Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119209152
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1119209152.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Bratislava, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO: 31383408, zastúpenej advokátskou kanceláriou
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovaným 1/ obchodnej
spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00151700, 2/ obchodnej
spoločnosti LAUDER s.r.o., Myslenická 100, Pezinok, IČO: 36676888 a 3/ X. L., narodenej XX. H. XXXX,

Y., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 3 816,89 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava
III (pôvodne na Okresnom súde Bratislava I) pod sp. zn. B1- 33Cb/91/2019, o dovolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2024, sp. zn. 3Cob/81/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej 1/ priznáva voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie", alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom zo 17.
októbra 2022 č. k. 33Cb/91/2019-196 zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/,
2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca si vo veci uplatnil regresný nárok na náhradu poistného

plnenia 3 816,89 eura, ktoré vyplatil ako náhradu škody spôsobenú jeho poistencovi pri dopravnej
nehode 30. júna 2017. Spornou otázkou bol priebeh a miesto dopravnej nehody a s tým súvisiace
zavinenie účastníkov tejto nehody. Žalobkyňa tvrdila, že nehoda bola zavinená výlučne žalovanou 3/, a
to porušením povinností stanovenej v ustanovení § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), čo žalované popierali.
Súd rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 415, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 813 ods. 1

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ"), § 66 ods.
6 zákona o cestnej premávke a čl. 8, čl. 9, čl. 15 ods. 1 a ods. 2 a § 191 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „CSP") a vecne neunesením
dôkazného bremena žalobkyňou, ktorá nepreukázala miesto, kde došlo k nehode a ako k nej došlo.

1.1. Súd prvej inštancie priznal tvrdeniu žalovaných, že dopravnú nehodu zavinil J. vodič vozidla

poisteného u žalobkyne, pravdivú relevanciu a nepovažoval za účelné vykonať dokazovanie jeho
výsluchom; uveril tvrdeniu žalovanej 3/, ktorá bola účastníčkou dopravnej nehody a ktorej výpoveď bola
podporná k hlavnému dôkazu o priebehu nehodového deja - správe o nehode spísanej účastníkmi
dopravnej nehody 30. júna 2017. Spôsobilým proti dôkazom na vyvrátenie priebehu nehodového deja
a vzniku zodpovednosti za škodu tvrdenej žalobkyňou podľa súdu nemohla byť výpoveď vodiča J. G.,
ktorý na správe o nehode potvrdil správnosť údajov zaznamenaných v správe a svoju zodpovednosť za

škodovú udalosť. Povinnosť preukázať súdu, že tomu tak nebolo, zaťažovalo žalobkyňu. Keďže správa
o nehode bola podstatnou pre zistenie skutkového stavu, bola podpísaná bezprostredne po nehodeobidvomi vodičmi zúčastnenými na nehode, bol výsluch J. G. navrhnutý žalobkyňou až na pojednávaní
17.októbra2022,t.j.5rokovponehodea3rokypopodanížalobypodľasúdunehospodárnyaneúčelný.
J. G. v tom čase nielenže vykonával trest odňatia slobody v Leopoldove a zabezpečenie jeho účasti

na pojednávaní by bolo náročné, ale by to spôsobilo ďalšie odročenie pojednávania. Súd považoval
vykonanie tohto dôkazu za neúčelné aj preto, že ak by aj J. G. zotrvával na svojom stanovisku o mieste
dopravnej nehody (č. l. 136, resp. 139 spisu), resp. by uviedol akékoľvek iné skutočnosti o priebehu
dopravnej nehody, nebolo by to nevyvrátiteľným dôkazom o zavinení nehody žalovanou 3/ a súd by
nedospel k inému záveru, ako dospel bez vykonania tohto dôkazu, t. j. že žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno a v danej veci nepreukázala, že k dopravnej nehode došlo tak, ako uviedla v žalobe, teda že
ju zavinila žalovaná 3/. Keďže správa o nehode bola riadne vyplnená a podpísaná obidvoma účastníkmi
škodovej udalosti, súd ju považoval za dostatočný podklad pre spochybnenie tvrdenia žalobkyne, že
škodu zavinila žalovaná 3/. Poukázal na význam takejto správy spisovanej v prípadoch, keď nie je
k nehode privolaná polícia a na to, že okrem iného má ustáliť okruh zúčastnených, priebeh udalosti,
zavinenieabežneslúžiakodôkaznýprostriedokvsporochonáhraduškody.Aktentojednoznačnýdôkaz

žalobkyňa chcela spochybniť, bolo jej povinnosťou preukázať relevantným dôkazom, že k nehode došlo
zavinením žalovanej 3/, za takýto dôkaz však súd nepovažoval výpoveď druhého účastníka nehody.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd" a spolu so súdom prvej inštancie aj „nižšie súdy")
na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. mája 2024 sp. zn. 3Cob/81/2023 napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie a v celom rozsahu sa
stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v ňom súd vysporiadal so všetkými
námietkami žalobkyne (§ 387 ods. 2 CSP). Mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie sporu a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil.

2.1. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd doplnil, že súd prvej inštancie postupoval správne ak
vo veci nevypočul J. a tento postup riadne odôvodnil. Poukázal na ustanovenia § 185 ods. 1 CSP a
§ 191 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že bolo zjavne nehospodárne vykonať výsluch svedka z dôvodov
uvedených v bode 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tvrdenie žalobkyne, že dopravnú nehodu

spôsobila žalovaná 3/ nebolo v konaní preukázané, a to ani oznámením poistnej udalosti žalobkyni z
22. augusta 2017, ako ani oznámením o poistnej udalosti z 18. júla 2017, v ktorých J. G. nepriznal
zavinenie dopravnej nehody. Za hodnovernú považoval správu o dopravnej nehode z 30. júna 2017
spísanú účastníkmi nehody bezprostredne po nej na základe zhodného opisu nehody. Vzhľadom na
uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla v konaní

dôkazné bremeno tvrdenia, čo malo za následok zamietnutie žaloby. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie, ktorého
prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Vada zmätočnosti spočíva

podľa nej v tom, že nižšie súdy nevykonali navrhované dokazovanie a odvolací súd sa nevysporiadal
s podstatnými argumentami odvolania, čím rezignoval na svoju povinnosť v zmysle ustanovenia § 387
ods. 3 CSP. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia nižších súdov a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Žalobkyňa videla porušenie práva na spravodlivý proces v nevykonaní navrhnutého
výsluchu svedka J. G., ktorý mal ako účastník škodovej udalosti objasniť jej priebeh. Výsluch navrhla

na pojednávaní konanom 23. mája 2022 ako nevyhnutný dôkaz pre posúdenie uplatneného nároku v
súvislosti s otázkou zavinenia dopravnej nehody. Súd prvej inštancie nesprávne predvolal na výsluch
K., otca J. G. a následne odmietol predvolať správneho svedka - J. G. z dôvodu, že vykonáva trest
odňatia slobody v Leopoldove. Ak odvolací súd považoval tento postup súdu prvej inštancie za správny
a svojvoľne rozhodol nedoplniť dokazovanie v odvolacom konaní, skutkový stav veci nebol zistený

dostatočne. Namietala, že správa o nehode nemá povahu verejnej listiny, teda skutočnosti uvedené v nej
nie je možné považovať za pravdivé bez ďalšieho dokazovania. Konfrontácia J. G. so žalovanou 3/ bola
podstatnou pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Komplikácie s dostavením sa svedka na pojednávanie sa
dali odstrániť postupom podľa § 196 ods. 3 CSP. Nevykonanie riadne navrhnutého dôkazu je porušením
princípu rovnosti sporových strán, kontradiktórnosti konania a koliduje aj so základným právom na súdnu

ochranu.

4. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu súhlasila s rozhodnutiami nižších súdov a v súvislosti s
predvolávaním svedkov poukázala na obsah zápisnice z 23. mája 2022, z ktorej vyplýva, že predvolaťK. G. ako svedka žiadala žalobkyňa. Predvolanie tohto svedka žiadala žalobkyňa aj v jej písomných
podaniach. Ak došlo k omylu, tak nie na strane súdu prvej inštancie. Podľa žalovanej 1/ predmetnú
škodovú udalosť zavinil J. ktorý je zodpovedný za škodu vzniknutú touto udalosťou. Rozhodnutia

nižších súdov obsahujú dostatočné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia. Dovolanie žiadala odmietnuť,
resp. zamietnuť. Žalovaní 2/ a 3/ sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrili.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v

súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. V zmysle ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak
to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému
rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,

že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom
dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP,

je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho
vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421
CSPvspojenís§431ods.1CSPa§432ods.1CSP).Vdôsledkuviazanostidovolacísúdneprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú zásah súdu
do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),
vdôsledkuktorejdošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Porušenímprávanaspravodlivýproces
v zmysle uvedeného ustanovenia CSP je nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým

v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Dokazovanie predstavuje časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, obsahuje v sebe i právomoc posúdiť

to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (rozhodnutie ÚS SR zn. I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi
strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vecou súdu, a nie strán konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykonal

všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to
považovať za procesnú vadu konania, znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strany konania
(R125/1999).Vsúvislostisnedostatočnezistenýmskutkovýmstavomvecianesprávnymvyhodnotením
dôkazov, dovolací súd dospel k záveru, že uvedené nie je dôvodom znemožňujúcim realizáciuprocesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R125/1999, R 42/1993 a rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1Cdo/85/2010, sp. zn. 2Cdo/29/2011, sp. zn. 3Cdo/268/2012, sp. zn. 3Cdo/108/2016, sp. zn.
2Cdo/130/2011, sp. zn. 5Cdo/244/2011, sp. zn. 6Cdo/185/2011 a sp. zn. 7Cdo/38/2012), teda ani

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

12. K základným právam procesnej strany nesporne patrí aj právo navrhovať a predkladať dôkazy, ale
nie je procesným pochybením súdu ak súd procesnou stranou navrhované dôkazy neakceptoval, resp.
nevykonal v tomto smere dokazovanie. Súd hodnotí predložené dôkazy podľa svojho uváženia v zmysle

zákona.Zákonvychádzazozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazovatátozásadaznamená,žezáver,ktorý
si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou
rozsudku. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý by strane
v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

13. K námietke žalobkyne, že v konaní nebol vykonaný ňou navrhnutý výsluch svedka, dovolací súd vo
všeobecnosti uvádza, že rozhodnutie súdu, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná (§ 185
ods. 1 CSP), je prejavom zákonnej právomoci súdu korigovať návrhy strán na vykonanie dokazovania,
sleduje rýchly a hospodárny priebeh konania a zabezpečuje, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v medziach predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý s ohľadom na
podstatu prejednávanej veci nie je relevantný.

14. Právomoc konať o veci v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie
skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa dôkaz zabezpečí (rozhodnutie ÚS SR zn. I. ÚS

52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie
je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, nie
procesných strán. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykoná všetky navrhované dôkazy alebo
vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti

(R 125/1999).

15. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa ustálil názor, že nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu
nie je vadou konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (sp. zn. 1Cdo/41/2017, sp. zn.

2Cdo/232/2017, sp. 3Cdo/26/2017, sp. zn. 4Cdo/56/2017, sp. zn. 5Cdo/90/2017, sp. zn. 7Cdo/11/2017,
sp. zn. 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval
ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (rozhodnutie zn. II. ÚS 465/2017,
zn. III. ÚS 40/2020).

16. Podľa obsahu spisu žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie žiadala predvolať ako svedka
K. G.. Potvrdzuje to zápisnica z pojednávania 23. mája 2022 (č. l. 181). Rovnako z podaní žalobkyne z
05. júna 2020 (č. l. 108) a 06. júla 2020 (č. l. 121) vyplýva, že žalobkyňa žiadala vykonať výsluch K., a až
na pojednávaní konanom 17. októbra 2022, po zistení, že predvolaný svedok K. G. nebol účastníkom
dopravnej nehody, navrhla výsluch svedka J. G..

17. Namargonámietky,ženižšiesúdynevypočuliJ.G.,čomalobyťpotrebnénazisteniemiestaaosoby,
ktorá zavinila dopravnú nehodu, dovolací súd poukazuje na legitímne dôvody súdu prvej inštancie,
ktorý výsluch tohto svedka nepovažoval za hospodárny, pretože návrh bol podaný tri roky po podaní
žaloby a vyžadovalo by si to ďalšie odročenie pojednávania. Tento postup zodpovedá úprave sudcovskej

koncentrácie konania podľa ustanovenia § 153 ods. 1 až § 3 CSP, podľa ktorej strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas a na prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť.

18. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania motivovaním sporových

strán, aby procesné úkony vykonávali včas a aby strany nezdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi. Je procesnou zodpovednosťou sporových strán uplatňovať tvrdenia a označovať
dôkazy tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania uvádzaním nových tvrdení a
predkladaním nových návrhov na dokazovanie, pokiaľ ich sporové strany mohli uplatniť skôr. Súd prvejinštancie v danej veci dostatočne presvedčivo odôvodnil, prečo návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu
výsluchom J. G. ako prostriedku procesného útoku je omeškaný a neprihliadol naň, odvolací súd s
odôvodnením súdom prvej inštancie sa stotožnil. Takáto úvaha súdov je logická, v súlade s princípmi

racionálnej argumentácie a nevybočuje z hľadísk stanovených v zákone (§ 153 ods. 1 až § 3 CSP).

19. Ako nedôvodnú dovolací súd vyhodnotil aj námietku žalobkyne, že predmetný dôkaz bol podstatný
pre rozhodnutie sporu a preto odmietnutie tohto návrhu je porušením práva na spravodlivý proces.

19.1. Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy
zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ
im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie
dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého
tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhnutý dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s
predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,

čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím argumentom je
nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu
je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.
Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré
garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté

dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (pozri napr. 4Cdo/100/2018).

19.2. V prejednávanej veci odvolací súd s poukazom na odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode
19. jeho rozhodnutia presvedčivo ozrejmil, že výpoveď svedka J. nemohla jednoznačne vyvrátiť ani

spochybniť skutkové závery zistené zo správy o dopravnej nehode z 30 júna 2017, podporenej
výpoveďou žalovanej 3/, ktorá bola účastníčkou nehody. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
poukázal na vzájomnú súvislosť týchto dôkazov a na relevantnosť správy o nehode daný ustanovením §
66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Výpoveď navrhovaného svedka preto nebola spôsobilá dôvodne
spochybniť zistený skutkový stav a súčasne jeho výsluch by bol vzhľadom na dokazovaním zistený

skutkový stav nadbytočný.

20. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutkový stav veci, dovolací súd
zdôrazňuje, že v dovolacom konaní nemožno formulovať nové skutkové závery vo veci a dovolací súd
nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je

oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, čo vyplýva z ustanovenia § 442 CSP,
podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa
preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,
aniprieskumunimivykonanéhodokazovania.Dovolacísúdmámožnosťvyhodnotiťaposúdiť,čikonanie

nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces (rozhodnutie ÚS SR zn. IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v
zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci však dovolací súd takúto vadu nezistil.

21. Skutkové zistenia nižších súdov a z nich vyvodené skutkové závery v danej veci boli riadne
(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené výsledkami vykonaného dokazovania. Do obsahu
základného práva podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej
strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie ÚS SR zn. I. ÚS 97/97).

22. Dovolací za dôvodnú nepovažoval ani námietku, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými
odvolacími dôvodmi, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; odvolací súd zaujal jasné
stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie a k

podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní, osobitne k tomu, prečo súd prvej inštancie nevykonal
výsluch navrhovaného svedka. Za podstatný sa považuje každý argument, ktorý má súvislosť s vecou
a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými
okolnosťami) môže viesť k rozhodnutiu priaznivejšiemu pre odvolateľa. Odôvodnenie rozhodnutiaodvolacieho súd v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stručne a jasne objasnilo
skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo žalobkyne na spravodlivý proces.

23. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že
sa žalobkyňa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnila a to, že odvolací súd neodôvodnil svoje
rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa so skutkovými a právnymi závermi
súdov vyjadrenými v odôvodneniach rozhodnutí nesúhlasí a nestotožnila sa s nimi, nemôže odôvodniť

prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS

252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04, sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. II. ÚS 251/03).

24. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobkyne ako neprípustné podľa
ustanovenia § 447 písm. c) CSP.

25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok