Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125369114
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125369114.1

Uznesenie

16C/41/2025

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobkyne A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. B.
XX, XXX XX D. B., E. C. F., C. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. B. XX, XXX XX D. B., proti žalovanej F.
G., C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, XXX XX K. K., zastúpenej JUDr. Zuzana Falisová,

advokátka, so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 33 759 626, o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

16C/41/2025

I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, a to v lehote

3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

16C/41/2025

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15. 08. 2025 domáhala zrušenia a vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamevidovanýchnaLVč.XXXXprek.ú.I.,okresK.K.,obec

K. K., parcela E-KN č. XXX/X o výmere 153 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcela E-KN č. XXX/
X o výmere 232 m2 – zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to prikázaním parcely
E-KN č. XXX/X do výlučného vlastníctva žalobkyne a parcely E-KN č. XXX/X D. výlučného vlastníctva
žalovanej, s povinnosťou výplaty žalobkyne žalovanou za získaný rozdiel 79 m2 vo výške 100 Eur/1 m2.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka užíva rozdiel

podielového spoluvlastníctva 79 m2 vo svoj prospech, a to bez finančného vysporiadania žalobkyne.
K žalobe pripojila LV č. XXXX pre k. ú. I., okres K. K., obec K. K..

3. Žalovaná v rámci procesnej obrany vzniesla námietku res iudicata, tzn. prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, pričom ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Z uvedeného
dôvodu navrhla, aby súd konanie zastavil. Predložila súdu rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.

k.7C/45/1992-65zodňa13.12.1995,rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricič.k.11Co/1133/96-76
zo dňa 23. 04. 1996, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/45/1992-155 zo dňa 03. 04.
2000, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/1793/01 zo dňa 03. 10. 2001 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/140/2010 zo dňa 21. 10. 2010.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že ani jedna zo strán sporu nemá záujem vlastniť podiel zo susednej

parcely, kde sú postavené nehnuteľnosti, ktoré užívajú v celosti. Majú záujem na vyporiadaní
predmetných nehnuteľností. Poukázala na § 137 a 139 Občianskeho zákonníka. Na základe skutočnéhostavu zapísaného Katastri nehnuteľností Banská Bystrica sa domáha zákonného práva na určení
vlastníctva – zámenou pozemkov s vysporiadaním rozdielov. Právoplatný rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1793/01 rozhodol „daný stav nehnuteľností je právne neusporiadaný, je

potrebné tento usporiadať určovacími žalobami“, v ktorých sa navrhovateľka aj odporca budú domáhať
určenia vlastníckeho práva k častiam nehnuteľností. Posledné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo/140/2010 potvrdilo platnosť rozhodnutia krajského súdu. Z uvedeného dôvodu
žiadala, aby súd rozhodol v rámci zákona a zákonných práv spoluvlastníkov v prospech záujmu
obidvoch strán a naplnil podstatu ustanovenia § 139 Občianskeho zákonníka tak, aby spoluvlastníci mali

vlastníctvo parcely pod nehnuteľnosťou v celosti a rozdiel bol zákonne vyporiadaný. Spolu s vyjadrením
predložila súdu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/1793/01 zo dňa 03. 10. 2001.

5. V duplike žalovaná zdôraznila, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva medzi právnymi
predchodcami žalovanej a právnymi predchodcami žalobkyne došlo v minulosti spôsobom, ktorý je
zdokumentovaný v žalovanou predložených rozhodnutiach súdov, pričom toto nezodpovedá tomu,

čo navrhuje žalobkyňa. Podľa názoru žalovanej rušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam tak, ako to v návrhu uvádza žalobkyňa nie je, s ohľadom na existujúci právny stav
možné, pričom v prípade iného druhu žaloby, ktorá by rešpektovala zosúladenie faktického stavu so
stavom právnym, a to v rozsahu a na základe reálnej deľby právnych predchodcov v minulosti, by
žalobkyňa musela predložiť geometrický plán, ktorý by zodpovedal rozsahu užívania nehnuteľnosti na

základe reálnej deľby urobenej v minulosti.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Ustanovenie § 161 CSP ukladá súdu povinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú
splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Medzi neodstrániteľné podmienky
konania patrí nedostatok právomoci súdu (čl. 1 CSP, § 9 CSP), prekážka už skôr začatého konania v tej
istej veci, tzv. litispendencia (§ 159 CSP), prekážka právoplatne rozsúdenej veci, tzv. res iudicata (§ 230
CSP) a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 61 CSP).

10. Z výpisu z katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Banská Bystrica, obor kataster,
okres K. K., obec K. K., katastrálne územie I., a to z LV č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa so žalovanou
sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností evidovaných ako parcely registra E, parc. č. XXX/X
o výmere 153 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX/X o výmere 232 m2, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a to v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1 k celku a žalovanej
v podiele 2/4 k celku.

11. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/45/92-155 zo dňa 03. 04. 2000,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 17Co/1793/01 zo dňa 03. 10. 2001 mal súd za preukázané, že súd právoplatne rozhodol
v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností medzi právnymi
predchodcami strán sporu tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva,
že podielové spoluvlastníctvo sporných nehnuteľností bolo v roku 1952 zrušené a vyporiadané reálnou
deľbou (dohoda vtedajších spoluvlastníčok), pričom uvedená dohoda nebola zachytená v pozemkovej

knihe, čo však neznamená, že v skutočnosti nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Krajský
súd záverom v rozsudku uviedol: „Ak potom je v súčasnej dobe vlastnícky stav uvedených nehnuteľností
právne neusporiadaný, je potrebné tento usporiadať určovacími žalobami, v ktorých tak navrhovateľka
ako aj odporca sa budú domáhať určenia vlastníckeho práva k častiam nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva z roku 1952 a pripadli ich právnych

predchodcom.“

12. Z uvedeného je preto nesporné, že o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čo zakladá v prejednávanej veci prekážkuprávoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého

predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnako osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom
aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný,
ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade,

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009).

13. Súd záverom dodáva, že žalobkyňa sa môže na súde domáhať ochrany svojich práv
k nehnuteľnostiam, ale v danom prípade za zisteného faktického stavu a na jeho zosúladenie so stavom
právnym je potrebné, aby sa tak, ako vyplýva z vyššie uvedených záverov krajského súdu, domáhala
určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako vyplýva z dohody o zrušení

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z roku 1952.

14.NazákladecitovanýchustanoveníCSPmožnonesporneuzavrieť,žepodmienkykonania,zaktorých
súd môže vo veci konať, skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Vzhľadom na to, že
existencia právoplatne rozsúdenej veci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd v súlade s § 161

ods. 2 CSP konanie zastavil.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodnej aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných ustanovení CSP.
V predmetnej veci žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď iniciovala začatie konania voči žalovanej.
Procesné zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska
a na základe skutočností, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania došlo z dôvodu prekážky
právoplatne rozsúdenej veci. Z uvedeného dôvodu priznal súd nárok na náhradu trov konania žalovanej

v plnom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

16C/41/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancii.