Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116202988
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:3116202988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci
žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 322 644, zastúpeného
GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380 proti
žalovanému: Súkromná spojená škola, so sídlom Ul. SNP 366/96, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 55 620
400, zastúpenému LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
47 253 495, v konaní o zaplatenie 3.490,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/64/2016-402 zo dňa 13. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/64/2016-402 zo dňa 13. septembra 2024 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 3.490,41 Eur spolu s príslušenstvom, to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Výrokom III.
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca návrhom na vydanie platobného
rozkazu domáhal proti pôvodnému žalovanému zaplatenia sumy 3.490,41 Eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania z jednotlivých súm, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým,
že je právnickou osobou podnikajúcou v tepelnej energetike v súlade a za podmienok ustanovených
zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v platnom znení. Je pritom výrobcom a dodávateľom tepla
vyrobeného zo 100 % obnoviteľných zdrojov na vymedzenom území, ktorým je mesto Nová Dubnica,

a je držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví
SR (ďalej len „ÚRSO“).

3. Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006,
ktorej predmetom je dodávka a odber tepla na vykurovanie a na prípravu TÚV pre objekt spotreby
tepla - pre budovu súkromnej základnej školy, súp. č. 96/366, na ul. SNP v Novej Dubnici. Predmetnou
zmluvou sa žalobca ako výrobca a dodávateľ tepla zaviazal žalovanému dodávať teplo v požadovanom

objeme a v požadovanej kvalite. Žalobca v súlade s čl. IX. dodával žalovanému teplo za cenu, ktorá je
stanovená rozhodnutím, ktoré vydáva ÚRSO, ktorá cena predstavuje maximálnu cenu tepla pre odberné
miesta zo staníc tepla napojených na centrálny zdroj tepla dodávateľa. V súlade s platnou a účinnou
zmluvou žalobca nepretržite dodával teplo na vykurovanie a na prípravu TÚV pre budovu žalovaného,ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať v lehote splatnosti na podklade vystavenej faktúry. Žalovaný svoju
povinnosť riadne a včas v lehote splatnosti uhrádzať zmluvne dojednanú sumu za dodávku tepelnej
energie nesplnil. Žalobcovi tak vznikla voči žalovanému pohľadávka z uvedených nezaplatených faktúr

v sume 3.490,41 Eur. Žalobca si návrhom uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. Okresný súd vydal dňa 11.05.2016 v skrátenom konaní platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný
odôvodnený odpor. V odpore žalovaný nepopieral, že v minulosti došlo medzi stranami k uzatvoreniu

Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006, ku ktorej zmluve boli na základe
dohody oboch strán vypracované dodatky č. 1-4 a v zmysle týchto dodatkov žalovaný uhrádzal žalobcovi
odmenu za poskytnuté služby. K podpisu dodatkov č. 5 a 6 však nedošlo pre nedohodu účastníkov a
taktiež z dôvodu, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z uvedenej zmluvy, ktorá bola žalobcom prevzatá
dňa 01.04.2014. Žalovaný tak uplynutím výpovede považuje právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy
za skončený a z toho dôvodu ani nepovažoval za vhodné a zákonné uzatvárať ďalšie dodatky č. 5 a

6, v zmysle ktorých žalobca vystavil faktúry, z ktorých žaluje nezaplatenie súm. Žalovaný poukázal na
to, že žalobca aj naďalej zasielal žalovanému faktúry napriek tomu, že si je vedomý porušovania zák.
č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, keďže neexistuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Podľa žalovaného nie je možné, aby si žalobca účtoval maximálnu cenu tepla, ale len cenu podľa §
1 ods. 3 písm. d) Zákona o tepelnej energetike. Žalovaný namieta výšku tepla vyúčtovanú a následne

vyfakturovanú žalobcom.

5. Žalobca ďalej dôvodil, že dôvodom uplatnenia nároku je dodanie skutočne spotrebovaného tepla
v objekte spotreby tepla, v ktorom vykonáva žalovaný podnikateľskú činnosť, a to za obdobie august
- december 2015, ktoré dodávky boli žalovanému vyfakturované faktúrami č. 20150767, 20150860,

20150955, 20151056, 20151156, z ktorých žalovaný aj čiastočne plnil, čím uznal svoj záväzok, čo do
množstva a ceny tepla. Označené faktúry a ceny tepla žalovaný zákonným spôsobom nereklamoval.
Žalobca tvrdil, že zmluva o dodávke a odbere tepla uzatvorená 31.07.2006 na dobu neurčitú je platnou
zmluvou. Žalovaný nepreukázal zákonné dôvody zakladajúce možnosť výpovede zmluvy upravené
zákonom o tepelnej energetike, teda že došlo k zmene teplonosnej látky, resp. dodávateľ ani po výzve

odberateľa neodstránil nedostatky v kvalite, množstve a spoľahlivosti dodávky tepla, alebo neplnil
podstatné náležitosti zmluvy o dodávke tepla. Neplatnosť výpovede bola predmetom súdneho sporu
medzi účastníkmi, ktorý bol vedený na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/42/2014, kde súd
konštatoval, že žalovaný dôvody zakladajúce možnosť výpovede podľa zákona o tepelnej energetike
nepreukázal.Voznačenomkonanísúdvyslovilnázor,žezmluvauzatvorenámedziúčastníkmisporudňa

31.07.2006, síce v čase jej uzatvorenia obsahovala všetky náležitosti požadované zákonom o tepelnej
energetike (tzn. bola platná), avšak tvrdená zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade so
zákonnou úpravou účinnou od 01.05.2014, kedy v súlade s § 19 Zákona o tepelnej energetike je možné
zmluvu uzatvoriť iba na konkrétne časové obdobie. Preto je takáto zmluva v rozpore so zákonom a v
súlade s § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Žalobca s uvedeným názorom okresného

súdu nesúhlasil a poukazoval na to, že súd vyslovením absolútnej neplatnosti právneho úkonu poprel
samotný cieľ zákona. Žalobca poukazoval na ust. § 19 ods. 3 písm. v) a tvrdil, že zmluva je platná.
Zdôraznil, že obaja účastníci sú podnikatelia, žalovaný je registrovaný ako daňový subjekt, predmetné
faktúry má zaúčtované v účtovníctve, tieto faktúry nereklamoval a nevrátil a čiastočným plnením uznal
svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Žalobca mal za to, že nedodáva žalovanému teplo nasilu, nakoľko

pokiaľ by došlo k ukončeniu dodávky zo strany dodávateľa, došlo by k ohrozeniu verejného záujmu,
keďže v uvedených objektoch sídli súkromná základná škola a žalovaný nemá žiadny náhradný zdroj
pre dodávku tepla a prípravu teplej úžitkovej vody.

6. Žalovaný nenamietal tú skutočnosť, že reálne došlo k dodávke tepla, avšak konštatoval rozpor v

skutočnostiach tvrdených žalobcom, keď tvrdil, že žalovaný teplo odoberať chce. Samotnou výpoveďou
zo zmluvy, o ktorej platnosti bol vedený súdny spor, má žalovaný za to, že sa jedná v danom prípade
doslovaovzťah„nevoľnícky“anieoslobodnýzmluvnýzáväzok.Žalovanýsúhlasilsozávermiokresného
súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 37Cb/42/2014, v ktorom okresný súd konštatoval absolútnu neplatnosť
zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o podstatnej obsahovej náležitosti, a to konkrétne o množstve

objednaného tepla, preto v zmysle § 19 ods. 2 písm. n) nie je možné hovoriť o platnej zmluve. Keďže
popieral samotnú platnosť zmluvy a namietal titul, z akého požaduje žalobca plnenie, následne všetky
doložené dôkazy o výške ceny tepla určené ÚRSO, považuje za právne nepodstatné, keďže tieto by boli
opodstatnené len v prípade zmluvného plnenia. Mal za to, že práve prechodné ust. § 38a potvrdzujedôležitosť úkonu, ktorý absentuje, čiže objednané množstvo tepla, keďže s ním zákonodarca viaže
možnosť vypovedania samotnej zmluvy. Zo všetkých uvedených dôvodov mal za to, že predmetná
zmluva je neplatná a z uvedeného dôvodu musí byť žalobca zaviazaný vyšpecifikovať svoj nárok

spôsobom, ktorý zákon pripúšťa a ktorý je čiastočne ošetrený v zák. č. 248/2016 Z.z.

7. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že je potrebné ponechať na jeho rozhodnutí, akým spôsobom
je schopný zabezpečiť vykurovanie alebo ohrev teplej vody, keďže táto otázka je otázkou jeho
zodpovednosti a nie kompetenciou riešiť túto otázku žalobcom. Žalovaný poukázal na listinu - odpoveď

ÚRSO na otázku, v akej výške je možné fakturovať cenu tepla subjektu v prípade absencie zmluvy,
pričomodpoveďouÚRSObolo,žesajednáopalivovénáklady.Práveztohodôvoduvminulostižalovaný
komunikoval so žalobcom v týchto intenciách a žiadal o vystavovanie faktúr vo výške zodpovedajúcej
cene palivových nákladov za množstvo tepla dodávané do jeho objektu.

8. V ďalšom žalovaný namietal, že žalobca nemá nárok na zaplatenie predmetných finančných súm,

pretože nedodáva teplo zo zariadenia, ktoré má zapísané v zozname povolených zariadení, z ktorého
dôvodu má žalobca nárok iba na tzv. palivové náklady. Poukázal na stanovisko štátneho orgánu (ÚRSO)
v liste zo dňa 26.01.2016 (Vybavenie žiadosti zo dňa 26.01.2016), v ktorom ÚRSO skonštatoval, že:
„Pokiaľ by sa dodávka tepla uskutočňovala z tepelného zariadenia, ktoré nie je uvedené v povolení
dodávateľa v rozsahu predmetu podnikania, dodávateľ môže za dodané teplo účtovať iba palivové

náklady podľa § 1 ods. 3 písm. d) zák. č. 657/2004 Z.z.“ Žalovaný tak vyjadril pochybnosti o tom, či
skutočne žalobca dodáva teplo do objektu žalovaného zo zariadenia, o ktorom to tvrdí.

9. Žalobca v ďalšom argumentoval, že zmluva obsahovala aj náležitosť týkajúceho sa „objednaného
množstva tepla na príslušný kalendárny rok “, a to v čl. V bod 1 zmluvy. Následne novelou zákona o

tepelnej energetike, a to zák. č. 100/2014 Z.z. došlo k zmene, kedy znenie „objednané množstvo tepla
za kalendárny rok“ bolo nahradené znením „objednané množstvo tepla na kalendárny rok s vyčíslením
podielu tepla pre domácnosti“, tzn. uvedené sa týka výlučne domácností (bytových domov). Zmeny od
prijatia novely zák. č. 184/2011 Z.z. precizovali následky, ktoré sa týkali povinnosti odberateľa zaslať
písomnú požiadavku čo do množstva objednaného tepla, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak. Žalobca

poukázal na to, že danú povinnosť zaslania výzvy na oznámenie objednaného množstva splnil, čo
žalovaný nerozporoval. Keďže žalovaný neoznámil žalobcovi objednané množstvo tepla na kalendárny
rok (tzn. nepotvrdil tzv. dodatok), nesplnil svoju povinnosť, preto žalobca nepochybil, pokiaľ fixnú zložku
maximálnej ceny tepla stanovil podľa t - 2, teda v súlade s platnými výnosmi ÚRSO a aj zmluvy.
Výzva (označená ako dodatok 5 a následne aj ďalšie výzvy) boli žalovaným vrátené, o čom súdu

boli predložené dôkazy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný počas celej doby nespochybnil kvalitu
dodávky, množstvo dodaného tepla, nikdy nepristúpil k reklamácii faktúry, respektíve žiadnym spôsobom
nedeklaroval akékoľvek pochybenie žalobcu vo vzťahu k samotnej dodávke tepla. Existenciu platnosti
zmluvy žalovaný potvrdil svojím konaním, a to podaním výpovede zo dňa 28.03.2014. Výpoveď pritom
nemá právny podklad v zákonných, ani zmluvných dojednaniach, preto nemohla privodiť zánik platnej

zmluvy.

10. Žalobca ďalej uviedol, že dôvodom neplatenia fakturovanej ceny je výlučne tá skutočnosť, že
žalovaný má záujem v objekte spotreby tepla vybudovať nový zdroj tepla - kotolňu na peletky, ktorá
stavba síce bola povolená, avšak v rámci súdneho prieskumu došlo k zrušeniu administratívnych

rozhodnutí a do dnešného dňa neexistuje právoplatné stavebné povolenie na označenú stavbu, teda
žalovaný nemá náhradný zdroj tepla, ktorým by zabezpečil vykurovanie objektu, v ktorom sa nachádza
SZŠ. Žalobca poukázal na to, že výklad Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa
31.07.2006, ktorá bola uzatvorená na základe súhlasne prejavenej vôle účastníkov zmluvy, ako aj
ustanovenízákonaotepelnejenergetike,jeporušenímprincípovautonómiezmluvnýchstránanesporne

ohrozením verejného záujmu pri zásobovaní teplom, ktoré teplo je žalobcom vyrábané zo 100 %
biomasy. Podľa názoru žalobcu výklad učinený Okresným súdom Trenčín v konaní vedenom pod
sp. zn. 37Cb/42/2014 o absolútnej neplatnosti zmluvy postráda akúkoľvek logiku, nakoľko ak by
úmyslom zákonodarcu bola pre danú oblasť úprava ročných zmlúv, potom inštitút samotnej výpovede
zmluvy by nemal žiadne opodstatnenie, nakoľko zmluva by prestala platiť totožným dňom, t.j. 31.12.

príslušného roka, jednak z dôvodu uplynutia času a súčasne uplynutia výpovednej lehoty. Uvedené
zakladá tú skutočnosť, že zmluva o dodávke a odbere tepla je zmluvou platnou, nakoľko nepodpísanie
dodatku č. 5 predstavuje výlučne odsúhlasenie množstva tepla na každý kalendárny rok a jedná sa
výlučne o povinnosť odberateľa tepla. Ak odberateľ na túto výzvu nereaguje, zakladá výlučne zákonnýdôvod pre vypovedanie zmluvy o dodávke a odbere tepla zo strany dodávateľa, avšak nemôže to
spôsobovať neplatnosť platne uzatvorenej zmluvy. Súčasne to zakladá oprávnenie dodávateľa tepla
stanoviť množstvo tepla pre odberateľa postupom podľa vzorca t - 2.

11. Žalovaný poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že dodatok č. 5, ktorý nie je žalovaným podpísaný, má
predstavovať výzvu na potvrdenie objednaného množstva tepla, absolútne neobstojí. Pokiaľ by tomu
tak bolo, sám žalobca by určite predmetný dokument nazval a koncipoval ako výzvu a nie ako dodatok
k zmluve. Jedná sa o tendenčné a účelové tvrdenie žalobcu. V dôsledku nepodpísania dodatku č. 5 zo

strany žalovaného, táto podstatná náležitosť v zmluve absentuje, čo ju činí neplatnou. Pokiaľ nedôjde k
objednaniu množstva tepla zo strany objednávateľa (žalovaného), logicky to znamená, že objednávateľ
nemá záujem o dodávku tepla a nechce prijímať takéto plnenie od žalobcu. Žalobca nechcel túto
skutočnosť akceptovať, dodávku realizoval napriek nevôli žalovaného, čo nemôže byť na ťarchu nikomu
inému, ako samotnému žalobcovi. Žalovaný v celom rozsahu namietal žalobcom predložený Znalecký
posudok č. 10/2019, ktorý podľa neho nemá reálnu výpovednú hodnotu.

12. Žalovaný predložil odpoveď SIEA z 02.06.2023, z ktorej vyplýva, že vykonaním obhliadky sústavy
tepelných zariadení bol zistený nesúlad skutkového stavu s údajmi poskytnutými dodávateľom tepla,
podľa ktorých boli vypracované predmetné protokoly. Zdôraznil, že medzi protokolmi predloženými na
tunajšom súde bol rozpor, čo bolo preukázané odpoveďou SIEA, na základe čoho nemohla byť cena za

dodávku tepla na základe týchto protokolov stanovená správne. Za tým účelom navrhol výsluch svedkov
z ÚRSO z oddelenia cenotvorby, určovania cien v tepelnej energetike, ktorí rozhodujú o tom, akým
spôsobom sa stanovujú ceny a na preukázanie toho, aký reálny vplyv malo rozhodnutie o energetickej
účinnosti na vydanie ceny a svedkov zo SIEA na preukázanie toho, akým spôsobom sa riešia protokoly

13. V úvode odôvodnenia svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že na Okresnom súde Trenčín
súbežne prebiehal spor vo veci vedenej pod sp. zn. 36Cb/60/2018, v ktorom sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 54.614,66 Eur s príslušenstvom s poukazom na skutočnosť, že dodával žalovanému
teplo na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006, a to v období od
01.02.2016 do 31.12.2018. Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 36Cb/60/2018 - 708 zo dňa 30.12.2022

rozhodol o podanej žalobe tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
47.324,46 Eur s príslušenstvom. Druhou výrokovou vetou v časti o zaplatenie sumy 3.110,36 Eur
žalobu žalobcu zamietol. Treťou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie sumy 4.179,84 Eur
zastavil a štvrtou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 74 %. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 41Cob/77/2023 - 940 zo dňa 27.03.2024 tak, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutej I. a IV. výrokovej vete potvrdil, odvolanie žalovaného proti II. a III. výrokovej
vete rozsudku odmietol. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané dovolanie, o ktorom nebolo
doposiaľ rozhodnuté.

14. Okresný súd poukázal na princíp právnej istoty, že v prípade rovnakých skutkových okolností je
nanajvýš žiaduce, aby rozhodnutia súdov neboli diametrálne odlišné. Súd prvej inštancie uviedol, že
v súlade s uvedeným princípom postupoval aj v uvedenom spore, keď si osvojil závery právoplatných
vecí a s týmito sa aj v tomto spore stotožnil. Okresný súd konštatoval, že otázka platnosti Zmluvy o
dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006, v znení jej dodatkov bola, ako tzv. prejudiciálna otázka, riešená v

konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 37Cb/42/2014, pričom okresný súd tam dospel
k právnemu záveru, že predmetná zmluva o dodávke a odbere tepla je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka od 01.01.2014 absolútne neplatná z dôvodu, že od 01.01.2014 nedošlo medzi stranami k
dohode o jej podstatnej obsahovej náležitosti, a to o množstve objednaného tepla (§ 19 písm. c) zákona
o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

15. V danom smere okresný súd poukázal na to, že v rámci súdnych rozhodnutí bolo opakovane
judikované, že pokiaľ bolo o nejakej otázke, ktorá jej otázkou prejudiciálnou, už v inom konaní
právoplatne rozhodnuté, súd je týmto rozhodnutím viazaný. V danej súvislosti okresný súd poukázal
na nález Ústavného súdu SR z 20.01.2010, sp. zn. II.ÚS 349/2009, v rámci ktorého Ústavný súd SR

konštatoval, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcej z § 135 ods. 2 OSP, ako aj zásadu
viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 OSP, nemá
všeobecný súd možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom
konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Okresnýsúd taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010, zverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov SR pod č. R 40/2013, v zmysle ktorého,
pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu

účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej
skorším posúdením.

16. Okresný súd tak konštatoval, že v spore nemal preukázanú zmluvnú povinnosť žalovaného zaplatiť
žalobcovi zmluvne dohodnutú cenu tepla dodaného v žalovanom období od 01.09.2015 do 31.12.2015,

z uvedeného dôvodu na nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní aplikoval ust. § 451 ods. 1, 2, §
457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovanú sumu žalobcovi priznal titulom bezdôvodného
obohateniaspoukazomnato,žežalobcažalovanémuvuvedenomobdobíteploskutočnedodával,preto
žalovanémuvzniklapovinnosťposkytnúťžalobcovizadodanéteplopeňažnúnáhradu,nakoľkoprípadné
vrátenie poskytnutého plnenia, nie je v tomto prípade možné. Peňažná náhrada predstavuje cenu
stanovenú na základe cenových rozhodnutí ÚRSO, keďže žalobca je v rámci cenovej regulácie ceny

tepla regulovaným subjektom, ktorému variabilnú a fixnú zložku maximálnej ceny za výrobu, dodávku
a distribúciu tepla schvaľuje práve ÚRSO. Schválená cena tepla pre sporné obdobie 09/2015 - 12/2015
tak predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty tepla dodaného žalobcom žalovanému v uvedenom období,
a teda v tomto prípade výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmysle § 458 ods. 1, druhej
vety Občianskeho zákonníka. Okresný súd poukázal súčasne na to, že žalovaný v spore nenamietol

nesprávnosť konkrétnych číselných údajov týkajúcich sa ceny a množstva dodaného tepla uvedených
v žalovaných faktúrach a súčasne nerozporoval, že mu žalobca dodal teplo v množstve, ktoré bolo
vyfakturovanéžalovanýmifaktúrami,pričomvsporenebolpreukázanýrozporžalobcomstanovenejceny
tepla dodaného žalovanému s príslušnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO. Okresný súd tak konštatoval
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z titulu plnenia žalobcu z neplatnej Zmluvy o

dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 v období od 01.09.2015 - 31.12.2015 spolu v sume 3.490,41 Eur,
teda v rozsahu, v akom bola cena dodaného tepla špecifikovaná v žalovaných faktúrach za uvedené
obdobie.

