Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Stanislava Kollárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoPr/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825204047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825204047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr Dariny Legerskej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: DROPEX s.r.o., IČO: 50
657 518, so sídlom Ul. SNP 645, 957 01 Bánovce nad Bebravou, zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek,
advokát so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 30 810 141
proti žalovanému: A. B.,

nar.XX.XX.XXXX,bytom,A.C.D.XXXX/X,XXXXXE.F.E.,zastúpený:JUDr.SilviaJuríková,advokátka
so sídlom Drotárska cesta 7759/68, 811 02 Bratislava -
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 357 802, o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č. k. 14Cpr/21/2025-163 zo dňa 3. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancienávrhžalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
zamietol. Na vec aplikoval ust. § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1 a 3 a § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k bytu č. X na prízemí
vo vchode č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. A. C. D. X, X, XX H. I. XXXX vrátane k

bytu prislúchajúceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve v podiele 80/3840-in, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. E. F. E., ktorý je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaného a jeho manželky za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu titulom
náhrady škody a nákladov s tým spojených vo výške 19.377,23 Eur s príslušenstvom. Žalobca sa
žalobou vo veci samej domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 18.777,23 Eur s
úrokom z omeškania 8,65 % ročne z dlžnej sumy od 20.09.2024 do zaplatenia, 600 Eur za vypracovaný

znalecký posudok (za účelom výpočtu jej výšky) a náhrady trov konania. Žalovaný bol zamestnancom
žalobcuvobdobíod31.08.2023do14.11.2023akovodič,suzavretoudohodouohmotnejzodpovednosti
od 01.09.2023. Dňa 26.10.2023 o 7,32 hod. pri plnení pracovných povinností žalovaný havaroval s
vozidlom zn. H. J. XXX ev. č. E. s pripojeným návesom H. s ev. č. E. vezúcim štrkopiesky na ceste I/9
medzi obcami K. L. a D. tak, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a prešiel cez pravú krajnicu na trávu
mimo cesty a návesová súprava sa zatočila vľavo, kde sa v protismernom pruhu prevrátila na vozovku.

Okrem svojich zranení spôsobil žalovaný aj škodu na majetku žalobcu, predbežne vyčíslenú na 43.300
Eur. Dopustil sa dopravného priestupku porušením § 4 ods. 1 písm. c), § 9 ods. 1 zákona o cestnej
premávke a podľa § 22 ods.1 písm. g) a k) zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta
250 Eur a povinnosť nahradiť trovy správneho konania č. p. ORPZ-BN-OPDP3-85/2024-SK zo dňa
02.07.2024 vo výške 16 Eur. Žalobca bol s náhradou škody odkázaný na súd alebo iný príslušný orgán.
Žalovaný odmietol škodu uhradiť v požadovanej výške vyčíslenej správnym orgánom z dôvodov, že

pracovnúzmluvupovažovalzaneplatnú(absentovaldruhdojednanejpráceajejstručnácharakteristika),
neplatnou sa tak stala aj dohoda o hmotnej zodpovednostis pracovnou zmluvou súvisiaca. Súčasne namietal výšku uplatňovanej škody, ktorá nebola hodnoverne
preukázaná. Žalobca predložil doklady preukazujúce škodu na ťahači vo výške 9.554 Eur, na návese vo
výške 5.945 Eur podľa ZP č. 13/2025 vypracovaného znalcom

M. L. N., náklady na vypracovanie ZP vo výške 600 Eur, náklady za odťah vozidla faktúrou č. 3012623
na sumu 3.300 Eur a škodu na kamenive vo výške 528,23 Eur. Celková výška uplatnenej škody
predstavuje sumu 19.377,23 Eur. Žalobca má dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie, pretože má
voči žalovanému pohľadávku a žalovaný jeho nároky neuznáva ani čiastočne, spochybňuje dokonca
existenciu pracovného pomeru a nemá z čoho (podľa jeho vyjadrenia) škodu uhradiť. Žalobca má

dôvodnú obavu, že žalovaný sa bude snažiť previesť svoj majetok (byt) na iné osoby a zbaviť sa tak
majetku, z ktorého by sa pohľadávka dala uspokojiť, čím by došlo k ohrozeniu ba až znemožneniu
vymoženia pohľadávky
v exekúcii.

2. Súd prvej inštancie mal žalobcom predloženými dokladmi osvedčené, že žalovanému bol na

základe pracovnej zmluvy a dohode o hmotnej zodpovednosti zverený majetok, ktorým bol ťahač H.
J. XXX ev. č. E. s návesom ev. č. E. naložený štrkopieskom, s ktorým žalovaný spôsobil pri plnení
pracovných povinností dopravnú nehodu dňa 26.10.2023 a vznik škody na zverenom majetku, ktorej
výška je zatiaľ sporná. Skonštatoval, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca osvedčiť
okrem existencie peňažnej pohľadávky voči žalovanému aj obavu, že exekúcia bude ohrozená (napr.

dlžník realizuje faktické, resp. právne kroky na sťaženie exekúcie). V prejednávanej veci však žalobca
nepreukázal, okrem neochoty žalovaného uhradiť spornú pohľadávku čo do jej výšky a vlastníckeho
práva k jeho bytu, žiadne žalovaným vykonávané aktivity, ktoré by reálne smerovali k zmenšovaniu jeho
majetku
s cieľom zmariť exekúciu (napr. snahu žalovaného s manželkou uvedený byt previesť na iné osoby).

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, uplatňujúc odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v správnom konaní prejavil
ochotu pohľadávku zaplatiť, svoj záväzok uznal čo do dôvodu, avšak pri prejednaní škody uviedol
žalobcovi ako zamestnávateľovi, že škodu neuznáva, nezaplatí a že nemá na zaplatenie škody peniaze.

Žalovaný je v dôchodkovom veku, nebolo zistené, že by okrem bytu mal iný majetok. Jeho finančná,
resp. majetková situácia zakladá dôvodné pochybnosti, že pohľadávka žalobcu bude v budúcnosti, v
prípade jeho úspechu
v súdnom spore o zaplatenie nároku na náhradu škody, uspokojená. Z uvedených skutočností
(žalovaný v dôchodkovom veku prehlásil, že nemá na zaplatenie náhrady škody peniaze) podľa žalobcu

jednoznačne možno vyvodiť záver, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Žalovaný výslovne odmietol škodu nahradiť a okrem argumentu, že ju neuznáva, uviedol
aj, že na jej úhradu nemá peniaze. Túto skutočnosť súd prvej inštancie do rozhodnutia neuviedol,
nevysporiadal sa s ňou, pričom ide o rozhodnú skutočnosť, ktorú mal pri rozhodovaní zohľadniť.
Úmysel žalovaného nezaplatiť je preukázaný písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného

v zmierovacom konaní vyvolanom na podnet žalobcu. Mal za to, že pri preukazovaní ohrozenia
exekúcie predložil konkrétne, objektívne overiteľné skutočnosti, ktoré indikujú, že dlžník koná alebo
pravdepodobne bude konať spôsobom, ktorý zmarí alebo podstatne sťaží budúcu exekúciu. Poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/79/2017. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Uviedol, že žalobca vyjadril obavu, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude
ohrozená snahami žalovaného previesť byt, avšak túto svoju obavu nepreukázal. Je nesporné, že
žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a táto skutočnosť sa nezmenila ani po

doručení pokusu o zmier, ani po tom, ako sa žalovaný dozvedel o podaní žaloby a návrhu na nariadenie
zabezpečovaciehoopatrenianasúd.Údajenapríslušnomlistevlastníctvanebolizmenenéodroku2022,
nevykonal žiadny úkon smerujúci
k scudzeniu svojho majetku. Žalovaný nerealizuje žiadne faktické ani právne kroky smerujúce k
sťaženiu výkonu prípadnej budúcej exekúcie. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že žalovaný je

poberateľom starobného dôchodku s príjmom cca 500 Eur mesačne osvedčuje dôvodnosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, pričom je nesporné, že aj časť starobného dôchodku môže byť
postihnutá exekúciou, a teda je zrejmé, že žalovaný má pravidelný mesačný príjem, ktorý môže byť
postihnutý exekúciou (resp. jeho časť). V danom prípade je žalovaný bezpodielovým spoluvlastníkomnehnuteľnosti, má pravidelný mesačný príjem a nevykonal žiadne úkony, ktoré by reálne smerovali k
zmenšeniu jeho majetku s cieľom zmariť exekúciu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že existencia
obavy, že exekúcia bude ohrozená nie je opodstatnená a žalobca neosvedčil, že by boli splnené

základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zdôraznil, že od začiatku
spochybňuje výšku uplatnenej náhrady škody zo strany žalobcu a s poukazom na skutočnosť, že
pôvodne žalobca žiadal sumu 43.300 Eur a aktuálne titulom náhrady škody žiada „iba“ sumu 18.777,23
Eur je zrejmé, že argumentácia žalovaného o spornej výške uplatnenej škody bola opodstatnená.
Poukázal, že zriadením záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť by celkom zjavne vznikol nepomer

v rozsahu zabezpečenia s poukazom na výšku žalovanej sumy (resp. doteraz spornú výšku náhrady
škody) a hodnotu nehnuteľnosti. Žalovaný prejavil vôľu mimosúdne rokovať, ale žalobca na jeho list
nereagoval, vec neriešil a následne pristúpil k podaniu žaloby
a k podaniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný uviedol, že mu nebola
vyplatená mzda za mesiac 10/2023 v sume 681,40 Eur, ani mzda za 14 dní mesiaca november 2023 a
ani preplatený zostatok dovolenky v dĺžke 6,5 dňa.

5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení poukázal na zápisnicu z prejednania priestupku OR PZ
Bánovce nad Bebravou č. p. ORPZ-BN-OPDP3-85/2024-SK zo dňa 02.07.2024, v ktorej žalovaný
uviedol k svojim majetkovým pomerom, že je dôchodca s príjmom 500 Eur mesačne a nie je na tom
finančne dobre. Mal za to, že tieto skutočnosti podporujú tvrdenia žalobcu a osvedčujú dôvodnosť

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

6. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 26.01.2026 uviedol, že žalobca vyjadril obavu, že
budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená možnými snahami žalovaného previesť svoj majetok
- byt, pričom túto obavu nepreukázal. Existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená musí byť dôvodná

a táto obava musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, nepostačuje iba tvrdenie o jej existencii.
Namietal uplatnenú výšku škody, ktorá je uplatnená odhadom. Žalovaný je poberateľom starobného
dôchodku, ktorého časť môže byť postihnutá exekúciou. V danom prípade je žalovaný bezpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, má pravidelný mesačný príjem a nevykonáva žiadne úkony, ktoré by
reálne smerovali k zmenšeniu jeho majetku s cieľom zmariť exekúciu.

7. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
tvrdeniami žalobcu a obsahom predložených listín, z ktorých vyvodil, hodnotil a posudzoval ku dňu
vydania rozhodnutia osvedčený skutkový stav, z ktorého následne vykonal správny právny záver,

keď s poukazom na ním citované ustanovenia Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky
náležitostí rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov (§
387 ods. 2 CSP). Odvolanie žalobcu posúdil a vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď dospel k
záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia na tom právnom závere, že žalobca nepreukázal, okrem neochoty
žalovaného uhradiť spornú pohľadávku čo do jej výšky a vlastníckeho práva k jeho bytu /spolu

s manželkou/ žiadne žalovaným vykonávané aktivity, ktoré by reálne smerovali k zmenšovaniu jeho
majetku s cieľom zmariť exekúciu, napr. snahu žalovaného s manželkou byt previesť na iné osoby.

