Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723204144
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7723204144.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci manželky/matky: P. L., narodená
XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XXX, zastúpená: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, M. Gorkého 1,
Michalovce a manžela, ktorý návrh nepodal /otca: S. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/
XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. IČO: 47236183, Štefániková
8, Michalovce, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
L.: S., narodená XX.XX.XXXX a F. S., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce,

2P/175/2023-296 zo dňa 15.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV., V., VI., VII., VIII..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva účastníkov konania. V prejednávanej veci rozsudok o rozvode manželstva

už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd stanovil výživné počnúc právoplatnosťou výroku
rozsudku o rozvode manželstva otcovi a maloleté deti zveril matke.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom č.k.
2P 175/2023 - 296 zo dňa 15. apríla 2025 rozhodol tak, že:

„I./ Zveruje maloleté deti L.: S., nar. XX.X.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II./ Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

III./ Na žiadosť rodičov, stretávanie sa otca s maloletými deťmi neupravuje.

IV./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. L., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške

250 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred od
1.3.2024 do budúcna.V./ Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2024 do 31.3.2025 na maloletú S. v celkovej sume 1080 Eur,
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám
matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

VI./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého F. S. L., nar. XX.X.XXXX, sumou vo
výške 200 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred od 1.3.2024 do budúcna.

VII./ Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2024 do 31.3.2025 na maloletého F. S. v celkovej sume 430 Eur,
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám
matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

VIII./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu mal za preukázané, že je dôvodné
stanoviť výživné otcovi, pretože došlo k rozpadu manželstva, maloleté deti sú zverené do osobnej
starostlivosti matke. Súd poukazuje na náklady maloletých detí. Náklady detí boli vyčíslené v sume 340
eurS.a313€F..Priemernýmesačnýpríjemmatkyjesuma762eur.Umatkybralsúddoúvahy,žesičasť
vyživovacej povinnosti plní zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletých. Ohľadne otca mal súd

preukázané,žeotecdosahovalpríjem1657€,otentopríjemprišielvlastnýmkonaním,ktorýmsadopustil
porušenia pracovnej disciplíny, kvôli ktorému bol s otcom okamžite ukončený pracovný pomer. Teda
súd u otca uplatnil princíp potencionality (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), a ako potenciálny príjem otca,
ktorý bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, bola suma 1657 € mesačne. Porovnajúc
tento príjem otca ( 1657 €) a jeho náklady ( 800 €) je súd presvedčený, že úhrnná suma 450 eur na

výživu oboch detí je sumou, ktorú otec dokáže zo svojho príjmu zaplatiť a na druhej strane je to suma,
ktorou otec pokryje tú časť výdavkov maloletých, ktoré je povinný platiť otec z titulu svojej vyživovacej
povinnosti k maloletým.

4. Ako opodstatnené výdavky otca súd nebral do úvahy splátky úverov v celkovej sume 950 €, pretože vo

všeobecnosti má úhrada výživného na maloleté deti prednosť pred splácaním úverov a zároveň, tento
výdavok má platiť vlastník nehnuteľnosti, na ktorú boli financie z úverov vynaložené, teda matka otca.
Súd poznamenáva, že ak otec dokáže každý mesiac zaplatiť splátky úverov v sume 950 € (ktoré nie
je povinný platiť), je nepochybné, že má k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov na
úhradu výživného v sume 450 €. Otec je povinný v prvom rade uhradiť výživné na svoje maloleté deti a

až potom platiť úvery za nehnuteľnosti, ktorých nie je vlastníkom.

5. V súvislosti s výškou výživného súd poukazuje na takzvané tabuľkové výživné, ktoré zatiaľ nie je
upravené v zákone a je len vo forme odporúčania zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky. Podľa týchto tabuliek je vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý má dve vyživovacie povinnosti,

má deti vo veku XX - XX rokov, suma výživného na jedno dieťa vyrátaná ako 16 % z príjmu povinného
rodiča, t. j. 16 % zo sumy 1657 € = 265 €/dieťa, 530 € na dve deti. Súdom určené výživné 250 € a 200
€ zodpovedá aj tzv. tabuľkovému výživnému.

