Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3824010309.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Handlovej, trvale bytom C., D. XXX/XX, prechodne bytom Prievidza, E. F. XXX/XX/XX, trestne stíhanej
pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou alebo psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a zločin neoprávneného prechovávania omamnej a psychotropnej látky podľa
§ 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a 2/ G. A., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom I., E. G. J. H. XXX/
X, trestne stíhanému pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou alebo psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, 3 písm. a), c) Tr. zák. a prečin neoprávneného prechovávania omamnej a

psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 26. februára 2026
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, obžalovanej A. B. a obžalovaného G.
A. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. mája 2025, sp. zn. 1T/35/2024 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uložených
trestoch odňatia slobody, spôsobe ich výkonu a ochranných liečeniach vo vzťahu k obžalovaným A.

B. a G. A. s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovaným zostávajú týmto
výrokom nedotknuté.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 171 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á zákaz požívania návykových
látok v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á povinnosť podrobiť sa na vyzvanie
súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iné návykové látky
za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

II.Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. A.

o d s u d z u j e

podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď
u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

III.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. mája 2025, sp. zn. 1T/35/2024 bola obžalovaná 1/ A.
B. uznanázavinnúzospáchaniazločinuneoprávnenéhoprechovávaniaomamnejlátkyapsychotropnej

látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 135d) písm. b) Tr. zákona č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. na tom skutkovom základe, že „na rôznych nezistených miestach
v bližšie nezistenú dobu a od doposiaľ neustálených osôb si zadovažovala v nezistených množstvách
omamnú látku - metamfetamín (tzv. pervitín), ktorú bez legislatívou predpokladaného povolenia (MZ
SR) prechovávala za účelom ďalšej distribúcie a to aj v mieste jej bydliska na adrese I., F. D.

XXX/XX, F. H. D. XX od presne nezistenej doby až do dňa 16. októbra 2023 do 22:10 hodiny mala
pri sebe (v kabelke) jeden kus plastové vrecko s obsahom kryštalickej látky bielej farby, identifikovanej
ako 2,301 gramov metamfetamínu (tzv. pervitínu), obsahujúce 1710 mg absolútneho metamfetamínu,
čo predstavuje minimálne 43 (štyridsaťtri) jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10
mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku

užívateľa a taktiež aj tri kusy papierových vreciek s obsahom kryštalickej látky bielej farby, identifikovanej
ako metamfetamín s hmotnosťou 2,628 gramov, obsahujúce 1942 mg absolútneho metamfetamínu, čo
predstavuje minimálne 49 (štyridsaťdeväť) jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10
mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa, na rôznych nezistených miestach v bližšie nezistenú dobu a od doposiaľ neustálených osôb

si zadovažovala v nezistených množstvách omamnú látku - metamfetamín (tzv. pervitín), ktorú bez
legislatívou predpokladaného povolenia (MZ SR) prechovávala za účelom ďalšej distribúcie a to aj v
mieste jej bydliska na adrese I., F. D. XXX/XX, F. H. D. XX od presne nezistenej doby až do dňa 17.
októbra 2023 do 01:55 hodiny, kedy mala pri sebe (v kabelke) jeden kus plastové vrecko s tlakovým
uzáverom o rozmere 10 x 17 centimetrov obsahujúce 1,875 gramov metamfetamínu s priemernou

koncentráciou 76,1 percenta hmotnostných, jeden kus kartónový papier bielej farby veľkosti A4 s
obsahom6,204gramovmetamfetamínuspriemernoukoncentráciou75,8percentahmotnostných,jeden
kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom o rozmere 4 x 8 centimetrov obsahujúce 1,026 gramov
metamfetamínu s priemernou koncentráciou 76,1 percenta hmotnostných, jeden kus plastové vrecko s
tlakovým uzáverom o rozmere 8 x 12 centimetrov a v ňom papierovú skladačku bielej farby o rozmere 8

x 8 centimetrov, obsahujúce 0,623 gramov metamfetamínu s priemernou koncentráciou 76,3 percenta
hmotnostných, ktoré látky predstavujú v súhrne minimálne 186 bežných jednorázových dávok drogy,
ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa“.

Za to obžalovaná bola odsúdená podľa § 171 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,

na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods.
2 písm. c) Tr. zák. bolo obžalovanej uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Zároveň obžalovaná A. B. bola podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodená spod obžaloby Okresného

prokurátora v Prievidzi, č.k. 2Pv 37/2023-3307-125 pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovanias omamnou alebo psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v znení zákona č.
40/2024 Z. z., na tom skutkovom základe, že „za obdobie od mesiaca november 2022 do dňa 16. októbra
2023 do 22:10 hodiny v okrese Prievidza, v presne nezistených dňoch počas tohto obdobia, celkovo

asi 30-krát, s frekvenciou 3 - 4-krát do týždňa, ale nepravidelne poskytovala metamfetamín (pervitín),
či už zadarmo, teda za rôzne služby ako upratovanie bytu alebo aj za peniaze, väčšinou za 20 - 30
eur, maximálne za 50 eur, vždy v množstvách okolo 5 - 10 dávok, teda tzv. pol kubík až jeden kubík (1
- 2 gramy) osobe K. L., pričom metamfetamín patrí do II. skupiny omamných a psychotropných látok v
zozname omamných a psychotropných látok v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov“, pretože nebolo preukázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Obžalovaný 2/ G. A. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 135d) písm. a)
Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. na tom skutkovom základe, že „od presne

nezisteného času, na presne nezistených miestach v okrese Prievidza u seba neoprávnene prechovával
do dňa 17. októbra 2023 do 03:10 hodiny jeden kus papierovej skladačky s obsahom kryštalickej
látky, ktorá vec mu bola odňatá vyšetrovateľom PZ pri vykonávaní osobnej prehliadky na Okresnom
riaditeľstve PZ v Prievidzi, pričom v predmetnej papierovej skladačke sa nachádzala látka identifikovaná
ako metamfetamín o hmotnosti 0,313 gramov, obsahujúce 229 mg absolútneho metamfetamínu, čo

zodpovedá najmenej šiestim jednotlivým dávkam drogy, pričom každá dávka obsahuje minimálne 10
mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku
užívateľa a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných a omamných látok v zmysle
Zákona číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch a nedisponoval
legislatívou predpokladaným povolením (MZ SR) na akúkoľvek manipuláciu s takouto látkou“

Obžalovaný bol odsúdený podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm.
c) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Zároveň obžalovaný G. A. bol podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného
prokurátora v Prievidzi, č.k. 2Pv 37/2023-3307-125 pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou alebo psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák. v znení
zákona č. 40/2024 Z. z., na tom skutkovom základe, že „v bližšie nezistený deň v mesiaci august roku

