Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010825
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325010825.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom D., tohto času v ÚVV Nitra, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3.12.2025, sp. zn.
31T/20/2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.3.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., prechodne bytom D.
XXXX, E., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra,

uznáva za vinného, že

od apríla 2020 do 14.3.2025, s výnimkou dní 5.11.2021, kedy sa vulgárne správal voči poškodenej,
4.5.2024, kedy vulgárne nadával poškodenej a sotil do nej, a 18.2.2025, kedy nadával a hádal sa
s poškodenou, za ktoré konania voči poškodenej B. F. bol postihnutý v priestupkových konaniach
napomenutiami za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, v rodinnom dome na adrese E. XXXX v súvislosti s požívaním alkoholu opakovane
fyzicky a psychicky ubližoval svojej družke B. F., ktorej vulgárne nadával, dával facky, bil ju päsťami po
celom tele, kopal do rôznych častí tela, vybil jej zuby a vytrhal vlasy,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej
bezpečnosť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 37 písmeno m), § 38 odsek 2 Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) a § 74 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 3.12.2025 sp. zn. 31T/20/2025 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno

b) Trestného zákona na skutkom základe, že
od apríla 2020 do 14.3.2025 v rodinnom dome na adrese E. XXXX v súvislosti s požívaním alkoholu
opakovane fyzicky a psychicky ubližoval svojej družke B. F. (ďalej len „poškodená“), ktorej vulgárne
nadával, dával facky, bil ju päsťami po celom tele, kopal do rôznych častí tela, vybil jej zuby a vytrhal
vlasy.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno
m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 odsek 2
písmeno a) Trestného zákona ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) a § 74 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné liečenie
protialkoholické ústavnou formou.

(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2025 sa prokurátor Okresnej prokuratúry
Galanta vzdal práva na podanie odvolania, pričom obžalovaný podal odvolanie v celom rozsahu.

Obžalovaný prostredníctvom obhajkyne JUDr. Lucie Gašpierikovej (ďalej len „obhajkyňa“) podaním
doručeným okresnému súdu dňa 12.1.2026 odôvodnil podané odvolanie s tým, že toto smeruje voči
výroku o vine a treste ako aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný považuje rozsudok za nezákonný, keďže okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav
a vec neprávne právne posúdil.

K výroku o vine namietol, že aj po novelizácii ustanovenia o tomto trestnom čine, kedy bolo vypustené
slovo týra, skutková podstata zostala zachovaná, pričom na jej naplnenie sa vyžaduje fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie, ktoré je pociťované ako ťažké príkorie, ktoré je možno najobjektívnejšie
zachytiť znaleckým dokazovaním. Obžalovaný nesúhlasí s názorom okresného súdu, že záver
o spáchaní fyzického alebo psychického utrpenia je možné získať aj inak ako odbornými znalosťami.

Obhajoba nespochybňuje, že facky, kopance, údery, kopnutia, či iné sú nežiaduce prejavy správania
sa voči druhej osobe, no nie sú sami o sebe spôsobilé naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu
týrania blízkej osoby. Sama poškodená utrpenie nepociťovala, čo vyplynulo zo znaleckého skúmania
Mgr. Ťapušíkovej. Pri danom trestnom čine sa zlé správanie vyznačuje vyšším stupňom hrubosti
a bezcitnosti a má veľa krát aj prvky určitej trvalosti, pričom toto môže byť nahradené intenzitou.

Obžalovaný poukázal na znalecký posudok Mgr. Ťapušíkovej, podľa ktorého poškodená netrpí žiadnym
zo symptómov syndrómu týranej osoby, neboli u nej zistené duševné poruchy a netrpí postraumatickou
poruchou. Znalkyňa Mgr. Ťapušíková aj znalec MUDr. Straka konštatujú, že v prípade poškodenej
a obžalovaného ide o spolužitie v tzv. talianskom manželstve, kde sú vzájomné hádky a konflikty, ktoré
aj poškodená pod vplyvom alkoholu iniciuje, sama sa poškodzuje, trhá si vlasy, prípadne útočí na

obžalovaného. Poškodená bola agresívna už v rannom veku. Poškodená navštevuje obžalovaného
vo väzbe, je s ním denne v telefonickom kontakte. U poškodenej nebola preukázaná trauma, či iný
negatívny následok. Pri týraní ide o svojvoľné, zámerné, systematické uplatňovanie moci a kontroly.
Pri konfliktoch v domácom prostredí sa znalkyňa vyjadruje ako o konfliktoch, vyhrotených situáciách
v páre, o správaní slúžiace na presadenie sa v spore, nie teda ukotvené v rámci permanentnej kontroly.

Toto násilie má recipročnú podstatu, incidenty sa opakujú, a hoci môže vzniknúť aj fyzické ublíženie,
ktoré zvyčajne nie je ohrozujúce zdravie, či život, nejde o reálne postavenie obete týrania. Znalkyňa
u poškodenej nenašla znaky obete.
Okresný súd odignoroval vyjadrenia svedkov i samotnej poškodenej, že sama poškodená bila, kopala či
inak ubližovala obžalovanému. Obhajoba nepopiera disfunkčnosť vzťahu, kde boli prítomné vzájomné

bitky, avšak poškodená ani obžalovaný to nepociťovali ako utrpenie. Poškodená sa obžalovanéhonebála a nebojí, vie sa mu postaviť. Zo strany obžalovaného by muselo ísť o konanie, ktoré by blízka
osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťovala ako ťažké príkorie. Nie každé
spoločensky neakceptovateľné konanie (napr. nadávky, násilie v rámci partnerských hádok, najmä ak

sú obojstranné) napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby.
Obhajoba poukázala aj na viacero rozhodnutí, podľa ktorých nie každé konfliktné spolužitie je trestným
činom týrania blízkej osoby.
Podľa obžalovaného sa v danom prípade nejedná o týranie blízkej osoby a už vôbec nie po dlhšiu dobu.
Obžalovaný namietol aj neprimeranosť trestu, keďže jeho výmera nebola bližšie odôvodnená.

