Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225203212
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225203212.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. XXXX/
XX, B., zast.: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, advokát, Veľkoblahovská 6750/9E, Dunajská Streda, proti
žalovanej: N: RV s.r.o. Vydrany, IČO: 36 233 323, Družstevná 1007, Vydrany, zast.: HAVRILLA & Co.
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 364 606, Nám M. Benku 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 26.11.2025 č.
k. 27C/78/2025-32 a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na určenie neúčinnosti elektronického doručenia vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu
žalovanej a repliky k žalobe (obe z 10.02.2026) vrátane ich príloh sa zamieta.

II. Napadnuté uznesenie sa mení tak, že slová „poľnohospodárskych plodín“ sa nahrádzajú slovami

„už zasiatej repky olejnej, spočívajúcich v jej ochrane, hnojení, mechanického ošetrenia a zberu
a pozberového zaorania pôdy“.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:
„Žalovanej sa ukladá povinnosť zdržať sa, s výnimkou neodkladných poľných prác na zberových
plochách poľnohospodárskych plodín, akéhokoľvek ďalšieho vstupu alebo ďalšieho užívania

nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres Dunajská Streda, evidovanej
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemku
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcelné číslo 2732, vo výmere 28216 m2,
druh pozemku: orná pôda, v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/1 k celku, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.“
2. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie na účely konania o neodkladnom opatrení

zistil skutkový stav takto:
3. Vlastníkom vypratať sa majúceho pozemku je žalobkyňa. Z predloženej zmluvy o nájme
poľnohospodárskych pozemkov uzavretej žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom
dňa 29.09.2014, predmetom ktorej je prenájom spornej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia
poľnohospodárskej výroby v súlade s jej zatriedením, vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 01.10.2014 do 30.09.2024. V zmysle článku VI. bodu 6.1 zmluvy nájomný vzťah mohli zmluvné strany

ukončiť až po uplynutí doby nájmu, a to tak, že žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu mala byť podaná
najneskôr jeden rok pred uplynutím doby nájmu, najneskôr do 31.08. príslušného roka. Žalobkyňa v
roku 2023 najneskôr do 31.08. žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu nepodala. Žalobkyňa listom
zo 14.07.2024 požiadala žalovanú o ukončenie nájmu v súlade s článkom VI. predmetnej zmluvy o
nájme a súčasne aj vyzvala žalovanú na vrátenie pozemkov ku dňu skončenia nájmu, t. j. k 30.09.2025.
Žalobkyňa tento list preukázateľne odoslala žalovanej na adresu jej sídla, avšak sa jej zásielka vrátila

s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Žalobkyňa svoj list o ukončenie nájmu
poľnohospodárskych pozemkov doručovala na adresu, ktorú žalovaná uviedla v zmluve (a dodatku).Žalovaná nerešpektovala vôľu žalobkyne a napriek opakovaným výzvam žalobkyne pokračuje v užívaní
nehnuteľnosti.
4. Súd prvej inštancie po citácii § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2,

§ 327, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), čl. 20 ods. 1 ústavy, § 126 ods. 1, § 676 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1
a 2, § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov (ďalej len „ZoNPP“) vec právne posúdil takto:
5. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže

žalovanej s výnimkou neodkladných poľných prác na zberových plochách, akýkoľvek ďalší vstup
alebo ďalšie užívanie spornej nehnuteľnosti, argumentujúc tým, že žalovaná po ukončení nájomného
vzťahu naďalej neoprávnene užíva nehnuteľnosť, nerešpektuje vôľu žalobkyne, ktorá nechce zotrvať v
záväzkovom vzťahu so žalovanou, pričom týmto svojím konaním žalovaná neoprávnene zasahuje do
vlastníckeho práva žalobkyne, neumožňujúc jej voľné nakladanie s nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie
považoval za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ako aj potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov. Keďže žalobkyňa v roku 2023 najneskôr do 31.08. žiadosť o ukončenie nájomného
vzťahu nepodala, nájomná zmluva sa podľa § 676 ods. 2 OZ obnovila na rok za tých istých
podmienok, za akých bola pôvodne dojednaná, čo v konkrétnom prípade znamená, že žalobkyňa
mohla opätovne najneskôr do 31.08.2024 požiadať o ukončenie nájomného vzťahu ku dňu 30.09.2025.
List žalobkyne zo 14.07.2024 považoval prvoinštančný súd s odkazom na judikát R 4/2021 za

