Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202558
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724202558.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Ing. J. Z., Y.., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v Q., na ul. D. č. X, proti žalovanej Bc. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v
Y., na ul. V. č. XX, o obnovu konania s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad zo dňa 07.07.2025 č. k. 12C/52/2024-142, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovanej sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Prvoinštančnýsúdnapadnutýmuznesenímžalobunaobnovukonaniaodmietolavyslovil,žežalovaná
nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáha obnovy
konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/37/2019.

3. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu, aby mohol byť znovu
prejednaný právoplatne skončený spor, alebo iná právna vec, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo

dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení
a skutkových záverov nemôže obstáť. Prostredníctvom obnovy konania možno dosiahnuť nápravy vo
veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu
konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo
nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a
charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého

návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa
§ 228 ods. 1 O.s.p. ( teraz § 397 C.s.p. ). Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu
na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré ten kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej
možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná
prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu

konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá
skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu
konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie
svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol
vykonať dokazovanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo

dňa 11.08.2011). Na uplatnenie obnovy konania musia byť dané osobitné dôvody. Narušenie princípu
právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musíbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch.Možnoniminapadnúťlenprávoplatnérozhodnutiesúduztaxatívnestanovenýchdôvodov
a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na

obnovu konania.

4. Dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré
musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a) skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana
oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 C.s.p. bez svojej viny použiť v

pôvodnom konaní. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve
skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla
použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také,
ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Ďalším dôvodom obnovy konania sú len také
skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. To len
podčiarkuje celkovú koncepciu účinkov rozhodnutí podľa C.s.p. inter partes. Zároveň skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. S touto podmienkou súvisí aj ďalšia podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania
a to, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je
procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania. V žiadnom prípade však povolenie obnovy

konania neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, čo znamená, že
ak súd aj obnovu konania povolí na základe pravdepodobne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci,
výsledky konkrétneho konania môžu tento pôvodný procesný predpoklad vyvrátiť a súd nemusí vyhovieť
samotnému žalobnému návrhu po povolení obnovy konania.

5. Účelom právnej regulácie obnovy konania je vytvorenie právnej možnosti procesným stranám pre
opätovné prerokovanie veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a to za súčasného splnenia
zákonom vymedzených podmienok. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa, aby
súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby
už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle

§ 397 C.s.p.).

6. Po dôkladnom preskúmaní obsahu žaloby na obnovu konania, včasnosti jej podania, ako aj dôvodov,
ktoré v nej boli vedené, súd prvej inštancie po starostlivom posúdení všetkých okolností dospel k záveru,
že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná.

7. V konaní, ktorého obnovu žalobca navrhuje rozhodol Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn.
21C/37/2019 zo dňa 23.05.2022, právoplatným dňa 03.03.2023 tak, že žalobu zamietol a žalovanej
priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o trovách konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obnova konania ako mimoriadny

opravný prostriedok nemôže nahradiť a ani nenahrádza riadne ani mimoriadne opravné prostriedky.
Žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/37/2019 podal voči rozsudku sp. zn. 21C/37/2019 zo
dňa 23.05.2022 odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3Co/45/2022
zo dňa 01.02.2023, tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca podal voči predmetnému
rozhodnutiu dovolanie. Mimoriadny opravný prostriedok obnova konania predstavuje len výnimku zo

zásady nezmeniteľného právoplatného rozhodnutia a jej uplatnenie a prípustnosť je obmedzená.
Konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to konanie o obnovu konania nie je v tomto prípade
možné, nakoľko žalobca v konaní podal riadny a aj mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno
dosiahnuť zmenu pôvodného rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obnova konania
nenahrádza iné opravné prostriedky, ktoré žalobca v konaní využil.

8. Žalobca v žalobe na obnovu konania zároveň nevymedzil taký dôvod, ktorý by zakladal dôvodnosť
podania takejto žaloby na obnovu konania, a preto žaloba na obnovu konania musela byť v zmysle ust.
§ 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. odmietnutá ako zjavne nedôvodná. Z obsahu žaloby bolo možné vyvodiť,
že neboli dané dôvody na jej podanie v zmysle ust. § 397 C.s.p. Žalobcom predložené dôkazy nespĺňajú

podmienky na podanie žaloby na obnovu konania podľa ust. § 397 C.s.p. Listinný dôkaz, a to kópia
úvodnej a záverečnej časti knihy Doc. JUDr. D. I. z roku 1991 nie je dôkaz, o ktorom by žalobca nevedel.
Predmetný listinný dôkaz mohol žalobca použiť v pôvodnom konaní, pričom tento, aj ostatné listinné
dôkazy predložené žalobcom nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Listinné dôkazy predložené žalobcom nie sú skutočne rozhodujúce, ani zásadného charakteru, nie sú
schopné privodiť podstatnú zmenu pôvodného rozhodnutia. Zároveň tvrdenie žalobcu, že žalovaná v
konaní niečo neurobila, nie je dôkaz, ktorý by mal byť v prospech žalobcu.

