Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325011017
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325011017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
07.11.2025, sp. zn. 31T/34/2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku sa

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Srbsko,
prechodný pobyt D. X. XXXX XXXX/XX, E.,
t. č. ÚVV a ÚVTOS Bratislava,

odsudzuje

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 39 ods. 5 a § 41 ods. 2 Trestného
zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba

na 5 (päť) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na trest prepadnutia veci:
- otvárací nôž čiernej farby.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na trest vyhostenia vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.11.2025, sp. zn. 31T/34/2025 bol obžalovaný A. B.

uznaný za vinného, že

pod vplyvom alkoholu v presne nezistenom čase okolo 23.00 hod. dňa 21.07.2025 v meste F. G. D.
H. I. v blízkosti železničného nadjazdu po krátkom predchádzajúcom slovnom konflikte s poškodenýmkráčajúcim s kolegami na opačnej strane ulice, napadol poškodeného A. J., a to takým spôsobom, že
potom ako sa smerom k nemu rozbehol udrel ho rukami do oblasti hlavy, pričom bezprostredne nato
spod oblečenia vytiahol čierny otvárací nôž, a držiac ho v pravej ruke poškodenému mieril údery nožom

zovretým v pravej ruke priamo na hlavu a trup, čomu sa poškodený snažil brániť, ktorý napokon, ako
zistil, že z oblasti hlavy krváca sa dal na útek smerom na most, kedy ho obvinený asi 50- 60 metrov
prenasledoval a bežal za ním, kde na vrchole mosta poškodený vplyvom zlého osvetlenia narazil do
oceľovýchzábran,kdehoobvinenýdobeholaopakovanenapádalúdermiakoajsnožomvrukevplyvom
čoho poškodený spadol na zem, kde bol nožom zasiahnutý do oblasti brucha, napokon sa poškodenému

podarilo vstať a dať sa znova na útek smerom do centra mesta, kde sa skryl pred obvineným medzi
bytovkami, pričom následkom útoku zo strany obvineného, poškodený A. J. utrpel stav po traume hlavy,
bodné resp. bodnorezné rany na rozhraní temenozáhlavovom vľavo dĺžky 1 cm, na zadnej časti oblúka
ľavej ušnice veľkosti 2 cm, za ľavou ušnicou veľkosti 3 cm, v oblasti ľavej strednej brušnej krajiny veľkosti
2 cm s porušením svalových vlákien, krátkošikmú na bočnozadnej strane dolnej časti ľavého ramena
veľkosti 10 cm zasahujúcu čiastočne i svalovú hmotu, drobnú na ľakťovej strane ľavého predlaktia, v

oblasti bázy zadnej strany malička ľavej ruky, zlomeninu bázy distálneho článku / posledného / malička
ľavej ruky s posunom o 2 mm, pričom poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života v trvaní
minimálne 4 týždňov vo vykonávaní prác, ktoré vedú k zvýšeniu vnútrobrušného tlaku ako je ťažká
fyzická práca, dvíhanie ťažších predmetov a v dôsledku fixácie na ľavej ruke bol limitovaný v činnostiach
ako sú obliekanie, obúvanie, hygiena a výkon bežných domácich prác,

teda :
- v úmysle spáchať trestný čin dopustil sa konania bezprostredne smerujúceho k úmyselnému
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchal :
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 39 ods. 5 a §
41 ods. 2 Trestného zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem)
mesiacov, na výkon ktorého ho prvostupňový súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil
doústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Podľa§60ods.1písm.a)Trestnéhozákona
bol obžalovanému tiež uložený trest prepadnutia veci - otváracieho noža čiernej farby a podľa § 65 ods.

