04.2021 a opäť
získavanímtržiebzprevádzokdochádzalokdohodámspartnermioúhradechýbajúcichtržieb.Zakrátkeobdobie mesiaca apríl 2021 a fungovania herne pristúpili k tomu, že to partner môže uhradiť neskôr.
Povinnosť zo zmluvy bolo odviesť tržbu k 15. máju 2021 a k úhrade došlo až v júni 2021. Nebol si
vedomý uzatvorenia ústnej dohody o pôžičke. V prípade, žeby spoločnosť B. I., J. z takejto pôžičke

pristúpila, určite by k tomu existoval písomný záznam – zmluva o pôžičke. Taktiež uviedol, že počas
pandémie, kedy boli 3 mesiace herne zatvorené, ročný poplatok nebol prepočítaný na 1/12, ale bol
prepočítaný na 1/9 z tých 450,- eur sa navýšil na 600 eur. S touto skutočnosťou aj obžalovaní boli
oboznámení, a teda že z tohto dôvodu bol zvýšený tento odvod za automat. Potvrdil, že pred otvorením
obžalovaní s ním komunikovali, že chcú zatvoriť herňu práve z dôvodu, že je covid, že zisk nebol

taký ako si predstavovali, no upozornil ich, že musia zaplatiť ročný poplatok za hracie zariadenie to je
tých 5.500,- eur za kus, ale keďže to nebolo oznámené do 20.11.2020, tak to už bolo v danom období
bezpredmetné. Nepamätal si, či obžalovaní boli pravidelne každý mesiac v omeškaní a či spoločnosť
mala problémy s platením. Pokiaľ ide o to, na čo sa majú peniaze z hracích automatov použiť odkázal
na mandátnu zmluvu, podľa ktorej je mandatár povinný odvádzať tržbu na mesačnej báze. V prípade
žiadosti mandanta o zaslanie priebežného odvodu, je mandatár povinný bezodkladne odviesť túto

tržbu nasledujúci pracovný deň. To vyplýva z povinností mandátnej zmluvy. Nikdy žiadnemu partnerovi,
ktorý spolupracuje so spoločnosťou B. I., J. nebolo dovolené používať tržbu na uhrádzanie vlastných
nákladov. Platí to aj v tomto prípade. Pri vzniku dlhu za september 2021 bolo dohodnuté, že okrem
odvádzania mesačných tržieb je potrebné splatiť tržbu za mesiac september v pravidelných mesačných
splátkach 500,- eur. Keďže k tomu nedochádzalo a vznikla pohľadávka aj za mesiac november 2021,

došlo k ukončeniu spolupráce nakoľko bolo zjavné, že spoločnosť G., B. nebude schopná dlžnú sumu
uhradiť. Potvrdil, že sa uvažovalo o ďalšej spolupráci ale vzhľadom na neschopnosť splácať aj dlžnú
sumu za september 2021 aj vzhľadom na to, že došlo k tomu, že obžalovaní prestali dvíhať telefóny,
prestalikomunikovaťsospoločnosťouB.I.,J.,ajvzhľadomnato,žepripožiadavkáchoodvodpriebežnej
tržby dochádzalo k výhovorkám zo strany pána B., že on sám peniaze vybrať nemôže a musí počkať

na pána G., ktorý bol odcestovaný, považovali túto spoluprácu za dajme tomu „nekorektnú“ a preto
sa rozhodli spoluprácu ukončiť. Uviedol, že do septembra 2021 komunikácia prebiehala normálne, po
neodvedení tržby za september 2021 požadovali odvádzanie priebežných odvodov, komunikovali to
z firmy B. I., J. viacerí zamestnanci smerom k spoločnosti G., B., po tomto období, teda po septembri
2021 sa komunikácia zhoršila a tým, že nedošlo k odvodu tržby za mesiac november 2021, došlo

teda k ukončeniu spolupráce. Nespomínal si, či zmluva bola na dobu určitú, väčšinou robia zmluvy na
dobu neurčitú s možnosťou ukončenia. Zlá komunikácia znamenala ukončenie. Pred začatím akejkoľvek
spolupráce s ktorýmkoľvek partnerom je vzor zmluvy sprostredkovaný partnerovi na preštudovanie,
prípadné pripomienkovanie a v čase podpisovania zmluvy sa predpokladá, že partner je s obsahom
zmluvy oboznámený a každá zmluvná strana obdŕži jedno vyhotovenie zmluvy po podpise.

