Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200132
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:5023200132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne : Q.. A. V., nar. XX. X. XXXX, trvale pobytom R. XXX/XX, XXX
XX Č., právne zastúpená: JUDr. Jana Krkošková, DiS., advokátka, so sídlom Drahošanka 219, 022
01 Čadca, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Zborov nad
Bystricou, so sídlom Zborov nad Bystricou 223, 023 03 Zborov nad Bystricou, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, o kasačnej sťažnosti

žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA- 31S/28/2023-107 zo dňa 23. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne a súdne konanie
1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán prvého stupňa
alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2 2022/0036501-006/GAL zo dňa
10. novembra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako príslušný vyvlastňovací orgán podľa

§ 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Vyvlastňovací zákon“) vo
veci návrhu vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho
účastníka konania) na odňatie vlastníckeho práva pre trvalý záber časti pozemkov špecifikovaných vo
výroku I. v rozsahu podľa podmienok geometrického plánu č. 281/2020 vyhotoveného spol. GeoTerrain,
s.r.o., Horná 2167/77, 022 0l Čadca dňa 11. septembra 2020, a na základe výsledkov vyvlastňovacieho
konania rozhodol tak, že výrokom I. vyvlastnil podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v spojení s § 17a

a § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Cestný zákon“) spoluvlastnícke podiely žalobkyne k pozemkom označeným v
položkách 1 až 20 (ďalej ako „Pozemky“) vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva
v prospech vyvlastniteľa - Obce Zborov nad Bystricou pre účel majetkovoprávneho vysporiadania
spoluvlastníckych podielov dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa pod verejnoprospešnou líniovou
stavbou ,,Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k. ú. G. K. O.“ a zároveň uviedol, že podľa § 13 ods.
2 písm. e) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemkov na účel, na

ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,
pričom vyvlastnené pozemky možno užívať len na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Výrokom II.
rozhodnutiaprvostupňovýsprávnyorgánrozhodolonáhradezavyvlastneniespoluvlastníckychpodielov
k Pozemkom a určil ju podľa § 4 ods. 3 Vyvlastňovacieho zákona na základe znaleckého posudkuč. 223/2020 zo dňa 07. decembra 2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov H.. Q.
Č., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v sume 150,96 Eur. S

požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd.
2. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania a skonštatoval,

že orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval v súlade s Vyvlastňovacím zákonom, výrok
odvolaním napadnutého rozhodnutia korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom prvostupňový
správny orgán zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok odvolaním
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu a nezistil nesúlad odvolaním
napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K námietke odvolateľky, že
nebola upovedomená o začiatku vyvlastňovacieho konania, žalovaný uviedol, že v spisovom materiáli

správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza písomné oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania
č. OU-ZA-OVBP2-2022/023501-004 zo dňa 26. septembra 2022, ktoré bolo doručované všetkým
účastníkom konania, t. j. aj odvolateľke. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu,
odvolateľka si zásielku v odbernej lehote neprevzala, v danom prípade ide o tzv. fikciu doručenia
písomnosti do vlastných rúk v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu považoval

žalovaný túto námietku odvolateľky za neopodstatnenú. K námietke odvolateľky, že nesúhlasí s
neuskutočnením ústneho pojednávania z dôvodu opatrení Covid, žalovaný uviedol, že uznesenie vlády
Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020, ktorým bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti
s ochorením COVID, nebolo do dnešného dňa zmenené a v tej súvislosti nebola mimoriadna situácia
do dnešnej doby zrušená, námietku odvolateľky považoval žalovaný za neopodstatnenú. K námietke

odvolateľky, že nejde o vyvlastnenie v nevyhnutnej miere žalovaný uviedol, že v danom prípade
ide o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod existujúcimi miestnymi
komunikáciami v užívaní. Rozsah vyvlastnenia je preto limitovaný existujúcimi cestnými telesami, ktoré
sa na predmetných pozemkoch už nachádzajú a sú v užívaní. Námietku odvolateľky považoval žalovaný
za neopodstatnenú.

3. K námietke odvolateľky, že nebol v danom prípade preukázaný verejný záujem, žalovaný uviedol, že
verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo
mnohým občanom. Vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o majetkovoprávne usporiadanie pozemkov
pod existujúcimi miestnymi komunikáciami v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené,
sú vo vlastníctve obce a sú užívané verejnosťou, v danom prípade je verejný záujem nespochybniteľný.

Žalovaný považoval túto námietku odvolateľky za nedôvodnú. K námietke odvolateľky, že vyvlastniteľ
nekontaktoval odvolateľku za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy predmetných pozemkov žalovaný po
preskúmaní spisového materiálu okresného úradu zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza dôkaz
o doručení návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy č. MK/2021/1/DR, a to doručenka, z ktorej vyplýva,
že návrh odvolateľka prevzala dňa 17. júna 2021, čo osvedčila svojím podpisom. Na preukázanie

bezvýslednosti pokusu o dohodu je v zmysle § 17 ods. 1 Cestného zákona postačujúca doručenka.
Z uvedeného vyplýva, že táto námietka odvolateľky je neopodstatnená. K námietke odvolateľky,
že sa nejedná o miestnu komunikáciu, pričom zároveň spochybňuje geometrický plán, žalovaný
uviedol, že vyvlastniteľ má vypracovanú technickú evidenciu miestnych komunikácií - pasport, ktorý
vypracovala H.. A. F. v súlade s cestným zákonom a STN 73 6110 projektovanie miestnych komunikácií.

Predmetný pasport miestnych komunikácií bol dňa 06. septembra 2013 schválený uznesením obecného
zastupiteľstva obce Zborov nad Bystricou č. 47/2013. Miestna komunikácia MK 49 je v pasporte
miestnych komunikácií obce vedená pod názvom ulice „Backov k Michalcovej“, funkčná trieda C3,
a miestna komunikácia MK 50 je v pasporte miestnych komunikácií obce vedená pod názvom
„Backov k Jurinovi“ ako funkčná trieda C3. Geometrický plán č. 281/2020 vyhotovený spoločnosťou

Geo Terrain, s. r. o., Horná 2167/77, 022 01 Čadca, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie
rozhodnutia o vyvlastnení, spracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá zodpovedá za jeho správnosť.
Predmetný geometrický plán bol zároveň overený katastrálnym úradom dňa 20. novembra 2020.
Vzhľadom na to, že správnosť predmetného geometrického plánu bola overená oprávnenou štátnou
inštitúciou (katastrálnym úradom), nepatrí do kompetencie okresného úradu spochybňovať odbornosť

spracovania citovaného geometrického plánu. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný námietku za
neopodstatnenú.
4. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. apríla 2023 domáhala preskúmania zákonnosti a následne
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, ako aj zrušeniarozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté
o vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v

spojení s § 24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech
ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov
pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k.ú. G. K. O..“
Orgán verejnej správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť
začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky
v celkovej v sume 150,96 Eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Žalovaný
odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Orgány verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní skúmali
splnenie podmienok pre vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona, pričom dospeli k
záveru, že zákonné podmienky boli vo vzťahu k Pozemkom splnené.

5. Správny súd uviedol, že námietka žalobkyne, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správ
bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, je nedôvodná. Žalobkyňa tvrdila, že v konaní nebolo
preukázané, že na Pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia. Vyvlastniteľ podľa žalobkyne
nepreukázal, že Delimitačným protokolom nadobudol vlastnícke právo k pozemnej komunikácii a že sa
táto pozemná komunikácia nachádza na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobkyne. Správny súd uvádza,

že z obsahu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný
protokol nebol jediným podkladom, z ktorého vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie
spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré
boli predmetom vyvlastnenia, orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu,
v ktorom je uvedená konkrétna identifikácia parciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer).

Geometrický plán bol vyhotovený autorizačne overeným geodetom H.. Q. O. dňa 11. septembra 2020
a úradne overený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č.
1355/2020, pričom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobkyne správne konštatoval, že nie je oprávnený posudzovať správnosť vyhotovenia
Geometrického plánu. V prílohe Delimitačného protokolu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako

príloha návrhu vyvlastniteľa, sú výslovne uvedené ako predmet delimitácie podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov aj miestne komunikácie v lokalite „U
Backov“, pričom sú identifikované aj parcelnými číslami pozemkov. Vlastníctvo majetku uvedeného v
Delimitačnom protokole prešlo na Obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe § 2 ods.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný protokol

konkretizuje majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na Obec Zborov nad
Bystricou (nejedná sa teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva, ako je to v prípade zmluvného
prevodu vlastníckeho práva). Ako už bolo uvedené, identifikácia parciel pre vyvlastnenie bola vykonaná
Geometrickým plánom, čo žalobkyňa v správnej žalobe opomína.
6. Pre preukázanie skutočnosti, že v predmetom prípade sa jedná o miestnu komunikáciu, je rozhodný

