Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125202306
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7125202306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pochádzajúcich z matky D.
E. B., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom B. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Timeou Schwarzovou,
advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice a otca G. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, B. – I. J.,
právne zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku mestského súdu Košice

č. k. 84P/80/2025-231 zo dňa 29.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI., VII.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na návrh
otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Návrh matky na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Schvaľuje dohodu rodičov v znení:

Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej
starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Upravuje sa s t y k otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletými vždy posledný víkend v mesiaci od piatku od 15:30 hod. do nedele do 14:00 hod.
Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele od 15:30 hod. do nasledujúcej nedele
do 14:00 hod.,- počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 15:30 hod. do 15.07. do 14:00 hod. a od 1.8. od 15:30
hod. do 15.8. do 14:00 hod., počas letných prázdnin sa bežný styk uplatňovať nebude,
- počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 15:30 hod. do

29.12. do 14:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 15:30 hod. do 07.01. do 14:00 hod.
Otec je oprávnený prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určenom čase. Matka je povinná
maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ich v určenom čase odovzdať. Otec je
povinný maloleté deti matke odovzdať v čase určenom ako koniec styku v mieste svojho bydliska.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletého A. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej
C. sumou 300 eur mesačne od 13.02.2025 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k
rukám matky maloletých, počnúc novembrom 2025.

IV. D l ž n é výživné na maloletého A. za obdobie od 13.02.2025 do 31.10.2025 spolu v sume 2090 eur
sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

V. D l ž n é výživné na maloletú C. za obdobie od 13.02.2025 do 31.10.2025 spolu v sume 1981,36 eur
sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

VI. Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v časti zverenia maloletých

detí a úpravy styku s otcom schválil rodičovskú dohodu. Pri úpravy výšky vyživovacej povinnosti zo
strany otca vychádzal z priemernej čistej mzdy otca vo výške 2 825,46 eur, veku maloletých detí a ich
odôvodnených potrieb. Zároveň prihliadal k životnej úrovni otca a k podielu na osobnej starostlivosti
o deti zo strany oboch rodičov. Súd zároveň zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti
matke s odôvodnením, že nebolo v konaní preukázané, aby matka otcovi neposkytovala informácie

o deťoch, resp. by mu ich bezdôvodne odmietala poskytnúť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 164 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), § 221 písm. a) CMP, § 122 CMP, § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona
o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 24 ods. 6 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a to proti výroku III., IV., V. a VI. napadnutého rozsudku.

Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil napadnutý rozsudok. V odvolaní namietal, že napriek tomu, že
súd má vyšetrovaciu zásadu, nevykonal dokazovanie a svojím postupom konal protiprávne. Súd prvej
inštancie uložil jemu, ako aj matke predložiť zoznam svojich výdavkov a tieto aj preukázať listinnými
dôkazmi. On túto povinnosť v stanovenej lehote splnil, matka si svoju povinnosť nesplnila. Matka súpis

svojich výdavkov predložila až na pojednávaní bez akýchkoľvek dôkazov. Súpis týchto výdavkov mu
súd nedoručil, ale predložil mu ich na pojednávaní, aby sa k tomu vyjadril. Poskytnutie vyjadrenia
z jeho strany pre krátkosť času nebolo možné a nebolo možné ani verifikovať výdavky matky. Nie je ani
pravdou tvrdenie súdu, že mu bol poskytnutý na pojednávaní čas na preštudovanie týchto výdavkov.
Otec namietal, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej argumentoval tým, že súd

určil výšku jeho vyživovacej povinnosti vo výške 350 a 300 eur na základe nesprávne určenej výšky
jeho príjmu. Jednak určil výšku jeho príjmu za nesprávne obdobie a započítal do neho aj príjmy, ktoré
priemerný mesačný zárobok netvoria, napr. jednorazové nepeňažné poukážky 130 eur pri príležitosti
Vianoc, jednorazová nepeňažná poukážka za odpracované roky len pre jeho osobu Service anniversary399,05 eur, stravné lístky, životnú poistku Metlife v sume 162,12 eur za rok 2024 a 69,62 zo rok
2025, ktorú uhrádza zamestnávateľ. Pri správnym výpočte jeho priemerného mesačného zárobku, tento
dosahuje v skutočnosti sumu 2 250 až 2 300 eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že súd prvej inštancie

