Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200436
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200436.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: M. W., nar. XX.XX.XXXX a F. W., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov - matky: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. - B. Z., t.č. bytom N. X, Z., a otca: F. W.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., t.č. bytom K. XXX, B., právne zastúpený: URBAN & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, v konaní o návrhu otca na zrušenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 09.02.2025, sa otec maloletých detí domáhal
zrušenia výživného k maloletým deťom s účinnosťou od 21.07.2022 a určenia, že matka je povinná
prispievať na výživu a výchovu detí, keďže ich fakticky nemá v starostlivosti.

2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že súdnym rozhodnutím mu bola uložená povinnosť platiť výživné na
maloleté deti v sume 120 € na každé dieťa mesačne. Od 21.07.2022 však maloleté deti žijú výlučne

s ním, pričom sa odmietajú k matke vrátiť. Matka si od tohto dátumu neplní rodičovské povinnosti,
neprispieva na výživu a výchovu detí, nevykonáva žiadnu osobnú starostlivosť a neplatí výživné. Hoci
formálne súd ešte nezveril deti do otcovej osobnej starostlivosti, fakticky sa o ne stará výhradne on.
Znalecké dokazovanie prebieha a konanie o zmene starostlivosti prebieha neprimerane dlho, pričom
je zjavné, že deti už viac ako 2,5 roka žijú s otcom a odmietajú akýkoľvek kontakt s matkou. Otec je
jediný rodič, ktorý sa o deti stará, pokrýva ich náklady na bývanie, stravu, školské potreby a zdravotnú
starostlivosť. Výživné sa stanovuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Ak sa podstatne zmenia

pomery, je možné výživné znížiť alebo zrušiť. Vzhľadom na to, že deti už viac ako 2,5 roka žijú výlučne s
otcom, nie je dôvod, aby platil výživné matke, ktorá sa o ne nestará. Výživné platí rodič, ktorý nemá dieťa
v starostlivosti. Keďže matka nevykonáva žiadnu starostlivosť o deti, povinnosť platiť výživné stráca
opodstatnenie.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s prechádzajúcimi
súdnymi rozhodnutiami vo veci maloletých detí, aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi

a zistil nasledovný stav veci.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/48/2020-154 zo dňa 10.11.2020 súd schválil
rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorejboli maloleté deti M. a F. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a
spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu každého z detí sumou
120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, k rukám matky, počnúc mesiacom december 2020. Otec

je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý kalendárny týždeň v pondelok od 17.00
hod. do 19.00 hod. a v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin, a každý
párny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s výnimkou školských prázdnin. Otec
si prevezme a odovzdá maloleté deti v mieste ich bydliska. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28.11.2020.

5. Súdny výkon tohto rozsudku je predmetom súdneho konania, vedeného na tunajšom súde pod sp.
zn. 47Em/4/2022, ktoré iniciovala matka voči otcovi maloletých detí, pričom toto konanie zatiaľ nie je
právoplatne skončené.

6. Od 20.07.2022 sa obe maloleté deti nachádzajú v osobnej starostlivosti otca a odmietajú sa vrátiť

k matke.

7. Otec maloletých detí inicioval na tunajšom súde aj konanie vo veci samej o zmenu zverenia a s
tým spojenú zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené
pod sp. zn. 28P/128/2022. V rámci daného konania sa otec domáha zverenia oboch maloletých detí

do svojej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom a úpravy jej
styku s maloletými deťmi. Vo veci bolo nariadených viacero termínov pojednávaní, na ktorých sa rodičia
čiastočne dohodli na úprave styku, resp. zhodne sa vyjadrili k určitým termínov, tieto stretnutia však
neprebehli uspokojivo a výsledok je ten, že deti matku odmietajú, pričom každý z rodičov uvádza iné
dôvody odmietania. Matka viní otca z manipulácie, otec matku z nedostatočných rodičovských zručností.

V danej veci prebehlo aj znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom z odboru Psychológia,
odvetvie Poradenská psychológia. Toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

8. Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/112/2023-37 zo dňa 28.11.2023 súd uložil
maloletým deťom a obom rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu

v Centre pre deti a rodiny U., U. XX, Z., za účelom zlepšenia komunikačných a výchovných zručností
rodičov, zvládnutia svojej rodičovskej role, rešpektovania role druhého rodiča, ako aj za účelom
odstránenia aktuálnych problémov - odmietanie matky deťmi. Zároveň súd vymedzil časový rozsah
poskytovaného poradenstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.12.2023.

9. Otec opakovanie podával návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola zrušená jeho
povinnosť uhrádzať výživné, resp. matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. Ide o
konania vedené pod sp.zn. 28P/99/2022, 28P/151/2022, 28P/140/2022, 28P/23/2025. Tieto návrh boli
zamietnuté, v konaní 28P/23/2025 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené odvolacím súdom,
v ostatných konaniach sa otec proti rozhodnutiu prvostupňového súdu neodvolal.

10. Právny zástupca otca pred súdom uviedol, že trvajú na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadajú,
aby súd doplnil dokazovanie a zabezpečil doklady preukazujúce príjmy matky ako aj jej majetkové
pomery.Majúzato,žeoteckonalvnajlepšomzáujemmaloletýchdetí,apretonavrhujúvypočuťmaloleté
deti.Vzhľadomnaichvekvediadostatočnepopísať,čojevichzáujme.Majúzato,ževýsluchmaloletých

detí by mal byť zaznamenaný aj na kamerový záznam, poukazujú na rozhodnutie NS SR a otcovi by
malo byť umožnené po výsluchu tento záznam vzhliadnuť. Poukazujú na judikatúru ESĽP ako aj na
Dohovor o právach dieťaťa a na potrebu riadneho zdôvodnenia nevykonania dôkazu.