6.Zároveňsúdvypočítaldlžnévýživnézaobdobieod01.03.2024do31.03.2025aotcoviumožnilsplácať

ho v splátkach.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý napáda rozsudok vo výrokoch o

výživnom. Poukazuje na to, že súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodňuje, poukazuje iba na
mesačné príjmy a výdavky rodičov a na tabuľkové výživné, ktoré má odporúčací charakter. V tejto
súvislosti poukazuje na to, že určenie výšky výživného je výsledkom posúdenia vysoko individuálnych
skutkových okolností (porovnaj 4Cdo 148/2019). Súd nezohľadnil reálne majetkové pomery a výdavky
otca, jeho príjem je neaktuálny, nereálny a nezodpovedá jeho príjmom. Súd ho zaťažil neprimerane.

Súd neskúmal príjem matky ako možný a potenciálny, sústredil sa iba na otca ako jedného z povinných
rodičov. Má za to, že daný rozsudok je nepreskúmateľný , pretože nie je zrejmé akými úvahami súd bol
vedený, ako zohľadňoval potencionálny príjem otca a neprihliadol na väčšinu jeho výdavkov. Navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne
správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či
súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneodôvodnil,vychádzajúcztoho,ževodôvodnenírozhodnutia

nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05).

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu k stanoveniu výživného

pre maloleté deti zo strany otca, pretože jeho argumentácia bola vecne správna vrátane výroku o
dlžnom výživnom. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutočný stav, z ktorého vychádzal, a z tohto
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom

tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné

podmienky, za daných skutkových okolností, pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre
maloletédetivzmysleodvolaciehonávrhuotcaalebopodľarozhodnutiasúduprvejinštancie anásledne
stanovenie výšky dlžného výživného.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch o

výživnom pre obe maloleté deti za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok
posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o zmene rozsahu výživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný
stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť

dokazovanie.

15. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o výživnom otec v podanom odvolaní namieta správnosť
napadnutéhorozsudku,keďžesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu
k výživnému. Zhrnúc jeho odvolacie námietky namieta nesprávnosť záveru súdu vo vzťahu k rozsahu
výživnému, bez prihliadnutia na jeho reálne príjmy.

16. K námietkam otca vo vzťahu k výživnému odvolací súd udáva nasledovne. Súd správne uzavrel, že
obe deti sú stále osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany rodičov. Maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky.

17. V prejednávanej veci je právoplatný výrok rozsudku, ktorým sú maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky. Zo skutočného stavu vyplynulo, že v osobnej starostlivosti matky sú maloleté deti
na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o príjem matky, súd zistil v čase rozhodnom,
že mesačný príjem matky je invalidný dôchodok vo výške 492 €, rodinné prídavky 120 € a príspevok
z organizácie Dobrý anjel 150 €. Matka žije so svojím partnerom a dvoma maloletými deťmi. Poukázal
na náklady matky ako aj bežné výdaje. Vo vzťahu k deťom poukazuje na vek maloletých detí, S. vo

veku XX rokov ma náklady bežne na stravu, oblečenie, školské potreby, hygienu, záujmovú činnosť a
mimoriadne náklady, ktoré vznikajú, napríklad na lyžiarsky výcvik, ktorý absolvovala, vreckové. Maloletý
bol vo veku XX rokov, u neho sú bežné náklady na oblečenie, stravu, školské potreby, hygienu, podiel na
nákladoch na bývanie. U otca zistil, že bol zamestnaný a jeho pracovný pomer bol skončený okamžite
pre porušenie pracovnej disciplíny. Dosiahnutý príjem bol vo výške 1657 €, od septembra 2024 jeho

príjem 175 €, následne je otec evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V roku 2025
vykonával prácu ako živnostník, ale od 04.03. 2025 je opäť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Uviedol, že nebral do úvahy splátky otca na úver v celkovej sume 950 €, pretože tieto majú prednosť
pred výdavkami na výživné.

18. Náklady detí boli vyčíslené v sume 340 eur S. a 313 € F.. Priemerný mesačný príjem matky je suma
762 eur. U matky bral súd do úvahy, že si časť vyživovacej povinnosti plní zabezpečovaním osobnej
starostlivosti o maloletých. Ohľadne otca mal súd preukázané, že otec dosahoval príjem 1657 €, o
tento príjem prišiel vlastným konaním, ktorým sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, kvôli ktorému
bol s otcom okamžite ukončený pracovný pomer. Teda súd u otca uplatnil princíp potencionality (§ 75

ods. 1 Zákona o rodine), a ako potenciálny príjem otca, ktorý bolo v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať, bola suma 1657 € mesačne. Porovnajúc tento príjem otca ( 1657 €) a jeho náklady ( 800
€) je súd presvedčený, že úhrnná suma 450 eur na výživu oboch detí je sumou, ktorú otec dokáže zo
svojho príjmu zaplatiť a na druhej strane je to suma, ktorou otec pokryje tú časť výdavkov maloletých,
ktoré je povinný platiť otec z titulu svojej vyživovacej povinnosti k maloletým.