bez dôkazov uveril tvrdeniam matky, že bola nútená opustiť ich spoločnú domácnosť v B. za účelom
prípravy na špecializovanú skúšku – atestáciu a zamestnať sa v K. F., čo nie je pravdou. Matka svojím
svojvoľným konaním vytrhla deti z ich prirodzeného prostredia a odsťahovala sa s nimi na neznáme
miesto, v súčasnosti už býva v druhom podnájme. Tento nesprávny skutkový záver súdu viedol k ďalším
nesprávnym skutkovým záverom o tom, že on sa s maloletými deťmi nestretáva, že ich nekontaktuje

a ako za trest musí platiť vysoké výživné. Jednostranne a bez dôkazov tvrdí súd prvej inštancie, že sa
nedomáhal informácie o deťoch a matka mu ich odmietla poskytnúť. Matka s ním akúkoľvek komunikáciu
odmieta a dokonca mu neumožňuje ani zistiť v akom prostredí maloleté deti teraz žijú. Neumožnila mu
navštíviť domácnosť v ktorej sa deti zdržiavajú a odovzdáva mu ich na chodníka pred svojim aktuálnym
bydliskom.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje, aby dovolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny. Poukázala na to, že svoju povinnosť a to predložiť súpis výdavkov
si splnila, nakoľko výdavky, ktoré predložila na pojednávaní boli podobné výdavkom, ktoré uvádzal pri
šetrení kolíznym opatrovníkom a preto nie je dôvod na spochybňovanie týchto výdavkov. Matka ďalej
zotrvalanatom,žezdôvodupokračovaniavprípravenaatestačnúskúškusavrátilanasvojepracovisko,

kde bola zamestnaná pred nástupom na materskú dovolenku a to K. I. F.. Ona opustila spoločnú
domácnosť z nevyhnutných pracovných dôvodov, ktoré manžel pred narodením detí akceptoval. Uviedla
aj to, že sa musela zamestnať, pretože manžel jej neprispieval na domácnosť a vždy bol problém
s financiami. Zotrvala na svojich vyjadreniach, že otec sa s maloletými deťmi stretával veľmi málo, len
v nevyhnutnej miere, aby deti na neho nezabudli. Ona pravidelne poskytuje otcovi informácie o deťoch,

pravidelne s otcom telefonuje. Problém nastal zo strany otca v 02/2025, keď matku zablokoval cca
na mesiac na messengeri a na telefónnom čísle. Otec deťom telefonuje len raz za tri týždne a matku
otvorene pred deťmi ignoruje, čím dáva deťom veľmi zlý príklad. Maloleté deti sa aktuálne nachádzajú
vo výbornom stave. Syn navštevuje základnú školu, dcéra materskú školu. K výške výživného matka
uviedla,žeoteczaceléobdobieroka2024dopodanianávrhuvjanuári2025neposlalnavýživuobidvoch

detí ani jedno euro. Následne po podaní návrhu poslal finančné prostriedky vo výške 760 eur za desať
mesiacov a potom posielal 76 eur mesačne na obidve deti. Od 6/2025 začal platiť 200 eur mesačne
na obe deti. Takéto správanie sa otca považuje matka za prejav jeho ľahostajnosti a nezodpovednosti
voči vlastným deťom. Ona ho pravidelne informovala telefonicky alebo mailom o stave detí a žiadala
o preplatenie polovice nákladov na deti, najmä tých nečakaných súvisiacich s ich zdravotným stavom,

ako aj poplatku za súkromnú škôlku, ktorú deti navštevovali do augusta 2024, kde bol poplatok spolu
650 eur mesačne. Matka zotrvala na svojich výdavkoch, pričom doplnila, že výdavky a deti sa menia
v závislosti od potrieb detí.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrvala na svojom dovolaní. Z vyjadrenia matky nevyplývajú

žiadne nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré by neboli súdu známe. Doplnil, že doposiaľ sa nevedie medzi
rodičmi konanie o rozvod manželstva, ani konanie o určenie manželského výživného. Je presvedčený
o tom, že manželka sa spolu s deťmi po úspešnom absolvovaní atestácie vráti do mieste ich trvalého
bydliska v B. a budú žiť spolu ďalej ako rodina. Opätovne namietal, že matka svoje výdavky doposiaľ
súdu nepreukázala. K výdavkom matky na jej osobu a domácnosť doplnil, že sú odrazom skutočnosti,

že matka živý svoju matku, ktorá sa v jej domácnosti dlhodobo zdržiava a aj svojho brata. Od 11/2025
zasiela matka na výživu maloletých detí výživné v sume 150 eur mesačne na každé dieťa a dňa
24.11.2025 zaslal matke výživné 1 500 eur. Jeho styk s deťmi sa realizuje v zmysle vyhláseného
rozsudku.