Ku konaniu na okresnom súde obžalovaný namietol prehratie kamerového záznamu o výpovedi
poškodenejzodňa15.3.2025vykonanejpredvznesenímobvinenia,sktorouvýpoveďoubolapoškodená
konfrontovaná a ku ktorej poškodená uviedla, že bola pod vplyvom alkoholu a v amoku, čo sa
podľa okresného súdu nepotvrdilo, avšak išlo len o subjektívne tvrdenie súdu. Obžalovaný namietol
vyjadrenie súdu o bagatelizovaní poškodenej ohľadom konania obžalovaného, k čomu má dochádzať
v dôsledku narušenia jej stereotypu a potreby vyrovnať sa so zmenami. Obžalovaný namietol aj

prehratie kamerového záznamu o výpovedi svedkyne G. B. zo dňa 15.3.2025, pričom svedkyňa na
hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať. Obžalovaný má za to, že nebolo možné prehrať tieto
kamerové záznamy o výpovediach, nakoľko na to neboli splnené zákonné podmienky, a okrem toho
nebol zachovaný kontradiktórny postup. Obhajoba namietla nevypočutie svedka E. H., ktorý mal byť
svedkom bitky zo strany poškodenej práve obžalovaného, a ktorý mal disponovať videozáznamom

o tom, o čom sa obhajoba dozvedela v rámci hlavného pojednávania a hneď ho žiadala vypočuť.
Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný alebo že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa
28.1.2026.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
3.3.2026,naktorýsadostaviliprokurátorKrajskejprokuratúryTrnavaaobhajkyňaobžalovaného,pričom

obžalovaný bol prítomný prostredníctvom telekonferenčného zariadenia z výkonu väzby.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, pričom strany toto ani
nežiadali.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za súladný so zákonom vo všetkých výrokoch, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu.

Obhajoba už v konaní pred okresným súdom poukazovala na neexistenciu syndrómu týranej
osoby, posttraumatickej stresovej poruchy, či iného závažného traumatického následku na psychike
poškodenej.Stoutoakoajsostatnousúvisiacouargumentáciouobhajobysaokresnýsúdvnapadnutom
rozsudku náležite logicky vysporiadal. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Obhajkyňa navrhla, aby krajský súd v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a), b), c), e) Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil a aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno a) alebo
c) Trestného poriadku.
Obžalovaný sa pridržal návrhu obhajkyne.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti
výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o vine a treste ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Krajský súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného je z časti dôvodné.

Ku konaniu, ktoré výroku o vine predchádzalo

Pokiaľ ide o konanie pred okresným súdom, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil,
že okresný súd vykonával na hlavnom pojednávaní dokazovanie za účasti obžalovaného postupom
súladným so zákonom, pričom dodržiaval aj ostatné ustanovenia zákona viažuce sa k príprave a
priebehu hlavného pojednávania.

Vo vzťahu k rozsahu dokazovania, obžalovaný namietal odmietnutie vypočutia svedka E. H., ktorý dôkaz
okresný súd správnym procesným postupom na hlavnom pojednávaní dňa 3.12.2025 odmietol vykonať,
avšak opomenul v napadnutom rozsudku odôvodniť nevykonanie tohto dôkazu. Návrh na vypočutie
svedka E. H. bol obhajobou podaný včas, ale ani podľa názoru krajského súdu nie je potrebné vo veci

vypočuť ďalšieho svedka, ktorý mohol vidieť jeden incident medzi obžalovaným a poškodenou, najmä
za situácie, že tento svedok, má hovoriť o bitke obžalovaného poškodenou, pokiaľ sama poškodená
a aj svedkovia uvádzajú, že medzi nimi boli aj vzájomné fyzické ataky. Výsluchom tohto svedka by
sa neozrejmila žiadna nová skutočnosť, ktorá by už nevyplývala z iných dôkazov, preto výsluch tohto
svedka by bol nadbytočný.

Okresný súd procesne správne odmietol vykonať dôkaz aj prečítaním uznesení krajského súdu o vzatí
obžalovaného do väzby, o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby ako aj príkazu na prijatie do
väzby, pričom toto svoje rozhodnutie v napadnutom rozsudku aj zdôvodnil, a krajský súd naň odkazuje.

Obžalovaný namietol prehratie kamerového záznamu z výpovede svedkyne G. B., ktorá na hlavnom

pojednávaní využila právo nevypovedať, nakoľko jej výpoveď z 15.3.2025 nebola vykonaná
kontradiktórne. Táto námietka obžalovaného však nie je dôvodná.
Svedkyňa G. B. je dcérou obžalovaného a poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní konanom dňa
1.10.2025 využila svoje právo nevypovedať, pričom prokurátor navrhol prehrať jej výpoveď z 15.3.2025z prípravného konania, ktorú okresný súd zákonným postupom podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku
oboznámil. Z obsahu spisu vyplýva, že výpoveď svedkyne G. B. z 15.3.2025 bola vykonaná po vznesení
obvinenia, po riadnom poučení svedkyne o práve odoprieť vypovedať, ktoré svedkyňa nevyužila,

a kontradiktórne za prítomnosti obhajkyne, preto bolo prehratie tohto záznamu z výpovede svedkyne
súladné s ustanoveniami § 263 odsek 4, odsek 5 Trestného poriadku, keďže svedkyňa na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo odoprieť výpoveď.

Obžalovaný namietol aj prehratie kamerového záznamu z výpovede poškodenej zo dňa 15.3.2025.

Výpoveď poškodenej dňa 15.3.2025 bola vykonaná pred vznesením obvinenia, avšak poškodená na
hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2025 vypovedala v podstatných bodoch odchylne, preto na návrh
prokurátora postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku bola dôvodne a zákonným postupom
najskôr prečítaná časť výpovede, a následne prehratý celý záznam výpovede s poukazom na § 264
odsek 3 Trestného poriadku. V tomto prípade bola nekontradiktórna výpoveď poškodenej predložená na
vysvetlenie rozporov v jej výpovediach, ktoré už boli odstraňované kontradiktórnym spôsobom, teda za

prítomnosti obhajkyne, ktorý postup je zákonný a prípustný. Obhajoba mohla poškodenej k jej skoršej
aj keď nekontradiktórnej výpovedi klásť otázky, preto nemožno namietať nekontradiktórnosť postupu.

Vo výsledku rozsah dokazovania vykonaný pred okresným súdom považoval aj krajský súd za
dostatočný pre stav veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie. Možno doplniť, že zákon neurčuje a ani

nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania pre orgány činné
v trestnom konaní a súd je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku, podľa ktorej
tieto orgány postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako

aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie. Pre spravodlivé rozhodnutie súdu potom platí, že skutkový stav veci musí
byť preukázaný bez dôvodných pochybností.

K výroku o vine

Podstata odvolacích námietok obžalovaného k výroku o vine bola, že medzi obžalovaným a poškodenou
išlo o vzájomné nadávky, hádky, fyzické ataky pod vplyvom alkoholu oboch, ktoré poškodená
nepociťovala ako príkorie.

Okresný súd na základe vyhodnotenia výpovedí mal preukázané značne disfunkčné spolužitie
obžalovaného s poškodenou, poznačené škodlivým, častým a pravidelným požívaním alkoholu
obžalovanýmajpoškodenou.Podvplyvomalkoholunáslednevznikalihádky,vrámciktorýchobžalovaný
vulgárne nadával poškodenej a využíval fyzickú prevahu, aby jej fyzicky ubližoval a spôsoboval bolesť
bitím kopaním, či vytrhávaním vlasov.

Obhajoba sa snaží prezentovať, že išlo o vzájomné ataky iniciované z oboch strán, teda nie len od
obžalovaného ale aj poškodenej, pričom aj poškodená takto vypovedala na hlavnom pojednávaní, čo je
však v rozpore s jej výpoveďou z prípravného konania, kde poškodená popisuje postupne stupňujúcu
sa agresivitu obžalovaného posledných 7 až 8 rokov pod vplyvom alkoholu, kvôli ktorému obžalovaný
aj stratil prácu a pod ktorého vplyvom bol na poškodenú agresívny, nadával jej, bil ju, kopal, vytrhával

vlasy, z čoho mala aj modriny na tele, či tvári, pričom fyzické útoky obžalovaného boli aj bez toho, aby
poškodená vedela dôvod. Poškodená neuviedla, že by fyzické ataky na obžalovaného začínala ona, len
sa vždy snažila brániť, či už úderom alebo kopnutím, ale toto sa jej nedarilo, lebo ju pridusil alebo hodil
na zem a dokopal ju. Poškodená taktiež uviedla, že sa obžalovaného aj bála, keď mal prísť domov, či
príde triezvy alebo nie.

Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného provokovala, útoky boli vzájomné, že ho
ľúbi, sú spolu 20 rokov a preto znesie aj takéto stavy, kedy jej vulgárne nadával, fyzicky na ňu útočil,
bil ju, kopal, trhal jej vlasy.
Poškodená zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu zdôvodnila len tým,
že pri výpovedi v prípravnom konaní bola v amoku a pod vplyvom alkoholu, čo však súd nemal

preukázané, keďže prehral videozáznam z jej výpovede z prípravného konania. Ani podľa krajského
súdu nemožno hodnotiť výpoveď poškodenej ako v amoku, čo možno dostatočne posúdiť z prehratého
videozáznamujejvýpovede.Čosatýkaokolnostivplyvualkoholuobhajobanamietla,žezvideozáznamu
nemožno posúdiť, či poškodená, ktorá má problémy s užívaním alkoholu, bola alebo nebola pod vplyvomalkoholu. K tomuto krajský súd uvádza, že pod značným vplyvom alkoholu, kedy by poškodená hovorila
neartikulovane, či nesúvisle, evidentne nebola, preto argument obhajoby o prípadnom zásadnom
vplyve alkoholu na jej výpoveď neobstojí. Taktiež je potrebné hodnotiť zmenenú výpoveď poškodenej

v prospech obžalovaného s ohľadom na pravidelné návštevy obžalovaného poškodenou vo väzbe ako
aj prakticky denný telefonický kontakt medzi nimi, na čo poukázala aj obhajoba.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by išlo o bežné konflikty, hádky, či vzájomné fyzické
ataky, ako sa to snažila prezentovať poškodená na hlavnom pojednávaní, ktorá tieto rozpory ani
nevedela logicky zdôvodniť, len poukázala na skutočnosť, že bola v amoku a pod vplyvom alkoholu pri

výpovedi v prípravnom konaní, čo však ako už súd uviedol z prehratého záznamu nevyplýva. Naopak
výpoveď poškodenej z prípravného konania je v zhode z okolnosťami ako tieto opisovali svedkovia G. B.,
I. F. a J. F. v priebehu prípravného konania a následne procesne prípustným spôsobom oboznámeným
na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí svedkov I. F. a J. F. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že sa
snažilisituáciuprezentovaťakovzájomnékonflikty,hocipredtýmvypovedaliohrubýchfyzickýchatakoch
obžalovanéhonapoškodenú,ktorériešiliajtak,žeobžalovanéhoodpoškodenejmuseliodtrhnúť,pričom

poškodená mala často na tele viditeľné zranenia, ktoré si k nim chodila aj ošetrovať.
Výpovedi poškodenej z prípravného konania zodpovedá aj výpoveď svedkyne G. B., ich dcéry, ktorá
s nimi bývala prevažný čas v spoločnej domácnosti. Svedkyňa potvrdila, že je to asi 8 rokov, čo
obžalovaný pod vplyvom alkoholu nadával poškodenej a bil ju, pričom to bolo aj bez zjavnej príčiny,
alebo len preto, že si poškodená išla zapáliť, či sedela so svedkyňou pri stole a obžalovaný poškodenú

z ničoho nič začal biť, ťahať za vlasy, či škrtiť. Podľa svedkyne poškodená nikdy nezačala bitku, len
asi 4 krát začala hádku a potom to skončilo tak, že obžalovaný zbil poškodenú. Poškodená sa bitiu
obžalovaného len bránila, pričom jej obrana nebola taká intenzívna ako útoky obžalovaného. Fyzické
ataky obžalovaného na poškodenú boli časté aj 5 krát do mesiaca.
Svedok I. F., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní chcel využiť právo nevypovedať, ktoré mu však

nepatrilo, pričom uviedol, že za hádky medzi poškodenou a obžalovaným kvôli peniazom a alkoholu si
mohli obaja a tieto bývali často. Bitky medzi nimi boli tiež vzájomné. V prípravnom konaní však svedok
uviedol, že bol viac krát svedkom útoku obžalovaného na poškodenú, aj na oslave jeho narodením,
kedy zrazu obžalovaný chytil za vlasy poškodenú, hodil ju na zem, kopal ju, udieral päsťami, za vlasy
ju vláčil po dvore. Tiež s jeho matkou viac krát pribehli k nim domov, keďže sú susedia a odťahovali

obžalovaného od poškodenej.
Svedkyňa J. F., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že bitky obžalovaného nevidela,
počula len hádky na nadávky, nakoľko majú spoločnú stenu, avšak videla zranenia poškodenej, ktoré
si prišla k nej ošetriť. V prípravnom konaní však svedkyňa uviedla, že obžalovaný poškodenú bije ako
chlapa, na vlastné oči videla ako poškodenú náhle začal kopať hlava nehlava, trhal jej vlasy, z čoho mala

poškodená lysiny na hlave. Vypité pritom mávali obaja.
Svedkyňa A. B., sestra obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku nebola
svedkom žiadnych incidentov, ale tak pred 10 rokmi videla ich správanie, pričom iniciátorom konfliktov
boli obaja, podľa toho, kto bol skôr opitý a stopy násilia ako škrabance a modriny mali obaja, pričom
jeden druhého sa nebáli.

Svedok I. F., svedkyňa G. B. i svedkyňa J. F. spomenuli aj fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným
pred drogériou, kedy mala poškodená hrču cez celé oko a domov ju musel priviesť sused, čo sa odohralo
niekedy v roku 2016-2017, teda v čase mimo stíhaného skutku.

Z vykonaného dokazovania vyhodnotením všetkých výpovedí ako aj ostatných dôkazov samostatne

aj s ich súhrne vyplynulo, že nešlo len o situácie vzájomných hádok, ale z výpovede poškodenej
v prípravnom konaní vyplynulo, že fyzické útoky obžalovaného boli aj bez toho, aby poškodená vedela
dôvod, teda im nepredchádzala hádka, či spor. Toto potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa G. B., že
obžalovaný pod vplyvom alkoholu nadával poškodenej a bil ju aj bez zjavnej príčiny, napr. len preto,
že si poškodená išla zapáliť, či sedela pri stole so svedkyňou, pričom obžalovaný ju začal z ničoho nič

biť, ťahať za vlasy, či škrtiť. Rovnako tak poškodená neuviedla, že by fyzické ataky na obžalovaného
začínala ona, len sa vždy snažila brániť, či už úderom alebo kopnutím, ale toto sa jej nedarilo, lebo ju
obžalovaný pridusil alebo hodil na zem a dokopal ju. Túto okolnosť potvrdila aj svedkyňa G. B., podľa
ktorej poškodená nikdy nezačala bitku, hoci asi 4 krát poškodená začala hádku, čo sa však skončilo
tým, že ju obžalovaný zbil. Fyzické ataky obžalovaného na poškodená pritom mali byť podľa vyjadrení

svedkov aj veľmi násilné a brutálne, ako napr. vláčenie za vlasy po dvore, kopanie do rôznych častí tela,
keď bola poškodená na zemi, či bitie poškodenej ako chlapa a hlava nehlava. Všetky tieto vyjadrenia
očitých svedkov nemožno brať ako vzájomné fyzické ataky, ktoré by boli na oboch stranách rovnako
intenzívne, či vyrovnané.Vo vzťahu poškodenej s obžalovaným jednoznačne dochádzalo k domácemu násiliu, kde zo strany
obžalovaného išlo o hrubé fyzické ataky plynúce z prevažujúcej pozície fyzicky silnejšieho, ktoré však

neboli len súčasťou vzájomných konfliktných stretov, ale aj bezdôvodne iniciované obžalovaným pod
vplyvom alkoholu.
Znalkyňa Mgr. Mariana Ťapušíková (ďalej len „znalkyňa“) u poškodenej neidentifikovala znaky syndrómu
týranej osoby ani príznaky plne rozvinutého klinického obrazu posttraumaticej stresovej poruchy, a to
ani jej čiastočného naplnenia. U poškodenej nebola preukázaná ani trauma, či iný závažný následok

na psychike v kauzálnej súvislosti so stíhaným skutkom, čo však v tejto súvislosti len vylučuje úvahu
o závažnejšom následku, ktorý sa nevyžaduje na naplnenie základnej skutkovej podstaty. V anamnéze
poškodenej však znalkyňa zistila neurotické symptómy, adaptačnú poruchu a depresívnu poruchu pri
psychiatrickej hospitalizácii s prejavmi sebapoškodzovania a suicidálnych proklamácií, ktoré mali súvis
jednak so spôsobom života aký poškodená aj obžalovaný viedli (alkoholizmus oboch) a jednoznačne
aj kauzálny súvis s hrubým agresívnym a násilným správaním obžalovaného. Znalkyňa uviedla, že

správaním obžalovaného, vzhľadom na jeho intenzitu a hrubosť, mohlo byť poškodenej spôsobené
fyzické utrpenie a psychický diskomfort. Znalkyňa taktiež uviedla, že z psychologického hľadiska sa
jedná o domáce násilie, kde na strane obžalovaného vnímame hrubé ataky plynúce z prevažujúcej
pozície fyzicky silnejšieho ako súčasť konfliktných stretov pri vzťahovej disharmónii, konfliktom súžití.
Teda ani aktívna obrana poškodenej v podobe opätovania úderov, či kopov, ktoré však boli oveľa nižšej

intenzity ako zo strany obžalovaného, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí, neznamená, že by zo
strany obžalovaného vzhľadom na intenzitu jeho útokov na pomerne dlhej časovej osi, nedochádzalo
k narušeniu zdravia poškodenej v podobe vytrhaných vlasov a modrín.
U poškodenej nebol znaleckým dokazovaním preukázaný syndróm týranej osoby ani postraumatická
stresová porucha, či iná závažná trauma, pričom preukázanie týchto následkov nie je potrebné na

naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu. Uvedené následky môžu
predstavovať ťažkú ujmu ako kvalifikačný znak, ktorý však nebol uvádzaný ani v obžalobe.