2023, po predchádzajúcej telefonickej dohode prostredníctvom aplikácie messenger, cez konto „jozef
matejovic“, kde sa dohodol s osobou M. A. na konkrétnom mieste, čase a množstve predaja drogy
pervitín sa následne stretli na parkovisku pred OD OBI v Prievidzi, kde prišiel obžalovaný na vozidle
VolkswagenGolfsprievidzskoupoznávacouznačkou,kdeM.A.predalzasumu70eurpresnenezistené
množstvo, pravdepodobne 1 (jeden) kubík (cca 10 dávok) metamfetamínu (pervitínu) v papierovej

skladačke a metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných
a omamných látok a nedisponoval legislatívou predpokladaným povolením (MZ SR) na akúkoľvek
manipuláciu s takouto látkou, v bližšie nezistený deň v mesiaci január 2023, po predchádzajúcej
dohode prostredníctvom SMS správ s osobou A. A., ktorý ho ako prvý kontaktoval a slangovo mu

napísal „či vie poradiť, pomôcť“, čo v kruhu užívateľov drog znamenalo, či má niečo na predaj, následne
sa cez ďalšie SMS správy dohodli na mieste, čase a množstve predaja drogy, pričom podľa dohody
sa stretli v Obci Lehota pod Vtáčnikom, kde prišiel obžalovaný za A. A. na osobnom motorovom
vozidle značky Volkswagen Golf čiernej farby, ktoré obžalovaný používal, sadol si na zadné sedačky,
následne s vozidlom prešli k časti Lehoty pod Vtáčnikom, kde je situované miestne kamenárstvo, kde

A. A. predal za sumu 20 eur alebo 30 eur bližšie nezistené množstvo metamfetamínu (pervitínu) v
papierovej skladačke, po užití ktorého mal pocit nabudenia a energie, pričom následne si A. A. po
predchádzajúcich telefonických dohodách, prípadne SMS dohodách alebo dohodách cez messenger
obdobným spôsobom kupovával od obžalovaného, resp. obžalovaný mu takto predával pervitín 2 - 3-
krát týždenne a to až do mesiaca august 2023 do 16. augusta 2023, kedy bol A. A. vzatý do vyšetrovacej

väzby v inej veci, kedy mu počas telefonického hovoru povedal len „či sa dá“, následne sa podľa dohody
stretli za Prievidzou na ceste I/50 v smere na Handlovú, na parkovisku na tzv. banskej ceste, kde za A. A.
prišiel obžalovaný opäť na svojom vozidle Volkswagen Golf čiernej farby, ktoré používal a cez okno mu
podal nezistené množstvo metamfetamínu (pervitínu) v papierovej skladačke, za čo mu zaplatil bližšienezistenú sumu, kedy z miesta odišiel a po užití mal pocit nabudenia a energie a takéhoto konania sa
dopustil aj napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 121/2013 zo dňa 13.
augusta 2013, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 99/2013

zo dňa 17. októbra 2013 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods.1 písm. c),
d), ods.2 písm. b), c), d) Trestného zákona (účinného do 30.04.2022) a bol mu uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov, ktorý vykonal dňa 26. februára 2022 “, pretože nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu zahlásil prokurátor odvolanie ihneď
po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní v neprospech oboch obžalovaných čo do
výroku o ich oslobodení spod obžaloby a taktiež voči výrokom treste.

Prokurátordodatočneodôvodnilpodanéodvolaniespoukazomnavýrokovúčasťnapadnutéhorozsudku
a ďalej uviedol nasledovné:

„Vyššie zhrnutý právny názor, vyslovený v napadnutom rozsudku, pracuje dokonca už aj
s nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia (údajný rozpor s § 206 ods. 3 Tr. por.). V tomto smere
ale poukazujem na to, že aj pre vyššie uvedené skutky boli obaja obžalovaní vo väzbe a k zákonnosti
vznesenia obvinenia aj pre tieto skutky, ako aj k zákonnosti vedenia trestného stíhania, sa vyjadrovali

(ako k materiálnej podmienke väzby) aj ďalšie senáty Krajského súdu v Trenčíne, ktoré ale konštatovali
presný opak toho, čo aktuálne prezentuje súd I. st. v teraz napadnutom rozsudku (viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu – iného senátu toho isté Krajského súdu v Trenčíne). Konkrétne poukazujem
na Uznesenia senátov Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos 51/2024-559 z 23.04.2024, sp. zn. 2Tos
65/2024 z 06.06.2024, sp. zn. 2Tos 95/2024-658 z 24.07.2024.

Ak by bol všeobecne prijatý právny názor aktuálneho rozsudku I. stupňa (ktorý bol viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu), išlo by o nebezpečný precedens, keďže na odsúdenie (resp. na „zákonnú“
formuláciu skutkovej vety) by sa vyžadovalo buď pristihnutie pri odovzdávke drogy (od dealera ku
konzumentovi) alebo taká kvalita výpovede konzumenta o jednotlivých odovzdávkach, ktorý by si

bol schopný zapamätať každú konkrétnu odovzdávku drogy – presné časy, presné miesta a presné
konkrétne množstvá drogy, inými slovami (ad absurdum) mal by si viesť zápisník s týmito údajmi.
Toto je ale u konzumenta drog nereálne očakávať, takúto „chirurgickú kvalitu“ usvedčujúcej výpovede.
Existuje množstvo odsudzujúcich rozsudkov – súdov rôzneho stupňa, kde za podobne formulované
skutky (čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu) došlo k odsúdeniu páchateľa/ov drog,

prípadne inej trestnej činnosti, pretože bližšie a konkrétnejšie sa dané čiastkové útoky zistiť a formulovať
jednoducho nedali, z objektívnych dôvodov, ale hodnovernosť výpovede svedka o spôsobe spáchania
skutku bola vyhodnotená ako vysoká. Preto primárne mala byť hodnotená vierohodnosť výpovede
konzumenta, ktorý usvedčuje dealera, a to komplexne. Práve absolútne presné pamätanie si všetkých
čiastkových útokov by mohlo svedčiť pre pripravenosť takéhoto svedka a paradoxne vzbudzovať

pochybnosti o jeho vierohodnosti.

Naviac, ak by aj prokurátor daný právny názor o nedostatku skutkovej vety prijal, tak potom jedine vo
vzťahu ku skutkovej vete u obžalovanej B. (bod 1b) obžaloby), pretože skutková veta u obžalovaného A.
(bod 3 obžaloby) zahŕňa okrem údajných „nepreskúmateľných čiastkových útokov“ aj veľmi konkrétne

miesta, časy a spôsoby dealovania drog bratom A., ktoré už sami – osebe (aj po vynechaní tých
častí skutkovej vety, ktoré súd považuje za nepreskúmateľné) postačujú na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednostizadealovaniedrogabezpochybnostíspĺňajúparametrevyžadované§163ods.3Tr.por.
a § 206 ods. 3 Tr. por.. Súd ich však vôbec neselektoval a neskúmal, pritom prokurátor to v záverečnej
reči navrhoval. V daných častiach nemožno ani len teoreticky uvažovať o porušení § 206 ods. 3 Tr. por.

resp. § 163 ods. 3 Tr. por.