17.Okresnýsúdpriznalžalobcovinárokajnaúčtovanýúrokzomeškaniavzmysleust. §369ods.1,2

Obchodného zákonníka s poukazom na to, že ide o záväzkový vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom
a žalovaným ako subjektom verejného práva, teda daný vzťah má obchodnoprávny charakter. Úrok z
omeškania okresný súd priznal v zákonom stanovenej výške 8,05 % ročne z jednotlivých fakturovaných
súm.

18. Pokiaľ ide o námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore, okresný súd poukázal na to,
že táto bola riešená aj v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/60/2018.
OkresnýsúdtútonámietkupovažovalzanedôvodnúspoukazomnapotvrdzujúcerozhodnutieKrajského
súdu v Banskej Bystrici, kde odvolací súd konštatoval, že: „Podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla bol
ako odberateľ uvedený právny predchodca žalovaného a podľa predmetu zmluvy bolo teplo dodávané

priamo pre budovu súkromnej základnej školy. Teda je zrejmé, že právny predchodca žalovaného bol
odberateľom podľa zmluvy aj v zmysle Zákona o tepelnej energetike. Skutočnosť, že súd v konaní
považoval Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006 od 01.01.2014 za absolútne neplatnú,
nespôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu zmenu na strane pasívne legitimovaného subjektu, a
to práve z toho dôvodu, že aj po 01.01.2014 dochádzalo k dodávaniu tepla zo strany žalobcu ako

dodávateľa a zároveň k odberu tohto tepla zo strany žalovaného ako odberateľa. Správne však súd
prvej inštancie potom, ako bolo zistené v inom súdnom konaní, že Zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom priznal žalobcovi jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia. Nič na uvedenej skutočnosti nemení ani predložená Zmluva o nájme nebytových priestorov
uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. zo dňa 07.04.2004 medzi prenajímateľom - mestom Nová

Dubnica a nájomcom - Občianske združenie EDEN so sídlom Trenčianska 726/60-14 Nová Dubnica,
na základe ktorej prenajímateľ - mesto Nová Dubnica prenajal nájomcovi nebytové priestory uvedené
v čl. I. (nebytový priestor č.96 umiestnený na prízemí a 1. poschodí v budove súp. č. 366 nachádzajúci
sa na ulici SNP v Novej Dubnici). Odvolací súd zistil, že Zmluvu o nájme nebytových priestorov spolu
s dodatkami v tejto zmluve uzatvárala za Občianske združenie EDEN ako nájomcu PaedDr. Jana

Kramárová ako štatutárny zástupca a zároveň zistil, že aj Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77-1/2006
uzatvárala za odberateľa - právneho predchodcu žalovaného PaedDr. Jana Kramárová ako riaditeľka
školy. Je pravda, že vlastníkom nebytového priestoru, do ktorého bolo dodávané teplo, je mesto Nová
Dubnica, ktoré uzatvorilo s Občianskym združením EDEN ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytovýchpriestorov.Predmetnánájomnázmluvaničnemenínatom,žesamotnúZmluvuododávkeaodberetepla
uzatvoril žalobca s odberateľom Súkromná základná škola, ulica SNP 366/96 Nová Dubnica, ktorá škola
sídli na adrese, ktoré priestory boli prenajaté podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov Občianskemu

združeniu EDEN v zastúpení PaedDr. Janou Kramárovou ako štatutárnou zástupkyňou a ktorých
vlastníkom je mesto Nová Dubnica. Jednalo sa o Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú dva
roky pred Zmluvou o odbere a dodávke tepla č. 77-1/2006, preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia,
neobstojí námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Žalovaný v
konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by potom, ako bola zmluva vyhlásená za neplatnú už

žalobca teplo do jeho objekt,u Súkromnej základnej školy nedodával, preto sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy vznikol
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že Občianske združenie EDEN
je zriaďovateľom žalovaného a aj to, že Občianske združenie EDEN bolo podľa predmetnej Zmluvy
o nájme nebytových priestorov len nájomcom predmetných priestorov, a to konkrétne na dohodnutý
účel výchovno-vzdelávací proces a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace podľa ustanovení školského

zákona. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalovaného ohľadne
pasívnej legitimácie v konaní je nedôvodná.“

19. K námietke žalovaného, že či teplo bolo v spornom období dodávané z technologického zariadenia,
ktoré žalobca nemal v danom čase zapísané v povolení na podnikanie vydané formou rozhodnutia

ÚRSO, okresný súd konštatoval, že v predmetných rozhodnutiach ÚRSO vydaných pre sporné obdobie
09/2015 - 12/2015, ktoré obsahujú povolenie na podnikanie žalobcu, je predmetné technologické
zariadenie zapísané pod bodom 75 (OST 709 energoblok E1). Taktiež nebolo preukázané, že by
žalobca v spornom období z predmetného technologického zariadenia, z ktorého dodával teplo
žalovanému, zároveň dodával teplo aj inému subjektu. Uvedené tvrdenie žalovaného nepodporuje ani

záver Znaleckého posudku č. 4/2020, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 36Cb/60/2018. Zo záveru Znaleckého posudku č. 01/2022 je zrejmé, že žalobca,
ako dodávateľ, v období 01.01.2016 - 30.09.2017 dodával žalovanému teplo z tepelného zariadenia
uvedeného v povolení žalobcu. Jedná sa o totožné a pôvodné zariadenie OST 709 energoblok E1,
pričom v uvedenom období žalobca dodával teplo z predmetného zariadenia iba žalovanému. Okresný

súd tak konštatoval, že nemal v konaní preukázané, že by žalovanému bolo dodávané teplo z iného
ako tepelného zariadenia uvedeného v povolení žalobcu, preto nemal preukázané predmetné tvrdenie
žalovaného o tom, že by mu žalobca mal fakturovať iba nákupné ceny paliva na výrobu tepla v zmysle
§ 1 ods. 3 písm. d) Zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, keďže žalobca je
právnickou osobou, ktorá v spornom období mala riadne povolenie na podnikanie v tepelnej energetike,

ktoré obsahovalo aj predmetné zariadenie OST 709 energoblok E1.

20. Okresný súd ďalej konštatoval, že námietky žalovaného proti Znaleckému posudku č. 01/2022
posúdil ako nedôvodné, nakoľko žiadnym spôsobom nebolo preukázané akékoľvek prípadné
sfalšovanie listín, z ktorých znalec pri jeho vypracovaní vychádzal. Okresný súd poukázal na to, že

v spore nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že cena tepla určená predmetnými cenovými
rozhodnutiami ÚRSO nie je správna z dôvodu, že mala vychádzať z nesprávnych údajov. Pokiaľ
žalovaný poukázal na odpoveď SIEA zo dňa 02.06.2023, ktorá na základe vykonanej obhliadky sústavy
tepelných zariadení u žalobcu zistila nesúlad skutkového stavu s údajmi poskytnutými dodávateľom
tepla, podľa ktorých boli vypracované predmetné protokoly, súd k uvedeným tvrdeniam uviedol, že medzi

protokolmi je zjavný nesúlad, avšak uvedené protokoly predstavujú len podklad pre cenové rozhodnutia
ÚRSO a zo žiadneho doposiaľ vykonaného dokazovania súdu nevyplynulo, že rozdielne protokoly mali
za následok nesprávnosť cenových rozhodnutí ÚRSO, ktoré neboli žiadnym spôsobom zmenené ani
zrušené, preto súd z nich vychádzal. Okresný súd konštatoval, že v tomto konaní nie je možné cenové
rozhodnutia ÚRSO spochybniť a rovnako ich nie je možné pred súdom preskúmať, keďže v zmysle §

194 ods. 1 CSP súd môže posúdiť otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci
ako orgán podľa § 193 CSP, nemôže však o nich rozhodnúť, teda nemá právomoc predmetné cenové
rozhodnutia ÚRSO, resp. nimi schválenú maximálnu cenu tepla, zmeniť.

21. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní 14.08.2024 navrhol prerušenie konania do skončenia dovolacieho

konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 41Cob/77/2023 - 940 zo dňa 27.03.2024, súd predmetný návrh zamietol s konštatovaním,
že mimoriadny opravný prostriedok nie je dôvodom na prerušenie konania, nakoľko v predmetnom
dovolacom konaní sa nerieši otázka predbežná, ktorá by mala význam pre rozhodnutie.22. Záverom okresný súd konštatoval, že nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov
(pracovníkov ÚRSO z oddelenia tvorby, určovania cien v tepelnej energetike), ktorí rozhodujú o tom,

akým spôsobom sa stanovujú ceny a svedkov zo SIEA na preukázanie toho, akým spôsobom sa
riešia protokoly, a to vzhľadom na hospodárnosť konania, nakoľko výsluchom uvedených svedkov
by k zmene skutkového stavu nedošlo a listinné dôkazy boli dostatočným podkladom pre vyhlásené
rozhodnutie. Okresný súd taktiež nevykonal žalovaným navrhovanú obhliadku so zdôvodnením, že táto
bola vykonaná v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 36Cb/60/2018, ako aj vzhľadom na to,

že žalovaný na jej vykonaní netrval.

23. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

24. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok nie je
správny, nakoľko súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má vady, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čo ho činí nezákonným.

25. Žalovaný poukázal na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia je práve povinnosťou strany, ktorá
plnenie poskytla, aby preukázala, kto a akým podielom, resp. mierou sa obohatil na jeho úkor. V danom
smere poukázal na rozsudok NS ČR z 18.02.2004, sp. zn. 33Odo/1188/2003, podľa ktorého: „Vzhľadom
na to, že odberateľom vody môže byť iba vlastník nehnuteľnosti, do ktorej je voda dodávaná, len vlastník
nehnuteľnosti sa môže bezdôvodne obohatiť dodaním vody do jeho nehnuteľnosti bez zmluvy“, ako aj

na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk 26/1975, s. 131 ods. 2, z ktorého
vyplýva, že: „Pokiaľ trvá zmluvný pomer dodávateľskej organizácie len so zmluvným odberateľom a
pokiaľ nevznikol voči faktickému odberateľovi osobitný právny dôvod nároku, nemôže dodávateľská
organizácia od neho vymáhať plnenie z dôvodu neoprávneného majetkového rozdielu.“ V zmysle
uvedeného žalovaný považoval za nesporný fakt, že žalobca sa mal primárne a z opatrnosti domáhať

plnenia od vlastníka nehnuteľnosti za skutkového stavu neexistencie platnej zmluvy. V danom smere
poukazoval na to, že žalobca ani nepreukázal, kto bol faktickým odberateľom, resp. v akej miere, keďže
bolo zistené a preukázané, že spornú nehnuteľnosť užívali viaceré subjekty v totožnom čase. Žalovaný
poukázal na to, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v
citovanom ust. § 457 upravuje jeho dôsledky tak, že ustanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy

vrátiť si poskytnuté plnenia. Žalovaný tak dôvodil, že žalobca nemal povinnosť dodávať žalovanému
teplo a na druhej strane žalovaný nemal právo na dodávku tepla. Žalobca si musel byť vedomý toho,
že dodávku tepla realizuje výlučne na základe svojej vlastnej vôle, t.j. bez objednávky žalovaného a de
facto priamo proti vôli žalovaného. Je preto zarážajúce a priam nepochopiteľné, že súdy aj tento fakt v
konaní ignorovali. Závery súdov prvej aj druhej inštancie sa preto javia ako svojvoľné, nemajúce oporu v

zistenomskutkovomstave,čomázanásledok,žedošlonastranežalovanéhokodopretiuspravodlivosti.

26. V ďalšom žalovaný namietal priznanie finančného nároku žalobcovi titulom bezdôvodného
obohatenia v takom rozsahu, v akom ho súd žalobcovi priznal s poukazom na to, že:
- pôvodný žalovaný subjekt listom zo dňa 28.03.2014 vypovedal Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 77

- 1/2006, preto týmto faktickým konaním bolo absolútne zrejmé, že nechcel byť v zmluvnom vzťahu so
žalobcom a logicky nežiadal, aby mu tento subjekt teplo dodával;
- žalobca sa 15.05.2018 preukázateľne dozvedel, že Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006
je absolútne neplatným právnym úkonom, preto je nepochopiteľné, z akého dôvodu žalobca neprestal
po tomto dátume dodávať teplo žalovanému. Žalobca mal pritom do začiatku ďalšej vykurovacej

sezóny dostatok času, aby technicky odstavil žalovaného z centrálneho zásobovania teplom. Žalovaný
zdôraznil, že nikdy nebolo v jeho možnostiach, túto dodávku fakticky pozastaviť. Toto bolo výlučne len
v moci žalobcu.
27. Žalovaný poukazoval na to, že v súdnom procese argumentoval ustálenou judikatúrou NS SR
- rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 3Obdo/57/2019, v

ktorom sa NS SR práve zaoberal tou okolnosťou, že pokiaľ osoba poskytujúca plnenie preukázateľne
disponovala vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu, mohlo by takéto konanie byť posúdené
ako dar (žalovaný však uviedol, že v danom prípade netvrdí, že mal súd posúdiť plnenie, ktoré
žalobca poskytoval ako dar), avšak súčasne v podmienkach právneho štátu nemožno takúto zásadnúskutočnosť, podľa názoru žalovaného, ignorovať. Súd sa mal náležite a jasne vysporiadať s okolnosťou,
že žalobca poskytoval plnenie žalovanému bez právneho dôvodu, pričom o tejto skutočnosti mal
vedomosť.

28. V ďalšom žalovaný namietal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené v bode 58
rozhodnutia, keď okresný súd poukázal na to: „Žalovaný v spore nenamietal nesprávnosť konkrétnych
číselných údajov týkajúcich sa ceny a množstva dodaného tepla uvedených v žalovaných faktúrach.“
Žalovaný poukázal na to, že tento záver si priamo odporuje tvrdením súdu v bode 63 odôvodnenia

rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný poukazoval na nesprávnosť protokolov, ktoré boli v procese
zabezpečené ako dôkazy. Z uvedeného dôvodu nemôže preto obstáť záver súdu, že: „V spore nebol
preukázaný rozpor žalobcom stanovenej ceny tepla dodaného žalovanému s príslušnými cenovými
rozhodnutiami ÚRSO.“ Fakt, že sa súd odmietol zaoberať cenovými rozhodnutiami ÚRSO, pre ktorých
vydanie sú nevyhnutným podkladom protokoly, je podľa žalovaného ústavne neudržateľný.

29. Žalovaný namietal aj posúdenie otázky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore okresným
súdom. Poukázal na to, že v konaní predložil dôkazy, ako list vlastníctva svedčiaci vlastníkovi -
mesto Nová Dubnica, ako aj nájomnú zmluvu s občianskym združením EDEN, ktoré mali byť súdom
vyhodnotené. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nebol schopný preukázať akýkoľvek titul k
predmetnej nehnuteľnosti, do ktorej bolo teplo žalobcom dodávané, keďže žalovaný nebol v rozhodnom

období ani vlastníkom, ani nájomcom dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej dodával žalobca teplo. V
tomto ohľade si žalobca počínal procesne neobozretne, keď napriek opakovane vznášanej námietke
nedostatku pasívnej legitimácie nerozšíril okruh žalovaných, preto nesie riziko, že neunesie dôkazné
bremeno povinnosti preukázať, kto a v akej miere sa bezdôvodne na jeho úkor obohatil a prijal plnenie
bez právneho titulu. Rovnako pochybil súd, keď sa odmietol zaoberať otázkou, kto a z akej časti

(resp. miere) bol subjektom, ktorý reálne prijal plnenie. Žalovaný mal za to, že argumentácia súdu
o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní postráda základnú logiku, pretože listinnými
dôkazmi (zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2004) bolo preukázané, že žalovaný (ani
pôvodne žalovaný subjekt - Súkromná základná škola, so sídlom SNP 366/96, 018 51 Nová Dubnica,
IČO: 36 129046) neužíval v rozhodnom období (09/2015 - 01/2016) objekt, do ktorého bolo teplo

dodávané zo strany žalobcu a nemal ho v žiadnej právnej dispozícii. Je preto neakceptovateľný názor
súdu, že je zrejmé, že právny predchodca žalovaného bol odberateľom podľa zmluvy aj v zmysle Zákona
o tepelnej energetike. Žalovaný dôvodil, že tá skutočnosť, že právny predchodca žalovaného mal od
roku 2006 do 01.01.2014 uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla so žalobcom je síce pravdivá,
v tomto období bol aj odberateľom, avšak to automaticky neznamená a nezakladá jeho postavenie

odberateľa aj v úplne inom časovom horizonte (09/2015 - 01/2016), za ktoré sa žalobca v spore domáhal
finančného plnenia. Podľa názoru žalovaného sa takýto názor súdu prieči logickému uvažovaniu a je
bez opory vo vykonanom dokazovaní. Okrem toho súd nesprávne vyhodnotil okolnosť, za ktoré časové
obdobie priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď konštatoval, že: „Žalovaný
v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by potom, ako bola zmluva vyhlásená za neplatnú, už

žalobca teplo do jeho objektu súkromnej základnej školy nedodával, preto sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi na zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy vznikol
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.“ Žalovaný zdôraznil, že žalobca si v tomto konaní neuplatňoval
nárok na zaplatenie za obdobie potom, ako bola zmluva vyhlásená za neplatnú, ale za obdobie 09/2015
- 01/2016, teda súd nesprávne poňal aj podstatné skutkové okolnosti prípadu. Žalovaný opakoval, že

aktuálny žalovaný nikdy nemal žiaden právny vzťah k budove, do ktorej žalobca teplo v období 09/2015
- 01/2016 dodával. Žalovaný preto dôrazne namietal svoje právne postavenie ako odberateľa tepla a
ako subjektu, ktorý by sa podľa právnej kvalifikácie súdu mal bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu.
Takéto postavenie mu súd nemôže pripísať a prisúdiť, a to najmä, keď sám skonštatuje absolútnu
neplatnosť zmluvy, z ktorej v minulosti takéto postavenie aktuálneho žalovaného ani nevyplývalo. Pri

posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu sa súd paradoxne práve na túto neplatnosť zmluvy odvoláva.
Podľa názoru žalovaného nie je možné ignorovať, že žalovanému skutočne neprislúcha postavenie
odberateľa v zmysle zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Žalovaný považuje vyhodnotenie
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany súdu za nedostatočné, keď okresný súd ju neposúdil
v kontexte námietok žalovaného. Kvalita odôvodnenia rozhodnutia je v danom smere nedostatočná, čo

zakladá dôvodnosť aplikovaného odvolacieho dôvodu.

30. Žalovaný napádal aj argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení bodu 63 rozhodnutia
o tom, že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že cena tepla určená predmetnými cenovýmirozhodnutiami ÚRSO nie je správna. Podľa názoru žalovaného boli závery súdu prvej inštancie v bode
63 a 64 jeho rozhodnutia radikálne rozporné so zisteným skutkovým stavom. Poukázal pritom na to, že
súd na základe vlastného dožiadania získal kópie originálnych listín (protokoly o overení hospodárnosti

prevádzky sústavy tepelných zariadení z roku 2014, 2017, 2020), ktorých doloženia sa žalovaný
domáhal. Žalovaný zdôraznil, že sa jednalo o originálne listiny produkované agentúrou SIEA (žalobcom
dokladaných na ÚRSO), preto protokoly mali a museli byť obsahovo totožné. Pri ich bližšom skúmaní
však boli zistené rozdiely medzi protokolmi predloženými zo strany ÚRSO a zo strany SIEA. Dôležitou
okolnosťou je fakt, že samotnému ÚRS-u dokladá predmetnú listinu žalobca. Žalovaný preto dospel k

záveru, že došlo ku konaniu v rozpore s trestným zákonom, keď boli listiny pozmenené a falšované.
Uvedené skutočnosti oznámil na príslušný policajný orgán prostredníctvom trestného oznámenia. Po
zistení uvedených skutočností bolo zo strany súdu nevyhnutné, aby prispel k spravodlivému civilnému
procesu a vyhodnotil predložené dôkazy individuálne, ako aj vo vzájomnej komparácii, z ktorej jasne a
zreteľnevyplývarozporanesúlad,naktorýichžalovanýupozornil.Súdignorovalreálnuexistenciudvoch
verzií tých istých listín, čo je absolútne neakceptovateľné. Podľa názoru žalovaného je neprípustné,

aby súdy vytýkali žalovanému nepreukázanie danej tvrdenej skutočnosti, keď táto skutočnosť mala byť
automaticky konštatovaná súdom pri vizuálnom porovnaní totožných listín z dvoch odlišných zdrojov.
Pritom zo Zákona o tepelnej energetike, ako aj v zmysle Vyhlášky č. 248/2016 Z.z. je zrejmé, že
zdrojom a prílohou, ktorú dodávateľ tepla predkladá na ÚRSO, ako prílohy nevyhnutné pre schválenie a
určenie tzv. maximálnej ceny tepla, sú aj protokoly o overení hospodárnosti prevádzky sústav tepelných

zariadení. Práve s poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že súd nemôže ignorovať tieto skutočnosti
a nemôže akceptovať zjavné porušenie zákona s odkazom na to, že cenu určuje ÚRSO. Poukázal na
to, že žalovaný nikdy nemôže dosiahnuť stav, kedy by bol účastníkom konania o cene, alebo kedy by
ÚRSO cenu revidovalo na základe objektívne doložených skutočností o tom, že bol použitý nesprávny
údaj. Žalovaný má za to, že pokiaľ preukázal, že na ÚRSO boli predložené sfalšované podklady, v

dôsledku ktorých žalobca získal výhodnejšie postavenie a pozíciu pri posudzovaní nároku na schválenie
maximálnej ceny, nemôže to ostať bez odozvy. Z pohľadu žalovaného si nárok na zaplatenie konkrétnej
sumy uplatnil práve žalobca, a pokiaľ žalovaný preukázal fakt, že požadovaná maximálna suma za
dodané teplo nemohla byť stanovená správne, bolo práve na žalobcovi, aby si uplatňoval „správnu
výšku nároku“. Žalovaný mal za to, že na základe vykonaných dôkazov bol objektívne preukázaný

rozpor medzi prílohami pre určenie ceny tepla, ktorú prezentoval a fakturoval žalobca, a to počas celého
inkriminovaného obdobia. V dôsledku preukázania, že cena určená ÚRSO nemohla byť určená správne,
keďže vychádzala z nesprávnych údajov, je jednoznačné, že vystavené faktúry nie sú správne. Podľa
názoru žalovaného tak súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v zmysle § 194 ods. 1 CSP mohol
posúdiťotázky,oktorýchmáprávomocrozhodovaťinýorgánverejnejmociakoorgánpodľa§193CSPa

bez ohľadu na zjavnú a logickú nesprávnosť rozhodnutia iného orgánu toto ignoroval a žalobcovi prisúdil
plnenie založené na takto zjavne nesprávnom podklade.

