Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205808
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5124205808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu

a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: SetCar sk, a.s. so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho
4, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 432,06 EUR s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/43/2024-122 zo dňa 16.9.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 432,06 EUR spolu s úrokom
zomeškaniavovýške5%ročnezosumy432,06EURod6.10.2023dozaplatenia,všetkodotrochdníod
právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok I.). Zároveň týmto rozsudkom priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel s poškodeným dňa
18.10.2022 zmluvu o prenájme vozidla. Cena prenájmu náhradného vozidla dosiahla 1.329,70 EUR
s DPH (obdobie od 18.10.2022 do 24.11.2022, sadzba 29,16 EUR za deň). Dňa 24.11.2022 uzavreli
žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný listom zo
dňa 20.10.2023 oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti a predložil žalobcovi výpočet poistného
plnenia v sume 897,64 EUR. Z uvedeného listu okresný súd vyvodil, že žalovaný akceptoval dĺžku
prenájmu v rozsahu 38 dní, neakceptoval však dennú sadzbu nájomného v sume 29,16 EUR. Nepoprel

teda poškodenie vozidla, ani trvanie nájmu, ani postúpenie pohľadávky na žalobcu. Zo spomínaného
oznámenia vyplýva iba to, že žalovaný akceptoval cenu nájmu vo výške 20,- EUR/deň bez DPH a znížil
sumu poistného plnenia „o opotrebovanie rozdiel technických hodnôt pred a po najazdení 708 km,
zníženie 0,01 EUR za 1 km“. Predmetom sporu tak bol uplatnený nárok žalobcu vo výške 432,06 EUR,
ktorá suma spočívala v rozdiele medzi sumou nájomného za náhradné motorové vozidlo vo výške
1.329,70 EUR a žalovaným poskytnutou sumou 897,64 EUR. Žalovaný spochybnil dôvodnosť výšky
odplatyzanájomazapožičanienáhradnéhovozidlazn.KiaCeedpovažovalzaneprimerané.Pretoznížil

dennú sadzbu z 29,16 EUR bez DPH/deň na 20,- EUR bez DPH/deň, čo zodpovedá dennej sadzbe za
nájom vozidla v rovnakej kategórii ako bolo poškodené vozidlo Škoda Fabia.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v posudzovanej veci ide o priamy nárok poškodeného proti
poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla podľa § 15 ods. 1zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poškodený prišiel v dôsledku poistnej udalosti o možnosť užívať svoje
motorové vozidlo, čo riešil zapožičaním náhradného vozidla. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi,

že poškodený užíval vozidlo od 18.10.2022 do 24.11.2022 (38 dní) a za uvedené časové obdobie
zaplatil prenajímateľovi sumu 1.329,70 EUR. Trvanie nájmu náhradného vozidla bolo časovo limitované
oznámením poisťovne o tom, že ide o tzv. totálnu škodu. Okresný súd nezistil neprimeranosť odplaty
za nájom prenajatého vozidla Kia Ceed v porovnaní s kategóriou poškodeného vozidla. Skutočnou
škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá vznikla

poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy
nemohol dočasne poškodenú vec v dôsledku škodovej udalosti užívať.
4. Okresný súd preto vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznal postupom podľa § 517
ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ako aj § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z. úroky z omeškania.
5. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že
bude žaloba v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Vo vzťahu k zapožičaniu náhradného vozidla do oznámenia o totálnej škode žalovaný
poukázal na právny názor Najvyššieho súdu ČR prezentovaný v rozhodnutí sp. zn. 25Cdo/712/2011 zo

dňa 31.3.2013. Z rozhodnutia vyplýva, že hľadisko účelnosti vo vzťahu k dĺžke prenájmu náhradného
vozidlavylučuje,abyvsituácii,keďjeobjektívnezrejmé,ževozidlojenatoľkopoškodené,žeopravované
nebude, boli aj naďalej za účelné považované náklady na nájom náhradného vozidla až do doby, keď je
poškodenému poskytnutá náhrada za zničené vozidlo. Obdobný názor bol prezentovaný aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cbdo/90/2019 zo dňa 15.11.2019. K časovému ohraničeniu dôvodnosti

