Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/197/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121464505
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121464505.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek
senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: EUROKAPITAL,
a.s.,sosídlomRužinovská3,Bratislava,IČO:36759309,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaCIMRÁK
s.r.o., so sídlom Štefanikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: ANGEL OF BUSINESS
s.r.o.,sosídlomBancíkovej1/A,Bratislava,IČO:47497394,ozaplatenie24.510,-Eurspríslušenstvom,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/94/2021-169 zo dňa
12. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26Cb/94/2021-169 zo dňa 12.
marca 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 24.510,- eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 24.510,- eur od 24.04.2020 do zaplatenia a
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s
poukazom na ust. § 326 ods. 1, 2, 3, § 409 ods. 1, § 411, § 447, § 450 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44
ods. 2, § 516, § 570 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „OZ“), ust. § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
2. Spornou podľa odôvodnenia rozsudku nebola objednávka žalobcu na 10.000 ks ochranných masiek
KN95 za celkovú sumu 43.000,- eur u žalovaného, ktorú žalobca uhradil na základe faktúry č. 12020
zo dňa 03.04.2020, ani vrátenie 9.500 ks masiek žalovanému, ktorý si ich prevzal, a následne vystavil

žalobcovi dobropis č. I. na sumu 40.850,- eur. Spätným prevzatím časti tovaru vznikla žalovanému
zároveň povinnosť vrátiť žalobcovi pomernú časť kúpnej ceny, pričom z tohto hľadiska je nepodstatné,
či bol žalobca oprávnený tovar vrátiť alebo nie. Zo správania žalovaného je zrejmé, že si bol svojej
povinnosti vrátiť žalobcovi časť zaplatenej kúpnej ceny v sume 49.020,- eur vedomý, keďže na uvedenú
sumu vystavil dobropis a časť kúpnej ceny v sume 24.510,- eur mu aj spätne uhradil. Nárok žalobcu
na vrátenie zostávajúcej časti kúpnej ceny v sume 24.510,- eur však neuznával a v rámci svojej obrany

uvádzal, že medzi ním a žalobcom došlo k dohode o novácii, ktorou bol jeho pôvodný záväzok vrátiť
žalobcovi sumu 24.510,- eur nahradený novým záväzkom, a pôvodný záväzok vrátenia zostávajúcej
časti kúpnej ceny sa mal započítať v rámci realizácie novej objednávky.
3.Zobsahukomunikáciemedzištatutármisporovýchstránvyplývadohoda,ženárokžalobcunavrátenie
zostávajúcej časti kúpnej ceny za vrátený tovar žalovaný uhradí z prostriedkov utŕžených za jeho predaj
tretím osobám, resp. že túto nevrátenú časť kúpnej ceny započítajú na kúpnu cenu iného, u žalovaného

objednaného tovaru. Z tejto komunikácie však nemožno odvodiť zánik nároku žalobcu v prípade, že ani
jedna z uvedených skutočností nenastane. Je teda zrejmé, že sporové strany nemali v úmysle uzatvoriťdohodu podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Z obsahu ich komunikácie vyplýva, že dohoda sa
týkala iba spôsobu úhrady sumy 24.510,- eur, t.j. nevráteného zostatku kúpnej ceny žalovaným od
žalobcu spätne odobratých ochranných masiek.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa ďalších skutkových tvrdení žalovaného, mal žalobca
záujem o dodávku 5 miliónov kusov nitrilových rukavíc, na ktorú mu zaslal písomnú objednávku (ktorú
žalovaný predložil ako listinný dôkaz, č.l. 37 spisu), ktorej obsah je zrejmý. Žalobca si podľa objednávky
objednal u žalovaného dodávku jedného milióna rukavíc s prípadnou opciou na 5 miliónov kusov, pričom
v objednávke uviedol, že časť ceny tovaru vo výške 50% bude splatná vopred a zvyšnú časť ceny

uhradí po prevzatí tovaru a žalovaným doručenej faktúry. Objednávku je tak v súlade s ust. § 43a
ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za návrh zmluvy. Žalovaný podľa jeho tvrdenia
kontaktoval po obdŕžaní objednávky svojho dodávateľa z Vietnamu, ktorý mu vzhľadom na veľký dopyt
po tovare oznámil, že dodávku môže vybaviť len za predpokladu 100 % úhrady vopred. Ak žalovaný
žiadal uhradiť celú sumu objednávky vopred, je takýto postup nutné považovať za odmietnutie návrhu
a nový návrh na uzatvorenie zmluvy z jeho strany. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca za uvedených

podmienok zmenil obsah svojej objednávky tak, že žiadal dodať len 24 000 boxov v hodnote 254.880,-
eur za ktoré žalovanému uhradil zálohu vo výške 50% z hodnoty objednávky. Toto konanie žalobcu je
potrebné opäť považovať za odmietnutie návrhu žalovaného a nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Z
ďalších skutkových tvrdení žalovaného, že zvyšnú sumu doplatil svojmu objednávateľovi z vlastných
finančných prostriedkov, nie je možné vyvodiť iný záver, ako ten, že návrh žalobcu akceptoval, došlo k

uzavretiu zmluvy, a žalovanému vznikla povinnosť dodať žalobcovi požadovaný tovar. Žalobcovi vznikla
povinnosť, uhradiť po dodaní tovaru žalovanému zostávajúcu časť kúpnej ceny. Žalovaný uviedol, že z
verejne dostupných zdrojov zistil záväzky žalobcu voči štátnym inštitúciám po lehote splatnosti v sume
vyššej ako 150.000,- eur, žiadal od žalobcu zaplatenie celej kúpnej ceny vopred.
5. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že prípadné neuhradené záväzky žalobcu

neoprávňovali žalovaného jednostranne meniť podmienky zmluvy a nedodať žalobcovi ním objednaný
tovar. Podľa ust. § 326 Obchodného zákonníka má zmluvná strana, ktorá je povinná plniť pred plnením
druhej strany, právo odoprieť plnenie, pokiaľ sa až po uzavretí zmluvy stane zrejmým, že druhá strana
nesplní svoj záväzok a to vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom
na svoje správanie pri príprave plnenia podmienok. Oprávnená strana má možnosť určiť druhej strane

primeranú lehotu na dodatočné zabezpečenie plnenia. Po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť.
Pokiaľ sa teda žalovaný chcel domáhať svojho práva podľa cit. ustanovenia a odoprieť žalobcovi plnenie
na základe jeho záväzkov voči verejnoprávnym inštitúciám, musel by v konaní preukázať (alebo aspoň
tvrdiť) nielen existenciu týchto záväzkov, ale aj omeškanie žalobcu s ich úhradou až po uzatvorení
zmluvy so žalovaným, čo v konaní ani len netvrdil. Z jeho skutkových tvrdení nie je teda možné

odvodiť existenciu jeho práva odoprieť žalobcovi dohodnuté plnenie v súlade s ust. § 326 Obchodného
zákonníka, ktoré v sebe navyše nezahŕňa právo jednostranne meniť podmienky uzatvorenej zmluvy a
jednostranne si určovať za akých okolností tovar dodá. Žalovaný by aj v takomto prípade mal nárok od
žalobcu žiadať iba poskytnutie dodatočného zabezpečenia plnenia (nie poskytnutie plnenia vopred) a
až v prípade, ak by mu žalobca takéto zabezpečenie neposkytol, bol by oprávnený od zmluvy odstúpiť.

V žiadnom prípade nebol oprávnený žiadať od žalobcu iba na základe jeho záväzkov, zaplatenie celej
kúpnej ceny vopred a už vôbec nie započítavať kúpnu cenu nedodaného tovaru s pohľadávkou žalobcu.
6. Súd prvej inštancie poznamenal, že ak by aj všetky skutkové tvrdenia žalovaného považoval za
preukázané, nezmenilo by to jeho záver o dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu a preto v súlade
so zásadou hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné vykonať navrhovaný výsluch konateľa