doručený žalovanej fikciou dňa 12.08.2024. keď sa zásielka vrátila žalobkyni. Nájom bol preto ukončený
dňom 30.09.2025. Rovnako považoval súd prvej inštancie za osvedčené aj neoprávnené užívanie
nehnuteľnosti žalobkyne žalovanou od ukončenia nájmu, a to priamo z oznámenia žalovanej zo dňa
16.09.2025, v ktorom žalobkyňa uvádza, že už zasiali repku olejnú na rok 2026. S prihliadnutím na
to, že žalovaná nerešpektovala vôľu žalobkyne a napriek opakovaným výzvam žalobkyne pokračuje

v užívaní nehnuteľnosti, prvoinštančný súd zaujal názor, že nariadenie neodkladného opatrenia je
dôvodné. Vzhľadom na druh pozemku a aktívnu poľnohospodársku činnosť súd prvej inštancie v súlade
s návrhom žalobkyne umožnil žalovanej naďalej vykonávať neodkladné poľné práce na nehnuteľnosti.
6. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaná domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci
súduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Žalobkyňanepreukázalasplneniepodmienky

na ukončenie nájomného vzťahu postupom podľa predmetného ustanovenia čl. VI ods. 6.1 nájomnej
zmluvy. Nájomná zmluva sa automaticky obnovila vždy na jeden rok, t. j. po 30.09.2024 do 30.09.2025
(v dôsledku chýbajúceho písomného oznámenia podľa čl. VI ods. 6.1 nájomnej zmluvy doručeného do
31.08.2023) a následne od 30.09.2025 do 30.09.2026 (v dôsledku chýbajúceho písomného oznámenia
podľa čl. VI ods. 6.1 nájomnej zmluvy doručeného do 31.08.2024). Napadnuté uznesenie stojí na

skutkovompredpoklade,žežalobkyňanájomukončilalistomzo14.07.2024ažežalovanápo30.09.2025
užíva pozemok bez právneho titulu. Žalovaná však namieta, že takýto skutkový záver nie je osvedčený
listinami v spise a je v rozpore s nimi. Na podacom lístku a samotnej poštovej obálke je vyplnený
názov adresáta “RV, s.r.o.“, a nie obchodný názov žalovanej zapísaný príslušnom obchodnom registri.
Napadnuté uznesenie je sčasti nepreskúmateľné, keďže používa pojmem „neodkladné poľné práce“,

ktorý je vágny a neurčitý, a zároveň nie je zrejmé, aké konkrétne úkony do tejto kategórie patria a
podľa akých objektívnych kritérií sa má posudzovať ich neodkladnosť. Žalovaná nemá reálnu možnosť
predvídateľne prispôsobiť svoje konanie uloženej povinnosti a zároveň je obmedzená aj v možnosti
efektívne napadnúť rozhodnutie odvolaním.
7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa doplnila svoju argumentáciu tým, že na adrese označenej na

spornej zásielke sídli len jedna spoločnosť s identifikačným číslom 36 233 323, a tou je žalovaná.
Vedomosť žalovanej o obsahu zásielky vyplýva aj z ďalšej komunikácie strán. Aj ďalší list žalobkyňa
zasielala s rovnakým označením a žalovaná si ho prevzala. Poprela tvrdenie žalovanej, že nevie, čo
sú „neodkladné poľné práce“, keďže žalovaná dlhodobo podniká v oblasti poľnohospodárskej výroby.
Žalovanou navrhnuté dôkazy môžu celý spor natiahnuť až po zber úrody repky olejnej v júni, kedy sa

už tradične začína obdobie žatvy na Slovensku.
8. V odvolacej replike žalovaná v podstate zopakovala svoju argumentáciu a dodala, že tvrdenia
žalobkynenenahrádzajúosvedčeniedoručeniaprejavuvôlepodľa§45ods.1OZ.Prevzatieinejzásielky
nepreukazuje doručenie spornej zásielky. Žalovaná svojimi návrhmi na dokazovanie predstavuje riadny
postup a nemôže byť na ujmu žalovanej. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení taktiež namieta, že žalovaná

ako podnikateľ „musí vedieť“, čo sú neodkladné poľné práce. Žalovaná zdôrazňuje, že nejde o otázku
odbornej znalosti, ale o požiadavku určitosti a vykonateľnosti súdneho výroku.
9. Žalovaná sa svojím osobitným návrhom podľa § 33 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente
tiež domáhala, aby odvolací rozhodol, že elektronické doručenie podaní žalobkyne označených vovýroku je neúčinné. Námietky žalovanej sú založené na výčitke, že dané podania žalobkyne jej odvolací
súd elektronicky nedoručoval „do vlastných rúk“ a boli uložené do jej elektronickej schránky „bez riadnej
notifikácie“ a následne bolo vyznačené doručenie fikciou.

O návrhu žalovanej na určenie neúčinnosti elektronického doručenia
10. Návrhu žalovanej nemožno vyhovieť, pretože žalovaná nepreukázala existenciu dôvodov
relevantných pre neúčinnosť elektronického doručenia podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona.
Neúčinnosť elektronického doručenia by bolo totiž možné vysloviť vtedy, keby žalovaná objektívne
nemohla prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jej strane alebo jej pričinením,

alebo keby na jej strane nastali také dôvody, ktoré jej objektívne neznemožnili prevziať elektronickú
úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie
od nej nie je spravodlivé požadovať.
11. Po prvé, žalovanej argument, že odvolací súd jej mal podania žalobkyne doručovať do vlastných rúk,
je z hľadiska § 33 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona bezvýznamný, pretože neodpovedá tam uvedeným
dôvodom neúčinnosti doručenia. Odvolací súd však pre poriadok dodáva, že vyjadrenie žalobkyne

k odvolaniu žalovanej nie je písomnosťou, pre ktorú zákon ustanovuje doručenie do vlastných rúk
aodvolacísúdtakýtospôsobdoručovaniaaninenariadil(§111ods.2CSP).Pokiaľideoreplikukžalobe,
je síce pravda, že tá sa podľa § 167 ods. 3 CSP doručuje do vlastných rúk, no z hľadiska konania
oneodkladnomopatreníjetátookolnosťnepodstatná.Okremtohozabezpečiťdoručeniereplikykžalobe
do vlastných rúk protistrany je úlohou súdu prvej inštancie.

12. Po druhé, nedôvodná je aj námietka, že podania žalobkyne boli žalovanej doručené bez riadnej
notifikácie a následne bola vyznačená fikcia doručenia. Predovšetkým žalovaná vo svojom návrhu
v rozpore s § 33 ods. 3 zákona o e-Governmente neoznačila dôkazy na podporu svojich tvrdení, najmä
nepreukázala, že by si vôbec zvolila možnosť zasielania notifikácií podľa § 32 ods. 3 cit. zákona.
Neobstojí ale ani jej argument, že bez vlastného zavinenia sa nemohla s obsahom predmetných podaní

„včas“ oboznámiť. Z obsahu návrhu žalovanej plynie, že tento argument súvisí s vyznačením fikcie
doručenia. V prejednávanom prípade sa elektronická úradná správa nedoručovala do vlastných rúk
(pozri vyššie), takže sa považuje za doručenú v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej
úradnej správy [pozri § 32 ods. 5 písm. b) bod 2 zákona o e-Governmente]. Žalovanou spomínaná 15-
dňová úložná lehota (§ 32 ods. 2 zákona o e-Governmente), počas ktorej sa má adresát oboznámiť

obsahom správy, má význam len pri elektronickom doručovaní do vlastných rúk. To je zrejmé z § 32 ods.
5písm.b)bodu1zákonaoe-Governmente,ktorýviažefikciudoručeniasprávydoručovanejdovlastných
rúk na márne uplynutie úložnej lehoty. Ak je totiž podstatou doručovania do vlastných rúk získanie
potvrdenia doručenia správy elektronickou doručenkou (pozri § 29 ods. 3 a § 32 ods. 4 zákona o e-
Governmente), 15-dňová úložná lehota môže mať zmysel len pri doručovaní do vlastných rúk, pretože