9. Otec vo svojom ďalšom podaní zo dňa 19.1.2026 uviedol, že matka už úspešne absolvovala atestačnú
skúšku v odbore reumatológia, čím sa zvýšil jej mesačný príjem. Navrhol, aby dovolací súd vyžiadala
od zamestnávateľa matky výpis zo mzdového listu za obdobie od 1-12/2024 a 1-12/2025.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné

odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania
(§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok v napadnutých výrokoch je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. V.,
teda určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany otca a tomu zodpovedajúcej výšky

dlžného výživného (po odrátaní už uhradeného výživného), výrok VI., ktorým súd návrh otca na uloženie
informačnej povinnosti matke zamietol a súvisiaci výrok VII. o trovách konania.

12. Otec vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že výška výživného určená súdom prvej inštancie
nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, ako aj to, že súd mu neposkytol dostatočný

časový priestor na vyjadrenie sa k nákladom na maloleté deti a domácnosť uvádzaných matkou,
čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec zároveň zotrval na uložení informačnej
povinnosti matke z dôvodu, že matka mu neposkytuje informácie o maloletých deťoch a odmieta s ním
komunikovať.
13. Matka žiadala, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny. Výšku

vyživovacej povinnosti zo strany otca považovala za adekvátnu preukázanej životnej úrovni otca, ktorá
je rozhodná pre správne určenie výživného. Zároveň poukázala na to, že otec sa s maloletými deťmi
stretáva len minimálne a ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti po všetkých stránkach.
Ona poskytuje otcovi pravidelne informácie o deťoch, otec sa však o deti zaujíma len minimálne.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného

prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol schválením rodičovej dohody

v časti zverenia maloletých detí a úpravy styku s otcom, ako aj určením výšky výživného zodpovedajúcej
potrebám detí a životnej úrovni otca, ako aj zamietnutím návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti
matke. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnomrozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a
zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil
s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,

resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových
zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa
dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy a výživy
maloletých detí, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde
prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti

rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu
dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným
a nepreskúmateľným.

18. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní

(§ 387 ods. 3 CSP).

19. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výškou výživného stanoveného súdom prvej inštancie.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem otca z ktorého je potrebné vychádzať pri určení výšky
jeho vyživovacej povinnosti je suma 2 800,-eur mesačne, vychádzajúc zo mzdových listov otca za roky
2024 a 2025. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia.
Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako

na formu plnenia si vyživovacej povinnosti Napriek tomu je potrebné zistiť aj výšku príjmu tohto rodičia.
Matka v čase podania návrhu a konania na súde prvej inštancie bol vo výške 1 822 eur mesačne.

21. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb

každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa
mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

22. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto

prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom.
Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových
okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp
právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude
rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu

rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov.
Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti
o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinnostírodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové

kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky.

23. V prípade určenia výživného na maloleté dieťa v predškolskom veku a po nástupe na prvý stupeň
základnej školy, pri zohľadnení skutočnosti, že otec má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom

by sa výška jeho vyživovacej povinnosti mala pohybovať okolo 12% pri dieťati v predškolskom veku a vo
výške 14 % na prvom stupni základnej školy z jeho čistého príjmu. Odvolací súd pri určení vyživovacej
povinnosti otca vychádzal z jeho čistého príjmu vo výške 2 800 eur mesačne, ktorý bol v konaní skutočne
zistený. Zároveň zohľadnil aj rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi, kde je nutné konštatovať,
že podiel otca na osobnej starostlivosti o maloleté deti je minimálny.

24. Vychádzajúc z uvedených kritérií, zistenej majetkových a príjmových pomerov na starne otca ako
aj matky, miery osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, súd
prvej inštancie správne určil výšku bežného výživného pre maloletého A. vo výške 350,-eur mesačne
a maloletej C. vo výške 300 eur mesačne.

25. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku jeho príjmu, z ktorého
vychádzalpriurčeníjehovyživovacejpovinnostikmaloletýmdeťom.Zomzdovýchlistovzamestnávateľa
otca predložených v konaní bolo skutočne zistené, že výšky príjmu otca v roku 2024 dosahoval
v priemere sumu 2 800 eur mesačne a rovnako v roku 2025 taktiež sumu 2 800 eur mesačne. Odvolací
súd tu vychádzal z položky čistý príjem na mzdovom liste. V tomto smere teda námietky otca považoval

za nedôvodné.