žalovaného, zo skutkových tvrdení ktorého je zrejmé, že pohľadávkou spôsobilou na započítanie voči
žalobcovi nikdy nedisponoval a jeho záväzok, ktorého uhradenie je predmetom tohto sporu, nikdy
nezanikol.
7. Žalovaný v rámci svojej obrany tiež uviedol, že žalobca mu mal svojim konaním spôsobiť škodu,
ktorú si bude voči nemu uplatňovať. Žiadne podanie, ktoré by bolo možné v súlade s ust. § 147 CSP

považovať za vzájomnú žalobu v priebehu konania neurobil, a preto súd jeho tvrdenia o údajnom nároku
na náhradu škody posúdil ako kompenzačnú námietku. Základným predpokladom vzniku nároku na
náhradu škody je protiprávne konanie škodcu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
protiprávnym konaním. V prípade, ak mala byť škoda spôsobená porušením povinností zo záväzkového
obchodnoprávneho vzťahu, predpokladom existencie nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 373 je

práve existencia porušenia povinností, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody. Nie je ani zrejmé, aká škoda mala byť žalovanému spôsobená (či skutočná škoda alebo
ušlý zisk). Existenciu nároku na náhradu škody nie je možné konštatovať iba na základe všeobecnýchtvrdení žalovaného o jej existencii. Žalovaný ani vo vzťahu k ním tvrdenému nároku na náhradu škody
neuniesol ani len bremeno tvrdenia a preto súd prvej inštancie takúto obranu nemohol akceptovať.
8. Dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, preto jej vyhovel a s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 CSP
z dôvodov podľa písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamah/rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

eventuálne toto rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Žalobu označil za nedôvodnú, nakoľko pôvodný záväzok žalobcu, vyplývajúci z dobropisu
žalovaného zo dňa 23.04.2020 (ďalej aj „Dobropis“), bol nahradený novou dohodou strán sporu na
zabezpečenie novej dodávky tovaru žalovaným, v rámci ktorej sa mala suma 24.510,- eur započítať.
Uviedol, že súdu predložil e - mailovú komunikáciu z mája 2020, a hoci ju žalobca vo vyjadrení k

odporu poprel, predmetná dohoda z nej jednoznačne vyplýva. Podľa dohody strán sporu, mal žalovaný
z vystaveného Dobropisu uhradiť žalobcovi len sumu 24.510,- eur, t. j. 50 %, čo aj spravil a zostávajúcu
sumu 24.510,- eur, t. j. ďalších 50 %, mal uhradiť buď po predaji vrátených mu respirátorov, na
ktorom sa budú podieľať všetky zúčastnené strany, vrátane sprostredkovateľa p. U. zo spoločnosti
Owlsolution s.r.o., alebo mala byť započítaná v rámci uzavretia nového obchodného vzťahu. Súd prvej

inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dohoda strán sporu, na ktorú žalovaný poukazoval,
mala predstavovať dohodu podľa ust. § 516 a nie podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Predmetnou
dohodou sa podľa neho strany sporu nedohodli na zániku záväzku, vyplývajúceho žalovanému z
Dobropisu, ale zmenili vzájomné práva a povinnosti v časti spôsobu úhrady sumy 24.510,- eur, t. j.
nevráteného zostatku kúpnej ceny zo žalovaným spätne odobratých respirátorov.

11. Predmetom nového obchodu, na ktorom sa strany sporu dohodli a v rámci ktorého malo dôjsť k
započítaniu sumy 24.510,- eur, mala byť dodávka 5 miliónov boxov nitrilových rukavíc od dodávateľa z
Vietnamu, ktorý vybavenie objednávky zaručil len v prípade úhrady 100 % ceny vopred. Žalobca svoju
požiadavku znížil na 24.000 ks boxov v hodnote 254.880,- eur a žalovanému uhradil zálohu len vo výške
50%, t.j. 127.440,- eur. Žalovaný dodávateľovi do Vietnamu uhradil celú hodnotu objednávky. Po zistení

záväzkov žalobcu voči štátnym inštitúciám, ho v súlade s ich dohodou požiadal o doplatenie zálohy
na objednávku, čo žalobca odmietol, so žalovaným prestal komunikovať a začal od neho vymáhať
24.510,- eur. Žalovaný poukázal na vyjadrenie zo dňa 21.11.2021 a na vyhrážky, ktorými žalobca
reagoval na jeho žiadosť o doplatenie zálohy, ktoré používal aj pri presadzovaní svojej požiadavky na
vrátenie respirátorov. Na základe konania žalobcu mu žalovaný vrátil zálohu za objednávku a oznámil

mu, že k jej zrealizovaniu môže dôjsť až po zaplatení zálohy. Obchod sa na základe toho nezrealizoval.
Tieto skutočnosti chcel žalovaný preukázať výsluchom svedka, súd prvej inštancie však tento dôkaz
nevykonal.
12. Ako s nemajúcimi oporu vo vykonanom dokazovaní sa žalovaný nestotožnil ani so skutkovými
závermi opísanými v ods. 24 - 26 rozsudku. Súd prvej inštancie prijal podľa jeho názoru nesprávny záver