31. A nakoniec, žalovaný poukázal na to, že súd v bode 67 odôvodnenia svojho rozhodnutia
dostatočne neuviedol dôvody pre nevykonanie navrhovaného dôkazu stranou sporu tak, ako je to

vyžadované zákonom aj súdnou praxou. V danom smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
4Cdo/100/2018alebo5Cdo/202/2018,podľaktorýchmožnonevykonaniedôkazunanávrhstranyzaložiť
len tromi dôvodmi: 1/ dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, 2/ dôkaz nedisponuje
vypovedacou potenciou, 3/ jedná sa o nadbytočný dôkaz. Pokiaľ uvedené dôvody zistené neboli, súd
postupoval v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné

právo na spravodlivý proces.

32. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 37Cb/64/2016 - 402 zo dňa 13.09.2024 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
respektíve alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne

a žalovanému prizná nárok na náhradu prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že medzi stranami bolo v rámci konania
vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cb/60/2018 právoplatne rozhodnuté o tzv.
predbežných otázkach, na ktorých je založený aj výrok I. rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.

37Cb/64/2016 - 402 zo dňa 13.09.2024. V uvedenom konaní tak boli vyriešené prejudiciálne otázky vo
vzťahu k - posúdeniu neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006,
právnemu vzťahu vzájomného plnenia medzi sporovými stranami, ktorý bol posúdený ako bezdôvodnéobohatenie; pasívnej legitimácii žalovaného, výške bezdôvodného obohatenia, ktorá sa určí na základe
ceny tepla stanovenej rozhodnutím ÚRSO; odmietnutiu špekulácií žalobcu o falšovaní listín.

34. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo
dňa 31.01.2012, ktoré rozhodnutie odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/133/2009 zo
dňa 29.10.2010, ktoré rozhodnutia sa venujú prejudicialitou súdnych rozhodnutí a konštatujú, že pokiaľ
v skončenom konaní došlo právoplatným súdnym rozhodnutím k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu,
z ktorého sa nový nárok odvodzuje, súd je v ďalšom občianskom súdnom konaní, pri zodpovedaní

predbežnej otázky, týmto vyriešením viazaný a nesmie vychádzať z iného záveru ohľadom existencie,
resp. neexistencie platobnej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom
vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Na základe uvedeného žalobca argumentoval, že súd prvej
inštancie postupoval správne, keď uplatnil zásadu prejudiciality vo vzťahu k právoplatným záverom
uvedeným v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/60/2018 zo dňa 30.12.2022 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/77/2023 - 940 zo dňa

27.03.2024 a tým rešpektoval princíp právnej istoty deklarovaný v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (body 52 a 55
rozhodnutia Okresného súdu Trenčín).

35. K námietkam žalovaného vo vzťahu k výroku II., ktorým došlo k zamietnutiu návrhu žalovaného na
prerušenie súdneho konania žalobca uviedol, že týmto návrhom sa okresný súd riadne a zrozumiteľne

vysporiadal v bode 66 odôvodnenia svojho rozhodnutia.

36. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a
súčasne mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

37. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. S poukazom na
čl. 2 ods. 2 CSP argumentoval, že súdy sú povinné pri svojom rozhodovaní rešpektovať predovšetkým
stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Podľa čl. 3 CSP je možné do pojmu ustálená
rozhodovacia prax zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva,
prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa vo svojom podaní
venuje len otázke prejudicionality a vôbec nevyjadruje k odvolacím námietkam žalovaného a nereaguje
na obsah jeho odvolania. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie sa riadne

a zrozumiteľne vysporiadal s námietkou žalovaného voči zamietnutiu návrhu na prerušenie konania. Z
uvedených dôvodov žalovaný mal za to, že ním podané odvolanie bolo podané dôvodne, preto žiadal
odvolací súd, aby mu vyhovel.

38. Odvolacia replika žalovaného bola doručená na vyjadrenie žalobcovi, ktorý svoje právo na vyjadrenie

(odvolaciu dupliku) nevyužil.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací

súd pojednávanie nenariadil podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa
24.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

40. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

41. Žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom povolenia č. 2006T 0161 na výrobu tepla a
rozvod tepla na vymedzenom území, ktoré je určené v prílohe č. 2 uvedeného rozhodnutia.

42. Dňa 31.07.2006 bola medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (Súkromná základná
škola súp. č. 96/366 na ul. SNP v Novej Dubnici) uzatvorená Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 77 -
1/2006, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla (na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody)pre objekt spotreby tepla pre budovu Súkromnej základnej školy so súp. č. 96/366 na ul. SNP v Novej
Dubnici.

43. Dňa 30.09.2009 uzavreli strany sporu k označenej zmluve Dodatok č. 1, dňa 07.09.2010 uzavreli
Dodatok č. 2, následne Dodatok č. 3 a dňa 24.10.2012 Dodatok č. 4.

44. Listom zo dňa 28.03.2014, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 01.01.2014, žalovaný na základe čl. XII
bod 2 Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006, túto zmluvu vypovedal.

45. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/42/2014 zo dňa 15.05.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.05.2018, okresný súd určil, že výpoveď žalovaného zo Zmluvy o dodávke a odbere
tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 31.07.2006, je neplatná.

46. Dňa 04.09.2015 žalobca vystavil faktúru č. 20150767 za dodávku tepelnej energie za obdobie

01.08.2015 - 31.08.2015 vo výške 130,87 Eur so splatnosťou 18.09.2015, z ktorej žalovaný uhradil sumu
0,87 Eur.

47. Dňa 06.10.2015 žalobca faktúrou č. 20150860 vyfakturoval žalovanému za dodávku tepelnej energie
za obdobie 01.09.2015 - 30.09.2015 sumu 310,75 Eur so splatnosťou 20.10.2015, z ktorej žalovaný

uhradil sumu 0,75 Eur.

48. Dňa 06.11.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20150955 za dodávku tepelnej energie za
obdobie 01.10.2015 - 31.10.2015 vo výške 1.115,74 Eur so splatnosťou 20.11.2015, z ktorej žalovaný
uhradil sumu 446,30 Eur.

49. Dňa 07.12.2015 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20151056, ktorou vyfakturoval žalovanému
dodávku tepelnej energie za obdobie 01.11.2015 - 30.11.2015 vo výške 1.792,61 Eur so splatnosťou
21.12.2015, z ktorej žalovaný uhradil sumu 717,04 Eur.

50. Dňa 07.01.2016 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 20151156, ktorou vyfakturoval žalovanému
za dodávku tepelnej energie za obdobie 01.12.2015 - 31.12.2015 sumu vo výške 2.175,67 Eur so
splatnosťou 21.01.2016, z ktorej žalovaný uhradil sumu 870,27 Eur.

51. Rozhodnutím č. 0121/2014/T zo dňa 25.11.2013 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)

schválil pre žalobcu na obdobie 01.01.2014 – 31.12.2014 variabilnú zložku maximálnej ceny tepla v
sume 0,0426 eur/kWh a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 193,8426 eur/kWh.

52. Vo vybavení žiadosti zo dňa 26.01.2016 ÚRSO konštatoval, že „Pokiaľ by sa dodávka tepla
uskutočňovala z tepelného zariadenia, ktoré nie je uvedené v povolení dodávateľa v rozsahu predmetu

podnikania, dodávateľ môže za dodané teplo účtovať iba palivové náklady podľa § 1 ods. 3 písm. m)
zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov“.

53. V rozhodnutí ÚRSO č. 0113/2015/T-PE zo dňa 02.04.2015 (povolenie č. 2006T 0161 - 10. zmena)
je v Prílohe č. 1 k povoleniu č. 2006T 0161 - 10. zmena - Miesto podnikania a technický popis zariadení

na rozvod tepla, pod bodom 75 uvedené: „OST 709 Energoblok E1, Trenčianska 729, Nová Dubnica,
médium - TV, tlak 0,5 MPa, prepravný výkon 2,892 MW“ a pod bodom 76: „SR z OST 709 Energoblok
E1, Trenčianska 729, Nová Dubnica, médium TV, dĺžka 1,36 km“.

54. V rozhodnutí ÚRSO č. 0183/2015/T-PE zo dňa 21.09.2015 (povolenie č. 2006T 0161 - 11. zmena)

je v Prílohe č. 1 k povoleniu č. 2006T 0161 - 10. zmena - Miesto podnikania a technický popis zariadení
na rozvod tepla, pod bodom 75 uvedené: „OST 709 Energoblok E1, Trenčianska 729, Nová Dubnica,
médium - TV, tlak 0,5 MPa, prepravný výkon 2,892 MW“ a pod bodom 76: „SR z OST 709 Energoblok
E1, Trenčianska 729, Nová Dubnica, médium TV, dĺžka 1,36 km“.

55. Zo záveru znaleckého posudku č. 01/2022, vyhotoveného znalcom Ing. Peter Krajčí, MBA,
vypracovaného pre účely konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/60/2018
vyplynulo, že žalobca v období od 01.01.2016 do 30.09.2017 dodával žalovanému teplo z tepelného
zariadenia uvedeného v povolení žalobcu ako dodávateľ. V súčasnosti žalobca nedodáva tepložalovanému z tepelného zariadenia uvedeného v povolení žalobcu. Ukončenie dodávky tepla bolo k
dátumu 31.05.2021. Žalobca v období od 01.01.2016 do 30.09.2017 dodával teplo z predmetného
zariadenia OST 709 Energoblok E1 iba žalovanému. V súčasnosti žalobca nedodáva teplo z

predmetnéhotepelnéhozariadeniaOST709EnergoblokE1žiadnemuodberateľovi,aniinýmsubjektom.

56. Podľa záveru znaleckého posudku č. 10/2019, vyhotoveného znalcom Igorom Slemenským:

57. „Stav technológie v energobloku E1 pred rekonštrukciou tepelných rozvodov v Meste Nová Dubnica

a ku dňu obhliadky je totožný.