1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia vo výmere 7 (sedem) rokov.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste - vo svoj prospech.
V odôvodnení podaného odvolania zo dňa 26.11.2025 (cestou obhajcu) uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Odvolaním sa obžalovaný domáha uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Obžalovaný poukazuje na právne východiská a závery

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 6/2009 z 2.11.2011. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá
prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch.
2.2. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme

individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob
spáchaniačinuajehonásledok,mierazavinenia,pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,
osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a
jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy.
2.3. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach okolností prípadu, pričom nemožno

opomenúť možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej
časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa
konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy
páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu

a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (R 23/1967).
2.4. Prvostupňový súd síce znížil obžalovanému trest odňatia slobody, obžalovaný sa ale domnieva, že
vzhľadom na výšku trestu a okolnosti prípadu je možné účel trestu dosiahnuť aj miernejším trestom,
najmä nespojeným s jeho výkonom, obžalovaný poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 3 Trestnéhozákona. Podmienečný trest odňatia slobody súd neukladal s odôvodnením, že vo svojej domovine sa
obžalovaný dopustil početného a závažného protiprávneho konania, pričom tento záver prvostupňového
súdu je celkom nepreskúmateľný, nie je z neho možné zistiť aký trestný čin spáchal, aký trest dostal,

aký súd ho odsúdil, či nebolo odsúdenie zahladené a podobne. V spisovom materiály nie je dôkaz o
tom, že by sa obžalovaný dopustil v Srbskej republike trestného činu. Takýmto dôkazom by mohlo byť
len vyjadrenie orgánu, ktorý vedie v Srbskej republike register trestov- tzv. kaznena evidencija. Toto
vedie Ministerstvo unutrašnjih poslova (MUP), teda Ministerstvo vnútra Srbskej republiky. Akékoľvek
vyjadrenie polície prostredníctvom policajného pridelenca je v tomto smere irelevantné a ako dôkaz

nepoužiteľné. Podľa názoru obhajoby neexistujú rozumné dôvody, pre ktoré by nebol odôvodnený
predpoklad, že by v danom prípade miernejší podmienečný trest odňatia slobody nebol spôsobilý naplniť
účel podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona. Taktiež nie je v rozsudku preskúmateľný záver súdu o výmere
trestu vyhostenia na 7 rokov, teda prakticky v strede trestnej sadzby, ide o neprimerane dlhé trvanie tohto
trestu. Tento trest pritom aj sám plní ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu a v spojení s
nepodmienečným trestom odňatia slobody je zjavne neprimeraný.

2.5. Obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom grafickom
tvare) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu, sp. zn.: 31T/34/2025 zo dňa 7.11.2025 podľa § 321
ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, aby rozhodol sám a
obžalovanému uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

zamietnuť, keďže trest považoval za primeraný a správny. Obhajca obžalovaného navrhol rozhodnúť
tak, ako som uviedol v písomnom odvolaní a doplnil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď sa
v ňou uvádza len, že obžalovaný sa dopustil početného protiprávneho konania. Obžalovaný má udelené
povolenie k pobytu a toto sa udeľuje iba občanom, ktorí nie sú trestne stíhaní. Obžalovaný uviedol, že
pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca a ľutuje všetko, čo sa stalo a mrzí ho to.

4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného

poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný
prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
6. Odvolaním napadnutý výrok o treste, odôvodnil prvostupňový súd tým, že obžalovaný na hlavnom

pojednávaní dňa 07.11.2025 po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe, a všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g),
písm. h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Prokurátor nemal k vyhláseniu výhrady a navrhol ho
prijať. Súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe,
vykonal dokazovanie ohľadne trestu. Obžalovaný ďalej uviedol, že prišiel na Slovensko kvôli lepšiemu