Z mandátnej zmluvy č. 3/2021, čl. III, bod 11 ktorá bola uzavretá medzi spol. G., B. ako mandatárom
a poškodenou spoločnosťou ako mandantom dňa 30. 1. 202, vyplýva, že celá hotovosť zo zariadení
je vlastníctvom mandanta a má charakter zverených prostriedkov. Mandatár berie na vedomie, že
použitie tejto tržby na iný účel než je dané touto zmluvou alebo neodvedenie hotovosti mandantovi ani

v náhradnom termíne stanovenom mandantom, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu sprenevery
a mandant je oprávnený oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Z mandátnej zmluvy č. TNT/37/20 čl. III, bod 10, ktorá bola uzavretá medzi spol. G., B.. ako mandatárom
a poškodenou spoločnosťou ako mandantom dňa 29. 12. 2020, vyplýva, že celá tržba z TNT je

vlastníctvom mandanta a má charakter zverených prostriedkov. Mandatár berie na vedomie, že použitie
tejto tržby na iný účel než je dané touto zmluvou alebo neodvedenie hotovosti mandantovi ani
v náhradnom termíne stanovenom mandantom, napĺňa skutkovú podstatu trestného činu sprenevery
a mandant je oprávnený oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Podľa čl. IV mandátnej zmluvy č. TNT/37/20 čl. III, bod 10, ktorá bola uzavretá medzi spol. G., B..
ako mandatárom a poškodenou; spolupôsobenie mandanta ods. 9 sa mandatár zaväzuje vrátiť prvotnú
dotáciu mandantovi najneskôr ku dňu skončenia platnosti zmluvy.

Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01. 09. 2021 do 30. 09. 2021 vyplýva, že pohľadávka spoločnosti

B. I. J.. je voči spol. G., B.,Q.,L., po odpočítaní odmeny a splátky 500 eur vo výške 8.370,60 eur.

Z vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01. 11. 2021 do 30. 11. 2021 vyplýva, že pohľadávka spoločnosti
B. I. J.. je voči spol. G., B. po odpočítaní odmeny a priebežných odvodov vo výške 2.698,44 eur.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz dňa 06. 05. 2022, sp.zn.
31Up/504/2022, kde vyhovel žalobe žalobcu B. I., J. proti žalovanému spol. G., B. a žalovanému uložil

povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 11.185,54
eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Proti predmetnému platobnému prostriedku odpor nebol
podaný a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 05. 2022.

Podľa výpisu z obchodného registra spol. G., B. bola dňa 31. 07. 2025 vymazaná, a to výmazom ex

offo. Spoločnosť bola zrušená ku dňu 01. 04. 2025, pričom právnym dôvodom zrušenia bol § 61n ods.
6 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného 1) A. B. vyplýva, že má celkovo 3 záznamy, naposledy bol
uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4T/158/2020 zo dňa 30. 04.
2021, právoplatný dňa 02. 06. 2021 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ a prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 TZ, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 12
mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov do 03. 02. 2023. Následne bol dňa 02. 05. 2023
podľa § 50 ods. 4 TZ osvedčený a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ostatné dve odsúdenia
sú rovnako osvedčené, a jednalo sa o prečin poškodzovania cudzej veci a výtržníctva.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný 1) A. B. má 1 záznam,
a to za porušenie zákazu vychádzania.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je obžalovaný 1) A. B. zamestnaný v spol. J., B. s vymeriavacím
základom 187,53 eur.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného 2) F. G. vyplýva, že nemá záznam.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný 2) F. G. má 18
záznamom, z toho 16 na úseku cestnej premávky a jeden pre porušenie povinností prekrytia horných

dýchacích ciest v interiéri a ďalší pre porušenie zákazu vychádzania.

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je obžalovaný 2) F. G. zamestnaný v spol. O., B. s vymeriavacím
základom 110 eur.