Poškodená vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti týraná, že sa obžalovaného
nebojí, že jeho fyzické útoky neboli také vážne, ale potvrdila, že keď bol obžalovaný opitý vulgárne jej

nadával, fyzicky ju napádal, kopal ju, trhal jej vlasy, z čoho mala modriny na rukách, na nohách, na
chrbte, aj monokel s ktorým išla do práce, kde kolegom hovorila, že spadla, aj keď oni tušili z čoho ho
má. V prípravnom konaní poškodená uviedla, že fyzické ataky obžalovaného na ňu boli aj dva krát do
týždňa, či raz do týždňa alebo mesiaca, podľa toho ako si obžalovaný vypil, pričom ju dokopal aj tak,
že bola modrá, prípadne sa kvôli bolestiam v rebrách nevedela na druhý deň ani nadýchnuť, resp. mala

povybíjanú sklovinu zo zubov, vytrhané vlasy, avšak poškodená lekárske ošetrenie nevyhľadala, lebo
jej obžalovaného bolo ľúto.
Vykonaným dokazovaním mal aj krajský súd preukázané, že správanie obžalovaného nemožno hodnotiť
len ako bežnú reakciu na vzájomný fyzický partnerský konflikt, vzhľadom na frekvenciu útokov aj dva
krát do týždňa počas piatich rokov, hrubosť fyzických útokov z jeho strany, po ktorých mala poškodená

modriny, vytrhané vlasy, poškodené zuby, či ťažkosti s dýchaním pre pomliaždené rebrá, alebo
monokel, preto je potrebné konštatovať, že takéto správanie obžalovaného sa vyznačuje zvýšeným
stupňom bezcitnosti a surovosti a trvalo minimálne päť rokov. Z priestupkových postihov a pripojeného
priestupkového spisu je pritom zrejmé, že takéto správanie obžalovaného sa nezačalo v apríli 2020, ale
predchádzali mu fyzické napadnutia poškodenej už od roku 2016, pričom za skutky z roku 2017 a v marci

2020 bol obžalovaný priestupkovo postihnutý. Zo strany obžalovaného išlo o opakované a dlhodobo
pretrvávajúce zlé zaobchádzanie, ktoré zjavne presahuje rámec bežných konfliktov vo vzťahoch. Hoci
poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa necíti týraná, preukázané opakujúce sa hrubé,
bezohľadné a necitlivé správanie obžalovaného, po ktorom mala poškodená modriny na celom tele aj
tvári, vytrhané vlasy, ťažkosti s dýchaním, či poškodené zuby, jednoznačne spôsobili poškodenej fyzické

utrpenie a aj psychický diskomfort, keďže s monoklom chodila aj do práce.

Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že nikdy na obžalovaného nepodávala trestné oznámenie,
ktoré tvrdenie však nie je pravdivé, keďže z pripojeného priestupkového spisu z roku 2020 vyplýva,
že dňa 3.3.2020 poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného za to, že ju od roku 2016

opakovanefyzickynapadoltak,ženaňuslovneafyzickyútočil,trhaljejvlasy,dávaljejfacky,hádzaljuna
zem, kopal ju do tela, pričom dňa 3.3.2020 ju po vulgárnych nadávkach fyzicky napadol, ťahal ju za vlasy,
postrčil ju v dôsledku čoho spadla na zem, udrela si hlavu, čím jej podľa lekárskej správy boli spôsobené
povrchové poranenia vlasatej časti hlady s menším hematómom vpravo a otras mozgu s dobou liečeniado 7 dní. Poškodená však dňa 30.4.2020 svoje oznámenie modifikovala tak, že nie je pravda, že
by ju obžalovaný opakovane 5-6 krát v mesiaci fyzicky napádal, pričom incident z 3.3.2020, kedy ju
napadol sa už nezopakoval, na základe čoho bolo podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona odovzdané
na prejednanie priestupku, pričom obžalovaný bol za dané konanie od roku 2016 a dňa 3.3.2020 uznaný
vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená pokuta 30 eur.
Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že hrubé, násilné správanie obžalovaného voči
poškodenej je dlhodobejšie ako od apríla 2020, pričom za predchádzajúce správanie bol obžalovaný

postihnutý len priestupkovo, nakoľko poškodená po podaní trestného oznámenie následne zmiernila
svoje oznámenie.

Úprava skutkovej vety

Krajský súd sa nestotožnil s úpravou skutkovej vety oproti obžalobe vykonanej okresným súdom, kedy

okresný súd vyňal zo skutkovej vety konanie obžalovaného voči poškodenej počas troch dní 5.11.2021,
4.5.2024 a 18.2.2025, za ktoré bol obžalovaný postihnutý priestupkovo napomenutím.
V prvom rade je potrebné uviesť, že pri tomto trestnom čine jednotlivé útoky páchateľa nebudú samy
o sebe napĺňať znaky skutkovej podstaty, samy o sebe by však mohli byť posúdené ako priestupky.
Ak by však každý jeden útok páchateľa bol postihnutý priestupkovo, nebolo by možné jednotlivé útoky

páchateľa v súhrne kvalifikovať ako trestný čin. V danom prípade prokurátor v podanej obžalobe vyňal
zo skutku konanie obžalovaného počas troch dní, za ktoré bol obžalovaný postihnutý priestupkovo,
pričom by bolo porušením zásady rovnosti zbraní, ak by súd konal nad rámec návrhu prokurátora,
a teda by konal o de facto prísnejšom skutku, ako požaduje prokuratúra. Okresný súd môže na základe
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní upraviť skutok aj v neprospech obžalovaného,

ale v danom prípade tomu tak nebolo, keďže prokurátor už v obžalobe vyňal konania obžalovaného
preukázateľne postihnuté priestupkovo, preto by nebolo v súlade so zásadou legitímneho očakávania
a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby okresný súd tieto konania obžalovaného postihnuté
priestupkovo zahrnul do skutkovej vety.