životu, zarobí tu viac ako v Srbsku. Na Slovensku má priateľku, deti nemá, rodičia žijú v Srbsku. Na
Slovensku má povolený pobyt v súvislosti s jeho živnosťou. V Srbsku nebol odsúdený za trestnú činnosť,
iba vypočúvaný. Podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
znalca MUDr. Mária Straku č. 135/2025 zo dňa 11.08.2025 obžalovaný nie je závislý na psychoaktívnychlátkach. V čase skutku bol v stave prostej opitosti, čo nie je duševná porucha ani choroba. Z hľadiska
psychiatrického nie je na slobode nebezpečný, nie je potrebné mu nariadiť ochrannú liečbu. Je schopný
chápať zmysel trestného konania a nie je potrebné skúmanie jeho duševného stavu. Podľa zápisnice

o vydaní veci vydal C. F. dňa 25.07.2025 otvárací nôž čiernej farby, ktorý našiel v práčke vo svojom
byte v F., kde býval A. H.. Obžalovaný k tomu viedol, že to bol jeho nôž. Podľa registra obyvateľov
je obžalovaný občanom Srbska. V registri trestov ani registri priestupkov nemá obžalovaný žiaden
záznam. Podľa odpovede Úradu policajného pridelenca v Srbsku zo dňa 28.08.2025 srbská polícia k
osobe obžalovaného uviedla, že v trestných záznamoch je vedený ako páchateľ trestných činov lúpeže,

drogových trestných činov a opakovaných ľahkých ublížení na zdraví. Obhajca k tomu uviedol, že sa
nejedná o evidenciu odsúdení, ale o záznamy o výsluchoch a iných úkonoch, ktoré predstavujú iba účasť
na vyšetrovaní, ale nie odsúdenie obžalovaného. Podľa hodnotenia obžalovaného z ústavu na výkon
väzby zo 04.09.2025 bolo jeho správanie na požadovanej úrovni, k príslušníkom a ostatným osobám
sa správa slušne. Pokyny a príkazy plní a rešpektuje, konflikty nevyvoláva. Disciplinárne odmenený ani
potrestaný nebol. Kontakty udržiava s rodičmi a priateľkou, ktorí ho morálne a materiálne podporujú.

7. Prvostupňový súd uviedol, že mohol obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie
zločinu a prečinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, a to od 4 do 10 rokov. U obžalovaného
zistil 1 poľahčujúcu okolnosť - priznal a úprimne oľutoval spáchaného trestného činu, a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní trestu za viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom,

sa hodná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu na 13 rokov a 4 mesiace. V zmysle § 34 ods.
6 Trestného zákona musel súd ukladať trest odňatia slobody. Súd zohľadnil postoj obžalovaného k
spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal ako i skutočnosť, že sa jedná o jeho prvé odsúdenie
na Slovensku ako i v štátoch EÚ, ktoré sa zaznamenávajú do registra trestov. Uložil mu preto trest
mimoriadne znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 8

mesiace. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa vo svojej domovine dopustil početného
a závažného protiprávneho konania nemal súd za to, že by účel trestu bolo možné dosiahnuť jeho
podmienečným odkladom a uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd sa nestotožnil s vyjadrením
obžalovaného, že sa malo jednať iba o jeho výpovede alebo neskončené trestné konania, keďže v
odpovedi sa jasne uvádza, že je vedený ako páchateľ spomínanej trestnej činnosti, čo zodpovedá

právoplatnému odsúdeniu. Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd uložil trest prepadnutia veci použitej na spáchanie
trestného činu, keďže sa jedná o nôž určený čisto k útoku na telo. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa
dopustil na území Slovenska závažnej násilnej trestnej činnosti a násilnej trestnej činnosti sa dopúšťal

aj predtým v Srbsku, vyžaduje bezpečnosť osôb ako i verejný záujem uloženie trestu vyhostenia.
Obžalovaný nie je občanom Slovenska ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá
doplnková ochrana, ani neboli preukázané žiadne okolnosti vylučujúce uloženie takéhoto trestu v zmysle
§ 65 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na závažnosť páchanej trestnej činnosti ako i na to, že
obžalovaný má k územiu Slovenska iba pracovné väzby, nemá tu rodinu, majetok ani stále bydlisko

