Rozsudok – Ostatné – Konkurz… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 29Cbi/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207031
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7121207031.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Doňákovou v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY k.s.,

so sídlom správcovskej kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice, správca majektu úpadcu: EKOTRIM
s.r.o. v konkurze, so sídlom Trieda 1. mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211, práv.
zast. Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 238 836, proti žalovanému:
EURO - K s. r. o., so sídlom Stakčínska 759/9, 069 01 Snina, IČO: 44 841 043, práv. zast. JUDr. Martin
Benický, advokát, so sídlom Oravská Polhora 71, 029 47 Oravská Polhora, o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. U r č u j e , že právne úkony úpadcu EKOTRIM s.r.o., so sídlom Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 46 858 211, a to bezhotovostná úhrada faktúry č. 1909034 vo výške 669,60 Eur zo dňa
11.10.2019 a dohoda o vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok obchodnej spoločnosti EURO-
K s.r.o. a obchodnej spoločnosti EKOTRIM s.r.o. zo dňa 02.12.2019, ktorou sa dohodli na vzájomnom
zápočte čiastky 2.913,60 Eur sú voči konkurzným veriteľom n e ú č i n n é .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKOTRIM s.r.o. peňažnú
náhradu vo výške 3.583,20 Eur.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 4. septembra 2021 sa žalobca domáhal určenia, že právne úkony úpadcu
EKOTRIM s.r.o., so sídlom Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211,
a to bezhotovostná úhrada faktúry č. 1909034 vo výške 669,60 Eur zo dňa 11.10.2019 a dohoda

o vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok obchodnej spoločnosti EURO-K s.r.o. a obchodnej
spoločnosti EKOTRIM s.r.o. zo dňa 02.12.2019, ktorou sa dohodli na vzájomnom zápočte čiastky
2.913,60 Eur sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu EKOTRIM s.r.o. peňažnú náhradu vo výške 3.583,20 Eur a tiež,
aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 28.08.2020, ktoré bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 171/2020, dňa 05.09.2020, v kapitole konkurzy a reštrukturalizácie, v právnej
veci navrhovateľa: FINEKOL, s.r.o., so sídlom: Mlynčeky 146, 059 76 Mlynčeky, IČO: 36 508 144, zast.:
JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti
dlžníkovi: EKOTRIM s.r.o., so sídlom: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858211, o návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodol tak, že vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: EKOTRIM
s.r.o., so sídlom: Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 858 211 (ďalej ako „úpadca“).
Dňa 11. októbra 2019 uhradil úpadca faktúru vystavenú žalovaným pod č. 1909034 vo výške 669,60

EUR za dodanie tovaru, a to bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Dňa 02. decembra 2019
bola medzi žalovaným a úpadcom uzatvorená Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok v rozsahu,
v akom sa vzájomne kryjú, t.j. 2.913,60 EUR. Žalovaný si voči úpadcovi započítal pohľadávky – Faktúra
č. 1910027 vo výške 1.639,20 EUR splatná 04. novembra 2019 a Faktúra č. 1910021 vo výške 1.274,40
Eur splatná 30. októbra 2019. Úpadca si započítal voči žalovanému pohľadávku – Faktúra č. 1900138

vo výške 2.913,60 EUR splatná k 03. decembra 2019.

3. Poukázal na ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKR“), ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý sa
zaoberal touto problematikou v rozsudku sp. zn. 3Obdo/31/2020 zo dňa 25.11.2020, v ktorom uviedol:
„Z uvedeného vyplýva, že aby mohol byť určitý právny úkon dlžníka posúdený ako zvýhodňujúci právny

úkon, musí ho dlžník uskutočniť so svojim veriteľom na úkor iných veriteľov, v dôsledku čoho nie
je možné uspokojiť v konkurze prihlásené pohľadávky ostatných veriteľov v celom rozsahu (resp.
vôbec). Ďalšou podmienkou je, aby tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho úpadok, alebo bol už
uskutočnený v čase jeho úpadku (bod 22. odôvodnenia rozsudku ). Ak sú tieto predpoklady splnené,
je naplnený dôvod pre vyhovenie žalobe správcu so všetkými dôsledkami s tým spojenými (vrátane

povinnosti žalovanej strany vydať do konkurznej podstaty prospech získaný neúčinným právnym
úkonom od úpadcu) (bod 22.1 odôvodnenia rozsudku).“ „Dovolací súd považuje za nenáležité tvrdenie
žalovaného, že povinnosťou dlžníka bolo splniť svoj záväzok voči svojmu veriteľovi (žalovanému)
až do vyhlásenia konkurzu (bod 27. odôvodnenia rozsudku). Táto povinnosť zaťažuje dlžníka voči
všetkým svojim veriteľom, a nie len voči ním selektívne vybranému -navyše spriaznenému - veriteľovi.

Predmetná skutočnosť je o to významnejšia v situácii, keď dlžník nemá dostatku majetok na (úplné)
uspokojenie pohľadávok všetkých svojich veriteľov (bod 27.1. odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ ide o
posudzovanie zvýhodnenia určitého veriteľa úkonom úpadcu na úkor svojich ostatných veriteľov, je
možné podľa vo veci rozhodujúceho senátu dovolacieho súdu vychádzať zo záverov vyslovených
senátom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu 6 T v rozsudku zo 16. augusta 2012, sp. zn.

6Tdo/62/2011 (týkajúceho sa trestného činu zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona
- pozn. dovolacieho súdu), v zmysle ktorých platí, že „trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa §
240 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné
záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa (bod
27.2. odôvodnenia rozsudku).“

4. Ďalej uviedol, že v doterajšom priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu prihlásili pohľadávky
v celkovej výške 230.498,72 EUR. Správca zapísal majetok do súpisu všeobecnej podstaty v celkovej
hodnote 92.308,15 EUR. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že konkurzní veritelia nebudú
uspokojení v plnom rozsahu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uskutočnenia odporovaného

právneho úkonu mal žalobca viacero splatných záväzkov voči veriteľom: 1/ Marius Pedersen, a.s., so
sídlom Opatovská 1735, Trenčín, IČO: 34115901; 2/ FINEKOL, s.r.o., so sídlom Mlynčeky 146, 059 76
Mlynčeky, IČO: 36 508 14; 3/ ENVI – PAK, a.s., so sídlom Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 35
858 010. Všetci vyššie uvedení veritelia si svoje pohľadávky riadne prihlásili do konkurzného konania
vedeného na majetok úpadcu, a nakoľko neboli popreté ani správcom a ani žiadnym iným prihláseným

veriteľom, považujú sa za zistené. Okrem týchto veriteľov boli ukrátení aj ďalší veritelia, ktorých prihlášky
vie žalobca predložiť v prípade, ak by ukrátenie veriteľov odporovaným právnym úkonom nepovažoval
súd za dostatočne preukázané.

5. Pre úspech žalobcu v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyžaduje ZKR okrem iných

náležitostí aj preukázanie toho, že odporovaný právny úkon bol urobený počas úpadku alebo úpadok
dlžníka spôsobil (§ 59 ods. 3 ZKR). Z priebežnej závierky vyhotovenej ku dňu 30.04.2019 vyplýva, že
vlastné imanie úpadcu je v záporných hodnotách, a to vo výške -75.533,00 EUR a z účtovnej závierky z
31. decembra 2019 vyplýva, že vlastné imanie úpadcu bolo vo výške -200.801,00 EUR. Čo preukazuje,
že úpadca už bol v čase odporovaných právnych úkonov v predlžení podľa § 3 ods. 3 ZKR.

6. Uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2020 dňa
07.05.2020. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020 dňa04.09.2020. Odporované právne úkony boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného
konania. Lehota na podanie odporovacej žaloby uplynie dňa 05.09.2020.