Pasport, ktorý je podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona zákonom predpísanou technickou dokumentáciou,
ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť. Ako vyplýva z Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020 „Na určenie cestného telesa
ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie
v technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií).“ To, či spevnené plochy nachádzajúce sa

na parcelách bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie (teda či sa jedná o betónové panely,
asfalt, kamennú drť alebo akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou komunikáciou v zmysle § 4b
ods. 1 Cestného zákona, v zmysle ktorého miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do
siete miestnych ciest, vyplýva aj v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

Pasportu,ktorýmbolimiestnekomunikácievlokalite„UBackov“evidovanéakoMK49aMK50zaradené
do siete miestnych ciest. Pasport je súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého
stupňa, pričom miestne komunikácie MK 49 a MK 50 sú v ňom riadne vedené ako miestne komunikácie.
Skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tak tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ
pre následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa § 24e Cestného zákona.

Tvrdenia žalobkyne, že v minulosti sa na dotknutých pozemkoch nachádzala dočasná stavba z panelov,
ktorú po odstránení časti panelov začali využívať obyvatelia obce ako prístupovú cestu, čo podľa
názoružalobkynenezodpovedáskutočnostiexistenciemiestnejkomunikácieaCestnémuzákonu,súlen
prezentáciou vlastných názorov žalobkyne, ktoré nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť skutkových zisteníorgánu verejnej správy prvého stupňa. Navyše, žalobkyňa svojím tvrdením, že obyvatelia obce využívajú
„spevnenú časť“ ako prístupovú cestu, len potvrdzuje naplnenie zákonného vymedzenia miestnej
komunikácie podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona. Tvrdenia žalobkyne, že geometrické zameranie,

ktoré objednala obec je podľa viacerých geodetov značne nepresné a vyvlastňuje omnoho viac ako
je potrebné, pričom zasahuje do záhrad, správny súd poukazuje na to, že uvedenú námietku vzniesla
žalobkyňa až v konaní pred súdom, v priebehu konania pred vyvlastňovacím orgánom, min. v odvolacom
konaní, ktoré žalobkyňa iniciovala, nebola zo strany žalobkyne vznesená námietka vzťahujúca sa k
rozsahu vyvlastnenia. Žalobná námietka ostala len v pozícii tvrdenia.

7. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový
stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy, pretože
nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav,
t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vychádzali

tak z Delimitačného protokolu, Geometrického plánu, ako aj z ďalších podkladov v administratívnom
spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, Pasport, kopia katastrálnej mapy, Znalecký posudok)
a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení rozhodnutia, pričom skonštatovali, že v prípade
parciel ide o parcely pod miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej
komunikácie, pričom všetky ním vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na

predmetných parcelách.
8. Námietka žalobkyne vznesená až v replike, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa je zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona, ktorý umožňuje vyvlastniť
nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného zákona, ktorý sa týka
vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v užívaní, v dôsledku čoho

nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu v nadväznosti na účel odňatia vlastníckeho práva
žalobkyne, je vznesená po lehote a zároveň nedôvodná. Možno prisvedčiť žalobkyni, že súčasné
uvedenie obidvoch právnych základov pre vyvlastnenie vo výroku rozhodnutia je pochybením orgánu
verejnej správy prvého stupňa, avšak zároveň správny súd konštatuje, že nie každé pochybenie
orgánu verejnej správy zakladá automaticky a bez ďalšieho dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia.

Rozhodnutieorgánuverejnejsprávymôžesprávnysúdzrušiťlenvtedy,akjepochybenieorgánuverejnej
správy tak závažné, že má skutočný vplyv na práva a právom chránené záujmy účastníka konania.
V danom prípade je však z obsahu samotného výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zrejmé, že
právnym základom pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom je len § 24e
Cestného zákona, keďže účel vyvlastnenia, ktorým je majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod

verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia -MK49, MK50 v k.ú. G. K. O.,“. je v súlade s
§ 13 ods. 2 písm. a) Vyvlastňovacieho zákona vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy výslovne
uvedený. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že účelom vyvlastnenia je len majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou podľa § 24e Cestného zákona. Rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa tak nie je zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho celkového

obsahu a kontextu zrejmý a nepochybný.
9. Námietka žalobkyne, že preukázanie verejného záujmu orgánmi verejnej správy nebolo dostatočné
a ich závery o existencii verejného záujmu neboli náležite odôvodnené, je nedôvodná. Podľa § 2 ods.
1 písm. b) Vyvlastňovacieho zákona je vyvlastnenie možné vo verejnom záujme na účel ustanovený
zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Existenciu
verejného záujmu na predmetnom vyvlastnení však orgány verejnej správy riadne zistili a uviedli
v odôvodneniach svojich rozhodnutí. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že predmetná
miestna komunikácia je verejnoprospešnou líniou stavbou. V prípade Pozemkov doposiaľ nedošlo k
majetkovoprávnemu usporiadaniu, nachádzajú sa pod miestnymi komunikáciami, ktoré sú v technickej