58. Časť tepelnej sústavy od OST, umiestnenej v energobloku, po odber tepla súkromnou materskou
školou, nachádzajúcou sa v objekte spotreby tepla súp. č. 96/366 na ulici SNP v Novej Dubnici,
predstavuje tepelnú prípojku.“

59. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX, k. ú. A. B., zo dňa 13.09.2013, vyplynulo, že vlastníkom budovy
súp. č. 366 - škola, postavenej na pozemku parc. č. 513/5, zastavané plochy a nádvoria, bolo Mesto
Nová Dubnica.

60. Zmluvou nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2004 Mesto Nová Dubnica prenajalo

občianskemu združenie EDEN, IČO: 36 127 795 nebytový priestor č. 96, ktorý je umiestnený na prízemí
a 1. poschodí v budove súp. č. 366, nachádzajúcej sa na Ulici SNP v Novej Dubnici, ktorý pozostával z
miestností uvedených v čl. I bodoch 2 a 3 označenej nájomnej zmluvy. Dodatkami č. 2 centr. č. 401/2012
zo dňa 12.12.2012, centr. č. 365/2014 z 18.12.2014, centr. č. 364/2014 zo dňa 18.12.2014, uzatvorenými
medzi prenajímateľom Mesto Nová Dubnica a nájomcom občianske združenie EDEN, bola zmenená

Nájomná zmluva centr. č. 169/2006 zo dňa 01.08.2006.

61. Ku dňu 31.08.2023 došlo k zániku pôvodného žalovaného, a to na základe rozhodnutia Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2023/9501:7-A2101 zo dňa 10.05.2023, ktorým
rozhodnutímbolžalovanývyradenýzosieteškôlaškolskýchzariadeníSlovenskejrepublikyspoukazom

na to, že ku dňu 01.09.2023 bola rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky č. 2023/9501:9-A2101 zo dňa 10.05.2023 zaradená do siete škôl a školských zariadení
Slovenskej republiky Súkromná spojená škola SNP 366/96, Nová Dubnica, ktorá sa stala právnym
nástupcom zaniknutého žalovaného.

62. Podľa § 1 ods. 2 zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, predmetom podnikania
podľa tohto zákona je výroba tepla, výroba a rozvod tepla alebo rozvod tepla.

63. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, predmetom
podnikania podľa tohto zákona nie je výroba tepla, výroba tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla pre

iné osoby za nákupné ceny paliva na výrobu tepla alebo za cenu nakupovaného tepla.

64. Podľa § 19 ods. 1 zákona o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, dodávka tepla sa
uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.

65. Podľa § 1 písm. m) vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, na účely tejto vyhlášky sa rozumie objednaným množstvom
tepla množstvo tepla v kilowatthodinách dohodnuté v zmluve o dodávke a odbere tepla podľa skutočnej
spotreby tepla v roku t-2, ak sa v zmluve o dodávke a odbere tepla nedohodne inak, technologická
spotreba tepla vo vlastných výrobných procesoch v neregulovaných činnostiach, teplo spotrebované vo

vlastných objektoch dodávateľa, ktoré nesúvisia s regulovanou činnosťou, alebo teplo spotrebované v
objektoch, v ktorých množstvo tepla dodávateľ rozpočítava konečným spotrebiteľom; do objednaného
množstva tepla sa nezaráta vlastná spotreba tepla pri výrobe tepla, ktorá je súčasťou ukazovateľa
energetickej účinnosti.

66. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, maximálna cena tepla sa skladá z variabilnej zložky
maximálnej ceny tepla so spotrebnou daňou z elektriny, uhlia, zemného plynu a so spotrebnou daňou zminerálneho oleja a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom a určuje sa pre obchodný
vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

67. Podľa § 7 ods. 2 vyhl. ÚRSO č. 222/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, v znení účinnom do 31.12.2016, variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za
kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla. Fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným
ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu.

68. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

69. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

70. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

71. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

72. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

73. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

74. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

75. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
odvolania žalovaného a z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní, podľa

obsahového vymedzenia tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a dospel k
záveru,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovkusprávnymskutkovýmzisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd
nezistil v konaní na súde prvej inštancie porušenie práva na spravodlivý proces, ani inú vadu týkajúcu sa
procesných podmienok, na ktoré je povinný ex offo prihliadať. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd sa

v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na
obsahové vymedzenie podaného odvolania, dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky
a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napríklad Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
78/95 zo dňa 16.03.2005).

76. Žalovaný prioritne v odvolaní namietal nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
V danom smere v odvolaní poukazoval na aplikovateľnú judikatúru (rozsudok NS ČR z 18.02.2004,
sp. zn. 33Odo/1188/2003, ako aj rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
26/1975) so zdôvodnením, že žalobca sa mal primárne z opatrnosti domáhať plnenia od vlastníka

nehnuteľnosti (resp. nájomcu) za stavu neexistencie platnej zmluvy. Odvolací súd uvádza, že závery
formulované vyššími súdnymi autoritami v týchto rozhodnutiach nie sú aplikovateľné na prejednávaný
prípad z nasledovných dôvodov:

77. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z

18.02.2004,sp.zn.33Odo/1188/2003,zktoréhovodvolanívyňal vetu:„Vzhľadomnato,žeodberateľom
vody môže byť iba vlastník nehnuteľnosti, do ktorej je voda dodávaná, len vlastník nehnuteľnosti sa
môže bezdôvodne obohatiť dodaním vody do jeho nehnuteľností bez zmluvy.“, odvolací súd uvádza,
že uvedené rozhodnutie vychádza z iného skutkového, ako aj právneho posúdenia veci, keď NSČR v danom prípade právne uzavrel, že dodávka vody z verejných vodovodných systémov je
záväzkovým vzťahom, ktorý vzniká uzavretím zmluvy podľa všeobecných predpisov (Občiansky a
Obchodný zákonník), ale v ktorom osobitné nariadenie obmedzuje zmluvnú slobodu strán záväznou

reguláciou obsahu zmluvného vzťahu a určuje, kto môže takúto zmluvu uzavrieť. Dekrét o verejnom
zásobovaní vodou a kanalizácií je založený na tom, že keď je voda dodávaná z verejného vodovodného
systému, správca, ktorý dodáva vodu z verejného vodovodného systému a vlastník nehnuteľnosti, pre
ktorú sa voda odoberá, uzatvárajú právny vzťah. Ide pritom o zmluvný vzťah medzi týmito subjektmi,
alebo o vzťah založený na právnom fakte - odbere vody bez uzavretia zmluvy s dodávateľom. V oboch

prípadochjemajiteľpovinnýzaplatiťzaodobratúvodu.Vdanomprípadedovolacísúdpriamoformuloval:
„Keďže iba vlastník nehnuteľnosti, do ktorej je voda dodávaná, môže byť odberateľom vody, iba vlastník
nehnuteľnosti sa môže neoprávnene obohatiť nezmluvnou dodávkou vody na svoj majetok." Uvedená
obrana žalovaného je tak v tomto konaní bezpredmetná, keďže priamo z českej právnej úpravy účinnej
v rozhodnom čase vyplýva, že pri odbere vody z verejných vodovodných systémov môže byť zmluvný
vzťah s dodávateľom uzavretý výlučne s vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej je voda dodávaná. Jedná

sa preto o úplne inú skutkovú, ako aj právnu okolnosť prípadu, ktorá sa viaže a priamo vyplýva z českej
právnej úpravy, a preto je na daný prípad neaplikovateľná.

78. Taktiež ani poukaz na rozhodnutie zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk 26/1975,
s. 131 ods. 2, nie je aplikovateľný na okolnosti daného prípadu, keďže z danej právnej formulácie

vyplýva, že sa jedná o odberateľa, ktorý po výmene, respektíve inej zmene v užívaní bytu, odber u
dodávateľa riadne neodhlásil, a teda nedošlo k riadnemu ukončeniu záväzkového vzťahu. V uvedenom
rozhodnutí súd konštatuje, že pokiaľ trvá zmluvný pomer dodávateľskej organizácie so zmluvným
odberateľom, nemôže sa dodávateľská organizácia domáhať plnenia od faktického odberateľa z dôvodu
neoprávneného majetkového rozdielu. Aj v danom prípade tak ide o odlišné skutkové ako aj právne

okolnosti prípadu.

79. V danom prípade nebolo sporné, že právny predchodca žalovaného uzavrel s dodávateľom Zmluvu
o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006, ktorej predmetom bola dodávka aj odber tepla, a to bez
ohľadu na to, že právny predchodca žalovaného nebol v danom čase ani vlastníkom nehnuteľnosti

a ani nájomcom daného priestoru. Na základe predmetnej zmluvy sa tak právny predchodca žalovaného
stal odberateľom tepla, čo medzi stranami sporné nebolo. V súdenom prípade bol tak nárok žalobcu
kvalifikovaný ako vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, pričom nebol spor o tom,
že takáto zmluva bola medzi dodávateľom (žalobcom) a právnym predchodcom žalovaného (Súkromná
základná škola) uzavretá. Aj v prípade jej absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka, je preto potrebné posudzovať právo na vydanie vzájomných plnení v súlade s ust. § 451, §
457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a toto právo vzťahovať na subjekty, ktoré takúto neplatnú
zmluvu medzi sebou uzavreli.

80. Ani argumentácia žalovaného v tom smere, že súd pochybil, keď sa odmietol zaoberať otázkou,

kto a z akej časti bol subjektom, ktorý reálne plnenie prijal, s poukazom na to, že žalovaný nebol v
rozhodnom období ani vlastníkom a ani nájomcom dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej žalobca dodával
teplo, nie je dôvodná. Žalovaný sa v danom smere odvolával na ním produkované dôkazy (list vlastníctva
svedčiaci vlastníkovi - mesto Nová Dubnica, nájomná zmluva s občianskym združením EDEN), ktoré
svedčili o vlastníckom či nájomnom vzťahu vo vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorej dochádzalo k odberu

tepla. Mal tak za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný, ani pôvodne žalovaný subjekt
(Súkromná základná škola, so sídlom SNP 366/96, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 129 046) objekt, do
ktorého bolo teplo dodávané zo strany žalobcu, nemal v žiadnej právnej dispozícii. Daná argumentácia
žalovaného nie je správna. Okresný súd námietku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného
riešil v bode 60 odôvodnenia svojho rozhodnutia, v ktorom poukázal na závery Krajského súdu v

Banskej Bystrici. Okresný súd správne konštatoval, že je zrejmé, že právny predchodca žalovaného
bol odberateľom podľa zmluvy a aj v zmysle Zákona o tepelnej energetike, pričom tá skutočnosť, že
Zmluva o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 01 01.2014 bola súdom vyhodnotená za
absolútne neplatnú, nespôsobuje stratu na strane pasívne legitimovaného subjektu z dôvodu, že aj po
01.01.2014 dochádzalo k dodávaniu tepla zo strany žalobcu ako dodávateľa a zároveň odberu tohto

tepla zo strany žalovaného ako odberateľa. Okresný súd správne konštatoval, že na uvedenom závere
nemení nič ani predložená zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi mestom Nová
Dubnica a občianskym združením EDEN, na základe ktorej mesto Nová Dubnica prenajalo nájomcovi
nebytové priestory. Okresný súd správne upriamil pozornosť na zmluvu o dodávke a odbere tepla,ktorú uzatvoril žalobca s odberateľom Súkromná základná škola, ul. SNP 366/96, Nová Dubnica,
ktorá nepochybne sídli na adrese, ktoré priestory boli prenajaté podľa zmluvy o nájme nebytových
priestorov občianskemu združeniu EDEN, ktorý je zriaďovateľom tak právneho predchodcu žalovaného,

ako aj žalovaného. Odvolací súd na danom mieste opakovane zdôrazňuje, že predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia z titulu získania majetkového prospechu z neplatného právneho úkonu (v
danom prípade Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 zo dňa 01.01.2014) je práve existencia
neplatnej zmluvy, a to hoc absolútne neplatnej s účinkami ex tunc. Práve z uvedeného dôvodu preto
svedčí vecná legitimácia, v zmysle ktorej objektívne svedčí povinnosť podľa zákona, žalovanému. Preto

obrana žalovaného v tom smere, že pasívne vecne legitimovaným subjektom mal byť buď vlastník
nehnuteľnosti, resp. jeho nájomca v zmysle platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov,
nemôže v danom prípade obstáť.