o predkladaní návrhov na uzatvorenie zmluvy medzi stranami sporu, ich zmien, odmietnutia, či prijatia.
Žalovaný poukazoval na dohodu o novom obchode - dodávke rukavíc z Vietnamu, a to podľa podmienok
určených dodávateľom z Vietnamu, čo však žalobca neskôr nerešpektoval a požadovanú sumu zálohy
žalovanému nedoplatil. Doplatenie zálohy povinnosťou žalovaného nebolo a takýto návrh mu nebol ani
predložený, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie a teda ho ani nemohol akceptovať. Opísanie

procesu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu súdom prvej inštancie je nesprávne. Žalovaný
ohľadom dohody o podmienkach spolupráce strán sporu navrhoval vykonať aj výsluch svedka p. U.,
ktorý súd prvej inštancie zamietol. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca od počiatku ich vzájomnej
spolupráce konal nepoctivo, čo potvrdili aj jeho tvrdenia v súdnom konaní, ktoré sa ukázali ako účelovo
neúplné a nepravdivé.

13. Žalovaný poukázal aj na vyjadrenie žalobcu k jeho odporu, v ktorom poprel uzatvorenie dohody o
spôsobe úhrady sumy 24.510,- eur. Túto dohodu však žalovaný následne preukázal aj e-mailovou aj
SMS komunikáciou, ktorá ústnu dohodu strán sporu potvrdila, na čo už žalobca v konaní nereagoval. S
odkazom na ust. § 151 ods. 1, 2 CSP, označil svoje skutkové tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 21.11.2021
za nesporné, keďže žalobca ich výslovne nepoprel ani nerozporoval. Ak na ne súd prvej inštancie

neprihliadol a v rozpore s nimi prijal vlastné závery, tie sú nesprávne. Jeho záver, že medzi stranami
sporu bola uzatvorená dohoda podľa ust. § 516 OZ, ktorou sa mala zmeniť lehota splatnosti pohľadávky
žalobcu voči žalovanému, pôvodne uvedená v Dobropise žalovaného, je jeho rozhodnutie o uložení
povinnosti žalovanému uhradiť sumu 24.510,- eur spolu s príslušenstvom vyčísleným od 24.04.2020,teda od pôvodne upravenej lehoty splatnosti vo vystavenom Dobropise nesprávne. Stranami sporu
zmenená splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému nenastala, nakoľko nenastala ani jedna zo
skutočností dohodnutých stranami sporu v dohode a to buď predaj rukavíc alebo započítanie v rámci

nového obchodu, ktorý nebol dosiaľ naplnený nie z dôvodov na strane žalovaného, ako nesprávne
vyhodnotilsúdprvejinštancie,ktorý vods.26rozsudkunesprávnekonštatoval,žeprípadnéneuhradené
záväzky žalobcu neoprávňovali žalovaného jednostranne meniť podmienky zmluvy a nedodať žalobcovi
ním objednaný tovar. Nesprávne tiež konštatoval, že žalovaný mal poskytnúť žalobcovi primeranú lehotu
na dodatočné zabezpečenie plnenia a nežiadať poskytnutie plnenia vopred. Žalovaný žiadal len to, aby

žalobca dodržal podmienky stanovené dodávateľom z Vietnamu, o čom bol vopred informovaný (v
dôsledku čoho aj zmenil svoju pôvodnú objednávku zo dňa 03.12.2020 z milióna boxov rukavíc na 24
000 boxov).
14. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný mal preukazovať skutočnosť, že
sa žalobca dostal do omeškania s úhradou záväzkov voči štátnym inštitúciám po uzatvorení zmluvy,
nakoľko ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalovaný nemal s odstupom času ako preukázať. Súd prvej