Prokurátor vo svojej záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom navrhol uznať obidvoch obžalovaných za vinných
vzmysleobžalobyOSHumennésp.zn.PV422/24/7702zodňa14.05.2025.Ajnapriektomu,žeobidvaja
obžalovaní v prípravnom konaní, a obžalovaný A. B. v konaní pred súdom popierajú spáchanie prečinu
sprenevery, ktorý sa im kladie za vinu a uvádzajú ako účelovú obhajobu, že predmetné nevyplatené

peniaze spoločnosti B. I., J. sú fakticky pôžičkou poskytnutou spoločnosťou B. I., J. spoločnosti G., B.
na prevádzku predmetných herných automatov, tak výpoveďou zástupcu poškodenej spoločnosti B. I.,
J.. L. M., ako aj listinnými dôkazmi a to či mandátnymi zmluvami – obidvoma, výzvou na zaplatenie
dlžnejsumy,dokladmizexekučnéhokonaniaainýmilistinamibolojednoznačnepreukázané,žeobidvaja
obžalovaní ako konatelia spoločnosti G., B.. B. v rozpore s mandátnymi zmluvami a to č. 3/2021 zo

dňa 30.11.2020 a č. TNT/37/2020 zo dňa 29.12.2020 neodviedli spoločnosti B. I., J.. E., A. aj napriek
výzve na odvod hotovosti zo zariadenia na hranie hazardných hier VLT za obdobie od 01.09.2021
do 30.09.2021 sumu splatnú dňa 16.10.2021 po započítaní mandátnych odmien vo výške 8.370,60
eur, taktiež neodviedli aj ďalšiu peňažnú sumu a to po ďalšej výzve na odvod hotovosti za obdobie
od 01.11.2021 do 30.11.2021, splatnú dňa 11.12.2021 po započítaní taktiež mandátnych odmien a to

vo výške 2.698,44 eur, tiež tam neodviedli aj hotovosť zo zariadenia na stávkovanie TNT vo výške
16,50 eur, ako aj nevrátili prvotnú dotáciu poskytnutú dňa 14.07.2021 vo výške 100,- eur, ktorú mali
v zmysle mandátnej zmluvy vrátiť po ukončení a tak celkovo svojim konaním neodviedli peňažnú sumu
za obdobia mesiacov september a november 2021 vo výške 11.185,54 Eur. Čo sa týka uloženia
trestov obžalovaným, tak vzhľadom na ich doterajšie charakteristiky, odpis RT, ako výpisy z ústrednej

evidencii MVSR, navrhol obidvom obžalovaným uložiť podmienečné tresty odňatia slobody v trvaní
najmenej 4 mesiace s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, prípadne
alternatívne peňažné tresty po 1.000,- eur každému z nich za súčasného uloženia náhradného trestu
odňatia slobody 4 mesiacov, v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu a tiež navrhol, abyobidvaja obžalovaní boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k náhrade škody poškodenej spoločnosti B.
I., J., prípadne uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, a to aby boli zaviazaní túto škodu
uhradiť počas skúšobnej doby podmienečného obdobia.

Splnomocnenec poškodeného vo svojej záverečnej reči navrhol, aby súd taktiež rozhodol v zmysle
návrhu prokurátora, pokiaľ sa týka viny. Mal za to, že pokiaľ ide o obranu obžalovaných, že išlo o pôžičku,
táto je vyslovene účelová pretože napriek tomu, že od skutku uplynulo 5 rokov, táto „pôžička“ doposiaľ
stále nie je zaplatená. Naopak obžalovaní podnikli všetky kroky, aby táto suma spoločnosťou G., B.

uhradená nebola, teda trestnoprávna zodpovednosť je nesporne preukázaná. Čo sa týka výšky náhrady
škody, táto je zdokumentovaná právoplatným platobným rozkazom, čiže táto je rovnako nesporná.
Zároveň si uplatnil náhradu trov za zastúpenie splnomocnenca poškodeného vo výške 1.826,11 Eur.
Vyčíslenie doloží súdu do 3 dní.

Obhajca obžalovaných vo svojej záverečnej reči uviedol, že obžalovaným sa kladie za vinu, že sa

mali dopustiť prečinu sprenevery na skutkovom základe uvedenom v obžalobe tým, že si mali prisvojiť
zverené finančné prostriedky spoločnosti B. I., J.. K tomu uviedol, že finančné prostriedky obžalovaní
si neprisvojili, ale tieto so súhlasom pána M., ktorý v podstate vo svojej výpovedi aj čiastočne pripustil,
že súhlasil s nejakou čiastkou, ktorá mala byť použitá na úhradu nájmu a tieto finančné prostriedky
obžalovaní, resp. spoločnosť G., B. použili výlučne na chod herne. Taktiež je potrebné uviesť ako uviedol

obžalovaný B. vo svojej výpovedi pred súdom a pán obžalovaný G. v prípravnom konaní, že títo chceli
prevádzkovanietejtohernevmesiaciapríl2021ukončiť,lenžepodľapodmienokuvedenýchvmandátnej
zmluve by to bolo pre nich ako fyzické osoby v podstate likvidačné do budúcnosti. Mal za to, že nebola
preukázaná subjektívna stránka prečinu sprenevery, preto mal za to, aby súd v zmysle zásady in dubio
pro reo, obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný 1) A. B. v záverečnej reči v prvom rade odkázal na vyjadrenie obhajcu a zároveň uviedol,
že sa cíti byť nevinný, nakoľko ani jeden cent nepoužil z požičaných prostriedkov na vlastnú potrebu.