81.Odvolacísúddodáva,žežalovanýsvojeskutkovétvrdeniaaobranunesprávnevyvodzujeastaviana
inej skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, a to, že žalovaný prijal plnenie bez právneho dôvodu.

VdanomprípadevšaktýmtodôvodomnepochybnebolaZmluvaododávkeaodbereteplač.77-1/2006,
ktorábolaneskôrvyhlásenázaabsolútneneplatnú.Anitáskutočnosť,žepredmetnázmluvajeabsolútne
neplatnou od počiatku, teda od dátumu jej uzavretia, nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo potrebné
aplikovať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia z titulu získania majetkového prospechu „bez
právneho dôvodu“. Takýto dôvod nepochybne jestvoval a bol založený citovanou zmluvou o dodávke

a odbere tepla, ktorá bola neskôr vyhlásená za neplatnú. Uvedenú skutočnosť nakoniec nielen v tomto
konaní, avšak aj v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cb/60/2018, ako aj v
konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/42/2014 tvrdil samotný žalovaný, keď považoval zmluvu za absolútne
neplatnú od počiatku z dôvodu nesplnenia zákonom obligatórne vyžadovanej náležitosti zmluvy po
dátume 01.01.2014, a to „uvedenie objednaného množstva tepla“. Z uvedeného dôvodu argumentácia

žalovaného o tom, že pasívne vecne legitimovaným subjektom mal byť vlastník nehnuteľnosti, resp.
nájomca uvedenej nehnuteľnosti, na základe žalovaným produkovaných dôkazov v súdnom konaní, nie
je správna. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou subjektu, keď v bode
60 súdneho rozhodnutia (hoci formulovaním totožných záverov v zmysle rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici v inom konaní) konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je založená

práve zmluvou o dodávke a odbere tepla, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom a
súkromnou základnou školou ako odberateľom. V konaní pritom bolo nepochybne preukázané a medzi
stranami nebolo sporné, že súkromná základná škola (ako aj jej právny nástupca) sídli na adrese SNP
366/96, Nová Dubnica.

82. Odvolací súd sa síce stotožňuje s námietkou žalovaného, že pokiaľ súd prvej inštancie v bode 60
odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval: „Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by
potom, ako bola zmluva vyhlásená za neplatnú, už žalobca teplo do jeho objektu súkromnej základnej
školy nedodával, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi na
zaplatenie súdom prvej inštancie priznanej sumy vznikol nárok z titulu bezdôvodného obohatenia“, toto

konštatovanie sa netýka posudzovacieho obdobia, keďže predmetnou žalobou bol uplatňovaný nárok
09/2015 - 01/2016. Odvolací súd však poukazuje na to, že táto skutková formulácia súdu prvej inštancie
nijakým spôsobom neovplyvnila jeho skutkové ani právne závery týkajúce sa posudzovaného obdobia
v prejednávanej veci. K uvedenej nesprávnosti došlo zrejme tým, že súd prvej inštancie poukazoval na
závery rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 41Cob/77/2023, v ktorom prípade

sa odvolací súd zaoberal vydaním bezdôvodného obohatenia v inom rozhodnom období. Tieto závery
však nemajú vplyv na správnosť súdom prvej inštancie prijatých skutkových, ako aj právnych záverov
v tomto konaní.

83. Odvolací súd na danom mieste poukazuje na konštantnú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych

autorít, podľa ktorej porušením práva na spravodlivý súdny proces nie je tá skutočnosť, že sa súd
nestotožnil s argumentáciou strany sporu. Hoci žalovaný namietal, že nie je možné ignorovať tú
skutočnosť, že žalovanému neprislúcha postavenie odberateľa v zmysle zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej
energetike, keďže z režimu citovaného zákona priamo vyplýva, že takýto vzťah je založený na základe
písomnej zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom a okresný súd prisúdil žalovanému postavenie

pasívne legitimovaného subjektu, hoci sám skonštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy, odvolací súd
opakovane poukazuje na to, že v danom prípade bol nárok žalobcu posúdený ako nárok z titulu § 451
ods. 1, 2 OZ v spojení s § 457 a § 458 ods. 1 OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keďže na strane žalovaného vznikol majetkový prospech z absolútne neplatnej zmluvy. Práve z tohodôvodu žalovanému prislúcha vecná legitimácia plynúca z hmotného práva (§ 451 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka). Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou namietanej vecnej pasívnej
legitimácie žalovaného, ako aj s námietkami žalovaného, že táto vecná pasívna legitimácia by mala

svedčiť vlastníkovi nehnuteľnosti, či jeho nájomcovi. Okresný súd jasne, stručne a zrozumiteľne (hoci
s poukazom a citáciou rozhodnutia odvolacieho súdu v inom súdnom konaní) zdôvodnil svoju právnu
argumentáciuadalodpoveďajnapodstatnénámietkyžalovaného,ktoréprodukovalvpriebehusúdneho
konania k jeho legitimácii v tomto súdnom konaní. Odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak
spĺňa predpoklady ustanovené v § 220 ods. 2 CSP, ktoré sú kladené na úroveň odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, a preto námietka žalovaného o tom, že jeho odôvodnenie je nedostatočné, nie je dôvodná.

84. Pokiaľ žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca teplo dodával proti vôli žalovaného a za
stavu, keď vedel o tom, že pôvodný žalovaný listom zo dňa 28.03.2014 vypovedal Zmluvu o dodávke
a odbere tepla č. 77 - 1/2006 a navyše sa dňa 15.05.2018 preukázateľne dozvedel o tom, že Zmluva
o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006 je absolútne neplatným právnym úkonom, ani uvedená

argumentácia nie je relevantná. Žalovaný v danom smere poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019, v ktorom NS SR poukázal na
to, že pokiaľ osoba poskytujúca plnenie preukázateľne disponovala vedomosťou, že plní bez právneho
dôvodu, je možné takéto konanie posúdiť ako dar. Odvolací súd k danej argumentácii uvádza, že aj dané
rozhodnutie NS SR vychádza zo skutkovo aj právne iných okolností prípadu, keď je potrebné dôsledne

rozlišovať (ako to nakoniec aj v danom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje)
medzi jednotlivými skutkovými podstatami bezdôvodného obohatenia, pričom v prípade prejednávanom
NS SR išlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keď na takéto plnenie
nebol žiadny právny dôvod (za predpokladu, že o tom uvedený subjekt nemal subjektívnu vedomosť).
Predmetné rozhodnutie sa tak týka bezdôvodného obohatenia, avšak z inej skutkovej podstaty (získanie

majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu), kedy sa posudzujú vo vzťahu k poskytnutému
plneniu iné skutkové okolnosti ako v prejednávanom prípade, keď ide o plnenie z neplatného právneho
úkonu. Jednoznačne plnením z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie,
ktoré sa musí vydať (§ 451 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak je zmluva neplatná, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

85. Odvolací súd navyše na danom mieste poukazuje na to, že predmetná výpoveď zmluvy o dodávke
a odbere tepla č. 77 – 1/2006 žalovaným (zo dňa 28.03.2014) bola rozhodnutím Okresného súdu
Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/42/2014 zo dňa 15.05.2018 určená za neplatnú, preto
táto skutočnosť neovplyvnila dodávky tepla žalobcu do siete žalovaného. A pokiaľ ide o konštatovanie

absolútnej neplatnosti Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006, správne odvolateľ poukazuje
v odvolaní na to, že samotný žalobca sa o absolútnej neplatnosti tejto zmluvy mohol dozvedieť až
15.05.2018, a preto ani táto skutočnosť nemohla ovplyvniť jeho dodávky tepla v posudzovanom období
08/2015 - 12/2015. Žalovaný si pritom v odvolaní protirečí, keď najskôr konštatuje, že sa jedná o
plnenie z neplatného právneho úkonu (z absolútne neplatnej zmluvy) a neskôr konštatuje, že žalobca

poskytoval plnenie bez právneho dôvodu, pričom mal o tom od počiatku vedomosť. Jedná sa o odlišné
dve skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, medzi ktorými je potrebné dôsledne rozlišovať,
keďže je potrebné následne vyhodnocovať podstatné skutkové okolnosti, za ktorých došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. V danom prípade bol vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
ovplyvnený neplatnosťou Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 77 - 1/2006. O bezdôvodné obohatenie

v prípade získania majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu ide vtedy, ak oprávnený z
bezdôvodného obohatenia poskytoval obohatenému plnenie, na ktoré od počiatku nebol žiadny právny
dôvod, a to za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť. Jedná sa tak o úplne inú skutkovú
podstatu, ako je získanie majetkového prospechu plnením z neplatného právneho úkonu, ktorá je nosná
v prejednávanom prípade.

86. Ani námietka žalovaného, že závery súdu prvej inštancie v bode 63 a 64 jeho odôvodnenia boli
radikálne rozporné so zisteným skutkovým stavom, nie je dôvodná. Žalovaný v súdnom konaní zameral
síce svoju pozornosť na rozporovanie ceny tepla, pričom v danej súvislosti namietal, že protokoly
vystavené žalobcom, ktoré boli podkladom pre stanovenie ceny tepla Úradom pre reguláciu sieťových

odvetví (ďalej len ÚRSO) boli sfalšované, a preto ani cena účtovaná žalobcom nemôže byť správna.
Žalovaný namietal, že predmetné protokoly obsahujú jeden nesprávny údaj, pričom z jeho ďalších
skutkovýchtvrdenínevyplýva,akýmspôsobomtentočíselnýúdajovplyvnilvýslednúhodnotustanovenej
maximálnej ceny tepla ÚRSO. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v bode 63 odôvodnenia svojhorozhodnutia správne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že cena
tepla určená predmetnými cenovými rozhodnutiami ÚRSO nie je správna, aj keď podľa žalovaného mala
vychádzať z nesprávnych údajov. Okresný súd pritom prihliadol na dôvody produkované žalovaným,

ako aj na dôkazy - odpoveď SIEA zo dňa 02.06.2023, ktorá na základe vykonanej obhliadky sústavy
tepelných zariadení u žalobcu zistila nesúlad skutkového stavu s údajmi poskytnutými dodávateľom
tepla, podľa ktorých boli vypracované predmetné protokoly, pričom žalovaný označil v protokoloch údaje,
ktoré mali byť nesprávne a súd aj konštatoval zjavný nesúlad protokolov predložených ÚRSO a SIEA,
avšak súčasne konštatoval, že tieto protokoly predstavujú len podklad pre cenové rozhodnutia ÚRSO a

z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že rozdielne protokoly mali za následok nesprávnosť cenových
rozhodnutí ÚRSO, ktoré neboli žiadnym spôsobom zmenené, ani zrušené. Súd prvej inštancie tak
pripustil, že v protokoloch predložených zo strany ÚRSO a zo strany SIEA je zjavný nesúlad, avšak
správne konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že rozdielnosť protokolov (a údajov
v nich uvedených) mala za následok nesprávnosť cenového rozhodnutia ÚRSO. Uvedené skutkové
závery súdu prvej inštancie nie sú nesprávne. Žalovaný síce konštatoval, že na základe uvedených

skutočností dospel k záveru, že došlo ku konaniu v rozpore s trestným zákonom a predmetné listiny
boli pozmenené a falšované, avšak uvedené tvrdenie zostalo len v rovine skutkových tvrdení, bez
akéhokoľvek preukázania v súdnom konaní. Žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a
nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že práve uvedené hodnoty v protokoloch, ktoré mali
byť pozmenené, mali vplyv na stanovenie ceny tepla ÚRSO-m v rozhodnom období. S uvedenými

skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a nepovažuje ich za nesprávne.

87. Odvolací súd dodáva, že ani výsluch samotných pracovníkov ÚRSO k spôsobu cenotvorby, či
pracovníkov SIEA ohľadne predložených protokolov, by neodstránil nemožnosť prieskumu rozhodnutia
regulačného orgánu štátnej správy na úseku regulácie cien v tepelnej energetike súdom v civilnom

sporovom konaní. Pokiaľ mal žalovaný za to, že uvedené rozhodnutie je nesprávne, mal využiť všetky
dostupné právne prostriedky vyplývajúce zo zákona o správnom konaní a vyvolať konanie ohľadne
prieskumu rozhodnutia ÚRSO, ktoré namieta v tomto konaní. Správne okresný súd konštatoval, že v
civilnom sporovom konaní môže súd síce posúdiť otázky, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán
verejnej moci sám, avšak v zmysle § 194 ods. 1 CSP nemá právomoc rozhodovať o otázkach, o ktorých

má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci. Ináč povedané, aj pokiaľ by okresný súd prieskumom
predmetného rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaným predložené protokoly obsahujú nesprávne
vstupné parametre, z ktorých orgán verejnej moci vychádzal pri stanovení maximálnej ceny tepla, nie
je v právomoci všeobecného súdu v rámci uvedeného prieskumu vykonať prípadný prepočet cenovej
regulácie a prípadne pristúpiť k zmene maximálnej ceny tepla za rozhodné obdobie. Odvolací súd

však zdôrazňuje, že samotná nesprávnosť uvedených údajov súčasne automaticky neprezumuje to, že
rozhodnutie ÚRSO je vecne nesprávne, a to bez relevantného posúdenia vplyvu vstupných údajov na
výslednú cenu tepla. Touto otázkou sa však môže zaoberať len orgán, ktorý je oprávnený preskúmať
rozhodnutie ÚRSO, a nie súd v civilnom sporovom konaní. Uvedené závery súdu prvej inštancie sú preto
správne. Preto pokiaľ aj žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že vo svojom rozhodnutí mal minimálne

konštatovať rozdielnosť predmetných listín a vyhodnotiť uvedený dôkaz, jeho úvahy sú nedôvodné,
keďže súd prvej inštancie sa uvedeným dôkazom zaoberal a vyhodnotil ho konštatovaním, že hoci údaje
uvedené v protokoloch sú zjavne rozdielne, avšak súčasne z dokazovania nevyplynulo, že by uvedené
rozdielne protokoly mali automaticky za následok nesprávnosť cenových rozhodnutí ÚRSO a súčasne
konštatoval, že tieto rozhodnutia nie je oprávnený v civilnom sporovom konaní preskúmať. Nie je preto

pravdivé tvrdenie žalovaného v odvolaní, že okresný súd ignoroval uvedené dôkazy a nezaoberal sa
nimi. Tá skutočnosť, že ich nevyhodnotil podľa predstáv žalovaného, nepredstavuje zásah do práva
žalovaného na spravodlivý súdny proces (viď napr. rozhodnutie I. ÚS 188/06).

88. Ani prenášanie dôkazného bremena žalovaného na žalobcu nemôže obstáť, keďže práve žalobca

v súdnom konaní predložil rozhodnutia orgánu verejnej moci (ÚRSO SR) v oblasti tepelnej energetiky,
ktoré neboli zákonným spôsobom napadnuté a zmenené. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so záväznými
rozhodnutiami ÚRSO, bolo na ňom, aby namietal tieto rozhodnutia prípustným zákonným spôsobom
v správnom konaní, a to spôsobom pripúšťajúcim jeho obranu v správnom súdnictve. Bez takéhoto
postupu nie je možné v civilnom sporovom konaní dospieť k zmene rozhodnutia iného orgánu verejnej

moci. Odvolací súd dodáva, že tak možno urobiť len v súdnom konaní v správnom súdnictve, a to
za predpokladu využitia relevantného zákonného postupu ohľadne preskúmania takéhoto rozhodnutia
orgánu verejnej moci. V žiadnom prípade tak nemôže urobiť súd v rámci civilného sporového konania a
posúdiť tak rozhodnutie iného orgánu verejnej moci ako prejudiciálnu otázku. V danom smere správnežalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 1/2022, podľa ktorého: „Je
neprípustné a ústavne neudržateľné, aby sa využitie prostriedkov súdnej ochrany v správnom súdnictve
nahrádzalo určovacími žalobami v civilnom sporovom konaní.“ Odvolací súd dodáva, že uvedené platí

aj vo vzťahu preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej moci v rámci Civilného sporového poriadku a
prijímania prejudiciálnych rozhodnutí vo vzťahu k správnosti takýchto rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd nepovažuje ani túto námietku žalovaného za relevantnú.

89. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že odvolanie žalovaného preskúmal len v rozsahu odvolacích

námietok žalovaného, ktorými je odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, viazaný.
Žalovaný v rámci odvolania namietal výšku bezdôvodného obohatenia žalobcu z pohľadu jej vyčíslenia z
dôvodunesprávnychúdajovuvedenýchvprotokoloch,ktorébolipredloženézostranyžalobcunaÚRSO.
Iné odvolacie námietky vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalovaný neuviedol. Taktiež, pokiaľ
žalobca namietal legitimáciu žalovaného, túto namietal len vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam
vyplývajúcim z hmotného práva, avšak neuviedol žiadne námietky vo vzťahu prípadného nesprávneho

procesného postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k prijatému uzneseniu o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom (súčasným žalovaným - Súkromná spojená škola, so sídlom ul. SNP 366/96, 018
51 Nová Dubnica, IČO: 55 620 400). Vzhľadom na nedostatok odvolacích námietok potom odvolací súd
nemohol preskúmať prípadné procesné nástupníctvo žalovaného postupom podľa § 365 ods. 2 CSP,
atoaniexoffoprieskumom,keďženejdeovadyvprocesnýchpodmienkachkonania.Odvolacísúdpreto

preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích námietok uvedených žalovaným
v jeho odvolaní.

90. A nakoniec, pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neuviedol dostatočné dôvody, pre
ktoré nevykonal navrhované dôkazy stranou žalovaného, preto je jeho rozhodnutie v danej časti

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka žalovaného nie
je dôvodná. Súd prvej inštancie v bode 67 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, z akého dôvodu
nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, keď konštatoval, že tak urobil z dôvodu hospodárnosti
konania, nakoľko výsluchom uvedených svedkov by k zmene skutkového stavu nedošlo a ich výsluch by
taknemalrelevantnývýznam,apokiaľideoobhliadkuzariadeniaOST709-EnergoblokE1,Trenčianska

729, Nová Dubnica, tú nevykonal, nakoľko žalovaný na jej vykonaní už netrval . Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že uvedený dôkaz (výsluch svedkov) nedisponuje výpovednou potenciou a
okresný súd ho vyhodnotil ako nadbytočný dôkaz, z ktorého dôvodu ho nevykonal s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania. Predmetné zdôvodnenie súdu prvej inštancie je tak dostatočne
odôvodnené, preskúmateľné a jeho dôvody sú plne ústavne konformné. Z uvedeného dôvodu nie je

možné konštatovať, že okresný súd sa s dôvodmi nevykonania dôkazov nedostatočne vysporiadal.
Odvolací súd pritom dodáva, že žalovaný vo svojich odvolacích dôvodoch ani konkrétne neuviedol,
vo vzťahu ku ktorým dôkazom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Svoje
námietky koncipoval len vo všeobecnej rovine, bez ich konkretizácie vo vzťahu k dôkazom, ktorých
nevykonanie malo byť nedostatočne odôvodnené súdom prvej inštancie.

91. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že hoci žalovaný napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu, vo vzťahu k výroku II. a III. neuviedol žiadne odvolacie námietky, preto neumožnil
odvolaciemu súdu preskúmanie rozhodnutia vo vzťahu k týmto výrokom. Odvolací súd dodáva, že z
konštantnej rozhodovacej činnosti vyšších súdnych autorít vyplýva, že každé odvolanie musí obsahovať

odvolacie námietky, ktoré súčasne stanovujú rozsah, v ktorom sa odvolanie napáda a predstavujú
mantinely rozsahu prieskumu rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu. Odvolací súd len pre úplnosť
uvádza,ženiejeoprávnenýtietodôvodyvyhľadávať,čipredpokladaťichzobsahupodaniastranysporu.
Žalovaný takýto rozsah, pokiaľ ide o výrok II. a III., vo svojom odvolaní neuviedol vôbec. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu (teda aj vo výrokoch II. a III. )

ako vecne správne potvrdil.

92. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanému. O výške trov konania rozhodne súdny úradník osobitným uznesením po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP

93. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).