evidencii miestnych komunikácii- passport- vedené ako miestna komunikácia MK 49 A MK 50 a miestne
cesty sú v užívaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k existencii verejného záujmu na
vyvlastnení doplnil, že v danom prípade bol preukázaný verejný záujem, ktorým je taký záujem, ktorý
prináša majetkový alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. Vzhľadom na to, že v
tomto prípade ide o majetkoprávne usporiadanie pozemkov pod existujúcimi miestnymi komunikáciami

v užívaní, ktoré sú na dotknutých pozemkoch už umiestnené, sú vo vlastníctve obce a sú užívané
verejnosťou, je verejný záujem nespochybniteľný. Uvedené zdôvodnenie existencie verejného záujmu
na vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom v nadväznosti na účel vyvlastnenia
podľa § 24e Cestného zákona je podľa správneho súdu dostatočné a vyplýva z neho, prečo záujemverejnosti na užívaní miestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k nehnuteľnostiam v predmetnej
lokalite prevažuje nad vlastníckym právom žalobkyne. Správny súd dodáva, že hodnotenie verejného
záujmu vo vyvlastňovacom konaní je predmetom správnej úvahy, ktorá v predmetnej veci nevykazuje

známky excesu. Polemika o charaktere verejného záujmu, ktorú žalobkyňa uviedla v správnej žalobe,
že sa jedná o slepú cestu, ktorá vedie len k trom rodinným domom, je len prezentáciou jej vlastných
názorov a ako taká nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku, na základe ktorej by správny súd mohol
skonštatovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
10. Námietku žalobkyne ohľadom porušenia procesných práv, že jej nebolo oznámené začatie

vyvlastňovacieho konania a nebolo nariadené ústne pojednávanie vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú. V písomnom oznámení orgánu verejnej správy prvého stupňa o začatí vyvlastňovacieho
konania a o upustení pojednávania č. OU-ZA-OVBP2-2022/036501-004 zo dňa 26. septembra 2022
bola žalobkyňa oboznámená so skutočnosťou začatia vyvlastňovacieho konania a poučená, že môže
žiadať o nariadenie ústneho pojednávania, keďže podľa ust. § 19a písm. a) Vyvlastňovacieho zákona
počas mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v súvislosti

s ochromením COVID 19 vyvlastňovací orgán vykonáva ústne pojednávanie len v nevyhnutnom
rozsahu alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorí z účastníkov. Uvedená
písomnosť bola žalobkyni preukázateľná doručená a to prostredníctvom uplatnenia tzv. fikcie doručenia
pri subsidiárnej aplikácii ust. 24 ods. 2 Správneho poriadku, o čom svedčí informácia o výsledku
doručenia listinného rovnopisu v administratívnom spise. Žalobkyňa nariadenie ústneho pojednávania

nepožadovala.
11. Žalobnú námietku, že vyvlastniteľ nekontaktoval žalobkyňu za účelom uzatvorenia dohody o prevode
vlastníckeho práva k vyvlastňovaným pozemkom, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V spisovom
materiáli vyvlastňovacieho orgánu sa, ako príloha k návrhu na vyvlastnenie, nachádza listina označená
ako „VEC: VÝZVA - MAJETKO PRÁVNE VYSPORIADANIE MIESTNYCH CIEST V OBCI ZBOROV

NAD BYSTRICOU (NÁVRH NA UZATVORENIE KÚPNEJ ZMLUVY)“, ktorej prílohu tvorí návrh kúpnej
zmluvy č. MK/2021/1/DR spolu s fotokópiou doručenky, s vyznačením dňa 17. júna 2021 ako dňa jej
prevzatia žalobkyňou, čo potvrdila svojim podpisom. Je teda zrejmé, že vyvlastniteľ náležite preukázal
naplnenie podmienky stanovenej ust. § 17 ods. 1 Cestného zákona, keďže oslovil žalobkyňu s návrhom
na uzatvorenie kúpnej zmluvy. V administratívnom spise sa nenachádza žiadna dokumentácia, ktorá by

preukazovala reakciu žalobkyne na uvedený návrh vyvlastniteľa.
12. K námietke o neadekvátnej výške poskytnutej náhrady správny súd uviedol, že výšku náhrady
za vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom prvostupňový správny orgán určil na základe
znaleckého posudku č. 223/2020 zo dňa 7. decembra 2020, vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení

neskorších predpisov súdnou znalkyňou H.. Q. Č., G. Č.. XXXX, XXX XX S. K. S., zapísanou v zozname
znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, pod evidenčným číslom 914869. Žalobkyňa v
priebehu vyvlastňovacieho konania nevzniesla voči predmetnému znaleckému posudku a jeho záverom
žiadne námietky. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí prvostupňový správny orgán zároveň žalobkyňu s
požiadavkou o vyššiu náhradu odkázal bez prerušenia konania na súd. Problematikou adekvátnej

náhrady sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžp/23/2013 zo dňa 11. februára 2014,
v ktorom konštatoval, že nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice - tak,
ako táto výška vyplýva z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu v správnom súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo
i z právomoci súdov v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§

8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom
sporovom konaní žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu
došlo. Rovnaký právny záver vyslovil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
8Sžk/28/2019 zo dňa 30. septembra 2021.

13.Vzhľadomnavyššieuvedenézáverysprávnysúdpopreskúmanínapadnutéhorozhodnutiavspojení
s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa §
190 SSP zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného

a) kasačná sťažnosť
14. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej len
„sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. V
prejednávanom prípade žalobkyňa napádala nezákonný postup žalovaného a správneho orgánu prvéhostupňa v súvislosti s posudzovaním podmienok pre vyvlastnenie majetku v jej vlastníctve. Žalobkyňa
v žalobnom návrhu argumentovala, že v správnom konaní nebolo preukázané (tak aby bolo možné
aplikovať ust. § 24e zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách - cestný zákon), že na

dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, sa nachádza miestna komunikácia. Obec
svoj návrh na vyvlastnenie opierala najmä o listinné dôkazy, ktoré si osvojili i správne orgány, najmä
teda Delimitačný protokol zo dňa 08. júla 1991, ktorým údajne mali prejsť telesá miestnych komunikácií
nachádzajúcich sa na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, na
Obec Zborov nad Bystricou. Práve všeobecná formulácia predmetu delimitácie nemôže potvrdzovať

skutkový základ vyvlastnenia, teda žeby na obec prešli práve miestne komunikácie označené ako MK49,
MK50, a preto neobstojí ani neodôvodnený argument správneho súdu, že existenciu cesty potvrdzuje
nielen delimitačný protokol, ale i spracované geometrické plány, ktoré nemôžu osvedčovať prechod
vlastníckeho práva. Rovnako nemôže byt záväzným skutkovým argumentom obcou vypracovaný
Pasport, keďže tento si obec vypracovala sama, nie je zrejmý jeho dátum spracovania, schválenia,
vydania či účinnosti, rovnako sa neuvádza právny základ passportu a právna úprava pre jeho existenciu,

t. j. rozpory v zistenom skutkovom stave veci, či navrhovateľ vyvlastnenia je vlastníkom cestného telesa,
či sa toto cestné teleso - miestna komunikácia vôbec nachádza na dotknutých pozemkoch, je dôvodom
pre nezákonnosť napadnutých rozhodnutí vydaných v administratívnom konaní.
15.Uviedla,ževdanomprípadeneexistujehmotnoprávnydôkaz,ženapozemkoch,ktorésúpredmetom
vyvlastnenia sa nachádza „stavba - cesta“ a navyše či sú splnené technické podmienky, t. j. aby spĺňala

technické podmienky stavebnej konštrukcie cesty (technická stránka). Dokonca nie je zrejmé, či pred
vydaním pôvodného rozhodnutia o vyvlastnení právne takáto „cesta“ - miestna komunikácia existovala,
pričom žiaden orgán verejnej správy sa týmto ani nezaoberal. Pokiaľ tak ako sa uvádza v napadnutých
rozhodnutiach, že na dotknutých pozemkoch sa nachádzajú inžinierske cesty, potom nemožno hovoriť o
miestnej komunikácií, a teda nemôže ísť o verejne prospešnú stavbu. Navyše treba rozlišovať druh cesty

a spôsob jej využitia. Pokiaľ v minulosti sa niekde miestna komunikácia nenachádzala, potom nemôže
orgán verejnej správy bez akéhokoľvek dôvodu „niekoho“ vyvlastniť, pretože dochádza k porušeniu
zákonného ústavného práva - právo vlastniť majetok a nikoho nemožno vyvlastniť bez právneho dôvodu.
Je nelogické vyvlastňovať pozemky pod miestnu komunikáciu, ktoré plnia účel, t. j. fungujú v zmysle
územného plánu danej obce aj bez „vyvlastnenia“.