Obžalovaný 2) F. G. v záverečnej reči uviedol, že sa cíti byť nevinný, nakoľko finančné prostriedky použili

iba na chod herne, na súkromné účely ich nikdy nepoužili. Spoločnosť B. I., J. vedela, že majú finančné
problémy. Aj v poslednom slove uviedol, že sa cíti byť nevinný.

K právnej kvalifikácii skutku a k otázke viny súd uvádza :

Obžaloba bola v danej trestnej veci na obžalovaných 1) a 2) podaná pre prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1 Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá
mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024; škodou malou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 700 eur.

Objektom trestného činu sprenevery je ochrana vlastníckeho práva a obdobného majetkového práva

k veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Objektívna stránka spočíva
v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená, čím zároveň spôsobí na cudzom majetku
škodu malú. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec alebo nepatrí výlučne
len jemu. Za cudziu vec sa tradične považujú najmä cudzie hotové peniaze ( napr. uzn NS ČR sp. zn.
8Tdo/111/2017 ). Predmetom útoku trestného činu sprenevery môže byť aj tržba, ktorá bola zverená

páchateľovi a je cudzou vecou ( uzn. NS ČR sp. zn. 7To/1493/2015 a sp. zn. 2Tzn/72/1995 ).

Základným znakom predmetného trestného činu je prisvojenie zverenej cudzej veci. Prisvojenie veci sa
podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá
jumáoprávnene,bezsúhlasu,súmyslomsňounakladaťakosvlastnou.Zverenouvecousapodľa§130

ods. 3 Trestného zákona sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy
v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so
záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.Cudzia vec je zverená páchateľovi, keď je mu odovzdaná do faktickej moci spravidla s tým, aby s vecou
nakladal určitým spôsobom. Za zverenú cudziu vec je potrebné považovať tiež je peňažný ekvivalent,
ale aj výťažok, ktorý bol za zverenú vec získaný páchateľom podľa dohody medzi ním a osobou,

ktorá mu vec zverila ( R 67/1954 ). Skutková podstata trestného činu sprenevery nevyžaduje, aby
osoba, ktorá vec páchateľovi zverila, bola jej vlastníkom. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov nie je
predpokladomtrestnejzodpovednostizaspreneverupodľa§213Trestnéhozákonaexistenciaohmotnej
zodpovednosti za hodnoty zverené zamestnancovi, ale konanie spočívajúce v úmyselnom prisvojení si
cudzej zverenej veci a vznik škody. Dohoda o tzv. hmotnej zodpovednosti iba predurčuje režim, ktorým

bude posudzovaná prípadná zodpovednosť za škodu ( rozsudok NS ČR sp. zn. 4Tz/14/2001 ). Znaky
trestného činu sprenevery by páchateľ napĺňal tiež vtedy, keby prevzal tržbu s tým, že ju odovzdá na
určitom mieste, ale ponechal si ju, hoci by nebol ani zamestnancom poškodeného ( podobne uzn. NS
ČR sp. zn.2Tzn/92/1995 ).

Páchateľ si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, keď s vecou naloží v rozpore s účelom, ku

ktorému mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí
základný účel zverenia. Prisvojenie je teda také nakladanie páchateľa s vecou, ktoré má trvale vylúčiť
veriteľa z dispozície s vecou. Prisvojením takejto veci sa nerozumie získanie veci do vlastníctva,
pretožetrestnýmčinomniejemožnénadobudnúťvlastníckeprávo,alezískaniemožnostineobmedzenej
dispozície s vecou, respektíve možnosť nakladať s ňou ako s vlastnou, nie je však rozhodujúce, ako

potom páchateľ s prisvojenou vecou, ktorá mu bola zverená, skutočne nakladá. Pre záver o prisvojení si
vecitedaniejerozhodujúcispôsob,akopáchateľsospreneverenouvecou,ktorúsiužprisvojil,konkrétne
naložil.

Pre dokonanie trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona je rozhodujúci okamih, v ktorom

páchateľ vylúčil poškodeného z dispozície s vecou, a spôsobil tým škodu malú na cudzom majetku.
Akákoľvek následná dispozícia s vecou už nemá na naplnenie znakov skutkovej podstaty citovaného
trestného činu žiadny vplyv ( uzn. NS SR sp. zn. 3Tdo/1060/2017).

Po subjektívnej stránke sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel ( priamy podľa § 15 písm. a)

Trestného zákona alebo nepriamy podľa § 15 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 17 Trestného
zákona ), pričom záver o jeho subjektívnych znakoch sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu
vyplývajúcich z vykonaného dokazovania ( R 60/1972-IV ).

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a dospel bez rozumných pochybností
kzáveru,žejejednoznačnepreukázané,skutokopísanývobžalobesastaltakakojeopísanývobžalobe
a že obžalovaní 1) A. B. a 2) F. G. naplnili svojím konaním všetky pojmové znaky prečinu sprenevery
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona tým, že ako osoby konajúce za spol. G., B. uzatvorili so spol. B.

I., J. mandátne zmluvy dňa 30. 11. 2020 a dňa 29. 12. 2020, predmetom ktorých bol záväzok vykonávať
v mene mandanta a na jeho účet činnosti spočívajúce v zabezpečení prevádzkovania hazardných
hier prostredníctvom zariadení mandanta, z ktorých mali následne povinnosť vykonávať samostatné
čiastkové výbery hotovosti, a to aj bez prítomnosti mandanta, ktoré po výzve na odvod hotovosti mali
odviesť na účet spol. B. I., J.. Avšak odvod hotovosti za obdobie od 01. 09. 2021 do 30. 9. 2021, splatný

dňa 16.10. 2021 a za obdobie od 01. 11. 2021 do 30. 11. 2021, splatný dňa 11. 12. 2021 na účet
spol. B. I., J., neodviedli, čím zo strany obžalovaných 1) A. G. a 2) F. B. došlo k prisvojeniu si cudzej
veci pozostávajúcej z hotovosti pochádzajúcej zo zariadení VLT v sume 11.069,04 eur, hotovosť z TNT
v sume 16,50 eur a taktiež prvotnej dotácie v sume 100 eur, ktoré boli vlastníctvom mandanta a ktorá
súčasne mala charakter zverených prostriedkov, čo vyplýva priamo z uzatvorených mandátnych zmlúv

zo dňa 30. 11. 2020 a 29. 12. 2020, a spôsobili škodu v celkovej výške 11.185, 54 eur, teda škodu
malú. Súd mal jednak preukázané všetky zložky objektívnej stránky trestného činu, a to konanie oboch
obžalovaných 1), 2) , ktorí si prisvojili cudziu vec - peniaze, ktoré im boli zverené na základe mandátnych
zmlúv a prisvojením veci spôsobili následok, a to spôsobenie škody malej, ako aj príčinnú súvislosť
medzi ich konaním a následkom. Súd mal preukázanú aj subjektívnu stránku trestného činu, ktorým je

úmyselné zavinenie obžalovaných 1), 2), pričom podľa názoru súdu ide o zavinenie vo forme minimálne
nepriameho úmyslu, keďže obžalovaní 1), 2) vedeli, že svojím konaním môžu takéto porušenie spôsobiť,
keďže to vyplývalo z obidvoch mandátnych zmlúv, z mandátnej zmluvy č. 3/2021, v čl. III, bod 11 a z
mandátnej zmluvy č. TNT/37/20 v čl. III, bod 10 a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.Konaním obžalovaných 1), 2) došlo k zásahu do práva vlastníckeho práva poškodenej spoločnosti na
veci, ktoré boli na základe mandátnych zmlúv obžalovaným 1), 2) zverené. Vina obžalovaných 1), 2)
je preukázaná výpoveďami samotných obžalovaných, ktorí sami uviedli, že odvody hotovosti tržby zo

zariadenia na hranie hazardných hier VLT ani po výzve poškodenej spoločnosti neodviedli v určenej
lehote, a ktorí súčasne uviedli, že odvody hotovosti neodviedli poškodenej spoločnosti, ale tieto peniaze
použili na chod prevádzky herne. Vina obžalovaných je tiež potvrdená výpoveďou svedka L. M., ktorý vo
svojej výpovedi uviedol, že za obdobie september 2021 a november 2021 nebola tržba odvedená a tým
vznikla predmetná pohľadávka. Taktiež z jeho výpovede vyplynulo, že nikdy žiadnemu partnerovi, ktorý