trvania nájmu náhradného vozidla sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa
11.3.2019. Odvolateľ zdôraznil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť vypožičania náhradného
motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol plnenie, t. j. dobu od
oznámenia o totálnej škode na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu.
7. Okresný súd vo svojom rozhodnutí odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022

zo dňa 16.2.2023. Z nálezu vyplýva, že ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie
kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú
škodu. S odkazom na uvedené žalovaný argumentoval, že poškodený žiadnym spôsobom nepreukázal,
ženemáfinančnéprostriedkynafinancovaniekúpynáhradnéhoauta.Pretonebolopotrebnédobunájmu
priznať až do výplaty náhrady za spôsobenú škodu. Poškodený mal vedomosť o tom, že poškodenie

jeho motorového vozidla je vyhodnotené ako totálna škoda – neekonomická oprava najneskôr dňa
23.11.2022 (nasledujúci deň od oznámenia o totálnej škode zo dňa 22.11.2022). Z uvedeného dôvodu
mal nárok na zapožičanie náhradného vozidla len do 23.11.2022.
8. Odvolateľ tiež nesúhlasil s výškou uplatneného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla.
Žalobca totiž od uplatnenej sumy prenájmu neodpočítal náklady, ktoré by poškodený vynaložil pri

používaní vlastného motorového vozidla, a to zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové
náklady. Na podporu svojho názoru odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR. Skutočne účelnými
nákladmi sú iba také, ktoré predstavujú rozdiel medzi nákladmi, ktoré by mal žalobca na prevádzku
svojho motorového vozidla a nákladmi za prenájom motorového vozidla. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo
vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R III/1967,
R 55/1971). Okresný súd sa s uvedenými námietkami žalovaného žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z
odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť ako reagoval na uvedenú argumentáciu, ani prečo žalobcovi
priznal aj nárok na technické opotrebenie vozidla, dokonca to, že ho žalobcovi priznal, je možné vyčítať

len z toho, že žalobcovi priznal nárok v celom rozsahu. V tomto smere považoval odvolateľ rozhodnutie
za nedostatočne odôvodnené.
9. Žalovaný ďalej poukázal aj na judikát R 7/92, podľa ktorého je z hľadiska rozsahu náhrady škody
potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti
konkrétneho prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Jej skutočným následkom

pritom môžu byť náklady len v tom rozsahu, v akom boli vynaložené správne a účelne na vypožičanie
náhradného vozidla zodpovedajúceho vozidlu poškodeného. Dôsledkom poškodenia vlastného vozidla,
pre ktoré bolo nutné použiť vypožičané vozidlo, je však len vynaloženie čiastky, o ktorú prevyšovali
náklady na vypožičanie vozidla (porovnateľného s poškodeným) výdaje, ktoré by boli spojené s užívanímvlastného vozidla. Táto čiastka predstavuje hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu
spôsobeného škodovou udalosťou, t. j. skutočnou škodou.
10. Odvolateľ sa opakovane oprel aj o názor Národnej banky Slovenska, vyslovený v stanovisku

zo dňa 11.3.2019, ktoré v súvislosti s otázkou náhradného motorového vozidla akcentuje pojmy
primeranosť kategórie zapožičaného vozidla a primeranosť ceny zapožičaného motorového vozidla.
Preto mal žalovaný za to, že vzhľadom na kategóriu poškodeného motorového vozidla zn. Škoda Fabia
bolo zapožičanie náhradného vozidla zn. Kia Ceed neprimerané, preto žalovaný znížil dennú sadzbu
nájomného z 29,16 EUR bez DPH na 20,- EUR bez DPH za deň. Žalovaný tiež odkázal aj na cenníky

iných požičovní, ktoré pripojil k odporu proti platobnému rozkazu v danej veci. Konštatovanie okresného
súdu v napadnutom rozsudku, že kategória prenajatého vozidla zodpovedá kategórii poškodeného
vozidla, je nepreskúmateľná.

11. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. V reakcii na
argumentáciu žalovaného, ktorý poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu ČR uviedol, že rozhodnutia

súdov iných štátov nie sú pre súdy Slovenskej republiky záväzné. Odkázal na závery prijaté Ústavným
súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.2.2023. Zdôraznil, že je to výlučne žalovaný, kto
dokážeovplyvniťdĺžkunájmunáhradnéhovozidla,atorýchlosťoušetreniapoistnejudalosti.Akžalovaný
odkazoval v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cbdo/90/2019 zo dňa 15.11.2019,
jeho argumentácia je zavádzajúca. Citovaná časť rozhodnutia totiž reprodukuje názor krajského súdu

vysloveného v danej veci, pričom nosná časť rozhodnutia najvyššieho súdu sa týka práve arbitrárnosti
rozhodnutia krajského súdu.
12. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania na okresnom súde nijakým spôsobom
nenamietal,žebyprávnypredchodcažalobcu,tedapoškodenýmaldisponovaťdostatočnýmifinančnými
prostriedkami na kúpu nového vozidla. Teda skutočnosť, že poškodený nemal finančné prostriedky

na kúpu takého vozidla a bol odkázaný na vyplatenie poistného plnenia, ostala nespornou. Názor
žalovaného, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len do dňa, kedy mu je doručené oznámenie
o totálnej škode bez vyčíslenia, je v rozpore už spomínaným nálezom Ústavného súdu III. ÚS 602/2022.
Žalovaný zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa do sféry poznania poškodeného dostalo
oznámenie o totálnej škode bez vyčíslenia už dňa 23.11.2022. Na uvedené poukazoval žalobca už vo

vyjadrení k odporu, pričom žalovaný následne v spore nepredložil žiaden dôkaz o opaku.
13. K argumentácii o potrebe odpočítania technického opotrebenia vozidla žalobca uviedol, že judikatúra
je v tejto otázke jednotná. Názor žalovaného je nesprávny, je v rozpore s názorom Najvyššieho súdu SR
vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 2Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013, podľa ktorého každou dopravnou
nehodou sa technická hodnota motorového vozidla vo všeobecnosti znižuje. Obdobne sa vyjadril aj

Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20.6.2019.
14.Knamietanejarbitrárnostinapadnutéhorozsudkužalobcapoznamenal,žepovinnosťsúduodôvodniť
svoje rozhodnutie nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby reagoval na každý argument strany sporu.
Kladie sa totiž dôraz na jednoduchosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia.
15. K rozdielu kategórie požičaného náhradného vozidla v porovnaní s poškodeným vozidlom žalobca

argumentoval, že v čase podpisu zmluvy o nájme náhradného vozidla nedisponoval vozidlom kategórie,
ako bolo poškodené vozidlo. Uvedené bolo zohľadnené znížením ceny denného nájmu tak, aby
zodpovedala cene denného nájmu za vozidlo kategórie poškodeného vozidla. Uvedené sa odrazilo aj
vo faktúre, v zmysle ktorej bola cena denného nájmu stanovená na 29,16 EUR bez DPH, čo predstavuje
sumu 34,99 EUR s DPH. V tejto súvislosti predložil aj cenník, z ktorého vyplýva, že denný nájom

náhradného vozidla Škoda Fabia nad 10 dní predstavuje sumu 35,- EUR s DPH. Je nepochybné, že
pri určovaní výšky škody je potrebné zamerať sa na kategóriu vozidla, ktorá bola fakturovaná a nie
je reálne vypožičaná, obzvlášť, ak je sadzba denného nájmu znížená tak, aby zodpovedala kategórii
poškodeného vozidla. Vo vzťahu k argumentácii o neprimerane vysokej dennej sadzby nájmu žalobca
odkázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach. Z prezentovaných

rozhodnutí okrem iného vyplýva, že nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby si robil
prieskum trhu. Zároveň najlacnejšie internetové cenníky nemožno považovať za objektívny a úplný
prieskum trhu, keďže tieto neodzrkadľujú skutočné náklady, ktoré poškodený musí v takomto prípade
vynaložiť. Žalobca uviedol, že autopožičovne, na ktorých cenníky žalovaný poukazoval, navyšujú nájom
vozidla o ďalšie poplatky. Okresný súd správne v napadnutom rozsudku konštatoval, že nemožno

nepriaznivosť stavu poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním, napr. hľadaním inej
alternatívy dopravy, krátením nájomného za prenajaté náhradné vozidlo a pod.16. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

17. Vo všeobecnosti možno uviesť, že účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je poskytnutie právnej
ochrany poškodenému vo vzťahu k škodovým následkom zapríčineným motorovým vozidlom škodcu.

Právnu ochranu poškodeného pritom zákon zabezpečuje tým, že poškodenému priznáva právo na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu. Cieľom povinného
zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie ujm poškodeného, ktoré mu vznikli
v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to najmä
vo sfére materiálnej. Koncepcia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je postavená tak, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup

smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu.
18. V kontexte uvedeného je potrebné vnímať aj zabezpečenie náhradného motorového vozidla
poškodenému v čase, kedy z dôvodu škodovej udalosti nemôže užívať vlastné vozidlo. Aplikovateľnými
sú preto postuláty formulované Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.
februára 2023, v zmysle ktorých účelom nároku poškodeného na užívanie náhradného motorového

vozidla je eliminácia škodlivého následku spôsobenej dopravnej nehody, ktorá zasahuje do bežného
života poškodeného, a to až do momentu, keď môže opätovne užívať vlastné motorové vozidlo.
V prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká
momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, teda de facto vtedy, keď sa opravené
vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V prípade totálnej škody možno

za relevantnú považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia poisťovne
o ukončení likvidácie škodovej udalosti, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.

19.Predmetomsporujenároknanáhradunákladovvsúvislostisnájmomnáhradnéhovozidla,ktorýtrval

od 18.10.2022 do 24.11.2022, teda 38 dní. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu argumentoval
síce akceptovaním nájmu náhradného vozidla len do 23.11.2022, súhlasil ale s trvaním nájmu v rozsahu
38 dní. Tento jeho názor vyplýva aj z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.10.2023, kde rovnako
uviedol takýto údaj. Preto treba považovať skutkový záver okresného súdu o nespornosti tvrdení o trvaní
nájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 38 dní za správny. Odvolateľ v podanom opravnom

prostriedku namietal stanovenie doby trvania nájmu okresným súdom a zároveň si protirečil, keď
znovu spomínal dobu 38 dní ako akceptovanú. Žalovaný popieral vlastnú argumentáciu v spore, resp.
zmätočne prezentoval protichodné námietky.

20. Spornou otázkou v konaní bola primeranosť výšky nájmu. Túto si žalobca uplatnil na základe

zmluvy, ktorú s ním uzavrel poškodený, ako aj predloženej faktúry. Žalobca teda preukázal vznik daných
nákladov, v dôsledku čoho sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie opaku presunulo na
protistranu–žalovaného.Tentoprodukovalvodporeprotiplatobnémurozkazutvrdenieoneprimeranosti
výšky nájmu s ohľadom na „kategóriu poškodeného motorového vozidla“. Odkázal na pripojené cenníky
iných spoločností požičiavajúcich motorové vozidlá. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že

otázka kategórie motorového vozidla nie je všeobecne známou skutočnosťou a súd (ani strana) si
nedokáže vlastnou úvahou zhodnotiť, či majú konkrétne motorové vozidlá podobné parametre. Takéto
parametre žalovaný nikde vo svojich podaniach nedefinoval. Žalobca následne v reakcii na námietky
žalovaného zdôraznil, že cena nájmu bola modifikovaná s ohľadom na kategóriu vozidla tak, aby
nájomné zodpovedalo výške nájmu vozidla rovnakej kategórie ako bolo poškodené vozidlo. Žalovaný