Okrem vyššie uvedeného v aktuálnom rozsudku súd I. stupňa v odôvodnení uvádza, že obaja bratia A.
na hlavnom pojednávaní popreli svoje výpovede z prípravného konania. To ale vôbec nie je pravda a nie
jetovsúladesrealitou,pretožejedenzbratovA.,konkrétneM.A.usvedčilnahlavnompojednávanípred

súdom „priamo do očí“ obžalovaného A. z toho, že mu pervitín predával. O uvedenom svedčí nahrávka
z hlavného pojednávania.Keďže primárnym dôvodom oslobodzujúcich výrokov u oboch obžalovaných malo byť v aktuálnom
rozsudku I. st. „procesné pochybenie“, týkajúce sa nedostatkov vo formulácii skutkových viet, súd
sa v napadnutom rozsudku komplexne nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ich zmenami a ich

vierohodnosťou, preto v tomto smere vnímam a považujem rozsudok I. stupňa za nepreskúmateľný
a nezákonný, najmä vo vzťahu k obžalovanému G. A., ktorého skutková veta obsahovala dostatočne
konkrétne miesta, časy a spôsoby dealovania drog bratom A..

Navrhujem, aby senát Krajského súdu v Trenčíne Rozsudok samosudcu Okresného súdu Prievidza sp.

zn. 1T 35/2024-796 zo dňa 12.05.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil v časti
oslobodzujúcich výrokov a celý výrok o treste a vec vrátil I. stupňovému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.“

Obžalovaní A. B. a G. A. ihneď po vyhlásení podali prostredníctvom svojich obhajcov odvolanie do
výrokov o treste a obžalovaná aj do výroku o ochrannom liečení.

Obžalovaná 1/ v písomných dôvodov podaného odvolania prostredníctvom obhajcu, ktorý uviedol
nasledovné:

„Kým dňa 01.10.2024 videl samosudca dôvody k ukladaniu trestu na spodnej hranici trestnej sadzby

argumentujúc, že vyhodnocuje všetky okolnosti a skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste
a sám uviedol, že vzhľadom na osobu obžalovanej, doterajší spôsob života, okolnosti prípadu je úhrnný
nepodmienečný trest 7 rokov čo je v samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( strana
15 rozsudok zo dňa 1.10.2024) tak dňa 12.5.2025 po tom, ako som bola odsúdená už iba za jeden
skutok a neukladal sa mi trest úhrnný a priznala som sa, už je postup súdu iný a ukladá mi trest v prvej

polovici trestnej sadzby (strana 14 rozsudku zo dňa 12.5.2025).
Takýto postup súdu sa javí ako zmätočný, ak som bola odsúdená nie za dva skutky, ale jeden a
zároveň za skutok, ku ktorému som sa priznávala. Naviac sa na hlavnom pojednávaní po vrátení veci
neuskutočnilo nič. čo by mohlo prvý názor samosudcu zmeniť tak, aby zaujal iný postoj taký, ktorý je
pre mňa nepriaznivejší.

Na dôvod, pre ktorý som nemohla urobiť vyhlásenie o vine po podaní obžaloby som poukazovala počas
celého konania.
Už po prijatí obžaloby súdom som namietala procesný postup súdu a dozorujúceho prokurátora ako aj
obžalobu a jej znenie samotné.
Uvádzala som, že súd bol povinný preskúmať obžalobu podľa jej obsahu a obsahu spisu a navrhovala

som odmietnutie obžaloby.
V rámci podanej obžaloby sme boli dve obžalované osoby, ktoré sme nekonali v spolupáchateľstve a
každý skutok bol vymedzený samostatne, bez akejkoľvek súvislosti. Nie je zrejmé, prečo neboli vedené
dve samostatné trestné konania a neboli následne podávané dve samostatné obžaloby.
Namietala som nejasné a neurčité znenie obžaloby, ktoré malo za následok, že som bola z pod jedného

skutku obžaloby nakoniec aj oslobodená.
Každopádne mi nebola daná možnosť spraviť vyhlásenie o vine z dôvodu ako bolo podaná obžaloba
a ako bola odôvodnená.
Opätovne musím konštatovať, že je rozsudok a aj postup súdu, akým bolo konanie vedené a aj
odôvodnenie druhého rozsudku zjavne arbitrárny. Je pravda, že som bola v minulosti odsúdená.

Prvýkrát v roku 2015 a hľadí sa na mňa, ako by som nebola odsúdená.
Druhýkrát v roku 2015. Po prepustení osvedčená.
Tretíkrát v roku 2019, trest povinnej práce a hľadí sa na mňa ako by som nebola Štvrtýkrát v roku 2019,
trest nepodmienečný 4 mesiace vykonané 29.9.2019.
Súd na strane 13. rozsudku uvádza, že nezistil u mňa obžalovanej poľahčujúce okolnosti a v rámci

ústnehoodôvodneniaodznelo,žeobžalovanásomskutokneoľutovala.Vrámcipísomnéhoodôvodnenia
absentuje, prečo mi nebola priznaná poľahčujúca okolnosť, ak som po prečítam obžaloby uviedla, že sa
cítim byť vinnou zo skutku, z ktorého som nakoniec aj bola uznaná vinnou.
Po prednese obžaloby HP 15.7.2024 som nespravila ani jedno z vyhlásení a uviedla som „cítim sa byť
vinná za držbu v ostatnom som nevinná. “

Záznam z hlavného pojednávania dňa 11.9.2024 v čase 37.25-37.38 je rovnako zachytené, že sa
priznávam a skutok ľutujem. Toto je uvedené aj v zápisnici z hlavného pojednávania strana dva dole
vyjadrenie obhajcu JUDr. L. po zmene a modifikácii skutkovej vety.
Rovnaké vyjadrenie odznelo aj v rámci záverečných návrhov.Nie je z rozsudku a jeho písomného odôvodnenia jasné, prečo sa prvostupňový súd domnieva, že som
sa nepriznala a z čoho usudzuje, že som skutok aj neoľutovala, ak v inej časti odôvodnenia uvádza inak.
Nikdy som nepopierala držbu omamných látok, teda skutok, za ktorý som bola aj uznaná vinnou.

V tejto konkrétnej veci sa ani nevykonávali na hlavnom pojednávaní žiadne dokazovania, keďže o vydaní
vecí nebolo pochybností.
Postup prvostupňového súdu, kedy pri prvom rozhodovaní videl dôvody na ukladanie trestu na dolnej
hranici trestnej sadzby ale po pol roku už nie, ak som odsudzovaná už za jeden trestný čin je
postupom nezákonným. Rozhodnutie súdu má byť predvídateľné a nie je postup zákonný uložiť najprv'

trest a následne tento odôvodňovať tak, aby sa tento javil primeraný, no už v rozpore s názorom
predchádzajúcim, ktorý nikto odvolaním nenapádal. Ani odvolací sud nevidel v postupe súdu. kedy mne
ukladal trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ako postup nezákonný, neprimeraný. Napriek tomu,
že takýto postup nebol súdu prvého stupňa vytýkaný a odvolací súd sa mu nevenoval, pri opätovnom
rozhodnutí prvostupňový súd v podstate pritvrdil pri ukladaní trestu samotného.
V odôvodnení samotnom chýba zdôvodnenie takéhoto postupu súdu. a teda je rozhodnutie v tejto časti

nepreskúmateľné.
Zároveň je zvláštne, že sa na strane 9. rozsudku uvádza, že som sa doznala ku skutku, aby následne
bolo uvedené, že mi nebola priznaná žiadna poľahčujúca okolnosť. Aj na strane 10. sa uvádza, že som
usvedčovaná aj svojou vlastnou výpoveďou.
Domnievam sa. že trest nepodmienečný 3 roky je trestom neprimeraným s ohľadom na môj postoj,

priznaniesa,oľutovanieabolomožnétentoznižovaťazároveňukladaťtrestspodmienečnýmodkladom.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne po zvážení všetkých faktov a
argumentácie zrušil napadnutý' rozsudok v časti výroku o uloženom treste, priznal mi poľahčujúce
okolnosť nakoľko som sa priznala k spáchaniu trestného Činu a trestný čin som úprimne oľutovala
a zároveň som napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že som sama dobrovoľne vydala

metamfetamín a teda som napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Mojím postojom samotným sa dosiahol stav. kedy nebolo potrebné vykonanie rozsiahleho dokazovania.
Z uvedeného dôvodu navrhujem uložiť mi trest vo výmere dva roky s podmienečným odkladom výkonu
trestu na 3 roky.
Odvolanieokresnejprokuratúryvčastioslobodzujúcehorozsudkunavrhujemakonedôvodnézamietnuť.

Nakoľko nie som užívateľom návykových látok od môjho prepustenia z väzby, navrhujem uloženie
ochranného protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Znalecký posudok A. N. má 16 mesiacov
a vychádzal zo stavu, kedy som bola užívateľkou pervitínu. teda je tento posudok po tak dlhej dobe
neaktuálny a bolo potrebné vyhotoviť dodatok s ohľadom na veľký odstup času.“

Obžalovaný G. A. v písomných dôvodov podaného odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol
nasledovné:

„Prvostupňový súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v rozsudku, pričom týmto
skutkom sa dopustil prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa

§ 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v spojení s § 135d) písm. a) Trestného zákona v platnom znení.

Obžalovaný sa k tomuto skutku na hlavnom pojednávaní priznal, ale je pravdou, že tento čin neoľutoval.
Obhajoba, ale poukazuje na podstatnú skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal, pričom z tejto
skutočnosti je možné vyvodiť záver, že týmto uľahčil súdu dokazovanie o čom svedčí aj samotné

odôvodnenie súdu, ktorý sa na tzv. „doznanie“ sám odvoláva.

Vzmyslespáchanéhoskutkuajehoprávnejkvalifikácieobžalovanémuhroziltrestvovýmere6mesiacov
až tri roky. Na obžalovaného sa hľadí ako keby bol jeden krát súdne trestaný. Okrem uvedeného
odsúdenia spáchal iba priestupky.

Súd odôvodnenie výšky trestu zhrnul do strohého hodnotenia, pričom sa odvolával na tú skutočnosť,
že obžalovaný:
„obžalovaný je neustále odsudzovaný za trestnú činnosť v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou a ....“

Obhajobe nie je zrejmé o aké odsúdenia sa má resp. malo jednať, nakoľko obžalovaný ako sme uviedli
má síce tri odsúdenia, ale pri prvých dvoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený a zároveň prvé
je z roku 2002 t.j. 23 rokov spätne a druhé z roku 2005 t.j. 20 rokov spätne a na tomto základe by podľa
obhajoby nemal ukladať trest na samej hornej hranici.Z dôvodu, že tak ako sme už uviedli vyššie obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku bol z pohľadu
obhajoby predpoklad, že súd uloží trest na samej spodnej hranici, keďže sa na obžalovaného hľadí

ako keby bol v minulosti len jeden krát odsúdený. Súd, ale vzhliadol také priťažujúce okolnosti na
základe,ktorýchmuuložiltrestnasamejhornejhranici,pričompodľaobhajobytentotrestjeneprimeraný
a zároveň aj nedostatočne odôvodnený.
Podľa právneho názoru obhajoby u obžalovaného nie sú splnené ani podmienky na uloženie trestu
v strednej hranici zákonného rozpätia trestnej sadzby a preto obhajoba žiada, aby obžalovanému bol

uložené trest a spodnej hranici trestnej sadzby s tým, že keďže obžalovaný bol vo väzbe približne 14
mesiacov, tak trest v takejto výmere by bol pre obžalovaného ako aj spoločnosť spravodlivý.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podaných odvolaniach, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
rozhodnúť v zmysle písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Obžalovaná A. B. a jej obhajca
zotrvali na písomných dôvodoch odvolania a odvolanie prokurátora navrhli zamietnuť. Obžalovaná

dodala, že v súčasnosti vedie riadny život, čaká dieťa a spravila si vodičské oprávnenie, a z týchto
dôvodov chce aby jej bol uložený trest s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný G. A. a
jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný
dodal, že v súčasnosti je zamestnaný vo firme svojej sestry a vedie riadny život, a z týchto dôvodov aj
on chce, aby mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a
obžalovaných podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní prokurátora a obžalovaných podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných A. B. a G. A. je dôvodné
a naopak, odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku
okresného súdu o čiastočnom oslobodení obžalovaných spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu
nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti a zákonnosti samotných napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor namieta správnosť záverov okresného súdu o nejasnosti a neurčitosti stíhaných skutkov
obžalovaných vo vzťahu k predaju metamfetamínu a tiež namieta nejasnosť a nepreskúmateľnosť
napadnutéhorozsudkuokresnéhosúdu,ktorýsanevysporiadalsovšetkýmiskutočnosťamivýznamnými

pre rozhodnutie. Prokurátor namietal aj správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných
dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní
spáchania skutku a to aj vo vzťahu k obchodovaniu s návykovou látkou metamfetamínom vo vzťahu
k svedkovi M. A., ktorý mal obžalovaného A. usvedčovať zo spáchania trestnej činnosti výpoveďou
na hlavnom pojednávaní. Prokurátor teda okrem iného namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr.

por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov, v ktorom pochybení videl prokurátor podľa
dôvodov jeho odvolania aj vadu, zakladajúcu dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por.

Odvolací súd úvodom považuje za potrebné poukázať na to, že predmetná vec obžalovaných už bola

jedenkrát predmetom prieskumu odvolacím súdom. V súvislosti aj s námietkami prokurátora uvedenými
v písomných dôvodoch jeho odvolania pokiaľ ide o jasnosť a určitosť stíhaných skutkov obchodovania
s návykovou látkou (predaj metamfetamínu svedkovi L. a svedkom A.), odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na už vyslovený právny názor v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci
v uznesení zo dňa 16.12.2024, sp. zn. 3To/77/2024. Odvolací súd konkrétne k zákonnosti vymedzenia

skutkov uviedol aj nasledovné:„Ako vyplýva z obsahu skutkovej vety výroku pod bodom 1b) napadnutého rozsudku týkajúceho sa
obžalovanej A. B., okresný súd dospel k záveru o vine obžalovanej zo spáchania trestného činu na
základe nasledovných skutkových zistení:

„za obdobie od mesiaca november 2022 do dňa 16. októbra 2023 do 22:10 hodiny v okrese Prievidza,
v presne nezistených dňoch počas tohto obdobia, celkovo asi 30-krát, s frekvenciou 3 - 4-krát do
týždňa, ale nepravidelne poskytovala metamfetamín (pervitín), či už zadarmo, teda za rôzne služby ako
upratovanie bytu alebo aj za peniaze, väčšinou za 20 - 30 eur, maximálne za 50 eur, vždy v množstvách

okolo 5 - 10 dávok, teda tzv. pol kubík až jeden kubík (1 - 2 gramy) osobe K. L., pričom metamfetamín
patrí do II. skupiny omamných a psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok v
zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov.“

Ako vyplýva z obsahu skutkovej vety výroku pod bodom 3) napadnutého rozsudku týkajúceho sa

obžalovaného G. A., okresný súd dospel k záveru o vine obžalovaného zo spáchania trestného činu na
základe nasledovných skutkových zistení:

„v bližšie nezistený deň v mesiaci august roku 2023, po predchádzajúcej telefonickej dohode
prostredníctvom aplikácie messenger, cez konto „jozef matejovic“, kde sa dohodol s osobou M. A. na

konkrétnom mieste, čase a množstve predaja drogy pervitín sa následne stretli na parkovisku pred OD
OBI v Prievidzi, kde prišiel obžalovaný na vozidle Volkswagen Golf s prievidzskou poznávacou značkou,
kde M. A. predal za sumu 70 eur presne nezistené množstvo, pravdepodobne 1 (jeden) kubík (cca 10
dávok) metamfetamínu (pervitínu) v papierovej skladačke a metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona
číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov do II. skupiny psychotropných a omamných látok a nedisponoval legislatívou predpokladaným
povolením (MZ SR) na akúkoľvek manipuláciu s takouto látkou,

v bližšie nezistený deň v mesiaci január 2023, po predchádzajúcej dohode prostredníctvom SMS správ
s osobou A. A., ktorý ho ako prvý kontaktoval a slangovo mu napísal „či vie poradiť, pomôcť“, čo v

kruhu užívateľov drog znamenalo, či má niečo na predaj, následne sa cez ďalšie SMS správy dohodli na
mieste, čase a množstve predaja drogy, pričom podľa dohody sa stretli v Obci Lehota pod Vtáčnikom,
kde prišiel obžalovaný za A. A. na osobnom motorovom vozidle značky Volkswagen Golf čiernej farby,
ktoré obžalovaný používal, sadol si na zadné sedačky, následne s vozidlom prešli k časti Lehoty pod
Vtáčnikom, kde je situované miestne kamenárstvo, kde A. A. predal za sumu 20 eur alebo 30 eur

bližšie nezistené množstvo metamfetamínu (pervitínu) v papierovej skladačke, po užití ktorého mal pocit
nabudenia a energie, pričom následne si A. A. po predchádzajúcich telefonických dohodách, prípadne
SMS dohodách alebo dohodách cez messenger obdobným spôsobom kupovával od obžalovaného,
resp. obžalovaný mu takto predával pervitín 2 - 3-krát týždenne a to až do mesiaca august 2023 do
16. augusta 2023, kedy bol A. A. vzatý do vyšetrovacej väzby v inej veci, kedy mu počas telefonického

hovoru povedal len „či sa dá“, následne sa podľa dohody stretli za Prievidzou na ceste I/50 v smere na
Handlovú, na parkovisku na tzv. banskej ceste, kde za A. A. prišiel obžalovaný opäť na svojom vozidle
Volkswagen Golf čiernej farby, ktoré používal a cez okno mu podal nezistené množstvo metamfetamínu
(pervitínu) v papierovej skladačke, za čo mu zaplatil bližšie nezistenú sumu, kedy z miesta odišiel a po
užití mal pocit nabudenia a energie a takéhoto konania sa dopustil aj napriek tomu, že už bol rozsudkom

Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 121/2013 zo dňa 13. augusta 2013, právoplatným v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 99/2013 zo dňa 17. októbra 2013 uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods.1 písm. c), d), ods.2 písm. b), c), d) Trestného zákona
(účinného do 30.04.2022) a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť)
rokov, ktorý vykonal dňa 26. februára 2022.“

Podľa § 163 ods. 3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod
obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným
pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,

ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Podľa § 206 ods. 3 Tr. por. uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej
sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemudošlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu,
o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností,
ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Podľa § 234 ods. 2 Tr. por. obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.

Podľa § 235 písm. c) Tr. por. obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený
skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne

s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby
bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením
zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného
zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, Trestný poriadok kladie v každom štádiu trestného stíhania dôraz

na riadnu identifikáciu skutku, ktorá vylučuje, aby mohol byť zamenený s iným skutkom.

V súvislosti s pojmom „skutok“, odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že podľa ustálenej
súdnej praxe "skutok" je pojmom trestného práva procesného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom"
a "trestným činom". Skutok v procesnom význame vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú

človekom. Podstata „skutku“ spočíva v konaní páchateľa a v následku, spôsobenom týmto konaním,
ktoré konanie a následok sú relevantné z hľadiska Trestného zákona.

Zo skutkovej vety výroku o vine napadnutého rozsudku pod bodom 1b) vyplýva, že obsahuje viaceré
konania, ktorých sa mala dopustiť obžalovaná B., ktoré boli okresným súdom právne posúdené ako

jedentrestnýčin.Hocitovovýrokunapadnutéhorozsudkuniejevýslovneuvedené,tietoviacerékonania
obžalovanej mal správne okresný súd posúdiť ako pokračovací trestný čin podľa § 122 ods. 10 Tr. por.

