Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211223802
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7211223802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Zlatá huta spol. s r.
o., Bernolákova 11/3040, Trenčín, IČO: 31 426 964, zást. PACTIO, s. r. o., A. XXX, B. B., IČO: 36 862
452, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Tomáš Dohál, proti žalovanej: C. D. E., E. X, F., nar.
XX.X.XXXX, splnomocnený zást. C. C. E., E. X, F., nar. XX.X.XXXX, o odporovacej žalobe, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-43C/109/2011 - 225 z 13. marca 2024 v znení
jeho opravného uznesenia č. k. K2-43C/109/2011 - 236 zo 17. apríla 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
v znení jeho opravného uznesenia určil, že darovacia zmluva zo 4.5.2011 uzatvorená medzi sestrou
žalovanej (G. E.) ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorej predmetom bol v enunciáte rozsudku
špecifikovaný byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve a tiež na pozemku (ďalej aj len ako „byt“), na základe ktorej vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností bol povolený pod V 2599/2011, je voči žalobcovi neúčinná a žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že pri vykonaní kontrolnej inventúry dňa 28.2.2011 u žalobcu na pobočke
v Košiciach, kde bola zamestnaná sestra žalovanej G. E., bol zistený schodok na zverených hodnotách
a schodok na pokladničnej hotovosti, čo tvorilo celkovú vzniknutú škodu na majetku žalobcu 56 174
€, pričom po podaní trestného oznámenia na osobu G. E. pre prečin sprenevery vo februári 2011,
táto darovacou zmluvou zo 4.5.2011, t. j. bezodplatne previedla svoje výlučné vlastníctvo k bytu na

svoju sestru (v tomto spore žalovaná), ktorá aktuálne je jeho výlučným vlastníkom, resp. podielovým
spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, príslušenstve
a na pozemku pod bytovým domom, a to titulom darovacej zmluvy V 2599/11 zo 4.5.2011. Rozsudkom
Okresného súdu Košice II zo 6.10.2021, sp. zn. 29C/76/2012 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu
z 20.4.2023 pod sp. zn. XXX/XX/XXXX G. E. bola dňom 7.6.2023 právoplatne zaviazaná žalobcovi
zaplatiť 56 174 € s príslušenstvom, pričom z výpovede žalovanej z 24.6.2013 v danom sporovom konaní
vypočutej ako svedok vyplynula jednak jednoznačná vedomosť žalovanej, že jej sestre ako dlhodobému

zamestnancovi žalobcu vznikol schodok zistený pri kontrolnej inventúre z 28.2.2011 a jednak aj to, že
túto vedomosť žalovaná získala aj telefonicky od konateľa žalobcu, a to hneď na druhý deň (1.3.2011 –
pozn. odvolacieho súdu), voči ktorému ona vzniesla požiadavku na prešetrenie počítačového systému
žalobcu.3. Vec právne posúdil podľa §42a ods. 1, ods. 2 a §42b ods. 1 a ods. 2 o. z. o odporovateľnosti
právnych úkonov. Podal výklad účelu a zmyslu inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu ako takého,

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, ako aj dôkazného bremena blízkej osoby, akou je aj žalovaný v tomto
spore (28. odsek jeho odôvodnenia) a uzavrel, že predmetná odporovacia žaloba na súde 25.8.2011
bola uplatnená v zákonnej trojročnej lehote, stranami sporu sú vecne legitimované subjekty podľa
hmotného práva, medzi ktorými v konaní nebolo sporným bezodplatné nadobudnutie nehnuteľnosti
titulom právneho úkonu dlžníka s jemu blízkou osobu, ktorá už v tom čase preukázane mala vedomosť

o žalovateľnej, a teda vymáhateľnej pohľadávke veriteľa vo výške 56 174 €, ktorá v priebehu súdneho
sporu sa stala aj vykonateľnou, a to dňom 11.6.2023, titulom rozsudku Okresného súdu Košice II
z 6.10.2021, sp. zn. 29C/76/2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu z 20.4.2023
pod sp. zn. 5Co/83/2022, v rozsahu prisúdenej žalovanej istiny právoplatným dňom 7.6.2023. V konaní
rovnako nebolo sporným, že dlžník od žalovanej, keďže išlo o bezodplatný prevod nehnuteľností,
neobdŕžal za ne žiadnu protihodnotu.

