Rozsudok – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014276
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňaková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2122014276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej

a sudcov JUDr. Dušana Szabóa a JUDr. Dušana Krč - Šeberu, v trestnej veci obvineného F. V.,
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, sčasti formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona účinného do 1. mája 2022, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája
2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. septembra
2023, sp. zn. 3 To 84/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 19.
septembra 2023, sp. zn. 3 To 84/2023 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku

porušený zákon

v ustanoveniach § 176 ods. 2 Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku

v neprospech obvineného F. V..

Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19. septembra
2023, sp. zn. 3 To 84/2023 a zrušuje aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikazuje Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II. Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku obvineného F. V., nar. XX. P. XXXX v Q., trvale bytom O. Z. X.,
F. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby Leopoldov z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku berie do väzby a
bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov. Väzba obvineného začína vyhlásením tohto
rozsudku 21. mája 2025 o 11.20 hod.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku písomný sľub obvineného ako náhradu väzby n e p r
i j í m a .

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného
úradníka nenahrádza. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 19. apríla 2023,
sp. zn. 5 T 47/2022 uznal obvineného F. V. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") vinným z obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona účinného do 1. mája 2022, na tom skutkovom základe, že:
„obžalovaný F. V. si neoprávnene najmenej od 22.9.2021 až do dňa 19.1.2022 od neznámych osôb
presne nezisteným spôsobom na nezistených miestach neoprávnene v rozpore so zákonom č. 139/1998

Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzadovážil
omamné a psychotropné látky, a to pervitín - metamfetamín, ktoré neoprávnene prechovával:
v osobnom motorovom vozidle značky FORD MONDEO, evidenčné číslo K VIN: N rok výroby 2008,
farba: šedá metalíza, vo vlastníctve I. X., bytom O. Z. X., F. XXXX/XX, v ktorom bola dňa 19.01.2022
vykonaná prehliadka iných priestorov na základe príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava pod

sp. zn. IPO-V-25/2021/2207- 46 zo dňa 14.01.2022 podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku, pri ktorej
bolo zaistené:
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom (vložené v čiernom textilom puzdre na suchý zips) s obsahom
metamfetamínu s hmotnosťou 24737 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 70,9
% hmotnostného, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku

najmenej 1236,85 eur,
a u seba, keď na základe príkazu na osobnú prehliadku podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku mu
bola zaistená:
- kovová nádobka striebornej farby s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 4374 mg, s priemernou
koncentráciou účinnej látky 72,3 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na

čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku najmenej 218,70 eur,
pričom obžalovaný F. V. prechovával metamfetamín aj za účelom ďalšej distribúcie, ktorý predával
prípadne za odplatu alebo bezodplatne poskytoval na rôznych miestach na území Trnavského a
Nitrianskeho kraja najmenej obž. F. O., F. A., J. F..
Obžalovaný F. O. si neoprávnene najmenej od 22.9.2021 až do dňa 19.1.2022 od obžalovaného F.

V. a iných nezistených osôb presne nezisteným spôsobom na nezistených miestach neoprávnene v
rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zadovážil omamné a psychotropné látky, a to pervitín - metamfetamín a
marihuanu, ktoré neoprávnene prechovával:
v byte č. 31 nachádzajúcom sa na 1. podlaží vo vchode č. XX bytového domu v meste K. na ulici G.

L. súpisné číslo XXXX v ktorom bola dňa 19.01.2022 vykonaná domová prehliadka na základe príkazu
sudcu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 8Tp/302/2022-2-V-OSTT zo dňa 16.01.2022 podľa § 100
ods. 1 Trestného poriadku, pri ktorej bolo zaistené:
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 264 mg s priemernou
koncentráciou účinnej látky 75,8 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na

čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 13,20 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom zabalené v čiernej fólii s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou
60 066 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,9 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého
hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 3 003,30 eur,
- plastové vrecko s obsahom metamfetamínu s hmotnosťou 313 mg, s priemernou koncentráciou účinnej

látky 75,4 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a
čase spáchania skutku minimálne 15,65, eur,
-plastovévreckostlakovýmuzáveromsobsahommetamfetamínushmotnosťou5313mg,spriemernou
koncentráciou účinnej látky 75,6 % hmotnostného metamfetamínu, ktorého hodnota predstavuje na
čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne 265,65 eur,

- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 262
mg, s koncentráciou účinnej látky 10,3 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 27
mg THC, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne
2,62 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 181

mg, s koncentráciou účinnej látky 10,7 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 19mg THC, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne
1,81 eur,
- plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuana) s hmotnosťou 165

mg, s koncentráciou účinnej látky 16,6 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 27
mg THC, ktorého hodnota predstavuje na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku minimálne
1,65 eur,
následne F. O. zadovážený metamfetamín - pervitín od obžalovaného F. V. prechovával okrem vlastnej
potreby, po vzájomnej dohode s obžalovaným F. V. na rôznych miestach v K. aj za účelom ďalšej

distribúcie, ktorý predával, prípadne za iné protislužby poskytoval najmenej K. A., E. O., Q. O., ako i
ďalším doposiaľ nestotožneným osobám,
pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok a rastliny rodu cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných
látok."

2. Súd prvého stupňa obvinenému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 1. mája
2022, § 37 písm. m) a § 38 ods. 2, ods. 6 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 13
(trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd ďalej obvinenému

podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný
dohľad na 2 (dva) roky a zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia veci,
a to mobilného telefónu značky SAMSUNG A51 čiernej farby, S/N: J v čiernom ochrannom obale spolu
so SIM kartou 4KA č. XXXXXXXXXXXXX a finančnej hotovosti 20,- EUR.

3. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 19. septembra 2023,
sp.zn.3To84/2023(ďalejlen„napadnutéuznesenie")odvolanieobvinenéhoprotirozsudkusúduprvého
stupňa podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

4. Proti napadnutému uzneseniu podal obvinený 25. júna 2024, prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra

Odehnala, vo svoj prospech dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i)
Trestného poriadku.

5. V písomných dôvodoch podaného dovolania vo vzťahu k dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g)
Trestného poriadku obvinený namietal, že súdy pri ustálení skutkového deja vychádzali z výpovede

obžalovanéhoF.O.z22.januára2022,ktorábolavykonanávrámcivýsluchupredsudcompreprípravné
konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby a následne prečítaná na hlavnom pojednávaní
konanom 20. októbra 2022. Obvinený poukázal na to, že obžalovaný F. O. vypovedal na hlavnom
pojednávaní konanom 28. septembra 2022, pričom v tejto výpovedi ho neusvedčoval, naopak potvrdil,
že mu drogy nepredával, pričom prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní nenavrhol odstraňovanie

rozporov, napriek uvedenému súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 20. októbra 2022
vyhovel návrhu prokurátora a postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o
výpovediobžalovanéhoF.O.z22.januára2022stým,žeprečítaniepredmetnejzápisnicesauskutočnilo
mimo výsluchu menovaného obžalovaného, resp. mesiac po jeho výsluchu. Opísaný postup okresného
súdu považoval obvinený za rozporný s § 258 Trestného poriadku, pretože výsluch obžalovaného F. O.

bol ukončený na hlavnom pojednávané konanom 28. septembra 2022.

6. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že obžalovaný F. O. k prečítanej výpovedi z 22. januára 2022 na
hlavnom pojednávaní konanom 20. októbra 2022 uviedol, že obvineného usvedčoval z dôvodu, lebo
ho tak inštruovali policajti, ktorí mu povedali, že nepôjde do väzby a zároveň na hlavnom pojednávaní

konanom 6. apríla 2023 k výpovedi svedka X. A. uviedol, že tento policajt ho nahováral vypovedať proti
obvinenému s tým, že nepôjde do väzby. Výpoveď obžalovaného F. O. z 22. januára 2022 tak bola, podľa
názoru obvineného, urobená pod vplyvom klamlivých sľubov policajtov o prepustení zo zadržania, čo je
možné považovať za nezákonný benefit. Dovolateľ ďalej uviedol, že výpoveď obžalovaného F. O. z 22.
januára2022bolaprednesenápodľa§72ods.3Trestnéhoporiadku,čoznamená,žeideovýpoveďpred

rozhodnutím o väzbe, ktorá nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, pretože nemal možnosť klásť
menovanému spoluobžalovanému otázky. Obvinený tiež namietal, že odstraňovať rozpory postupom
podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku nie je možné prečítaním celej skoršej zápisnice o výpovedi, ale
len tej jej časti, ktorej sa rozpory priamo dotýkajú. Podľa názoru dovolateľa vyššie popísané porušeniazákona vo vzťahu k výpovedi obžalovaného F. O. z 22. januára 2022 svojou povahou a závažnosťou
zodpovedajú porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, pričom jeho odsúdenie je založené v rozhodujúcej miere na tomto dôkaze,

ktorého vykonanie považuje za nezákonné.

7. Obvinený taktiež namietal, že pokiaľ svedok F. A. vypovedal, že mu predával drogy, potom tým
zároveň usvedčoval aj sám seba minimálne zo zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
avšak tomuto svedkovi (F. A.) nebolo vznesené obvinenie podľa § 206 Trestného poriadku, na podklade

ktorého mal v prejednávanej trestnej veci vystupovať v procesnom postavení obvineného. Beztrestnosť
menovaného svedka potom, podľa názoru obvineného, predstavuje takú odmenu, ktorá je v rozpore so
zákonom a jeho procesné postavenie svedka bolo nezákonne poskytnutým benefitom za to, že ho bude
usvedčovať z trestnej činnosti, výpoveď tohto svedka je tak dôkazom získaným nezákonne a v rozpore
s § 119 ods. 5 Trestného poriadku.

8. Ďalšie námietky obvineného smerovali k uzneseniu o začatí trestného stíhania zo 4. októbra
2021, ČVS: KRP-149/1-VYS-TT-2021, ktoré obvinený považoval za nezákonné, pretože neobsahuje
konkretizáciu skutku čo do miesta, času a ani spôsobu jeho spáchania. Podľa názoru obvineného
nemôže byť zachovaná totožnosť skutku, ak v skutkovej vete uznesenia o začatí trestného stíhania sú
uvedené všeobecné a neurčité slovné spojenia, ktoré sú použiteľné na kohokoľvek. Skutok uvedený v

uznesení o začatí trestného stíhania zo 4. októbra 2021 tak, podľa názoru obvineného, nespĺňa zákonné
požiadavky na vymedzenie skutku podľa § 199 ods. 3 Trestného poriadku. Dovolateľ ďalej namietal,
že zo spisu nie je zrejmé, na základe čoho bolo uznesenie o začatí trestného stíhania vydané, pretože
sa v ňom nenachádza ani trestné oznámenie a ani iná listina, ktorá by potvrdzovala dôvodnosť začatia
trestného stíhania. Predmetné uznesenie tak bolo, podľa názoru obvineného, vydané v rozpore s § 199

ods. 3 Trestného poriadku a bola ním porušená zásada stíhania len zo zákonných dôvodov podľa § 2
ods. 1 Trestného poriadku.

9. Za nezákonné považoval dovolateľ aj uznesenie o začatí trestného stíhania z 28. októbra 2021,
pretože je založené na fikcii, že na adrese F. XX v O. Z. X. má neznámy páchateľ vyrábať pervitín, čo

sa však vykonanou domovou prehliadkou nepotvrdilo, pritom nepravdivá informácia o údajnej výrobe
pervitínu na uvedenej adrese pochádzala, podľa názoru obvineného, pravdepodobne z nezákonného
odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, v rámci ktorého mal byť zaznamenaný hovor z 25. septembra
2021, ktorého obsah si policajti vysvetlili nesprávne, pričom obvinený toto tvrdenie oprel o skutočnosti
uvedené v príkaze na odpočúvanie z 9. decembra 2021, sp. zn. 8 Ntt 163/2021-3-V-OSTT. Aj v prípade

tohto uznesenia o začatí trestného stíhania nie je, podľa názoru obvineného, zrejmé, čo bolo podkladom
na jeho vydanie, keďže v spise sa nenachádza ani trestné oznámenie a ani iná listina, z ktorej by vyplýval
dôvod na začatie trestného stíhania.

10. Za nezákonnú považoval obvinený aj jeho osobnú prehliadku, v dôsledku ktorej súdy dospeli k

mylnému záveru, že mal pri jej výkone dobrovoľne vydať pervitín. Podľa Zápisnice o vykonaní osobnej
prehliadky z 19. januára 2022 malo k jeho osobnej prehliadne dôjsť od 10.30 hod. do 10.40 hod.,
pričom počas prehliadky mal vydať kovovú nádobku šedej farby s obsahom plastového vrecka s hnedou
kryštalickou látkou, o ktorej bolo neskôr zistené, že sa jedná o pervitín. Uvedené údaje sú však v rozpore
s jeho výpoveďou a zároveň v rozpore so zápisnicou o zadržaní jeho osoby, z ktorej vyplýva, že bol

zadržaný 19. januára 2022 o 09.35 hod. a bola mu vykonaná aj osobná prehliadka. Zápisnica o vykonaní
osobnej prehliadky v čase od 10.30 hod. do 10.40 hod. tak popisuje fiktívny úkon, ku ktorému však došlo
už o hodinu skôr v rámci osobnej prehliadky vykonanej pri jeho zadržaní. V tejto súvislosti obvinený
namietal, že Zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky mu nebola predložená na podpis na všetkých jej
stranách, ale len na poslednej strane, pričom na jej prvej strane sa nachádza jeho údajné vyjadrenie

o pervitíne, ktoré však neuviedol a ani nepodpísal. Obvinený doplnil, že kovová nádobka striebornej
farby mu bola z vrecka vyňatá ihneď po vykonaní jeho zadržania, pričom informáciami o tom, že má mať
pri sebe drogy, polícia disponovala už pred vydaním príkazu na jeho osobnú prehliadku s tým, že také
informácie boli získané zo zdrojov majúcich podklad v predošlých nezákonných odposluchoch.

11. Obvinený za nezákonné považoval aj príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky. K príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky telefónneho čísla XXXX
XXX XXX (pozn. záujmová osoba obžalovaný F. O.) z 8. novembra 2021, sp. zn. 8 Ntt 155/2021-2-V-
OSTT obvinený uviedol, že podľa odôvodnenia tohto príkazu mali komunikáciu ohľadom predaja drogs obžalovaným F. O. potvrdzovať operatívne informácie získané v akcii Q. XX, pričom v odôvodnení sú
uvedené doslovné prepisy zaznamenanej komunikácie bez konkretizácie, na základe čoho bola taká
komunikácia zaznamenaná a na základe čoho bola komunikácia odpočúvaná, pričom nie je zrejmé, či

išlo o odpočúvanie v rámci trestného konania, resp. mimo trestného konania, či išlo o odpočúvanie v
prejednávanej trestnej veci, resp. v inej trestnej veci a ďalej nie je zrejmá ani legitímnosť a legálnosť
takto vykonaného odpočúvania. Z uvedeného potom obvinený vyvodil záver, že príkaz na odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky bol odôvodnený nezákonnými odposluchmi, ktoré boli realizované
už pred jeho vydaním a z tohto dôvodu je preto nezákonný aj samotný príkaz. Uvedené obdobne platí

aj pre príkaz na predĺženie času odpočúvania telekomunikačnej prevádzky telefónneho čísla XXXX
XXX XXX, pretože tento nadväzuje na predošlé nezákonné odposluchy a v jeho odôvodnení sa opäť
uvádza operatívna akcia Q. XX. Za nezákonný považoval obvinený aj ďalší príkaz na odpočúvanie a
záznamtelekomunikačnejprevádzkytelefónnehočíslaXXXXXXXXXXz9.decembra2021,sp.zn.8Ntt
163/2021-3-V-OSTT (záujmová osoba obvinený), pretože v odôvodnení príkazu sú uvedené informácie
získanénazákladeoperatívnejakcieQ.XX,kdesúuvedenédoslovnéprepisykomunikácieaspomenutý

je tam aj dátum 25. september 2021, z čoho obvinený vyvodil, že aj jeho telefónne číslo bolo odpočúvané
v rozpore so zákonom, pretože informácie odôvodňujúce vydanie predmetného príkazu boli získané v
rozpore so zákonom.