v tomto smere už len zopakoval, že aj napriek uvedenému považuje nájomné za „neprimerané“.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol, preto ani zopakovaná argumentácia v odvolaní
neobstojí. Žalovaný mal a mohol prísť v štádiu pred okresným súdom so sumárom tvrdení a dôkazov,
ktoré by vysvetlili jeho názor o rozdielnej kategórií vozidiel a s tým súvisiacej nenáležitej výške
nájomného. Jeho tvrdenia ostali vo všeobecnej rovine a už vôbec neboli podporené žiadnym dôkazom.

21. V odvolaní tiež žalovaný namietal nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k neodpočítaniu zmeny
technickej hodnoty vlastného vozidla (predpokladané zníženie technickej hodnoty vozidla za dobu jeho
používania). Krajský súd súhlasí s tým, že danou otázkou sa okresný súd nezaoberal. Tento nedostatokale nie je relevantný. Podstatou práva na súdnu ochranu a s tým súvisiaceho práva na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je totiž právo strany sporu dostať odpoveď na konkrétnu námietku vznesenú
v spore (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2014 zo dňa 2.4.2014. Súd podľa

ustálenej judikatúry nemusí reagovať na všetky námietky strany sporu, musí sa ale vysporiadať so
všetkými, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
115/2003 zo dňa 3.7.2003).
22. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na ním vydané Oznámenie o poistnom plnení,
ktoré reflektovalo na „neprimeranú“ dennú sadzbu nájomného za náhradné vozidlo (znížená suma

predstavovala 20,- EUR bez DPH/deň). Z Oznámenia vyplýva, že „z poistného plnenia bolo odpočítané
aj opotrebenie vozidla, ku ktorému by došlo prevádzkou poškodeného vozidla v závislosti od počtu
najazdených kilometrov 708 km, znížené o 1,01 EUR za 1 km.“ Odhliadnuc od zjavného pochybenia
v sume „1,01 EUR“ (správne 0,01 EUR), argumentácia žalovaného ohľadom zistenia konkrétnej
metodiky výpočtu nie je obsiahnutá ani v spomínanom odpore, ani v žiadnom inom podaní žalovaného.
Krajskému súdu nebol jasný ani len presný prepočet priznanej sumy, keďže pri matematickom overení

výsledná suma akceptovaná žalovaným nesedí. Ak by totiž krajský súd vychádzal z predpokladu
ceny nájmu 20,- EUR bez DPH/deň a odpočítal by tvrdené technické opotrebenie v sume 7,08 eur,
výsledná suma s pripočítanou 20 % daňou z pridanej hodnoty predstavuje 903,50 EUR, nie žalovaným
deklarovanú sumu 897,64 EUR. Treba ale doplniť, že okresný súd a ani krajský súd nebol povinný hľadať
v podaniach žalovaného logické súvislosti, ak na prvý pohľad je produkovaná argumentácia tak stručná,

že sa proti nej žalobca nemohol efektívne brániť a ani v súdnom rozhodnutí nebolo možné vykonať
relevantnú analýzu toho, čo vlastne žalovaný tvrdí.
23. Okresný súd neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces, ak nereagoval na nekonkrétne
námietky žalovaného.

24. K argumentácii žalovaného, že žalobca neprodukoval dôkazy o neexistencii finančných prostriedkov
na kúpu náhradného vozidla, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nebolo prezentované v štádiu
pred súdom prvej inštancie, ide teda o novotu, ktorá v odvolacom konaní nie je prípustná (§ 366 CSP
a contrario).

25. Krajský súd na základe uvedeného potvrdil napadnutý rozsudok vrátane závislého výroku o trovách,
voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu v odvolacom konaní. O výške týchto trov rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.