16. Z obsahu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že tento sa vyvlastňuje z dôvodu
výstavby miestnej komunikácie, ale i z dôvodu majetkovoprávneho vysporiadania údajne už existujúcej
komunikácie (pričom žalobkyňa namietala takýto skutkový záver), takto koncipované rozhodnutie
nezodpovedá zákonnosti, zákonnej právnej úprave splnenia podmienok vyvlastnenia ako zásadného
zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorej sa odníma vlastnícke právo k pozemkom na základe

nedostatočne ustáleného skutkového stavu veci a právnej zmätočnosti, keďže nie je zrejmý účel
vyvlastnenia, t. j. pod akú zákonnú právnu úpravu uvedené správne orgány subsumujú. V nadväznosti
na uvedené potom nie je možné ani považovať za zákonné napadnuté rozhodnutie ani v tej časti, že
sa vyvlastnenie deje vo verejnom záujme.
17. Verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov

určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami
spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť' ako všeobecne
prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho
konania, sa zisťuje v priebehu konania po zvážení všetkých rozporov, pripomienok a zistených
skutkových okolností, pričom z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je existencia verejného

záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými, či už súkromnými,
alebo verejnými záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej
konkrétnej otázke o vyvlastnení a nie je možné ho vopred apriori stanoviť. Ustanovenie § 2 ods. 1 písm.
b) zákona o vyvlastňovaní nie je možné vykladať tak, že verejný záujem je daný už zákonom (§ 24e
cestného zákona), a teda ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba.

18. Na základe uvedeného navrhla kasačnému súdu napadnuté rozhodnutie Správneho súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

b) vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že Delimitačný protokol nebol jediným podkladom, z ktorého
vychádzal pri posudzovaní podmienok pre vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov žalobkyne k
Pozemkom, keďže nevyhnutný rozsah záberu parciel, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, orgán verejnej
správy prvého stupňa posúdil podľa Geometrického plánu, v ktorom je uvedená konkrétna identifikáciaparciel pôvodného stavu a nového stavu (výkaz výmer). Geometrický plán bol vyhotovený a overený
autorizovaným geodetom H.. Q. O. dňa 11. septembra 2020 a úradne overený Okresným úradom
Čadca, katastrálnym odborom dňa 20. novembra 2020 pod č. 1355/2020. Správny súd mal rovnako

pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí za preukázané, že vlastnícke právo k majetku uvedenému
v Delimitačnom protokole prešlo na obec Zborov nad Bystricou ako vyvlastniteľa na základe ust. §
2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom Delimitačný
protokol konkretizuje majetok, ktorý bol predmetom zákonného prechodu vlastníctva na Obec Zborov
nad Bystricou (nejedná sa teda o právny titul nadobudnutia vlastníctva, ako je to v prípade zmluvného

prevodu vlastníckeho práva).
20. Rovnako tak žalovaný súhlasí s právnym názorom správneho súdu ohľadom preukázania tej
skutočnosti, či sa v predmetnom prípade jedná o miestnu komunikáciu; správny súd správne vyhodnotil,
že pre zodpovedanie predmetnej otázky je rozhodný pasport, ktorý je podľa ust. § 3d ods. 8 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“) zákonom
predpísanou technickou dokumentáciou, ktorú je obec ako správca miestnej komunikácie povinná viesť.

Správny súd v tejto súvislosti rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžk/43/2019 zo dňa 10. septembra 2020, podľa ktorého, cit: „Na určenie cestného telesa
ako miestnej komunikácie je smerodajným jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v
technickej evidencii (v pasporte miestnych komunikácií.)“
21. Žalovaný k tvrdeniam žalobkyne uvádza, že spevnené plochy nachádzajúce sa na parcelách bez

ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie (t. z., či sa jedná o betónové panely, asfalt, kamennú drť
alebo akýkoľvek iný stavebný materiál) sú miestnou komunikáciou v zmysle ust. § 4b ods. 1 cestného
zákona, v zmysle ktorého „miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych
ciest“. Je nepochybné, že miestne komunikácie v lokalite „U Backov“ evidované ako MK 49 a MK 50

sú podľa pasportu zaradené do siete miestnych ciest. Uvedené mal za preukázané tak žalovaný, ako aj
konajúci správny súd. Podľa názoru žalovaného stavebno-technické vyhotovenie cesty nie je určujúcim
ukazovateľom pre zaradenie cesty do siete miestnych ciest, ergo námietka žalobkyne je založená na
tvrdeniach bez právneho základu a je nedôvodná. Rovnako tak správy súd a žalovaný majú za to, že
skutkové zistenia orgánu verejnej správy prvého stupňa tvoria riadne a spoľahlivo zistený základ pre