inštancie založil svoj názor na závere o nesení dôkazného bremena žalovaným. Reálna neexistencia
určitej skutočnosti, ktorú však objektívne nemožno dokázať, zakladá presun dôkazného bremena na
protistranu. Bol to teda žalobca, ktorý mal tvrdiť a preukazovať svoje omeškanie s úhradou týchto
záväzkov už v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným, pričom tieto skutkové tvrdenia v konaní ani len
nepoprel. V súlade s ust. § 151 CSP, išlo o nesporné skutkové tvrdenia, ktoré súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil. Žalovaný doplnil, že by nepristúpil k uzatvoreniu obchodu so subjektom, ktorý má
preukázateľne evidované záväzky voči štátnym inštitúciám, presahujúce sumu jeho záväzku voči nemu.
15. Za nesprávny označil žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti úrokov z omeškania. V
prípade, ak bola podľa súdu bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda ohľadom zmeny lehoty
splatnosti pohľadávky, vyplývajúcej z Dobropisu, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s úhradou

sumy 24.510,- eur dňa 24.04.2020, teda v deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom v Dobropise. Súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť žalobcovi
sumu 24.510,- eur a nesprávne určil okamih, kedy sa mal dostať do omeškania.
16. Súd prvej inštancie teda podľa žalovaného nesprávne aplikoval právnu normu (ust, § 516 OZ), podľa
ktorej posúdil dohodu strán sporu ohľadom zmeny podmienok úhrady sumy 24.510,- eur, nevykonal

dokazovanie ohľadom zistenia a preverenia podmienok spolupráce strán sporu, ohľadom uzatvorenia
dohody strán sporu, ohľadom podmienok realizácie nového dohodnutého obchodu a dôvodov, pre ktoré
nebol doposiaľ naplnený. V odôvodnení rozsudku uviedol, že tak nespravil, nakoľko už zo skutkových
tvrdení žalovaného bolo zrejmé, že voči žalobcovi nikdy nedisponoval pohľadávkou spôsobilou na
započítanie a jeho záväzok tvoriaci predmet sporu nikdy nezanikol. Žalovaný konštatoval, že existenciu

pohľadávky spôsobilej na započítanie ani netvrdil. Súd prvej inštancie pripustil, že došlo k uzatvoreniu
dohody podľa ust. § 516 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej si mali strany sporu dohodnúť zmenu
záväzku v podobe zmeny jeho splatnosti. Na základe vykonaného dokazovania však prijal nesprávne
skutkovézáveryavecnesprávneprávneposúdil. Jehozáverynemajúoporuvovykonanomdokazovaní,
pri rozhodovaní išiel nad rámec toho, čo tvrdil a namietal žalovaný a čo bolo v konaní nesporné s

prihliadnutím na to, že žalobca voči skutkovým tvrdeniam a dôkazom predloženým zo strany žalovaného
nevzniesol výslovné námietky. V konaní nebolo preukázané, že by nastala jedna zo skutočností, ktorá
mala, podľa dohody strán sporu konštatovanej aj Mestským súdom, vyvolať splatnosť sumy 24.510,-
eur. Dôvody, pre ktoré nebol naplnený obchod dohodnutý stranami sporu, nesprávne zistil, a nesprávne
konštatoval, že došlo k pochybeniu na strane žalovaného. Subjektom zodpovedným za to, že dosiaľ

nebola naplnená ani jedna zo skutočností vyvolávajúcich splatnosť záväzku žalovaného bol žalobca,
ktorý konal nepoctivo a aj v súdnom konaní spochybňoval dohodu strán sporu ohľadom spôsobu
úhrady sumy 24.510,- eur až do času, kým to vzájomnou komunikáciou nepreukázal žalovaný, ktorý
aj pred súdom prvej inštancie deklaroval pripravenosť naplniť obchod dohodnutý so žalobcom, ktorého
realizácia je stále možná. Rozhodnutie je vzhľadom k uvedenému nespravodlivé a poškodzujúce

práva žalovaného, ktorý v rámci spolupráce so žalobcom konal s najlepším úmyslom a ochrana bola
poskytnutá žalobcovi, ktorý v konaní niekoľkokrát preukázateľne zavádzal.
17. Vo vyjadrení k odvolaniu označil žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny,
spravodlivý, riadne odôvodnený, plne sa s ním stotožnil a žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom
a priznania mu náhrady trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pravdivosť žalovaným predloženej

emailovej komunikácie medzi stranami sporu, z ktorej má vyplývať aj jeho vedomosť o podmienke
vietnamského dodávateľa na úhradu 100% kúpnej ceny objednaného tovaru, poprel na pojednávaní
dňa 12.03.2024 a žalovaný nepreukázal, že by išlo o skutočnú komunikáciu medzi nimi. Žalovaný
objektívne bremeno svojho tvrdenia neuniesol, keďže nepredložil žiaden relevantný dôkaz v zmysle čl.8 CSP, naopak žalobca v súlade s ust. § 151 ods. 2 CSP jeho skutkové tvrdenia poprel relevantným
spôsobom, keďže v zmysle teórie negatívneho dôkazu nemôže dokázať niečo, čo sa nestalo (napr.
neexistenciuemailovejkomunikácie)anavyvráteniejehotvrdenížalovanýneprodukovalaaninenavrhol