7. Na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že bezhotovostné úhrady faktúr sú právnymi
úkonmi, ktorými úpadca inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia
jeho pohľadávok, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov.
Prihliadnuc na pomer zisteného majetku úpadcu k výške zistených pohľadávok by určite neboli
pohľadávkyžalovanéhouspokojenévtakejmiereakomuposkytolúpadcaviacerýmiúhradami.Týmbola

naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR. Zároveň týmto úkonom
došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia úpadcu, čím bola
podľa jeho názoru naplnená aj podstata ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Najvyšší
súd Slovenskej republiky jednoznačne zadefinoval podmienky, pri naplnení ktorých je nevyhnutné
právny úkon posudzovať ako zvýhodňujúci. Týmito podmienkami sú vykonanie právneho úkonu s
veriteľom, ukrátenie uspokojenia pohľadávok iných veriteľov, vykonanie právneho úkonu v úpadku, resp.

spôsobenie úpadku týmto právnym úkonom. Vzhľadom na okolnosti prípadu je nepochybné, že všetky
tieto podmienky odporované právne úkony napĺňajú.

8. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním z 12. decembra 2021, v ktorom uviedol,
že uplatnený nárok v plnom rozsahu rozporuje, neuznáva ho a žalobný návrh považuje za špekulatívny,

zmätočný a účelový. Poukázal na to, že daný návrh bol podaný dva dni pred lehotou, ktorá je možná
na takúto žalobu. Nespochybnil právo žalobcu podať takýto návrh, avšak je zjavné, že návrh bol
podaný narýchlo v snahe nezmeškať lehotu. Žalobca si nedal ani len elementárnu námahu a nezistil,
že úpadca vzájomne obchodoval so žalovaným čulo ešte aj v roku 2020 a vyrovnanie záväzkov v
roku 2019 nemohlo žiadnym spôsobom spôsobiť zvýhodnenie veriteľa na úkor ostatných veriteľov.

Žalovaný vyjadril nesúhlas s poukázaním žalobcu na rozsudok NS SR, sp. zn. 3Obdo/31/2020 zo dňa
25.11.2020. Z daného rozhodnutia si žalobca účelovo vybral dva odseky, ktoré však NS SR judikoval v
úplne inej skutkovej situácii. Žalovaný mal za to, že toto rozhodnutie nemožno použiť v posudzovanom
prípade. Na rozdiel od situácie, ktorá bola predmetom vyššie uvedeného rozhodnutia, žalovaný (štatutári
žalovaného) neboli a ani nie sú so spoločnosťou úpadcu a ani s jej konateľom v žiadnom spriaznenom

pomere. V prípade, na ktorý poukazuje žalobca išlo o vzťah medzi manželmi a táto skutočnosť mala
významný dopad na posúdenie daného prípadu. V prípade žalovaného však žiadnym spôsobom o
spriaznené osoby nejde a dôkazné bremeno je preto na strane žalobcu, ktorý ho zatiaľ nijako neuniesol
a v žalobnom návrhu sa ho ani nesnažil nejako uniesť. Žalovaný ďalej konštatoval, že v žalobnom
návrhu žalobca nijakým spôsobom nepreukázal skutočnosti v zmysle § 59 ZKR, a teda predovšetkým

nijako nepreukázal, že by úpadca inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným
svojim veriteľom. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nedošlo žiadnym spôsobom k zvýhodneniu
a ani k ukráteniu iných veriteľov na úkor žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline,
sp. zn. 5Cbi/1/2007, v zmysle ktorého pokiaľ žalobca jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu ukrátiť
veriteľovrealizovanýmprávnymúkonom, resp.vedomosťdruhejstranyotakomtoúmysle,niejesplnená

základnápodmienka,abymoholsúdžalobevyhovieť.Ukracujúcemuprávnemuúkonumožnoodporovať
za splnenia v zákone uvedených podmienok a to, že musel byť urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov, pričom skutočnosť, či bol urobený s úmyslom, preukazuje ten, kto právnemu úkonu
odporuje, teda žalobca.

9. Žalovaný ďalej uviedol, že je spoločnosťou, ktorá sa primárne venuje spracovaniu a výrobe plastových
výrobkov, zväčša ide o konečné plastové výrobky, ktoré sú označované ako odpadové vrecia, či sáčky
využívané v potravinárstve. Tieto uvedené výrobky sa vyrábajú z fólií rôznych typov a tieto fólie si
žalovaný vyrába na vlastných zariadeniach z tzv. prvotných suroví (granulát), resp. druhotných surovín
(regranulát). Regranulát, resp. jeho rôzne typy sa vyrábajú z rôznych typov odpadových fólií a v závislosti

od kvality odpadovej fólie je možné vyrábať kvalitný, resp. menej kvalitný regranulát. Žalovaný nemá
zariadenia na výrobu regranulátu. Pri jeho výrobe koncových výrobkov vzniká určitý odpad – odpadová
fólia. Ten potom, ako sa ho nazbiera určité množstvo, predáva iným spoločnostiam, ktoré ho zhodnotia
na regranulát. Podstatou obchodnej činnosti úpadcu bolo práve zhodnocovanie odpadovej fólie, z ktorej
po určitom technickom procese vyrábal regranulát, ktorý následne predával producentom plastových

fólii a iných výrobkov z plastu.

10. Ako vidieť z predložených dokladov žalovaného (kniha záväzkov po partneroch, faktúr a dodacích
listov) medzi úpadcom a žalovaným prebiehala obchodná spolupráca od marca 2019 do marca 2020.Žalovaný predával úpadcovi odpadovú fóliu, ktorá mu vznikla pri výrobe. Úpadca následne z tejto
odpadovej fólie a odpadových fólii od iných subjektov vyrábal regranulát a časť tohto regranulátu
od neho nakupoval aj žalovaný. V danom prípade nedošlo žiadnym spôsobom k zvýhodneniu a ani

k ukráteniu iných veriteľov na úkor žalovaného. Úpadca obchodoval so žalovaným aj po 11.10.2019,
keď bola uhradená faktúra č. 1909034 vo výške 669,60 Eur a taktiež aj po 2.12.2019, keď bola
podpísaná predmetná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok medzi partnermi. Zároveň daná
dohoda o započítaní pohľadávok neviedla k zníženiu, ale iba k transformácii majetku, a preto ňou
nedošlo k ukráteniu veriteľov. V danom prípade nešlo o spriaznené osoby a žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal, ako neodôvodnene úpadca týmto zvýhodnil žalovaného.