S poukazom na ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. a najmä ustanovenie § 10 ods. 15 Tr. por.,
podľa ktorého skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne

ustanovené inak, je nevyhnutné každý jednotlivý čiastkový útok (skutok v procesnom význame)
pokračovacieho trestného činu v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, ktorým sa obžalovaný uznáva
za vinného, opísať spôsobom ustanoveným v § 163 ods. 3 Tr. por.

Z obsahu skutkovej vety vo vzťahu k obžalovanej B. pod bodom 1b) vyplýva, že okresný súd v prvej časti

skutkovej vety v časovom intervale (od mesiaca november 2022 do 16.októbra 2023) vymedzil viaceré
konania obžalovanej bez konkrétnej identifikácie jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu (miesto, čas a iné identifikačné okolnosti jednotlivých procesných skutkov v zmysle §
10 ods. 15 Tr. por.) v rozpore s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por. Napadnutý rozsudok tak v tejto
časti vôbec neuvádza konkrétne okolnosti jednotlivých skutkov - čiastkových útokov pokračovacieho

trestného činu. Tento nedostatok vykazuje znaky rozporu s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por., pretože
každé jednotlivé poskytnutie drogy inému je v zmysle § 10 ods. 15 Tr. por. „skutkom“ (čiastkovým útokom
pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.), ktorý skutok musí byť vo výroku rozsudku,
ktorým sa obžalovaný uznáva vinným opísaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným „skutkom“ (iným
čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu). Uvedená skutková veta v bode 1b) neobsahuje

presnú identifikáciu ani jedného čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu.

Odvolacísúdktomuďalejuvádza,ževymedzeniekaždéhočiastkovéhoútokupokračovaciehotrestného
činu v prípravnom konaní v súlade s ustanovením § 206 ods. 3 Tr. por. a neskôr v obžalobe v zmysle
ustanovenia § 235 písm. c) Tr. por. a napokon vo výroku o vine v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por.

má svoj význam aj z pohľadu možnosti obžalovaného účinným spôsobom uplatňovať svoje právo na
obhajobu, teda právo brániť sa voči obvineniu, čomu zodpovedá aj jeho právo vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam,ktorésamukladúzavinu.Zatýmúčelommôžeuvádzaťokolnosti,navrhovať,predkladať
a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, vrátane predkladať aliby vo vzťahu k jednotlivým
skutkom. Podľa názoru odvolacieho súdu nejasná a neurčitá identifikácia skutkov (čiastkových útokov

pokračovacieho trestného činu), ako tomu je v prejednávanej veci, neumožňuje obžalovanému účinne
sa brániť voči obvineniu.
Podľa názoru odvolacieho súdu vymedzeniu skutku v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por.,
ktoré ustanovenie vyžaduje presnú identifikáciu skutku, nikdy nemôže zodpovedať vo výroku o vineokresným súdom použité slovné vyjadrenie, ktoré už podľa svojho základného gramatického výkladu
vyjadruje určitú mieru nejednoznačnosti a tým spochybňuje určitosť a presnosť identifikácie skutku,
ako je tomu v bode 1b) výroku o vine „asi“ 30-krát, „okolo“ 5 – 10 dávok, „väčšinou za“ 20 – 30 Eur,

maximálne za 50 Eur, „za rôzne služby ako upratovanie bytu alebo aj za peniaze“, „v presne nezistených
dňoch od mesiaca november 2022 do 16. októbra 2023“. Napokon zákonnému vymedzeniu miesta
spáchania skutku nemôže zodpovedať v prípade predaja psychotropných látok len uvedenie „v okrese
Prievidza“. Rozlohu okresu Prievidza, ktorá je vo výmere 959,77 km2 (podľa informácii z internetu),
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno chápať ako dostatočne konkrétne miesto spáchania skutku

predaja psychotropnej látky v zmysle § 163 ods. 3 Tr. por.

Vyššie uvedená argumentácia odvolacieho súdu sa vzťahuje aj na bod 3) skutkovej vety napadnutého
rozsudku vo vzťahu k obžalovanému A.. Formulácia tejto časti skutkovej vety, podľa ktorej „pričom
následne si A. A. po predchádzajúcich telefonických dohodách, prípadne SMS dohodách alebo
dohodách cez messenger obdobným spôsobom kupovával od obžalovaného, resp. obžalovaný mu takto

predával pervitín 2 - 3krát týždenne a to až do mesiaca august 2023 do 16. augusta 2023 (od januára
2023), kedy bol A. A. vzatý do vyšetrovacej väzby v inej veci, kedy mu počas telefonického hovoru
povedal len „či sa dá“, následne sa podľa dohody stretli za Prievidzou na ceste I/50 v smere na Handlovú,
na parkovisku na tzv. banskej ceste, kde za A. A. prišiel obžalovaný opäť na svojom vozidle Volkswagen
Golf čiernej farby, ktoré používal a cez okno mu podal nezistené množstvo metamfetamínu (pervitínu)

v papierovej skladačke, za čo mu zaplatil bližšie nezistenú sumu, kedy z miesta odišiel a po užití mal
pocit nabudenia a energie“, nezodpovedá ustanoveniu § 163 ods. 3 Tr. por.

S poukazom na to, že zo skutkovej vety výroku napadnutého rozsudku nevyplýva ani počet skutkov,
nieto vymedzenie jednotlivých skutkov spôsobom, aby nemohli byť zamenené s inými skutkami, ako to

prikazuje ustanovenie § 163 ods. 3 Tr. por., napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.“

Odvolacísúdzotrvávajúcnasvojomužskôrvyslovenomprávnomnázorepretonepovažovalzadôvodnú
námietku prokurátora, podľa ktorej boli vyššie uvedené skutky vymedzené zákonným spôsobom.

Odvolací súd poukazuje aj na čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno
stíhať inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Pokiaľ teda zákon vyžaduje, aby
každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu bol vymedzený v súlade s § 206 ods. 3, resp.
§ 235 písm. c) a § 163 ods. 3 Tr. por. (opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných
okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom), nemožno

hovoriť o prokurátorom uvádzanej „chirurgickej presnosti“, ale o dôslednom plnení zásady stíhania
len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Odvolací súd naviac v tejto súvislosti dodáva,
že presné vymedzenie každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, skutku, má svoj
význam aj z hľadiska nezameniteľnosti skutku a to v prípade zistenia ďalšieho skutku (čiastkového
útoku pokračovacieho trestného činu), ktorý by bol spáchaný v rovnakom období. Pokiaľ by niektorí zo

svedkov začal v budúcnosti tvrdiť, že od obžalovaného (obžalovanej) ešte naviac kúpil v nejaký deň
metamfetamín a jednalo by sa o dobu z rovnakého (stíhaného) obdobia, nebolo by možné posúdiť, či už
o danom skutku (čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu) bolo právoplatne rozhodnuté alebo
nie. Nebolo by potom možné dôsledne aplikovať ani zásadu „ne bis in idem“.