10. Podľa § 343 ods. 1 - 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná tak, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho
záložného práva a v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie
podľa dňa jeho vzniku. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver
o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej
exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia

opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd
vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho
práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa
má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov

do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Základnými
predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú : a) návrh na jeho nariadenie; b) spôsobilý
predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; c) okolnosť, že
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú

pohľadávku;
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 18.777,23
Eur a úroku z omeškania, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, ako zamestnanca dňa 26.10.2023.

V uvedený deň si žalovaný plnil pracovné povinnosti, vykonával pracovnú cestu ako vodič jazdnej
súpravy vezúcej štrkopiesky. Viedol zverené motorové vozidlo
zn. H. J. XXX s ev.č. F. XXXXX s pripojeným návesom H. s ev.č. E., po ceste I/9 v smere od obce K.
L. na obec D., pričom sa nevenoval plne vedeniu motorového vozidla, nesledoval situáciu v cestnejpremávke, následkom čoho plynule prešiel vo svojom smere jazdy vpravo cez pravú krajnicu až
na trávnatú časť mimo cesty pri priľahký odvodňovací kanál, následne začal s návesovou súpravou
prudko zatáčať vľavo, čím sa návesová súprava dostala na vozovku, kde sa prevrátila a prešla cez

protismerný jazdný pruh vľavo mimo cestu. V priebehu konania sa žalobca svojím návrhom domáhal
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k bytu č. X na prízemí vo vchode č.
X nachádzajúceho sa v bytovom dome na G. A. C. D. X, X, XX s. č. XXXX vrátane k bytu prislúchajúceho
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele
XX/XXXX-XX, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. E. F. E., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalovaného a jeho manželky.

18.Zpracovnejzmluvyuzatvorenejdňa31.08.2023medzižalobcomakozamestnávateľomažalovaným
ako zamestnancom vyplýva, že žalovaný bude vykonávať druh práce - vodič, šofér, s nástupom do práce
dňa 01.09.2023. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, do 31.12.2023.

19. Oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 10.11.2023, oznámil žalovaný
žalobcovi, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.2023 zrušil podľa § 72 ZP
v skúšobnej dobe k 14.11.2023.

20. Dohodou o vedení motorového vozidla zo dňa 01.09.2023 uzatvorenou medzi žalobcom ako

zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, bolo žalovanému zverené služobné motorové
vozidlo H. ev.č. E., r.v. 2007, VIN: O. a ťahač H. ev.č. E., r.v. 2019, VIN: L..

21. Na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, uzatvorenej dňa 01.09.2023, medzi žalobcom ako
zamestnávateľomažalovanýmakozamestnancom,žalovanýakozamestnanecpodľapracovnejzmluvy

zo dňa 01.09.2023 a na základe dohody o zverení motorového vozidla prebral hmotnú zodpovednosť
za hodnoty zverené na vyúčtovanie a to H. ev.č. E., r.v. 2007, VIN: O. a H. ev.č. E., r.v. 2019, VIN: L..

22. Znaleckým posudkom č. 13/2025 zo dňa 16.04.2025 bola stanovená výška škody na ťahači návesu
H. ev.č. E. vo výške 9.554,- Eur a na návese H. ev.č. E. vo výške 5.945,- Eur. Faktúrou č. 23012623

zo dňa 27.10.2023 bola žalobcovi účtovaná cena za odťah a vyslobodenie vozidla H. E. + náves E. –
D. – K. - P. vo výške 3.300,- Eur.

23. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. F. E. odvolací súd zistil, že žalovaný má v bezpodielovom
spoluvlastníctve spolu s manželkou, v podiele 1/1, byt č. X na prízemí vo vchode č. X nachádzajúceho

sa v bytovom dome s. č.XXXX ako i k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v podiele 80/3840.

24. Rozhodnutím o priestupku, vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad
Bebravou, odborom poriadkovej a dopravnej polície, okresným dopravným inšpektorátom Bánovce

nad Bebravou, č. ORPZ-BN-OPDP3-85/2024-SK zo dňa 02.07.2024 bol žalovaný uznaný vinným
z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g, k/ zákona o priestupkoch, § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1 zákona o
premávke,keďdňa26.10.2023o07:32hod.viedol motorovévozidlozn.H.J.XXXsev.č.F.spripojeným
návesom H. s ev.č. E., po ceste I/9 v smere od obce K. L. na obec D., pričom v kilometri 53,2 sa
nevenoval plne vedeniu motorového vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho

plynule prešiel v jeho smere jazdy vpravo cez pravú krajnicu až na trávnatú časť mimo cesty pri priľahký
odvodňovací kanál, následne začal s návesovou súpravou prudko zatáčať vľavo, čím sa návesová
súprava dostala na vozovku, kde sa prevrátila a prešla cez protismerný jazdný pruh vľavo mimo cestu
a zostala stáť, pri dopravnej nehode si žalovaný ako vodič spôsobil zranenie a taktiež spôsobil škodu
na majetku inej osobe v predbežne určenej výške 43.300,- Eur. Žalovanému bola uložená pokuta vo

výške 250,- Eur. Poškodená, konateľka spoločnosti DROPEX, s.r.o., bola s nárokom na náhradu škody
odkázaná na súd alebo na iný správny orgán.

25. Súd prvej inštancie zo žalobcom tvrdených skutočností a predložených listín správne vyhodnotil,
že žalobca predloženými dokladmi osvedčil, že žalovanému na základe pracovnej zmluvy a dohody

o hmotnej zodpovednosti bol zverený majetok, ktorým bol ťahač H. J. XXX ev. č. E. s návesom ev.
č. E. naložený štrkopieskom, s ktorým žalovaný spôsobil pri plnení pracovných povinností dopravnú
nehodu dňa 26.10.2023 a vznik škody na zverenom majetku, ktorej výška je zatiaľ sporná. Uzavrel, že
žalobca neosvedčil existenciu reálnej obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude konanímžalovaného ohrozená. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť, že žalovaný
chystá alebo už realizuje také úkony, ktoré smerujú ku sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie
a v prejednávanej veci tomu tak nebolo. Pokiaľ absentovalo osvedčenie dôvodnej obavy z toho, že by

prípadná exekúcia mohla byť ohrozená konaním žalovaného, nebolo možné, aby súd žalobcovi poskytol
ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že naliehavosť pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná reálnym správaním
a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne ohrozujúcich budúcu
exekúciu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že takéto správanie sa žalovaného

žalobca nepreukázal. Žalobca zdôvodnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že
žalovaný je v dôchodkovom veku, okrem bytu nemá iný majetok, prehlásil, že škodu neuznáva a nemá
na zaplatenie náhrady škody peniaze. Žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že
žalovaný vykonáva aktivity smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku s cieľom zmariť exekúciu, resp.
snahu žalovaného previesť spolu s manželkou predmetný byt na iné osoby. Žalobca neosvedčil také
konanie žalovaného, ktoré by vzbudzovalo reálnu obavu, že v prípade judikovania jeho pohľadávky bude

táto nevymožiteľnou, resp. jej vymoženie bude sťažené. Vyslovil len domnienku, že dlžník koná alebo
pravdepodobne bude konať spôsobom, ktorý zmarí alebo podstatne sťaží budúcu exekúciu, neoznačil
konkrétne konanie žalovaného, ktoré by vyvolávalo obavu z ohrozenia úspešného priebehu exekúcie.

26. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie

podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. neuniesol bremeno osvedčenia takého
konaniažalovaného,ktoréby smerovalokzmenšeniu majetkužalovaného zaúčelomohrozeniavýkonu
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodované v konaní vo veci samej
s prihliadnutím na § 262 ods. 1 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.