11. Žalovaný taktiež poukázal na to, že v čase úhrady nijakým spôsobom nevedel o žiadnych
ekonomických problémoch úpadcu. Ak by vedel o nejakých problémoch, ktoré by spôsobovali úpadok,
vďalšomobdobíbypredsaúpadcovineposkytovaltovar.Podanúžalobupretopovažujezašpekulatívnu,
keď zjavne správca bez akejkoľvek elementárnej znalosti situácie sa snaží dostať peniaze od iných

podnikateľských subjektov. Zároveň uviedol, že nechápe, aký by malo význam pre žalovaného sa
účelovo dohodnúť s úpadcom v decembri 2019 na krátení, či zvýhodňovaní veriteľov, keď následne
žalovaný v roku 2020 úpadcovi zaplatil za tovar (ktorý od neho kúpil) sumu takmer 30.000 Eur, teda sumu
10x väčšiu, ako je tá, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný dal súdu do pozornosti aj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29ICdo/76/2015, v zmysle ktorého „předpoklady, za nichž lze

vyslovit neúčinnost právních úkonu, ktoré dlužník učinil před zahájením insolvenčního řízení vedeného
na jeho majetek, jsou obecně (a logicky) nastaveny přísněji, než předpoklady za nichž lze označit za
neúčinné právní úkony, ktoré dlužník učinil poté, co nastaly účinky spojené se zahájením insolvenčního
řízení.“

12. V replike zo 14. marca 2022 žalobca opäť poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/31/2020
zo dňa 25.11.2020, ktorým Najvyšší súd jednoznačne zadefinoval podmienky, pri naplnení ktorých je
nevyhnutné právny úkon posudzovať ako zvýhodňujúci. Týmito podmienkami sú vykonanie právneho
s veriteľom, ukrátenie uspokojenia pohľadávok iných veriteľov, vykonanie právneho úkonu v úpadku,
resp. spôsobenie úpadku týmto právnym úkonom. Vzhľadom na okolnosti prípadu je nepochybné, že

všetky tieto podmienky odporované právne úkony napĺňajú. Žalobca na preukázanie úpadku úpadcu
predložil spolu so žalobou priebežnú účtovnú závierku úpadcu k 30.4.2019 a riadnu účtovnú závierku
úpadcu za rok 2019 zostavenú k 31.12.2019, pričom žalovaný tvrdí, že predložené účtovné závierky
nepreukazujú predlženie úpadcu v čase vykonania odporovaného právneho úkonu. Žalobca poukázal
na ust. § 3 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého je predlžený ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa

osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho
majetku. Predlžená je teda tá osoba, ktorá vedie účtovníctvo, má viac ako dvoch veriteľov, a ktorej
hodnota záväzkov, presahuje hodnotu jej majetku. Rovnako tak je nepochybné, že ak je na účely
posúdenia predlženia potrebné vychádzať z účtovníctva úpadcu, optimálnym dôkazným prostriedkom
preukázania pomeru majetku a záväzkov je práve účtovná závierka ako štruktúrovaná prezentácia

skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva. Predbežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30. apríla
2019 žalobca predložil z dôvodu, že dôkladnou analýzou účtovníctva úpadcu určil ako čas nástupu
predlženia úpadcu, ktoré až do vyhlásenia konkurzu úpadcu neodvrátil, práve deň 30. apríla 2019. Z
predloženej priebežnej účtovnej závierky je zrejmé, že úpadca mal k 30. apríla 2019 majetok v hodnote
277.739,00 Eur, pričom jeho záväzky predstavovali sumu 352.923,00 Eur. Ďalej mal žalobca za to, že

predloženými prihláškami nespochybniteľne preukázal, že v čase vykonania odporovaných právnych
úkonov mal úpadca ďalšie záväzky, ktoré neuspokojil ani len čiastočne. Z predloženej prihlášky je
zrejmý čas vzniku jednotlivých pohľadávok. Zároveň poukázal na ďalšieho veriteľa úpadcu, a to EKON-
GAJA s.r.o., IČO: 36 602 337, ktorý si prihlásil do konkurzu pohľadávky, ktoré predstavujú odplatu
za vedenie účtovníctva, pričom od roku 2017 vystavil tento veriteľ úpadcovi faktúry znejúce na sumu

9.727,00 Eur, ktoré neboli úpadcom uhradené ani len čiastočne s tým, že splatnosť najskôr splatnej
faktúry nastala 31.01.2018. S tvrdením žalovaného, že „v danom prípade nedošlo žiadnym spôsobom
k zvýhodneniu a ani k ukráteniu iných veriteľov na úkor žalovaného a že úpadca obchodoval so
žalovaným aj po 11.10.2019, keď bola uhradená faktúra č. 1909034 vo výške 669,60 Eur a taktiež aj
po 02.12.2019, keď bola podpísaná predmetná dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok medzi

partnermi“ žalobca nesúhlasil a uviedol, že koncept odporovateľnosti zvýhodňujúcich právnych úkonoch
je založený na zákaze porušenia pravidla pari passu, ktorého dodržiavanie je pre úpadcu záväzné od
momentu nástupu úpadku dlžníka, a teda aj v období pred konkurzom. Toto pravidlo platí absolútne.
Subjekt v úpadku je povinný plniť svoje záväzky voči všetkým veriteľom, a nie len voči selektívnevybranému veriteľovi, a to bez ohľadu na to, aké protiplnenie od konkrétneho veriteľa získal, v opačnom
prípade poskytne preferované postavanie jednému z veriteľov na úkor ostatných veriteľov. V tomto
prípade bol žalovaný zvýhodnený oproti veriteľom, ktorí rovnako ako žalovaný poskytovali úpadcovi

tovary a služby nevyhnutné pre vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti.

13. Žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
31Obdo/31/2020 zo dňa 25.11.2020, v ktorom bola riešená aj otázka odporovateľnosti ekvivalentných
právnych úkonov, podľa ktorého: „Z citovaných záverov v nadväznosti na rozhodovanú vec vyplýva,

že ak dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, nedisponuje dostatočným majetkom na
ich úplné uspokojenie, je povinný uspokojovať svojich veriteľov pomerne. Je neprípustné, aby dlžník
uprednostnil úplné uspokojenie jedného veriteľa a ostatných veriteľov neuspokojil vôbec. Pokiaľ tak
dlžník postupuje, zvýhodní tým jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov, ktorí ostanú takýmto
konaním dlžníka ukrátení. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že dlžník, ktorý nebol schopný splniť
všetky svoje splatné záväzky, svojim úkonom plnil to, na čo by mal ten - ktorý (zvýhodnený) veriteľ právny

nárok, keďže povinnosťou dlžníka bolo prihliadať na záujem všetkých svojich veriteľov, a to bez ohľadu
na to, či voči nemu bolo alebo nebolo začaté konkurzné konanie (bod 27.3 odôvodnenia rozsudku). V
rozhodovanomsporeúpadca-hocibolplatobneneschopný-uprednostnilžalovanéhoakospriazneného
veriteľa pred ostatnými veriteľmi a napadnutou dohodou o započítaní pohľadávok došlo k zániku jeho
záväzku voči žalovanému v celom rozsahu a zároveň k zániku záväzku žalovaného voči úpadcovi [z

dlhu žalovaného voči úpadcovi pritom mohlo byť poskytnutéostatným veriteľom úpadcu aspoň čiastočné
(pomerné) plnenie]. Žalovaný tak bol v dôsledku napadnutého právneho úkonu úpadcu uspokojený v
celom rozsahu na rozdiel od ostatných veriteľov úpadcu, ktorí sú odkázaní na neisté budúce uspokojenie
vkonkurze(ktorévšaknebudevcelomrozsahu,akotomubolovprípadežalovaného-pozn.dovolacieho
súdu). Vzhľadom na platobnú neschopnosť úpadcu v čase uzavretia napadnutej dohody sa žalovaný

nemôže s úspechom odvolávať na to, že sa jednalo o štandardný právny úkon a že došlo k jeho
uspokojeniu v rozsahu, na aký mal zo zmluvy nárok, keďže povinnosťou úpadcu bolo pristupovať
k všetkým svojim veriteľom rovnako a všetky svoje záväzky plniť v súlade so zásadou pomerného
uspokojovania. (bod 27.4 odôvodnenia rozsudku).“

14. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a uviedol, že úpadca úhradou jednotlivých faktúr a dohodami
o vzájomnom započítaní pohľadávok zvýhodnil žalovaného voči iným veriteľom. Zvýhodnenie spočívalo
vtom,žeúpadcaposkytolpercentuálnevyššieuspokojeniepohľadávokžalovaného,akobyžalovanému
prináležalo v prípade zachovania zásady pari passu, pričom je zrejmé, že veritelia úpadcu, ktorí si
riadne prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, nebudú v takej výške uspokojení. V dôsledku

vykonania odporovaných právnych úkonov bol žalovanému poskytnutý vyšší percentuálny podiel na
dlžníkových aktívach, než na aký by mal nárok v konkurze.

15. Vzhľadom na to, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepoprel žiadne z rozhodujúcich skutkových
tvrdení žalobcu a žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o naplnení všetkých

zákonom predpokladaných znakov odporovateľného právneho úkonu podľa relevantných ustanovení
ZKR, žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

16. Žalovaný v písomnom podaní zo 14. júna 2022 opätovne uviedol, že žalobný návrh považuje za
účelový. Podľa jeho názoru žalobca len účelovo vytrhol úryvky z predmetného rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a účelovo ich nesprávne aplikoval na tento prípad. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že v danom spore spriaznené osoby uzavreli nájomnú zmluvu
a predmetná dohoda o započítaní pohľadávok podľa názoru dovolacieho súdu pôsobila ako zavŕšenie
procesu vyvedenia majetku z úpadcu na žalovaného, keď najprv úpadca previedol vlastnícke právo
k hnuteľným veciam kúpnou zmluvou na žalovaného a následne, aby žalovaný nemusel zaplatiť

úpadcovi kúpnu cenu, uzavreli nájomnú zmluvu na predané hnuteľné veci, na základe ktorej mala
úpadcovi vzniknúť povinnosť zaplatiť žalovanému nájomné za 5 mesiacov trvania nájomného vzťahu
vo vyššej sume, než bola skutočná hodnota prenajatých vecí určená kúpnou cenou v kúpnej zmluve.
Žalovanému tak mali zostať hnuteľné veci a zároveň bol „zbavený“ povinnosti zaplatiť úpadcovi kúpnu
cenu. Naopak úpadca nemal vo vlastníctve veci a nezískal ani peňažné plnenie predstavujúce ich

hodnotu na základe kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné
uspokojiť prihlásené pohľadávky jednotlivých veriteľov úpadcu.17. V posudzovanom prípade však spoločnosť EURO-K s.r.o. so spoločnosťou EKOTRIM s.r.o.
obchodovala a na základe predmetného obchodovania úpadca získal peňažné plnenie predstavujúce
hodnotu vzájomných protiplnení, v dôsledku čoho disponuje časťou majetku, z ktorého by bolo možné

uspokojiť prihlásené pohľadávky jednotlivých veriteľov úpadcu. Žalovaný v rámci obchodnej spolupráce
aj v následnom období kupoval od úpadcu materiál, ktorý mu samozrejme predával úpadca s určitou
mierou marže, a teda tento zisk je obsahom konkurznej podstaty úpadcu. Dané napádané úkony preto
nemožno žiadnym spôsobom hodnotiť ako úkony smerujúce k vyvedeniu majetku tak, ako to bolo
v prípade rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazoval žalobca, pretože

v tomto rozhodnutí dovolací súd poukazoval na to, že úpadca – hoci bol platobne neschopný –
uprednostnil žalovaného ako spriazneného veriteľa pred ostatnými veriteľmi a napadnutou dohodou
o započítaní pohľadávok došlo k zániku jeho záväzku voči žalovanému v celom rozsahu a zároveň
k zániku záväzku žalovaného voči úpadcovi. V posudzovanom prípade však napriek tomu, že žalobca
svoj nárok výlučne odvodzuje od iného rozhodnutia, podľa názoru žalovaného žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal úmysel tak úpadcu, ako aj žalovaného, krátiť ostatných veriteľov. Rovnako

nepreukázal ani to, že by žalovaný bol spriaznený veriteľ, čo by znamenalo, že dôkazné bremeno by
bolo na žalovanom. Je preto evidentné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Ak chce byť žalobca
v spore úspešný, mal by preukázať, že úpadca pri uzavretí napadnutého právneho úkonu konal v úmysle
ukrátiť svojich veriteľov, respektíve, že žalovaný ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohol tento
úmysel rozpoznať, čo však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.

18. Súd nariadil pojednávanie na 28. apríla 2023, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a
právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu zhodne s písomným podaním, ako aj na svojich doterajších písomných podaniach. Zároveň
krátkou cestou doručil súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/84/2020.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na podaných vyjadreniach a zastáva
názor, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/31/2020 nie je v predmetom
prípade uplatniteľné, nakoľko konateľ, resp. žalovaný nie je v žiadnom spriaznenom pomere s úpadcom.
Rovnako mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal, aby bol úpadca v čase uskutočnenia napádaných
úkonov v úpadku, pričom žalobca argumentuje účtovnými závierkami z apríla 2019 a decembra

2019, pričom nie je jasné, či v období 2019 úpadok u úpadcu existoval. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ku skutočnostiam v zmysle § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, ani že by inak došlo
k neodôvodnenému zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom úpadcu. Zdôraznil, že v prípade Dohody
o započítaní fakticky nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov, pretože ak by aj dohoda neexistovala, žalovaný
by si následne počas konkurzu prihlásil svoju pohľadávku a po výzve správcu na jeho úhradu by si ju

voči danej pohľadávke započítal, čím by nastal rovnaký stav majetku úpadcu ako je aktuálny. Opätovne
poukázal na skutočnosť, že úhradou faktúry za odpadovú fóliu úpadcu nedošlo ku kráteniu veriteľov,
či k nezvýhodneniu veriteľov. Tento úkon bol naopak spôsobilý žalovanému privodiť zväčšenie majetku,
pretože zakúpenú odpadovú fóliu spracovával a predal so ziskom oproti nákupnej cene.

19. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo 31. mája 2024, sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a
právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu zhodne s písomným podaním, ako aj na svojich doterajších písomných podaniach. Opätovne
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 31Obdo/31/2020, ako aj na
ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/84/2020. Obdobne právny

zástupca žalovaného zhrnul a uviedol skutočnosti už skôr prezentované v jeho písomných podaniach,
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/6/2013, ako aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 29ICdo/76/2015, pričom zotrval na tom, že žalobca nepreukázal, ako
neodôvodnene úpadca zvýhodnil právnymi úkonmi žalovaného, žiadnym spôsobom neuniesol dôkazné
bremeno, bremeno k otázke existencie úmyslu ukrátiť veriteľov na realizovanom právnom úkone

a rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal vedomosť druhej strany o takomto úmysle.

20. Súd nariadil ďalšie pojednávanie na 26. mája 2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu
a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že boli splnené všetky podmienky
k tomu, aby bol odporovaný právny úkon posudzovaný ako zvýhodňujúci právny úkon. Jednotlivými

účtovnými závierkami bolo preukázané, že v čase, kedy došlo k uzavretiu samotného odporovaného
právneho úkonu, spoločnosť Ekotrim s.r.o. bola v úpadku. Zároveň boli uskutočnené právne úkony
s veriteľom tak, ako to požaduje zákon. V čase uskutočnených odporovaných právnych úkonov mal
úpadca viacerých veriteľov, čo bolo preukázané predložením jednotlivých prihlášok veriteľov, z ktorýchvyplýva,žetietobolisplatnéaneboliuspokojenéanizčasti.Navyšezdôraznil,že správcakonávzmysle
zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je povinný skúmať odporovateľnosť jednotlivých právnych
úkonov úpadcu, čiže správca si plnil zákonom ustanovenú povinnosť. V súvislosti s rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Obdo/84/2020, uviedol, že v tom v prípade nešlo
o spriaznenosť medzi veriteľom a dlžníkom, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor,
že ak došlo k dohode, nemuselo dôjsť ani k zmenšeniu majetku, ale tým, že existovala samotná
dohoda, došlo k ukráteniu ostatných veriteľov. Ak je uspokojený veriteľ úplne a iní veritelia nie sú
uspokojení, znamená to, že sa mu poskytlo zvýhodnenie. V takýchto prípadoch sa nemá skúmať nejaká

ekvivalentnosť právnych úkonov, či bol dodaný tovar v takej a takej kvalite, ale má sa skúmať to, v akej
výške boli uspokojení jednotliví veritelia. Ak si úpadca nesplnil svoju povinnosť a nepodal návrh na
vyhlásenie včas, hoci už bol v úpadku, mal sa správať tak, ako keby už bol v konkurze, čiže mal
zohľadňovať zásadu pari passu a svojich veriteľov mal uspokojovať pomerne. Ak prijal nejaké finančné
plnenie, mal uspokojovať všetkých. Ak má úpadca veriteľov, ktorí sú nezabezpečení a sú v rovnakom
postavení, má sa k nim správať rovnako, či už spolu obchodujú alebo neobchodujú.

21. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v roku 2022 bolo
ustanovenie § 3 ZKR doplnené o ods. 4, v zmysle ktorého dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri
zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú pohľadávku vo
väčšom rozsahu ako do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia

konkurzu. To neplatí okrem iného podľa písm. b) ak ide o plnenie pohľadávky nevyhnute potrebnej na
zachovanieprevádzkypodnikudlžníkavoči nespriaznenejosobe.Zdôraznil,žeprávenapadanépredaje
a dohoda o započítaní pohľadávok spočívala v obchodnej činnosti, na základe ktorej úpadca vykonával
obchodnú činnosť a jeho prevádzka bola zachovaná. Navyše aj z evidenčnej pomôcky vyplýva, že
úpadca vykonával množstvo transakcií a peňažné plnenie zasielal aj iným svojim veriteľom, preto

jeho obchodní partneri nemali nijakým spôsobom možnosť vydedukovať znaky jeho úpadku, platobnej
neschopnosti. Na záver poukázal na rozhodnutie Mestského súdu Košice I, sp. zn. 32 Cbi/9/2021,
kde sa súd dostatočne vyporiadal s totožnými skutkovými tvrdeniami a navrhol prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cbi/9/2021, keďže
de facto ide o totožné prípady.

22. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty,
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného a
oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

23. Na preukázanie tvrdených skutočností ako prostriedky procesného útoku žalobca predložil súdu
nasledovné dôkazy: Evidenčnú pomôcku správcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 26K/6/2020 ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv z
29.11.2020, Interný doklad č. 19IN252, Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo
dňa 02.12.2019, Faktúru č. 1909034, Účtovnú závierku úpadcu zostavenú ku dňu 30.04.2019, Účtovnú

závierku úpadcu zostavenú ku dňu 31.12.2019, výpis z účtu úpadcu preukazujúci bezhotovostnú
úhradu úpadcu vykonanú v prospech žalovaného, Prihlášky pohľadávky spoločnosti ENVI - PAK,
a.s. spolu so súhrnným prehľadom, Žiadosť spoločnosti ENVI - PAK, a.s. zo dňa 23.09.2020
adresovanú správcovi TETRA INSOLVENCY, k.s., Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp. zn. 13Cb/24/2020-46 zo dňa 29.05.2020 (právoplatný a vykonateľný dňa 07.07.2020), Súhrnnú

prihlášku nezabezpečených pohľadávok veriteľa FINEKOL, s.r.o., Súhrnnú prihlášku nezabezpečených
pohľadávokveriteľaMariusPedersen,a.s.(spolusfaktúrami/č.3118150487,3118150634,3118151378,
3118151465, 3118160159, 3118160246, 3118160272, 3118160365/, príjemkami /č. 05052015,
01062015, 04112015, 02112015, 02032016, 01032016, 05032016/, denným záznamom druhotných
surovín zo dňa 18.11.2015 /s dátumom dodania 23.11.2015/, vážnym lístkom zo dňa 02.02.2016,

objednávkounaslužbuzodňa03.01.2014,Uznanímzáväzkuzodňa21.12.2018aDohodouovyrovnaní
pohľadávok formou splátkového kalendára zo dňa 20.12.2018), Zverejnenie súpisu všeobecnej podstaty
v obchodnom vestníku č. 166/2021 zo dňa 27.08.2021, Prihlášku pohľadávky spoločnosti EKON-GAJA
s.r.o. zo dňa 30.04.2021 (vrátane faktúr č. 1701043, 1801048, 19011032, 210900001, 210900002,
210900003 vystavených úpadcovi), Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti EKON-GAJA s.r.o. spolu

s Hlavnou knihou účtu č. 311430 – stav účtu k 30.04.2021 a Hlavnou knihou účtu č. 315200 – stav účtu
k 30.04.2021 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/84/2020.24.Žalovanýnapreukázaniesvojichtvrdenípredložilsúdudôkazy:Dodacílist9/2020,10/2020,12/2020,
15/2020, 16/2020, 18/2020, 22/2020, 23/2020, 4/2020, 6/2020, faktúry vystavené úpadcom žalovanému
č. 2000015, 2000017, 2000020, 2000021, 2000025, 2000030, 1900138, 1900153, 1900145, 2000005,

2000009, 2000012, faktúry žalovaného vystavené úpadcovi č. 1909034, 1910021, 1910027, Knihu
pohľadávok po partneroch za rok 2019 a rok 2020, Knihu záväzkov po partneroch za rok 2019 a rok
2020, Pohybynaúčtežalovanéhopreukazujúcebezhotovostnéúhradyvykonávanévprospechúpadcu,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/31/2020, ako aj rozsudok Mestského
súdu Košice sp. zn. 32Cbi/9/2021.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

26. Z Evidenčnej pomôcky správcu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26K/6/2020 ohľadom
veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv z 29. novembra 2020, súd zistil, ktorí veritelia
si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu.

27. Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok z 2. decembra 2019 došlo medzi
úpadcom a žalovaným k vzájomnému zápočtu čiastky vo výške 2.913,60 Eur. Žalovaný si voči úpadcovi
započítal pohľadávky vyplývajúce z faktúry č. 1910027 vo výške 1.639,20 Eur splatnej 4. novembra
2019 a faktúry č. 1910021 vo výške 1.274,40 Eur splatnej 30. októbra 2019. Úpadca si započítal voči

žalovanému pohľadávku z faktúry č. 1900138 vo výške 2.913,60 EUR splatnej k 03. decembra 2019.

28. Z faktúry spoločnosti EURO-K s.r.o. č. 1909034 zo dňa 20.09.2019 vystavenej spoločnosti EKOTRIM
s.r.o. na sumu 669,60 Eur splatnej 04. októbra 2019 je zrejmé, že menovaná spoločnosť vyúčtovala
spoločnosti EKOTRIM s.r.o. cenu za dodaný tovar (fólie PE-PA).

29. Z priebežnej účtovnej závierky vyhotovenej ku dňu 30. apríla 2019 vyplýva, že vlastné imanie úpadcu
bolo v záporných hodnotách, a to vo výške -75.533,00 Eur. Na základe vyššie uvedeného mal súd
preukázané, že úpadca už bol v čase odporovaných právnych úkonov predlžený podľa § 3 ods. 3 ZKR.

30.Zúčtovnejzávierkyvyhotovenejkudňu31.decembra2019taktiežvyplýva,ževlastnéimanieúpadcu
bolo v záporných hodnotách, a to vo výške -200.801,00 Eur.

31. Z predložených účtovných závierok je zrejmé, že spoločnosť EKOTRIM s.r.o. bola v čase
uskutočnenia predmetných právnych úkonov nepretržite v úpadku, keďže mala záporné vlastné imanie

aj po odpočítaní záväzkov voči spriazneným osobám.

32. Výpisom z účtu úpadcu (spoločnosti EKOTRIM s.r.o.) zo dňa 31.10.2019 bolo preukázané,
že spoločnosť EKOTRIM s.r.o. bezhotovostným prevodom uhradila spoločnosti EURO-K, s.r.o.
(žalovanému) dňa 11.10.2019 sumu vo výške 669,60 Eur, ktorá je predmetom tohto konania. Ako

variabilný symbol úpadca uviedol číslo faktúry 1909034.

33. Z Prihlášky pohľadávky spoločnosti ENVI - PAK, a.s. spolu so súhrnným prehľadom, Žiadosťou
spoločnosti ENVI - PAK, a.s. zo dňa 23.09.2020 adresovanou správcovi TETRA INSOLVENCY, k.s. a
Platobným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13Cb/24/2020-46 zo dňa 29.05.2020,

ktorý nadobudol právoplatnosť 07.07.2020 vyplýva, že pohľadávky menovanej spoločnosti vo výške
9.894,13 Eur a vo výške 593,50 Eur, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka
EKOTRIMs.r.o.,neboliuspokojené.Zplatobnéhorozkazujezrejmé,žečasťtýchtopohľadávokvovýške
9.894,13 Eur existovala už v čase uspokojenia dotknutých pohľadávok žalovaného. Vyplýva to z výroku
platobného rozkazu, v ktorom je uvedené, že úroky z omeškania za jednotlivé sumy boli priznané už od

01.09.2017 (pri poslednej sume od 30.03.2018), čo znamená, že pohľadávky tohto veriteľa boli splatné
už pred uspokojením pohľadávok žalovaného.

34. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa FINEKOL, s.r.o., zo 16.09.2020
vyplýva, že úpadca neuhradil uplatnené pohľadávky, ktoré vznikli neuhradením faktúr splatných dňa

22.11.2018 v sume 200,00 Eur (neuhradený zostatok), dňa 31.08.2019 v sume 678,20 Eur (neuhradený
zostatok), dňa 28.09.2019 v sume 529,80 Eur, dňa 11.10.2019 v sume 1.406,64 Eur, dňa 31.10.2019 v
sume 802,00 Eur, dňa 01.12.2019 v sume 351,60 Eur. Tieto pohľadávky teda vznikli v čase uspokojenia
dotknutých pohľadávok žalovaného. Výška istiny prihlásených pohľadávok predstavuje 3.968,24 Eur.35. Z predloženej súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa Marius Pedersen, a.s.
zo dňa 08.09.2020 (spolu s faktúrami /č. 3118150487, 3118150634, 3118151378, 3118151465,

3118160159, 3118160246, 3118160272, 3118160365/, príjemkami /č. 05052015, 01062015, 04112015,
02112015, 02032016, 01032016, 05032016/, denným záznamom druhotných surovín zo dňa
18.11.2015 /s dátumom dodania 23.11.2015/, vážnym lístkom zo dňa 02.02.2016, objednávkou na
službu zo dňa 03.01.2014, Uznaním záväzku zo dňa 21.12.2018 a Dohodou o vyrovnaní pohľadávok
formou splátkového kalendára zo dňa 20.12.2018) súd zistil, že pohľadávky menovanej spoločnosti voči

dlžníkovi vznikli v rokoch 2015 a 2016, teda pred pohľadávkami žalovaného. Úpadca uznal svoj dlh vo
výške 6.063,03 Eur voči spoločnosti Marius Pedersen a.s. dňa 21.12.2018. Výška istiny prihlásených
pohľadávok predstavuje 5.197,27 Eur.

36. Spoločnosť EKOTRIM s.r.o. mala v čase uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov viacerých
veriteľov, čo preukazujú vyššie uvedené prihlášky pohľadávok spomínaných veriteľov.

37. Podľa zverejneného súpisu majetku všeobecnej podstaty k 24. augustu 2021 súpisová hodnota
majetku úpadcu zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty predstavovala sumu 92.308,15 Eur.

38. Prihláškou pohľadávky spoločnosti EKON-GAJA s.r.o. zo dňa 30.04.2021 (vrátane faktúry č.

1701043 splatnej 31.01.2018 na sumu 3.700,00 Eur, č. 1801048 splatnej 28.01.2019 na sumu 1.600,00
Eur, č. 19011032 splatnej 01.08.2019 na sumu 4.087,40 Eur, č. 210900001 splatnej 14.05.2021 na sumu
2.169,15 Eur, č. 210900002 splatnej 14.05.2021 na sumu 658,40 Eur, č. 210900003 splatnej 14.05.2021
na sumu 1.303,88 Eur vystavených úpadcovi) si menovaná spoločnosť prihlásila do konkurzného
konania vedeného pod sp. zn. 26K/6/2020 istinu vo výške 9.187,40 Eur a úroky z omeškania vo výške

4.131,43Eur.Faktúryč.1701043,č.1801048ač.19011032bolisplatnépredpohľadávkamižalovaného.

39. Z čestného vyhlásenia konateľky obchodnej spoločnosti EKON-GAJA s.r.o. vyplýva, že táto
spoločnosť eviduje pohľadávky vo výške 13.318,83 Eur voči spoločnosti EKOTRIM s.r.o. v konkurze, so
sídlom Trieda 1. mája 2308/2, Spišská Nová Ves, a to istinu vo výške 9.187,40 Eur a úroky z omeškania

vo výške 4.131,43 Eur, ktoré vznikli z obchodného styku za vykonanú službu – spracovanie účtovnej
evidencie za roky 2017 a 2018.

40. Zoznamom faktúr vystavených úpadcom žalovanému (predložených žalovaným) bolo súdu
preukázané, že úpadca vystavil žalovanému faktúry č. 2000015, 2000017, 2000020, 2000021, 2000025,

2000030, 1900138, 1900153, 1900145, 2000005, 2000009, 2000012 za dodanie tovaru.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

42. Podľa § 3 ZKR v znení účinnom do 16.7.2022: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo

predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2) Právnická
osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné
záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka
sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180

dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa
osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho
majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty

určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné
výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak
možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku
alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré
sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí

ako podriadené pohľadávky. (4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo").43. Podľa § 3 ZKR v znení účinnom od 17.7.2022: (1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný
alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. (2)
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň

dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej
schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je
platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe
majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných

peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len "medzera krytia") je menej ako desatina výšky jej
splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu
klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti
aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou
alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa,
že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného

predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri
stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej
znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky
ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo

v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí
ako podriadené pohľadávky. (4) Dlžník, ktorý sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom úpadku, nesmie plniť splatnú peňažnú pohľadávku vo väčšom rozsahu ako
do výšky, aká by na veriteľa pripadala pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu; to neplatí,

ak a) úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a b) ide o plnenie pohľadávky
nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe.

44. Podľa § 9 ZKR: (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.
(2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby,
ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú
účasť. (3) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel

predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej
osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s
vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie
podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho
podielu kvalifikovanú účasť. (4) Ak je dlžníkom osoba zapísaná v registri partnerov verejného sektora

alebo osoba, ktorá bola v tomto registri zapísaná v posledných piatich rokoch pred vyhlásením
konkurzu alebo povolením reštrukturalizácie, predpokladá sa, že veriteľ, ktorý nie je subjektom verejnej
správy, bankou, inštitúciou elektronických peňazí, poisťovňou, zaisťovňou, zdravotnou poisťovňou,
správcovskou spoločnosťou, obchodníkom s cennými papiermi, burzou cenných papierov alebo
centrálnym depozitárom cenných papierov a ktorý si prihlasuje pohľadávky v celkovej sume nad 1 000

000 eur, je osobou spriaznenou s dlžníkom, a to až do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do
registra partnerov verejného sektora.