Pri trestnom čine týrania blízkej a zverenej osoby si je nutné uvedomiť, že pri takto koncipovanom
trestnom čine nie je možné časovo ani obsahovo presne špecifikovať každé jednotlivé čiastkové konanie
páchateľa, ktoré by každé jedno samostatne napĺňalo znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Jednotlivé útoky páchateľa nebudú samy o sebe napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/29/2024 zo dňa 30.7.2025)

Skutok zodpovedajúci právnej kvalifikácii trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je trvácim
trestným činom podľa § 122 odsek 12 Trestného zákona (eventuálne s prvkami hromadného trestného
činu podľa § 122 odsek 11 Trestného zákona), v každom prípade je „jednoskutkovým" trestným
činom, ktorý je dokonaný skončením/odstránením predmetného protiprávneho stavu alebo z procesných
dôvodov podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona. Ide teda o samostatne spáchaný a kvalifikovaný

trestný čin, vo vzťahu ku ktorému je ďalší, po ňom nasledujúci trestnoprávne relevantný skutok aj pri
rovnakej právnej kvalifikácii v hmotnoprávnej pozícii viac činne sa zbiehajúceho trestného činu (teda
nie v pozícii ďalšieho čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu). V alternatívnom obsahovom
vyjadrení pokračovací trestný čin podľa jeho legálnej definície v § 122 odsek 10 Trestného zákona
nemôže byť zložený z trvácich trestných činov ako čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu.

(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 268/2024 z 28.5.2024)
Trestný čin zakotvený v § 208 Trestného zákona je tak svojou povahou trvácim trestným činom, teda
už pre naplnenie jeho základnej skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby protiprávny stav, ktorý zodpovedá
jeho objektívnej stránke, bol páchateľom udržiavaný po určitú dobu. Páchateľ svojím násilným konaním
vyvoláva protiprávny stav, ktorý opakovaním svojho konania vlastne udržiava.

K právnej kvalifikácii

Individuálnym objektom trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby je zabezpečenie ochrany
blízkych osôb a zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia v dôsledku konaní
identifikovanýchvpísmenácha)aže)základnejskutkovejpodstatyuvedenejv§208odseku1Trestného

zákona.
Hlavnýmobjektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkejosobyazverenejosobypreddomácimnásilím.
Vedľajším objektom je ochrana ostatných základných ľudských práv blízkych osôb a zverených osôb,
ktoré môžu porušovať útoky identifikované v odseku 1 písmeno a) až e), pričom pôjde najmä o právona nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, zákaz nútených prác alebo služieb, právo vlastniť majetok,
právo na slobodu pobytu a pohybu a iné.
Objektívna stránka trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby spočíva v špecifických útokoch

identifikovaných v odseku 1 písmeno a) až e) na blízku osobu alebo osobu, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove páchateľa, ktorých následkom je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia poškodenej
osobe (možná je aj kombinácia fyzického a psychického utrpenia ako následkov takýchto útokov).
Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu však nebude postačovať iba
samotné preukázanie existencie útoku na poškodenú osobu identifikovaného v odseku 1 písmeno a) až

e). Ďalším zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty je preukázanie následku takéhoto
útoku na poškodenej osobe v podobe spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia.
Pojmy "fyzické utrpenie" a "psychické utrpenie" nie sú definované v žiadnom z ustanovení Trestného
zákona. Súdna prax definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav, vyznačujúci sa telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky
- prechodný čas, spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 odsek 1 písmeno a)

až e) Trestného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 2 Tdo 15/2014, a
obdobne uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 46/2017). Fyzické utrpenie sa
bude spájať s negatívnym následkom na telesnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality, pričom,
použijúc definíciu ujmy na zdraví uvedenú v § 123 odsek 1 Trestného zákona, ho možno tiež definovať
ako poškodenie telesného zdravia iného. Fyzické utrpenie sa bude spájať najmä s útokmi uvedenými v

písmenách a) až e) subsumovateľnými pod pojem "fyzické násilie". Obdobne potom psychické utrpenie
bude možné spojiť s negatívnym následkom na duševnom zdraví, prejavujúcim sa v znížení jeho kvality,
resp. s poškodením duševného zdravia dotknutej osoby.
K dosiaľ spomenutým zákonným znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby sa, na účel vyvodenia trestnej zodpovednosti voči páchateľovi tohto

trestného činu, nevyhnutne musí pripojiť ešte preukázanie časového rámca doby trvania útokov na
poškodenú osobu. Tieto útoky majúce za následok fyzické alebo psychické príkorie poškodenej osoby
by vo svojom súhrne nemali byť jednorazové, naopak, mali by trvať po určitý čas. Nebude postačovať
na naplnenie zákonných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby len ojedinelé, osamotené či jednorazové konanie, ale bude nevyhnutná určitá

hromadnosť či sústavnosť konania páchateľa. Podstatou týrania a jeho následku v podobe fyzického
alebo psychického utrpenia bude to, že pôjde o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla
pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili
napríklad do ublíženia na zdraví. Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je preto aj naďalej jeho hromadnosť

(či trvalosť), teda to, že útoky sú opakované (či sústavné) a práve táto opakovanosť spôsobuje fyzické
či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je len celkom krátkeho, prechodného charakteru.