Pokiaľprokurátorpoukazujevdôvodochpodanéhoodvolaniaajnato,žeobžalovaníboliväzobnestíhaní
adôvodnosťichtrestnéhostíhaniapotvrdilajkrajskýsúdvrámcirozhodovaniaosťažnostiobžalovaných
(predtým obvinených) voči väzbe, odvolací súd k tomu uvádza, že konanie o väzbe je iba čiastkové
konanie v rámci trestného stíhania, v rámci ktorého sa nerozhoduje vo veci samej, ale skúmajú sa

materiálne podmienky väzby. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že v tomto trestnom stíhaní boli
obaja obžalovaní čiastočne uznaní za vinných, teda samotná dôvodnosť ich trestného stíhania bola
deklarovaná aj súdom v rozhodnutí vo veci samej.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou aj správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo

strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ichobstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým

úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré

je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,
teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na
to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľaodôvodnenianapadnutéhorozsudku,naobsahktoréhotýmtoodvolacísúdsvýnimkouuvádzanou
nižšie poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe
vykonaného dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle §
285 písm. a) Tr. por. aj na základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bez

akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stali skutky vo vzťahu k obchodovaniu s návykovými
látkami, pre ktoré sú obžalovaní A. B. a G. A. stíhaný.

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku s výnimkou uvádzanou nižšie sa riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre
rozhodnutieadalriadneodpovede,prečonedospelkzáverom,vyvodeniaktorýchsadomáhalprokurátor
v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu,
o ktorú oprel svoj záver o nepreukázaní skutkov, pre ktoré sú obžalovaní trestne stíhaní, má úplnú
oporu v obsahu vykonaného dokazovania, nakoľko dôvody, ktorými odôvodňoval, prečo nedospel

k záveru o jednoznačnom a nepochybnom preukázaní spáchania skutkov, majú oporu vo výsledkoch
vykonanéhodokazovania.Odvolacísúdvtejtosúvislostipovažujezapotrebnézdôrazniť,žeokresnýsúd
vnapadnutomrozsudkuuviedollento,ževykonanédôkazybezakýchkoľvekpochybnostínepreukazujú,
že by sa tieto skutky stali.

Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu pri ustaľovaní svojich skutkových záverov postupoval
správne, keď dôsledne aplikoval aj zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“, pretože ako
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd stál v konaní aj pred úlohou posúdiť situáciu
tzv. „tvrdenia proti tvrdeniu“ vo vzťahu k obchodovaniu s metamfetamínom. Ako okresný súd správne
poukázal, obaja obžalovaní popreli spáchanie predaja metamfetamínu a usvedčovaní mali byť iba

tvrdeniami svedkov. Okresný súd tak stál pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov, výpovedí (naviac svedok A. A. poprel na hlavnom pojednávaní
svoju výpoveď z prípravného konania), potom ani podľa názoru odvolacieho súdu nemohol okresný
súd nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti
druhého dôkazu (viď R 6/1970). V tomto smere odvolací súd dodáva, že priamo po údajnom predaji

neboli zaistené žiadne omamné a psychotropné látky, ktoré by podporovali tvrdenie o ich predaji (najmä
vo vzťahu k osobitne prokurátorom namietanému svedkovi M. A.). Odvolací súd síce dáva za pravdu
prokurátorovi, že okresný súd pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že obaja
svedkovia A. popreli svoje výpovede z prípravného konania, keď v prípade svedka M. A. sa tak nestalo,
ako správne uviedol prokurátor, odvolací súd však uvádza v súlade s vyššie uvedeným, že skutok, tak

ako je uvádzaný v skutkovej vete podanej obžaloby vo vzťahu k predaju metamfetamínu M. A. nenapĺňa
kritéria určitosti, jasnosti a nezameniteľnosti skutku, keď neuvádza konkrétny deň, kedy mal byť skutok
spáchaný (nezistený deň v mesiaci august roku 2023, teda výber z 31 možností podľa dní v mesiaci
august) a „pracuje s pravdepodobnosťou“ – viď „nezistené množstvo“, „pravdepodobne jeden kubík“.Odvolací súd dodáva, že aj v tomto prípade sa naviac jedná o „tvrdenie proti tvrdeniu“, preto rozhodnutie
okresného súdu bolo aj v tomto smere v súlade s ustálenou a už vyššie uvedenou súdnou praxou.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora smerujúce proti časti
napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaných spod obžaloby za dôvodné.

Pokiaľ ide o obžalovanými podané odvolania čo do výrokov o trestoch, odvolací súd s obsahu vyššie
citovaných dôvodov podaných odvolaní vyvodil, že obžalovaní sa domáhajú zrušenia napadnutého

rozsudku vo výrokoch o uložených trestoch podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda z dôvodov
neprimeranosti uložených trestov. Obžalovaní konkrétne považovali uložené tresty za neprimerane
prísne.

Na základe preskúmania výrokov o uložených trestoch obžalovaným, odvolací súd dospel k záveru, že
je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a spôsobe

ich výkonu vo vzťahu k obom obžalovaným podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Odvolací súd zistil, že
okresným súdom uložené tresty sú neprimerane prísne.

Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o treste poukazuje na to, že je vždy potrebné zohľadniť
základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku

1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu,
z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.Preskúmaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o trestoch uložených obžalovaným a ich
odôvodnenia, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom uložené tresty nezodpovedajú vyššie

uvádzaným základným kritériám pre ukladanie trestov a sú neprimerane prísne.

Pokiaľ ide o obžalovanú A. B., okresný súd nesprávne uviedol, že bola štyrikrát súdne trestaná, keď
v prípade dvoch odsúdení sa na obžalovanú hľadí akoby nebola odsúdená. Okresný súd žiadnym
spôsobom nezohľadnil ani tú skutočnosť, že obžalovaná sa k spáchaniu prechovávania návykových

látok priznala a tiež nezohľadnil odstup od spáchania predchádzajúcej trestnej činnosti. Okresný súd sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal ani možnosťou ukladanie trestu nespojeného
s jeho bezprostredným výkonom. V prípade obžalovaného G. A. okresný súd uložil obžalovanému
trest na samej hornej hranici trestnej sadzby s poukazom na to, že má byť neustále odsudzovaný
za drogovú trestnú činnosť. Okresný súd žiadnym spôsobom nezohľadnil, že prvé dve odsúdenia má
obžalovaný zahladené. Tiež okresný súd žiadnym spôsobom nereflektoval na skutkové okolnosti, zo

spáchaniaktorýchuznalobžalovanéhozavinného.Odvolacísúdnaviacpoukazujenato,ževpôvodnom
odsudzujúcom rozsudku ukladal okresný súd obžalovaným tresty pri dolnej hranici trestnej sadzby (resp.
na samej dolnej hranici), pričom teraz ukladal trest v prípade obžalovanej takmer v strede trestnej sadzby
a v prípade obžalovaného na samej hornej hranici trestnej sadzby, pričom teraz im ukladal tresty za
trestnú činnosť, k spáchaniu ktorej sa priznávali. Z uvedených dôvodov odvolací súd zistil u oboch

obžalovanýchdôvodprezrušenienapadnutéhorozsudkuvovýrokochouloženýchtrestoch,spôsobeich
výkonu a následne aj ochranných liečeniach a preto po ich zrušení sám obžalovaným uložil primerané
tresty.