spolupracujesospoločnosťouB.I.,J.nebolodovolenépoužívaťtržbunauhrádzanievlastnýchnákladov,
teda ani spol. G., B.. Rovnako súd nemal za preukázané, aby medzi obžalovanými 1), 2) a poškodenou
spol. B. I., B. bola uzatvorená nejaká zmluva o pôžičke, na základe ktorej mohli obžalovaní 1), 2) peniaze
z tržby použiť na chod herne. Taktiež nebolo v konaní preukázané, aby obžalovaní 1), 2), s výnimkou
časti tržby v mesiaci september 2021, mali súhlas pána M. na použitie finančných prostriedkov zo
zariadení na účely herne, keďže tieto boli povinní odviesť na účet spol. B. I., J.. Rovnako v konaní nebolo

preukázané, že peniaze, ktoré obžalovaní 1), 2) vybrali z automatov a boli obsahom mandátnej zmluvy,
používali so súhlasom pána M., a že spol. B. I., J. o tých peniazoch použitých nimi na chod herne vedela.
Taktiež skutočnosť, že spol. G., B. mala voči spol. B. I., J. dlh titulom neuhradených odvodov tržieb za
obdobie od 01. 09. 2021 do 30. 9. 2021, splatný dňa 16.10. 2021 a za obdobie od 01. 11. 2021 do 30.
11. 2021, splatný dňa 11. 12. 2021, hotovosti 16,50 eur, prvotnej dotácie 100 eur, preukazuje platobný

rozkaz vydaný v upomímacom konaní Okresným súdom Banská Bystrica, sp.zn. 31Up/504/2022 zo dňa
06. 05. 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 05. 2022, nakoľko proti nemu
nebol podaný opravný prostriedok ( odpor ).

Obranu obžalovaných 1), 2) ako aj ich obhajcu súd vyhodnotil ako účelovú a nezodpovedajúcu

skutočnosti, motivovanú snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za protiprávne konanie. Bolo
jednoznačne preukázané, že rozpore s mandátnymi zmluvami, a to č. 3/2021 zo dňa 30.11.2020 a č.
TNT/37/2020 zo dňa 29.12.2020 neodviedli spoločnosti B. I., J.. E., A. aj napriek výzve na odvod
hotovosti zo zariadenia na hranie hazardných hier VLT za obdobie od 01.09.2021 do 30.09.2021 sumu
splatnú dňa 16.10.2021 po započítaní mandátnych odmien vo výške 8.370,60 Eur, taktiež neodviedli aj

ďalšiu peňažnú sumu a to po ďalšej výzve na odvod hotovosti za obdobie od 01.11.2021 do 30.11.2021,
splatnú dňa 11.12.2021 po započítaní taktiež mandátnych odmien a to vo výške 2.698,44 eur, tiež
neodviedli aj hotovosť zo zariadenia na stávkovanie TNT vo výške 16,50 eur, ako aj nevrátili prvotnú
dotáciu vo výške 100,- eur, ktorú mali v zmysle mandátnej zmluvy vrátiť. Obrana obžalovaných 1), 2), že
neodvedenú tržbu nepoužili na vlastnú potrebu, ale výlučne na chod herne a výdavkov s tým spojených,

je irelevantná, keďže mandátne zmluvy jasne určujú, komu mali po výzve na odvod hotovosti, odviesť
čiastkový výber hotovosti. Na aký účel odvod hotovosti použili obžalovaní 1), 2) je v tomto prípade
nepodstatné, keďže ho v rozpore so zmluvou neodviedli mandantovi. Rovnako obrana obžalovaných, že
od začiatku mala herňa finančné problémy, o ktorých pán M. vedel, je neopodstatnená, nakoľko spol. G.,
B. mala výhry a tržby z automatov, pričom tieto peniaze v zmysle mandátnych zmlúv boli vlastníctvom

mandanta, teda poškodenej spoločnosti a súčasne mali charakter zverených prostriedkov. Rovnako
obaja obžalovaní mandátne zmluvy podpísali, teda je zrejmé, že sa oboznámili s ich obsahom ako aj
zmluvnými podmienkami, a teda mali vedomosť, že nemôžu použiť hotovosť zo zariadení na iný účel,
a že sú povinní hotovosť zo zariadení odviesť mandantovi, pretože v opačnom prípade sa dopúšťajú
trestného činu sprenevery.

Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že obžalovaní 1),
2) sa dopustili konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona, tak po stránke subjektívnej, aj po stránke objektívnej, na základe čoho ich oboch súd uznal
vinnými zo skutku, tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa

súd dopracoval po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného
skutku.

K výroku o treste súd uvádza :

Podľa § 33a ods.1 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), páchateľovi nemožno uložiť kruté a
neprimerané sankcie. Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.Podľa § 33a ods.2 Tr. zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného
činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na
to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods.3 Tr. zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, totižto trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), zase pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový

prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods.

4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov
Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,

následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce
okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie

( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na
protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu
po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a
ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné

primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné
nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,

vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je
prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadať, patria napr. spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, miera zavinenia,
pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osobapáchateľa,pomerypáchateľa(majetkové,
osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny ) či možnosť jeho nápravy.

Teda pri rozhodovaní o treste u obžalovaných súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov
uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Rovnako súd prihliadal aj na ich správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli aj účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods.
1 Tr. zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovanými tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedol riadny život ako aj odradenie iných od
páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. No najmä na znenie ust. § 34
ods. 3 Tr. zákona, že trest má predovšetkým postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.ZároveňsúdjepovinnýodúčinnostinovelyTrestného
zákona od 06. 08. 2024 prihliadať v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona aj na správanie páchateľov
po spáchaní trestného činu.

U obžalovaného 1) A. B. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, vrátane

§ 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný 1) pred spáchaním skutku bol 3-krát súdne trestaný,
naposledy trestným rozkazom OS Humenné zo dňa 30. 04. 2021, sp. zn. 4T/158/2020 pre prečin
ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 12 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov. Dňa 02. 05. 2023 sa obžalovaný 1) podľa § 50 ods. 4 Trestného

zákona osvedčil. A hoci sa hľadí vo všetkých 3 prípadoch na obžalovaného ako keby nebol odsúdený,
posledný uložený trest vykonal dňa 03. 02. 2023 a teda od jeho vykonania neuplynula doba 10 rokov,
tak ako vyplýva z ustálenej judikatúry pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona súd rovnako nezistil.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný 1) má 1 priestupok,
ktorý bol spáchaný ešte pred vznesením obvinenia, a to priestupok – porušenie zákazu vychádzania.

Obžalovaného 1) A. B. súd uznal za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona,
za ktorý je možné uložiť trest vo výmere 0-2 roky.

Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej
jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti
trestnej represie o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia zaradením do trestného práva a že
najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu sama o sebe nezníži

kriminalitu ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

Obžalovaný 1) je aktuálne spoločníkom a konateľom vo viacerých spoločnostiach, ako sám uviedol vo
svojej výpovedi, a to v spol. J., B., B., B., C., B., B. N., B. a tiež spol. B. N., B., B., B., pričom v spol.
J., B. je zamestnaný na štvrtinový úväzok, tu je konateľ a spoločník so svojím otcom. V ostatných

spoločnostiach je spoločníkom a konateľom spoločne s druhým obžalovaným 2) F. G., pričom za rok
2025podaliodkladdaňovéhopriznania,avovšetkýchspoločnostiachsvýnimkouspol.J.,B.vroku2024
vykazoval zisk. Súd v rámci úvah o uložení druhu trestu vzhľadom aj na princíp ultima ratio sa zaoberal
aj otázkou uloženia alternatívneho trestu. Súd má za to, že v danom prípade peňažný trest je vhodnýmdruhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného skutku a možnosť nápravy obžalovaného 1), ako aj
s prihliadnutím na naplnenie jeho generálnej aj individuálnej prevencie. Peňažný trest bezprostredne
postihuje majetok páchateľa, a preto ho možno uložiť najmä páchateľovi, ktorý sa trestného činu

dopustil s úmyslom získať majetkový prospech. Súd vzhľadom na povahu spáchaného skutku, osobné
a majetkové pomery obžalovaného 1), považuje peňažný trest vo výmere 1.000 eur za postačujúci.
Obžalovaný 1) je slobodný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je vlastníkom rodinného domu v obci
O., je spoločníkom a konateľom v 5 spoločnostiach, ktoré v roku 2024 vykázali zisk, preto súd má
za to, že uložený peňažný trest pri zhodnotení spáchaného skutku je primeraný a obžalovaný 1) ho

bude schopný zaplatiť. Ako náhradný trest pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil súd
obžalovanému1)náhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmere4mesiacov,nakoľkotaktouloženýnáhradný
trest zodpovedá podľa názoru súdu požiadavkám pre uloženie náhradného trestu za peňažný trest.

