Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825011032
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825011032.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša
a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, trestne stíhaná pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2026 prejednal odvolanie

prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn.
25T/86/2025 zo dňa 17. decembra 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/86/2025 zo dňa 17. decembra 2025
bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou zo spáchania prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

§ 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že:

„dňa 01.11.2025 v čase asi o 18:30 hod. v obci B. F. po parkovisku pred E. G. viedla osobné motorové
vozidlo továrenskej značky Kia Rio s evidenčným číslom C., kde bola zastavená a kontrolovaná hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Partizánske, kedy
po kontrole dokladov potrebných k vedeniu vozidla bolo zistené, že vozidlo viedla

pod vplyvom alkoholu, nakoľko pri orientačnej dychovej skúške prístrojom AlcoQuant 6020 plus s
výrobným číslom A409793 jej bola v čase o 18:42 hod. dňa 01.11.2025 nameraná hodnota alkoholu v
dychu 1,51 mg/l, teda 3,15 ‰ (promile) a opakovanou dychovou skúškou tým istým prístrojom jej bola v
čase o 19:10 hod. dňa 01.11.2025 nameraná hodnota alkoholu v dych 1,41 mg/l, teda 2,94 ‰ (promile)“.

Za to bola obžalovaná A. B. okresným súdom odsúdená podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38

ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest v sume
300 (tristo) eur s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanej
preprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselnezmarený,ustanovilnáhradnýtrestodňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Zároveň bol obžalovanej podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák. uložený trest

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke
na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal
v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré smerovalo proti výroku o uloženom treste
v neprospech obžalovaného. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania
poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:„Mám za to, že Okresný súd Prievidza na základe správne zisteného a preukázaného skutkového stavu
uložil obžalovanej, vzhľadom na mieru závažnosti a okolnosti spáchaného skutku neprimerane nízky
peňažný trest, ako aj trest zákazu činnosti, čím nesprávne aplikoval ustanovenie § 33a ods. 2 a § 34

ods. 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na osobu obžalovanej a na možnosti jej nápravy, ako aj na povahu
a následok spáchaného trestného činu a na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti, dospel súd
k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či

generálnej prevencie, ale aj zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest peňažný v dolnej časti trestnej
sadzby vo výmere 300 Eur a náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 1 mesiac, ktorý súd rovnako považoval za postačujúci a primeraný. Pri ukladaní trestu súd
zohľadnil vyhlásenie obžalovanej o vine a tiež prihliadol na celkový kritický postoj obžalovanej k trestnej
činnosti kladenej jej za vinu a na okolnosť, že obžalovaná sa už
v prípravnom konaní doznávala k spáchanému skutku, ktorý úprimne oľutovala. Nakoľko obžalovaná sa

dopustila trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd jej zároveň uložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu, pričom nakoľko predmetný skutok bol len jednorazovým
vybočením z inak riadne vedeného života jej súd preto uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkého druhu v cestnej premávke
v dolnej časti trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, ktorý považuje za postačujúci

a primeraný.

Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu
a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd nesprávne vyhodnotil u obžalovanej poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaná bola v krátkej dobe pred spáchaním stíhaného skutku postihnutá za
spáchanie priestupku na úseku dopravy. Ostatné poľahčujúce okolnosti súd
u obžalovanej vyhodnotil správne ako aj neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti.

Tiež je potrebné uviesť, že súd po vyhodnotení okolností prípadu a pomerov páchateľa, podľa nášho
názoru tiež nesprávne aplikoval u obžalovanej ustanovenie § 33a a § 34 ods. 1 Trestného zákona, a
uložil obžalovanej neprimerane nízky peňažný trest, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Súdom uložený peňažný trest je, vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného skutku, kedy
obžalovaná viedla motorové vozidlo po požití alkoholu, pričom mieru ovplyvnenia alkoholom 1,51 mg/l,
teda 3,15 %0 (promile), odborná literatúra hodnotí ako ťažkú opitosť, kedy je takto ovplyvnený jedinec
neschopný samostatne chodiť, má nezrozumiteľnú reč, poruchy správania, dochádza k poklesu krvného
tlaku a telesnej teploty. Opitý človek ma poruchy vedomia, môže dôjsť aj k poruchám srdečného rytmu

(až k zástave krvného obehu
a dýchania). Stav môže vyústiť až do kómy. Pod takýmto vplyvom alkoholu je už šoférovanie fyzicky
nemožné. Ak to vodič predsa len zvládne ide o jazdu tzv. na „slepo,,. Vodič nereaguje ani na dynamické
ani na statické dopravné situácie. Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaná viedla
motorové vozidlo v stave ťažkej opitosti, kedy navyše hodnota alkoholu

v dychu jej bola meraná až po dopravení sa pred obchodný dom a následnom vykonaní nákupu, takže
cestu motorovým vozidlom do obchodu vykonala v stave ešte vyššieho ovplyvnenia.