19. Súd dostatočne odôvodňuje zistene pomery na strane povinných rodičov z výživného a na strane
maloletých detí. Súd zdôvodnil oprávnené, nevyhnutné potreby oboch maloletých detí ako aj potreby,
ktoré súvisia s ich záľubami. Výdaje maloletých detí sú súdom zhodnotené. Odvolací súd považujú za
dostatočne a správne zdôvodnené dôvody pre uznanie výdajov na strane oprávnených detí. Stanovené

výživné reflektuje na prirodzený vývin mal. detí na ich zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv,
drogériu, náklady spojené so školou, na voľno časové aktivity. Nemožno opomínať, že mal. deti zdieľajú
spoločnú domácnosť s matkou, v dôsledku čoho by sa mali spravodlivo podieľať primerane na úhrade
výdavkov spojených s bývaním a chodom domácnosti. V konaní súd zistil odôvodnené potreby všetkých
oprávnených s ohľadom na ich vek a oprávnené potreby.

20. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako
je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na

okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako
dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v
budúcnosti. Je povinnosťou súdu pri určovaní výživného prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý
má relevanciu pri určovaní. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je
potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to

v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti,
aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda
potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho
záujme. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Výživné má slúžiť na zabezpečenievšetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa a pri určovaní výšky majú
byť všetky kritéria na strane oprávneného a povinného zistené. Cieľom určenia výživného je zabezpečiť
finančné prostriedky pre rozvoj dieťaťa.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

22. Odvolacia námietka sa dotýka nesprávne zistených možnosti a schopnosti otca platiť výživné v
súdom stanovenom rozsahu. V prejednávanej veci teda súd správne pristúpil k posúdenia možnosti
otca dosahovať potencionálny príjem, teda príjem iný, než ktorý v rozhodnom období od podania

návrhu deklaruje. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej
osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný

svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v

dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste

uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa
svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;
rozhodnutie nebolo oficiálne publikované).

23. Samozrejme potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou
situáciu ,kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby

maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám
maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach
dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by
v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval pre to rozhodné

obdobie. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy
musia v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške
zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu
ČR sp.zn. I. ÚS 4239/12 zo dňa 10.06.2013).

24. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že :
„Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej
osoby.

25. Z vykonaných dôkazov je možné prijať záver, že otec pracoval v riadnom pracovnom pomere v
roku 2023 v spoločnosti X. T. X. s.r.o., so sídlom v W. W. a jeho vymeriavací základ predstavoval
sumu od 1205 € až do 2274,23 €. Od 01.01.2024 do 04.09.2024 pracoval v riadnom pracovnompomere v spoločnosti X. - X. T. X. SK, X... Jeho príjem bol vo výške od 1591,68 € až do 1809,52 €
ako vymeriavací základ. Súd pri stanovení potencionálneho príjmu bral do úvahy jeho príjem z tohto
pracovného príjmu, pretože od augusta 2024 do 16.12. 2024 pracoval v spoločnosti O. - U. s.r.o.,

so sídlom v P., kde vymeriavacie základy boli od 69,72 € po 229 €, nešlo však o trvalý pracovný
pomer. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že súd neprihliada na jeho reálne príjmy je potrebné uviesť , že
súd postupoval správne . Súd konštatoval, že v záujme maloletých detí a pre stanovenie výživného
je rozhodnou otázka posúdenia jeho potencionálneho príjmu z dôvodu, že otec skončil pracovný
pomer u svojho zamestnávateľa okamžite, a to pre porušenie pracovnej disciplíny. K týmto tvrdeniam

súdu a k jeho záverom o tom, že došlo k skončeniu pracovného pracovného pomeru, z ktorého
otec dosahoval príjem v dôsledku jeho zavineného konania a porušenia otec neuviedol a nepredložil
dôkazy preukazujúce opak. Otec nešpecifikuje dôvody pre skončenie pracovného pomeru, neuvádzal
žiadne úvahy k dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, a tak je potrebné vychádzať z toho,
že tvrdenia súdu sú dôvodné a pravdivé. Dôkazom je oznámenie zamestnávateľa otca o skončení
pracovného pomeru s otcom. Pokiaľ sa teda súd rozhodol vychádzať z potencionálneho príjmu otca,