4. S poukazom na to, že žalovaná dlžníkovi blízka osoba, u ktorej zákon predpokladá jej vedomosť
oúmysledlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa,dôvodil,žežalovanásamohlaodporovacejžalobeubrániťlenza
predpokladu,žebypreukázala,žeukracujúciúmyseldlžníkanemohlapoznaťaniprivynaloženínáležitej
starostlivosti. Majúc na zreteli obsah výpovede žalovanej ako svedka v konaní sp. zn. 29C/76/2012

o zaplatenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ako aj podrobný výpis mesačných hovorov o telefonickej
komunikácii medzi žalobcom a žalovanou však zdôraznil, že v tomto prípade v konaní bolo nesporne
preukázané, že k bezodplatnému prevodu nehnuteľnosti z vlastníctva dlžníka na žalovanú došlo v čase,
kedy táto ako ich nadobúdateľ mala vedomosť o schodku darcu na zverených hodnotách u svojho
zamestnávateľa, a teda o vymáhateľnej pohľadávke žalobcu. Z dôvodu, že žalovaná v tomto jedine

relevantnom smere zostala so svojou obranou v konaní pasívnou, t. j. ani len netvrdila, že by úmysel
svojej sestry ukrátiť veriteľa nepoznala, ale len namietala, že jej sestra nebola nijako obmedzená
v dispozícii s nehnuteľnosťami a jej právo vlastníka voľne nakladať s nehnuteľnosťami bolo a je
garantované článkom 20 Ústavy SR, uzavrel, že žalovaná nemohla v konaní uspieť. S danou obranou
žalovanej sa vysporiadal so záverom, že pokiaľ táto náležite sa nepresvedčila, či sporná darovacia

zmluva (ne)ukracuje veriteľa jej sestry, musí niesť následky spočívajúce v práve veriteľa jej sestry
uspokojovať svoju pohľadávku aj z majetku, ktorý ona sama nadobudla od svojej sestry titulom takéhoto
scudzovacieho právneho úkonu.

5. Jediný dôkaz, ktorý žalovaná v konaní navrhla vykonať, a to s cieľom preukázať spôsoby a morálny

profil žalobcu (pripojenie a dokazovanie obsahom celého súdneho spisu sp. zn. 37C/115/2011, ktorého
predmetom bola neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru medzi žalobcom a sestrou
žalovanej G. E.) odmietol vykonať s odôvodnením, že ide o otázky s predmetom tohto konania
nesúvisiace.

6. Rozhodnutie o trovách konania s odkazom na §255 ods. 1 CSP odôvodnil zásadou úspechu žalobcu
v spore.

7. Proti tomuto rozsudku žalovaná podala odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov
ustanovených v §365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) a písm. h) CSP s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok buď zmenil a žalobu zamietol alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolateľka predovšetkým namietala, že na pojednávaní pred súdom jej nebolo umožnené využiť
prostriedky procesnej obrany a dementovať tvrdenia žalobcu z dôvodu, že sudkyňa jej splnomocneného

zástupcu opakovane upozorňovala, že predmetom sporu je darovacia zmluva, a nie samotný spor
medzi jej sestrou a žalobcom, na ktorý paradoxne sa odvolával žalobca. Namietala, že v celom
konaní jej bol odopieraný elementárny inštrument a prostriedok procesnej obrany preukázať, že
nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podľa odvolateľky
predsedajúca sudkyňa vopred nekriticky preberala tvrdenia žalobcu, prerušovala reč splnomocneného