45. Podľa § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže

odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u
povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3)Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu

prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej
mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie
reštrukturalizačného konania.

46. Podľa § 59 ZKR: (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,

ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
(2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne
alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo

inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu
možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o
zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať
možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím

konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov
pred začatím konkurzného konania.

47. Podľa § 62 ZKR: (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom

odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo
odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného
právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli
byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,

b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s
dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri
vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (3) Ak možno odporovať právnemu úkonu proti poručiteľovi alebo
právnemu predchodcovi zrušenému bez likvidácie, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj

proti jeho dedičovi alebo právnemu nástupcovi; ak právnych nástupcov z dôvodu likvidácie niet, právo
odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti bývalým spoločníkom v rozsahu ich zodpovednosti
podľa osobitného predpisu. 12) (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa
odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol
právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť

priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho
úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho
úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. (6)
Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu
právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ

prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie
právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.

48. Podľa § 63 ZKR: (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej

hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno

uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o
neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka
do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom
rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku protidotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa
uplatnila prihláškou. (3) Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa
domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa

majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

49. Podľa § 206n ZKR v znení účinnom od 17.7.2022: (1) Ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak,
konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne
neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022.

50. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“): Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

51. Podľa § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.

52. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka: Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

53. Podľa § 581 Občianskeho zákonníka: (1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu
škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. (2)

Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako
aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je
splatná. (3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

54. Podľa § 358 zák. č . 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Obchodný zákonník“) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

55. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

56. Podľa § 360 Obchodného zákonníka započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto,
že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

57. Podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné
pohľadávky.

58. Medzi stranami nebola sporná existencia konkurzného konania úpadcu, EKOTRIM s.r.o. s tým, že
uznesenie o začatí konkurzného konania úpadcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 87/2020

dňa 07.05.2020 a uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020
dňa 04.09.2020. Sporné nebolo ani uplynutie hmotnoprávnej lehote na podanie žaloby v zmysle § 57
ZKR dňa 05.09.2021, ako ani to, že v doterajšom priebehu konkurzného konania si veritelia úpadcu
prihlásili pohľadávky v celkovej výške 230.498,72 Eur. Zo zverejneného súpisu všeobecnej podstaty
vObchodnomvestníkuč.166/2021zodňa27.08.2021vyplýva,žesprávcazapísaldosúpisuvšeobecnej

podstaty majetok v celkovej výške 92.308,15 Eur. Ďalej nebolo sporné ani vystavenie faktúry žalovaného
č. 1909034 úpadcovi za dodaný tovar a že úpadca uhradil túto faktúru žalovaného bezhotovostným
prevodom. Sporným nebolo ani uzavretie Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 02.12.2019
vrozsahu,vakomsavzájomnekryjú,zktorejvyplýva,žežalovanýsivočiúpadcovizapočítalpohľadávkyz faktúry č. 1910027 vo výške 1.639,20 Eur a z faktúry č. 1910021 vo výške 1.274,40 Eur a úpadca si
započítal voči žalovanému pohľadávku z faktúry č.1900138 vo výške 2.913,60 Eur.

59. Z jednotlivých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uplatnených
v priebehu konania sporovými stranami, vyplynulo, že spornými bolo medzi nimi to, či dané právne
úkony, a to bezhotovostná úhrada faktúry a dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok sú
odporovateľnými právnymi úkonmi v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, teda či týmito právnymi úkonmi úpadca zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa

vo vzťahu k ostatným veriteľom, a či tieto úkony sú neúčinnými právnymi úkonmi voči konkurzným
veriteľom.

60. Naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. ZKR,
ktoré za splnenia podmienok v nich stanovených umožňujú podať žalobcovi ako správcovi odporovaciu
žalobu.

61. Konkurzné konanie bolo začaté uznesením z 30. apríla 2020, sp. zn. 26K/6/2020 zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 87/2020 zo 7. mája 2020.

62. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka EKOTRIM s.r.o. z 28. augusta 2020, sp. zn.

26K/6/2020, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 171/2020 dňa 04.09.2020. Konkurz bol teda
vyhlásený 5. septembra 2020 a žaloba bola doručená súdu 4. septembra 2021, t.j. právo odporovať
právnemu úkonu bolo uplatnené na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu.

63. V danom prípade sa žalobca domáhal určenia, že právne úkony úpadcu EKOTRIM s.r.o. uvedené v

bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné s poukazom na ust. § 59
ZKR. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že úpadca odporovanými právnymi úkonmi inak neodôvodnene
zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom.

64. Keďže konkurzné konanie bolo začaté 8. mája 2020, predmetné právne úkony (úhrada pohľadávky

11. októbra 2019 a Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok z 2. decembra 2019) boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.

65.ZvýpisuzObchodnéhoregistravyplýva,žežalovanýnebolosobouspriaznenousúpadcomvzmysle
ust. § 9 ZKR.

66. Z účtovných závierok predložených žalobcom mal súd za preukázané, že úpadca bol v čase
uskutočnených právnych úkonov, a to jednak bezhotovostnej úhrady faktúry č. 1909034 dňa 11. októbra
2019 a jednak Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok z 2. decembra 2019, predĺžený
a mal záporné vlastné imanie (výška záväzkov po odrátaní záväzkov voči spoločníkom prevyšovala

celkový majetok úpadcu).

67. Zo zverejneného súpisu majetku úpadcu v konkurznom konaní a zo zoznamu veriteľov, ktorí prihlásili
svoje pohľadávky do konkurzného konania vyplýva, že úpadca nedisponoval dostatočným majetkom
na uspokojenie všetkých svojich záväzkov. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že disponuje

majetkom, ktorý by pokryl záväzky úpadcu, nakoľko ak by úpadca disponoval majetkom, ktorým by
vedel kryť svoje záväzky, nedošlo by k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Naopak žalobca preukázal,
že v čase vykonania právnych úkonov, ktorých určenia neúčinnosti sa žalobca dovoláva, mal úpadca
ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky neboli v danom čase uspokojené a boli riadne prihlásené do
konkurzného konania.

68. Žalovaný namietal, že sa jednalo o úhradu ceny za dodávky tovaru a že práve napadané predaje
vrátane dohody o započítaní pohľadávok spočívali v činnosti, na základe ktorej úpadca vykonával
obchodnú činnosť a jeho prevádzka bola zachovaná, a preto nedošlo k neodôvodnenému zvýhodneniu
žalovaného ako veriteľa. Žalovaný tiež namietal, že zo strany žalobcu nebol preukázaný úmysel úpadcu

ukrátiť veriteľov realizovaným právnym úkonom, ako ani vedomosť druhej strany o tomto úmysle.
K tomuto je potrebné uviesť, že odporovateľnosť zvýhodňujúcich právnych úkonoch je založená na
zákaze porušenia pravidla pari passu, ktorého dodržiavanie je pre dlžníka záväzné od momentu nástupu
úpadku, teda už v čase pred začatím konkurzného konania. Dlžník, ktorý je v úpadku, je povinný plniťsvoje záväzky voči všetkým veriteľom, a nie len voči selektívne vybraným veriteľom, a to bez ohľadu na
to, aké protiplnenie od konkrétneho (-ych) veriteľa (-ov) získal. Porušením uvedeného zákazu poskytne
niektorýmveriteľompreferovanépostavanienaúkorostatnýchveriteľov,čímsanaplnískutkovápodstata

odporovateľnosti vyjadrená v ust. § 59 ZKR. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej
strany o tomto úmysle sa v prípade odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu nepreukazuje.