Z vyššie uvedených teoretických východísk a rozhodovacej praxe vyplýva, že podstatný znak skutkovej
podstaty, t. j. spôsobenie „fyzického alebo psychického utrpenia“ možno považovať za následok tres-

tného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby. Ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyv-
ňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu života poško-
denej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Teda musí ísť o určitú sústavnosť (trvalosť) ko-
nania popísaného v § 208 odsek 1 písmenách a) až e) Trestného zákona, ktoré práve svojou bezohľad-
nosťou, hrubosťou, či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie.

Vtejtotrestnejvecisúdustálil,žeobžalovanýsadopustilopakovanýchfyzickýchatakovvočipoškodenej,
ktoré vzhľadom na svedeckými výpoveďami zistenú hrubosť, intenzitu a následné zranenia poškodenej
v podobe modrín na tvári aj tele, či sťaženého dýchania, nemožno považovať za bežné partnerské
konflikty. Obžalovaný pritom nekonal jednorazovo, ale opakovane, pričom jeho správanie bolo necitlivé,

hrubé, agresívne a svojou intenzitou neprijateľné, a preto objektívne u poškodenej muselo vyvolať
opakované stavy fyzického utrpenia, a to v súvislosti s fyzickým násilím, ako aj stavy psychického
utrpenia v súvislosti s opakovaným vulgárnym osočovaním a potrebou chodiť do práce aj s viditeľnými
modrinami, ktoré poškodená prezentovala ako vlastné pády. Poškodená na hlavnom pojednávaní
prezentovala, že obžalovaného ľúbi, sú spolu 20 rokov, majú spolu dcéru a preto znesie aj takéto stavy,

teda z jej subjektívneho hľadiska spôsobené fyzické a psychické utrpenie bola ochotná znášať. Táto
okolnosť však nevylučuje to, že vzhľadom na preukázanú formu a intenzitu násilia obžalovaného voči
poškodenej, táto reálne nepociťovala fyzické a psychické utrpenie, ktoré ovplyvnilo alebo sťažilo obvyklý
spôsob jej života, hoci to tak aktuálne poškodená neprezentuje. Samotná skutočnosť, že poškodenázo svojho subjektívneho hľadiska aktuálne tvrdí, že nepociťovala utrpenie, resp. to tak nevnímala,
neznamená, že objektívne takéto utrpenie nepociťovala. Ak by bolo posúdenie utrpenia poškodenej
osoby závislé len od jej subjektívneho vyjadrenia, potom by sa napr. nedali postihnúť páchatelia, ktorí

by sa týrania dopúšťali na osobách, ktoré nie sú schopné tieto skutočnosti vyjadriť subjektívne, napr.
osoby dementné, či inak postihnuté, resp. veľmi nízkeho veku, ktoré by toto vyjadriť nevedeli. Objektívna
nemožnosť či subjektívne nechcenie poškodenej osoby verbalizovať to, či útoky páchateľa vnímala ako
príkorie a či jej spôsobovali psychické alebo fyzické utrpenie, ale neznamená, že v prípade poškodených
osôb, ktoré nie sú schopné, resp. nechcú takúto skutočnosť súdu verbalizovať, by takíto páchatelia mali

byť nepostihnuteľní. Či k spôsobeniu utrpenia došlo, môže súd zistiť aj nepriamo, na základe vonkajších
prejavov, čo v danom prípade je dané konkrétnym spôsobom spáchania skutku. Posúdenie toho, či
nejaké konanie spôsobilo fyzické alebo psychické utrpenie nepredstavuje odbornú otázku a vyplýva z
rozsahu, spôsobu a intenzity spáchania skutku, ktorú jej schopný vyhodnotiť sám súd aj bez znaleckého
posúdenia.
Obžalovaný sa správal voči poškodenej hrubo, násilne, agresívne a v takej intenzite aj s ohľadom na

zistené zranenia, že súhrne možno konštatovať, že jednotlivé čiastkové útoky proti poškodenej boli
vzhľadom na zvyšujúcu sa závažnosť, početnosť, krátke časové úseky medzi útokmi spôsobilé vyvolať,
bez ohľadu na poškodenou prezentované následky, taký stupeň príkoria, ktorý možno charakterizovať
ako fyzickú aj psychickú ujmu. Konanie obžalovaného tak naplnilo kumulatívne všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby zmysle § 208 odsek 1 písmeno a)

Trestného zákona.

K pojmu dlhší čas

Obžalovaný namietol nie len to, že sa nejedná o týranie blízkej osoby, ale aj to, že nebol naplnený

kvalifikačný moment dlhší čas.
Skutku sa obžalovaný dopustil v období od apríla 2020 do 14.3.2025, s výnimkou troch dní, teda
v podstate počas piatich rokov.

Dĺžku časového obdobia, ktoré možno považovať za „dlhší čas" v zmysle kvalifikačného znaku „po dlhší

čas", je nevyhnutné podľa ustálenej judikatúry posudzovať individuálne a komplexne, so zreteľom na
viacero relevantných skutočností. Rozhodujúcim kritériom pritom nie je len samotné trvanie obdobia,
počas ktorého dochádzalo k protiprávnemu konaniu, ale aj charakter a intenzita jednotlivých útokov, ich
opakovanie a početnosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z14. novembra 2018, sp. zn. 6Tdo/1/2018).

Pri posudzovaní tejto podmienky je potrebné zohľadniť aj závažnosť foriem útokov, ktoré sú uvedené v
§ 208 Trestného zákona, ako aj následky, ktoré toto konanie zanechalo na poškodenej osobe. Každý
prípad je preto potrebné hodnotiť v jeho konkrétnych súvislostiach a okolnostiach, pričom kvalifikačný
znak „po dlhší čas" nemožno vykladať izolovane, ale vždy v kontexte celkového spôsobu vykonania
trestného činu a jeho dôsledkov.

Na naplnenie tohto kvalifikačného znaku nie je nevyhnutné, aby bolo protiprávne konanie nepretržité
alebo každodenné. Postačuje, ak ide o opakované správanie počas určitého časového úseku, ktoré
jednoznačne poukazuje na dlhodobú tendenciu protiprávneho konania páchateľa. Rozhodujúce je, že
ide o konanie určitej intenzity a závažnosti, ktoré výrazne presahuje mieru protiprávnosti vyjadrenú v
základnej skutkovej podstate.

Nie je pritom možné všeobecne a paušálne určiť, aký konkrétny časový úsek možno považovať za „dlhší
čas", keďže ide o relatívny pojem, ktorý závisí od viacerých faktorov. V súlade s judikatúrou platí, že pri
závažnejších trestných činoch môže byť na naplnenie tohto znaku postačujúca aj kratšia doba, než by
to bolo pri skutkoch menej závažných.
V tejto súvislosti je potrebné osobitne poukázať na vysoký stupeň závažnosti posudzovaného trestného

činu, čo sa odráža aj v zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri jeho základnej skutkovej podstate,
určenej v rozpätí od troch do ôsmich rokov odňatia slobody. Takto nastavená sankcia zohľadňuje
výrazný stupeň spoločenskej škodlivosti tohto konania a zároveň vyjadruje legitímny a prioritný záujem
spoločnosti na efektívnej a dôslednej ochrane obetí domáceho násilia.

Záverom vo vzťahu k výroku o vine krajský súd uvádza, že považoval za potrebné upraviť skutkovú vetu
rozsudku v súlade s obžalobou tak ako na to poukázal vyššie, pričom táto skutočnosť bola v prospech
obžalovaného, preto krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a obžalovaného uznal
za vinného zo skutku ako uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku s tou zmenou, že zo stíhanéhoobdobia vyňal tri dni, kedy bol obžalovaný za toto konanie postihnutý priestupkovo. Uvedená okolnosť
však nemala vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, tak ako túto ustáli okresný súd.

K výroku o treste:

Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, kde je trestná sadzba od
7 rokov do 15 rokov s prihliadnutím na jednu priťažujúcu okolnosť trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov a 6 mesiacov so zaradením do výkonu trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia.

Obžalovaný v odvolaní namietol aj neprimeranosť trestu, keďže jeho výmera nebola bližšie odôvodnená.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd upravil skutkovú vetu výroku rozsudku v prospech obžalovaného,
ukladal obžalovanému miernejší trest ako ho uložil okresný súd, a to aj s ohľadom na všetky ďalšie

okolnosti rozhodné pre ukladanie trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery krajský súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom ostatné okolnosti uvedené v ustanovení § 34 odsek 4 Trestného

zákona nebolo potrebné osobitne zohľadňovať.
Obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona musel byť uložený trest
odňatia slobody, keďže horná hranica trestnej sadzby prevyšovala 8 rokov.
U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a priťažujúca okolnosť bola zistená jedna,
a to že už bol za trestný čin odsúdený, pričom bolo možné prihliadnuť na jeho posledné dve odsúdenia

v registri trestov, a to odsúdenia Okresným súdom Trnava, sp. zn. 3T/96/2009 a sp. zn. 4T/81/2010,
ktoré nemá obžalovaný zahľadené.
Čo sa týka spôsobu spáchania činu a jeho následkov, súd prihliadol na frekvenciu, intenzitu a hrubosť
fyzických a psychických útokov na poškodenú, ktorými však neprišlo k závažnejším poruchám zdravia,
úmyselné zavinenie obžalovaného ako aj páchanie skutku pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka osoby

obžalovaného tento už bol 6 krát súdne trestaný, avšak ani raz za násilnú trestnú činnosť, avšak
z jeho 6 priestupkových postihnutí sa až 5 týkalo atakov voči poškodenej, pričom troch priestupkov
sa obžalovaný dopustil v stíhanom období. Možnosť nápravy obžalovaného sa javí aj s ohľadom
na početnosť priestupkov voči poškodenej ako problematická bez adekvátneho riešenia problému
s požívaním alkoholu. Keďže obžalovanému je popri treste ukladané aj ochranné liečenie, je predpoklad,

že ak obžalovaný nebude požívať alkohol, jeho správanie sa môže výrazne zlepšiť.
S ohľadom na všetky tieto okolnosti krajský súd obžalovanému ukladal trest pri dolnej hranici trestnej
sadzby, avšak nie úplne na dolnej hranici trestnej sadzby, keďže bolo potrebné zohľadniť, že ani
predchádzajúce postihnutia za priestupky voči poškodenej, obžalovaného neodradili od ďalšieho
násilného správania voči poškodenej. Ako primeraný a zákonný krajský súd obžalovanému uložil trest

odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, nezistiac žiadne okolnosti pre zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby.

Čo sa týka zaradenia obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, okresnému súdu
treba vytknúť nedôslednosť ohľadom tohto výroku. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný

súd konštatoval, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, avšak túto okolnosť nemal okresný súd riadne
preukázanú. Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že naposledy bol vo výkone trestu do 30.1.2013
vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/81/2010 za prečin podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona, čo by bola doba kratšia ako 10 rokov pred spáchaním tohto trestného činu.

Keďže trestný čin zanedbania povinnej výživy môže byť spáchaný úmyselne aj z nedbanlivosti, mal túto
okolnosť okresný súd zisťovať, aby mal preukázané, či obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
Krajský súd už nezisťoval, či odsúdenie vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/81/2010 bolo
za úmyselný trestný čin, nakoľko aj v prípade takéhoto zistenia nemohol rozhodnúť v neprospech

obžalovaného o jeho zaradení do stredného stupňa stráženia, keďže odvolanie podal len obžalovaný.
Krajský súd preto obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody musel zaradiť do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.K výroku o ochrannom opatrení:

Okresný súd na základe záverov znaleckého posudku o preukázanom syndróme závislosti od alkoholu

u obžalovaného a odporúčaní znalca o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou,
správne a zákonne rozhodol o uložení tohto ochranného opatrenia, ktorý výrok krajský súd bez zmeny
prevzal do svojho rozhodnutia.

Záver

Na základe prezentovaných úvah krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a sám vo veci
rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§
163 odsek 4 Trestného poriadku) .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.