len vtedy sa od adresáta vyžaduje, aby potvrdil doručenie elektronickej úradnej správy. Ak sa správa
nedoručuje do vlastných rúk, adresát nemá ani čo potvrdzovať, a preto ani nemôže (u)plynúť úložná
lehota podľa § 32 ods. 2 cit zákona. Žalovaná ani nemala aký úkon urobiť „včas“, teda nič nezmeškala.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.
O odvolaní žalovanej

14. Odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, ktoré
možnonapadnúťodvolaním[§357písm.d)CSP],preskúmaldotknutéuznesenievnapadnutomrozsahu
(§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len sčasti.
15. Odvolací súd preberá nesporné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré zodpovedajú žalovanou
nepopretým skutkovým tvrdeniam žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

nespochybnenému obsahu listinných dôkazov. Žalovaná síce v odvolaní formálne napáda „skutkový
predpoklad“ súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ukončila nájom listom zo 14.07.2024, ako neosvedčený
listinami v spise, no svoju argumentáciu zameriava na splnenie podmienok dôjdenia prejavu vôle podľa
§ 45 ods. 1 OZ, čo je otázka právna.
16. Vzhľadom na to, že predmetom nájomnej zmluvy je nájom pozemku na poľnohospodárske účely,

sporná zmluva sa spravuje ustanoveniami § 663 až 684 Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov, ak ZoNPP neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 ZoNPP). Vo všeobecnosti preto pre nájom pozemku
na poľnohospodárske účely platí, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa
prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak (pozri § 676 ods. 1 OZ). Ak nájomca užíva pozemok aj po
skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní,

obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, s tým, že
nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok (pozri § 676 ods. 2 OZ). Pravidlo
o obnovení nájmu má dispozitívnu povahu, takže strany sa od neho môžu odchýliť alebo ho úplne vylúčiť(pozri v tomto zmysle HULMÁK, M. In: ŠVESTKA, J. et al.: Občanský zákonník II. Komentář. § 460–
880. Praha : C. H. Beck, 2009. 2. vydanie, s. 1927).
17. Strany si v čl. III s názvom „Doba nájmu“ dohodli nájom na obdobie od 01.10.2024 do 30.09.2024 (čl.

III ods. 3.1). V čl. VI s názvom „Ukončenie nájmu“ sa o. i. dohodli, že: „6.1 Nájomný vzťah je možné…
ukončiť… až po uplynutí doby nájmu. Podmienkou je, že žiadosť o ukončenie nájomného vzťahu bude
podaná najneskôr jeden rok pred uplynutím doby nájmu, najneskôr do 31.08. príslušného roka.“
18. Citované ustanovenia nájomnej zmluvy napĺňajú znaky dohody podľa § 676 ods. 1 OZ. V čl. III sa
strany najprv dohodli na období nájmu a v čl. VI ods. 6.1 sa dohodli aj na osobitných podmienkach

skončenia nájmu (§ 676 ods. 1 in fine OZ). Čl. VI ods. 6.1 sa dohodli na lehote, v ktorej musia „požiadať“
protistranu o ukončenie nájmu. Obe strany pritom vychádzajú z takého výkladu daných ustanovení
nájomnej zmluvy, že ich dohoda im priznávala právo nájomnú zmluvu ukončiť „žiadosťou“ doručenou
protistrane do 31.08.2023. Nájomná zmluva však neobsahuje žiadne ustanovenia, ktorými by si strany
výslovne upravili vzťahy po uplynutí doby nájmu 30.09.2024. Príslušné ustanovenia nájomnej zmluvy
ako právneho úkonu treba vykladať podľa § 35 ods. 2 OZ, ktoré vyžaduje skúmať vôľu toho, kto právny

