Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/2317/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121400361
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Šárka Halusková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6121400361.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D., XXX XX E., zast.: F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D. XX, G. D., o vymoženie pohľadávky 4 653,92 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky:

JUDr. Lucia Hulina Gasper, so sídlom exekútorského úradu M.R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp.
zn. 408EX 728/2021, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 36,90
Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 15. 06. 2021 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4 653,92 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
– Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp.

zn. SR 07436/14 zo dňa 03. 12. 2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 01. 2015 (ďalej aj ako
„exekučný titul“ ).

2. Poverením zo dňa 30. 06. 2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Lucia Hulina
Gasper, so sídlom exekútorského úradu M.R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, ktorá ju vedie pod sp. zn.
408EX 728/2021.

3. Súdnej exekútorke bolo dňa 13. 08. 2025 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie podľa §61 ods. 2 exekúcie 408EX 728/21/ZL a 408EX 212/21/ZL exekútora JUDr.
Lucia Hulina Gasper, Nám.M.R.Štefánika 43, 977 01 Brezno“ zo dňa 11. 08. 2025, v ktorom povinný
uviedol, okrem iného: „Ako povinný A. B., nar. XX.XX.XXXX v zast. F. E. v uvedenej veci týmto podávam
návrh na zastavenie exekúcie v zmysle §61 ods. 2 ods.1 zak.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Dňa

02.08.2024 a 28.07.2025 som ako zástupca povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX na základe generálnych
plných mocí prevzala Upovedomenie o pokračovaní exekúcie vo veci 408EX/728/21/ZL po nebohej
matke povinného G. H., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX ako dedič a zároveň som prevzala
aj Upovedomenie o pokračovaní exekúcie 408EX/212/21/ZL ako dediča povinného po matke G. H..
O týchto vyššie uvedených dlhoch po matke povinného však jej syn A. B. nemal vedomosť až dovtedy,
kým si tieto Upovedomenia o pokračovaní exekúcie neprevzal dňa 28.07.2025. Tieto dlhy po matke

totiž neboli prejednané v dedičskom konaní. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp .zn.:
1D/199/2024, Dnot 40/2025 právoplatného dňa 30.04.2025 Okresný súd RS určil všeobecnú hodnotumajetku poručiteľky G. H. teda matky povinného A. B. na sumu 30.495,- Eur. Zároveň určil výšku
dlhov matky poručiteľky v sume 57.486,67 Eur. Ako jediného dediča po matke poručiteľke určil súd
povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX. Za potrebné však považujem súdu ozrejmiť, že do dedičského

konania po poručiteľke teda matke G. H. si však exekútor JUDr. Lucia Hulina Gasper svoje vyššie
uvedené pohľadávky neuplatnil, ale v súčasnosti si ich prostredníctvom Upovedomení o pokračovaní
exekúcií uplatňuje. Máme za to, že Exekúcie vedené proti osobe A. B., nar. XX.XX.XXXX na základe
údajných dlhov jeho zosnulej matky sú neoprávnené. Na tieto dlhy neboli proti nemu vydané žiadne
právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. Povinný o týchto dlhoch po jeho matke do dňa prevzatia

Upovedomení o pokračovaní v exekučnom konaní ani nevedel, keďže neboli zahrnuté v dedičskom
konaní. Ak by o nich vedel určite by dedičstvo po nebohej matke odmietol, ale o túto možnosť tak
bol ukrátený. Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty zdedeného
majetku. Táto zodpovednosť nie je automaticky vykonateľná exekúciou a nemôže sa tak s povinným
pokračovať v exekučnom konaní. Veriteľ si ju musí uplatniť žalobou a získať proti dedičovi exekučný
titul. Podľa toho je jeho zodpovednosť limitovaná hodnotou zdedeného majetku. Exekúcia je preto

neprípustná, keďže chýba základná podmienka – právoplatné exekučné tituly proti osobe povinnému
A. B., nar. XX.XX.XXXX. Za podstatné považujem uviesť, že exekútor JUDr. Lucia Hulina Gasper
neoprávnene blokuje účty povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX bez právoplatného exekučného titulu
voči jeho osobe, čím mu spôsobuje neprimeranú ujmu a bráni v prístupe k jeho legitímnym finančným
prostriedkom.Blokujejehoosobnéúčty,naktorýchsúvýlučnelenjehoosobnéfinancieažiadnefinančné

prostriedky po nebohej matke poručiteľke G. H.. Navrhujeme, aby súd rozhodol tak, že exekúcia vedená
súdnym exekútorom JUDr. Lucia Hulina Gasper, pod spisovou značkou 408EX 728/21/ZL a pod sp. zn.:
408EX 212/21/EX proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX sa podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku
zastavuje a exekútorovi sa ukladá okamžité zrušenie blokácie bankových účtov povinného.“

4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 04. 09. 2025 na rozhodnutie
súdu spolu s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, okrem iného:
„Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti

prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy,
ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný na osobu dlžníka alebo veriteľa. Dedičstvo sa nadobúda
ku dňu smrti poručiteľa, pričom priamo zo zákonných ustanovení vyššie citovaných ani žiadnych
iných nevyplýva, že pohľadávka neprihlásená do dedičského konania zanikla, tzn., že táto pohľadávka
nielen nezaniká, ale i po skončení dedičského konania môžu veritelia uplatniť voči dedičom svoju

pohľadávku, pričom dediči zodpovedajú nielen zdedeným majetkom, ale i ostatným osobným majetkom.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že smrťou poručiteľa záväzok nezanikol, práva a povinnosti prešli na jeho
právnych nástupcov, dedičov. K predmetnej veci uvádzame, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej
z podmienok v citovanom ustanovení. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo
účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny

exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že
súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Zastávame názor, že
povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali
nárok oprávneného v konaní. Zároveň vyčíslujeme účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške
123,40 € v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej
služby vo výške 105,15 € s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 €
s DPH za rok 2025 (vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust.
§ 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb). Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie. “

6. Súdu bolo dňa 24. 09. 2025 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie
exekúcie – špecifikácia dôvodov návrhu na zastavenie exekúcie“ zo dňa 22. 09. 2025, v ktorom
povinný uviedol, okrem iného: „Povinný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu bol
nahliadnuť do exekučného spisu na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11.9.2025, pričom po

preštudovaní exekučného spisu poukazuje na nezákonnosť celého vedeného exekučného konania,
ako aj oprávneného. Povinný namieta, že exekučný titul, Rozhodcovský rozsudok a tým aj návrh na
vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia, sú v rozpore so zákonom, rozhodcovský rozsudok,
ako exekučný titul je materiálne nevykonateľným exekučným titulom, nakoľko je v rozpore so zákonoma zaväzuje k právom nedovolenému plneniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je tu iný dôvod,
prečo nemožno exekúciu vykonať. Povinný žiada o zastavenie exekúcie a poukazuje, že je tu dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1, písm. d/ Exekučného poriadku. a/ Povinný namieta platnosť

Rozhodcovskej doložky, ktorá je upravená v Čl. 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 28.9.2011, na základe ktorej si rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc prejednať
a rozhodovať o spore oprávneného a povinnej G. B. (ku dňu smrti H.), zomrelej matky povinného
a právneho predchodcu povinného (ďalej len „matka povinného“). Dňa 28.9.2011 bola uzavretá medzi
oprávneným a matkou povinného, Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo

dňa 28.9.2011. Touto dohodou, ktorú oprávnený predložil matke povinného, si oprávnený zabezpečil
uznanie premlčaného dlhu matky povinného, ktorý mala voči právnemu predchodcovi oprávneného
ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
15.12.2003, pričom tak urobil pod zámienkou povolenia splátok dlhu. Súčasťou predmetnej dohody
bola aj rozhodcovská doložka, ktorá je upravená v Čl. 4 Dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 28.9. 2011. Rozhodcovská doložka nebola matkou povinného osobitne ako

spotrebiteľom vyjednaná, nakoľko ide o súčasť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 28.9.2011. Jedná sa o formulárovú dohodu ktorú oprávnený podpisuje s viacerými
spotrebiteľmi, pričom matka oprávneného, ako aj iný spotrebitelia, nevedela rozhodcovskú doložku
ovplyvniť a musela ju podpísať ako súčasť dohody s oprávneným. Cieľom rozhodcovskej doložky je
dosiahnuť prejednanie a rozhodnutie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého

zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučnýtitul,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli oprávneného, ktorý bude pri spore v pozícii žalobcu. Rozhodcovská doložka
umožňujúca oprávnenému výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.

Taktiež treba uviesť, že rozhodcovský súd si vybral sám oprávnený vo formulárovej dohode, pričom
povinný poukazuje na vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska matka povinného, ako
aj, že je tu dlhá geografická vzdialenosť rozhodcovského súdu oproti miestne príslušnému súdu
spotrebiteľa, v tom čase podľa § 87, písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka neplatná. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský súd nemal oprávnenie na
konanie a rozhodovanie v spore a z uvedeného dôvodu mal rozhodcovský súd podľa § 21, ods. 1, zák. č.
244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní, konanie zastaviť. Povinný poukazuje na viaceré rozhodnutia

súdov, ktoré rozhodcovskú doložku, ktorú uzatváral oprávnený v Dohodách o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku so spotrebiteľmi, posúdili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je
neplatná, napr. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 22Ek/760/2021 zo dňa 31. 01.
2025, Uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17CoEK/3/2025 zo dňa 27.3.2025 a pod. Povinná
namieta, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy

na ochranu práv spotrebiteľa a na základe toho rozhodcovský súd zaviazal povinnú na plnenie, ktoré
je právom nedovolené, ako aj plnenie, na ktoré nemal oprávnený zákonný nárok, nakoľko na neho
nebola postúpená pohľadávka v sume, tak ako to uviedol oprávnený v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 28.9.2011. Oprávnený v rozpore so svojou odbornou starostlivosťou,
ako veriteľa voči spotrebiteľovi, ako aj v rozpore so zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, navodil

voči matke povinného domnienku, že zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
15.12.2003 bol na oprávneného postúpený záväzok matky povinného v sume 4.653,92 € s prísl. a to
napriek tomu, že postúpený záväzok na oprávneného bol v sume 4.653,92 Sk (t.j. 154,48 €). Okrem
toho, že takéto konanie oprávneného, ktoré je v rozpore s jeho odbornou starostlivosťou a právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa, je taktiež v rozpore s dobrými mravmi, keď si oprávnený snaží

domôcť plnenia, na ktoré nikdy nemal zákonný ani zmluvný nárok, s čím sa rozhodcovský súd pri svojom
rozhodovaní nijak nevysporiadal. Na základe uvedeného je nesporné, že tvrdenie rozhodcovského súdu
keď uviedol, že dospel k záveru, že nárok opraveného je dôvodný, je nesprávne. Je nutné uviesť, že na
základe hore uvedeného taktiež vyplýva, že dlh, ktorý matka povinného uznala v predloženej dohode
oprávneným, bol už v čase uzavretia Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa

28.9.2011, premlčaný. Nakoľko bol dlh v čase uzavretia Dohody už premlčaný, mal sa rozhodcovský súd
zaoberaťajotázkou,akýmspôsobomdošlokuznaniuačidlžníkojehopremlčanívedel,čovšakneurobil
a ani nemohol, keď rozhodoval bez účasti matky, len s jej ustanoveným opatrovníkom na prijímanie
písomností.PokiaľbysarozhodcovskýsúdzaoberalspôsobomuzavretiatejtoDohody,muselbydospieťk záveru, že oprávnený zaslal matke povinnej vopred pripravený formulár o jednostrannom uznaní
záväzku, pričom ju žiadnym spôsobom neoboznámil s následkami takéhoto úkonu, ako ani s výškou
jej dlhu. Matka povinného, ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania nevedela vyhodnotiť následky

podpísania takéhoto dokumentu a spoliehala sa na dobromyseľnosť veriteľa, pričom logicky si nemohla
byť vedomá toho, že nárok už je premlčaný, inak by nemala žiadny dôvod takúto Dohodu uzatvárať a tým
docieliť začatie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, čo by bolo jednoznačne výhodné pre veriteľa,
nie však pre ňu. Nezákonné konanie oprávneného pri uzatváraní Dohody znásobuje skutočnosť, že
týmto úkonom matka povinného uznala neexistujúci dlh, o čom keby bol informovaná od oprávnené,

by neurobila. Toto dojednanie tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
veriteľom, oprávneným a matkou povinného, dlžníkom – spotrebiteľom a preto mal rozhodcovský súd,
v súlade s judikatúrou, takéto konanie oprávneného považovať za nekalú obchodnú praktiku a Dohodu
o uznaní záväzku za absolútne neplatný právny úkon a v rozhodcovskom konaní mal žalobu zamietnuť.
V prípade ak by rozhodcovský súd rozhodoval podľa všeobecný záväzných právnych predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa, ako aj iných právnych predpisov, minimálne by musel by dospieť k záveru,