žiaden rozhodujúci dôkaz. Na uvedenom by nič nezmenil ani výsluch konateľa žalovaného, ktorý voči
nemu nedisponoval žiadnou, na započítanie spôsobilou pohľadávkou. Postup súdu aj v tejto časti
konania označil za správny. Žalobca poznamenal, že súd prvej inštancie napriek spornosti emailovej
komunikácievychádzalprizistenískutkovéhostavuztoho,žetátodokazujepredkladanienávrhovzmlúv
ako zo strany žalovaného tak aj zo strany žalobcu. Žalovaný akceptoval až posledný návrh žalobcu

a skutočnosť, že konal nad rámec tejto zmluvy sám na svoje vlastné riziko a bez súhlasu a vedomia
žalobcu, nemôže objektívne spôsobovať následky, ktoré by zaťažovali žalobcu.
18. Proces kontraktácie medzi sporovými stranami súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu v bode 25
rozsudku vysvetlil jasne, dospel k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne
závery. Žalovaný podľa neho nepreukázal naplnenie dôvodu odopretia plnenia podľa ust. § 326 ods.
1 Obchodného zákonníka, keďže by musel preukázať, že okolnosti odôvodňujúce obavu o plnenie

zmluvného záväzku zo strany žalobcu existovali a že nastali až po uzavretí zmluvy. Ani jednu z týchto
náležitostí odopretia plnenia žalovaný nepreukázal a preto sa nemôže dovolávať zmarenia plnenia
zo strany žalobcu. Súd sa podľa jeho názoru správne vysporiadal aj s dátumom splatnosti záväzku
žalovaného vrátiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorú správne naviazal na lehotu splatnosti uvedenú
žalovaným v dobropise, ktorého existenciu a ani jeho polovičnú úhradu nikdy nenamietal. Žalovaný

sa preto nemôže teraz brániť vlastným konštruktom vnímania skutkových a právnych udalostí daného
vzťahu, ktorý v konaní nebol schopný relevantne preukázať. V tomto smere je zmluvou aj dohoda o
dobropise a teda aj dohoda o jeho splatnosti. Keďže k žiadnemu obchodu medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo a nedošlo ani k zápočtu zadržanej časti dobropisu na nový obchod, bol žalovaný povinný vrátiť
žalobcovi aj druhú polovicu dobropisu, na čo bol aj riadne vyzvaný. Žalobca podotkol, že v ostatnej časti

odvolania žalovaný prezentoval argumenty, ktoré predkladal už počas prvoinštančného konania a ku
ktorým sa vo svojich podaniach a prednesoch obšírne vyjadril. Poukázal na svoje doterajšie písomné a
ústne vyjadrenia, ktoré preukazujú opodstatnenosť jeho nároku a vyvracajú tvrdenia žalovaného.
19. V odvolacej replike žalovaný zdôrazňoval, že na pojednávaní navrhol výsluch svedkov, p. U., ktorý
so stranami sporu spolupracoval, teda mu boli známe dohody strán sporu (jeho svedecká výpoveď

bola navrhovaná už v písomnom vyjadrení žalovaného zo dňa 21.11.2021), ako aj p. O., ktorá bola
v e-mailovej komunikácii podpísaná a písomne za žalobcu reagovala na e-mail žalovaného. Súd
prvej inštancie však tieto dôkazy nevykonal. V ostatnej časti vyjadrenia žalobca vyjadril súhlas s
argumentáciou súdu, ktorú však žalovaný namietal v podanom odvolaní, na ktorom trvá, a na jeho obsah
v plnom rozsahu odkázal, nakoľko rozsudok nie je správny ani spravodlivý.

20. V odvolacej duplike žalobca skonštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení len opakuje, že
počas konania navrhol vypočuť svedkov p. U. a p. O., pričom títo svedkovia majú preukazovať
relevanciu predloženej emailovej komunikácie. Žalovaný na preukázanie pravdivosti predmetnej
emailovejkomunikáciepočasceléhokonanianenavrholvypočuťsvedkaU.,čojezrejméajzozvukového
záznamu z pojednávania dňa 12.03.2024, od 18. minúty a 15 sekundy záznamu. Zároveň sa javí ako

nadbytočné a nehospodárne, aby boli títo svedkovia vypočutí, nakoľko súd pri vyhodnocovaní dôkazov
vychádzal aj z emailovej komunikácie, z ktorej vyextrahoval proces kontraktácie medzi sporovými
stranami, a teda jej pravdivosti a relevantnosti veril. Žalobca zotrval na svojich doterajších písomných
a ústnych vyjadreniach v celom rozsahu a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§
357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nesprávny a v súlade s ust. § 389 ods.
1, 2 CSP ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.23.Podľa§365ods.1písm.b/CSP,odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žesúdnesprávnymprocesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Podľa § 391 ods. 1, 2, 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. A k bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). K povinnosti súdov
riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril napr. aj v náleze č.k.
III. ÚS 119/03-30, v ktorom uviedol: „Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03)“.

27. Žalovaný sa v odvolaní bránil argumentáciou založenou na dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

e/, f/ a h/, t. j že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, s ktorými sa stotožnil aj dovolací
súd a dospel k úvahe, že závery súdu prvej inštancie sú v rozhodujúcich otázkach nepreskúmateľné, a
preto napadnutý rozsudok kvalitatívne požiadavky preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia nespĺňa.
Z odvolacej argumentácie žalovaného vyplývajú predovšetkým námietky nesprávneho vyhodnotenia

procesu uzatvárania vzájomných dohôd súdom prvej inštancie, ktorý dohodu strán o novácii záväzku
podriadil pod ust. § 516 Občianskeho zákonníka, pričom sa riadne nevysporiadal s námietkami
žalovaného, vznášanými v priebehu celého konania (počnúc podaným odporom a vyjadrením zo dňa
21.11.2021), o nutnosti aplikácie ust. 570 Občianskeho zákonníka, čo má v konečnom dôsledku dopad
aj na samotnú splatnosť záväzku žalovaného.

28. Podľa § 516 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti. Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok
zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom
požadované náležitosti. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode

došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda
nebola.

29. Podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší
záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku
uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.30. Rozdiel v správnosti aplikácie uvedených ustanovení je zásadný z pohľadu toho, či pôvodný
záväzok zanikol a bol nahradený novým, ako tvrdí žalovaný, podporiac svoje tvrdenia mailovou
komunikáciou z 15.05.2020 alebo došlo len k úprave pôvodného záväzku, a jeho stálej účinnosti popri

záväzku novom. Túto právnu dilemu mohol súd prvej inštancie ozrejmiť práve výsluchom navrhovaných
svedkov. Ak súd prvej inštancie z dôvodu udržania hospodárnosti konania tento dôkaz nevykonal,
vychádzal len z Dobropisu predloženého žalobcom a vec rozhodoval bez existencie listinných dôkazov,
t. j. zmlúv, ktoré by do vzniknutej situácie vniesli jasnejšie pravidlá, a podmienky kontraktácie ozrejmili,
zaťažil konanie vadou nepreskúmateľnosti jeho záverov, keďže neodstránil základný rozpor tvrdení,

a to či pôvodný záväzok žalovaného, vrátiť žalobcovi sumu 24.510,- eur naďalej trvá a menia sa len
jeho podmienky (napr. spôsob alebo čas úhrady), alebo či pôvodný záväzok zanikol a bol nahradený
novým záväzkom (na základe dohody o dodaní nového tovaru - rukavíc od čínskeho dodávateľa, v
rámci ktorého sa táto suma započíta), čo súd prvej inštancie aj pripustil, no súčasne žalobcovi priznal
úrok z omeškania od dátumu splatnosti vyplývajúceho z Dobropisu, t.j. od 24.04.2020. Ak by pôvodný
záväzok zanikol, nemohol sa žalovaný dostať do omeškania s jeho zaplatením.

