Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201888
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, 2. C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, žalobcovia bytom C. XXX/XX, XXX XX C., obidvaja
žalobcovia zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti
žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava,
IČO: 36 860 662, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2017 uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným je bezúročný

a bez poplatkov.

Žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 11.07.2024 domáhali vydania rozhodnutia v zmysle výroku
tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnili tým, že dňa 23.10.2017 došlo medzi nimi ako spoludlžníkmi
a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX. Bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru odôvodňujú nesprávnou výškou RPMN a nesprávna výška

priemernej RPMN. Uviedli, že Zmluva o úvere je kombináciou spotrebiteľského úveru (medziúveru) a
následnéhostavebnéhoúveru,apretobymalbyťvzmluveuvedenýúdajovýškeRPMNpredpokladajúci
zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného úveru.

V ďalšom uviedli, že údaj v čl. II Zmluvy o úvere o výške priemernej hodnoty RPMN 10,51% je nesprávny
je nesprávny a to preto, lebo žalovaný nesprávne uviedol vážený priemer RPMN za všetky typy
spotrebiteľských úverov). Podľa súhrnných informácií MF SR za 3. štvrťrok 2017 o novoposkytnutých

úveroch bola pri spotrebiteľských úveroch vo výške viac ako 6500 eur priemerná RPMN 3,45%.
Vzhľadom na uvedené, je preto RPMN uvedená v zmluve je zjavne nesprávna, pretože je uvedená
neurčito dvoma údajmi.

Poukázali, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou, inak je vystavený sankcii v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Príjem žalobcu 1. pozostával z príjmu z pracovného pomeru so spoločnosťou

D., D., E. XX, XXX XX F., pričom priemerná čistá mesačná mzda za mesiace 06, 08 a 09/2017 bola
808,14 eur, výplatnú pásku za mesiac 07/2017 nemá k dispozícii avšak bola v obdobnej výške ako za
mesiace 08 a 09/2017. Príjem žalobkyne 2. pozostával z príjmu z pracovného pomeru s G. E., D. H. I.
J. G. D., pričom priemerná čistá mesačná mzda za mesiace 07, 08 a 09/2017 bola 526,82 eur opravenásuma pôvodná bola 540,42 eur. Čistý priemerný mesačný príjem žalobcov za mesiace 06 až 09/2017
bol v sume 1.334,96 eur (808,14 eur + 526,82 eur).
Pravidelné mesačné výdavky žalobcov ďalšie úvery existujúce ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy

o úvere boli minimálne nasledovné:
1.F. E. E. D. – K. – 30.9.2006- 6.3.2020 (144 eur)
2. L. K. D., I. - karta – 17.9.2009-27.4.2021 (135 eur)
3. D. D. I., 11.8.2011-25.2.2019 (285 eur)
4. E. D. D. 20.11.2012-16.12.2018 (220 eur)

5. H. F., I. povolené prečerpanie 27.3.2013-20.2.2019
6. M. – F. – 19.7.2013 – 10.11.2019 (80 eur)
7. D. D. L. 1.7.2014-27.5.2018 (143,54 eur)
8. B. N. D. D.,D. 3.6.2015-28.3.2019 (219,02 eur)
9. H. F. I. 26.5.2016-11.3.2019 (268,61 eur)
10.E. D. D. 3.6.2016-trvá (105 eur)

11. L. K. D. I. 3.11.2016-6.2.2019 (217,88 eur)
12. K. N. L. – M. – 1.6.2017 – 31.5.2019 (175,62 eur)
13. D. D. I., 18.8.2017-27.4.2019 (233,10 eur).
Splátky žalobcov na ďalšie úvery tak činili mesačne 2.226,77 eur plus je potrebné rátať so splácaním
povoleného prečerpania na úvery podľa bodov 5. Splátka úveru žalovanému podľa predmetnej zmluvy o

úverečinilamesačne69,07eur.Výdavkyžalobcovnaďalšieúveryanapredmetnýúvertakpredstavovali
minimálne spolu 2.295,84 eur (2.226,77 eur + 69,07 eur).

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
uzatvoreniu zmluvy so žalobcami predchádzala ich žiadosť zo dňa 17.10.2017. Žiadosť bola naviazaná

na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Pred uzatvorením zmluvy preveroval schopnosť žalobcov úver
splácať.Čistýmesačnýpríjemžalobcovbolvovýške2013,-eur.Priemernýčistýpríjemžalobcuv1.rade
bol 1 469,92 eur a žalobkyne v 2. rade 543,44 eur. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb žalobcov bola 423,67 eur – životné minumum na plnoletú osobu 200,- eur a ďalšiu
spoločne posudzovanú osobu 140,- eur. Poukázal, že v zmysle opatrenia č. 601/2023 Z.z. o životnom

minime a Opatrení MPSVaR o úprave súm životného minima na obdobie od 1.júla 2017, suma životného
minima na jednu plnoletú fyzickú osobu bola 199,48 eur, ďalšiu spoločne posudzovanú osobu vo výške
139,16 eur. Z uvedeného vyplýva, že pristupoval k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb prísnejšie ako bolo vyžadované odporúčaním NBS.

V ďalšom uviedol, že posudzoval rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, ktorý bol 5 % (2 012,- eur – 340,- eur)*5%= 83,67 eur. Výška
splátky úveru bola 84,57 eur. Peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa boli 1 204,69 eur ( 223,-
eur + 254,- eur + 130,- eur + 290,- eur + 96,71 eur + 210,98 eur). Ukazovateľ schopnosti klienta
splácať úver bol vypočítaný nasledovne: (423,67 eur + 84,57 eur + 1 204,69 eur) : 2 013,36 eur = 0,85.