9. Výrok o trovách bol odvolený ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá síce bola v konaní úspešná,
náhrada trov konania priznaná nebola, nakoľko žalovanej žiadne trovy súvisiace s týmto konaním
nevznikli.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Pokiaľ rozhodnutie nemá základné atribúty ako odôvodnenie právnych
argumentov súdu, konzistenciu a logickú štruktúru, tak sa stáva nepreskúmateľným. Arbitrárne
odôvodnenie je zásah súdu do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

11. Vo veci sa neskúmal konflikt medzi žalobou na obnovu konania a už podaným dovolaním, o ktorom
ešte nie je rozhodnuté. Tento konflikt nebol nijako vysvetlený. Stalo sa to napriek tomu, že od roku 2017
ide o notoricky súdmi a zákonodarcom nevyriešený procesný postup v prípade kolízie mimoriadnych
opravných prostriedkov.

12. Prvoinštančný súd neposudzoval kolíziu opravných prostriedkov, nijako nevysvetlil ako táto kolízia
vplýva na zákonnosť jeho postupu, právne nesprávne posúdil význam nového dôkazu zo dňa
28.05.2024, ale aj napriek tomu rozhodol v neprospech žalobcu. Taký postup sa javí ako účelový. Hlavne
bagatelizovanie významu nového dôkazu zo dňa 28.05.2024 bez riadneho zdôvodnenia je v neprospech

žalobcu a v prospech žalovanej, čo zjavne narušuje princíp rovnosti strán, kedy súd toleruje žalovanej
nelegálny postup napriek tomu, že žalovaná mala dostatok času a možností zvoliť si zákonný postup na
ochranu svojich práv, v tomto prípade podať písomnú sťažnosť, aby existovala písomná stopa, tak ako
Zákon o sťažnostiach a vnútorné predpisy vyžadujú.

13. Súd prvej inštancie svoju argumentáciu zameral hlavne iba na dôkaz monografie D. I. napriek tomu,
že dôkaz nebol hlavným dôkazom na obnovu konania. Žalobca má právo v rámci procesného útoku
predkladať aj iné dôkazy ako dôkazy, ktoré sú nové v zmysle splnenia prísnych podmienok na podanie
žaloby na obnovu konania. Tento dôkaz mal súdu preukázať pomery na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika
v Košiciach, kde podnet študentky sa zámerne vybavoval metódami, tak ako ich presne a výstižne opísal

bývalý zamestnanec UPJŠ Doc. JUDr. D. I.. Tu netreba zatvárať oči pred totalitnými praktikami, ktoré
prežívajú na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a v podstate aj v celej tejto „demokratickej“
spoločnosti. Pamäti Doc. D. I. sú dôležité pre pochopenie správania samotnej žalovanej, ako aj pre
rozhodovanie Okresného súdu Poprad, ktorý rozhodoval a rozhoduje v tejto veci čisto formálne bez
akejkoľvek znalosti rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré žalovaná pred súdom vedome tajila a v

podstate nič z toho, čo tvrdila nepreukázala, bez pochybností, ako to bolo naozaj, lebo aj ona si bola
vedomá, že zamestnávateľ žalobcu vedome nezanechal žiadne listiny a záznamy o svojej činnosti,
presne tak ako to uviedol Doc. D. I. a aj vysvetlil prečo sa to tak robí.

14. Absencia zrozumiteľného vysvetlenia prečo listina zo dňa 28.05.2024 nie je relevantná pre obnovu

konania, je zásahom do ústavných a ľudských práv žalobcu. Žalobca novým dôkazom, a to listinou
zo dňa 28.05.2024 preukázal, že sa nejedná iba o formalitu, či bola alebo nebola podaná sťažnosť,
ale že ide o hmotnoprávnu podmienku, či vôbec existovala nejaká sťažnosť študentky. Podľa tohto
nového dôkazu sťažnosť študentky v roku 2017 vôbec neexistovala. Vedenie UPJŠ malo povinnosť
upozorniť študentku, aby najneskôr dňa 17.02.2017 svoje podanie podala písomne, čo bola otázka iba

desiatich minút. Žalovaná pri domáhaní sa svojich práv mala postupovať tak, aby postupovala legálne
a zároveň, aby boli zaručené práva žalobcu, aby žalobca poznal sťažnosť žalovanej a vedel si uplatniť
svoje práva voči obvineniu pred zamestnávateľom. Nová listina preukazuje, že pôvodný skutkový stav
viedol Okresný súd Poprad k záveru, že žalovaná mala právo konať tak ako konala, aby dosiahla
rovnosť práv. Avšak nový skutkový stav ukazuje, že Okresný súd Poprad z neznalosti skutkového