zástupcu žalovanej, tohto bezdôvodne upozorňovala na údajné pohŕdanie súdom a celý proces viedla
nehostinným, neúctivým spôsobom zakladajúcim dôvodné podozrenie z jej neobjektívnosti a zaujatosti,
pričom dôvody žalovanú liberujúce a potvrdzujúce náležitú starostlivosť a jej nevedomosť o akýchkoľvek
potvrdených dlžných sumách sudkyňou boli odmietané práve s odkazom na to, že s predmetomkonania nesúvisia. V priebehu celého konania žalovaná mala pritom záujem deklarovať, že jediným
úmyslom jej sestry bolo dlhodobo plánované a odkladané investovanie do nákladnej rekonštrukcie
časti nehnuteľnosti z dôvodu jej obsolentného vybavenia, ktoré opravy jej sestra však nebola schopná

financovať a čo nemalo preto žiaden súvis s vyfabulovanými obvineniami žalobcu voči nej.

9. Žalovaná dôrazne sa ohradila voči tvrdeniu, že v relevantnom čase darovania mala vedomosť o tom,
že jej sestre vznikol schodok, prípadne, že by ho táto spôsobila a namietala, že v priebehu celého
pojednávania priamo, ako aj prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu rezolútne sa ohradila

voči takýmto tvrdeniam a že sugestívne a kapciózne otázky žalobcu o existencii schodku, ktoré v konaní
nemali byť pripustené, bola nútená zodpovedať z dôvodu opatrnosti a hrozby sankcie. Na pojednávaní
tak ona, ako aj jej splnomocnený zástupca podľa nej pritom vypovedali len o vedomosti žalovanej
o vykonštruovanom spore proti jej sestre, ktorý sa týkal nejakej sumy a že v pozícii svedka v konaní
o zaplatenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo svojom výsluchu o. i. potvrdila, že žalobca nemal
záujem o objektívne prešetrenie celej udalosti týkajúcej sa schodku, pričom ona voči majiteľovi firmy,

ktorý jej volal hneď na druhý deň, vzniesla požiadavku na prešetrenie jeho počítačového systému a tiež
namietala,žesúdpovažovalzairelevantnévypočuťsi,žejejsestraschodokvžiadnomprípadeneuznala
slobodne a vážne, ale pod hrubým nátlakom a hrozbou fyzického násilia.

10. S poukazom na to, že odvolateľka v spore o zaplatenie vymáhateľnej peňažnej pohľadávky žalobcu

nebola nijako zainteresovaná a v žiadnom prípade nemohla preto vedieť, že jej sestra bude vystupovať
v pozícii dlžníka, ďalej namietala, že z toho dôvodu za žiadnych okolností pri predmetnom darovaní
nemohlo preto ísť ani o ukrátenie veriteľa a už vôbec nie o ukracujúci úmysel dlžníka. Podľa odvolateľky
ona v konaní, ako je zachytené aj v zápisnici o pojednávaní, pravdivo potvrdila len to, že vo firme
žalobcu sa niečo dialo, na základe čoho súd však nijakým spôsobom nemohol potvrdiť tézu žalobcu

o neplatnosti právneho úkonu a už vôbec nie o ukracujúcom úmysle jej sestry alebo o nevynaložení
primeranej starostlivosti zo strany žalovanej.

11. S odvolaním sa na to, že pracovnoprávny spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy bolo právoplatne rozhodnutý v prospech jej sestry, všeobecný súd podľa

odvolateľky bol preto povinný účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán,
mal poskytnúť relevantné odôvodnenie, z akých konkrétnych dôvodov sa stotožnil s právnym názorom
žalobcu, ozrejmiť dôvody, pre ktoré splnomocnenému zástupcovi žalovanej odoprel právo vyjadriť sa
k meritu veci, pre ktoré zasahoval do kontradiktórnosti konania a prečo považoval tvrdenia žalovanej
za nehodnoverné. Napadnuté rozhodnutie s prihliadnutím na závažnosť prípadu podľa odvolateľky sa

pritom prieči logickým úsudkom a pritom je odôvodnený nedostatočne a nejasne.

12. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

13. Vyjadrenia odvolateľky o zaujatosti zákonnej sudkyne z dôvodu, akým spôsobom táto viedla
pojednávanie, žalobca v celom rozsahu odmietol, pojednávanie podľa neho bolo vedené profesionálne,
vecne a plne v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP. Potvrdil, že v priebehu celého konania
žalovaná navrhovala vykonanie len jediného, aj to nerelevantného dôkazu, ktorý zákonnou sudkyňou
bol preto aj zamietnutý, pričom táto svoj postup aj riadne odôvodnila. Tvrdenia žalobcu v konaní

boli preukázané výsledkom konania sp. zn. 29C/76/2012 a rovnako aj skutočnosť, že odporovaný
právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, v konaní bola preukázaná tvrdením
o uzatvorení darovacej zmluvy. Zdôraznil, že vzhľadom na zákonnú úpravu žalovaná pri navrhovaní
dôkazov sa sústrediť na preukázanie skutočnosti, že sama ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom táto a rovnako ani jej splnomocnený zástupca žiadne

takétonávrhyvkonaníneprodukovali,naopakžalobcavkonaníobsahomzápisniceovýsluchužalovanej
ako svedka 24.6.2013 na pojednávaní v konaní sp. zn. 29C/76/2012 nad rámec svojich povinností
preukázal, že žalovaná v relevantnom čase urobenia odporovaného právneho úkonu o existencii jeho
pohľadávky proti dlžníkovi vedela.

14. V odvolacej replike odvolateľka okrem toho, čo namietala v odvolaní, zhrnula, že súd v rámci svojej
zákonnej povinnosti sa nevysporiadal s jej argumentmi, ktoré mali byť súdu predložené v jej ústnych
vyjadreniach na pojednávaní v rámci procesnej obrany vrátane navrhovania dôkazov, namiesto čohosúd žalovanej paradoxne vyčítal absenciu týchto dôkazov a rovnako tak celkom nedôvodne jej vyčítal
aj pasivitu v konaní.

15. Žalobca, ktorého zástupcovi odvolacia replika odvolateľky bola doručená 11.7.2024, nevyužil svoje
zákonné právo a k tejto odvolaciu dupliku nepodal. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd preto ho potvrdil.

18. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 11.2.2026 o 9.45 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt H. C. a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 30.1.2026 boli
zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3
za použitia §378 CSP).

19. Žalovaná tvrdila, že uplatnila odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. a) (neboli splnené procesné
podmienky), písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d)
(konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a písm. h) CSP
(rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci),oktorýchodvolací

súddospelkzáveru,žetietoniesúnaplnené,pričomskutkovonaplnilalenodvolaciedôvodyustanovené
v §365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP, absenciu procesných podmienok konania, ako ani skutočnosť,
že by napadnutý rozsudok súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolateľka fakticky
nenamietala, odvolací súd sa nimi vecne preto nemohol zaoberať.

20. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku sa

stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto,
ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody určujúceho
rozsudku o neúčinnosti odporovanej darovacej zmluvy medzi dlžníkom veriteľa a žalovanou ako jemu

blízkou osobou, ktorá v konaní nielenže nenavrhovala žiadne dôkazy na preukázanie z hmotnoprávneho
hľadiska jej jedinej relevantnej obrany v spore, a to že napriek vynaloženej náležitej starostlivosti sama
nemohla poznať ukracujúci úmysel dlžníka pri odporovanom prevode vlastníctva darovacou zmluvou
v jej prospech ako obdarovaného, ale ani len netvrdila, že by nielen náležitú, ale akúkoľvek starostlivosť
pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy vôbec bola vynaložila.

22. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva priestor pre pochybnosti,
z akých dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom jeho dôvody aj v tomto smere sú dostatočne
zrozumiteľné, určité a v plnom rozsahu preskúmateľné.23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalovanej
odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.

24. Vzhľadom na to, že žalovaná je osobou dlžníkovi blízkou, u akej zákon v čase urobenia
odporovaného právneho úkonu predpokladá jej vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa,
s právnymi následkami absentujúcej procesnej obrany žalovanej v spore zameranej na preukázanie
hmotnoprávne relevantnej skutočnosti, že pred uzavretím odporovanej darovacej zmluvy so svojou

sestrou vynaložila a akú konkrétnu starostlivosť na spoznanie prípadného úmyslu svojej sestry ukrátiť
svojho veriteľa, súd prvej inštancie jednoznačne sa vysporiadal tak, že jej priamym dopadom v spore,
a to bez akýchkoľvek ďalších podmienok, je pre ňu nepriaznivý výsledok tohto sporového konania (pozri
33. a 34. odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku). Procesná obrana v odvolacom konaní zameraná
proti prídavnému záveru súdu vyjadrenému v 35. odseku jeho odôvodnenia o preukázanej vedomosti
žalovanej v čase darovania o predmetnom schodku jej sestry, ktorého správnosti vzhľadom na výsledky

vykonanéhodokazovaniamimochodomaninemožnoničvytknúť,alenaktoromsúdnapadnutýrozsudok
ani nezaložil, len ju zmienil ako skutočnosť žalobcom v konaní preukázanú nad rámec jeho dôkaznej
povinnosti vyplývajúcej z platnej hmotnoprávnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov, preto ako
bezpredmetná nebola spôsobilou spochybniť relevantné právne závery súdu, pre ktoré tento žalobe
vyhovel.

25. V konaní o zaplatenie, t. j. vymáhanie peňažnej pohľadávky veriteľa proti sestre žalovanej ako
dlžníka (pozri obsah zápisnice z 24.6.213, sp. zn. 29C/76/2012) a rovnako aj v tomto sporovom konaní
o odporovacej žalobe, a to ešte aj v rámci odvolania, žalovaná jednoznačne potvrdila svoju vedomosť
o akomsi schodku na pobočke žalobcu, ktorú žalovaná získala už hneď na druhý deň po jeho zistení,

t. j. 1.3.2011, keď sama žiadala žalobcu o jeho ďalšie prešetrenie, jej dôrazné ohradenie sa voči
týmto zisteniam produkované v odvolacom konaní, kde tvrdila, že v relevantnom čase uzatvorenia
predmetnej darovacej zmluvy vedela len toľko, že žalobca voči jej sestre z jej neznámych dôvodov
vykonštruoval súdny spor týkajúci sa nejakej sumy, je len jej účelovou obranou, ktorá okrem toho,
že na zvukovom zázname z pojednávania na súde prvej inštancie ani nie je zachytená, hoci bol

nahrávaný celý priebeh pojednávania, keď sa konalo so stranami, vzhľadom na obsah jej výpovede
ako svedka v konaní sp. zn. 29C/76/2012 ani neobstojí. V tomto sporovom konaní súd správne
preto nepochyboval o tom, že žalovaná následne v máji 2011, kedy odporovanú darovaciu zmluvu
so svojou sestrou uzatvárala, jednoznačne vedela, že táto ako darca v čase tohto bezodplatného
prevodu čelila obvineniam žalobcu zo spôsobenia schodku, a to aj v podobe trestného stíhania pre

spreneveru. Žalovaná pri uzatváraní predmetnej darovacej zmluvy úmysel svojej sestry ako dlžníka
týmto darovaním ukrátiť svojho veriteľa preto nielen mohla poznať, ale tento nesporne poznať aj musela.
Na tomto fakte nič nemení ani to, že spätne v tomto konaní úmysel darcu/účel darovania žalovaná
účelovo vysvetľovala tým, že akejsi nevyhnutnej rekonštrukcie darovaného bytu darca sám nedokázal
finančne pokryť, pričom túto, hoci mala byť dlhodobo plánovaná, sa rozhodol riešiť práve vtedy, keď

sám čelil obvineniam zo spôsobenia škody na majetku žalobcu cez 50 000 €, t. j. škody v nie malom
rozsahu. Skutočný a ani deklarovaný vnútorný motív darcu/účel sporného darovania nie je totiž pre
výsledok tohto sporového konania podstatný. Podstatným pri darovaní, ku ktorému došlo za takýchto
skutkových okolností, keď už existovala škoda spôsobená na majetku veriteľa, ktorá vznikla práve
v rozhodnom čase pred uzavretím spornej darovacej zmluvy medzi dlžníkom a jej sestrou, bolo, že

jeho výsledkom, keďže išlo o úkon bezodplatný, bolo zníženie hodnoty majetku dlžníka a preto aj
faktické ukrátenie uspokojenia veriteľovej už nielen vymáhateľnej, ale medzičasom aj vykonateľnej
peňažnej pohľadávky, ktorej existenciu preukazuje právoplatný rozsudok bývalého Okresného súdu
Košice II sp. zn. 29C/27/2012. Z toho dôvodu ani spätne žalovanou inak vysvetľovaný údajný úmysel
dlžníka sledovaný pri bezodplatnom prevode jeho majetku na žalovanú ako jemu blízku osobu v tomto

konaní nemôže nič zmeniť na skutočnosti, že žalovaná pri náležitej starostlivosti, ktorú bola povinná
pri uzatváraní darovacej zmluvy s dlžníkom v máji 2011 vynaložiť a v tomto sporovom konaní jej
vynaloženie aj preukázať, nielen mohla a mala poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ale že tento
nesporne aj poznala, keďže v relevantnom čase darovania táto preukázane mala vedomosť, že k tomuto
bezodplatnému prevodu nehnuteľného majetku dlžníka dochádzalo v čase prebiehajúceho trestného

konania proti osobe prevodcu.

26. Z týchto dôvodov podľa odvolacieho súdu žalovaná ako blízka osoba dlžníka, o ktorej v tomto
sporovom konaní bolo aj preukázané, že o schodku/dlhu darcu na predajni žalobcu, za ktorýtento niesol hmotnú zodpovednosť, v čase uzatvorenia odporovanej darovacej zmluvy vedela, proti
odporovacej žalobe veriteľa sa mohla ubrániť jedine preukázaním toho, že darca aj po spornom
bezodplatnom zmenšení svojho majetku o hodnotu darovaného bytu disponoval majetkom postačujúcim

na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Uvedené žalovaná v konaní pritom ani len
netvrdila, nieto ešte preukazovala a žalobe sa nemohla preto úspešne ubrániť.

27. Pretože námietky, ktoré odvolateľka v odvolaní uviedla naznačujúc neobjektívnosť a zaujatosť
zákonnej sudkyne, sú výlučne subjektívnymi dôvodmi jej nespokojnosti s procesným postupom tejto

sudkyne a so spôsobom, akým táto viedla konanie, odvolací súd na tieto v súlade s §53 ods. 3 CSP
neprihliadal a osobitne o nich nerozhodoval, a to ani ako o odvolacom dôvode, že o veci rozhodoval
vylúčený sudca, pretože tento odvolací dôvod takto uplatnený v konaní ani nebol.

28. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd svojím nesprávnym procesným postupom na
pojednávaní jej znemožnil, aby táto či už sama alebo prostredníctvom zvoleného splnomocneného

zástupcu preukázala, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa, a teda aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, odvolací súd musel konštatovať, že ani zo samotnej zápisnice z pojednávania
vtejtovecinevyplývaloaodvolacísúdanipovypočutíúplnéhozvukovéhozáznamuztohtopojednávania
nemohol dať za pravdu odvolateľke, že by táto v konaní vrátane daného pojednávania nemala príležitosť

predniesť svoje stanovisko vo veci, vyjadriť sa alebo navrhovať vykonanie dôkazov. Zákonná sudkyňa,
ktorá predmetnú vec prejednávala, dôsledne vážila slová pri protokolácii, aby verne zreprodukovala
obsahtoho,čoktorákoľvekzprítomnýchosôbnapojednávaníprednieslaatakčiužto,čožalovanáalebo
jejsplnomocnenýzástupcanapojednávanípredsúdomprezentovali,dozápisnicebolozaprotokolované
s verným zachovaním obsahu toho, čo títo v konaní predniesli. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalovanej

súdombolakokoľvekusmerňovaný,napomínanýalebomubolikladenédoplňujúceotázky,išloonáležitý
procesný postup zo strany súdu, ktorý si vyžiadalo sústredené vedenie konania v momentoch, keď
splnomocnený zástupca žalovanej na výzvu súdu, aby uviedol, aké dokazovanie navrhuje vo veci
vykonať, aj napriek usmerneniu zo strany súdu opakovane dával súdu na známosť skutočnosti, ktoré
s predmetom tohto konania nemali žiaden súvis (exekučné konanie proti žalobcovi ako dôsledok

pracovnoprávneho sporu a dôkaz o platobnej neschopnosti či nezáujme žalobcu na úhrade svojich
záväzkov, právoplatné „odsúdenie“ žalobcu za nehradenie koncesionárskeho poplatku). Opakované
zásahy súdu do prednesu splnomocneného zástupcu žalovanej a jeho prerušovanie súdom pri jeho
s vecou nijako nesúvisiacich vyjadreniach aj podľa odvolacieho súdu boli preto nevyhnutné z hľadiska
dodržania cieľa, ktorým je prejednanie veci, ktorá je predmetom súdneho sporu.

29. Nešlo pritom, ako žalovaná účelovo sa bráni v odvolaní, o tvrdenie rozhodujúcej skutočnosti z jej
hľadiska, t. j. že sama pri uzatváraní odporovanej darovacej zmluvy vynaložila náležitú starostlivosť
na spoznanie prípadného úmyslu svojej sestry pri tomto bezodplatnom prevode ukrátiť svojho veriteľa.
Nie je preto pravdivé tvrdenie odvolateľky, že jej ako žalovanej v konaní bol akokoľvek odopieraný

prostriedokprocesnejobranypreukázať,žeaniprináležitejstarostlivostinemohlapoznaťúmyseldlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. Takýto prednes žalovaná ani jej splnomocnený zástupca na pojednávaní na
súde v tomto sporovom konaní neučinili ani len v náznakoch. Jediný dôkaz, ktorý žalovaná v konaní
navrhovala vykonať, ako je zachytené aj v zápisnici z pojednávania a ako správne sa s tým vysporiadal
aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, bolo dokazovanie obsahom spisu zn.

37C/115/2011, ktorého predmetom bolo konanie o neplatnosť skončenia pracovaného pomeru s jej
sestrou ako zamestnancom u žalobcu, ktorým táto chcela preukázať „spôsoby a morálny profil žalobcu“,
čo pre toto sporové súdne konanie o odporovateľnosť právneho úkonu bolo a je bezpredmetnou
okolnosťou a súd, v ktorého výsostnej právomoci je rozhodnúť, ktorý z navrhovaných dôkazov
(ne)vykoná, s týmto jej návrhom preto správne sa vysporiadal jeho zamietnutím hneď na pojednávaní,

čo aj zaprotokoloval do zápisnice.

30. Rovnako žalovaná pri svojom výsluchu, ktorý ako dôkaz v konaní bol vykonávaný na návrh žalobcu,
ktorého zástupca tejto kládol otázky, táto po jej verbálnom i neverbálnom prejave bola súdom náležite
upozornená, aby na už položenú otázku slobodne a pravdivo len odpovedala, ale aby ju nehodnotila

a na ňu nereagovala ani svojimi nemiestnymi emocionálnymi prejavmi. Žiadna z položených otázok
protistrany na žalovanú nebola pritom kapciózna, nebola nátlaková ani explicitne manipulatívna, išlo
o jednoduché otázky a žalovanej bolo umožnené na každú z nich odpovedať voľne, podľa svojho
uváženia. Súd preto nepochybil, pokiaľ žiadnu z otázok protistrany nepovažoval za neprípustnú prejej kapcióznosť. Hoci strany súdom neboli výslovne vyzvané, aby k takto vykonanému dokazovaniu sa
vyjadrili, žalovaná túto možnosť v konaní na súde prvej inštancie nesporne mala najneskôr v záverečnej
reči, čo ani jej splnomocnený zástupca, ani ona sama v konaní nevyužili.

31. Navyše splnomocnený zástupca žalovanej rozhodujúce skutočnosti z hľadiska predmetu tohto
konania či dôkazy na preukázanie neopodstatnenosti žaloby neuvádzal ani nenavrhoval ani vo svojom
záverečnom vyjadrení k vykonanému dokazovaniu a právnej stránke veci, v rámci ktorého súdom
mu bolo umožnené plne, voľne a bez prerušenia povedať čokoľvek, čo podľa svojho uváženia na

obranu žalovanej v spore považoval za dôležité. Nebolo preto možné súhlasiť s odvolateľkou, že súd
prvej inštancie jej tvrdenia považoval za nehodnoverné. Jej tvrdenia pre toto sporové konanie boli
nepodstatné a preto súd sa nimi správne odmietol zaoberať, pričom tak zo zápisnice z pojednávania,
ako aj z vypočutého zvukového záznamu o jeho priebehu jednoznačne vyplynulo, že tak žalovanej, ako
aj jej splnomocnenému zástupcovi súdom bol poskytnutý dostatočný priestor na prezentovanie svojej
procesnej obrany v spore, ktorý však títo nevyužili. Neobstála preto obrana žalovanej ani v tom, že či už

jej alebo jej splnomocnenému zástupcovi na pojednávaní nebolo umožnené adekvátne sa brániť.

32. Zo všetkých týchto dôvodov odvolacie námietky žalovanej neobstáli a odvolací súd napadnutý
rozsudok postupom podľa §387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny vrátane správneho a zákonného
výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu strany v konaní (§255 ods. 1 CSP). Celý

obsah odvolania žalovanej v podstate je vyjadrením jej nespokojnosti so spôsobom, akým súd hodnotil
vykonané dôkazy a ako nesprávne viedol pojednávanie a prezentovaním jej vlastného názoru, ako súd
vykonané dôkazy hodnotiť mal. Hodnotenie vykonaných dôkazov prináleží však výlučne súdu, ktorý
svoje úvahy pri ich hodnotení zhrnie v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia, a to v súlade s
§220 ods. 2 CSP, ako k tomu došlo aj v posudzovanej veci. Subjektívna nespokojnosť odvolateľky so

spôsobom hodnotenia dôkazov súdom pritom nemôže byť a ani nie je spôsobilým odvolacím dôvodom
a nemohla preto spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností
a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľku priaznivejšie
rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením.

33. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodolajotrováchodvolaciehokonania(§262ods.1CSP),atorovnakovsúladesozásadouúspechu
(§255ods.1CSP)avodvolacomkonaníprocesneplneúspešnémužalobcovipriznalpretonároknaplnú
náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolateľka v konaní netvrdila a

odvolací súd ani sám nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania
postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešnej odvolateľky.

34. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).