26. Samozrejme jednou zo základných podmienok pre určenie správnej výšky výživného na maloleté
deti je aj vyhodnotenie nákladov na maloleté deti na základe údajov poskytnutých v tomto konaní
matkou, ktorá sa o deti osobne stará. Následne na základe majetkových a príjmových pomerov na strane

otca a jeho životnej úrovne je potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča.
Otec v tejto súvislosti namietal, že mu nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na oboznámenie
sa s týmito nákladmi, keďže matka ich predložila až na pojednávaní, pričom doposiaľ nepredložila
súdu doklady preukazujúce opodstatnené náklady na maloleté deti a na domácnosť. Odvolací súd
k uvedenému v prvom rade uvádza, že matka svoje príjmy a výdavky uviedla už vo svojom podaní zo

dňa 3.6.2025 (návrh na začatie konania podaný na Okresný súd Trnava) ako aj pri šetrení kolíznym
opatrovníkom, pričom uvedené podanie matky a správa kolízneho opatrovníka bola otcovi cestou
jeho právnej zástupkyne doručený dňa 28.8.2025. Zároveň bol otcovi zo strany súdu poskytnutý aj
časový priestor na oboznámenie sa s výdavkami predloženými matkou na pojednávaní, s čím otec
nesúhlasil.Súdprvejinštanciezároveňsprávnevyhodnotil,ževýdavkynastravupredloženématkouboli

neprimerane vysoké, preto uznal len polovičnú výšku uvedených výdavkov. Ostatné výdavky predložené
matkou boli bežného charakteru, bez potreby ich dopĺňania konkrétnymi dôkazmi o nákupe.

27. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky a otca,

je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť,
obstaráva činnosti dennej potreby, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj
touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým deťom osobnú
starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky
spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloleté deti. Maloleté deti sú ešte vo veku vo

veku, kedy potrebujú zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, čím je matka výrazne limitovaná
v trávení osobného času a zároveň je tu potreba financovať všetky potreby maloletých detí, a to nielen
vo vzťahu k vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme
spojené výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygien, drogériu, platenie cestovných nákladov,
nákladov spojených so spoločenským vyžitím. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si

vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných
nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletým deťom venuje.28. K odvolaniu otca proti výroku VI. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrh otca
na uloženie informačnej povinnosti matke zamietol, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tomto smere považuje za zákonné a správne, pričom je presvedčivo a zrozumiteľne

odôvodnené. Obaja rodičia počas konania uzavreli rodičovskú dohodu v časti týkajúcej sa zverenia
maloletých detí a úpravy styku s otcom, čo aj odvolací súd hodnotí ako prejav vyzretej rodičovskej
spôsobilosti plne v prospech a v záujme maloletých detí. Je zrejmé a počas konania to potvrdili obaja
rodičia, že je medzi nimi problém v komunikácii v tom smere, že záleží od ich aktuálneho citového
rozpoloženia, či reagujú na telefonát resp. žiadosť o kontakt druhým rodičom. V konečnom dôsledku

však bolo preukázané, že obaja rodičia resp. hlavne otec disponujú všetkými podstatnými informáciami
týkajúcimi sa maloletých detí. Otec neuviedol žiadnu konkrétnu situáciu, kedy ho matka neinformovala
o nejakej podstatnej veci týkajúcej sa maloletých detí resp., aby mu znemožnila na jeho požiadanie
kontakt s deťmi. Za dôležité je tu potrebné ozrejmiť to, že uloženie informačnej povinnosti je podstatné
vtedy, ak rodičia spolu vôbec nekomunikujú resp. ich komunikácia je výrazne sťažená dlhodobým a
v danom štádiu z pohľadu rodičov neriešiteľným konfliktom. V tomto konaní bolo skutočne zistené, že

matka je aktívna v poskytovaní informácii o maloletých deťoch otcovi a v kontakte s deťmi mu žiadnym
spôsobom nebráni, naopak uvítala by častejší záujem otca o deti. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že pre
otca by bolo výrazným uľahčením a menej psychicky náročným, ak by ho matka o deťoch informovala
v pravidelných intervaloch, ale aj otec si musí uvedomiť, že takýmto spôsobom aktívne rodičovstvo
nefunguje. Otec musí sám pristúpiť k tomu, aby mali maloleté deti, ako aj matka pocit, že mu na nich

skutočne záleží, najmä za situácie, ak otec dúfa, že opäť budú žiť spoločne ako rodina.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., IV., V., VI. a VII.
potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1
CMP ako vecne správny.

30. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo ináako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).