Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010177
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1622010177.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaných A. B.

a spol. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 04. júla 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaní
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D. E. č. XXX,

F. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D. E. G. XXX,

sa uznávajú vinnými, že

1.) A. B. spolu s F. B. a ďalšou trestne zodpovednou osobou dňa 04.06.2020 v čase okolo 23.00 hod v H.
v D. E. č. XXX neoprávnene vnikli do priestorov rodinného domu č. XXX tak, že všetci traja vošli do domu
po vykopnutí zamknutých vstupných vchodových dverí, kde napadli poškodenú I. J., nar. XX. XX.XXXX,

pričom obžalovaný F. B. ju palicou udrel do oblasti nohy, obžalovaný A. B. jej dal facku po zátylku, obaja
obžalovaní spolu s ďalšou trestne zodpovednou osobou na poškodenú vulgárne kričali a nadávali jej,
počas čoho pribehla do domu sestra poškodenej K. J., nar. XX.XX.XXXX, a obaja obžalovaní spolu
s ďalšou trestne zodpovednou osobou na jej krik opustili priestory domu a utiekli na neznáme miesto,
2.) A. B. dňa 04.06.2020 v presne nezistenom čase medzi 23.00 h až 24.00 h v D. E., v časti H., č.
domu XXX napadol poškodenú L. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase stála na prahu vchodových
dverí otočená chrbtom smerom do dvora tak, že pribehol k nej na schodok a po tom čo na ňu syn C. C.
M. zakričal „Mamo, pozor!“ a ona sa vytočila smerom doprava, obžalovaný ju raz udrel železnou tyčou

dlhou cca jeden meter, širokou cca 3 cm do stredu vlasatej častí hlavy na temene vpravo, na čo spadla
na zem, kde zostala ležať a obžalovaný utiekol na neznáme miesto, čím poškodenej spôsobil tržnú ranu
3-4 cm zasahujúcu do podkožia s aktívnym krvácaním, s dobou liečenia minimálne 10 dní, teda

t e d a

obžalovaný A. B. v bode 1.) rozsudku

obžalovaný F. B. v bode 1.) rozsudku
spoločne neoprávnene vnikli do obydlia iného,

obžalovaný A. B. v bode 2.) rozsudku
sa pokúsil inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l iobžalovaný A. B. a obžalovaný F. B. v bode 1.) rozsudku
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný A. B. v bode 2.) rozsudku
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného
zákona.

Za to sa im
ukladá

obžalovaný A. B.

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 42
ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému
uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Piešťany z 03. februára 2021, sp. zn. 8T/7/2021,
právoplatnom dňa 13. februára 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá trest prepadnutia veci 1 ks mačety s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 45 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

obžalovaný F. B.

podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 13.04.2022 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 1
Pv 185/20/1106-41 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194

ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
Trestného zákona a na obvineného F. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného A. B.,
obžalovaného F. B., svedkyňu - poškodenú L. M., svedkyňu - poškodenú I. J., svedkov F. D., N. N., F.
B., K. J., L. C., E. B., prečítaním súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, najmä zápisnicu o výpovedi
svedka O. H. zo dňa 07.12.2021 na č.l. 79 - 80, zápisnicu o výpovedi svedka ml. C. C. M. zo dňa
30.06.2021 na č.l. 110 - 112, zápisnicu o obhliadke miesta činu spolu s fotodokumentáciou na č.l. 81 - 86,

lekárske správy poškodenej L. M. s fotografiami zranení na č.l. 120 - 132, snímky obrazovky mobilnéhotelefónu F. B. na č.l. 225, 226, 247, 248, lekársku správu F. D. na č.l. 227, uznesenie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Malacky na č.l. 229 - 234, fotografiu domov v osade v D. E. na č.l. 298,
pripojený spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/7/2021 z neho najmä trestný rozkaz, právoplatný

dňa 13.02.2021 vo vzťahu k obžalovanému A. B. na č.l. 323 - 327, úradné záznamy Mestskej polície
Stupava, fotografie z bydliska rodiny J., aktualizované odpisy z registra trestov obžalovaných, centrálnu
evidenciu správnych deliktov obžalovaných. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd zistil a
ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný F. B., vypovedal, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že
v čase, kedy sa stal skutok na mieste nebol, nebýva tam. Má dôkazy, že tam nebol. V ten deň bol s N.
N. pozrieť dom v C. A., ktorý mali záujem kúpiť. Dostali odporúčanie od H. P., ktorá sa vyzná v realitách.
Následne bol doma aj s N. N., prišla aj H. P., mohlo to byť o 20,30 hod. - 21,00 hod. Potom mu volal O. H.,
ktorý aj niekedy medzi 22,00 hod. – 22,30 hod. prišiel a riešili sieťky na hmyz, boli dole pod bytovkou na
B.. Tuto mal v tom čase prenajatý byt. O 23,01 hod. mu zavolal kamarát F. D., má o tom výpis hovorov,

aby pre neho prišiel do Stupavy. Povedal mu, že sa tam pobili, aby tam pre neho prišiel. O 23,11 hod.
mu volal naspäť, kde je. Sadol do auta s N. N., išiel do Stupavy a našiel ho pri kraji Stupavy, ako sú
stavebniny. Najprv ho ošetril, nakoľko bol zranený, posadil ho do auta a išli na pohotovosť do Malaciek.
Do Malaciek prišli medzi 23,30 hod. - 23,45 hod. Bol tam s F. D. do 00,30 hod. Medzi tým tam prišli aj
ďalší chlapci z D. E., čo mali poprerážané hlavy. Čakal vonku pred pohotovosťou, volal s F. D., povedal

mu, že ho prevážajú na Kramáre. Zavolal jeho priateľke, že ho prevážajú na Kramáre. Odišiel s N. N. na
byt, bola celý čas s ním. Poukázal na svoju výpoveď na polícii v Stupave, kde vypovedal ešte predtým,
ako vedel, že je z tohto obvinený a vypovedal takto isto. Vedel o bitkách v D. E., bijú sa tam ženy a dávajú
to na chlapov, nakoľko vedia, že chlapi môžu ísť do basy. K situácii v D. E. uviedol, že po tomto skutku
písal F. J., ktorý je bratranec poškodenej I. J., že prečo ho jeho sesternica obvinila, keď tam nebol, on mu

odpísal, že jeho otec ho videl v nemocnici, túto správu má z messengeru ako dôkaz. Ďalej ho udávala
F. M., že bol u nej vnútri, že jej vtrhol do domu, pričom on bol v tom čase v Malavii, mal aj fotku, túto
doložil aj polícii, polícia následne zastavila toto konanie. Q. B. R. I. C. býval od apríla 2020 do leta 2022.
Presnejšie to bola B. ul. XX, X. poschodie, mal ho prenajatý od O. H., sestry O. H., býval tam s dcérou.
V tom čase, kedy sa stal skutok, mal motorové vozidlo FORD Focus od strýka, používal ho, nebolo to

jeho. Týmto sa dostal do Stupavy. V C. býva z dôvodu, že tu má dcéru, ktorá má malé deti, aby jej mohol
pomáhať a má tu aj frajerku N. N.. Do Stupavy išiel s N. N.. Keď išli do Stupavy, nezastavili sa v D. E.,
išiel po starej ceste. K skupinám v D. E. uviedol, že sú tam J., C., I.... on sa nezaraďuje nikam, má tam
mamu a otca. Do D. E. chodí za otcom a za mamou, tak dva krát za mesiac, pomáha im s drevom.
Spoluobžalovaný A. B. je jeho bratranec, E. B. pozná, nie je rodina. Poškodenú I. J. a aj K. J. pozná,

nemá s nimi žiadny konflikt. I. J. ho označila za páchateľa a K. J. to potvrdila, preto, lebo môžu mať
konflikt s jeho rodičmi a bratrancami a sesternicami, a v rámci tohto konfliktu povedia „ja ti dám „D.“
do basy“. To preto že, že chlapi sú živitelia rodín. Nezúčastnil sa tých konfliktov, ktoré boli v tom čase.
Nemá vedomosť o tom, že v inkriminovanom čase bol na mieste skutku obžalovaný A. B., nebol s ním,
on nebýva v D. E.. V blízkosti I. J. bývajú jej súrodenci, bratia, sestry, bratranci a sesternice, môže tam

byť na kope 60 ľudí. Tie rodiny majú veľa psov. K dôkazu o tom, že ho chcú dať do basy, uviedol, že
má zvukový záznam, kde matka poškodenej L. M., Q. M. hovorí, že teraz potrebujú dostať do basy S.
- E. B., D. - to je on a A. - A. B..

Obžalovaný A. B., vypovedal, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že

býva v L., Q. J. XX. Býva tam asi 3,5 roka, pracuje na stavbách. O tom, že sa v D. E. bijú, sa dozvedel
od rodiny. Nechodí tam. O tom, že I. J. mali napadnúť F. B. a E. B., o tom tiež nevie, až z predvolania. On
nemal s nikým problém, nemá dôvod napadnúť I. J.. Ku skutku 2 uviedol to isté ako pri prvom skutku,
keďže na mieste skutku nebol, nenapadol I. J., nemohol napadnúť ani L. M.. Nemá s nimi konflikt, nevie
dôvod,prečopodalinanehotrestnéoznámenie.I.J.bývanazačiatku,vtomčasetamužpodľavýpovede

iných svedkov mali byť aj policajti, nevie ako by sa od I. J. dostal k L. M.. Nechodí tam, občas príde
navštíviť F. B. a od tých bitiek je tam postavený plot. Keďže F. B. býva v C., od apríla 2020 sa stretávajú
v C.. V období, kedy sa skutok stal, chodil do D. E., má tam mamu, bratov a sestry, jediný má vodičský
preukaz, tak pomáhal s nákupmi a v tom čase bitiek, radšej nechodil na nákupy do Malaciek, ale do
Pezinka alebo do Bratislavy, aby sa vyhol konfliktom. Vnímal, že v tom čase boli v D. E. nejaké nepokoje

od rodiny, jeho teta bola aj za to odsúdená, brat bol v tom čase vo výkone trestu, on sa do konfliktov
nezapájal. Vedel o bitkách aj z Facebooku. Ku skupinám v D. E. uviedol, že on patrí do skupiny J., tí pre
ktorých sú teraz na súde, sú C.. Konflikty sú tam odjakživa, žije tam veľa ľudí na kope, deti sa medzisebou pohádajú, potom to riešia matky, tie sa navzájom chytia, pobijú, zatiahnu do toho mužov a to je
stále dookola. Žil tam do 16 rokov, kým neskončil školu, potom sa odsťahoval.

Svedkyňa - poškodená L. M., vypovedala, že v ten večer so synom líčila u nej doma. Už končili, bolo
neskoro, bola tma. Vonku bol hluk a krik. Ona vo dverách utierala mopom, syn od nej pár krokov líčil,
a z ničoho nič ju obžalovaný A. B. udrel. Nevie uviesť z akého dôvodu, aká bola príčina, nikdy s ním
nemala žiadny konflikt. Stojí si za svojou výpoveďou na polícii. Bola po ťažkej operácii, každý má svoje
problémy a ešte takto sa k tomu problémy pridávajú. Pri tomto útoku bol prítomný jej syn C. C. M., bol

od nej 5 krokov. Obžalovaný ju udrel do hlavy (svedkyňa ukázala na pravú hornú časť hlavy), asi to
bola nejaká tyčka. Po údere, ako stála na schodkoch, má 2 schodky, vypadla von z dverí. K zraneniu
uviedla, že jej to krvácalo, bola na ošetrení. Na otázku, či videla útočníka do tváre, svedkyňa uviedla, že
sa otočila, vtedy videla obžalovaného ako má palicu v ruke hore natiahnutú. Pamätá si, že v ten deň boli
nejaké nepokoje, ale čo ona s tým má, chce pokoj. U nich na dvore bol kľud, ale od nich 2 domy bol krik,
začali utekať a obžalovaný sa zjavil. Napadol ju medzi 23,00 hod. - 24,00 hod., berie v tom čase lieky.

Syn na to reagoval tak, že kričal, vyšla jeho babka, tá ju zdvíhala zo zeme a kričala, že kto jej to urobil
a malý jej odpovedal, že to bol A. B.. Útok na jej osobu nemohol vidieť nikto iný okrem syna, nakoľko
boli so synom sami doma, svokra iba vybehla. Na otázku ako vyzeral v čase skutku obžalovaný a či bol
maskovaný, svedkyňa uviedla, že malý jej povedal, že mal nejakú šatku na ústach, vtedy sa nosili aj
rúška, majú to tam osvetlené. Na dvore v tom čase nemali psa, psa majú až teraz. V tom čase v blízkom

okolí neboli žiadny psi, nie sú tam ani teraz, oni jediní majú teraz psa. Keď ju udrel obžalovaný, vyskočil
na tie 2 schodky, čo majú von z dverí a bol oproti nej. Uviedla, že s obžalovaným nie je v žiadnom
rodinnom vzťahu, ona s ním nemá konflikt, nepatrí do žiadnej skupiny, ale jej celá rodina patrí do skupiny,
ktorých volajú C.. S J. majú C. nejaký konflikt, ale ju to nezaujíma, ona to nerieši. Zo zeme ju zodvihla
stará matka, jej syna F. B.. Nevie presne, či táto prišla keď tam ešte bol obžalovaný, alebo bol už preč.

Stála vo dverách, držala mop, syn na ňu zakričal, v tom momente sa otočila, videla ako drží v ruke
palicu zdvihnutú do hora a potom ju udrel. Obžalovaného zaregistrovala dobre. Nevie presne povedať,
či videla, že má niečo na tvári, syn jej povedal, že má na tvári šatku, ona si je na 100% istá, že to bol
on. Celé to netrvalo dlho, bolo to v rýchlosti, doskočil, udrel a bolo. Keď s mopom utierala, počula hluk
vonku, kričali, utekali, hádzali kamene, palbovali. Utierala iba vnútri a mala otvorené dvere, hluk počula.

K popisu tyče, ktorou ju udrel, uviedla, že videla len tyč, že ju má v rukách, nevie ju popísať. Brala vtedy
tramal, o siedmej mala infúzku, tá bola od bolesti. Rodičia nemajú problém s obžalovaným ani s jeho
rodinou, bývajú ďaleko, samozrejme, že si ju matka bránila po tom, keď ju udrel. K osvetleniu uviedla,
že majú na dome reflektor, aj svokra má na dome svetlo, v uličkách nie je osvetlenie. Myslí si, že keď
utierala s mopom, boli tam policajti na druhej strane, ale nevie presne povedať. Keď ju zobrala sanitka,

vtedy tam už policajti boli. Nevie presne kto volal sanitku, svokra, alebo sestra. I. J. býva o dom, na druhej
strane má východ. Nevie kto hádzal kamene. K popisu domu a vchodu do domu uviedla, že nemajú plot,
majú uličku, stade príde kto kedy chce. Svedkyňa nakreslila náčrt svojho domu, domu svokry, domu I.
J. a domu F. B.. S obžalovaným A. B. nebol u nich E. B. a F. B..

So súhlasom prokurátora, obžalovaných a obhajkyne sa čítala zápisnica o výpovedi svedka O. H. zo
dňa 07.12.2021 na č.l. 79 - 80, kde uviedol, že obvineného A. B. nepozná a obvineného F. B. pozná
len preto, že dcéra F. B. býva u jeho sestry v podnájme. Stretol sa s ním maximálne 5 krát. Je pravdou,
že dňa 04.06.2020 vo večerných hodinách riešil s obvineným F. B. sieťky na okná v C. na B. č. XX.
Bolo to večer okolo 22.00 hod., možno aj pred, riešili to asi 20 min, maximálne polhodinu. F. B. tam bol

ešte s nejakou ženou, Rómkou, meno nevie, pozná ju z videnia, je z C., nie zo E.. Má okolo 40 rokov,
menšej postavy. Obvinený F. B. počas ich rozhovoru mal viacej telefonátov, furt to zdvíhal alebo rušil.
Nevie čo bolo predmetom týchto telefonátov. Neboli dlho, vyfajčil cigaretu, F. B. sa posťažoval, že je
drahý nájom, povedal čo chce na byte spraviť, teda tie sieťky, čo mu sľúbil, že to spraví a išli preč. Nevie
kam obvinený odišiel, odišiel pešo aj s tou ženou. Odvtedy sa s ním nestretol, akurát telefonicky ho po

čase F. B. poprosil, či mu môže dosvedčiť, že spolu v ten večer boli. Vie, že to bolo 04.06.2020, lebo si
na to spomenul, keď ho F. B. oslovil po pár týždňoch.

Na návrh prokurátora sa čítala zápisnica o výpovedi svedka ml. C. C. M. zo dňa 30.06.2021 na č.l. 110
- 112, kde okrem iného uviedol, že je to už asi rok, čo doma s mamou líčili, už bolo medzi jedenástou

- dvanástou večer. Mama išla umývať s mopom, stála medzi vchodovými dverami a v tom A. skočil na
schodok a udrel mamu. On kričal na babku, aby vstala a babka prišla a nakričala na A., bolo to asi
také tri sekundy, mama bola celá krvavá. Líčili miestnosť, kde sú vchodové dvere. On líčil stenu, mama
umývala vo vchodových dverách, tieto boli otvorené. Stál od mamy asi na 4-5 krokov. Pozrel sa smeromk mame a za ňou zrazu zbadal A. s kovovou tyčou ako ju ide udrieť a tak na ňu zakričal. Obvinený držal
tyč v pravej ruke, udvihnutú k hlave. On je vysoký a tak mamu hneď udrel palicou do hlavy. Mama stála
vo vchodových dverách, otočená dovnútra. Keď na ňu zakričal, mama reagovala hneď, otáčala sa, ale

nestihla sa uhnúť, a ako sa otáčala, tak ju udrel do hlavy. Mama na to spadla na zem, von z vchodových
dverí, z hlavy jej tiekla krv. On začal kričať na babku, ktorá býva vedľa. Babka vybehla hneď ako začal
kričať a išla zdvíhať mamu. Pritom nadávala A., čo to spravil. A. tam chvíľku stál, taký meter od nich,
asi sa zasekol, nič nevravel a po pár sekundách odišiel preč. Tá palica bola veľká asi pol metra a bola
strieborná. Obvineného nepozná, len z videnia, vie, že má prezývku A., v osade mu tak vravia a takto

volajú len neho, ale nevie ako sa volá priezviskom. V ten večer boli v osade nejaké nepokoje a krik. Ich
rodina sa do hádok a nepokojov nemieša, s nikým nič nemajú.

Obžalovaný A. B. k prečítanej výpovedi svedka uviedol, že mal. svedok tvrdí, že rodina M. nemajú
s nikým problém, pri tom jeho nevlastný starý otec bol odsúdený, že na niekoho strieľal. Práve rodina
M. sú organizátori všetkých bitiek a vlámačiek. Ďalej uviedol, že keby mal polmetrovou tyčou udrieť

poškodenú L. M., tak ako to uviedol mal. svedok, asi by ju musel prizabiť a mala by ťažšie zranenia
a bola by dlhšie PN. Uviedol, že by sa nevedel dostať k domu L. M., tak ako ich popísal svedok, lebo
k ich domu sa ide cez úzku uličku a v každom dome v tejto uličke býva veľa chlapov, ktorí by ho videli
a počuli a ešte k tomu v blízkosti mala prebiehať hromadná bitka. Tvrdí, že nie je možné, aby spolu s F.
B. a E. B. v ten istý čas vykopol dvere u I. J. a zároveň, že by ho nepočuli u L. M., ktorá býva v dome

10 m od I., je to v jednom dvore. Po tomto by išiel napadnúť L. M.. M. by toto musela počuť, určite by
neumývala a schovala by sa do vnútra. Keďže K. J. vypovedala, že tam bol obrovský krik, nie je možné,
aby to nepočula L. M..

Svedok F. D., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň, kedy mali obžalovaní napadnúť, zapojiť

sa do bitky v kolónii, bol v Stupave. Pred herňou Kajot bola bitka, stal sa mu úraz, udreli ho palicou do
hlavy. Utiekol mimo herne, odtiaľ preč, všetci kamaráti utiekli autami. Ostal tam sám, volal obžalovanému
F. B., bolo to okolo 23,00 hod. Ten pre neho prišiel o 23,10 hod., odviezol ho do nemocnice do Malaciek,
bol tam celý čas s ním. Tam ho ošetrovali, robili mu CT, zistili mu krvácanie do mozgu, povedali mu, že
ho prevezú do nemocnice do Bratislavy na Kramáre. F. B. volal jeho priateľke, ktorá tam za ním prišla.

F. B. tam bol s ním dovtedy, dokedy ho nepreviezli do Bratislavy, mohlo to byť max. do 1,30 hod. Keď
prišiel po neho nebol v aute sám, bola tam ešte jedna osoba - žena, volá sa N., priezvisko nevie. Keď
mu zavolal, povedal mu, že vyráža z Malaciek, že kde je, že o chvíľu príde. Samozrejme sa pýtal, čo
sa stalo, aký má problém. Keď prišiel, pozrel mu na to, povedal, že to je hlboké, že idú do nemocnice.
Ohľadom udalosti v Stupave sa viedlo trestné stíhanie, on podával trestné oznámenie, riešilo sa to vyše

roka, vie, že neboli za to odsúdení. Pred týmto výsluchom mu F. B. povedal, že ho udávajú, že v tom
čase, keď bol s ním, že mal byť v D. E.. Mohli sa o tom rozprávať 2-3 mesiace dozadu. Uviedol, že už
na polícii, čo sa týka skutku v Stupave, uviedol, že do nemocnice ho viezol F. B.. F. B. prišiel pre neho,
vtedy sedel v Stupave niekde pri lesíku, bolo mu zle. Vie, že mu to zranenie F. B. pozrel, povedal, že idú
do nemocnice, pýtal sa ho ako sa má, kontroloval ho, nič viac nepreberali.

Svedkyňa N. N., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v priebehu toho dňa s obžalovaným F. B. riešili
jeho tetu vo I. A., ktorá si chcela vziať hypotéku. To riešili v priebehu dňa, potom išli na byt do C. na B.
ul. Toto riešili skoro celý deň do večera. Potom F. B. volal nejaký pán ohľadom sieťok proti hmyzu, išli
dole pod vchod, išli sa s ním porozprávať, mohlo to byť okolo 22,30 hod. na to mu volal F. D., že nech

pre neho príde do Stupavy. Sadli do auta, cesta im trvala asi 10 minút. Zobrali F. D. niekde pri lese pri
Stupave, vie, že mal hlbokú ranu. F. B. mu ju ošetril, išli do nemocnice do Malaciek a tam boli približne
do 01,45 až 2,00 hod. Tam F. D. ošetrovali, povedali mu, že ho prevezú do nemocnice na Kramáre. F.
B. volal priateľke F. D., ktorá tam prišla a keď F. D. odviezli, oni išli autom domov na B.. Na otázku na
akom byte boli v ten deň, svedkyňa uviedla, že riešili hypotéku vo I. A., potom išli do bytu na B. do C.. Na

večer k nim prišla jej kamarátka H. P., ktorá im pomáhala riešiť ten dom, tú hypotéku. Do tej Stupavy išli
po starej ceste. Nezastavili sa po ceste v D. E.. Keď odišiel ten pán so sieťkami, si zapálili, prechádzali
sa, následne na to mu zavolal F. D., že je v Stupave zranený, aby pre neho prišli do Stupavy. Hneď sadli
do auta a išli do Stupavy. Dňa 03.06.2020 boli celý deň doma na byte na B. a 05.06.2020 si nepamätá.
Na otázku prokurátora či vie vysvetliť, prečo si podrobne pamätá, čo sa stalo dňa 04.06.2020 a nevie,

čo robili dňa 05.06.2020, svedkyňa uviedla, že si to pamätá na 100 %, volal F. D., lebo mal úraz, že dlho
čakali v Malackách, lebo tam brali najprv pacientov zo sanitiek, nevie vysvetliť, prečo si nepamätá, čo
robila dňa 05.06.2020 alebo 07.06.2020. S F. B. sa rozprávali o udalostiach zo dňa 04.06.2020, bavili
sa o tom aké zranenia mal F. D., čo sa mu teraz stane, rozprávali sa o tom stále, že mal úraz.Svedkyňa-poškodená I. J., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá, že v ten deň prišla
poobede z práce. Striedali sa so svojim partnerom F., ktorý išiel na nočnú. Začala so svojimi deťmi Q.,

S. a F. piecť koláče. Bol u nich aj malý F., to je syn jej sesternice. Nevie už koľko bolo hodín, počula
vonku krik. Začala deti kúpať. S., F. okúpala, ako dávala do vane Q., počula buchot na dvere. Potom jej
vykopli dvere, prvý vošiel do vnútra D. (obžalovaný F. B.), potom A. (obžalovaný A. B.) a posledný vošiel
H. (E. B.). Ona bola zohnutá nad vaničkou s Q. a v tom jej dal D. s palicou po nohe, A. jej dal facku po
temeni a H. jej nadával a vyhrážal sa jej, že ju vypáli, že tam bývať nebude. Začala kričať, vyhadzovala

ich von. Prišla jej sestra K. J. a ona ich tiež vyhadzovala, kričala na nich. Bola medzi dverami. A., D. a H.
sa stretli so sestrou K. J., ona vchádzala do dverí, oni vychádzali z dverí, ona býva oproti a všetko videla
z okna. Po tomto zobrala malého F., odviedla ho von na prístupovú cestu, ale ostatné deti jej zostali
vnútri, naspäť sa nevedela dostať. V tom čase už silno hádzali kamene do ich dvora na ich dom, preto sa
nevedela naspäť dostať. Bola tam už polícia. Poprosila jedného policajta, že má vnútri deti, že sa k nim
potrebuje dostať. On hodil dymovnicu a spolu s ním sa dostala do domu a vyviedla jej 3 deti. Keď bola

naklonená nad vaňou, bola k dverám otočená chrbtom. Ako prvého videla D., išiel k nej a dal jej palicou
po nohe. Videla ako D. vošiel prvý. Otočila sa ku dverám na základe toho, že vonku bol buchot a vykopli
jej dvere. D. ju buchol po pravej nohe, potom jej A. dal rukou po temene, bola zohnutá, ale videla ho,
lebo bol hneď pri nej a otočila. Okrem tohto ju nijako fyzicky nenapadli, ale slovne, najviac sa jej vyhrážal
H.. Nevie koľko bolo hodín. Deti zvykne kúpať o siedmej, ale v ten deň dlho piekla koláče, už bola tma,

ale nepamätá si presne čas, kedy ich v ten deň kúpala. Pamätá si čo mala oblečené, mala len plachtu
a pod ňou bola nahá. Videla im do tváre, nemali na tvárach nič, tvár si nezakrývali. Nevidela na nich
žiadne zranenie. Celá situácia trvala chvíľu. D. mal palicu, už si nepamätá aká to bola palica. Keď prišli
dovnútra, vnútri bola len ona, jej malé 3 deti a malý F.. Sestra býva oproti nej, vidí na jej dvere a okno.
Vzdialenosť medzi ich domami je asi 8 m, ale nie je si istá. Keď odchádzali, nevidela kam išli, sestra K.

J. kričala, vie, že vychádzali z jej dverí, deti vtedy plakali. Aj ona kričala a vyhadzovala ich von. L. M. a F.
B. bývajú hneď za ňou, delí ich len stena. V čase, keď vyšla von, boli vonku nepokoje, vyniesla malého
F. von, začali sa tam hádzať veci, lietali taniere, poháre, zápalné fľaše. Keď vyniesla malého F. von, už
sa nevedela vrátiť domov. Nedalo sa tam prejsť. Keď kúpala deti bol vonku krik, mala zamknuté dvere,
potom to strašne buchlo, rozleteli sa dvere, vošli dovnútra D., A. a H., tak ako predtým uviedla. Myslí si,

že dvere neboli presklené. Keď už mala všetky deti vonku, ostala s nimi vonku na tej príjazdovej ceste
pri policajných autách. Potom išla k mame, lebo jej bola zima. Deti ostali spať u mamy, doma nemohli
zostať spať, lebo mali vykopnuté dvere. Akurát z domu zobrala oblečenie a išla s policajtom na výsluch.
Nevie uviesť, za ako dlho sa pre tie veci do domu vrátila, vie, že bola tma. V čase kedy ešte vynášala
malého F., mala ešte plachtu, počas vynášania jej aj tá plachta spadla dole, si ju naspäť nasadila, keď

vonku čakala s malým F., kým jej policajt pomôže dostať sa k ostatným deťom, mama jej dala svoje
šaty, vtedy si ich obliekla a pre ostatné deti s policajtom išla oblečená v šatách jej matky. Na dnešné
pojednávanie ju priviezol autom bratranec P. N.. Svedkyňa - poškodená L. M. a svedkyňa F. B. s nimi
sa stretla pred pojednávacou miestnosťou a nebavili sa o tejto veci. Nekomunikujú spolu, nie sú spolu
v kontakte. Jediné, čo povedala F. B., že nech nekričí. Nevie uviesť kde boli bratia jej partnera v čase

skutku. Nevie aký mali mať motív na jej napadnutie.

Svedkyňa F. B., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá to, že spala. Nevesta L. M. líčila,
vonku bol krik, ten ju zobudil. Vstala, otvorila okno, vonku kričali, že L. je krvavá. Nevie kto konkrétne
to povedal, vonku bol rozruch, bolo tam moc ľudí. Čo sa dialo ďalej nevie, nešla von, lebo sa bála.

Na návrh prokurátora sa čítala zápisnica o výpovedi svedkyne F. B. zo dňa 30.06.2021 na č.l. 116 – 118
v ktorej uviedla, že býva v kolónii v D. E. č.d. XXX, hneď oproti L. M., majú dvere asi 2 m od seba. Bolo
to asi pred rokom a preto si všetko nepamätá, vie že L. so synom C. si vtedy robili kúpeľňu a kuchyňu,
líčili, bola už noc. Zaspávala, keď zrazu začula vnuka kričať: „Babo, babo mama je zabitá!“, na to hneď

vybehla von. Nevesta L. ležala na zemi pred svojím domom, tiekla jej krv z hlavy. Vnuk bol pri nej a keď
sa ho pýtala kto to spravil, povedal, že A.. Keď vyutekala von, boli namieste len vnuk a nevesta. Od nich
je ulička, po nej niekto utekal preč od nich. Nevidela presne kto to je. Videla len postavu. Podľa postavy
to bol muž, vysokej silnej postavy. Ale do tváre mu nevidela, videla ho od chrbta, bola ešte zaspatá. Ale
keď vybehla von a hneď nadávala, kto to spravil C. jej hneď povedal, že to bol A. a on nie je sprostý,

učí sa na jednotky. V osade vedia kto je kto, ale oni s nimi nič nemajú, nemiešajú sa do nich. Oni sa
bijú furt pri kríži v osade, potom sa pobili v herni v Stupave a potom začali napádať aj ich. Len tak.
Oni so B. žiadne konflikty nemajú, rodičov pozná, nevie prečo to tento A. spravil. Myslí si, že sa musel
pomýliť, nemal dôvod nevestu napadnúť. Na otázku či spali u nej v ten večer aj deti I. J., odpovedala,že si myslí, že áno, v ten večer sa to stalo, čo išli z tej Stupavy. Myslí si, že keď sa to stalo L. I. deti
boli u nej. Priniesli ich tam cigáni alebo aj policajti. V ten večer bol v osade rozruch a myslí si, že mala
v dome viacero detí, nie len I..

Svedkyňa k prečítanej výpovedi uviedla, že je možné, že to takto povedala, k dnešnému dňu si to už
nepamätá, že to takto povedala. Keď to takto povedala, tak je to pravda.

Svedkyňa K. J., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku skutku si už nič nepamätá, mala rodinné

a zdravotné problémy. Poškodená I. J. je jej sestra. V minulosti sa stalo, že niekto vtrhol do domu I. J.,
viac si nepamätá. Ku skutku vo vzťahu k obžalovaným nevie uviesť nič. S obžalovanými v minulosti mali
konflikty, mohlo to byť v roku 2020.

Obhajkyňa obžalovaného F. B. F. T. M. namietala čítanie výpovede svedkyne K. J. s poukazom na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tdo/26/2013 z dôvodu, že keďže svedkyňa si

nič nepamätá nie je možné odstraňovať rozpory prečítaním výpovede z prípravného konania.

Ak svedok pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uvedie, že si už presne nepamätá okolnosti, o ktorých
má vypovedať, je potrebné ho vyzvať, aby napriek tomu najprv uviedol súvislý popis dotknutých
skutočností (§ 261 ods. 3, § 132 ods. 1 Tr. por.). Až potom môže byť na vysvetlenie rozporov oproti

skoršej výpovedi svedka použitý postup predložením zápisnice o tejto výpovedi podľa § 264 Tr. por.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2012 sp.zn. 2Tdo/26/2013).

Svedkyni bola daná možnosť súvislo vypovedať o okolnostiach trestného činu, následne bolo na mieste
čítať výpoveď svedkyne K. J. z prípravného konania a teda vychádzať aj zo skutočností, ktoré svedkyňa

uviedla v tomto výsluchu.
Svedkyňa K. J. dňa 27.01.2021 vo výsluchu uviedla, že bola vonku s malým, uspávala ho, prechádzala
sa na ceste pri mame. Tam počula z ulice krik, išla domov, za malou, má 4 roky, lebo bola doma sama.
Tam na ich ulici pri ich domoch videla veľa cigánov ako sa tam hádajú. Bolo ich tam veľa a bol tam
obrovský krik, preto tam utekala. Malého nechala pri svetle, pri mame a utekala po malú. Doutekala

k sebe domov, za malou do zadnej izby. Vchodové dvere jej domu a okno zadnej izby sú otočené k
domu sestry I.. Ako pribehla do zadnej izby a brala malú, v tom začula sestrin krik, na ten krik sa obzrela
smerom cez okno k sestrinmu domu a videla ako jej A. B. vykopáva dvere. Aj ich vykopol. Nechala malú
doma a hneď utekala k sestre. Dobehla k sestre I. do vnútra, tam videla E. B., A. B. a F. B.. E. B. mal
palicu a dal ňou sestre po nohe alebo zadku. Začala na nich kričať, či sa nehanbia, keď sú tam deti a

tak, kričala o pomoc. Na to oni traja vyutekali von, nevie kam.

Svedok E. B., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že využíva svoje právo odmietnuť vypovedať
a vypovedať nebude a to z dôvodu, že otec A. B. je jeho bratranec a matka F. B., je jeho
sesternica. Z uvedeného teda príbuzenského pomeru vyplýva, že nechce svojou výpoveďou spôsobiť

nebezpečenstvo trestného stíhania týmto príbuzným.

Svedok L. C., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanými sa stretol v rámci práce, nie je
s nimi v príbuzenskom ani v inom vzťahu. Tváre obžalovaných pozná, bol v rámci jeho pracovnej činnosti
viackrát zasahovať v D. E., pamätá si, že zaisťoval aj 7 osôb, vtedy sa robili aj extra služby. V celom

rozsahusapridržiavatoho,čouviedolvúradnomzáznameavzápisniciovýsluchu.Obžalovanýchpozná
z toho obdobia, rodina B., ktorí bojovali proti F.. Robili sa tam viaceré zákroky. Oboch obžalovaných
pozná podľa tváre, obidvaja sú priezviskom B.. Uviedol, že po pravici F. M. sedí F. B. a po ľavici C. B. tiež
sedí niektorí zo B., krstné meno uviesť nevedel. Je mu menej známy. Pri 16 mesačných 12-hodinových
službách nie je možné si pamätať.

Na návrh prokurátora sa čítala zápisnicu o výsluchu svedka L. C. zo dňa 25.05.2021 na č.l. 77-78, kde
uviedol, že dňa 04.06.2020 bol spolu s kolegom nstržm. C. B. velený do obchôdzkovej služby. O 23.30
hod boli prostredníctvom Stálej služby vyslaní na vykonanie asistencie v H. v D. E. - Hliadke Medúza
108. Po príchode na miesto sa s touto hliadkou skontaktovali a spolu s hliadkami PMJ Bratislava a

hliadkou služobnej kynológie KR PZ Bratislava sa presunuli na začiatok kolónie, kde videli dav ľudí -
viac ako 60, ktorí po sebe hádzali rôzne predmety. Dav sa nachádzal na úrovni domu poškodenej I.
J.. Keď si dav uvedomil, že na miesto prišla polícia, posunul sa na úroveň domu E. B. a pokračoval v
hádzaní. V dave spozoroval osobu E. B., ktorý podnecoval ostatných v hádzaní predmetov a ktorý sapresúval z pravej na ľavú stranu. Začali používať hlasné výzvy: “Polícia“, „V mene zákona upustite od
protiprávneho konania“ , aby si dav uvedomil, že na mieste sú príslušníci PZ. Dav s hádzaním predmetov
neprestalasvojupozornosťsústredilnapríslušníkovPZ.KoleguB.prišlaopomocžiadaťI.J.,ktorámala

v dome deti a nevedela sa k nim dostať, preto kolega B. vykonal asistenciu tejto pani, a deti si následne
odviedla do bezpečia. Potom bolo od miestnych osôb zistené, že k vykopnutiu dverí na dome I. J. malo
dôjsť 5 minút pred ich príchodom a od I. J. bolo zistené , že dvere mal vykopnúť A. B. za prítomnosti E. B.
a F. B.. Na otázky vyšetrovateľa aby popísal podrobnejšie situáciu po príchode na miesto, aké skupiny
sa na mieste nachádzali, kto bol útočnejší, kto sa bránil, odpovedal, že bránili sa hlavne oni. Keď vošli

do prvej uličky v kolónii z hlavnej cesty, tak na ceste pred nimi, ktorá vedie k domu I. J. a ďalej pokračuje
k domu E. B. boli B.. Tí boli skoro až pri hlavnej ulici (na mape kolónie ukazuje svedok na miesto ozn.
ako bod. č.1) a v uličke na začiatku kolónie vľavo (na mape bod č. 2) tam boli J. a F. a tá ich strana,
tých bolo 20. B. bolo asi 40. J. a F. ako ich videli prísť na miesto, sa hneď stiahli, prestali s hádzaním. B.
museli odtlačiť štítmi, pričom po nich neustále hádzali rôzne predmety. Ako ich tlačili, po ulici smerom k
domu E. B. (bod. č. 3), prišla za nimi I. J., ktorá sa po ich príchode na miesto nachádzala pri J., hneď

na začiatku pri plote, a poprosila ich aby s ňou išli pre deti, lebo sa k nim nevedela dostať, nakoľko na
to miesto, kde má dom, zo strany B. neustále dopadali rôzne predmety a kamene. A kolega B. ju išiel
brániť štítom, aby mohla prejsť k domu. V ten deň sa riešil aj útok na verejného činiteľa, pamätá si ten
deň. Útočnejší boli B., bolo ich viac a boli agresívnejší. J. im skôr ustupovali. Taktiež do nich hádzali,
keď došli, ale to bolo skôr ako obrana proti ich útoku. Keď ich J. zbadali s hádzaním prestali. Avšak B.

ani po opakovaných hlasitých výzvach že sú polícia, s útokom neprestali a napadali aj ich, potom sa
vyhovárali, že nevedeli, že sú policajti, pričom pri hádzaní z ich strany padali aj slová ako „pozabíjame
vás, žandári“ a podobne. Na F. B. si nepamätá, lebo s tým nikdy nič neriešil. Ale ako už riešil viacero
prípadov s A. B., vie, že na mieste bol aj on, bol v dave, pamätá si, že tam stál, nič po nich nehádzal, ale
áno, bol tam. E. B. prebiehal medzi ľuďmi v dave a nabádal ich aby na nich útočili. Ešte si pamätá, že

ako ho potom hľadali u neho doma mal modré rifle a bielu mikinu a ukazoval im ofašovanú ruku, že je
zranený a musí ísť na ošetrenie. Čo mal A. B. na sebe si už nepamätá, ale keď s ním neskôr realizoval
nejaké prípady, pamätal si ho z toho davu, ktorý na nich útočil 04.06.2020.

Svedok po prečítaní výpovede uviedol, že si pamätá daný večer, vie, že sa tam riešil E. B., riešil sa tam aj

útok na nich, kedy im zlomili štít. Uviedol, že videl aj obžalovaného A. B., v celom rozsahu sa pridržiava
toho, čo uviedol v zápisnici, určite vie, že s A. B. niečo riešili. Teraz po prečítaní si spomína, že sa riešilo
porušovanie domovej slobody u I. J.. Vie, že svedkyňa I. J. hovorila určite tieto tri mená, aj niekto od F. na
nich kričal tieto tri mená. Svedkyňa I. J. im následne na oddelení podľa fotiek opoznala všetkých týchto
troch B., lebo oni ich priamo na mieste nezadržali, až následne bolo realizované ich zadržanie, primárne

sa v ten večer riešil E. B. zv. H., ktorý bol iniciátorom týchto skutkov. V tom čase v dave opoznali všetkých
týchto troch B., nakoľko s nimi v tom čase dochádzali do kontaktu denne. Určite v tomto prípade spisoval
úradný záznam, tento sa spisuje ku všetkému, čo sa v ten deň stalo, riešilo, nevie uviesť či spisoval
úradný záznam ku každému skutku zvlášť. Spravidla sa spisuje vždy úradný záznam z každej previerky,
v tomto prípade, že tam boli 5-6 hodín, čakali na výjazd a úradný záznam robili nad ránom. Vie, že vtedy

sa riešil útok na verejného činiteľa a až následne ďalšie skutky. Vie, že tam na nich letela aj zápalná
fľaša. Je to s odstupom času 3,5 roka, ale ako uviedol, videl ich v dave. K tomu davu uviedol, že bolo
ich na jednej strane 40, na druhej 20, stáli skoro pri hlavnej ceste. Nad E. domom svietilo svetlo, preto
uvádzal v zápisnici aj oblečenie, lebo bolo vidno. Vo výpovedi uvádzal čo mal oblečené E. B.. Primárne
sa zamerali na neho, neuvádzal, čo mali oblečené obžalovaní. Nepamätá si ku komu boli privolaní, ale

v 90 % prípadoch, boli volaní k udalostiam, že sa hádžu predmety a napádajú jeden druhého. Vie, že
riešili nejaké prípady s A. B., ale nevie, či bol páchateľom. Chodil na viaceré mesačné služby so službu
konajúcim policajtom na prácu v komunitách, teda v D. E.. Určite s F. B. niečo riešil, nemusel byť ako
páchateľ, ale je práca polície ísť do danej komunity a rozprávať sa s jej obyvateľmi. Nemuselo to byť
v rovine trestného oznámenia, udalostí, veľakrát sa tam chodilo zisťovať adresy, príp. doručovať poštu.

Bol problém sa dostať medzi domy v osade cez ten dav, konkrétne k domu I. J., dopadali tam kamene.
Nevie presne uviesť ako dlho to trvalo. Nevie uviesť čo robil A. B., v zápisnici bolo uvádzané, že tam
len stál. Nepamätá si, či sa zaisťoval. Pamätá si, že sa zaisťoval E. B. a J. na útok verejného činiteľa.
Nespomína si či mali obžalovaní niečo na tvári. Ťažko by ich opoznal, keby mali niečo na tvári. I. J.
prišla za kolegom B., že má v dome deti a vtedy to začali riešiť. Riešilo sa na mieste porušenie domovej

slobody vo vzťahu k I. J., vykonal sa neopakovateľný úkon, obhliadka, ale obžalovaných nezaisťoval.
Obhliadka ako neopakovateľný úkon, sa robila bezprostredne ako to bolo možné. Dostať sa do domu I.
J. nebolo nemožné, bolo to zložité. Pri tomto zásahu došlo aj k útoku na verejného činiteľa. Dostať sa
do domu I. J. bolo možné bez štítu, ale mohli ich trafiť.Obžalovaný A. B. uviedol, že svedka L. C. nepozná, nikdy s ním nič neriešil, ani nijako, až dnes na súde
mu F. B. ukázal, že toto je p. C..

ZlekárskychsprávpoškodenejL.M.sfotografiamizranenínač.l.120–132,súdzistil,žedňa05.06.2020
boli so súhlasom L. M. fotograficky zadokumentované je zranenia hlavy - tržná rana na hlave vo vlasoch
cca 3-4 cm.

Zo screen shotov obrazovky mobilného telefónu F. B. na č.l. 225, 226, 247, 248 súd zistil, že dňa
01.09.2020 prebehla komunikácia medzi F. B. a osobou s priezviskom J. o tom, že otec F. J. povedal,
že bol dňa 04.06. v C. Zo screen shotu obrazovky mobilného telefónu, ktorý doložil obžalovaný F. B.
vyplýva, že dňa 04.06. mal prichádzajúci hovor o 23:11, nie je uvedené z akého čísla.

Súd oboznámil s lekárskou správou F. D. na č.l. 227, z ktorej vyplýva, že F. D. bol dňa 05.06.2020 o 00.42

hod. vyšetrený v nemocnici v Malackách na pohotovosti.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky na č.l. 229 - 234, súd zistil, že dňa
04.06.2020 v čase okolo 23.00 hod. pred herňou H. na M. ulici č. XXX/XX v meste O. fyzicky napadli
poškodeného F. D., ktorý si na pomoc privolal svojho bratranca F. B., ktorý ho odviezol do nemocnice

v Malackách. V tomto konaní bol vypočutý D. O., ktorý vypovedal, že stretol v nemocnici v C. F. D. spolu
s F. B..

Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. per analogiam súd odmietol vykonať dôkazy navrhované obžalovanými a to
výsluchy svedkov H. P. N., U. J., N. N., ako aj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom

zranení poškodenej L. M., rovnako tak dôkaz navrhovaný obhajcom C. B. a to výsluch svedkyne K. D.
nakoľko sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie, resp. okolností, ktoré možno zistiť inými už
skôr navrhnutými dôkazmi.

Navrhovaná svedkyňa H. P. N. má podľa obhajoby preukazovať, že bola v deň skutku s obžalovaným F.

B.ajehopriateľkouN.N.vbytevC.,súdmázato,ženiepotrebnépreukazovať,čiuvedenásvedkyňabol
v čase okolo 20:30 s obžalovaným F. B. v C., nakoľko uvedené časové obdobie nesúvisí so spáchaným
trestným činom. Čo sa týka navrhnutých svedkýň U. J. a N. N. tieto majú podľa obhajoby preukazovať,
čo sa dialo v deň skutku pred domom I. J. a L. M., zo svedeckých výpovedí poškodených, ani svedkov
F. J., K. J., C. C. M. ani svedka L. C. nevyplynulo, kde by sa mali nachádzať počas páchania trestných

činov, že by vôbec na mieste činu mali byť uvedené osoby prítomné. Zranenia poškodenej L. M. boli
dostatočne a bezprostredne po čine popísané v lekárskej správe zo dňa 05.06.2020 ako aj zobrazené
na pripojených fotografiách. Čo sa týka návrhu na výsluch svedkyne K. D., obžalovaný bol pri doručení
obžaloby riadne poučený v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku, pričom v lehote uvedenej vo výzve
uvedenú svedkyňu nenavrhol vypočuť, uvedenú svedkyňu navrhoval vypočuť až na poslednom hlavnom

pojednávaní. Ako už bolo vyššie uvedené, súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne K. D.,
nakoľko má za to, že disponuje dostatočným množstvom dôkazov pre rozhodnutie.

K výroku o vine obžalovaných a k právnej kvalifikácii skutku

Súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že dňa 04.06.2020 prebiehali
v obci D. E. v časti H. nepokoje medzi dvomi tam žijúcimi znepriatelenými klanmi (tzv. J. a C.). Uvedené
vyplynulo z výpovedí poškodených I. J., L. M. ako aj svedkýň K. J., F. B. a L. C.. Aj z výsluchu
obžalovaných vyplynulo, že v obci D. E. prebiehali nepokoje medzi jednotlivými rodinami.

Sporným medzi stranami a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo, či sa obaja obžalovaní
nachádzali v daný večer v obci D. E. a či obaja obžalovaní F. B. a A. B. spolu s ďalšou trestnej
zodpovednou osobou neoprávnene vnikli do obydlia poškodenej I. J. a či následne obžalovaný A. B.
zaútočil železnou tyčou na hlavu poškodenej L. M. a spôsobil jej tržnú ranu.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti)
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne
relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že oba skutky sa odohralitak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že v skutku č. 1 zo strany obžalovaných
išlo o spoločné konanie, keď dňa 04.06.2020 v čase okolo 23.00 hod v H. v D. E. č. XXX neoprávnene
vnikli do priestorov rodinného domu č. XXX tak, že vošli do domu po vykopnutí zamknutých vstupných

vchodových dverí, kde napadli poškodenú I. J., nar. XX. XX.XXXX, pričom obžalovaný F. B. ju palicou
udrel do oblasti nohy, obžalovaný A. B. jej dal facku po zátylku, obaja obžalovaní spolu s ďalšou trestne
zodpovednou osobou na poškodenú vulgárne kričali a nadávali jej, počas čoho pribehla do domu sestra
poškodenej K. J., nar. XX.XX.XXXX, a obaja obžalovaní spolu s ďalšou trestne zodpovednou osobou
na jej krik opustili priestory domu a utiekli na neznáme miesto, a v skutku č. 2 obžalovaný A. B. dňa

04.06.2020 v presne nezistenom čase medzi 23.00 h až 24.00 h v D. Štvrtku, v časti H., č. domu XXX
napadol poškodenú L. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v tom čase stála na prahu vchodových dverí otočená
chrbtom smerom do dvora tak, že pribehol k nej na schodok a po tom čo na ňu syn C. C. M. zakričal
„Mamo, pozor!“ a ona sa vytočila smerom doprava, obžalovaný ju raz udrel železnou tyčou dlhou cca
jeden meter, širokou cca 3 cm do stredu vlasatej častí hlavy na temene vpravo, na čo spadla na zem,
kde zostala ležať a obžalovaný utiekol na neznáme miesto, čím poškodenej spôsobil tržnú ranu 3-4

cm zasahujúcu do podkožia s aktívnym krvácaním, s dobou liečenia minimálne 10 dní. Súd k tejto
nepochybnej istote, vyjadrenej vo výrokovej časti rozsudku, dospel a to na podklade nasledovných,
nižšievodôvodnenítohtorozsudku,uvedenýchkonkrétnychskutočnostíaargumentovaprávnychúvah.

Skutok 1.)

Obaja obžalovaní popreli spáchanie skutku, pričom tvrdili, že v obci D. E. sa v ten deň nenachádzali.
Svedkyňa poškodená I. J. vypovedala o tomto skutku aj na hlavnom pojednávaní aj v prípravnom konaní.
Vo výpovediach zhodne popisuje, ako v ten večer kúpala deti, pričom vonku boli nepokoje a z ničoho
nič jej tri osoby, ktoré jednoznačne opoznala bez zaváhania (obžalovaní F. B., A. B. a E. B.), vykopli
dvere. Taktiež popísala ako jej obžalovaný F. B. dal palicou po nohe a obžalovaný A. B. jej dal facku

po temeni. Obžalovaných poznala pod prezývkami A. (A. B.) a D. (F. B.), pričom samotní obžalovaní
uvedené prezývky potvrdili. Poškodená ich vedela opísať a určiť, ktorý z nich je starší. Vo dverách sa
nimi stretla jej sestra K. J., ktorá zhodne s poškodenou pomenovala oboch obžalovaných ako aj tretiu
osobu E. B.. Obe svedkyne vypovedali súvislo bez vzájomných rozporov. Jediný rozdiel vo výpovediach
týchto svedkýň je v tom, že poškodená I. J. vypovedala, že dvere vykopol obžalovaný F. B. a svedkyňa K.

J. uviedla, že to bol A. B., ktorého mala vidieť cez okno, ako vykopáva dvere. Vzhľadom na tento rozpor
vo výpovediach súd upravil skutkovú vetu obžaloby ohľadom vykopnutia dverí obžalovaným A. B..

Prítomnosť oboch obžalovaných dňa 04.06.2020 potvrdzuje aj svedecká výpoveď svedka L. C., ktorý
potvrdil prítomnosť A. B., ktorého ako zasahujúci policajt na mieste činu videl. Uvedené zopakoval aj

pri výsluchu na pojednávaní. Taktiež svedok vypovedal, že s kolegom B. boli oslovení poškodenou I.
J., ktorá ich prišla žiadať o pomoc a ktorá im uviedla, že k vykopnutiu dverí malo prísť 5 minút pred ich
príchodom a do domu jej mali neoprávnene vojsť A. B., F. B. a E. B.. Uvedené tri svedecké výpovede
svedkyne poškodenej I. J., K. J. a L. C. jednoznačne potvrdzujú prítomnosť oboch obžalovaných na
mieste činu.

Obžalovaný A. B. namietal, že poškodená I. J. uviedla, čas, kedy kúpe deti o siedmej, ale v ten deň si
nepamätá, kedy ich kúpala a skutok sa mal stať okolo 23:00 hod. To, že svedkyňa poškodená uviedla,
že bežne kúpe deti o siedmej neznamená, že v ten večer ich nemohla kúpať neskôr. Napokon čas
spáchania vyplýva aj z výsluchu svedka L. C..

Na druhej strane na obhajobu obžalovaného F. B. boli vypočutí svedkovia N. N., F. D. a bola prečítaná
svedecká výpoveď svedka O. H.. Z výsluchu svedka O. H. v podstate vyplynulo, že bol v ten deň
04.06.2020 vo večerných hodinách (svedok uvádza okolo 22:00 hod, možno aj skôr) v C. s obžalovaným
F. B., s ktorým bola ešte jedna žena, pričom skutok sa stal v čase okolo 23:00 hod. Svedok F. D. vo

výsluchu na súde uviedol, že bol účastníkom bitky v O. a volal okolo 23:00 hod. F. B., aby ho odviezol
do nemocnice. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície, ČVS:
ORP-592/1-VYS-MA-2020 zo dňa 28.12.2021vyplynulo, že bitka v O. sa odohrala okolo 23:00 hod., teda
svedok F. D. hneď o tomto čase nemohol telefonovať obžalovanému F. B., keďže ešte sa v tom čase
bitka odohrávala. Ešte sa žiada dodať, že samotný obžalovaný F. B. tvrdil, že F. D. vyzdvihoval pri kraji

O., takže nie je reálne, aby po bitke, ktorá sa odohrala o 23:00 hod. v O. pri herni, sa zranený a zbitý F. D.
presunul niekde na kraj O. a tam čakal na obžalovaného. Nie je ani reálne, aby už o 23:30-23:45 hod. bol
F. D. obžalovaným F. B. privezený do Malaciek do nemocnice. Vo vzťahu k doloženým screen shotom
obrazovky o prichádzajúcich hovoroch súd konštatuje, že z uvedených dôkazov nie je možné zistiť, ktoa komu volal (keďže je uvedené len „prichádzajúci hovor“). Súd nevylučuje tú skutočnosť, že obžalovaný
F. B. aj v skutočnosti išiel do O. vyzdvihnúť F. D., ktorý sa tam nachádzal po bitke pri herni, ale vzhľadom
na preukázanú prítomnosť obžalovaného F. B. na mieste skutku v D. E. došlo k tomuto vyzdvihnutiu až

po spáchaní skutku v D. E.. Čo sa týka námietky obhajoby o nemožnosti vykonania skutku, súd uvádza,
že v časovom úseku od 22:00 hod. (kedy sa mal najneskôr rozlúčiť so O. H.), obžalovaný F. B. prišiel
autom do D. E., neoprávnene vošiel spolu s A. B. do domu I. J. a následne odtiaľ odišiel, aby vyzdvihol F.
D. a odviezol ho do nemocnice a tento bol ošetrený o 0:45 hod. Súd má za to, že obžalovaný F. B. oblasť
H. v D. E. dobre pozná, vie sa tam pohybovať, aj napriek bitkám, ktoré sa tam v tom čase odohrávali

a množstva ľudí pohybujúcich sa tam, bolo možné z jeho strany sa dostať k domu I. J. a následne odtiaľ
urýchlene odísť. Samotný skutok trval niekoľko minút, čiže do časového obdobia medzi stretnutím v C.
so O. H. a vyzdvihnutím F. D. v O. sa spáchanie trestného činu vmestí.

Čo sa týka svedeckej výpovede N. N. jej výpoveď súd považuje za účelovú v snahe pomôcť
obžalovanému F. B.. Súd má zo to, svedkyňa mohla byť prítomná s obžalovaným na stretnutí so O.

H. a taktiež mohla byť prítomná pri vyzdvihnutí F. D. obžalovaným F. B. v O. tak, ako vyplynulo z ich
výpovedí. Zámerne však vynechala úsek, kedy obžalovaný išiel do D. E..

V rámci obhajoby obžalovaný A. B. tvrdil, že celé obvinenie je výsledkom spôsobu riešenia konfliktov
medzi deťmi, ktoré následne svoje konflikty prenesú na matky, tie sa medzi sebou pochytia, pohádajú,

pobijú a zatiahnu do toho mužov. Okrem výsluchu obžalovaných však tieto tvrdenia nevyplývajú ani
z jednej svedeckej výpovede. Obe poškodené zhodne tvrdili, že s obžalovanými konflikty nemajú a ani
ich rodiny.

OhľadomnámietkynepoužiteľnostivýpovedesvedkaL.C.súduvádza,žesvedokvypovedalnahlavnom

pojednávaní tak, že najprv mal možnosť uviesť všetko, čo si pamätá, keďže uviedol, že sa v celom
rozsahu pridržiava výpovede z prípravného konania bolo na mieste čítať jeho výpoveď a vychádzať zo
skutočností, ktoré uviedol.

V zmysle vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že obaja obžalovaní spôsobom opísaným

v skutkovej vete rozsudku spoločne neoprávnene vnikli do obydlia poškodenej I. J., teda naplnili znaky
skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Ako
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona bol prejednávaný prečin posúdený z dôvodu,
že k jeho spáchaniu došlo spoločným konaním oboch obžalovaných (spolupáchatelia), pričom platí,
že každý z nich zodpovedá, ako keby trestný čin spáchal sám. Pri spolupáchateľstve sa vyžaduje

spoločný úmysel spolupáchateľov, zahŕňajúci tak ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného
cieľa (porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom).

Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaných, tak z okolností prípadu, keď obaja obžalovaní neoprávnene,
bez súhlasu poškodenej vnikli do jej domu, možno vyvodiť, že museli vedieť, že poškodená ich do domu

dobrovoľne nevpustila, teda konali v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona.

Skutok 2.)
Čo sa týka skutku v bode 2 výroku súd mal bez rozumných pochybností preukázané, že skutok spáchal

obžalovaný A. B.. Vyplýva to zo svedeckých výpovedí poškodenej L. M. aj jej maloletého syna. Obe tieto
výpovede sú taktiež v súlade s výpoveďou svedkyne F. B.. Svedkyňa L. M. jednoznačne bez vzájomných
rozporov vypovedala o útoku obžalovaného A. B. na jej osobu. Popísala, ako stála vo dverách, pričom
sa stihla čiastočne obzrieť a spoznala obžalovaného, ktorý ju následne udrel tyčou. Videla mu tvár
a je si na sto percent istá, že to bol obžalovaný. Maloletý syn poškodenej L. M. C. C. M. vypovedal

vzhodespoškodenou.Boloprotidverám,vktorýchstálapoškodenáapriamotedavidelnavstupujúceho
obžalovaného A. B.. Ešte stihol na ňu zakričať, na čo sa poškodená čiastočne otočila a obžalovaný ju
udrel. Popísal aj palicu s ktorou obžalovaný poškodenú udrel. Svedkyňa F. B. síce popísala, že keď
vyutekalazdomu,užniektoutekalprečodpoškodenejL.M..Ajnapriektomu,žeobžalovanémunevidela
do tváre popísala, že to muž vysokej, silnej postavy, pričom takýto popis sedí na osobu obžalovaného A.

B.. Keď sa pýtala C. C. M., kto to spravil, ten uviedol, že to bol A. (obžalovaný A. B.). Čo sa týka zranenia
jepotrebnépoukázaťnalekárskusprávuzodňa05.09.1990(čl.125),kdejepopísanézranenienapravej
časti hlavy o veľkosti 3-4 cm a toto zranenie zodpovedá popisu útoku poškodenou L. M.. Prítomnosť
obžalovaného A. B. v daný večer v obci D. E. potvrdil aj svedok L. C., ktorý ho jednoznačne opoznal.Čo sa týka námietky obhajoby ohľadom nepoužiteľnosti prečítaného výsluchu maloletého svedka C. C.
M., súd uvádza, že jeho výsluch bol vykonaný v súlade s § 135 ods. 1, resp. ods. 3 Trestného poriadku.

Výsluchbolvykonanýdňa30.06.2021,tedavčase,kedymalobžalovanýA.B.zvolenéhoobhajcuatento
bol o výsluchu upovedomený (doručenka na čl. 171), pričom sa výsluchu sa nezúčastnil.

V zmysle vyššie uvedených skutočností súd konanie obžalovaného A. B. právne kvalifikoval ako pokus
zločinu ublíženia na zdraví (§ 155 ods. 1 Trestného zákona), keďže obžalovaný udrel poškodenú L. M.

železnou tyčou po hlave. K záveru o právnej kvalifikácii skutku u obžalovaného A. B. ohľadom úderu do
hlavy ako pokusu úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, dospel súd na základe vykonaného
dokazovania, kedy jednoznačne z výpovedí poškodenej L. M. ako aj mal. svedka C. C. M. vyplynulo, že
obžalovaný A. B. pristúpil zozadu k poškodenej a udrel ju železnou tyčou, išlo o jeden úder, ktorý bol
mierený na hlavu. Takéto konanie možno jednoznačne subsumovať pod hrozbu spôsobenia ťažkej ujmy
na zdraví, keďže úder železnou tyčou mohol spôsobiť oveľa vážnejšie zranenia (zlomenina lebečných

kostí s krvácaním do mozgu), k čomu ale nedošlo. Za poškodenie dôležitého orgánu v zmysle § 123 ods.
3 písm. e) Trestného zákona sa jednoznačne považuje také porušenie niektorého z telesných orgánov,
pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhšie trvajúci alebo trvalý následok, čo
je stav, ktorý zodpovedá ťažkej ujme na zdraví iného druhu [napr. podľa písm. b) alebo i) uvedeného
ustanovenia]. Za týchto podmienok je poškodením dôležitého orgánu poranenie hlavy a to zlomenina

lebečných kostí s hrozbou krvácania do mozgu.

Vzhľadom k útoku obžalovaného na poškodenú s prihliadnutím na použitý predmet útoku - železná tyč
(dlhá 1 meter a 3 cm široká) a úder mierený na hlavu poškodenej, mal súd nepochybne preukázané,
že obžalovaný konal s priamym úmyslom porušiť záujem chránený Trestným zákonom, a to napadnúť

iného a spôsobiť mu zranenia. Úmysel obžalovaného teda zahŕňal nielen útok na poškodenú, ale aj to,
že jej budú spôsobené zranenia, ktoré si môžu vyžiadať práceneschopnosť, či liečenie a tento záujem
porušiť chcel. Priamy úmysel obžalovaného A. B. sa teda vzťahuje aj reálne a predvídateľné spôsobenie
ťažkej ujmy na zdraví, avšak k dokonaniu zločinu nedošlo, ako je uvedené vyššie, v dôsledku úteku
obžalovaného n neznáme miesto. Inými slovami, súd je toho názoru, že železnou tyčou sa do hlavy

človeka neudiera s iným cieľom, než spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného A. B. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona tak, ako je
uvedené v bode 2 rozsudku.

K výroku o treste
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov
za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j.
zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri
voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému F. B. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol
obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby,
pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 194 ods. 1 Trestného zákona)

v rozpätí až na 2 roky.Pri ukladaní trestu súd zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o)
Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom
u obžalovaného F. B. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť.

Čo sa týka osoby obžalovaného F. B. tak súd zistil z registra trestov, že má 3 záznamy, pričom vo
všetkých prípadoch sa neho hľadí ako keby nebol odsúdený. V registri priestupkov má obžalovaný F. B.
10 priestupkov, všetky dopravného charakteru.

Súd následne dospel k názoru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného F. B. postačí aj
uloženie tzv. prevýchovného trestu, trestu bez nepodmienečného odňatia slobody, a to na pri spodnej
hranici trestnej sadzby. Súd vychádzal najmä z toho, že napriek tomu, že bol obžalovaný súčasťou trojice
útočníkov, veľmi rýchlo po spáchaní skutku upustil od ďalšieho protiprávneho konania a opustil miesto
činu. Súd preto obžalovanému uložil trest vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 1 rok, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj

trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti ako aj z pohľadu proporcionality.

Súd má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky vyžadované § 51 ods. 1 Trestného zákona
s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Nebola zistená žiadna taká výrazná okolnosť,
ktorá by odôvodňovala uloženie trestu odňatia slobody v nepodmienečnej forme. Súčasne pri ukladaní

trestu súd prihliadol na tzv. generálnu prevenciu trestu, pretože trest musí byť aj taký, aby odradil iných
od páchania trestných činov. Ukladaný trest preto súd považuje za primeraný prejednávanému prípadu,
osobe obžalovaného, okolnostiam prípadu a spôsobenému následku.

Pri ukladaní trestu obžalovanému A. B. súd vychádzal primárne z ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného

zákona, ktoré stanovuje súdu povinnosť ukladať súhrnný trest, pri zbiehajúcich sa trestných činoch,
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, teda podľa
zásad pre ukladanie úhrnného trestu a to v danom prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

K povinnosti ukladať v danej veci súhrnný trest súd pripomína, že trestné činy sú spáchané v súbehu

(tzv. konkurencia trestných činov) vtedy, ak páchateľ spáchal dva alebo viacero trestných činov skôr, ako
bol pre niektorý z nich odsúdený, t.j. skôr ako bol za taký trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok
súdom prvého stupňa alebo skôr ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz. Práve časový moment
spáchania trestného činu pred alebo po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa pre iný páchateľov
trestný čin odlišuje súbeh od recidívy a má aj výrazne odlišné účinky pri ukladaní trestu pri tzv. mnohosti

trestnej činnosti toho istého páchateľa.

Zo spisového materiálu Okresného súdu Piešťany sp.zn. 8T/7/2021 súd zistil, že obžalovaný bol
odsúdený trestným rozkazom z 03. februára 2021, právoplatným dňa 13. februára 2021, za spáchanie
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. a) Trestného zákona, pričom uvedený skutok spáchal dňa 20.10.2020. Z uvedeného je zrejmé, že
v súbehu sú tie trestné činy spáchané obžalovaným, ktorých sa dopustil pred dňom 03.02.2021, kedy
bol obžalovanému doručený trestný rozkaz. Vzhľadom na uvedené súd postupoval podľa § 42 ods. 1
Trestného zákona.

Najprísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, je zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, preto súd vychádzal pri ukladaní trestu
z trestnej sadzby tohto zločinu, pričom výška trestnej sadzby stanovená zákonom pri tomto zločine je
v rozpätí 4 roky až 10 rokov.

ČosatýkapoľahčujúcichapriťažujúcichokolnostísúduobžalovanéhoA.B.nezistilpriťažujúcuokolnosť
podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov), pretože spáchanie
druhého (a viacerých) trestného činu ako priťažujúcej okolnosti sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu
viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom (resp. obzvlášť závažným
zločinom), aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého

trestného činu popri zločine, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa
uvedeného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže
byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho
príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2, resp.§ 42 ods. 1 Trestného zákona). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.
1 Trestného zákona. Nakoľko obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest za 1 zločin a 2

prečiny (spáchané vo viacčinnom súbehu), bolo potrebné podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona upraviť
trestnúsadzbuaplikáciouasperačnejzásady.Uvedenýmpostupomdošlokúpravetrestnejsadzbytrestu
odňatia slobody od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.

Čo sa týka osoby obžalovaného A. B. tak súd zistil z registra trestov, že má jeden záznam a to odsúdenie

Okresným súdom Piešťany sp.zn. 8T/7/2021, ktorý trestný čin je v súbehu s trestnými činmi, ktoré sú
predmetom tohto konania. V registri priestupkov má obžalovaný A. B. 20 priestupkov a to dopravného
charakteru a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je potrebné uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne závažný (čo vyjadruje

tak zákonodarca stanovením trestnej sadzby). Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom
na to, aby trest bol ukladaný v polovici, či pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd pri tom
vychádzal aj z toho, že trest odňatia slobody bol obžalovanému ukladaný podľa trestného činu, ktorý
obžalovaný spáchal v štádiu pokusu a preto bolo nutné vziať do úvahy nielen povahu a závažnosť
spáchaného pokusu, ale aj to do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného

činu, ako aj okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo (§ 34 ods. 5 písm.
c) Trestného zákona). Útok obžalovaného so železnou tyčou bez výstrahy a bez predchádzajúceho
konfliktu s poškodenou súd vo všeobecnosti považuje za zákerný. Z pohľadu spoločnosti je neprijateľné
uvedené konanie obžalovaného, keď bez zjavného dôvodu vo večerných hodinách vtrhne do cudzieho
obydliaazozadubezdôvodnezaútočínahlavučloveka.Vposudzovanomprípade,právespoukazomna

vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa pokusu, súd vzal do úvahy skutočnosť, že obžalovaný poškodenú
síce zasiahol, ale iba takým spôsobom, že následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví v konečnom
dôsledku u poškodenej nenastal. Zohľadnenie všetkých hore uvedených okolností súd vyjadril tým, že
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý je podľa názoru súdu postačujúci pre
nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti. Obžalovanému súd uložil takýto trest aj s ohľadom na

§ 42 ods. 2 Trestného zákona a teda vzhľadom na nepodmienečný trest z predchádzajúceho odsúdenia
súd musel ukladať nepodmienečný trest.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo potrebné súčasne zrušiť výrok o treste uložený v trestnom
rozkaze Okresného súdu Piešťany z 03. februára 2021, sp. zn. 8T/7/2021, právoplatnom dňa 13.

februára 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných skutkov nebol vo výkone

trestu odňatia slobody.

Nakoľko bol uložený súhrnný trest, súd musel v súlade s § 42 ods. 2 tretia veta Trestného zákona s
poukazom na § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložiť (zopakovať) trest prepadnutia
veci a to 1 ks mačety s drevenou rúčkou s dĺžkou čepele 45 cm nakoľko taký trest bol uložený práve

trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany z 03. februára 2021, sp. zn. 8T/7/2021 a súčasne tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 Trestného zákona.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebnéuviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.