12. Podľa názoru obvineného tak všetky príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej

prevádzky boli vydané na základe informácií získaných predošlými nelegálnymi odpočúvaniami,
pretože sa v nich neuvádza žiadny zákonný podklad, ktorý by potvrdzoval ich domnelú legálnosť.
V tejto súvislosti dovolateľ namietal, že na jeho výhrady k nezákonnosti príkazov na odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky nedostal ani od súdu prvého stupňa a ani od krajského súdu
žiadnu relevantnú odpoveď a doplnil, že na nezákonne vydané príkazy na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky nadväzuje nezákonné odpočúvanie a nezákonné vykonanie dôkazu
čítaním záznamov z odpočúvania, ktoré sa uskutočnilo na hlavnom pojednávaní konanom 30. januára
2023, pričom práve na takých záznamoch bola ustálená jeho vina za predaj metamfetamínu svedkovi
J. F..

13. Obvinený ďalej namietal aj nezákonnosť príkazu na vykonanie domovej prehliadky zo 16. januára
2022, sp. zn. 8 Tp 300/2022-3-V-OSTT, na podklade ktorého bola vykonaná domová prehliadka domu
na adrese O. Z. X., F. č. XX, keďže aj v odôvodnení tohto príkazu sa poukazuje na informácie
získané odpočúvaním vykonaným pred vydaním príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky, teda podľa názoru obvineného ide o nezákonne získané informácie použité ako dôvody na

vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky.

14. V súvislosti s príkazom na vykonanie domovej prehliadky obvinený namietal, že predmetný príkaz
nebol doručený osobe, ktorá je vlastníkom predmetného domu a aj v ňom býva, a to I. X. s tým,
že na doručenke pripojenej k predmetnému príkazu (v spise) niekto neoprávnene vyhotovil podpis

I. X., pričom nepravosť jej podpisu má, podľa názoru obvineného, preukazovať porovnanie podpisov
menovanej na iných listinách, napr. doručenkách k príkazom na vykonanie prehliadok motorových
vozidiel. Obvinený doplnil, že na preukázanie tejto skutočnosti navrhoval vykonanie výsluchu svedka
mjr. Mgr. E. P., spomínaný návrh bol však zamietnutý ako oneskorený, pričom v argumentácii krajského
súdu (v napadnutom uznesení), že obvinený, jeho obhajca a ani súd nie je oprávnený skúmať pravosť

podpisov s tým, že v priebehu konania nebola zistená pravdivosť jeho tvrdenia, obvinený videl aj
porušenie jeho práva na obhajobu závažným spôsobom, keďže mu odvolací súd vytkol nepreukázanie
ním tvrdenej skutočnosti po tom, ako mu odmietol jeho návrh na vykonanie dôkazu, ktorý mal smerovať
práve k preukázaniu ním tvrdenej skutočnosti.

15. Za nezákonné považoval obvinený aj príkazy na prehliadku motorových vozidiel zo 14. januára 2022
sp. zn. I PO-V-25/2021/2207-46 a sp. zn. I PO-V-25/2021/2207-47 z dôvodu, že boli vydané na základe
informácií získaných v rozpore so zákonom, keďže z ich odôvodnenia nepriamo vyplýva, že informácie
boli získané nezákonným sledovaním buď vozidiel, alebo jeho osoby. Obvinený doplnil, že oba príkazy
boli vydané na podklade informácií získaných z nezákonných odposluchov a z nezákonného sledovania,

v dôsledku čoho boli vydané v rozpore s § 99 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.

16. K dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku obvinený vyjadril názor, že
skutok zistený súdmi nižšieho stupňa nebol podradený pod správnu právnu kvalifikáciu, keďže nenapĺňazákonné znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona v znení účinnom do 31. mája 2022 s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona s tým,
že podľa rozsudku súdu prvého stupňa mal obvinený predávať drogy najmenej obžalovanému F. O.

a osobám F. A. a J. F.. V tejto súvislosti obvinený namietal, že pokiaľ obžalovaný F. O. mal byť jeho
spolupáchateľom, potom práve z tohto dôvodu nemôže byť zároveň aj jednou z troch osôb, ktorým mal
drogy predávať poukazujúc pritom na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod č. 15. Skutok tak mal byť, podľa názoru
obvineného, správne právne kvalifikovaný podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.

17. Obvinený ďalej namietal skutkové vymedzenie predaja drog vo vzťahu k jeho osobe, ktoré je bez
konkrétneho popisu miesta, času a spôsobu predaja alebo bezodplatného poskytovania drogy, čo podľa
jeho názoru nezodpovedá zákonným kritériám dostatočne určitého vymedzenia skutku podľa § 163 ods.
3 Trestného poriadku, v dôsledku čoho je skutok v tejto časti neurčitý, nekonkrétny a všeobecný, a preto
nemôže byť podkladom pre výrok o jeho vine. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 19. januára 2016, sp. zn. III. ÚS 509/2015, podľa ktorého, ak neobsahuje
skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov
skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces. Obvinený ďalej
uviedol, že je neprípustné formulovať skutkovú vetu spôsobom, že síce vo výsledku obsahuje všetky
zákonné znaky danej skutkovej podstaty, ale je nepreskúmateľná v tom, akým konkrétnym konaním a

za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu.

18. Vo vzťahu k metamfetamínu dovolateľ namietal, že je nevyhnutnou súčasťou obsahu skutkovej vety
konštatovanie, že sa má jednať o metamfetamín v koncentrácii, ktorá je spôsobilá ovplyvniť stav ľudskej
psychiky a zdôraznil, že metamfetamín, ktorý bol u neho zaistený nikomu nepredal, preto nemožno

ani len hypoteticky poukázať pri údajnom predaji drog na koncentráciu metamfetamínu, ktorý mal
prechovávať.Podľanázoruobvinenéhotakskutokvovzťahukpredajumetamfetamínuniejedostatočne
určitý a konkrétny, v dôsledku čoho nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods.
1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. V tejto
súvislosti obvinený namietal, že odvolací súd mu dal čiastočne za pravdu, keď uviedol, že v rozsudku

súdu prvého stupňa malo byť skutkovo uvedené, že vo vzťahu k droge, ktorú mal predať, sa jednalo o
látku schopnú ovplyvniť psychiku človeka. Krajský súd teda v odôvodnení napadnutého uznesenia tejto
námietke čiastočne vyhovel, avšak nepremietol ju do výroku, ktorým jeho odvolanie zamietol.

19. Vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený uviedol,

že v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa sú aj podstatné skutkové okolnosti, ktoré neboli
predmetomtrestnéhostíhaniapodľauzneseniaovzneseníobvinenia,preto,podľanázoruobvineného,v
prejednávanej trestnej veci nebola zachovaná totožnosť konania, ktoré sa mu kládlo za vinu poukazujúc
pritom na uznesenie o vznesení obvinenia z 20. januára 2022, ČVS: KRP-149/1-VYS-TT-2021, ktoré
mu distribúciu drog nedávalo za vinu. Podľa názoru obvineného sa tak v prípade distribúcie a predaja

drog viacerým osobám jedná o iný, odlišný skutok, preto totožnosť skutku medzi uznesením o vznesení
obvinenia a obžalobou a následne aj rozsudkom súdu prvého stupňa nie je zachovaná, v dôsledku
čoho bola obžaloba podaná v rozpore s § 234 ods. 2 Trestného poriadku, čo malo zároveň za následok
porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom.

20. V súvislosti so svedkom F. A. obvinený namietal, že výpoveď tohto svedka nie je potvrdená žiadnym
ďalším dôkazom a navyše ide o svedka, ktorý mal podľa vlastného vyjadrenia pri dopravnej nehode
v roku 2014 utrpieť krvácanie do mozgu a opuch mozgu, čo má za následok problémy s krátkodobou
pamäťou. Uvedené skutočnosti tak, podľa názoru obvineného, odôvodňovali vyšetrenie duševného
stavu tohto svedka za účelom posúdenia hodnovernosti jeho výpovede, a to aj z dôvodu, že svedok mal

problém uvádzať časové súvislosti a skutkové okolnosti, nerozoznával roky a už vôbec nie mesiace.
Obvinený ďalej uviedol, že je nelogické, aby z O. Z. X., kde býva, cestoval do P., kde býva svedok
a predal mu jednu „čiaru" za 20,- EUR. Uvedené skutočnosti, podľa názoru dovolateľa, diskvalifikujú
spomínaného svedka ako vierohodného, preto súdy nižšieho stupňa na jeho výpoveď nemali prihliadať,
pričom porušenie práva na obhajobu videl obvinený v tom, že súd prvého stupňa a ani krajský súd

otázke vierohodnosti tohto svedka nevenovali pozornosť, a to napriek zisteniam vážnych pochybností
o duševnom zdraví svedka.21. V prípade výpovede svedka J. F. obvinený poukázal na to, že svedok tak v procesnom postavení
zadržaného podozrivého, ako aj v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní konanom
23. februára 2023 poprel, že by mu obvinený dal, resp. predal drogu a zároveň poprel komunikáciu

s obvineným o drogách, preto skutkový záver obsiahnutý v rozsudku súdu prvého stupňa, že mu mal
obvinený predávať drogy, nie je pravdivý. V tejto súvislosti obvinený namietal, že súd prvého stupňa
skutkový záver o predaji drog menovanému svedkovi založil výlučne na domnienkach, ktoré si vytvoril
na základe záznamov z odpočúvania, ktoré sú podľa právnej teórie nepriamymi dôkazmi a doplnil, že
pokiaľ okresný súd poukázal na znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2022/6015, z ktorého vyplýva,

že hlas muža na zvukovej nahrávke č. 1390 patrí s veľkou pravdepodobnosťou svedkovi J. F. a z tejto
skutočnostivyvodil,žemenovanýsvedokklamal,uvedenéneznamená,žetomutosvedkovipredaldrogu
a pokiaľ by aj bola pravda, že so svedkom komunikoval o drogách, komunikácia o nich nie je trestný čin.

22. Obvinený ďalej namietal, že súdy nižšieho stupňa bez náležitého odôvodnenia priznali dôkaznú
hodnotu len výpovedi obžalovaného F. O. z 22. januára 2022 pred sudcom pre prípravné konanie napriek

tomu, že v ďalších výpovediach ho tento obžalovaný vyviňoval a poukázal na to, že obžalovaný F. O. bol
v čase jeho zadržania pod vplyvom pervitínu, čo bolo potvrdené pozitívnym výsledkom v jeho krvi a moči.
Obvinený zdôraznil, že výpoveď obžalovaného F. O. z 22. januára 2022 je oproti jeho viacerým zhodným
výpovediam jediná odlišná, pričom menovaný dostatočne vysvetlil, prečo v predmetnej výpovedi uvádzal
nepravdivé skutočnosti. Podľa názoru dovolateľa tak nie je logicky zdôvodniteľné, prečo súdy priznali

relevanciu jednej jedinej výpovedi a nie viacerým zhodným výpovediam menovaného, ktoré sú navyše
v zhode aj s jeho výpoveďou a aj s inými vykonanými dôkazmi. Takýto postup súdu považoval obvinený
za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Dovolateľ taktiež vyčítal súdom nižšieho stupňa,
že rozdelili obsah jedného a toho istého dôkazu na čiastočne pravdivý a čiastočne nepravdivý, resp.
popreli výpovednú hodnotu dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech, čo dokumentuje na výpovediach

obžalovaného F. O., najmä jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom 28. septembra 2022, kedy
súd prvého stupňa pri ustaľovaní skutkového deja vychádzal čiastočne aj z tejto výpovede, a to v časti,
kde sa zhoduje s jeho výpoveďou a v časti, kde sa menovaný obžalovaný priznáva ku svojej trestnej
činnosti. V tejto súvislosti obvinený namietal, že súd prvého stupňa neposkytol vysvetlenie, prečo sú
iné tri výpovede obžalovaného F. O. (pozn. z 20. januára 2022, 5. augusta 2022 a 28. septembra

2022) nepravdivé, pretože úvaha okresného súdu v tom smere, že iné výpovede sú tendenčné, je
nepreskúmateľná.

23. Dovolateľ ešte poukázal na skutočnosť, že obžalovaný F. O. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prvého stupňa neprijal a napriek tejto skutočnosti uviedol, že dané

vyhlásenie je podpornou skutočnosťou ohľadom pravdivosti výpovede menovaného z 22. januára 2022.

24. Za arbitrárne a svojvoľné považoval obvinený hodnotenie výpovede svedka G. O., ktorý na hlavnom
pojednávaní konanom 28. septembra 2022 vypovedal, že drogy neužíval a ani ich od obvineného
nekupoval, no súd prvého stupňa sa priklonil k výpovedi tohto svedka z prípravného konania z 5. mája

2022, kedy svedok vypovedal, že si od obvineného drogu nekupoval, ale ju spolu mali v minulosti len
užiť.Navyševzhľadomnato,žeužitiedrogyniejetrestnýmčinomadanékonaniemuaninebolokladené
za vinu, záver súdu prvého stupňa považoval dovolateľ za svojvoľný.

25. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že napadnutým

uznesením bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku porušený
zákon v ustanoveniach § 319, § 1, § 2 ods. 1, ods. 5, ods. 10, § 99 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, § 115,
§ 119 ods. 3, ods. 5, § 150, § 163 ods. 3, § 199 ods. 3, § 206 ods. 1, § 234 ods. 2 a § 258 Trestného
poriadku a § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), § 138 písm. j) a § 127 ods. 12 Trestného
zákona a § 2 ods. 2 zákona č. 139/1998 Z. z. v jeho neprospech, napadnuté uznesenie zrušil a zrušil

aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad a zároveň podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku rozhodol, že ho neberie
do väzby.

26. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej tiež „prokurátor"),

ktorý uviedol, že obvineným konštatované dôvody dovolania v skutočnosti z materiálneho hľadiska
predstavujú namietanie správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, ktoré nemôže byť vecne
preskúmavané v dovolacom konaní. Podľa názoru prokurátora namietané nesprávne skutkové zistenia
alebo nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôžu zakladať žiadny dovolací dôvoduvedený v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

27. Spis súdu prvého stupňa bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený na rozhodnutie o
dovolaní obvineného 4. októbra 2024.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného
poriadku) skúmal splnenie procesných podmienok na podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo

podané obvineným ako oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], v zákonnej lehote
uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako obvinený využil svoje zákonné právo podať
riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými
náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods.
2 Trestného poriadku.

29. Najvyšší súd ďalej zistil, že dovolanie obvineného F. V. vo vzťahu ku príkazom na odpočúvanie
a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaným podľa § 115 Trestného poriadku je opodstatnené
napĺňajúc dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

30.Vprvomradesažiadauviesť,žedovolanieakomimoriadnyopravnýprostriedokprotiprávoplatnýma
záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov
v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom
taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne
ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným

na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

31. Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ

uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre
zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu
a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Tdo 67/2018, 4 Tdo 17/2019, 4 Tdo 23/2019, 5 Tdo 85/2017, 5 Tdo 7/2020).

32. Zároveň je potrebné uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom
uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia
a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania
uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371

Trestného poriadku. Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného
poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,
ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie
odmietne podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného
poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by

zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného
poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá
iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní
v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386

a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí
pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (primerane rozhodnutie publikované v Zbierke pod číslom
120/2012).

33. Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať ak, zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

34. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných
práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listinyzákladných práv a slobôd a následne aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu
je síce dôvodom pre podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], avšak zákon (teda
Trestný poriadok) pre uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie

práva na obhajobu (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie tohto práva zakladá vyššie označený
dovolací dôvod).

35. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v
Zbierke pod číslom 7/2011.

36. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku označil všetky prepisy z uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzky, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal a zároveň poukázal na konkrétne
prepisy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky vo vzťahu k svedkovi J. F., ktoré majú podporovať

verziu výpovede obžalovaného F. O. z prípravného konania z 22. januára 2022 pred sudcom pre
prípravné konanie a vyvracať pravdivosť ďalších výpovedí obžalovaného F. O.. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa výrok o vine obvineného oprel v podstatnej časti
práve o výpoveď obžalovaného F. O. z 22. januára 2022. Zodpovedanie otázky zákonnosti príkazov na
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaných podľa § 115 Trestného poriadku je preto

pre rozhodnutie o vine obvineného zásadná.

37. K výhrade obvineného k príkazom na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky súd
prvého stupňa vo svojom rozsudku uviedol, že námietky obvineného nie sú dôvodné, pretože žiadnu
nezákonnosť vydaných príkazov nezistil a tieto spĺňajú ako formálne, tak aj materiálne podmienky

stanovené Trestným poriadkom.

38. K námietkam obvineného v tomto smere krajský súd v napadnutom uznesení zopakoval
argumentáciu okresného súdu a doplnil, že predmetné príkazy boli riadne odôvodnené dôvodným
podozrením vyplývajúcim z návrhov prokurátora, že obvinený prechováva omamné látky, psychotropné

látky, jedy a prekurzory, s ktorými následne obchoduje. Podľa názoru krajského súdu na zákonnosť
príkazov nemali vplyv ani skutočnosti uvedené v návrhoch na ich vydanie, keďže v čase ich vydania súd
ani orgány činné v trestnom konaní nemohli mať objektívnu vedomosť, či sa toto podozrenie skutočne
naplní alebo nie, pričom takýto poznatok orgány činné v trestnom konaní získali až z ďalšej operatívnej
činnosti, pričom na základe zákonne vykonaných odposluchov a záznamov telekomunikačnej činnosti

boldotvorenýobrazovineobžalovanéhozostíhanejdrogovejtrestnejčinnosti,pretožeprávetelefonická
komunikácia obvineného najmä so svedkom J. F. prispela k usvedčeniu obvineného.

39. Z odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a napadnutého uznesenia tak vyplýva, že ani súd
prvého stupňa a ani krajský súd obvinenému nedali žiadnu odpoveď na jeho námietky týkajúce

sa príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pretože obvinený namietal
ich nezákonnosť sprostredkovane, a to s odôvodnením, že boli vydané na podklade nezákonných
odposluchov vychádzajúc z toho, že sa v ich odôvodneniach citovali prepisy odpočúvania, ktoré bolo
zaznamenané pred vydaním predmetných príkazov.

40. Konkrétne ide o nasledovné príkazy: príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
vydaný sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava z 8. novembra 2021, sp. zn. 8 Ntt
155/2021-2-V-OSTT (tel. č. XXXX XXX XXX, záujmová osoba obžalovaný F. O.), príkaz na predĺženie
času odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky vydaný sudcom pre prípravné konanie
Okresného súdu Trnava 5. januára 2022, sp. zn. 3 Ntt 1/2022-3-V-OSTT (tel. č. XXXX XXX XXX,

záujmová osoba obžalovaný F. O.) a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
vydaný sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava 9. decembra 2021, sp. zn. 8 Ntt
163/2021-3-V-OSTT(tel.č.XXXXXXXXXX,záujmováosobaobvinený),zodôvodneniaktorýchvyplýva,
žeobvinenýaajobžalovanýF.O.bolioperatívnerozpracovaníKrajskýmriaditeľstvomPolicajnéhozboru
Trnava pod sp. zn. KRPZ-TT-OKP3-EDUS-2021/0002-V, pričom vyšetrovateľ v podnetoch na vydanie

predmetných príkazov poukázal na zistenú telefonickú komunikáciu, ktorú sudcovia pre prípravné
konanie citovali v rámci odôvodnení nimi vydaných príkazov.41. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že obvinený a aj obžalovaný F. O. boli odpočúvaní a ich
telekomunikačná prevádzka bola zaznamenávaná už pred vydaním príkazov označených v bode 40
tohto rozsudku, pričom odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nie je možné realizovať

v rámci operatívno-pátracej činnosti vykonávanej Policajným zborom podľa zákona č. 171/1993 Z. z.
Je ale možné, že orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii príslušné súhlasy vydané podľa
zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických
prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Preto,
pokiaľ obvinený, zjednodušene povedané, žiadal, aby mu konajúce súdy dali odpoveď na otázku, či

orgány činné v trestnom konaní disponovali príslušnými súhlasmi vydanými podľa zákona o ochrane
pred odpočúvaním, keď záznamami telekomunikačnej prevádzky odôvodňovali podozrenie z páchania
trestnej činnosti obvineným a obžalovaným F. O. a na ich podklade žiadali o vydanie príkazov na
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku, mali mu na túto
otázku poskytnúť uspokojivú odpoveď.

42. V uvedenom postupe krajského súdu najvyšší súd vzhliadol dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku poukazujúc na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý akcentuje skutočnosť, že dovolanie môže smerovať aj proti odôvodneniu rozhodnutia z hľadiska
reflexie požiadaviek na odôvodnenie zodpovedajúce kritériám spravodlivého procesu (vo vzťahu k
všetkým okolnostiam podstatným pre rozhodnutie), ktorého súčasťou je právo na obhajobu [dôvod

dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. To vyplýva aj z novšej judikatúry ústavného
súdu, v zmysle ktorej dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nezodpovedá
právo na obhajobu len vo formulačnom rozsahu čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (primeraný čas
na prípravu obhajoby a možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu), ale aj obhajobné
práva v kontexte spravodlivého procesu podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, a teda aj v rozsahu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s odrazom najmä v § 34 Trestného
poriadku (IV. ÚS 546/2020, I. ÚS 343/2022, II. ÚS 411/2021, IV. ÚS 463/2021, IV. ÚS 491/2021, IV. ÚS
510/2021, IV. ÚS 555/2021, IV. ÚS 15/2023, IV. ÚS 355/2023, IV. ÚS 502/2023, III. ÚS 553/2023). Dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku teda môže založiť aj taký postup odvolacieho
súdu, ktorý sa náležite nevyrovná s odvolacími námietkami obvineného vo vzťahu k okolnosti podstatnej

pre rozhodnutie a pre jeho právne postavenie (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31.
októbra 2023, sp. zn. III. ÚS 553/2023).

43. Pokiaľ teda súd prvého stupňa nedal obvinenému odpoveď na jeho otázku týkajúcu sa zákonnosti
príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaných podľa § 115 Trestného

poriadku, hoci vinu obvineného založil aj na dôkazoch získaných na ich podklade, mal tak urobiť krajský
súd. Krajský súd však takto nepostupoval, čím porušil ustanovenie § 176 ods. 2 Trestného poriadku
(pozn. „v odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré
sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci
orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa

príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti") a zároveň § 319 Trestného poriadku
v neprospech obvineného.

44. Na základe vyššie uvedeného preto najvyšší súd z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku vyslovil porušenie ustanovení § 176 ods. 2 Trestného poriadku a § 319 Trestného poriadku

v neprospech obvineného a zrušil napadnuté uznesenie, keďže krajský súd odvolanie obvineného
zamietol bez toho, aby dal obvinenému odpoveď na jeho relevantnú otázku týkajúcu sa príkazov na
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky. Povinnosťou krajského súdu preto bude doplniť
dokazovanie oboznámením listín preukazujúcich zákonnosť záznamov telekomunikačnej prevádzky
vyhotovených orgánmi činnými v trestnom konaní pred vydaním príkazov na odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku (pozn. najmä listín tvoriacich prílohou
návrhu prokurátora na vydanie príkazov podľa § 115 Trestného poriadku označených v bode 40 tohto
rozsudku), vo veci opätovne rozhodnúť (o odvolaní obvineného) a v novom rozhodnutí sa náležite
vysporiadať s obvineným namietanou otázkou ne/zákonnosti príkazov vydaných v konaní podľa § 115
Trestného poriadku, pri súčasnej viazanosti vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu v

zmysle § 391 ods. 1 Trestného poriadku a obvinenému v tomto smere poskytnúť adekvátnu odpoveď.

45. Najvyšší súd zároveň pripomína, že dovolanie bolo podané len v prospech obvineného F. V., a preto
bude krajský súd v ďalšom konaní limitovaný zásadou zákazu „reformatio in peius" v zmysle § 391 ods.2 Trestného poriadku s tým, že bude ale povinný prihliadnuť na zmeny Trestného zákona vykonané jeho
novelou, teda zákonom číslo 40/2024 Z. z.

46. Ďalšie námietky obsiahnuté v obvineným podanom dovolaní nepovažoval najvyšší súd za
opodstatnené, prípadne ich vyhodnotil ako predčasné bez vyjasnenia vyššie nastolenej otázky ne/
zákonnosti príkazov vydaných podľa § 115 Trestného poriadku.

47. Napriek tomu, nad rámec uvedeného (pre úplnosť) považoval najvyšší súd za potrebné vyjadriť sa

k ďalším podstatným námietkam.

48. Obvinený v podanom dovolaní okrem iného namietal, že uznesenie o začatí trestného stíhania zo
4. októbra 2021 nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 199 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu
neurčitých a všeobecných slovných spojení, ďalej z dôvodu, že neobsahuje konkretizáciu skutku
označením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, ako aj z dôvodu, že nie je zrejmé, na základe

čoho bolo vydané, pretože spisový materiál neobsahuje ani trestné oznámenia a ani inú listinu, ktorá by
potvrdzovala dôvodnosť začatia trestného stíhania.

49. Podľa skutkovej vety uznesenia o začatí trestného stíhania zo 4. októbra 2021, ČVS: KRP-149/1-
VYS-TT-2021 vydaného vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru

kriminálnej polície (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania zo 4. októbra 2021") „neznámy
páchateľ od presne nezistenej doby, najmenej od mesiaca apríl roku 2021 v meste K., zadovažuje za
účelom následného predaja omamné a psychotropné látky, a to pervitín - metamfetamín, ktorý následne
prechováva na doposiaľ presne neustálených miestach a potom takto získané omamné a psychotropné
látky distribuuje svojim minimálne trom odberateľom v meste K., pričom pervitín - metamfetamín je v

zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok."

50. Podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo
2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného

oznámenia,akhotrebadoplniť.Trestnéstíhaniesazačnevydanímuznesenia.Akhrozínebezpečenstvo
z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného
úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného
stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného
stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi

najneskôr do 48 hodín.

51. Podľa § 199 ods. 2 Trestného poriadku Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o
skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

52. Podľa § 199 ods. 3 Trestného poriadku Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis
skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v
tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného
zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

53. Pokiaľ ide o konkretizáciu skutku, v uznesení o začatí trestného stíhania zo 4. októbra 2021 sú
uvedené miesto, kde mal byť skutok spáchaný (mesto K.), ďalej čas, kedy mal byť spáchaný (najmenej
od mesiaca apríl 2021), ako aj okolnosti, za ktorých mal byť spáchaný (zadovažovanie pervitínu a
jeho prechovávanie za účelom jeho ďalšieho predaja minimálne trom odberateľom), preto jeho obsah v
zásade požiadavkám ustanovenia § 199 ods. 3 Trestného poriadku zodpovedá.

54. Navyše z úradného záznamu z 24. septembra 2021, sp. zn. KRPZ-TT-OKP3-EDUS-2021/0002-152,
vyplýva, že na základe získaných informácií, vykonaných šetrení a operatívnych previerok v rámci
operatívno-pátracej činnosti, ako aj v rámci plánu operatívneho rozpracovania v KZ Q. vedeného pod sp.
zn. KRPZ-TT-OKP3-EDUS-2021/0002-V by si mala osoba menom G. O. zabezpečovať pervitín práve

od obvineného, ktorý sa v tom čase mal zdržiavať bez prihlásenia na adrese O. Z. X., F. č. XXXX/XX
u svojej priateľky I. X..55. Z uvedeného potom vyplýva, že o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania sa
vyšetrovateľ dozvedel inak ako z trestného oznámenia, pričom začatie trestného stíhania zjavne nebolo
bezdôvodné. Preto obvinený námietkami v tomto smere zjavne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.

g) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný nenaplnil.

56. Obvinený ďalej namietal ne/zákonnosť uznesenia o začatí trestného stíhania z 28. októbra 2021,
ČVS: KRP-149/1-VYS-TT-2021, vydaného vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Trnave, odboru kriminálnej polície (ďalej len „uznesenie o začatí trestného stíhania z 28. októbra 2021"),

podľa skutkovej vety ktorého „neznámy páchateľ na nezistenom mieste pravdepodobne v obci O. Z.
X. na ul. F. č. XX od nezisteného času, najmenej od mesiaca apríl 2021 nezisteným spôsobom vyrába
omamné a psychotropné látky, a to pervitín - metamfetamín a tieto následne dodáva najmenej 3 osobám
zaúčelomichďalšiehopredaja,pričomtietoosobyomamnéapsychotropnélátky-pervitínprechovávajú
na doposiaľ neznámom mieste v meste K. a následne ich odpredávajú na nezistenom mieste v meste
K. minimálne 3 doposiaľ neustáleným užívateľom omamných a psychotropných látok."

57. Dôvod nezákonnosti tohto uznesenia o začatí trestného stíhania videl obvinený v tom, že vykonaná
domová prehliadka na adrese O. Z. X., F. č. XX nepotvrdila, že by na uvedenej adrese dochádzalo k
výrobe pervitínu.

58. K tejto námietke je potrebné uviesť, že len samotná neúspešnosť domovej prehliadky (nenájdenie
veci dôležitých pre trestné konanie) jej nezákonnosť nespôsobuje. Podstatné pre posúdenie veci je, či
v relevantnom čase nariadenia domovej prehliadky bol predostrený príkaz na domovú prehliadku a či
návrh prokurátora na jeho vydanie obsahoval dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie
(nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutom obydlí (primerane

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 524/2015).

59. Z podnetu vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave z 10. januára 2022 na
podanie návrhu na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky adresovaný Okresnej prokuratúre
Trnava pritom vyplýva, že osoba obvineného bola rozpracovaná pracovníkmi odboru kriminálnej polície

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod č. KRPT-TT-OKP3-EDUS-2021/0002-V, kde
počas operatívno-pátracej činnosti bolo zistené, že obvinený sa ako jedna z viacerých osôb podieľa
na páchaní drogovej trestnej činnosti, pričom výkonom operatívno-pátracej činnosti bolo zistené, že
obvinený by mal byť aj tzv. „varičom" pervitínu, k výrobe ktorého by malo dochádzať na adrese O. Z.
X., F. č. XXXX/XX.

60. Z uvedeného je potom zrejmé, že vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania z 28. októbra 2021
nebolo svojvoľné, navyše v prejednávanej veci varenie pervitínu nie je obvinenému obžalobou, ale ani
následnými rozhodnutiami súdov kladené za vinu, preto ani prípadné pochybenie pri vykonaní vyššie
namietanej domovej prehliadky nemohlo mať žiaden zásadný materiálny dopad na práva a postavenie

obvineného, a preto ani týmito námietkami obvinený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)
Trestného poriadku, ale ani žiaden iný nenaplnil.

61. Obvinený taktiež namietal nezachovanie totožnosti skutku, keďže uznesenie o vznesení obvinenia
munedávalozavinudistribúciudrog.Ktomujepotrebnéuviesť,žedovolateľovibolovznesenéobvinenie

uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru kriminálnej polície
z 20. januára 2022, ČVS: KRP-149/1-VYS-TT-2021 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia").

62. Podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia sa obvinenému kládlo za vinu, že si v období
minimálne od mesiaca apríl roku 2021 až do 19. januára 2022 spoločným konaním s obžalovaným F.
O. zabezpečovali pervitín, ktorý obvinený následne prechovával v osobnom motorovom vozidle a tiež u
seba a zároveň v uvedenom období dával obžalovanému F. O. pervitín, ktorý potom obžalovaný F. O. na

rôznych miestach v K. predával ďalším dvom osobám a tiež dával tretej osobe k ďalšej distribúcii. Z takto
formulovanej skutkovej vety potom nepochybne vyplýva, že obvinený zadovážený pervitín distribuoval
ďalej, t. j. uznesenie o vznesení obvinenia mu dávalo za vinu aj distribúciu pervitínu.63. V zmysle skutkovej vety obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. 1 Pv
409/21/2207-98 doručenej súdu prvého stupňa 21. júla 2022 sa obvinenému kládlo za vinu, že si po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným F. O. od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl

2021 až do 19. januára 2022 neoprávnene zadovažovali pervitín, ktorý obvinený prechovával v osobnom
motorovom vozidle a tiež u seba, pričom obvinený pervitín prechovával aj za účelom ďalšej distribúcie,
ktorý za odplatu alebo bezodplatne poskytoval najmenej obžalovanému F. O., F. A. a J. F..

64. Podľa § 2 ods. 15 Trestného poriadku Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu

alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.

65. Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.

66. Aby však súd mohol rozhodnúť o skutku pri zachovaní jeho totožnosti vo vzťahu k obžalobnému

návrhu je tiež nevyhnutné, aby bola zachovaná totožnosť skutku aj z pohľadu skutku uvedeného v
uznesení o vznesení obvinenia, t. j. musí byť zachovaná totožnosť skutku už v podanom obžalobnom
návrhu vo vzťahu ku skutkovej vete uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia v zmysle § 234 ods. 2
Trestného poriadku.

67. Podľa § 234 ods. 2 Trestného poriadku Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo
obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so
zreteľomnazamýšľanúzmenunavrhujúdoplniťvyšetrovaniealeboskrátenévyšetrovanie.Akprokurátor
nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie

osobu, ktorá návrh podala.

68. Skutok možno definovať ako určitú udalosť vo vonkajšom svete, ktorá spočíva v konaní človeka,
ktorámôžemažznakyjednéhoaleboviacerýchtrestnýchčinov,alebonemusívykazovaťznakyžiadneho
trestného činu a táto udalosť je vymedzená v príslušnom akte orgánu činného v trestnom konaní

(Mencerová, I., Mnohosť trestnej činnosti, Bratislava: C. H. Beck, 2013, str. 11) alebo ako jedinečný
reálny dejový príbeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh i zakončenie (JUDr. Ďurana, V., JUDr. Korgo, D.,
JUDr. Mašľanyová, D., Trestné právo hmotné - všeobecná časť, Vysokoškolské skriptá, 1995, str. 39).

69. Obžalovacia zásada uvedená v § 220 Trestného poriadku (pozn. teraz § 278 ods. 1 Trestného

poriadku), podľa ktorého súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu,
neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo výroku
rozsudku, musí byť úplná zhoda. Niektoré skutočnosti môžu odpadnúť a iné naopak pribudnúť, nesmie
sa zmeniť len podstata skutku. Podstata skutku je určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti
popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci spoločenské

záujmy chránené Trestným zákonom. Totožnosť skutku bude zachovaná, ak bude zachovaná totožnosť
konania alebo následku. (R 64/1973).

70. Účasťou obvineného na určitej trestne stíhanej udalosti, z ktorej vzišiel následok významný z
hľadiska trestného práva hmotného, je určená podstata skutku. Podstata skutku je zachovaná, ak je

zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (R 9/1997).

71. Poukazujúc preto na formuláciu skutkovej vety v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré obvinenému
okrem iného kládlo za vinu aj to, že s obžalovaným F. O. konali spoločne, pričom mu (obžalovanému

F. O.) dával pervitín, ktorý ho potom ďalej distribuoval a v podanej obžalobe, podľa ktorej mal obvinený
pervitín distribuovať aj sám a vychádzajúc z vyššie rozvedených východísk najvyšší súd uvádza,
že totožnosť skutku podľa uznesenia o vznesení obvinenia a podľa obžaloby ostala zachovaná, a
preto výhrada obvineného týkajúca sa nezachovania totožnosti skutku nemôže zakladať žiadny dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

72. Obvinený v podanom dovolaní tiež namietal nezákonnosť príkazov na prehliadku iných priestorov
a pozemkov (prehliadky osobných motorových vozidiel) vydaných prokurátorom Okresnej prokuratúry
Trnava 14. januára 2022. V oboch príkazoch (I PO V-25/2021/2207-46 pre Ford Mondeo, I PO-V-25/2021/2207-47 pre Ford C - Max) sa v ich odôvodneniach uvádza, že operatívnym šetrením bolo
zistené, že obvinený užíva to ktoré vozidlo, pričom toto je vo vlastníctve jeho partnerky I. X., a s tým
ktorým vozidlom chodieva na miesta odovzdávok omamných a psychotropných látok, kde najčastejšie

miesta odovzdávok sú most pri obci O., čerpacia stanica K. v K., parkovisko NC K. F. v K., ako aj
parkovisko pri OD C. v K.. Oba príkazy boli vydané na podnet vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave z 10. januára 2022, v ktorom vyšetrovateľ okrem identifikácie motorových
vozidiel a označenia miest odovzdávok omamných a psychotropných látok, ktoré do príkazov prevzal
prokurátor, uviedol, že boli využité všetky dostupné formy a metódy operatívno - pátracej činnosti a boli

využité všetky reálne nasaditeľné procesné úkony, a preto je pre zabezpečenie dostatočných dôkazov
drogovej trestnej činnosti obvineného potrebné vykonať prehliadku predmetných vozidiel.

73. Z podnetu vyšetrovateľa na vydanie príkazov, ako aj zo samotných príkazov vyplýva, že informácie
vedúce k ich vydaniu boli získané operatívnym šetrením (formulácia použitá prokurátorom), resp.
formami a metódami operatívno-pátracej činnosti, pritom obvinený, okrem svojho tvrdenia, nepredložil

žiaden dôkaz o nezákonnom sledovaní jeho osoby alebo vozidiel a opak (nezákonné sledovanie)
nevyplýva ani z obsahu spisu.

74. Rovnako tak nič nenasvedčuje tomu, že by oba príkazy boli vydané na podklade informácií
získaných z nezákonných odposluchov, keďže ani z podnetu na vydanie príkazov, ani z obsahu príkazov

samotných, ale ani obsahu spisu, táto skutočnosť nevyplýva, pričom v odôvodneniach predmetných
príkazov a ani v návrhu vyšetrovateľa na ich vydanie sa žiadne odposluchy ani necitujú a ani sa na ne
neodkazuje.

75. Zhrnúc uvedené potom najvyšší súd uzatvára, že námietky obvineného vo vzťahu k príkazom na

prehliadku iných priestorov a pozemkov (príkazy na prehliadku osobných motorových vozidiel) dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku celkom zjavne nezakladajú.

76. Pretože najvyšší súd týmto rozsudkom zrušil napadnuté uznesenie, trestná vec obvineného sa
opätovne dostala do štádia odvolacieho konania, v dôsledku čoho výrok o treste, ktorý bol obvinenému

uložený rozsudkom súdu prvého stupňa, nie je právoplatný.

77. Vzhľadom na to, že obvinený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom súdu
prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby Leopoldov, bolo povinnosťou najvyššieho súdu podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku

rozhodnúť o väzbe obvineného.

78. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak
doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z

jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,
ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne
stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

79. Pokiaľ ide o dôvodné podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný,
má znaky trestného činu a že z jeho spáchania je dôvodne podozrivý práve obvinený, najvyšší súd
poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, a aj keď výrok o vine obvineného, vzhľadom
na rozsudok najvyššieho súdu v prejednávanej veci v tejto fáze konania, nie je právoplatný, predstavuje

vyššiu mieru podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obvineným, keďže súd prvého stupňa k záveru
o vine obvineného dospel po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní s tým, že najvyšším
súdom namietané pochybenie nemusí nevyhnutne viesť k záveru o nepreukázaní viny obvineného a
neoslabuje dôkaznú situáciu natoľko, aby nebolo možné konštatovať existenciu dôvodného podozrenia
zo spáchania stíhanej trestnej činnosti obvineným.

80. Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že v prípade obvineného je prítomný dôvod väzby podľa §
71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.81. Z odpisu registra trestov obvineného vyplýva, že tento bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný,
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trnava vedenej pod sp. zn. 7 T 126/93 bol následne

znova opakovane (pozn. trikrát) vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom posledný z
týchto troch nepodmienečných trestov odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Piešťany vedenej
pod sp. zn. 2 T 55/01 vykonal 11. apríla 2002.

82. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 1 T 6/03 vyplynulo, že obvinený bol rozsudkom

KrajskéhosúduvTrnavez29.mája2003,sp.zn.1T6/03uznanývinnýmzospáchaniapokusutrestného
činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, na
skutkovom základe uvedenom v predmetnom rozsudku.

83. Obvinený nastúpil výkon trestu v predmetnej trestnej veci 16. decembra 2003, do ktorého mu bola
započítaná väzba od 2. februára 2003 do 16. decembra 2003 a prepustený na slobodu bol po vykonaní

uloženého trestu odňatia slobody 2. augusta 2013.

84. Dovolateľ bol pred jeho vzatím do väzby uznesením súdu prvého stupňa z 22. januára 2022, sp.
zn. 28 Tp 13/2022 nezamestnaný, bez legálneho príjmu. Pri výsluchu na verejnom zasadnutí konanom
najvyšším súdom obvinený poukázal na prísľub zamestnania zo 7. novembra 2022 od spoločnosti A.,

s.r.o. na pracovnú pozíciu zásobovanie a rozvoz kvetov, avšak aktuálnosť tohto prísľubu aj v tomto
čase obvinený nepreukázal, keďže najvyššiemu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by predmetný
prísľub stále trval.

85. Pokiaľ ide o odstup času od vykonania trestu v trestnej veci Krajského súdu v Trnave vedenej pod

sp. zn. 1 T 6/03 je pravdou, že v prejednávanej trestnej veci mal obvinený drogovú trestnú činnosť
páchať najmenej od 22. septembra 2021 až do dňa 19. januára 2022, t. j. po ôsmich rokoch, avšak
práve táto okolnosť svedčí pre dôvodnú obavu spočívajúcu v tom, že ani po opakovaných výkonoch
nepodmienečných trestov odňatia slobody, z toho v jednom prípade trestu odňatia slobody vo výmere
desať a pol roka, k náprave obvineného a zmene jeho postoja k porušovaniu právnych predpisov

nedošlo.

86. Dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku potom podľa názoru najvyššieho
súdu zakladá osoba obvineného s poukazom na jeho trestnú minulosť nasvedčujúcu jeho sklonom k
porušovaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel správania sa, a to aj toho

najzávažnejšieho charakteru, spôsob jeho života pred vzatím do väzby, ako aj dôvodné podozrenie, že
skutočným zdrojom jeho obživy bol predaj drog.

87. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že pokiaľ ide o tzv. preventívnu väzbu, súd môže riziko
páchania trestnej činnosti len odhadovať (prognózovať), a preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo

strany väzobne stíhaných obvinených už k takýmto konaniam alebo pokusom o ne došlo. Akceptácia
opačného názoru by totiž zbavovala väzbu jej preventívneho a zabezpečovacieho charakteru (I. ÚS
162/2016).

88. Najvyšší súd sa tiež zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby obvineného, pričom okrem skúmania

možnosti nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka skúmal aj možnosť
nahradenia väzby písomným sľubom, ktorý obvinený najvyššiemu súdu predložil pri svojom výsluchu.

89. Podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku Ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre

prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že
splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočný a prijme ho, alebo

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad
obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.90. Najvyšší súd dospel k záveru, že väzbu obvineného nie je možné nahradiť ani dohľadom probačného
a mediačného úradníka a ani jeho písomným sľubom, a to z dôvodov, ktoré spočívajú primárne v osobe
obvineného. Obvinený má celkom zjavne výrazné sklony nerešpektovať právny poriadok, pokiaľ ho

ani dlhoročný výkon trestu odňatia slobody neodradil od páchania ďalšej trestnej činnosti. Nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, či písomným sľubom obvineného predpokladá,
že obvinený sa dobrovoľne takému dohľadu podrobí a zároveň svoj sľub dodrží. Pokiaľ však obvinený
dlhodobo a opakovane pácha trestnú činnosť, a to aj závažného charakteru, potom je taký predpoklad
dôvodne oslabený a potreba jeho väzobného stíhania prevažuje nad jeho právom na osobnú slobodu. Z

týchtodôvodovpretonajvyššísúdpísomnýsľubobvinenéhoneprijalajehoväzbudohľadomprobačného
a mediačného úradníka nenahradil.

91. V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že najvyšší súd neskúmal existenciu výnimočných okolností
podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku, a to z dôvodu, že pokiaľ krajský súd dospeje k záveru, že obvinený
spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo svojom rozsudku, potom tento skutok bude

možné právne kvalifikovať ako trestný čin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a
psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. j) Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od sedem do pätnásť
rokov, teda ako zločin.

92. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.