stavu priznal viac práv žalovanej, ktoré žalovaná vôbec nemala, lebo jej sťažnosť ako hmotnoprávna
podmienka na uplatnenie jej práva vôbec neexistovala. Ide o zásadnú zmenu skutkového stavu a
dôkaz o tom, že pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Poprad bolo vydané na základe nesprávne
zisteného skutkového stavu Okresným súdom Poprad, ktorý konal čisto formálne s tým, že nemal snahupoznať skutkové okolnosti tak ako sa skutočne stali. Sťažnosť ako taká neexistovala a rektor legálne
nemôže konať o sťažnosti, ktorá neexistuje. Ide o dôkaz, že žalovaná sa svojím konaním nemohla nijako
domôcť legálneho riešenia jej situácie u zamestnávateľa, ktorý postupoval zjavne nelegálne v rozpore so

Zákonom o sťažnostiach a vlastnými vnútornými predpismi. Nový dôkaz zo dňa 28.05.2024 preukazuje,
že nielen žalovaná, ale aj zamestnávať žalobcu konali nelegálne, t.j. žalovaná a zamestnávateľ vytvorili
právne prekážky na aplikáciu práva žalovanej spoločne a spoločne tieto subjekty nelegálnym konaním
zasiahli do práv žalobcu, ktorý do dnešného dňa nevie, čo sa skutočne odohralo dňa 17.02.2017 a
predmetný počítačový súbor SMS správ nikdy nevidel.

15. Žalovaná navrhla uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. Pokiaľ ide o námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, s týmito nie je možné
sa stotožniť.

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

20. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

21. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

22. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

23. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

24. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a zárukyposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a

predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

25. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

26.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

28. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

29. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobcom podaná žaloba na obnovu konania sa
opierala o ust. § 397 písm. a) C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti právoplatnému rozsudku je
prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a

predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia základným predpokladom prípustnosti žaloby na
obnovu konania nie je len existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov týkajúcich sa strán a

predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej
vinynemohlapoužiťvpôvodnomkonaní,aleajto,žemôžuprežalobcuprivodiťpriaznivejšierozhodnutie
vo veci.31. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom

posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa ust. § 397 C.s.p. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu
konania, na ktoré sa zameriava súd, je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto

navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ďalej možnosť vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť
tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania,
nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť,
rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich

existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej
povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi navrhol vykonať dokazovanie.

32. Čo sa týka listinného dôkazu predloženého žalobcom vo forme kópie úvodnej a záverečnej časti
knihy Doc. JUDr. D. I. z roku 1991, tento vôbec nemožno považovať za dôkaz, ktorý žalobca nemohol

použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny a navyše publikácia z roku 1991 nemohla privodiť pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v tejto publikácii
ani objektívne riešený byť nemohol.

33. Rovnako ďalší listinný dôkaz, ktorým bola listina zo dňa 28.05.2024, nemal spôsobilosť privodiť pre

žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Týmto listinným dôkazom mala byť preukázaná
neexistencia písomnej sťažnosti žalovanej. Táto skutočnosť v pôvodnom konaní sporná nebola a teda
žalovaná žiadnu sťažnosť v písomnej forme na žalobcu nepodávala.

34. Vo vzťahu k otázke kolízie mimoriadnych opravných prostriedkov, a to žaloby na obnovu konania

a dovolania, je potrebné zdôrazniť, že podané dovolanie zo strany žalobcu v zásade vplyv na
právoplatnosť rozhodnutia nemá. Možnosť odloženia právoplatnosti rozhodnutia je právne upravená v
ust. § 444 ods. 2 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť
plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;
ust. § 230 tým nie je dotknuté.

35. Nová právna úprava zaviedla možnosť odložiť aj právne účinky vo forme právoplatnosti napádaného
rozhodnutia. Ak sa dovolaním napáda rozhodnutie, ktoré neustanovuje povinnosť splniť (typicky
určovacie rozsudky), súd môže na návrh odložiť právne účinky tohto rozhodnutia, teda účinky záväznosti
(materiálnej stránky právoplatnosti) napádaného rozhodnutia.

36. Žalobca vo svojom opravnom prostriedku ani len netvrdí, že v dôsledku ním podaného dovolania
vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/37/2019 došlo k odloženiu právoplatnosti
rozhodnutia. Za takejto situácie rozhodnutie vydané v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
pod sp. zn. 21C/37/2019 má i naďalej charakter rozhodnutia právoplatného, a preto nič nebránilo

prvoinštančnému súdu rozhodnúť o žalobe žalobcu na obnovu konania vo veci 21C/37/2019, nakoľko na
charaktere rozsudku ako právoplatného vydaného v uvedenom konaní sa nič nezmenilo ani po podaní
dovolania zo strany žalobcu.

37. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie ako

vecne správne potvrdil.

38. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

39. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).