následné právne posúdenie splnenia predpokladov pre vyvlastnenie podľa ust. § 24e cestného zákona.
22. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 9. októbra 2023, verejný záujem
je predmetom dokazovania v rámci vyvlastňovacieho konania o určitej otázke, je predmetom správnej
úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov.
Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva

k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“) vyjadruje, že verejný
záujem možno skúmať vo vzťahu k zákonom danému účelu (v danom konkrétnom prípade účelu podľa
ust. § 17a a 24h cestného zákona), tzn., že najprv musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k
nemu sa skúma, či účel vyvlastnenia je vo verejnom záujme vzhľadom na okolnosti, najmä či verejný
záujem prevažuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka.

23. Prvostupňový orgán a žalovaný vychádzali tak z delimitačného protokolu, geometrického plánu,
ako aj z ďalších podkladov v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia katastrálnej mapy, pasport,
kópia katastrálnej mapy, znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení
predmetných rozhodnutí, pričom skonštatovali, že v prípade dotknutých pozemkov ide o parcely pod
miestnou komunikáciou a rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom

správny súd v rozsudku vyslovil, že všetky nimi vykonané dôkazy si neodporujú a zhodne preukazujú
druh stavby na predmetných parcelách. Žalovaný zároveň v celom rozsahu zotrváva na skutkových
a právnych tvrdeniach v zmysle svojich predchádzajúcich podaní, pričom sa stotožňuje so závermi
správneho súdu, ktoré vychádzajú zo správne a dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu.
Na základe obsahu kasačnej sťažnosti žalovaný navrhuje, aby kasačný súd v súlade s ust. § 461 SSP

kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
III. Konanie pred kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň

vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s
§ 452 ods. 1 SSP.
IV. Vybrané právne ustanovenia25. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení
(ďalej len „Vyvlastňovací zákon“)

(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať
vo vyvlastňovacom konaní,

c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
(2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje
územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom
konaní.

26. Podľa § 13 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe
vyvlastňovací orgán
a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,

2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho

dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,
e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby

na účel, na ktorý sa vyvlastnila,
f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,
g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

27. Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom
znení (ďalej len „Cestný zákon“) miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú
nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb
alebo fyzických osôb.
28. Podľa § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o

prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne cesty a účelové cesty vo vlastníctve obce - obce,
prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
29. Podľa § 3d ods. 8 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto
pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

30. Podľa § 4b ods. 1 a 2 Cestného zákona
(1) Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné
priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
(2) Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby
uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a

ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
31. Podľa § 24e Cestného zákona pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej
správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja
alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod
diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie podľa § 3d, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr
31. decembra 2020.V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Správneho súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho

spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť,
že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je
koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľky o pochybení správneho súdu v konaní. Sťažovateľka
namietala dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
33. Kasačný súd považuje argumenty a relevantné právne závery s poukazom na právnu úpravu

vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu za
dostatočné a vyčerpávajúce a nad rámec v ňom obsiahnutých záverov uvádza nasledovné:
34. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 24. apríla 2023 domáhala preskúmania zákonnosti a následne
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 00076/2023-OV/01303/To zo dňa 09. marca 2023, ako aj zrušenia
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-ZA-OVBP2-2022/0036501-006/GAL zo dňa 10. novembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté

o vyvlastnení spoluvlastníckych podielov žalobkyne k Pozemkom podľa § 1 Vyvlastňovacieho zákona v
spojení s § 24e Cestného zákona vo verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech
ďalšieho účastníka konania ako vyvlastniteľa pre účel majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov
pod verejnoprospešnou líniovou stavbou „Miestna komunikácia - MK 49, MK 50 v k.ú. G. K. O..“
Orgán verejnej správy prvého stupňa napadnutým rozhodnutím zároveň uložil vyvlastniteľovi povinnosť

začať s užívaním Pozemkov na účel, na ktorý sa vyvlastnili, v lehote 5 rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodol o náhrade pre žalobkyňu za vyvlastnené Pozemky
v celkovej v sume 150,96 Eur. S požiadavkou na vyššiu náhradu odkázal žalobkyňu na súd. Žalovaný
odvolaním žalobkyne napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Orgány verejnej správy vo vyvlastňovacom konaní skúmali