Zároveň žalobcovia boli preverení aj dobytom v Sociálne poisťovni a do spoločného registra bankových
anebankovýchsubjektov.ZZuvedenéhopretojednoznačnevyplýva,žepriposudzovaníbonityžalobcov
postupoval s odbornou starostlivosťou.

Tiež nesúhlasí s názorom žalobcov, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN z dôvodu

neuvedenie zjednotenej RPMN pre medziúver a stavebný úver. Táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. V danom prípade sa pri medziúvere splatí istina jednorazovo a pri stavebnom úvere
sa istina spláca anuitnými splátkami. Tiež nesúhlasí ani so stanoviskom NBS predloženom žalobcami,
nie je v ňom uvedené na základe akého zákonného ustanovenia NBS dospel ku svojmu záveru.

Pokiaľ sa jedná o priemernú hodnotu RPMN poukázal na znenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) a z) tohto zákona.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o poskytnutie úveru, zmluvou o úvere,
zmluvou o stavebnom sporení, stanoviskom NBS, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti,

oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výpisom z účtu, písomnými vyjadreniami strán sporu,
výpoveďou žalobkyne v 2. rade a zistil tento skutkový stav veci:4. Žalobcovia na základe žiadosti zo dňa 17.10.2017 požiadali žalovaného o poskytnutie
spotrebiteľského úveru bez rizikového životného poistenia a to vo výške 11 300,- eur, doba splatnosti 28
rokov, úroková sadba 5,19 % ročne. V žiadosti je ďalej uvedené, že žalobcovia nemajú nezaopatrené

deti, sú manželia, ich čistý mesačný príjem je 2 012,- eur, náklady na plnoletú osobu sú vo výške 340,-
eur, požadovaná rezerva NBS je 83,60 eur, doterajšie záväzky v E. sú 307,69 eur, ostatné záväzky
sú 0,- eur, budúca splátka v E. je 69,07 eur, zostatok je 1 211,64 eur. Medzi ostatné záväzky sa mali
započítavať napr. zrážky a splátky úverov, pôžičiek vrátane zamestnaneckého leasingu, splátkového
predaja a iné obdobné zrážky a splátky, vrátane ručiteľských záväzkov.

Z priložených a vyplnených potvrdení o príjme pre zamestnancov k vyššie uvedenej žiadosti vyplýva,
že žalobca v 1. rade bol zamestnaný ako vodič v pol. D., D. a výška jeho čistého príjmu za obdobie 12
mesiacov bola 8 819,55 eur a boli mu vyplatené diéty vo výške 15 759,- eur. Žalobkyňa v 2. rade bola
zamestnaná u zamestnávateľa G. E., D. H. I. J. a to od 01.04.2017 a výška jej čistého príjmu za obdobie
od 01.04.2017 do 30.09.2017 bola 3 260,64 eur.

5. Dňa 23.10.2017 bola medzi žalobcami ako spoludlžníkmi a žalovaným ako veriteľom uzatvorená
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru,
spotrebiteľského úveru bez účelu na dobu určitú, a to vo výške 11 300,- eur a tento úver sa
žalobcovia zaviazali splatiť vo výške splátky 48,88 eur a pri počte 225. Ročná úroková sadzba bola v

zmluve uvedená 5,19 %. Splatnosť splátok bola k 15. dňu v mesiaci. Po dodržaní podmienok presne
špecifikovaných v zmluve, mal byť následne žalobcom poskytnutý stavebný úver po pridelení cieľovej
sumy, a to vo výške 6 738,67 eur a tento mal byť následne splácaný formou 111 splátok pri výške
splátky 69,07 eur. Úroková sadzba tohto stavebného úveru je uvedená vo výške 2,90 %. Celá zmluva
bola uzatvorená na dobu určitú, a to na 28 rokov, pričom termín konečnej splatnosti všetkých úverov

na základe tejto zmluvy bol ku dňu 15.10.2045. RPMN je v zmluve uvedená 5,45 % pri medziúvere a
RPMN pri stavebnom úvere je uvedená 2,94 %. Priemerná hodnota RPMN je uvedená 10,51 %.
Celková suma medziúveru ktorú má dlžník zaplatiť je uvedená vo výške 23 366,61 eur. Výška odplaty
pri medziúvere je uvedená 6,39 % a pri stavebnom úvere 3,08 %.

Podľačl.VIII.zmluvy,bod8.1.,dlžníkjepovinnýuhradiťveriteľovipoplatkyanákladysúvisiacesúverom:
poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2% z cieľovej sumy,
min.100,-eur,max.999,-eur,ktorýsiveriteľzúčtujepriprvomčerpanípeňažnýchprostriedkovúverutak,
že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku.

V prípade ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z
medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na
účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti ( čl. X. bod
10.1zmluvy).

Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami
sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov vplatnom
znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom a Všeobecnými podmienkami, ktoré sú

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktoré dlžník obdržal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

6. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver, ktorá tvorila prílohu Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že vo fáze medziúveru mali žalobcovia platiť žalobcovi úroky z úveru
a to v roku 2017 vo výške 97,76 eur ročne, v rokoch 2018-2035 vo výške 586,56 eur ročne a v roku

2036 vo výške 342,16 eur ročne. Zároveň mali žalobcovia mali zaplatiť poplatok za medziúver v roku
2017 vo výške 135,60 eur. Vo fáze stavebného úveru a to od 01.08.2036 do 01.10.2045 mali žalobcovia
uhrádzať splátky stavebného úveru vo výške 69,07 eur mesačne – splátka zahŕňa istinu úveru, úroky.

7. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalobcom bol dňa 31.10.2017 zaúčtovaný

poplatok za spracovanie vo výške 135,60 eur a následne im bol vyplatený medziúver vo výške 11 164,40
eur.8. O. F. D. vo svojom stanovisku ( čl. 19 spisu) uviedla, že odbor ochrany finančných spotrebiteľov
dodatočne preskúmal zmluvnú dokumentáciu a konštatuje, že žalovaný poskytuje medziúver a následný
stavebný úver úhrne ako jeden spotrebiteľský úver na základe jedinej zmluvy. V prípade ak dôjde

k poskytnutiu medziúveru, medziúver a stavebný úver nie sú poskytované ako samostatné úvery
ale úvery naviazané na seba. RPMN plní porovnávaciu funkciu spotrebiteľských úverov na trhu,
a teda informácia o výške musí byť uvedená zrozumiteľne, úplne a takým spôsobom, aby neuvádzala
spotrebiteľa do omylu. Vzhľadom na to, by mal byť v zmluve uvedený údaj o výške RPMN a o výške
priemernej RPMN predpokladajúci zjednotenie medziúveru a stavebného úveru do jedného úveru.

Týmto nie je dotknuté poskytnutie informácii spotrebiteľovi o výške RPMN a priemernej RPMN aj pre
jednotlivé fázy úveru.

9. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.
štvrťrok 2017 MFSR, priemerná hodnota RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo
výške viac ako 6 500,- eur od 10 rokov) bola vo výške 3,45 %.

10. Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že žalobcovi v 1.
rade bolo poskytnutých celkovo 11 splátkových úver. K uvedenému dňu 1 zmluva bola ukončená, 6
zmlúv bolo v režime UP, 4 existujúce zmluvy. Zostatková hodnota úverov bola 64 864,- eur a výška
mesačnej splátky 897,- eur. Žalobcovi bol poskytnutý 1 nesplátkový úver – stav existujúca zmluva,

čerpaný limit z úveru bol vo výške 2 657,- eur. Žalobca v 1. rade mal uzatvorených 6 zmlúv na kreditné
karty. K uvedenému dňu 3 zmluvy boli ukončené, 1 zmluva bola v režime UP, 2 existujúce zmluvy.
Zostatkováhodnotaúverovbola33805,-eur,výškamesačnejsplátky289,-eur.16žiadostíoposkytnutie
splátkového úveru bolo odmietnutých.

Z výpisu zo spoločného registra bankových inštitúcii zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že žalobkyni v 2. rade
bolo poskytnutých celkovo 11 splátkových úver. K uvedenému dňu 2 zmluvy boli ukončené, 5 zmlúv bolo
v režime UP, 4 existujúce zmluvy. Zostatková hodnota úverov bola 64 864,- eur a výška mesačnej splátky
897,- eur. Žalobkyňa v 1. rade mala uzatvorených 6 zmlúv na kreditné karty. K uvedenému dňu 3 zmluvy
boli ukončené, 1 zmluva bola v režime UP, 2 existujúce zmluvy. Zostatková hodnota úverov bola 33 805,-

eur, výška mesačnej splátky 289,- eur. 16 žiadostí o poskytnutie splátkového úveru bolo odmietnutých.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška dlžnej sumy z úverov poskytnutých žalobcom bola ku dňu
17.10.2017 v sume 98 669,- eur. Ďalší dlh žalobcu v 1. rade titulom nesplátkového úveru bol vo výške
2 657,- eur.

11. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2024 uviedli, že priemerná RPMN je uvedená
v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX zjavne nesprávne a žalovaný sa evidentne
mýli pokiaľ tvrdí, že nesprávne uvedený údaj o priemernej RPMN nie je porušením § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere zjavne neobsahuje údaj o priemernej RPMN, ktorý má byť jej obligatórnou
náležitosťou pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojitosti s
§ 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z. Tiež RPMN je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
neurčito a nesprávne. Žalovaný zámerne opomína podstatnú skutočnosť, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je kombináciou spotrebiteľského úveru podľa zákona 129/2010 Z.z. a stavebného sporenia podľa

zákona č. 310/1992 Zb.

V ďalšom uviedli, že z pohľadu spotrebiteľa je podstatné aká je skutočná suma mesačnej splátky, ktorú
je povinný pravidelne veriteľovi platiť. Pokiaľ v danom prípade boli povinní pravidelne mesačne platiť
zlúčenú splátku podľa čl. V. bod 5.2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 69,07 eur, potom by

logicky mal byť v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený iba jeden zlúčený údaj o výške RPMN, ktorý
v rámci výpočtu zjednocuje medziúver a stavebný úver do jedného úveru.

Poukázali na nezistený údaj o skutočnom čistom disponibilnom príjme žalobcu 1. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že čistý disponibilný príjem žalobcu 1. použitý pre účely skúmania bonity mal byť 1.469,92 eur mesačne,

potom je takéto tvrdenie priamo rozporné aj s dôkazmi predloženými samotným žalovaným. Z potvrdenia
o príjme žalobcu 1. zo dňa 26.09.2017 autorizovaného zamestnávateľom D., D. totiž vyplýva, že čistý
príjem žalobcu 1. za posledných 12 mesiacov činil 8 819,55 eur / 12 = 735,- eur mesačne. Takzvané
diéty sú náhradami, t.j. finančnými kompenzáciami za vzniknuté výdavky v súvislosti s pracovnýmicestami a podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách nie sú považované za príjem. Pokiaľ
žalovaný účelovo svojvoľne použil časť cestovných náhrad za účelom formálneho navýšenia príjmu
žalobcu 1., potom je takýto postup potrebné považovať za nezákonný a rozporný s účelom odbornej

starostlivosti úverového veriteľa. Tiež poukázali na nezistený údaj o skutočnom čistom disponibilnom
príjme žalobkyne 2. Žalovaný tvrdí, že priemerný čistý mesačný príjem žalobkyne 2. mal byť 543,44 eur,
pričomvychádzazvýplatnýchpásokzamesiace07a08/2027azpotvrdeniaopríjmezodňa05.10.2017
autorizovaného zamestnávateľom G., kde čistý príjem zo závislej za posledných 12 mesiacov je 260,64
eur. Z výplatných pások za obdobie 07,08 a 09 2017 predložených žalobkyňou 2. vyplýva, že priemerná

čistá mzda vyplatená jej na účet bola 526,82 eur.

Pokiaľ sa jedná o tvrdenie žalovaného, že postupoval s odbornou starostlivosťou, tak to objektívne
odporuje analýze ekonomického stavu žalobcov v čase čerpania predmetného úveru, ktoré je obsahom
žaloby a jej príloh. Z dostupných číselných údajov vyplýva, že disponibilné príjmy žalobcov v pomere
k ich záväzkom zjavne vykazovali stav „začarovaného kruhu“ t.j. cyklickú schému „splácanie úveru

úverom“. Žalovaný ako odborne spôsobilý dodávateľ a držiteľ bankovej licencie mal byť schopný
tento stav identifikovať aj pri bazálnej starostlivosti, ktorá sa nachádza hlboko pod hranicou zákonom
požadovanej odbornej starostlivosti. Žalovaný mal zrejme záujem predať úver za každú cenu, avšak
pokiaľbybolriadnezmapovalmajetkovépomeryžalobcovvsúladesozákonomurčenýmipovinnosťami,
musel byť zistiť, že sa jedná o rizikových klientov, u ktorých ich disponibilné príjmy nepostačujú na

krytie ich skutočných výdavkov. Žalobcovia sa už v čase čerpania predmetného úveru nachádzali v
situácii, kedy „brali úvery na úhradu úverov“, hoci „reč čísel“ musela odborne znalej osobe povedať,
že takýto stav je neúnosný. Žalobcovia splácali po 23.10.2017 naďalej 14 úverov vrátane predmetného
úveru žalovaného, na ktorých splácanie ich disponibilné príjmy zjavne nepostačovali. Pokiaľ aj úverový
veriteľ zadováži doklady, ktoré objektívne umožňujú urobiť záver o bonite klienta (čo nie je tento

prípad), to ešte samo o sebe nestačí. Úverový veriteľ je súčasne povinný uskutočniť reálne porovnanie
disponibilných príjmov a skutočných výdavkov overiteľným matematickým prepočtom, ktorý umožňuje
jednak overenie vstupných veličín a súčasne výpočtových postupov. Žalovaný tak vo svojom vyjadrení
síce opakovanie niečo tvrdí, ale nepreukazuje to overiteľným spôsobom, ktorý zákonný procesný postup
vyžaduje. Predovšetkýmzdôkazovnimipredloženými,ktorébolipripojenékžalobevyplývaopaktvrdení

žalovaného.Včasežiadostiopredmetnýúverbolipriemernéčistédisponibilnémesačnépríjmyžalobcov
v sume 1 334,96 eur a ich pravidelné mesačné výdavky spolu v sume 2 226,77 eur.

V ďalšom uviedli, že za nesprávnu považujeme súčasne aj celkovú čiastku medziúveru, ktorú mal dlžník
splatiť uvedenú na záver čl. II. Zmluvy o úvere vo výške 11 300 eur. Pričom pri počte splátok 225 aj pri

sume mesačnej splátky 69,07 je súčin vo výške 15 540,75 eur, alternatívne pri počte splátok 225
aj pri sume mesačnej splátky 48,88 eur je súčin vo výške 10 998,- eur. Nie je absolútne zrejmé ako sa
žalobca dopracoval k celkovým nákladom za poskytnutie úveru v ním v uvedenej sume.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2024 uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona

jednoznačne uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje priemernú hodnotu RPMN podľa § 9 ods. 2. písm. z).
Priemerná hodnota RPMN je v zmluve uvedená v čl. II.

Poukázal, že zmluva o úvere je kombináciou spotrebiteľského úveru a stavebného úveru. Táto

skutočnosť vyplýva z čl. I. zmluvy. Nesúhlasí s tým, že v zmluve má byť uvedený iba jeden zlúčený údaj
o výške RPMN. V danom prípade ide o špecifický typ úveru, pričom žiadny právny predpis neuvádza
v zmluvách, resp. pri danom type zmluvy, uviesť zjednotenú RPMN. Tvrdenia žalobcom v tomto smere
nemajú oporu v žiadnom právnom predpise.

V ďalšom uviedol, že tiež nie je pravdou, že účelovo svojvoľne použil časť cestovných náhrad za účelom
formálneho navýšenia príjmu žalobcu. Diéty sú v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov,
sú príjmy ktoré nie sú predmetom dane. Teda sú považované za príjem. Sú ako príjem zasielané
zamestnávateľom zamestnancovi a ten akceptuje tento druh príjmu a žiaden zákon a ani právny predpis
nezakazuje tento druh príjmu akceptovať.

Uviedol, že celková čiastka úveru nebola 11 300,- eur, ale bola vo výške 23 366,61 eur, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť, je uvedená správne a podrobne špecifikovaná v amortizačnej tabuľke ( istina
11 300,- eur, úrok 11 919,01 eur, poplatok za spracovanie úveru 135,60 eur, pomerná časť poplatkuza uzatvorenie zmluvy vo výške 12,- eur). Suma vo výške 11 300,- eur je celková výška úveru. Tiež
počet splátok nie je 225, ale 336, pričom pri riadnom splácaní je počet splátok úrokov z medziúveru 225
a počet splátok istiny a stavebného úveru 111, t.j. spolu 336, ako to vyplýva z čl. II. zmluvy. Preto je

čiastka úveru v zmluve uvedená správne.

13. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ sa jedná o skúmanie ich príjmov a výdavkov
pred uzatvorením úverovej zmluvy zo strany žalovaného, tak v tom čase mu uviedla, že mali 13 úverov,
pričom 2 úvery v tom čase boli v E. D. D. a tento bol tretí, o ktorý požiadali. Takisto predkladala

žalovanému doklad SIPO o zaplatení nákladov v súvislosti s užívaním bytu s tým, že pokiaľ sa jedná
o iné skutočnosti tak nevie, aby nejaké veci dokladovala. Čo sa týka výdavkov, tak si ona pamätá,
že pokiaľ sa jedná o jej manžela tak ohľadom príjmu tak nevie či ešte dokladovali nejaké potvrdenie
z daňového úradu, pretože pokiaľ sa jedná o ňu tak tieto príjmy boli zdokladovateľné, ale u manžela
to bolo trošku ťažšie. Na všetky výdavky, ktoré v tom čase mali žalovaného upozornila. Problém bol
s tým, že vzhľadom na činnosť jej manžela, on poberal aj diéty, pričom bol problém s výškou týchto

diét a s finančnými prostriedkami za tieto diéty, pretože tieto diéty sa do čistého príjmu jej manžela
nezapočítavali. Diéty sú náklady, ktoré vlastne súviseli so stravou a ostatnými vecami, ktoré manžel
mal v súvislosti s výkonom jeho povolania a tieto sa preto do príjmu nezaúčtovávali, pretože sa jednalo
o náklady, ktoré už boli ním reálne vynaložené. Skutočnosti ktoré mu prezentovali postačovali preto,
aby im žalovaný poskytol úver a nepožadoval od nich ďalšie doklady a ani informácie. Neboli na nich

ani ďalšie otázky zo strany žalovaného za účelom skúmania ich príjmov a výdavkov. Ani ich žalovaný
neinformoval o tom, že vzhľadom na zistené skutočnosti by im úver nemusel byť poskytnutý. Tento úver
brali z toho dôvodu, že mali viacero úverov a potrebovali ich splácať vzhľadom nato, aby sa nedostali
do väčšej zadlženosti, teda aj tento úver brali ako úver na preklenutie a zaplatenie ostatných úverov.
Poukazuje nato, že žalobcovia sa báli, že by im možno hrozila aj nejaká exekúcia, a preto nechceli mať

ťažkosti, a preto aj požiadali o predmetný úver.

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,

presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:

a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov.16. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

19. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobcovia ako spotrebitelia,

pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že žalovaným a žalobcami
ako spoludlžníkmi bola uzatvorená zmluvu o spotrebiteľskom úvere a na jej základe mal byť žalobcom

poskytnutý medziúver vo výške 11 300,- eur. Reálne im boli zo strany žalovaného poukázané iba
finančné prostriedky vo výške 11 164,60 eur, nakoľko v zmysle zmluvných dojednaní najprv žalovaný
v zaúčtoval voči žalobcom svoj nárok na zaplatenie spracovateľského poplatku vo výške 135,60 eur
a o túto sumu následne ponížil aj sumu finančných prostriedkov, ktoré im vyplatil.

21. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu
svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickými
osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a pred jej
uzatvorením veriteľ mal konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalobcov v zmysle § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch.

22.Vďalšomsasúdvprvomradezaoberalskutočnosťou,čižalovanýakoveriteľpredposkytnutímúveru
žalobcom skúmal ich bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súdu žalovaný predložil svoje vyjadrenie a tiež doklady, z ktorých pred uzatvorením zmluvy posudzoval

schopnosť žalobcov úver splácať. Mal za preukázané, že žalobcovia boli manželia a nemali
nezaopatrené dieťa. Boli zamestnaní. Vychádzal z toho, že čistý mesačný príjem žalobcov bol vo
výške 2 013,- eur. Priemerný čistý príjem žalobcu v 1. rade bol 1 469,92 eur a žalobkyne v 2. rade
543,44 eur. Ďalej ohľadom výdavkov vychádzal iba zo sumy životného minima na jednu dospelú osobu
a jednu spoločne posudzovanú osobu v celkovej výške 340,- eur. Bral v úvahu výdavky na ďalšie úvery,

ktoré boli žalobcom ním poskytnuté vo výške 307,69 eur, výšku splátky predmetného úveru 69,07 eur
a v žiadosti o poskytnutie úveru pri ostatných záväzkoch uviedol výšku 0,- eur. Výšku disponibilných
zdrojov žalobcov uviedol 1 211,64 eur.

Z predložených potvrdení zamestnávateľov o výške príjmov žalobcov vyplýva, že čistý mesačný príjem

žalobcu v 1. rade bol cca 735,- eur mesačne a žalobkyne v 2. rade 543,44 eur, teda celkovo ich čistý
príjem bol cca 1 278,- eur mesačne.

Súd poukazuje, že v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu

sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods.
3 a 8, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,

peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.Do čistej mzdy zamestnanca sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok
a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej sumy poskytované na náhradu nákladov spojených

s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. V prípade finančného príspevku na
stravovanie, ktorý je účelovo viazaný, teda nejde o peňažnú sumu, ktorú je možné použiť (tak ako mzdu)
na akýkoľvek účel.

23. Z úverovej správy z registra dlžníkov vyplýva, že v čase pred uzatvorením predmetnej úverovej

zmluvy mal žalobca v 1. rade štyri neukončené splátkové zmluvy, pričom výška dlhu z týchto zmlúv bola
64 864,- eur a výška splátok bola 897,- eur. Mal aj jeden nesplátkový úver, z ktorého dlžná suma bola
2 657,- eur, a dve zmluvy na kreditné karty, z ktorých dlžná suma bola vo výške 33 805,- eur a výška
splátok 289,- eur. Žalobkyňa v 2. rade mala štyri neukončené splátkové zmluvy, pričom výška dlhu z
týchto zmlúv bola 64 864,- eur (ako spoludlžníčka so žalobcom v 1. rade) a výška splátok bola 897,- eur.
Mala aj a dve zmluvy na kreditné karty, z ktorých dlžná suma bola vo výške 33 805,- eur a výška splátok

289,- eur (ako spoludlžníčka so žalobcom v 1. rade). Dňa 08.04.2016 a 11.04.2016 bola žalobcom rade
odmietnutá žiadosť o poskytnutie osobného splátkového úveru vo výške 20 000,- eur, dňa 21.03.2017
bola žalobcovi v 1. rade odmietnutá žiadosť o poskytnutie osobného splátkového úveru vo výške 1 500,-
eur. V roku 2015 boli žalobcovi v 1. rade odmietnutých 7 žiadosti o poskytnutie osobných splátkových
úverov.

Celková výška záväzkov žalobcov tak bola vo výške 101 326,- eur. Výška mesačných splátok úverov
bola 1 186,- eur.

Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadny doklad o tom, aby skúmal u žalobcov aj reálne náklady

na zabezpečenie ich základných životných potrieb, teda ich reálne výdavky.

24. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18 vyplýva, že Články 8 a 23 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú

povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa
ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v
tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti

veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy
o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej
jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v
trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veciach
sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014.

25. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však

pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné
s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,
či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie

zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

26. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 12Co/136/2019 zo dňa 28.05.2020 uviedol: ,,
Žalobca v konaní na súde prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní
bonity vychádzal jednak zo Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, reportu J. poisťovne a z B. reportu,
avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaných. Vzhľadom
na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť

celkovú finančnú situáciu žalovaných, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie
bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie
bonity žalovaných, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou
starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaných,
ako napr. ich celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na

zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalovaných potrebnej pre posúdenie ich schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného
teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o
nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaných splácať úver. Odvolací súd
záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa.“

27. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/26/2020,

ktorý hovorí o tom že cieľom ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11. ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
je predovšetkým dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s
vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a

na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru.

28. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 6CoCsp/5/2023 zo dňa 15.06.2023 uviedol: ,, Zo
spisu vyplýva, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania predložil (i) printscreen obrazoviek

z úverového registra zo dňa 16.01.2017 s (ii) printscreen dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa
16.01.2017. Odvolací súd poukazuje na to, že síce z predložených printscreenov výpisu z úverového
registraaSociálnejpoisťovnevyplýva,žetentodopytboluskutočnenývdeňposkytnutiaúveru,tedajeho
právny predchodca skúmal záväzky žalovanej voči iným bankovým subjektom, ako aj príjem žalovanej,
avšak žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej, napr. na

domácnosť, stravu, atď. Žalobca tak nepreukázal, či jeho právny predchodca skúmal celkovú finančnú
situáciu na strane žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru alebo až po jej uzatvorení, preto
nebolo možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o dostatočnom skúmaní bonity jeho právnym predchodcom,
keďže v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako to už uviedol súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení. Odvolaciemu súdu v tomto smere vyplýva, že žalobca, resp. jeho právny

predchodca v prípade ďalších nákladov a záväzkov žalovanej vychádzal len z jej tvrdení, ktoré uviedla
v žiadosti o poskytnutie úveru. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, a teda,
že právny predchodca žalobcu neskúmal všetky aspekty a okolnosti na strane žalovanej, teda možno
konštatovať, že z tvrdení žalobcu nevyplýva ani to, či si jeho právny predchodca utvoril reálny obrazo majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Žalobca
síce poukazoval na rodinnú situáciu a počet vyživovacích povinností žalovanej, avšak v prípade týchto
informácií vychádzal len z vyjadrení žalovanej, bez toho, aby tieto mal preukázané. Rovnako ani v

prípade výdavkov žalovanej nevyplýva, aby došlo k ich dostatočnému skúmaniu, pretože boli tieto
vôbec uvedené a ani zisťované neboli a rovnako vôbec neboli zisťované ani bytové a rodinné pomery
žalovanej, teda či táto býva sama alebo spolu s inými osobami, aké sú jej mesačné výdavky na stravu,
atď. Z uvedených dôvodov teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení
si povinnosti žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom o nepreukázaní odbornej starostlivosti

posúdenia schopnosti žalovanej splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie
splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká
bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca,
resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.“

29. V rozhodnutí sp. zn. 1CoCsp/12/2023 zo dňa 13.06.2023 Krajský súd v Prešove uviedol: ,,Žalobca

bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie splnenia povinností veriteľa v súvislosti so zisťovaním
bonity žalovaného s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedenú
výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 8.11.2022, v ktorom uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem
spotrebiteľa a údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov. Existujúce

záväzky spotrebiteľa veriteľ v danom prípade overil dopytom do úverového registra, z ktorého bolo
zistené, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver splátkový úver so zostatkom 6.870,- eur s
mesačnou splátkou 127,65 eur a Kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 300,- eur s mesačnou
splátkou 15,- eur. Žalovaný deklaroval čistý príjem vo výške 410,- eur, ktorý bol overený dopytom
do Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb braná do úvahy paušálna suma 198,- eur. Výpočet disponibilného zostatku
z príjmu bol realizovaný: 410,- eur (príjem) – 127,65 eur (existujúce záväzky) – 198,- eur (paušálna
suma výdavkov) = 84,35 eur (disponibilný zostatok). Disponibilný zostatok podľa žalobcu je vyšší ako
splátka schvaľovaného úveru.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaného
ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by jeho právny predchodca zisťoval a vyhodnotil
dostatočným spôsobom príjem žalovaného pred uzavretím Zmluvy o úvere. Žalobca podobne neuniesol

dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovaného pred uzavretím tejto zmluvy. Žalobcom
predložený dopyt do úverového registra sa týkal len úverovej zaťaženosti žalovaného vo vzťahu k
právnemu predchodcovi žalobcu D. D., I.. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz
banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných
databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch

klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou, či počtom
vyživovacích povinností dlžníka. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť
záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

30. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 3CoCsp/5/2023 zo dňa 01.06.2023 uviedol: ,,Odvolací

súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
ani pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere. Tvrdenie žalobcu o
mesačných výdavkoch žalovanej vo výške 400 eur neboli ničím podložené. Pri získavaní relevantných
informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj
preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov

tak, aby získal objektívny obraz o finančnej situácií spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu nezískal
hodnoverné informácie o výdavkoch žalovanej na živobytie, ubytovanie, stravu, náklady na energie a
pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient
je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“

31. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023 uviedol: ,,
Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť
odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov žalovanej
vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 eura. Z dôkazovpredložených žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné mesačné
výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.).
Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom trhu.

Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto
zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a tento postup
nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného
minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. §2 ods.5 plynie cit. „Výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa
na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej

domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,

voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.“ Z uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov
na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb)

spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.“

V tomto smere súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/20/2020
zo dňa 23.09.2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 53CoCsp/30/2021 zo dňa 23.09.2021.

32. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalobcovia v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spĺňali maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle
§ 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom

skúmal výšku výdavkov žalobcov potrebných na zabezpečenie ich základných životných potrieb a vplyv
týchto výdavkov na posúdenie ich spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné výdavky
žalobcov nijak nezisťoval, vychádzal iba z paušálnej sumy 340,- eur pre dve spoločne posudzované
osoby ( 200,- eur + 140,- eur) na mesiac. Pokiaľ ide o údaje z úverového registra, u žalobcov v tom čase
existovalo ďalších sedem neukončených úverových zmlúv a dlžná sumu nesplatených úverov bola vo

výške 101 326,- eur, pri celkovej výške mesačných splátok 1 186,- eur. Žalobcom v predchádzajúcich
obdobiach bolo odmietnutých viacero žiadostí o poskytnutie osobných splátkových úverov. Celkový čistý
mesačný príjem žalobcov bol cca 1 278,- eur. Uvedené skutočnosti u žalovaného museli rozhodne
vzbudiť isté podozrenie o možnej nespôsobilosti žalobcov splácať požadovaný úver v tejto veci.

33. Žalovaný skúmal iba príjem žalobcov a ich úverové zaťaženie, pričom však vychádzal aj
z nesprávnych údajov o ich výške. Vôbec neskúmal reálne výdavky žalobcov, a to náklady na bývanie,
dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami
a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná

celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať
požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalovaný teda nepreukázal,
aby skúmal skutočné výdavky žalobcov, keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie
nevyplýva.

Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.
Postup žalovaného bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalovanývôbec nezisťoval skutočné výdavky žalobcov, napriek tomu poskytol žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké
mali žalobcovia výdavky na živobytie, a či teda im zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie
úveru

Žalovaný v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch
pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou
bonitu klientov - žalobcov prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a
teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej

situácii spotrebiteľov, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver.

34. Súd tiež skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota priemernej RPMN

v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je uvedená
priemerná hodnota RPMN vo výške 10,51 % p.a. pričom ide o hodnotu za 2. štvrťrok roku 2017, pričom
zmluva o úvere bola uzavretá dňa 23.10.2017 a hodnota je stanovená podľa Ministerstva financií SR.
V čase uzatvorenia zmluvy bola teda platnou priemernou hodnotou RPMN tá, ktorá bola uverejnená na
webovom sídle Ministerstva financií SR za 3. štvrťrok 2017. Táto hodnota priemernej RPMN pre daný

typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo výške viac ako 6 500,- eur od 10 rokov) bola vo výške 3,45 %
(Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok
2017 zverejnené MS SR) a nie 10,51 %, ako je uvedené žalovaným v zmluve o úvere, čo znamená, že v
zmluve o úvere je uvedený údaj o priemernej RPMN v nesprávnej výške. Súd preto dospel k záveru, že
zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku

dňu podpisu zmluvy o úvere, preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
je aj z uvedeného dôvodu úver poskytnutý žalovanému v 1. rade bezúročný a bez poplatkov.

Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je pritom údaj, na základe ktorého získa
spotrebiteľ informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu

výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. V tomto prípade dodávateľ - žalobca v zmluve uviedol, že priemerná
hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 10,92 %, avšak tá bola vo výške
4,38%,čozavádzaspotrebiteľavtom,žeobdobnéúverynatrhu(tedaúveryposkytovanékonkurenciou)
sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že

úver poskytovaný žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je.

Pokiaľ sa jedná o argumentáciu žalovaného, že v zmluve uvádza informáciu o váženom priemere
RPMN všetkých typov spotrebiteľských úverov, tak takýto údaj o váženom priemere RPMN všetkých
typov úverov pritom nie je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch. V prípade, že takýto údaj v zmluve nie je uvedený, nie je to sankcionované
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Zákon však vyžaduje v zmluve o úvere
uvedenie priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, pričom absenciu tohto údaju -
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje dodávateľovi namiesto údaju o priemernej RPMN

na príslušný spotrebiteľský úver, uviesť údaj o váženom priemere RPMN na všetky typy úveru.

35. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
tiež obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).

V zmluve výška poskytnutého úveru bola uvedená sumou 11 300,- eur. Z vykonaného dokazovania
však vyplynulo, že pred poskytnutím reálnej sumy úveru žalobcom, žalovaný zaúčtoval poplatok za
spracovanie úveru vo výške 135,60 eur (čl. 187 spisu) a to v zmysle čl. VIII bod 8.1. zmluvy a žalobcom
boli reálne vyplatené finančné prostriedky iba vo výške 11 164,40 eur.

Takýto postup žalovaného rozhodne nepotvrdzuje, že žalobcom žalovaný úver reálne neposkytol vo
výške dohodnutej sumy v zmluve o to viac, keď uvedený postup iba potvrdzuje, že prioritným záujmom
dodávateľa ( veriteľa ) bol ekonomický profit, prioritne a ihneď získať poplatok, ktorý sa ale mal splácaťv rámci nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutím úveru v priebehu trvania celého zmluvného
vzťahu.

Za tejto situácie je preukázané, že žalobcovia mohli disponovať reálne sumou úveru iba vo výške
11 164,40 eur a ak v zmluve bola výška úveru uvedená sumou 11 300,- eur bola uvedená nesprávne.
Pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. g) je potrebné považovať tento
spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z §11 ods.1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch.

V obdobných veciach žalovaného v súvislosti poplatkom za poskytnutie úveru porovnaj napríklad
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/53/2020 z 24.02.2022, rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn.15CoCsp/4/2024 z 28.02.2024 v prípade iných dodávateľov porovnaj napríklad
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp/51/2021 z 20.04.2022, porovnaj tiež rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoCsp/15/2021 z 27.10.2021).

Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 9Cdo/287/2021,
publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
49/2022. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá
spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy
nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok
za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok
za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška

hlavného predmetu zmluvy. Zmluvné dojednanie umožňujúce veriteľovi hneď pri uzavretí zmluvy zraziť
poplatokzaposkytnutieúveruzistiny,jeokolnosťouvyvolávajúcounielensankciuvpodobebezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, ale zároveň predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach ha povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

36. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť pri skúmaní bonity žalobcom
pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zo strany žalovaného, vzhľadom na absenciu povinných
zákonnýchnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúvereuzatvorenejmedzistranamikonania,súddospel
z záveru, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.10.2017 uzatvorenej medzi stranami

sporu je potrebné považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda žaloba zo strany žalobcov bola
podaná dôvodne a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

37. V konaní žalovaný navrhol vykonať ďalšie dokazovanie a to predloženie z jeho strany ďalších
dokladov preukazujúcich skutočnosť, že v zmluve uzatvorenej medzi stranami konania je správne

uvedená výška RPMN. Nakoľko na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný
hrubým spôsobom porušil svoju povinnosť pri skúmaní bonity žalobcov a takisto, že v zmluve je
nesprávne uvedená výška priemernej hodnoty RPMN, a výška poskytnutého úveru, už na základe
uvedených záverov je potrebné úver zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu
považovať za bezúročný a bezpoplatkový, súd návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania

zamietol,pretoževykonanietohtodôkazubybolonehospodárneaneúčelnéanemalobyvplyvnaprávne
posúdenie a výsledok predmetného sporu.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto úspešným žalobcom voči žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, výške trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.