11.Otecmaloletýchdetípredsúdomvypovedal,žetrvánanávrhuzdôvodu,žesafaktickyodetistaráon,

vyplácanie prídavku na deti je pozastavené, teda ho nepoberá žiadny z rodičov. Nad konaním ÚPSVR-
u bol nariadený dohľad s tým, že bolo rozhodnuté, že prídavok na dieťa má byť vyplácaný otcovi, bolo
to rozhodnuté v apríli 2025. Mesačne sú náklady na dieťa vo výške 150 € na každé dieťa. Vedie sa proti
nemu exekučné konanie pre neplatenie výživného, nevie, v akom je to štádiu. Nie je pravdou, že matka
deťom niečo kupovala, poslala im jeden balík. V minulosti im platila stravu v škole z prídavkov na deti

a školský klub, kam ale deti nechodili a matka bola opakovane vyzývaná, aby to zbytočne neplatila.

12. Matka pred súdom vypovedala, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti. Nevidí dôvod na
to, aby bola zrušená. Otec doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť ani v čase, keď deti neboli s ním. Naotázku, či matka deťom prispievala nejakou sumou, odpovedala, že nie, z dôvodu, že ani nevie, kam
má peniaze posielať a ani sa s deťmi nestretáva. Keď ešte poberala prídavok na dieťa, neposielala ho
otcovi, ona vtedy deťom nakupovala.

13. Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že nesúhlasí so zrušením vyživného.

14. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

15. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i

súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských

práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,
alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky

zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

20. Zmena právoplatnej úpravy si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny pomerov
v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Súd

zdôrazňuje, že existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zverení
maloletých detí, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a súčasne sa otec
zaviazal prispievať na výživu maloletých detí. Otec vidí zmenu pomerov v tom, že maloleté deti žijú
dlhodobo s ním a otec sa o maloleté deti stará. Otcom prezentovaná podstatná zmena pomerovnenastala na základne objektívnych skutočností na strane povinného rodiča alebo oprávneného rodiča,
ale v priamej súvislosti s jeho konaním, ktoré spočíva v nerešpektovaní právoplatného súdneho
rozhodnutia, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Tento stav začal

tým, že otec jedného dňa porušil právoplatné rozhodnutie, deti zobral kina a už ich viac matke nevrátil.
Otec nielen že deti nevrátil do starostlivosti matky, ale ani neumožnil matke plnohodnotný styk s
maloletými deťmi. Súd nespochybňuje, že deti sú u otca, deje sa to však na základe otcovho svojvoľného
konania, ktorým porušuje právoplatne súdne rozhodnutie, pričom sa odvoláva na vôľu detí. Otec odmieta
vrátiť deti matke a z doposiaľ vykonaného dokazovania vznikajú dôvodné pochybnosti aj o snahe

otca zabezpečiť aspoň styk matky s maloletými deťmi. Otec síce túto snahu na pojednávaniach aj v
písomných podaniach deklaruje, v konečnom dôsledku však situáciu neupokojuje a jeho údajná snaha
neprináša žiadané výsledky. Na rozdiel od matky, ktorá v čase kedy boli deti v jej starostlivosti aj reálne,
umožnila otcovi realizovať jeho rodičovské práva, otec či už úmyselne alebo z titulu nedostatočných
rodičovských kompetencií, toto právo matky nedokáže plnohodnotne zabezpečiť. Matka viní otca z
manipulácie, otec matku z nedostatočných rodičovských zručností a odmietania deti. Pokiaľ otec nemá

dostatok finančných prostriedkov na výživu maloletých detí a záujem maloletých detí je u neho na
prvom mieste, existuje riešenie a to odovzdanie maloletých detí matke, ktorej sú zverené do osobnej
starostlivosti právoplatným súdnym rozhodnutím. Je zrejmé, že ekonomická situácia otca nie je ľahká
ale otec si ju privodil sám svojím konaním, a to tým, že ignoroval právoplatné a vykonateľné súdne
rozhodnutie a deti prevzal do svojej osobnej starostlivosti bez súhlasu matky a proti jej vôli. Zrušením

výživného otca, by sa vzhľadom na uvedené skutočnosti priorizoval predovšetkým záujem otca ako
povinného pred záujmom maloletých detí ako oprávnených osôb a zároveň by súd legitimizoval konanie
otca, ktorým nerešpektuje a narušuje ako práva matky, tak aj práva maloletých detí. Na Mestskom súde
BratislavaII savediekonanieozmenezvereniamaloletýchdetí.Pokiaľdôjdekzmenezverenia,zároveň
s tým sa bude riešiť aj otázka vyživovacej povinnosti, vrátane zmeny v osobe povinného rodiča. Pokiaľ

dôjde k zmene zverenia, bude súd konať aj o výživnom a to aj o termíne, od ktorého dôjde k zmene v
osobe povinného rodiča, pričom nemožno vylúčiť aj tú možnosť, že to bude od času, od ktorého sú deti
u otca. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh otca na zrušenie výživného zamietol. Súd
nevykonal dôkaz , ktorým otec žiadal preveriť majetkové pomery matky, z dôvodu, že nebola preukázaná
podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu v osobe rodiča povinného prispievať na

výživu, v takom prípade súd považoval vykonanie dôkazu za nadbytočné a nehospodárne.

21. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Matka a kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po
vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.