splnenie podmienok pre vyvlastnenie podľa § 2 ods. 1 a 2 Vyvlastňovacieho zákona, pričom dospeli k
záveru, že zákonné podmienky boli vo vzťahu k Pozemkom splnené.
35. Sťažovateľka sa v kasačnej sťažnosti obmedzila na dve základné línie námietok. Prvou líniou
namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Tvrdila, že nebolo
preukázané, že na predmetných pozemkoch sa nachádza miestna komunikácia. Miestna komunikácia je

druh pozemnej komunikácie, ktorá slúži predovšetkým miestnej doprave na území obce. Verejný záujem
je pri miestnych komunikáciách spravidla daný, pretože ide o verejnú dopravnú infraštruktúru. Pre to, či
bola komunikácia zaradená do miestnej komunikácie obce, je rozhodujúca pasportizácia, t. j. odborné
zdokumentovanie a evidencia určitého majetku alebo infraštruktúry v správe verejného subjektu (napr.
obce), vrátane jeho technického stavu, rozsahu a základných parametrov. Výsledkom je tzv. pasport

miestnych komunikácií- dokument, ktorý slúži ako oficiálna evidencia. Pasport preukazuje, že určitá
cesta je vedená obcou ako miestna komunikácia a má význam pri majetkovoprávnom vysporiadaní
pozemkov pod komunikáciou. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/43/2019
zo dňa 10. septembra 2020 „na určenie cestného telesa ako miestnej komunikácie je smerodajným
jej zaradenie do miestnych komunikácií a jej evidovanie v technickej evidencii (v pasporte miestnych

komunikácií)“. Kasačná námietka sťažovateľky, rovnako aj ako aj v správnej žalobe, zostala v rovine
tvrdenia. Úlohou kasačného súdu je posúdiť, či orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, teda či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú
z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Orgán
verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný vychádzali z Delimitačného protokolu, Geometrického

plánu, ako aj z ďalších podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise (list vlastníctva, kópia
katastrálnej mapy, Pasport, Znalecký posudok) a svoje skutkové zistenia riadne opísali v odôvodnení
rozhodnutia, pričom skonštatovali, že v prípade parciel ide o parcely pod miestnou komunikáciou a
rozsah záberu je daný umiestnením stavby miestnej komunikácie, pričom všetky vykonané dôkazy si
neodporujú a zhodne preukazujú druh stavby na predmetných parcelách.

36. Druhá línia námietok sťažovateľky smerovala proti výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa, ktorý je podľa jej názoru zmätočný, keď súčasne poukázal na § 17a Cestného zákona,
ktorý umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosti z dôvodu výstavby ciest, ale zároveň aj na § 24e Cestného
zákona, ktorý sa týka vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod miestnymi komunikáciami v
užívaní, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť existenciu verejného záujmu v nadväznosti na účel

odňatia vlastníckeho práva sťažovateľky. K predmetnej námietke sa dostačujúco vyjadril správny súd a
kasačný súd sa k uvedenému prikláňa. Uvedenie všetkých námietok už v samotnej správnej žalobe je
kľúčové z dôvody koncentrácie konania, ktorú SSP uplatňuje s cieľom zabezpečiť rýchlosť, efektívnosť
a právnu istotu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Neskoršie „dopĺňanie“ žaloby onové námietky by konanie neúmerne naťahovalo. Ak sú námietky podané po uplynutí zákonnej lehoty,
právo na ich uplatnenie zaniká. Správny súd skúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia len v rozsahu,
v akom bol vymedzený v žalobe, ide o zásadu iudex ne eat petita partium- sudca nemá ísť nad návrhy

strán. Tento inštitút zabraňuje zneužívaniu práva a zabezpečuje, že správny orgán, ktorého rozhodnutie
napáda, vie voči čomu sa má brániť.
37. Kasačný súd konštatuje, že účelom vyvlastnenia v predmetnej veci je nepochybne majetkovoprávne
vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa pod miestnou komunikáciou obce
podľa § 24e Cestného zákona. Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa tak nepovažuje

za zmätočné, keďže účel vyvlastnenia je z jeho obsahu zrejmý a nepochybný. V taktom prípade je
verejný záujem miestnej komunikácie nadradený nad individuálny záujem sťažovateľky vlastniť dotknuté
nehnuteľnosti a užívať ich výlučne pre seba.
VI. Záver
38. Na základe uvedeného, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu

vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Nemožno
prehliadnuť, že napadnutý rozsudok je vydaný v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, čo
vyplýva z uvádzaných súdnych rozhodnutí v obdobných veciach. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť
sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s
ustanoveniami § 167 ods. 1 a §168 SSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená základná zákonná podmienka.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2
SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.