(býva na ubytovni), uložil mu súd trest vyhostenia vo výmere 7 rokov.
8. Úvahy prvostupňového súdu, citované v bodoch 7 až 8 tohto rozsudku odvolacieho súdu, považuje
odvolací súd v prevažnej miere za vecne správne, keďže relevantným spôsobom vyhodnocujú zistené
skutočnosti.Narozdielodprvostupňovéhosúdu,odvolacísúdjetohonázoru,žepriosobeobžalovaného
nie je možné na tohto hľadieť ako na recidivistu len vzhľadom na oboznámenú správu policajného

pridelenca v Srbskej republike. V zmysle tohto listinného dôkazu obžalovaný mal byť páchateľom
viacerých (aj závažných) trestných činov, pričom ale je správny poukaz obhajoby, že táto príloha nie je
vo výsledku rovnocenná z výpisom, či odpisom registra trestov, okrem iného aj preto, že neobsahuje
presnéúdajeoodsúdeniach,icheventuálnomzahladení,čianalogickomprávnominštitútezahraničných
orgánov. Odvolací súd dodáva, že na to, aby súd (prvostupňový, či odvolací) mohol zohľadniť zahraničné

odsúdenie optikou ustanovenia § 7 ods. 1 Trestného poriadku, teda porovnať, či skutky, za ktoré mal
byť obžalovaný skôr uznaný vinným spĺňajú pojmové znaky trestného činu aj podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, je nutné presne poznať, za aké konanie mal byť obžalovaný v zahraničí odsúdený.
Pre tieto účely nie je možné sa uspokojiť s doručením písomnej správy policajného pridelenca,
ktorú prvostupňový súd vykonal ako listinný dôkaz. Doplnenie dokazovania v tomto smere v zmysle

ustanovenia § 2 ods. 11 Trestného poriadku mohol vykonať aj súd, avšak podľa názoru odvolacieho
súd tak nebol povinný urobiť ani prvostupňový ani odvolací súd. Doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo
mať za následok preukázanie potenciálnych minulých odsúdení obžalovaného by v danom smere aj
vzhľadom na fakt, že takéto dokazovania nebolo zo strany OČTK zabezpečené a zo strany prokurátoraako dôkaz navrhnuté, by v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu porušovalo zásadu rovnosti
zbraní v trestnom konaní. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak by prvostupňový (alebo
odvolací) súd mal alebo musel vykonať naznačené dokazovanie sám, bol by takýto postup v rozpore

so zásadou rovnosti strán v konaní pred súdom, pretože súd, pri ďalšom samostatnom doplnení
dokazovania, by preberal na seba úlohu prokurátora (súd by za prokurátora prebral dôkazné bremeno
na seba a stal by sa tak ďalšou procesnou stranou a akýmsi pomocníkom prokurátora). Súd však nie je
pomocníkom prokurátora, ktorý mu sám dotvorí alebo doplní dokazovanie tak, aby mu mohol vyhovieť.
Preto v tomto smere odvolací súd nepristúpil k proaktívnemu doplneniu dokazovania a ani uvedené

samostatne neinicioval, ale rozhodol na podklade už skôr zabezpečených a riadne vykonaných dôkazov.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne
odložený, je v danom prípade (potom ako odvolací súd nevezme do úvahy nepreukázané domnienky
a dohady o skorších odsúdeniach obžalovaného) spôsobilé naplniť účel takzvanej individuálnej
prevencie, tým skôr v prípade, ak bude obžalovanému súčasne uložený trest vyhostenia. V prípade
osoby obžalovaného bude postačujúcim trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov, teda vo

výmere uloženej aj prvostupňovým súdom s tým, že jeho výkon z dôvodu možnosti a vhodnosti bude
podmienečne odložený na skúšobnú doby v trvaní 5 rokov, t.j. v maximálnej možnej výmere, ku ktorej
odvolací súd pristúpil práve z dôvodu okolností na strane stíhaného skutku, keď obžalovaný v dôsledku
banálneho náhodného konfliktu zaútočil na poškodeného nožom, ktorým ho zranil v oblasti hlavy a trupu,
resp. brucha a v útoku pokračoval aj po tom, ako pred ním poškodený utekal, tohto dobehol a pokračoval