Pri rozhodovaní o treste v kontexte vyššie uvádzaných zásad pre ukladanie trestov odvolací súd dospel

k záveru, že v prípade obžalovanej A. B. s poukazom na odstup času od spáchania predchádzajúcej
trestnej činnosti (rok 2018, 2019), viac ako rok trvajúci výkon väzby, ktorá síce nie je trestom, avšak
jej nemožno uprieť určitý výchovný účel, ako aj s poukazom na aktuálny stav obžalovanej, ktorá čaká
dieťa,priznanísaobžalovanejkspáchaniutrestnejčinnostiprechovávaniaomamnýchapsychotropných
látok, pri súčasnom nezistení nových poznatkov o negatívnom správaní sa obžalovanej, odvolací súd

dospel k záveru, že účel trestu, uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák a § 33a ods. 3 Tr. zák.
spĺňa u obžalovanej aj trest odňatia slobody uložený podľa § 171 ods. 4 Tr. zák. v dolnej polovici
trestnej sadzby vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom
a skúšobnou dobou 3 roky. Obžalovaná bude naviac kontrolovaná vo vzťahu k užívaniu návykových
látok aj prostredníctvom dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odvolací súd vychádza aj

z tej skutočnosti, že u obžalovanej neboli v súčasnosti zistené také charakterové črty, pre ktoré takto
uložený trest by nebol spôsobilý vychovávať obžalovanú k tomu, aby viedla už len riadny život, pričom
ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na § 33a ods. 3 Tr. zák. nesmie byť
bežnou praxou, pokiaľ účel sankcie možno dosiahnuť aj inak tak ako je tomu podľa názoru odvolacieho
súdu v prejednávanom prípade. Podľa názoru odvolacieho súdu, takto uložený trest plní funkciu tak

individuálnej ako aj generálnej prevencie, pretože je tiež varovaním iných potenciálnych páchateľov,
že v dôsledku páchania drogovej trestnej činnosti im hrozí ukladanie trestu odňatia slobody, ktorý
trest je vo svojej podstate najprísnejším trestom. Obžalovaná si naviac musí byť vedomá, že prípadné
porušenie uloženého zákazu požívania návykových látok, či nevedenie riadneho života počas skúšobnej
doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, môže byť dôvodom pre rozhodnutie

o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o treste vo vzťahu k obžalovanému G. A., odvolací súd oproti obžalovanej
považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovanému bolo v súlade s vyššie uvedenými zásadami pre
ukladanie trestov potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody najmä s poukazom na recidívu

páchania drogovej trestnej činnosti, pre spáchanie ktorej vykonával v minulosti 9-ročný nepodmienečný
trest odňatia slobody, ktorý vykonal v roku 2022. Účel trestu teda v jeho prípade podľa názoru
odvolacieho súdu nemohol byť naplnený ukladaním trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu, pretože skôr uložený a vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody neviedol k jeho
náprave. Odvolací súd napokon pri ukladaní nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému

vovýmere14mesiacov(prisadzbepodľa§171ods.3Tr.zák.od6mesiacovdo3rokov)zohľadnilnielen
recidívu obžalovaného vo vzťahu k páchaniu úmyselnej drogovej trestnej činnosti, ale aj priznanie sa
obžalovaného k prechovávaniu návykovej látky a konkrétne okolnosti spáchania skutku s poukazom na
množstvo metamfetamínu o hmotnosti „iba“ 0,313 gramu, ktoré množstvo iba tesne presahuje nepatrnémnožstvo, ktoré je stanovené pre túto látku na 0,2 gramu. Podľa názoru odvolacieho súdu, takto uložený
trest obžalovanému plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, a je tiež dostatočným
varovaním iných potenciálnych páchateľov, že v dôsledku páchania drogovej trestnej činnosti im hrozí

aj ukladanie trestu odňatia slobody, ktorý trest je vo svojej podstate najprísnejším trestom. Keďže
obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti, odvolací súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhovel odvolaniam obžalovaných podaným čo do výrokov
o uložených trestoch a preto po zrušení napadnutého rozsudku v daných častiach podľa § 321 ods. 1
písm. e) Tr. por., sám uložil obžalovaným tresty tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Napokon odvolací súd preskúmavajúc aj nadväzujúce výroky o ochrannom liečení obžalovaných,
rozhodol po zrušení týchto výrokov zistiac dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. zák. o uložení

ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou obžalovaným podľa § 73 ods. 2 písm.
c) Tr. zák. a § 74 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovaným ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou s poukazom na závery znaleckého posudku. Odvolací súd
na základe preskúmanie výrokov o ochrannom liečení však dospel k záveru, že na uloženie ochranného
liečenia ústavnou formou neboli splnené zákonné podmienky.

Z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vyplýva, že súd môže uložiť páchateľovi ochranné
liečenie ak spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky. U obžalovaných bola aj podľa
názoru odvolacieho súdu splnená táto podmienka, z ktorej vychádzal okresný súd. Pokiaľ ide o formu
ochranného liečenia, podmienkami jej určenia sa zaoberá ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zák. Z tohto

ustanovenia vyplýva, že ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na
slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom osobu páchateľa, povahu duševnej
poruchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma liečenia. Okresný
súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyplývajúcich zo záverov znalca psychiatra A.
N. zistil, že obžalovaní v čase spáchania skutku netrpeli duševnou poruchou, ale znalec u nich zistil

závislosť od stimulancií, nie chorobný patický sklon k ich užívaniu. Súčasne znalec vyslovil záver,
že pobyt obžalovaných na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Na základe uvedeného podľa
názoru odvolacieho súdu u obžalovaných a v prípade ukladania trestu odňatia slobody obžalovanej
B. s podmienečným odkladom jeho výkonu, neboli splnené zákonné podmienky podľa § 74 ods. 1 Tr.
zák. pre uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, keďže znalec výslovne uviedol, že obžalovaní

nie sú na slobode nebezpeční pre spoločnosť ani u nich nezistil prítomnosť duševnej poruchy. Ani
vprípadeobžalovanéhoA.,ktorémuboluloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodynemoholodvolací
súd ukladať ochranné liečenie ústavnou formou, vzhľadom k výmere uloženého trestu odňatia slobody
a dĺžke vykonanej väzby. Zároveň odvolací súd nezistil, že by u obžalovaných nemohol byť dosiahnutý
účel ochranného liečenia aj pri ukladaní ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou

formou.

Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd o podaných odvolania prokurátora a obžalovaných tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.