že nie je oprávnený konať na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a taktiež oprávnený nemá nárok na plnenie, ktoré si uplatnil v rozhodcovskom konaní
a to z dôvodu, že vychádza z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorý bol oprávneným dosiahnutý
nekalou obchodnou praktikou, pričom tento úkon zaväzuje matkou povinného k plneniu, na ktorý nemá
oprávnený zákonný, ani zmluvný nárok a ktorý je navyše premlčaný. Na základe vyššie uvedeného

vyplýva, že exekučný titul bol vydaný v konaní v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, v ktorom
nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, použitie nekalej obchodnej praktiky zo strany
oprávneného, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, čo má za dôsledok zastavenie exekúcie v zmysle
§ 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného priadku.“

7. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 02. 2026 k podaniu povinného zo dňa 24. 09. 2025
uviedol, okrem iného: „Keďže žalovaný (povinný) nerozporoval žiadnu nárokovanú čiastku, ani jej časť,
nijakým spôsobom nespochybnil nárok žalobcu (oprávneného), rozhodcovský súd rozhodol v zmysle
predložených listinných dôkazov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou

pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré
bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd,
ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd
nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. AK by exekučný súd meritórne skúmal

súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by
exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom,
čiže ako súd tretej inštancie. Oprávnený ďalej uvádza, že vo veci vydania Upovedomenia o pokračovaní
exekúcie, je toto plne v kompetencii súdneho exekútora, k čomu oprávnený nevie zaujať stanovisko.
Kďalšímtvrdeniampovinnéhouvádzame,žepovinnýnijakýmspôsobomnepreukázalakobolivyplatené

záväzky poručiteľky, či majetok nadobudnutý dedičstvom v sume 30.495.-€ bol použitý na záväzky
poručiteľky. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden
dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. K predmetnej veci uvádzame, že povinný nepreukázal splnenie
ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach. Vzhľadom na to, že zo strany
povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,

oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie.“

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená ajbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015
sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je

rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

15. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal

dňa 28. 07. 2025. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13. 08. 2025,
teda súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie s
prílohami, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie bol podaný včas.

16.Vdanejvecisúdzistil,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn.
SR 07436/14 zo dňa 03. 12. 2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 01. 2015. Týmto exekučným
titulom bola žalovaná (pôvodná povinná v danom exekučnom konaní) zaviazaná, aby v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku zaplatila žalobcovi (oprávnený v danom exekučnom konaní) sumu vo výške
4653,92Eur,úrokzomeškaniavovýške8,5%ročnezosumy4653,92Eurod22.12.2007dozaplatenia
a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 283,74 Eur. Rovnako tak uložil povinnej v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť zaplatiť oprávnenému náklady inkasného konania vo výške
149,37 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 429,62 Eur.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou

vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky akoaj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,

keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

18. Pokiaľ sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného

poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské
spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky
podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru,

že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietne a v prípade ak došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie je to dôvodom
na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Táto preskúmavacia fáza
exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať

náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa zákona č.
224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015
a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský
rozhodcovskýrozsudokbolvydanýorgánomsprávomocounajehovydanie.Jelogické,žeexekučnýsúd
musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými

stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a
rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa
od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3
písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na

ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

19. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom

konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu
rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

20. Pre úplnosť exekučný súd dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci

súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak

nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská
zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky

podľa osobitných predpisov.

22. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 4 Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku v nasledovnom znení: ,,Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské

rameno, 84104 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b)
predRozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriSlovenskejhospodárskejkomore,s.r.o.,Kmeťova13,04001
Košice (ďalej len „Rozhodcovský súd“) jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského

súdu,atovsúladesoŠtatútomaRokovacímporiadkomRozhodcovskéhosúdualeboc)predpríslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje

sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu .“

23. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 28. 09. 2011, v zmysle prechodného
ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je
potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava

obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná
bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná
nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011).

24. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a

informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade síce bola
rozhodcovská doložka uzatvorená v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku

a nie obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a bolo preukázané aj jej písomné
dojednanie, avšak exekučný súd má za to, že stále svojím obsahom napĺňa neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy mal súd za preukázané, že spotrebiteľ nemal možnosť
výberu medzi rozhodcovskými a všeobecnými súdmi, čo možno považovať za neprijateľné zmluvnépodmienky. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
musia byť riešené len v rozhodcovskom konaní a nie aj v súdnom konaní. Ten sleduje riešenie sporov
právevrozhodcovskomkonaní,čojeajdôvod,prektorýrozhodcovskúdoložkunaformuloval.Odoložku,

ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky, ktorá je svojou podstatou
taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred
vybranom rozhodcovskom súde. Tu súd prvej inštancie zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej doložky
neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ,
aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). V prípade sporu
platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno
zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva.

26. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a mohol len Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly
obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.02.2012. V tomto smere
exekučnýsúddávaoprávnenémudopozornostirozsiahlueurópskujudikatúruakoijudikatúrunajvyšších
súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (R 46/2012), uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa
24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30.03.2021).

27.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo105/2011zodňa 10.10.2012:

„Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už

uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

28. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Nakoľko súd dospel k záveru, že exekučný titul na
podklade ktorého je vedené dané exekučné konanie nie je spôsobilým exekučným titulom, t.j. sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku zastavil. (I. výroková veta rozhodnutia)

29. Súd nad rámec uvádza, že oprávnený dňa 28. 09. 2011 spísal s dlžníkom (pôvodnou povinnou)
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 842201 (ďalej len „Dohoda), ktorou dlžník
uznal dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej
s pôvodným veriteľom ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. č. 6261914/314263604 zo dňa 15. 12. 2003. Z

uvedeného je zrejmé, že od uzavretia zmluvy v roku 2003 a spísaním Dohody v roku 2011 uplynula
všeobecná trojročná premlčacia doba, a teda došlo k uznaniu už premlčaného dlhu, pričom takáto
Dohoda je podľa ustálenej súdnej praxe v rozpore s dobrými mravmi a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovaťustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. S Obchodným zákonníkom
je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka
aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je

predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku
(porov. uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp zn. 5M Cdo 20/2009).

30. Nakoľko bol dlh v čase uzavretia Dohody už premlčaný, mal sa rozhodcovský súd zaoberať aj
otázkou, akým spôsobom došlo k jeho uznaniu a či dlžník o jeho premlčaní vedel, čo však neurobil.

Ak by takýto úkon vznikol na základe slobodnej vôle spotrebiteľa, tak aj napriek jebo nevýhodnosti
pre spotrebiteľa by súd jeho platnosť nemohol spochybňovať. V tomto prípade to bol však oprávnený,
kto dlžníkovi zaslal vopred pripravený formulár o jednostrannom uznaní záväzku, pričom ho žiadnym
spôsobom neoboznámil s následkami takéhoto úkonu. Je teda zjavné, že oprávnený v snahe napraviť
pochybenie spočívajúce v nepodaní návrhu včas a vyhnúť sa možnej námietke premlčania zaslal takúto
Dohodu dlžníkovi, ktorý ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania nevedel vyhodnotiť následky podpísania

takéhoto dokumentu a spoliehal sa na dobromyseľnosť oprávneného, pričom logicky si dlžník nemohol
byť vedomý toho, že nárok už je premlčaný, inak by nemal žiadny dôvod takúto Dohodu uzatvárať a
tým docieliť začatie plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, čo by bolo jednoznačne výhodné pre
oprávneného, nie však pre neho. Toto dojednanie tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi oprávneným a dlžníkom - spotrebiteľom a preto súd takéto konanie oprávneného

považoval za nekalú obchodnú praktiku a Dohodu o uznaní záväzku za absolútne neplatný právny úkon.

31.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

32.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

35. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu exekučného konania v zmysle § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
ktoré existovali už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

38. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených
s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.40. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

41.Podľa§198ods.2prvejvetyExekučnéhoporiadku,akdošlokzastaveniuexekúcie,patríexekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

42. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

43. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy
exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom do 31. 12. 2023, exekútorovi patrí
popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných

výdavkov spojených s vedením konania.

45. Podľa § 21 ods. 2 prvej vety Vyhlášky v znení účinnom do 31. 12. 2023, náhrada paušálnych
výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením
exekúcie.

46. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31. 12. 2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych
výdavkov vo výške 60 eur.

47.Podľa§22ods.2Vyhláškyvzneníúčinnomdo31.12.2023,aksavymáhanýnároksplnídouplynutia

lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, ale do
uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych
výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

48. Podľa § 30b Vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré

sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2023.

49. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy

exekútora podľa ustanovení tohto zákona. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie sa začína
výlučnenanávrhoprávnenéhoaďalejjevedenénavymoženiejehopohľadávky,apretospoluspodaním
návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy
súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných

dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému.

50. V danej veci súd zastavil exekúciu z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie, preto v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada
výdavkov vo výške 36,90 Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške

30,00 Eur (50 % zo sumy 60,- Eur) a DPH vo výške 6,90 Eur (23 % DPH), keďže súdny exekútor je
evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na
vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
vymožením alebo splnením vymáhaného nároku, a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať. (III. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.