31. Nevyhnutnosť správnej aplikácie na vec sa vzťahujúceho ustanovenia je vo veci podstatnou a
určujúcou vo vyhodnotení, či pôvodný záväzok zanikol alebo došlo len k jeho zmene (úprave). Podľa
tvrdení žalovaného, totiž cieľom komunikácie pri osobnom stretnutí strán a následne aj mailovej a SMS
komunikácie nebol posun pôvodného termínu splatenia dlhu na základe Dobropisu žalovaného, ale jeho

transformácia v prospech budúceho obchodu, dohodnutého na základe objednávky žalobcu zo dňa
03.12.2020, pôvodne na 1 mil. balení rukavíc od čínskeho dodávateľa, s následnou úpravou na 24.000
ks boxov.

32. Súd prvej inštancie teda bez vykonania navrhnutých dôkazov iba konštatoval zmenu splatnosti

pôvodne upraveného záväzkového vzťahu novým (aplikáciou § 516 OZ), bez premietnutia tohto záveru
do omeškania žalovaného s platením záväzku, nevysporiadal sa s otázkou nahradenia pôvodného
záväzku iným, novým záväzkom (§ 570 OZ), a podstatným následkom na rozhodnutie vo veci, nakoľko
plnenie zo zaniknutého, neexistujúceho titulu priznať nemožno. Nutnosť vysporiadania sa aj s aplikáciou
ust. § 570 OZ na preskúmavanú vec, vyplýva z mailovej komunikácie strán a aj potrebného výsluchu

svedkov, z ktorých je potrebné analyzovať, či pôvodný záväzok trvá, alebo došlo k jeho transformácii na
nový záväzok aj s ohľadom na dohodu v mailovej komunikácii zo dňa 15.05.2020, podľa ktorej žalobca
súhlasil (akceptoval návrh žalovaného), že k doplateniu dobropisu dôjde a/ po predaji odovzdaných
respirátorov, na ktorom sa budú podieľať všetky zúčastnené strany, vrátane sprostredkovateľa obchodu,
b/ pri uzavretí nového obchodného prípadu, kedy bude zvyšných 50% ceny z uvedeného dobropisu

započítaných z tohto prípadného obchodu. „Akonáhle nastane akýkoľvek variant, tzn. a/ alebo b/, bude
doplatok vo výške 24.510,- eur uhradený resp. započítaný okamžite.“

33. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca následne doručil žalovanému objednávku na dodanie rukavíc
(pričom uvedené mailovú komunikáciu výslovne nepoprel), nováciu záväzku konkludentne potvrdil.

34. Keďže súd prvej inštancie úhradu dlhu žalovaného, vyplývajúcu z Dobropisu nevyhodnocoval
z hľadiska jej naviazanosti na predaj žalobcom vrátených respirátorov žalovanému (za participácie
zúčastnených strán a sprostredkovateľa) a na uzatvorenie nového obchodného vzťahu, a to vypočutím
navrhnutých svedkov, čím nemal preukázanú ani jednu zo skutočností, ktorá mala splatnosť záväzku

žalovaného vo výške 24.510,- eur vyvolať, nedostatočne zistil skutkový stav, s vplyvom aj na určenie
lehoty splatnosti pohľadávky žalobcu, čo transformovalo aj jeho právne posúdenie veci.

35. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov
nepreskúmateľné, pričom nešlo o nedostatok, ktoré by mohol odstrániť odvolací súd, odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil v
celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

36. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie

náležite odôvodniť, tak aby obsahovalo odôvodnenie všetkých rozhodujúcich otázok a spĺňalo tak
kritériá preskúmateľnosti. Prednostne sa vysporiada s otázkou či v právnom vzťahu strán sporu došlo k
privatívnej (§ 570 OZ) alebo kumulatívnej novácii (§ 516 OZ), čo bude potrebné ozrejmiť výpoveďami
navrhnutých svedkov, a na základe skutkového stavu, ktorý aj týmto dokazovaním získa, ak dospejek záveru o dôvodnosti uplatnenej pohľadávky žalobcu, vysporiada sa aj so splatnosťou sumy 24.510,-
eur, vyplývajúcej z Dobropisu žalovaného zo dňa 23.04.2020, s ohľadom na nárok žalobcu na úrok z
omeškania.

37. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Súd by mal byť vo
svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné
a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť,
teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade

aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).
38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396
ods. 3 CSP.

39. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).