ktorý dosahoval u posledného svojho zamestnávateľa, pokiaľ bol v riadnom pracovnom pomere, možno
s jeho postupom súhlasiť. Príjem otca zodpovedal jeho schopnostiam a možnostiam a lokalite, v
ktorej pracoval a zrejme zodpovedajúcemu vzdelaniu otca. Pokiaľ sa otec zbavil možnosti dosahovať
príjem v tejto výške z pracovného pomeru, a teda dosahovať vyšší príjem z pracovného pomeru než
dosahuje v súčasnosti, je dôvodné na neho hľadieť ako povinného rodiča s potencionálnym príjmom . Z

listinných dôkazov v spise napríklad z lekárskej správy vyplýva, že otec je schopný vykonávať sústavnú
zárobkovú činnosť, je schopný dosahovať príjem, z ktorého súd vychádzal. V priebehu konania súdu
nepreukázal otec dôvody, pre ktoré nie je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, dôvody pre
ktoré ukončil živnostenské oprávnenie. Za potencionálnych príjem je možné považovať príjem, ktorý
zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného na rozumne regionálne určenom trhu práce, ktorej

je schopnostiam a možnostiam povinného adekvátny. Nateraz z vykonaného dokazovania nemožno
spochybňovať schopnosť otca dosahovať prinajmenšom tento príjem a za situácie pokiaľ otec logicky
neodôvodnilukončeniepracovnéhopomeruasvojenezodpovednékonanie,jemožnéprihliadaťnatento
príjem ako príjem, z ktorého sa stanoví výživné. Otec nepredložil súdu dôkazy o tom, že evidentne vyvíja
snahu o zvýšení svojho príjmu, ktorý nateraz deklaruje, a tak je možné vychádzať z vyššieho príjmu,

ktorýdosahovalskôr.Ideopríjem,ktorýbypovinnýrodičpririadnomplnenívyživovacejpovinnostimohol
dosahovať. Za dôvodný tak možno považovať postup súdu pokiaľ skončenie pracovného pomeru pre
porušenie pracovnej disciplíny považoval za vzdanie sa príjmu zo strany povinného otca.

26. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku odvolateľa, že súd neprihliadol na potencionálny príjem matky, ktorý

by mohla dosahovať je potrebné uviesť, že stanovené výživné zodpovedá časti pokrytiu oprávnených
výdajov maloletých deti. Matka sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľa aj výkonom svojej osobnej
starostlivosti. Tiež je potrebné uviesť, že matka sa od 01.07.2025 zamestnala v spoločnosti C. s.r.o.
v X. a dosahuje vymeriavací základ vo výške 1576 € to znamená, že okrem invalidného dôchodku je
zamestnaná, má pracovný príjem a maloleté deti sa tak podieľajú na životnej úrovni matky.

27. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom
ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný
platiť,jeodrazomposúdeniaindividuálnychskutkovýchokolnostíprejednávanejveci.Súdprvejinštancie
dostatočným spôsobom vo svojom rozhodnutí odôvodňuje stanovenie výšky výživného. Správne

stanovil príjem otca a matky.

28. Pokiaľ poukazuje otec na Metodiku pre výpočet výživného prijatú Ministerstvom spravodlivosti
SR , tak je potrebné poukázať, že ide o odporúčací charakter, cieľom bolo zjednotiť postup pri určení
výživného a súd vychádzal z týchto odporúčacích tabuliek s prihliadnutím na zistené okolnosti danej

veci, ako aj na mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Jeho postup je zákonný a správny v
súlade s najlepšími záujmami maloletých detí a vzhľadom na osobnú starostlivosť matky.

29. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky
a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca

pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením
výživnéhovozvýšenejmiere.Obligatórnymzákonnýmhľadiskompriurčovanívýškyvýživnéhojeosobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).30.Odvolacísúd vzhľadomnavyššieopísanédôvodypotvrdilnapadnutýrozsudokakovecnesprávny v
jeho napadnutej časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 2 ods. 1 CMP, keďže nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania otca, tiež dôvod, ktorý by rozumne
a spravodlivo argumentoval zníženie výživného oproti súdom prvej inštancie určenej sume. Výroky o
dlžnom výživnom a lehote splatnosti sú vecne správne.

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením §

58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej
veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania
niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).