úkon urobil. Možnosti dokazovania v konaní o neodkladnom opatrení sú obmedzené, avšak nateraz
možno z obsahu nájomnej zmluvy vyvodiť, že strany počítali s obnovením nájmu vždy na ďalší rok.
Takáto vôľa strán vyplýva z toho, že strany si ako podmienku ukončenia nájmu vyhradili právny úkon,
ktorý sa treba uskutočniť najneskôr do 31.08. „príslušného roka“. Ukončenie takto obnoveného nájmu
bolo teda možné na základe „žiadosti“ aspoň rok vopred, najneskôr do 31.08. Zároveň takúto vôľu strán

podporuje aj argumentácia žalovanej v odvolaní (obnovením nájmu na jeden rok).
19. Žalovaná sa mýli, ak čl. VI ods. 6.1 považuje za vylučujúci uplatnenie výnimky automatického
obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ. Tieto dve ustanovenia riešia odlišné situácie, takže sa ani
nemôžu vzájomne vylučovať. Automatické obnovenie nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ prichádza do úvahy
vtedy, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu. Článok VI ods. 6.1 nájomnej zmluvy o užívaní po

skončení nájmu vôbec nehovorí; práve naopak, zmysluplným výkladom možno dospieť len k tomu, že
jeho cieľom je predĺžiť právny základ užívania ešte pred tým, než dôjde k skončeniu nájmu uplynutím
času. Inak povedané, ak strany svojím právnym úkonom neukončia nájom, ten bude trvať aj ďalší rok,
vdôsledkučohonebudenutné(aleanimožné)použiť§676ods.2OZ.Naopak,akktakémutoprávnemu
úkonu dôjde včas, nájom uplynie k 30.09. nasledujúceho roka. Pokiaľ by však nájomca užíval sporný

pozemok aj naďalej (teraz už po skončení nájmu), uplatnil by sa postup podľa § 676 ods. 2 OZ. Práve
o taký prípad ide aj v prejednávanej veci.
20. Nebolo sporné, že do 31.08.2023 žalobkyňa nevykonala úkon smerujúci k ukončeniu nájomnej
zmluvy. Doba nájmu preto 30.09.2024 neuplynula, ale nájomný vzťah sa predĺžil do 30.09.2025 s tým,
že ho bolo možné ukončiť podľa čl. VI ods. 6.1 nájomnej zmluvy „žiadosťou“ do 31.08.2024. Žalobkyňa

osvedčila, že takýto právny úkon uskutočnila, keď dňa 14.07.2024 vyhotovila list s názvom „ukončenie
nájmu poľnohospodárskych pozemkov“, v ktorom žiadala o ukončenie nájmu k 30.09.2025. Sporné bolo,
či tento právny úkon vyvolal účinky, pretože žalovaná spochybňovala jeho doručenie podľa § 45 ods.
1 OZ.
21. Na rozdiel od žalovanej odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa

hodnoverne osvedčila doručenie svojho listu zo 14.07.2024 žalovanej podľa § 45 ods. 1 OZ. Súd prvej
inštancie správne vychádzal z judikátu R 4/2021, podľa ktorého „dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa
rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu“, čím sa „završuje proces účinného doručenia
právneho úkonu“.
22. Na tom nič nemení ani námietka žalovanej, že na doručenke k zásielke obsahujúcej list žalobkyne sa

ako adresát uvádza „RV s.r.o. Vydrany“. Z doručenky, ktorá je inak verejnou listinou, takže údaje v nej sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 111 ods. 1 CSP), je po porovnaní s údajmi v nájomnej
zmluve jasné, že adresát bol označený nielen podstatnou časťou obchodného mena (s chýbajúcimi
úvodnými znakmi „N:“), ale aj správnym identifikačným číslom. Správne boli aj všetky ostatné údaje
týkajúce názvu ulice, orientačného čísla, obce a PSČ. Tu možno dodať, že z obchodného registra je

zrejmé, že žalovaná vždy bola a stále je jedinou spoločnosťou vo Vydranoch, ktorá má vo svojom
obchodnom mene aj slovo „Vydrany“. Na účely konania o neodkladnom opatrení preto bolo dostatočne
osvedčené, že zásielka bola doručovaná práve žalovanej a práve žalovaná ju neprevzala v odbernej
lehote.
23. Keďže sporná zásielka bola uložená na pošte pre žalovanú 17.07.2024 a 12.08.2024 sa vrátila

žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote, list žalobkyne zo 14.07.2024 treba považovať za účinne
doručený žalovanej pred 31.08.2024. V dôsledku tohto právneho úkonu žalobkyne boli splnené
podmienky čl. VI ods. 6.1 nájomnej zmluvy, ako ho odvolací súd vyložil vyššie, teda nájom sa skončil
k 30.09.2025. Pretože je nesporné, že žalovaná pozemok naďalej užíva, žalobkyňa osvedčila, žežalovaná tak robí neoprávnene. Zároveň keďže žalobkyňa podala žalobu o vypratanie pozemku do
28.10.2025, teda pred uplynutím 30 dní podľa § 676 ods. 2 OZ, nedošlo k obnoveniu nájmu podľa cit.
ustanovenia.

24. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že ako výlučná vlastníčka sporného pozemku je oprávnená ich užívať
(§ 123 OZ). Z tohto jej postavenia vyplýva, že má právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje (§ 126 ods. 1 OZ). Na základe záverov v predchádzajúcom bode odvolací
súd preto konštatuje, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila aj dôvodnosť a trvanie svojho nároku na
vypratanie pozemku žalovanou podľa § 126 ods. 1 OZ.

25. Tým sú zároveň ako bezvýznamné vybavené aj námietky žalovanej, ktoré sa týkali primeranosti a
dočasnosti zásahu bez osvedčenia skončenia nájmu.
26. Keďže žalovaná založila svoje odvolanie na právnom názore, že nájom trvá, za správny (ako
odvolaním relevantne nenapadnutý) treba považovať aj záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
osvedčila potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovanej sa nepodarilo preukázať, že neboli

splnené podmienky, aby sa nariadilo žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie (§ 325 ods. 1 CSP).
Súd prvej inštancie na návrh žalobkyne neodkladné opatrenie podľa § 328 ods. 1 CSP napadnutým
uznesením nariadil, čo je rozhodnutie po vecnej stránke v zásade správne.
28. Žalovanej však treba dať za pravdu, čo sa týka vymedzenia povinnosti, ktorá sa jej neodkladným
opatrením ukladá. Hoci samotná žalovaná listom z 27.08.2025 oznámila, že sa „stará o pozemok,

má odborné znalosti, odstraňuje buriny, hnojí, svoju prácu vykonáva s dôkladnou pozornosťou, s
vhodným technickým vybavením a v súlade so všetkými predpismi“, z čoho je zrejmé, že žalovaná
ako spoločnosť podnikajúca v poľnohospodárskej výrobe ovláda technologické systémy pestovania
poľnohospodárskych plodín a zjavne pozná aj termíny uskutočnenia jednotlivých neodkladných poľných
prác, predsa len je v záujme určitosti neodkladného opatrenia potrebné spresniť činnosť, ktorú žalovaná

môže vykonávať. V tomto smere je preto daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
29. Pretože bolo nesporné, že žalovaná na pozemku žalobkyne zasiala repku olejnú, bolo potrebné
objasniť, že žalovanej sa síce zakazuje užívať sporný pozemok, no umožňuje sa jej vykonať neodkladné
technologické úkonov (ochrana rastlín, hnojenie, mechanické ošetrenie porastu, zber a pozberové
zaoranie pôdy), ktoré na seba nadväzujú a ktorých nevykonanie v primeranom čase môže viesť k

poškodeniu alebo zničeniu porastu a vzniku škody.
30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie síce
správne posúdil potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, no toto neodkladné opatrenie treba spresniť
a doplniť, v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku II.

31. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že vec sama sa týmto neodkladným opatrením nemôže
považovať za vybavenú, pretože žalovanej sa neuložilo odstrániť zasiatu plodinu a ani bezpodmienečný
zákaz užívať sporný pozemok, čo by malo účinky vypratania nehnuteľnosti
32. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože žalobu treba meritórne prejednať, o náhrade
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo

veci samej (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie zároveň doručí repliku žalobkyne
do vlastných rúk žalovanej postupom podľa § 167 ods. 4 CSP, ak tak už medzičasom neurobil.
33. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.