Mám za to, že uložený mierny peňažný trest a neprimerane nízky trest zákazu činnosti, nezabezpečuje
u obžalovanej A. B. dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj

odsúdenia páchateľa trestného činu spoločnosťou tak, ako to ustanovuje ustanovenie § 34 ods. 1
Trestného zákona.Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa

odseku 2 trest zákazu činnosti môže súd uložiť
na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení Trestného zákona trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie, t.j. zabránenia v trestnej

činnosti, a prvok individuálnej prevencie, t.j. výchovy k riadnemu životu, a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale
i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne

a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty
a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v
zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak
na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Obžalovaná A. B. je stíhaná za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa dopustila ako vodička motorového vozidla, pričom u obžalovanej nejde o
prvý delikt spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, nakoľko obžalovaná už bola postihnutá
za spáchanie priestupku na úseku dopravy,

z čoho je evidentné, že ukladanie sankcií za porušenie pravidiel cestnej premávky nemá
na obžalovanú žiadny výchovno-preventívny vplyv.

Uloženie neprimerane nízkeho peňažného trestu a trestu zákazu činnosti, nenaplnil
u obžalovanej A. B., ako aj u ostatných členov spoločnosti účel trestu tak, ako ho predpokladá

ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko neuloženie jediného reálneho postihu vodiča
nedodržiavajúceho ustanovenia zákona o cestnej premávke a to jazdou motorovým vozidlom v stave
ťažkej opitosti, kedy môže spôsobiť fatálne škody
na živote, zdraví a majetku, posunul nerešpektovanie dopravných predpisov a bezohľadnú jazdu
osobným motorovým vozidlom, na úroveň tzv. gentlemanského deliktu, za ktorý v očiach verejnosti

nehrozí páchateľovi žiadne reálne postihnutie a trestom sa dostal na úroveň miernejšieho rozhodnutia v
priestupkovom konaní, nakoľko páchateľom dopravných priestupkov, pri ktorých vedú motorové vozidlo
v cestnej premávke v stave ovplyvnenia
do 0,48 mg/l, teda do 1 ‰, môže policajt v priestupkovom konaní udeliť pokutu od 150
do 800 Eur, a zákaz činnosti až na 3 roky.

Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska individuálnej prevencie, nemá hrozba trestného stíhania a
prejednania veci pred súdom, na obvinenú žiadny vplyv z hľadiska zábrany páchania trestnej, resp.
inej protiprávnej činnosti, ako aj jej prevýchovy k vedeniu riadneho života. Z hľadiska generálnej
prevencie, teda odradenia iných od páchania trestných činov nemá trest uložený napadnutým

rozsudkom Okresného súdu Partizánske, žiadny účinok, nakoľko vedomosť o uložení tak nízkych trestov
páchateľovi trestného činu v súvislosti
s vedením motorového vozidla, s veľkou pravdepodobnosťou bežnému vodičovi nezabráni
pri vedení vozidla nerešpektovať dopravné predpisy s možným následkom na živote, zdraví
a škody na majetku iných účastníkov cestnej premávky.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm.
d/, e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza, čo do výroku o treste a
aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, na podklade správne zisteného skutkového stavu veci
uložil obžalovanej A. B., trest odňatia slobody

v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
prvej polovici zákonného rozpätia, prípadne peňažný trest v sume presahujúcej možnosti postihnutia
v priestupkovom konaní za obdobný delikt a tiež prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere presahujúcej 30 (tridsať) mesiacov.“Obžalovaná vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla nasledovné :

„Ja, A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/XX XXXXX, týmto podávam vyjadrenie k odvolaniu
prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, proti rozsudku proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 17.12.2025.

V prvom rade chcem vyjadriť úprimnú ľútosť nad svojim konaním. Plne si uvedomujem závažnosť

skutku, ktorého som sa dopustila, ako aj možné následky, ktoré moje nezodpovedné rozhodnutie mohlo
spôsobiť. S odstupom času svoje konanie hodnotím ako vážne zlyhanie, ktoré je v rozpore s hodnotami,
ktoré vyznávam.

Užvpripravovanomkonanísomsakuskutkupriznala,asvojčinsomúprimneoľutovala.Odtejtoudalosti
som prijala opatrenia, aby sa podobná situácia, nikdy neopakovala. Dôsledne rešpektujem uložený

zákaz vedenia motorových vozidiel a vediem riadny život. Som pracujúca osoba a zároveň sa starám o
dve maloleté deti ako matka samoživiteľka, pričom prísnejší trest by mal výrazný dopad nielen na mňa,
ale aj na moju rodinu. Uvedomujem si však, že za svoje konanie nesiem zodpovednosť a uložený trest
rešpektujem a považujem ho za dostatočný, na to aby splnil svoj účel.

Domnievam sa že uložený peňažný trest 300e a trest zákazu činnosti v trvaní
18 mesiacov sú primerané, spravodlivé a dostatočné na naplnenie účelu trestu, a to najmä
z hľadiska mojej nápravy a prevencie do budúcnosti.

Vzhľadom na uvedené si dovoľujem požiadať Krajský súd v Trenčíne, aby odvolanie prokurátora

zamietol a napadnutý rozsudok v časti výroku o treste potvrdil.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
vyhovieť podanému odvolaniu. Obžalovaná navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej

len„Tr.por.“),napodkladepodanéhoodvolanianaverejnomzasadnutípreskúmalvrozsahuazdôvodov
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371

ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutýchvýrokovrozsudkuokresnéhosúduouloženompeňažnomtreste,náhradnomtresteodňatia

slobody a treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu, z obsahu odvolania prokurátora
a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru,
pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v
odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. prijal. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výrok o vine
obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora
napadnuté výroky o trestoch uložených obžalovanej.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného

súdu o uloženom peňažnom treste, náhradnom treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkého druhu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku
okresného súdu sú správne a zákonné.Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uložených
trestoch obžalovanej, tak z obsahu jeho odôvodnenia vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vady
podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., a to že pri ukladaní trestu bol porušený Trestný zákon z dôvodu

priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ako aj existenciu vady podľa § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por., teda že obžalovanej uložené tresty, menovite peňažný trest v spojení s náhradným
trestom odňatia slobody, ako aj uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu,
sú neprimerane mierne.

K odvolaním prokurátora namietanému priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák.,
argumentujúckrátkoudoboumedzispáchanímpriestupkunaúsekudopravyastíhanýmtrestnýmčinom,
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s hodnotením okresného súdu, že obžalovaná viedla pred
spáchaním trestného činu riadny život a predmetný jeden priestupok bol ojedinelým vybočením z inak
riadne vedeného života. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že obžalovaná nemá žiadny záznam
vodpiseregistratrestov,asícemáevidovanýjedenpriestupoknaúsekudopravy(zodňa05.05.2023pre

porušenie zákazu státia, uložená bloková pokuta 10 eur), avšak vzhľadom na dostatočne dlhý časový
odstup
od spáchania stíhaného prečinu (2,5 roka) a na menej závažný charakter tohto priestupku, čomu
zodpovedá aj uložená sankcia (bloková pokuta 10 eur), možno priznať túto poľahčujúcu okolnosť. Preto
odvolacia argumentácia prokurátora nie je dôvodná.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. j) Tr. zák. nedošlo k porušeniu ustanovenia Trestného zákona
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanej v
dôsledku neuloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, resp. neuloženia
vyššieho peňažného trest ako aj neuloženia vyššieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, poukazujúc
na výchovno-preventívny vplyv a na sankcie v priestupkovom konaní za obdobný priestupkový delikt,

odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením §
168 ods. 1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k uloženiu jednotlivých druhov
trestov a ich výmere. Odvolací súd
v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú

oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o
osobe obžalovanej, na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, nedávajú v
zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34

ods. 1 Tr. por. bolo v prípade obžalovanej nutné pôsobiť na ňu iným druhom trestu, resp. zvýšením
výmery už uložených trestov.

Krajský súd v tomto ohľade nespochybňuje skutočnosť, že obžalovaná bola v minulosti postihnutá za
priestupok na úseku dopravy, avšak išlo o menej závažný priestupok spáchaný pred dlhším obdobím,

ako bolo poukázané už v odôvodnení vyššie, a preto na tomto základe nemožno vyvodzovať z hľadiska
individuálno-generálnej prevencie potrebu uloženia iného druhu trestu, resp. zvýšenie výmery už
uložených trestov.

Ani argumentácia prokurátora o nameranej hodnote alkoholu ako aj o hrozbe sankcii za obdobné delikty

v priestupkovom konaní vo svojom súhrne neodôvodňuje iné rozhodnutie o treste, nakoľko prokurátor
opomína doterajšie riadne vedenie života obžalovanej a jej osobné a majetkové pomery, na ktoré
dôvodne prihliadol okresný súd, pričom súd
pri ukladaní trestu nie je povinný zohľadňovať hrozbu uloženia sankcie v správnom (priestupkovom)
konaní, ale vychádza z ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ktoré okresný súd v napadnutom

rozsudku dôsledne aplikoval.Z vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne negatívne skutočnosti preukazujúce, že okresným
súdom uložený súbor trestov by vzhľadom na ním vykonané komplexné hodnotenie obžalovanej
neviedol k jej náprave.

Na základe vyššie uvedeného sú podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovanej splnené zákonné
podmienky na uloženie trestov v rozsahu ich uloženia napadnutým rozsudkom. Z celého spisového
materiálu odvolací súd nezistil nevyhnutnosť uloženia iného druhu trestu, resp. vyššej výmery už
uložených trestov.

Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené
skutočnosti, ktoré by u obžalovanej odôvodňovali uloženie iného druhu trestu, resp. trestov vo vyššej
výmere, ako boli uložené okresným súdom, tak odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor prokurátora
v odvolaní o neprimeranej miernosti trestov uložených obžalovanej napadnutým rozsudkom okresného
súdu.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že tresty uložené obžalovanej okresným
súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazujú znaky neprimeranej miernosti v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutého výroku (výrokov o trestoch)
rozsudku okresného súdu odvolací súd tiež skúmal aj existenciu vád, odvolaním prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však
dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou
v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených
v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.