69. V tomto prípade bol žalovaný zvýhodnený oproti iným veriteľom, ktorí rovnako ako žalovaný
poskytovali úpadcovi tovary a služby potrebné pre vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Uhrádzanie

niektorých záväzkov dlžníka v čase, keď je dlžník preukázateľne v úpadku, tak napĺňa skutkovú podstatu
odporovania podľa § 59 ZKR, pretože v tomto čase už dlžník nemá robiť žiadne právne úkony,
ktoré by mohli ukrátiť veriteľa. Súd pri tom poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k.
3Obdo/31/2020 zo dňa 25.11.2020 (uverejnené dňa 09.12.2021 v Zbierke stanovísk NS SR č. 6/2021
pod číslom R75/2021), ako aj na rozhodnutie sp. zn. 5Obdo/84/2020, kedy úpadca zvýhodnil žalovaného
tým, že mu poskytol takmer úplné uspokojenie, pričom veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do

konkurzného konania úpadcu nebudú určite uspokojení v takej výške.

70. Námietky žalovaného prezentované v jeho písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní,
týkajúce sa jednak spriaznenosti osôb, ako aj toho, že žalobca nijako nepreukázal, aby úpadca inak
neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným svojím veriteľom, a tiež toho, že

žalobca nepreukázal existenciu úmyslu ukrátiť svojich veriteľov ani vedomosť druhej strany o tomto
úmysle, súd považoval za neopodstatnené. To, že bol úpadca v čase uskutočnenia dotknutých právnych
úkonov v úpadku vyplýva zo žalobcom predložených účtovných závierok. Z týchto dôkazov, ako aj zo
zverejneného súpisu majetku v konkurze a zo zoznamu veriteľov s prihlásenými pohľadávkami vyplýva,
že úpadca nedisponoval a nedisponuje dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávok všetkých

veriteľov v konkurze. Zároveň z týchto dôkazov je zrejmé, že úpadca nemal iný majetok, z ktorého by
bolo možné uspokojiť pohľadávky každého neuspokojeného veriteľa.

71. Súd považoval za rozhodujúce to, že týmito právnymi úkonmi úpadca inak neodôvodnene zvýhodnil
žalovaného oproti iným svojim veriteľom, a preto sú tieto právne úkony voči veriteľom v konkurze

neúčinné.

72. Súd mal za preukázané, že úpadca v čase uspokojenia predmetných pohľadávok žalovaného
(jednak bezhotovostnou úhradou faktúry, ako aj uzavretím dohody o vzájomnom započítaní záväzkov
a pohľadávok) mal aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky neboli v tom čase uspokojené a boli prihlásené

do konkurzného konania. Úpadca uspokojil pohľadávky žalovaného v celkovej sume 3.583,20 Eur.
Pohľadávky veriteľov, ktoré existovali pred úhradou pohľadávok žalovaného, resp. v čase ich úhrad a
neboli uspokojené, sú oveľa vyššie, čo vyplýva aj zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch
odôvodnenia tohto rozsudku.

73. Obchodná spoločnosť ENVI - PAK, a.s. mala v rozhodnom období pohľadávky voči úpadcovi vo
výške 9.894,13 Eur. Tieto neboli uhradené a sú prihlásené do konkurzu.

74. Spoločnosť FINEKOL, s.r.o. si prihlásila do konkurzu pohľadávky v časti istiny vo výške 3.968,24 Eur.

75. Spoločnosť Marius Pedersen, a.s. mala v rozhodnom období pohľadávku voči úpadcovi v sume
najmenej 5.197,27 Eur, ktorá bola prihlásená do konkurzu.

76. Obchodná spoločnosť EKON-GAJA, s.r.o. si prihlásila do konkurzu pohľadávky v časti istiny vo výške
9.187,40 Eur.

77. Súd podobne ako žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Obdo/31/2021, z ktorého vyplýva, že aby mohol byť určitý právny úkon dlžníka posúdený ako
zvýhodňujúci právny úkon, musí ho dlžník uskutočniť so svojím veriteľom na úkor iných veriteľov, v
dôsledku čoho nie je možné uspokojiť v konkurze prihlásené pohľadávky ostatných veriteľov v celom

rozsahu (resp. vôbec). Ďalšou podmienkou je, aby tento právny úkon dlžníka spôsobil jeho úpadok,
alebo bol už uskutočnený v čase jeho úpadku. Ak sú tieto predpoklady splnené, je naplnený dôvod pre
vyhovenie žalobe správcu so všetkými dôsledkami s tým spojenými, vrátane povinnosti žalovanej strany
vydať do konkurznej podstaty prospech získaný neúčinným právnym úkonom od úpadcu.78. K tvrdeniu žalovaného, ktorý poukázal na ust. § 3 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 17.7.2022 súd
uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalobcu spočívajúcom v tom, že toto ustanovenie nie je možné

v posudzovanom prípade aplikovať, a to s poukazom na ust. § 206n ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého ak
odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa
tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 16. júla 2022.

79. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že úpadca zvýhodnil žalovaného
tým, že mu poskytol plnenie, pričom veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania
úpadcu nebudú uspokojení v rovnakej výške svojich pohľadávok voči úpadcovi. Preto bezhotovostná
úhrada faktúry a dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok sú právnymi úkonmi, ktorými
úpadca inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok, než
by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov. Prihliadnuc na pomer

zisteného majetku úpadcu k výške zistených pohľadávok by určite neboli pohľadávky žalovaného
uspokojenévtakejmiere,akomuposkytolúpadcapredmetnouúhradouazápočtom.Týmbolanaplnená
skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR.

80. Nakoľko žalovaný mal prospech z neúčinných právnych úkonov spolu vo výške 3.583,20 Eur, súd

mu uložil povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 3.583,20 Eur.

81. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

82. O návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cbi/9/2021, v ktorom súd žalobu zamietol, s odôvodnením, že sa
jedná o totožné prípady, súd rozhodol tak, že ho zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný. Žaloba
bola podaná v roku 2021, Mestský súd Košice v spore vedenom pod sp .zn. 32Cbi/9/2021 rozhodol 23.
apríla 2024, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o odvolaní. Prerušenie konania by v danom

prípade podľa názoru súdu predstavovalo zbytočné prieťahy, keďže na súde bolo podaných viacero
žalôb, o ktorých súd už právoplatne rozhodol, pričom išlo o skutkovo a právne obdobné veci.

83. K návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu, teda komplementára A. B. C.
súd uvádza, že tento bol predvolaný na pojednávanie, avšak bez riadneho a včasného ospravedlnenia

sa nedostavil. Zotrvanie na jeho výsluchu by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, avšak
v tomto štádiu konania považoval súd takýto postup za nehospodárny. Žalovaný navyše ani neuviedol,
k akým skutkovým tvrdeniam má byť žalobca vypočutý a podľa názoru súdu za daných okolností jeho
výsluch ani nie je spôsobilý preukázať skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci určujúce. Pokiaľ ide
o uloženie poriadkovej pokuty tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že, sa nedostaví na súd,

hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
súd konštatuje, že nie je povinnosťou, ale možnosťou súdu v zmysle ust. § 102 ods. 1 CSP uložiť takejto
osobe poriadkovú pokutu. Odročenie pojednávania z dôvodu opätovného predvolania žalobcu, resp.
jeho komplementára, súd vyhodnotil ako neúčelné vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu.

84. Na záver súd zdôrazňuje, že ďalšie argumenty strán sporu už nepovažoval za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi osobitne nevysporiadal. Podľa konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

87. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.88. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

89. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, o nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (IV. výrok) a priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti
žalovanému. Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.

90. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Mestský súd Košice. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362

ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.