Pokiaľ ide o obžalovaného 2) F. G., tak u neho súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36

písm. j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a žiadnu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný 2) nemá žiaden záznam.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný 2) má celkovo 18
priestupkov, z toho 16 na úseku cestnej premávky a jeden pre porušenie povinností prekrytia horných
dýchacích ciest v interiéri a ďalší pre porušenie zákazu vychádzania. Po vznesení obvinenia spáchal 2
priestupky, oba na úseku cestnej premávky ( prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci ).

Obžalovaného 2) F. G. súd uznal za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona,
za ktorý je možné uložiť trest vo výmere 0-2 roky.

Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej

jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti
trestnej represie o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia zaradením do trestného práva a že
najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu sama o sebe nezníži
kriminalitu ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

Obžalovaný 2) je aktuálne spoločníkom konateľom vo viacerých spoločnostiach, ako sám uviedol vo
svojej výpovedi, a to v spol. B., B., C., B., B. N., B. a tiež spol. B. N., B., B., B., a v týchto spoločnostiach
je konateľom a spoločníkom spoločne s druhým obžalovaným 1) A. B.. Ďalej je sám spoločníkom
a konateľom v spoločnostiach O. D., B., G. B., O. B. B., pričom v spol. G. B. je zamestnaný na čiastočný

úväzok. Za rok 2025 podal odklad daňového priznania, pričom vo všetkých spoločnostiach v roku 2024
vykazoval zisk. Súd v rámci úvah o uložení druhu trestu vzhľadom aj na princíp ultima ratio sa zaoberal
aj otázkou uloženia alternatívneho trestu. Súd má za to, že v danom prípade peňažný trest je vhodným
druhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného skutku a možnosť nápravy obžalovaného 2), ako aj
s prihliadnutím na naplnenie jeho generálnej aj individuálnej prevencie. Peňažný trest bezprostredne

postihuje majetok páchateľa, a preto ho možno uložiť najmä páchateľovi, ktorý sa trestného činu
dopustil s úmyslom získať majetkový prospech. Súd vzhľadom na povahu spáchaného skutku, osobné
a majetkové pomery obžalovaného 2), považuje peňažný trest vo výmere 1.000 eur za postačujúci.
Obžalovaný 2) je ženatý, má 2 vyživovacie povinnosti, je vlastníkom rodinného domu spoločne s
manželkou, je spoločníkom a konateľom v 8 spoločnostiach, ktoré v roku 2024 vykázali zisk, preto súd

má za to, že uložený peňažný trest pri zhodnotení spáchaného skutku je primeraný a obžalovaný 2) ho
bude schopný zaplatiť. Ako náhradný trest pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil súd
obžalovanému2)náhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmere4mesiacov,nakoľkotaktouloženýnáhradný
trest zodpovedá podľa názoru súdu požiadavkám pre uloženie náhradného trestu za peňažný trest.

Poškodený, B. I., J., si nárok na náhradu škody uplatnil, nakoľko škoda obžalovanými 1) a 2) doposiaľ
uhradenánebola,rovnakovexekučnomkonaní,ktorésaviedlovočispol.G.,B.škodavymoženánebola,
keďže spoločnosť G., B. Q. bola dňa 31. 07. 2025 vymazaná z Obchodného registra, a to výmazom exoffo. Škodu mal súd preukázanú z vyúčtovania na čl. 12, 13, 14 vyšetrovacieho spisu, a to za obdobie od
01.09.2021 do 30.09.2021 sumu splatnú dňa 16.10.2021 po započítaní mandátnych odmien vo výške
8.370,60 Eur, za obdobie od 01.11.2021 do 30.11.2021, splatnú dňa 11.12.2021 po započítaní taktiež

mandátnych odmien vo výške 2.698,44 eur, hotovosť zo zariadenia na stávkovanie TNT vo výške 16,50
eur, ako aj prvotnú dotáciu vo výške 100,- eur. Vzhľadom na preukázanú škodu súd v súlade s § 287
ods. 1 Trestného poriadku uložil obom obžalovaným A. B. a F. G. povinnosť nahradiť poškodenému spol.
B. I., J. nahradiť škodu vo výške 11.185,54 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo
sa odvolania výslovne vzdať.