v spôsobovaní ďalších zranení. Ide teda o konanie s vysokou mierou závažnosti, pri ktorom hrozí
vysoké riziko vzniku ťažkého, či nenapraviteľné následku, navyše pri výkone činnosti, ktorú nie je možné
vnímať ako rizikovú (jednoduchá chôdza po chodníku a náhodné stretnutie poškodeného obžalovaným).
V tomto smere preto napriek faktu, že u osoby obžalovaného bolo možné pristúpiť k uloženiu trestu
miernejšou formou (trestu odňatia slobody v podmienečnej forme), bolo nutné obžalovaného a jeho

správanie monitorovať po dlhší čas. Pokiaľ ide o možnosť nariadenia probačného dohľadu, táto sa javila
odvolaciemu súdu ako neúčelná vzhľadom na súbežne ukladaný trest vyhostenia z územia SR. Pokiaľ
ide o výrok o treste prepadnutia veci, v tomto smere nebola jeho nesprávnosť vytýkaná a túto nezistil
ani odvolací súd.
10. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest vyhostenia z územia SR v trvaní 7 rokov, pričom tento

druh trestu ako neprimerane prísny namietal aj sám obžalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že
úvaha prvostupňového súdu o potrebe uloženia trestu vyhostenia je v tomto smere správna. Obžalovaný
je osoba odsudzovaná za skutok násilnej povahy, len v minimálnej forme vyprovokovaný, pri ktorom
spôsob spáchania dostatočne odôvodňuje úvahu o tom, že obžalovaný môže byť pre svoju povahovú
výbavu rizikom v podmienkach pobytu na území SR. Záver o tom, že obžalovaný tu síce pracuje,

ale nemá stabilné a dlhodobé väzby na prostredie SR, je v danom smere správny a hoci obžalovaný
uvádza, že má svoju priateľku tu na území SR, tento vzťah sám o sebe nie možné uzavrieť ako stabilné
a dlhodobé zázemie. Pritom záver obhajoby, že tento uložený trest v strede zákonnej sadzby (základná
sadza je vo výmere 1-15 rokov) sa javí ako neprimeraný, je dôvodný najmä v prípade kombinácie trestu
vyhostenia s trestom odňatia slobody nepodmienečnou formou. Odvolací súd považoval za dostatočný

aj nižší trest vyhostenia, avšak v minimálnej výmere 6 rokov, teda vo výmere presahujúcej dĺžku uloženej
skúšobnej doby, pričom práve budúcim prístupom obžalovaného k takto uloženým trestom bude možné
spoľahlivo vyhodnotiť, či pri jeho osobe uložená kombinácia trestov dostatočne splnila svoj účel.
11. Preto vzhľadom k vyššie uvedenému bolo možné pristúpiť k uloženiu trestu odňatia slobody, ktorého
výkon bude podmienečne odložený a ktorý, vzhľadom na potrebu citeľného zásahu do bežného života

obžalovaného, na to aby bol spôsobilý zabezpečiť najmä účel takzvanej individuálnej prevencie a
sekundárne aj účel takzvanej generálnej prevencie, musí byť posilnený o uloženie maximálnej možnej
skúšobnej doby a zároveň trestu vyhostenia vo výmere 6 rokov.
12. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolacieho súdu, bolo potrebné na základe
odvolaniaobžalovaného,zrušiťvýrokotrestenapadnutéhorozsudkuzdôvodovuvedenýchvustanovení

§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový súd vykonal
dostatočnédokazovanie,potrebnénarozhodnutieotrestepreobžalovaného,odvolacísúdsámrozhodol
o uložení trestu (trestov), súlade s vyššie uvedenými závermi, ku ktorým dospel v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.